Rozhodnutie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 3. september 2015

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 8C/9/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1111200878
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 09. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Otília Doláková
ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2015:1111200878.3

Rozhodnutie

Okresný súd Bratislava I v Bratislave v konaní pred samosudkyňou JUDr. Otíliou Dolákovou, v právnej
veci navrhovateľky: Q. B., trvalý pobyt V. Č.. XX, XXX XX X., adresa na doručovanie L. Č.. XXX, XXX XX
X., odporcovi 1: Slovenská republika v zastúpení Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky, Pribinova
č. 2, 812 72 Bratislava, odporcovi 2: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Pribinova č. 2, 812 72
Bratislava, o náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z. z., takto

r o z h o d o l :

Súd návrh zamieta.

Súd odporcom náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 18. 01. 2011 sa navrhovateľka proti odporcovi 2 domáhala
zaplatenia sumy 6 639 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 6% ročne z tejto sumy od 29. 07.

2008 až do zaplatenia a náhrady trov konania, a to titulom podľa zákona č. 514/2003 Z. z. .

Súd konštatuje, že navrhovateľka sa v danej veci vyjadrila samotným návrhom, čl. 1, a následne
jej všetkými ďalšími elektronicky doručenými podaniami, čl. 23, 59, 148, 175. V týchto podaniach
sa navrhovateľka vyjadruje nejasne, nezrozumiteľne, častokrát hanlivým spôsobom. Súd zo všetkých
podaní navrhovateľky, keďže navrhovateľka nebola prítomná ani jednom súdom vytýčenom

pojednávaní, skutkovo ustálil, že dňa 29. 07. 2008 malo dôjsť k jej prepadu políciou, v jej uzamknutej
a oplotenej nehnuteľnosti na Podhájskej č. 209, 900 86 Budmerice, a to bez právoplatného a
vykonateľného rozhodnutia, bez zákonného dôvodu. Polícia vykonala kompletnú domovu prehliadku
nehnuteľnosti, prehliadku jej osobných vecí, nábytku. Polícia chcela zatknúť a predviesť jej syna W. B..
Táto domová prehliadka bola vykonaná bez jej súhlasu. Jej syn v tejto nehnuteľnosti nemal nikdy trvalý
ani prechodný pobyt. V takomto konaní príslušníkov polície, v ich postupe, vidí nezákonné konanie,

pretože domová prehliadka v nehnuteľnosti, ktorej je vlastníčkou bola vykonaní bez jej súhlasu. Takýmto
nezákonným postupom polície a nezákonnými rozhodnutiami jej vznikla škoda spolu vo výške 6 639
eur. Za zničené vertikálne hliníkové žalúzie v hale mala vzniknúť navrhovateľke škoda vo výške 995
eur, za zničené mahagónové dvere, zničené kovanie, škoda vo výške 494 eur. Ďalej bola navrhovateľke
spôsobená ujma na zdravý, psychický šok, trasenie, nespavosť v noci, zvýšený krvný tlak, a s tým
spojené náklady na kúpu liekov, prírodných výrobkov, odvoz k lekárovi, kúpa osobného tlakomera, a to

všetko vo výške 182 eur. Navrhovateľke bola spôsobená i morálna ujma vo výške 4 968 eur a to tým,
že sa jej narušili vzťahy so susedmi, susedia sa jej začali báť.

Odporcovia sa k veci vyjadril písomne podaním doručeným súdu dňa 11. 05. 2015, čl. 125. Odporcovia
uviedli, že syn navrhovateľky W. B. podľa vyšetrovacieho trestného spisu ČVS: ORP-264/2004
sa opakovane hanlivo vyjadroval na adresu príslušníkov policajného zboru, prokurátorov Okresnej

prokuratúry Bratislava I, sudcov Okresného súdu Bratislava I, pri ich výkone, čím naplnil skutkovú
podstatu trestného činu útoku na štátny orgán podľa ustanovenia § 154 ods. 2 Trestného zákona v zneníúčinnom do 31. 12. 2005. Nesúhlasili s tým, že k služobnému zásahu došlo bez zákonného dôvodu.
Zákonným dôvodom tohto služobného zásahu, na základe ktorého došlo k zatknutiu W. B., bolo
jeho trestné stíhanie a následne príkaz (nemá procesnú formu uznesenia alebo iného rozhodnutia)

