Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 7. november 2013

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 4S/14/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8013200302
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 11. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Zoľáková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2013:8013200302.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Zoľákovej a sudkýň Mgr.

Magdalény Želinskej a JUDr. Evy Slávikovej v právnej veci žalobcu Lesoochranárske zoskupenie VLK,
občianske združenie so sídlom v Tulčíku č. 26, IČO: 31 303 862, právne zastúpeného JUDr. Ivetou
Rajtákovou, advokátkou, Štúrova 20, Košice proti žalovanému Okresnému úradu Prešov, Pozemkový
a lesný odbor (bývalý Obvodný lesný úrad v Prešove), Masarykova č. 10, Prešov o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného zo dňa 8. januára 2013 č.j. 01/2012/00262/MP na základe
žaloby takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a .

Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Obvodný lesný úrad v Poprade rozhodnutím zo dňa 22.10.2012 č.j. 2012/1780/292-Pa podľa § 7 ods.
l písm. b) Zákona o lesoch dočasne vyňal podľa § 5 ods. l Zákona o lesoch

A) na obdobie jeden rok odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia, pre účely realizácie časti zámeru
„Záchyt prameňa Bachledova dolina“, z plnenia funkcií lesov lesné pozemky v nasledovnom rozsahu:

katastrálne územie: U. W.
údaje podľa programu starostlivosti o lesy (ďalej len PSL) pre roky 2007-2016
pre LHC: D. U., LC Neštátne lesy na LIIC D. U.

Existujúca JPRL (ostatné Dôvod (účel, zámer) Výmera v ha
parcela KN-C č. les. pozemky) vyňatia
5004/1 1523a (506) odberné potrubie 0,0673 (0,0011)

? 0,0684

podľa záznamu podrobného merania zmien, vyhotoveného fy Globing Poprad, s.r.o., pod č. 157/2011
(ďalej len ZPMZ).

II. v zmysle § 9 ods. 1 Zákona o lesoch v náväznosti na to, že ide o lesné s lesnými porastmi (§ 3 ods. l
písm. a) zákona o lesoch) je žiadateľ Immobau s.r.o. so sídlom Kuzmányho 12, 81106 Bratislava, ICO:

35841893, povinný nahradiť stratu mimoprodukčných funkcií lesa.

III. v zmysle § 9 ods. 9 Zákona o lesoch určuje výšku náhrady za stratu mimoprodukčných funkcií
lesa (ďalej len odvod) vo výške 20,34 Eur, slovom dvadsať eur tridsaťštyri centov.. Odvod sa vzmysle ustanovenia § 9 ods. 10 Zákona o lesoch platí jednorázovo do 30 dní odo dňa nadobudnutia
právoplatnosti rozhodnutia. Ak nebol odvod v lehote zaplatený, je žiadateľ povinný za každý deň
omeškania zaplatiť penále vo výške 0,5 % z nezaplatenej sumy a to počnúc dňom nasledujúcim po

dni splatnosti. Odvod je potrebné zaplatiť na účet Krajského lesného úradu v Prešove, číslo účtu
XXXXXXXXXX/XXXX, variabilný symbol XXXXXX.

IV. žiadateľovi podľa ustanovenia § 8 ods. písm. d) Zákona o lesoch ukladá:

a) zabezpečiť vykonanie rekultivácie dočasne vyňatých lesných pozemkov v zmysle projektu technickej
a biologickej rekultivácie, predloženého k žiadosti do uplynutia doby dočasného vyňatia
b) po realizácii stavby je potrebné dočasne vyňaté pozemky zápisnične odovzdať obhospodarovateľom
lesných pozemkov v lehote najneskôr do 10 dní od ukončenia termínu vyňatia

V. obhospodarovateľom lesa a zároveň vlastníkom lesných pozemkov podľa ustanovenia § 8 ods. 2

písm. f) Zákona o lesoch ukladá:

a) zabezpečiť vyznačenie skutočnosti o vyňatí v lesnej hospodárskej evidencii (ďalej len LHE), do 30
dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia,
b) priebežne sledovať dodržiavanie ochrany okolitých lesných pozemkov; v prípade zistenia väčších

záberov, či iného nepovoleného zásahu do lesa tieto činnosti zdokumentovať a oznámiť správnemu
orgánu,
c)vykonaťkontrolurekultiváciedočasnevyňatýchpozemkovazápisničneichprevziaťvlehotenajneskôr
do 10 dní od ukončenia termínu dočasného vyňatia, pokiaľ nedôjde k ďalšiemu vyňatiu lesných
pozemkov, ktoré by bezprostredne nadväzovalo na dočasné vyňatie v zmysle tohto rozhodnutia.

Rozhodnutie o vyňatí stráca platnosť v zmysle § 8 ods. 4 písm. b) Zákona o lesoch, ak do dvoch
rokov od nadobudnutia jeho právoplatnosti oprávnený subjekt nezačne vykonávať zámer, na ktorého
uskutočnenie sa rozhodnutie vydalo; ak sa na ďalšie využitie vyňatého lesného pozemku vyžaduje
rozhodnutie podľa osobitných predpisov, táto lehota plynie až od nadobudnutia právoplatnosti tohto

rozhodnutia Zákona o lesoch.

Žalovaný rozhodnutím 08.01.2013 č.j. 01/2012/00262/MP rozhodol o odvolaní proti uvedenému
rozhodnutiu tak, že odvolanie zamietol a rozhodnutie Obvodného lesného úradu v Poprade č.
2012/1780/292-Pa zo dňa 22.10.2012 potvrdil.

Žalobca žalobou zo dňa 18.03.2013 sa domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného sp. zn.
01/2012/00262/MP zo dňa 08.01.2013 a rozhodnutia Obvodného lesného úradu v Poprade sp. zn.
2012/1780/292-Pa zo dňa 22.10.2012 a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil
nárok na náhradu trov konania.

Žalobu odôvodnil tým, že rozhodnutie žalovaného, aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu
je nezákonné, lebo vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, zistenie skutkového stavu
je nedostačujúce pre posúdenie veci a rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a
nedostatok dôvodov. Citoval ust. § 3 ods. 1, 2, 4, § 32 ods. 1, 2, § 33 ods. 2, § 47 ods. 1, 2

a 3 a § 46 Správneho poriadku a namietal, že napadnutým rozhodnutím a postupom, ktorý mu
predchádzal boli porušené citované ustanovenia Správneho poriadku, ktoré upravujú konanie pred
orgánmi ochrany prírody. Postupom správnych orgánov a nimi vydanými rozhodnutiami porušené jeho
právo domáhať sa zákonom ustanoveným postupom svojho práva
zakotveného v článku 46 ods. 1 Ústavy SR, ktorému zodpovedá povinnosť orgánov verejnej moci konať

v súlade s článkom 2 ods. 2 Ústavy SR, podľa ktorého štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy,
v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Poukázal na to, že prvostupňový správny
orgánrozhodolodvolávajúcsanaust.§7ods.1písm.b)Zákonaolesochtak,žepozemkyidentifikované
vo výrokovej časti rozhodnutia v k.ú. F. (vo výroku prvostupňového rozhodnutia nesprávne uvedené U.
W.) dočasne vyníma z plnenia funkcií lesov, a to na jeden rok. V ďalších častiach výroku napadnutého

rozhodnutia uložil žiadateľke nahradiť stratu mimoprodukčných funkcií lesa, zaplatiť náhradu za stratu
mimoprodukčných funkcií lesa vo výške 20,34 Eur a uložil žiadateľovi zabezpečiť vykonanie rekultivácie
dočasne vyňatých lesných pozemkov. Zároveň uložil obhospodarovateľom lesa zabezpečiť plnenie
povinností uvedených vo výroku rozhodnutia. Ďalej namietal, že v rozhodnutí správneho orgánu prvéhostupňa chýba správna úvaha, z ktorej by vyplynulo z akého dôvodu, teda ktoré skutočností vyplývajúce
z podkladov rozhodnutia sú také, ktoré odôvodňujú presvedčenie správneho orgánu, že v predmetnej
veci ide o nevyhnutný a odôvodnený prípad dočasného vyňatia lesných pozemkov z plnenia funkcií lesa.