Okresného súdu Bratislava II č. k. 2T 111/04 zo dňa 05. 06. 2008 vydaný podľa ustanovenia § 69 ods.
1 Trestného poriadku na jeho zatknutie. Príkaz na zatknutie bol vydaný z toho dôvodu, že W. B. sa
ako obžalovaný nedostavoval na vytýčené trestné pojednávania (sedem krát) v období od mája 2007
až 2008 v trestnej veci vedenej na Okresnom súde Bratislava II pod č. k. 2T 111/04. V takomto prípade
súhlas navrhovateľky ako vlastníčky nehnuteľnosti nebol podľa ustanovenia § 103 ods. 1, 2, 3 Trestného

poriadku potrebný. Na zatknutí sa zúčastnili príslušníci hliadky PZ z Obvodného oddelenia PZ Modra,
Hliadka OKP Bratislava - okolie, kriminalistický technik, hliadka PMJ KR PZ Bratislava, hliadka PPÚ
KR PZ Bratislava, hliadka Oddelenia služobnej kynológie. Zatknutie bolo vykonané tak, že príslušníkmi
PZ boli uzatvorené príjazdové cesty na uvedenú ulicu, taktiež zaujali stanovisko pri vstupnej bráne do
domu a zo zadnej strany pozemku. Na miesto bol prizvaný ako nezúčastnená osoba starosta obce
Budmerice. Po zaujatí stanoviska na prítomnosť polície reagovali obyvatelia domu a to Q. B. tak, že

prišla k vstupnej bráne, jej npor. Mgr. Š.Q. oznámil, že na jej syna W. je Okresným súdom Bratislava II.
vydaný uvedený zatykač, pričom ju vyzval, aby im dobrovoľne umožnila vstúpiť do obydlia za účelom
vykonania zatknutia W. B., v opačnom prípade bude nutné toto vykonať násilím. Menovaná reagovala
tak, že uviedla, že ide do domu pre kľúče od brány a o chvíľu sa vrátila s tým, že nemôže políciu
vpustiť dnu. Po opakovaných výzvach na otvorenie brány, na ktoré nereagovala, bol npor. Mgr. Š. daný

pokyn na vstup do obydlia, iných priestorov a pozemkov v zmysle ustanovenia § 103 ods. 2 Trestného
poriadku. Z toho dôvodu príslušníci Krajského riaditeľstva PZ Bratislava preskočili oplotenie a vošli
do dvora. Npor. Š. uvoľnil uzatvárací mechanizmus vstupnej brány, vošiel do dvora spolu s policajtmi
oddelenia služobnej kynológie so služobnými psami, policajtmi oddelenia kriminálnej polície. Následne
bola vykonaná prehliadka rodinného domu, pozemku, hospodárskych budov, pri ktorých boli prítomní

Q. B. a H. B. (manželka W. B.) a z dôvod zabezpečenia bezpečnosti sledoval situáciu z ulice ako
nezúčastnená osoba starosta obce pán T. X.. V čase o 17.10 hod. hliadka Obvodného oddelenia PZ
Modra spozorovala W. B. prechádzať cez porast za pozemkom rodinného domu, pričom použili výzvu:
"Polícia v mene zákona stoje, ľahnite si tvárou k zemi", na čo túto výzvu uposlúchol a ľahol si na zem.
Následne mu boli priložené putá v zmysle ustanovenia § 52 ods. 1 písm. c) zákona č. 171/1993 Z.z. o

Policajnom zbore, bola mu vykonaná osobná prehliadka v zmysle ustanovenia § 99 ods. 4 Trestného
poriadku s negatívnym výsledkom a menovaný bol eskortovaný na Obvodné oddelenie PZ Modra.
Vykonanou prehliadkou nebol sledovaný iný účel ako zatknutie menovaného a pri použití donucovacích
prostriedkov zranený nebol. Použitie donucovacích prostriedkov bolo riaditeľom Obvodného oddelenia
PZ Modra vyhodnotené ako oprávnené a použité v súlade so zákonom. Zo spisového materiálu č.p.:

KRP-354/K-Sť-2008 vedeného na Krajskom riaditeľstve PZ Bratislava boli zabezpečené vyjadrenia
všetkých prítomných zasahujúcich príslušníkov PZ, pričom vo svojich vyjadreniach zhodne potvrdzujú
skutočnosti uvedené veliteľom zásahu npor. Mgr. Š.. Príslušníci polície na základe predmetného príkazu
na zatknutie vykonali všetky úkony smerujúce k zadržaniu hľadanej osoby, ktoré im umožňoval v danom
čase účinný Trestný poriadok t. j. vstúpili do obydlia, iných priestorov a pozemkov. Ak by sa aj príslušníci

polície v súvislosti s týmito úkonmi spôsobili navrhovateľke škodu, čo sa tak nestalo, nedopustili by sa
tak podľa ustanovenia § 28 Trestného zákona žiadneho trestného činu. Ak by sa W.H. B. neskrýval, ale
spolupracoval by s príslušníkmi polície, nemuselo dôjsť k vykonaniu služobného zákroku spojeného so
vstupom do obydlia navrhovateľky a následne v ňom hľadania a i nájdenia menovaného. Navrhovateľka
podala na príslušníkov polície, ktorí vykonávali tento služobný zákrok trestné oznámenie. Na základe

tohto trestného oznámenia vyšetrovateľ polície dňa 30. 09. 2008 odmietol vec podozrenia zo spáchania
prečinu zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa ustanovenia § 326 ods. 1 písm. a) Trestného
zákona. Sťažnosť navrhovateľky proti tomuto uzneseniu uznesením č. k. OPn 677/2008 zo dňa 30.
10. 2008 Vojenská obvodná prokuratúra zamietla, pretože nebola dôvodná. Keďže sa navrhovateľka
domáhala náhrady škody podľa zákona č. 514/2003 Z. z., odporcovia namietali, že v danej veci neboli

splnené zákonné predpoklady zodpovednosti za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo
nesprávnym úradným postupom polície. V prípade, ak by sa navrhovateľka domáhala tohto svojho
nároku titulom náhrady škody podľa ustanovenia § 420 a nasl. Občianskeho zákonníka, nebolo rovnako
v danej veci naplnené všetky kumulatívne predpoklady pre vznik zodpovednosti odporcov za škodu.
Odporcovia vzniesli počas konania námietku tzv. litispendenciu alebo res iudicatae s konaniami a

rozhodnutiami vedenými na Okresnom súde v Prievidzi č. k. 4C 99/2009, v ktorom súd vykonával
rozsiahle dokazovanie a Okresnom súde Bratislava III č. k. 20C 12/2009.Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 písm. d) zákona č. 514/2003 Z. z. štát zodpovedá za podmienok
ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti
toho zákona, pri výkone verejnej moci

d) nesprávnym úradným postupom.

Podľa ustanovenia § 4 ods. 1 písm. b) zákona č. 514/2003 Z. z vo veci náhrady škody, ktorá bola
spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo vnútra Slovenskej

republiky, ak v trestnom konaní škodu spôsobil vyšetrovateľ alebo poverený orgán Policajného zboru.

Podľa ustanovenia § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym
úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej
moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci
pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom

chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

Podľa ustanovenia § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym
úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.
Podľa ustanovenia § 15 ods. 1 citovaného zákona nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným

rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím
o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti
poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4
a 11.

Podľa ustanovenia § 16 ods. 1 citovaného zákona ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu
škody alebo jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať
uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde.

Podľa ustanovenia § 17 ods. 1 citovaného zákona uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný

predpis neustanovuje inak.
Podľa ustanovenia § 17 ods. 2 citovaného zákona v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia
práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím
alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné
uspokojiť ju inak.

Podľa ustanovenia § 17 ods. 5 citovaného zákona v žiadosti o predbežné prerokovanie nároku a pri
uplatnení nároku na súde je poškodený povinný uviesť požadovanú výšku úhrady podľa odsekov 1 a 2.
Súd v danej veci vykonal dokazovanie listinnými predloženými navrhovateľkou a odporcom, ako i
ostatnými listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v predmetnom spise.
Súd po vykonanom dokazovaní ustálil, skutkový stav, ktorý právne vyhodnotil nasledovne:

Skôr ako sa súd zaoberal v tejto veci meritom veci, je povinný ex offo (i bez námietky účastníkov konania)
zaoberať sa vecnou legitimáciou účastníkov konania, aktívnou u navrhovateľa a pasívnou u odporcu.
Na to, aby sa niekto stal účastníkom konania, netreba, aby bol účastníkom hmotno-právneho vzťahu,
o ktorý v konaní ide. Stačí, ak podá návrh (v takom prípade sa stáva navrhovateľom) alebo aby bola
proti nemu podaný návrh (v takom prípade sa stáva odporcom). Či však bude žalobca v spore úspešný,

závisí od toho, či je účastníkom hmotno-právneho vzťahu, z ktorého vyvodzuje žalobou uplatnený
nárok. Pre označenie stavu vyplývajúceho z hmotného práva, kedy je jeden účastník subjektom práva
a účastník na opačnej procesnej strane subjektom povinnosti, ktoré sú predmetom konania, sa v
občianskom procesnom práve užíva pojem vecná legitimácia. Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie
nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá fyzická alebo právnická osoba len subjektívne cíti byť

účastníkom určitého hmotno-právneho vzťahu, ale vždy iba to, či účastníkom objektívne je alebo nie
je. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotno-
právnehooprávnenia(navrhovateľ),niejenositeľomtohohmotno-právnehooprávnenia,oktorévkonaní
ide; o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide naopak vtedy, ak ten, o kom žalobca tvrdí, že je
nositeľom hmotno-právnej povinnosti (odporca), nie je nositeľom hmotno-právnej povinnosti, o ktorú v

konaní ide.

V predmetnej veci je vecne pasívne je legitimovaný ten účastník konania, odporca, ktorý je subjektom
hmotnoprávneho vzťahu, o ktorom sa v tomto súdnom konaní rozhoduje. Kedže sa navrhovateľka vtomto konaní domáha náhrady škody podľa zákona č. 514/2003 Z. z. súd vyhodnocoval pasívnu vecnú
legitimáciu odporcov podľa ustanovenia § 3 a 4 zákona č. 514/2003 Z. z Podľa ustanovenia § 3 ods.
1 zákona č. 514/2003 Z. z. nositeľom zodpovednosti za uplatnený nárok nie je odporca 2, ale odporca

1 ( štát, ktorý v tejto veci zastupuje odporca 2) podľa ustanovenia § 4 ods. 1 písm. b) zákona č.
514/2003 Z. z. . Keďže odporca 2 nie je subjektom hmotnoprávnej povinnosti v tejto veci, súd návrh
proti odporcovi 2 zamietol so záverom o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie odporcu 2.
Na základe príkazu (nemá procesnú formu uznesenia alebo iného rozhodnutia) Okresného súdu
Bratislava II č. k. 2T 111/04 zo dňa 05. 06. 2008 vydaného podľa ustanovenia § 69 ods. 1 Trestného

poriadku na zatknutie obžalovaného W. B., syna navrhovateľky, príslušníci polície dňa 29. 07. 2008
vykonali všetky úkony smerujúce k zadržaniu tejto hľadanej osoby, ktoré im umožňoval v danom
čase účinný Trestný poriadok t. j. vstúpili do nehnuteľnosti nachádzajúcej sa na Podhájskej č. 209,
900 86 Budmerice, ktorá bola vo vlastníctve navrhovateľky, a vykonávali v nej úkony smerujúce k
hľadaniu a následne zadržaniu hľadanej osoby, ktorá sa mala v nehnuteľnosti zdržiavať. Výsledkom
tohto postupu bolo samotné zadržanie hľadanej osoby, syna navrhovateľky, ktorý sa v nehnuteľnosti

skutočne zdržiaval.
Z týchto skutočností vyplýva, že príslušníci polície realizujúci tento príkaz súdu na zatknutie hľadanej
osoby vykonali všetky úkony smerujúce k zatknutiu hľadanej osoby na základe legitímneho titulu,
príkazu súdu, a nie bez právneho dôvodu, ako to uvádzala navrhovateľka v návrhu. V danom
prípade na vstup do predmetnej nehnuteľnosti, na pohyb v nej, na jej prehliadku, za účelom zadržania