V rozhodnutí správneho orgánu prvého stupňa absentuje zmienka o tom, ako prevažuje spoločenský
záujem na realizácii odberného potrubia slúžiaceho zásobovaniu pitnou vodou pre prevádzkovú budovu
abufetnadzáujmomnaochranelesnýchpozemkovvyjadrenýmvust.§5Zákonaolesoch,akoajvust.§
1 ods. 2 Zákona o lesoch. Žalovaný o odvolaní žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu v odôvodnení
svojho rozhodnutia odcitoval odvolanie žalobcu, vyjadrenie žiadateľky spoločnosti Immobau, s.r.o., a

stanovisko žalovaného, v ktorom sa zaoberal predovšetkým tým, že žalobca sa v priebehu konania
nevyjadril k podkladom rozhodnutia a spôsobu jeho zistenia. Z toho usúdil, že žalobca porušil ust. §
4 ods. 1, § 34 ods. 3 Správneho poriadku. Postup žalobcu v konaní vyhodnotil tak, že napriek tomu,
že žalobca neuplatnil žiadne návrhy v konaní a nenavrhol žiadne dokazovanie, neváhal uplatniť svoje
právo podať proti vydanému rozhodnutiu odvolanie, v ktorom poukázal na nedodržiavanie základných
pravidiel konania zo strany OLÚ PP a výsledkom jeho úvahy bolo konštatovanie, že žalobca postupuje

nekonštruktívne a snaží sa o predlžovanie konania. Žalobca v odvolaní namietal absolútny nedostatok
akejkoľvek správnej úvahy, ktorou by prvostupňový správny orgán naplnil obsah a zmysel ust. § 47 ods.
3 Správneho poriadku a konštatoval, že prevádzkové budovy žiadateľky slúžia na rekreáciu a rozvoj
turistického ruchu, čo je nevyhnutným a odôvodneným prípadom vyňatia predmetných pozemkov z
plnenia funkcií lesa. Trval na tom, že v napadnutom rozhodnutí absentuje správna úvaha. Žalovaný v

odôvodnení svojho rozhodnutia argumentuje tým, že spoločenský a ekonomický rozvoj správny orgán
prvého stupňa nemusel posudzovať (a ani neposudzoval), pretože konkrétny prípad nebol považovaný
za odôvodnený a nevyhnutný z dôvodov spoločenského a ekonomického rozvoja. Ďalej, že ust. § 47
ods. 1 Správneho poriadku umožňuje správnemu orgánu neuviesť odôvodnenie v rozhodnutí, ak sa
všetkým účastníkom vyhovuje v plnom rozsahu. V danej veci sa však nejedná o takýto prípad, pretože

všetci účastníci konania nevyjadrili také stanovisko, ktoré by našlo vyjadrenie vo výroku rozhodnutia.
K argumentácii žalovaného uviedol, že v konaní nemal postavenie žiadateľa, a teda nebol povinný
navrhovať, či predkladať dôkazy, ktoré by preukazovali nevyhnutnosť a odôvodnenosť jeho žiadosti.
Správne orgány mali povinnosť zistiť presne a úplne skutkový stav veci a za týmto účelom si obstarať
potrebné podklady pre rozhodnutie, a to bez ohľadu na aktivitu účastníkov konania. Rozsah a spôsob

zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán. Očakával, že to budú práve orgány štátnej
správy lesného hospodárstva, ktoré v tomto konaní budú dbať na to, aby účel Zákona o lesoch vyjadrený
v ust. § 1 ods. 2 bol rešpektovaný a zohľadnený. Očakával, že z rozhodnutia prvostupňového orgánu,
a predovšetkým z jeho odôvodnenia mu bude známe, aké skutkové zistenia vyvodil správny orgán z
vykonaných dôkazov a konanie aplikoval na príslušné ustanovenia Zákona o lesoch a ak posúdil žiadosť

žiadateľky ako dôvodnú, ako aplikoval ust. § 5 ods. 1 Zákona o lesoch. Žalovaný sa v preskúmavanom
rozhodnutí ani nepokúsil napadnutú vadu prvostupňového rozhodnutia napraviť.

Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Poukázal na to, že
spisový materiál k prvostupňovému rozhodnutiu obsahuje podklady, na základe ktorých rozhodoval OLÚ

PP. Samotná žiadosť bola predložená v rozsahu, ako to určuje Zákon o lesoch a vyhláška MP SR č.
12/2009 Z.z. o ochrane lesných pozemkov pri územnoplánovacej činnosti a pri ich vyňatí a obmedzení
z plnenia funkcií lesov. Z týchto podkladov, ktoré určil zákonodarca ako nevyhnuté a na základe toho,
že OLÚ PP je z iných konaní miestne znalý veci bol jednoznačne zistený skutočný stav veci. Zo spisu je
zrejmé, že umiestnenie odberného potrubia pitnej vody do zeme nie je možné bez prechodu cez lesný

pozemok,pričomsamotnárealizáciavýkopu(1m,ručne,bezvýrubustromov,naminimálnudobu1roku)
podľa názoru OLÚ neovplyvnia vo zvýšenej miere plnenie funkcií lesného pozemku, ktoré po následnej
rekultivácii sa plnohodnotne obnoví. Vzhľadom na skutočnosť, že vykonávanou činnosťou nedôjde k
znehodnoteniu lesného pozemku, príp. k trvalej strate alebo k zníženiu schopnosti plniť funkcie lesa
OLÚ PP umožnil žiadateľovi napojiť rekreačné zariadenia slúžiace na rozvoj turistického ruchu v regióne

na zdroj pitnej vody. Nevyhnutnosť a odôvodnenosť vyňatia bola v procese dokazovania posudzovaná
OLÚ PP na základe všetkých predložených dôkazov, návrhov, pripomienok, atď. OLÚ chce upozorniť
na to, že OLÚ PP umožnil všetkým účastníkom konania uplatniť svoje práva. Nie je to ich povinnosť
ako upozorňuje žalobca v žalobe, avšak evokuje to podľa názoru OLÚ účelovosť v konaní žalobcu,
čím sa zaoberal OLÚ v odôvodnení rozhodnutia. OLÚ vykonal potrebné zisťovania, ktoré na základe

hodnotenia dôkazov boli potrebné pre zistenie skutočného stavu veci, čomu zodpovedá aj prvostupňové
rozhodnutie. Odôvodnenie rozhodnutia obsahuje náležitosti stanovené v § 47 ods. 3 zákona č. 71/1967
Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov, z ktorých možno zistiť priebeh konania, ako aj
dôvody a úvahy, ktoré viedli orgán štátnej správy lesného hospodárstva k vydaniu rozhodnutia.Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie a postup správnych orgánov v rozsahu dôvodov
uvedenýchvžalobepostupombeznariadeniapojednávaniapodľa§250jods.1O.s.p.adospelkzáveru,

že žaloba nie je dôvodná.

V správnom súdnictve prejednávajú súdy na základe žalôb prípady, v ktorých fyzická alebo právnická
osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu a žiada,
aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247 ods. 1 O.s.p.).

Správny súd pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu konkrétnej právnej
veci sa v zásade obmedzí na otázku, či vykonané dôkazy z daných správny orgán vychádza nie sú
pochybné najmä kvôli prameňov, z ktorých pochádzajú alebo pre porušenie niektorej procesnej zásady
správneho konania a ďalej na otázku, či vykonané dôkazy logicky robia vôbec možným skutkový záver,
ku ktorému správny orgán dospel. Správny súd pri preskúmavaní zákonnosti správneho rozhodnutia a

postupu správneho orgánu posudzuje, či správny orgán aplikoval na predmetnú vec relevantný právny
predpis.

Z administratívneho spisu bolo zistené, že spoločnosť Immobau, s.r.o. Bratislava žiadosťou doručenou
Obvodnému lesnému úradu v Poprade dňa 08.06.2012 požiadala o dočasné vyňatie lesných pozemkov

podľa § 5 ods. 1 a § 7 ods. 1 písm. b) zákona č. 326/2005 Z.z. v znení neskorších predpisov o lesoch.
K žiadosti pripojila dohody o určení výšky a spôsobe poskytnutia náhrady za obmedzenie vlastníckeho
práva a súhlas vlastníkov dotknutého pozemku podľa § 7 ods. 3 zákona č. 326/2005 Z.z. o lesoch v
znení neskorších predpisov.

V administratívnom spise sa nachádza územné rozhodnutie obce F. zo dňa 25.11.2011 č.j.
UR/1038/2011-Kf zo dňa 25.11.2011, ktorým obec F. ako stavebný úrad príslušný podľa § 117 ods.
1 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení neskorších zmien a
doplnení a podľa § 3 a § 5 zákona č. 608/2003 Z.z. o štátnej správe pre územné plánovanie, stavebný
poriadok a bývanie a o zmene a doplnení stavebného zákona vydal rozhodnutie o umiestnení stavby

- líniovej vodnej stavby: Záchyt prameňa Bachledova dolina v F.“ na pozemkoch KN-C č. 5007/26,
5004/1, 5000/7, 5007/7, 5008/2, 296/2, 296/10 v k.ú. F. tak, ako je to zakreslené v situačnom výkrese,
ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť tohto rozhodnutia navrhovateľovi spoločnosti Immobau, s.r.o. so sídlom
Kuzmányho 12 Bratislava.

V spise sa ďalej nachádza znalecký posudok č. 13/2011 znalca Ing. N. C. v odbore Lesníctvo,
odvetvie Odhad hodnoty lesov vo veci výpočtu výšky náhrady za stratu mimoprodukčných funkcií
lesa, pri dočasnom vyňatí pozemku z plnenia funkcií lesov s časťou parcely KN-C č. 5004/1, k.ú. F.,
pre účely realizácie stavby „Záchyt prameňa Bachledova dolina“. Oznámením zo dňa 14.06.2012 č.j.
2012/1143/292-Pa Obvodný lesný úrad v Poprade oznámil známym účastníkom začatie konania podľa

§ 5 ods. 1 zákona č. 326/2005 Z.z. o lesoch v znení neskorších predpisov podľa ust. § 7 ods. 1 písm.
b) Zákona o lesoch o dočasnom vyňatí lesných pozemkov z plnenia funkcií lesov. Po tom, čo sa stal
účastníkom konania LZ VLK, Obvodný lesný úrad v Poprade listom zo dňa 12.09.2012 oznámil začatie
konania podľa § 5 ods. 1 zákona č. 326/2005 Zákona o lesoch v znení neskorších predpisov podľa
ust. § 7 ods. 1 písm. b) Zákona o lesoch o dočasnom vyňatí lesných pozemkov z plnenia funkcií lesov,

podklad a spôsob rozhodnutia, poskytnutia možnosti účastníkov konania na vyjadrenie sa k podkladu
rozhodnutia, k ich spôsobu jeho zistenia a návrh na jeho doplnenie.

V administratívnom spise sa nachádza stanovisko Krajského úradu životného prostredia v Prešove,
Odbor ochrany prírody a krajiny zo dňa 27.02.2012 k dočasnému vyňatiu lesného pozemku z plnení

funkcií, z ktorého vyplýva, že dotknutý lesný pozemok, ktorý je navrhovaný na dočasné vyňatie z plnenia
funkcií lesov je parcelou C-KN č. 5004/1 k.ú. F. mimo zastavaného územia obce. Dôvodom dočasného
vyňatia pozemku z lesného fondu je realizácia stavby „Záchyt prameňa Bachledova dolina“, v rámci
ktorej bude predmetom pozemku uložené prívodné potrubie vodojemu. Z hľadiska územnej ochrany
dotknutý pozemok situovaný v ochrannom pásme U. národného parku je podľa zákona OPaK, platí 2.

stupeň územnej ochrany. Dotknutý pozemok je situovaný mimo územia európskeho významu SKUEV
0307 U. a tiež mimo chráneného vtáčieho územia SKCHVÚ 030 U. a v jeho okolí sa nenachádzajú
žiadne maloplošné chránené územia. Na dotknutom pozemku je evidovaný biotop európskeho významu
Ls5.1 Bukové a bukovo-jedľové kvetnaté lesy. Na základe uvedeného a posúdenia predmetnej žiadostiz hľadiska záujmov ochrany prírody a krajiny, ako i na základe odborného stanoviska Štátnej ochrany
prírody SR č. TANAP/203/2012 zo dňa 21.02.2012 k dočasnému vyňatiu lesného pozemku z plnenia
funkcií lesov na parcele C-KN č. 5004/1 v k.ú. F., orgán ochrany prírody nemá pripomienky, ak dôjde k

vyňatiu pozemku v rozsahu nevyhnutnom pre realizáciu stavby „Záchyt prameňa Bachledova dolina“.