hľadanej osoby, ktorá sa mala v nehnuteľnosti zdržiavať, nebol podľa ustanovenia § 103 ods. 1,
2, 3 Trestného poriadku potrebný súhlas navrhovateľky ako vlastníčky nehnuteľnosti, tak ako to
uvádzala navrhovateľka. Príslušníci polície boli oprávnení vstúpiť do nehnuteľnosti, pohybovať sa v nej
a vykonávať v nej všetky úkony potrebné na zadržanie hľadanej osoby, bez súhlasu vlastníčky tejto
nehnuteľnosti. Preto v danej veci nedošlo zo strany príslušníkov polície realizujúcich tento príkaz na

zatknutie k nesprávnemu úradnému postupu, tak ako to uvádzala navrhovateľka. Súd nezistil v danej
veci ani prípadnú existenciu nezákonného rozhodnutia príslušníkov polície, ktorí ani žiadne rozhodnutiu
v danej veci nevydali. Ak by sa navrhovateľke javilo (v návrhu to neuviedla) ako nezákonné rozhodnutie
príkaz na zatknutie Okresného súdu Bratislava II č. k. 2T 111/04 zo dňa 05. 06. 2008, súd ma za to,
že príkaz súdu na zatknutie nie je možné považovať za rozhodnutie, kedže jeho procesná forma nie je

uznesenie ani rozhodnutie. Súd v takomto prípade by skúmal, či zo strany súdu nedošlo k nesprávnemu
úradnému postupu pri vydávaní príkazu na zatknutie a ktorý orgán oprávnený konať za štát by bol
vecne príslušný. Po preskúmaní i tejto varianty súd má za to, že pri vydávaní príkazu na zatknutie zo
strany súdu nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu súdu a orgánom oprávneným konať za štát by
v takomto prípade malo byť Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, a nie odporca 2.

Keďže pre úspešné uplatnenie náhrady škody podľa vyššie uvedených ustanovení zákona je potrebné
súčasné splnenie všetkých zákonných podmienok - existencia nesprávneho úradného postupu alebo
nezákonného rozhodnutia, vznik škody a príčinná súvislosť medzi vzniknutou škodou a namietaným
nesprávnym úradným postupom alebo nezákonným rozhodnutím, a v tejto veci nie je splnená už prvá
podstatná a základná podmienka - existencia nesprávneho úradného postupu, nie je daný v tejto veci

už samotný prvotný právny základ. Bez ohľadu na vyššie uvedené konštatovanie súdu o nedôvodnosti
právneho titulu, súd sa zaoberal ustálením a vyhodnotením i ďalších zákonných podmienok. Po ich
ustálení má súd, za to, že navrhovateľka neuniesla bremeno tvrdenia, ani dokazovania, ani v ďalších
zákonných podmienkach pre úspešné uplatnenie náhrady škody. Preto má súd za to, že navrhovateľka,
okrem nepreukázania právneho základu v tejto veci, ani neuniesla bremeno tvrdenia a dokazovania,

čo do výšky škody, vzniku škody v príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom polície alebo
súdu.
Z vyššie uvedených skutočností má súd za to, navrhovateľkou uvádzaný právny titul pre priznanie
nároku na náhradu škody nebol vykonaným dokazovaním preukázaný. Súd na základe vykonaného
dokazovaniaanáslednéhoprávnehozhodnoteniavecidospelkzáveru,ženeexistujeprávnytitul(právny

základ) pre priznanie náhrady škody podľa zákona č. 514/2003 Z. z, a preto návrh voči odporcovi 1
ako právne nedôvodný zamietol.

O trovách konania rozhodol súd v súlade so zásadou úspešnosti. Podľa ustanovenia § 142 ods.
1 Občianskeho súdneho poriadku, účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov

potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Vovecimali úspechodporcovia,pretožesúdnávrhnavrhovateľkyvcelomrozsahuzamietol.Odporcovia
si prostredníctvom svojej poverenej zástupkyne počas konania uviedli, že si trovy konania neuplatňujú,pretože im žiadne nevznikli, preto súd rozhodol o náhrade trov konania tak, že odporcom náhradu trov
konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia na Okresnom súde Bratislava
I v Bratislave. Z odvolania má byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo
sleduje, a musí byť podpísané a datované.

Súčasne je v ňom potrebné uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v
čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.

V Bratislave dňa 03. 09. 2015
JUDr. Otília Doláková
sudkyňa
Za správnosť vyhotovenia:

Nikola Brunovská