V administratívnom spise sa ďalej nachádza technická správa k stavbe „Záchyt prameňa Bachledova
dolina“ a projekt technickej a biologickej rekultivácie lesného pozemku, časti percely KN-C č. 5004/1,
k.ú. F. pre účely dočasného vyňatia a následnej rekultivácie pozemku v rámci stavby „Záchyt prameňa

Bachledova dolina“.

Rozhodnutím zo dňa 22.10.2012 č.j. 2012/1780/292-Pa Obvodný úrad v Poprade podľa § 7 ods. l písm.
b) Zákona o lesoch dočasne vyňal podľa § 5 ods. l Zákona o lesoch

A) na obdobie jeden rok odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia, pre účely realizácie časti zámeru

„Záchyt prameňa Bachledova dolina“, z plnenia funkcií lesov lesné pozemky v nasledovnom rozsahu:

katastrálne územie: U. W.
údaje podľa programu starostlivosti o lesy (ďalej len PSL) pre roky 2007-2016
pre LHC: D. U., LC Neštátne lesy na LIIC D. U.

Existujúca JPRL (ostatné Dôvod (účel, zámer) Výmera v ha
parcela KN-C č. les. pozemky) vyňatia
5004/1 1523a (506) odberné potrubie 0,0673 (0,0011)
? 0,0684

podľa záznamu podrobného merania zmien, vyhotoveného fy Globing Poprad, s.r.o., pod č. 157/2011
(ďalej len ZPMZ).

II. v zmysle § 9 ods. 1 Zákona o lesoch v náväznosti na to, že ide o lesné s lesnými porastmi (§ 3 ods. l

písm. a) zákona o lesoch) je žiadateľ Immobau s.r.o. so sídlom Kuzmányho 12, 81106 Bratislava, ICO:
35841893, povinný nahradiť stratu mimoprodukčných funkcií lesa.

III. v zmysle § 9 ods. 9 Zákona o lesoch určuje výšku náhrady za stratu mimoprodukčných funkcií
lesa (ďalej len odvod) vo výške 20,34 Eur, slovom dvadsať eur tridsaťštyri centov.. Odvod sa v

zmysle ustanovenia § 9 ods. 10 Zákona o lesoch platí jednorázovo do 30 dní odo dňa nadobudnutia
právoplatnosti rozhodnutia. Ak nebol odvod v lehote zaplatený, je žiadateľ povinný za každý deň
omeškania zaplatiť penále vo výške 0,5 % z nezaplatenej sumy a to počnúc dňom nasledujúcim po
dni splatnosti. Odvod je potrebné zaplatiť na účet Krajského lesného úradu v Prešove, číslo účtu
XXXXXXXXXX/XXXX, variabilný symbol XXXXXX.

IV. žiadateľovi podľa ustanovenia § 8 ods. písm. d) Zákona o lesoch ukladá:

B) zabezpečiť vykonanie rekultivácie dočasne vyňatých lesných pozemkov v zmysle projektu technickej
a biologickej rekultivácie, predloženého k žiadosti do uplynutia doby dočasného vyňatia

C) po realizácii stavby je potrebné dočasne vyňaté pozemky zápisnične odovzdať obhospodarovateľom
lesných pozemkov v lehote najneskôr do 10 dní od ukončenia termínu vyňatia

V. obhospodarovateľom lesa a zároveň vlastníkom lesných pozemkov podľa ustanovenia § 8 ods. 2
písm. f) Zákona o lesoch ukladá:

d) zabezpečiť vyznačenie skutočnosti o vyňatí v lesnej hospodárskej evidencii (ďalej len LHE), do 30
dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia,
e) priebežne sledovať dodržiavanie ochrany okolitých lesných pozemkov; v prípade zistenia väčších
záberov, či iného nepovoleného zásahu do lesa tieto činnosti zdokumentovať a oznámiť správnemu

orgánu,
f) vykonať kontrolu rekultivácie dočasne vyňatých pozemkov a zápisnične ich prevziať v lehote najneskôr
do 10 dní od ukončenia termínu dočasného vyňatia, pokiaľ nedôjde k ďalšiemu vyňatiu lesných
pozemkov, ktoré by bezprostredne nadväzovalo na dočasné vyňatie v zmysle tohto rozhodnutia.Rozhodnutie o vyňatí stráca platnosť v zmysle § 8 ods. 4 písm. b) Zákona o lesoch, ak do dvoch
rokov od nadobudnutia jeho právoplatnosti oprávnený subjekt nezačne vykonávať zámer, na ktorého

uskutočnenie sa rozhodnutie vydalo; ak sa na ďalšie využitie vyňatého lesného pozemku vyžaduje
rozhodnutie podľa osobitných predpisov, táto lehota plynie až od nadobudnutia právoplatnosti tohto
rozhodnutia Zákona o lesoch.

Výrok rozhodnutia odôvodnil tým, že dňa 08.06.2012 podal žiadateľ - spoločnosť Immobau, s.r.o. so

sídlom Kuzmányho 12, Bratislava žiadosť o dočasné vyňatie pozemku s parcelou, z dôvodu realizácie
stavby „Záchyt prameňa Bachledova dolina“ (ďalej len stavba). Podľa § 33 ods. 2 zákona č. 71/1967
Zb. o správnom poriadku v znení neskorších predpisov umožnil účastníkom konania, aby sa pred
vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k podkladu rozhodnutia i k spôsobu jeho zistenia, príp. navrhnúť
jeho doplnenie. Žiadateľ svoju žiadosť zdôvodnil potrebou zabezpečenia pitnej vody pre rekreačný
objekt v Bachledovej doline. Na lesnom pozemku sa uvažuje s realizáciou odberného potrubia zo

záchytky, ktorým je privádzaná voda do vodojemu, slúžiacemu zásobovaniu pitnej vody pre prevádzkovú
budovu a bufet. Výber trasy bol vykonaný tak, aby stavba bola funkčná a bez prechodu cez lesný
pozemok by to nebolo možné. Zámer sa má realizovať ručne pri šírke línie 1 m. Žiadosť žiadateľa
obsahuje všetky potrebné náležitosti a vyjadrenia v zmysle zákona o lesoch a príslušnej vyhlášky tak,
aby bolo možné vo veci vydať rozhodnutie o dočasnom vyňatí. Riešené územie je zamerané v ZPZM.

Vlastníkmi pozemkov sú fyzické osoby. Žiadateľ ku konaniu predložil plán rekultivácie, znalecký posudok
pre výpočet odvodu a stanovisko dotknutého orgánu štátnej správy na úseku životného prostredia
Krajského úradu životného prostredia v Prešove. Náhrada za obmedzenie vlastníckych práv podľa
§ 35 ods. 3 Zákona o lesoch je riešená dohodami o určení výšky spôsobe poskytnutia náhrady za
obmedzenie vlastníckych práv, spoločne so súhlasmi vlastníkov. Zámer je vyznačený v grafickom

prieniku zámeru s mapou po roep a porastovou mapou. Obec F. vydala pre stavbu rozhodnutie o
umiestnení stavby. Podľa § 9 ods. 1 Zákona o lesoch v náväznosti na to, že ide o pozemky s lesnými
porastmi v rámci skôr započatého zámeru budovania lyžiarskeho centra je žiadateľ povinný uhradiť
odvod, ktorého výšku určil správny orgán v rozhodnutí. Podkladom na výpočet odvodu bol znalecký
posudok vypracovaný znalcom v odbore Lesníctvo, odvetvie Odhad hodnoty lesov Ing. N. C., č. 13/2011.

Správny orgán v rozhodnutí uložil žiadateľovi i obhospodarovateľovi lesa vykonať niektoré úkony, ktoré
sú potrebné v záujme ochrany lesných pozemkov a súvisia s evidenciou lesných pozemkov. Vzhľadom
na to, že správnemu orgánu sú známe miestne pomery, správny orgán nenariadil ústne pojednávanie
spojené s miestnou ohliadkou. Správny orgán s prihliadnutím na to, že ide o dočasné vyňatie, uložil
žiadateľovi zabezpečiť vykonanie rekultivácie dočasne vyňatých pozemkov. Technickú časť rekultivácie

je potrebné zabezpečiť v lehote dočasného vyňatia. Vzhľadom na charakter stavby a jej lokalizáciu
umiestnenie s biologickou rekultiváciou sa neuvažuje. Obhospodarovatelia - vlastníci pozemkov musia
sledovať dodržiavanie ochrany okolitých lesných pozemkov, vykonať kontrolu realizácie záberu lesných
pozemkov, v prípade zistenia väčšieho záberu, nepovolených zásahov do okolitého lesa tieto činnosti
zdokumentovať a oznámiť správnemu orgánu. Po vykonaní rekultivácie majú obhospodarovatelia lesa

vykonať kontrolu rekultivácie dočasne vyňatých pozemkov a zápisnične ich prevziať v lehote.

Voči tomuto rozhodnutiu podala včas odvolanie žalobkyňa, v ktorom namietala nesúlad rozhodnutia
prvostupňového správneho orgánu s ustanoveniami Správneho poriadku a Zákona o lesoch a porušenie
práva účastníka konania zakotveného v čl. 46 ods. 1 Ústavy SR na konanie zákonom ustanoveným

postupom pred iným orgánom Slovenskej republiky, ktorému zodpovedá povinnosť orgánov verejnej
moci konať v súlade s právnymi predpismi, ktoré konanie pred nimi upravujú. Namietala, že v rozhodnutí
správneho orgánu chýba správna úvaha, z ktorej by vyplynulo z akého dôvodu, teda ktoré skutočností
vyplývajúce z podkladov rozhodnutia sú také, ktoré zakladajú presvedčenie správneho orgánu, že v
predmetnej veci ide o nevyhnutný a odôvodnený prípad dočasného vyňatia lesných pozemkov z plnenia

funkcií lesa. Ďalej vytýkala prvostupňovému správnemu orgánu, že z jeho rozhodnutia nevyplýva, ako
prevažuje spoločenský záujem na realizácii odberného potrubia slúžiaceho zásobovaniu pitnou vodou
pre prevádzkovú budovu a bufet nad záujmom na ochrane lesných pozemkov vyplývajúcou tak z ust. §
5 Zákona o lesoch, ako aj z ust. § 1 ods. 2 Zákona o lesoch. Ďalej namietala formálnu chybu vo výroku
napadnutého rozhodnutia, keďže napriek tomu, že z podkladov rozhodnutia vyplýva, že k dočasnému

vyňatiu lesných pozemkov z plnenia funkcií lesa by malo dôjsť podľa žiadosti v katastrálnom území F.,
vo výroku napadnutého rozhodnutia sa uvádza ako katastrálne územie, v ktorom má dôjsť k vyňatiu
katastrálne územie U. W..Preskúmavaným rozhodnutím zo dňa 08.01.2013 č.j. 01/2012/00262/MP žalovaný zamietol odvolanie
podané LZ VLK a rozhodnutie Obvodného lesného úradu v Poprade č. 2012/1780/292-Pa zo dňa
22.10.2012 potvrdil.

Výrok rozhodnutia odôvodnil tým, že začatie konania bolo oznámené všetkým známym účastníkom
konania, ktorí nevyužili svoje právo navrhovať nové dôkazy a taktiež v novom konaní, v ktorom bolo
pojaté za účastníka konania aj Združenie LZ VLK bola vyzvaná právna zástupkyňa Zduženia LZ VLK
JUDr. Rajtáková, aby sa vyjadrila ešte pred vydaním rozhodnutia k podkladom pre rozhodnutie i k

spôsobu jeho zistenia, príp. aby navrhla jeho doplnenie. Právna zástupkyňa požiadala o zaslanie
kópie spisu a zároveň požiadala o predĺženie lehoty na vyjadrenie. Správny orgán jej to umožnil, no
právna zástupkyňa ani v predĺženej lehote neposkytla žiadne nové vyjadrenie ani doplnenie. Preto
správny orgán preskúmal všetky predložené podklady, ktoré boli potrebné k vydaniu rozhodnutia, t.j.
plán rekultivácie, znalecký posudok pre výpočet odvodu, stanovisko dotknutého orgánu štátnej správy
na úseku životného prostredia Krajského úradu v Prešove a vyhodnotil ich ako dostačujúce v zmysle

zákonných ustanovení pre vydanie rozhodnutia. Formálna chyba v písaní vo výrokovej časti rozhodnutia
bola Obvodným lesným úradom Poprad riadne opravená v zmysle § 47. ods. 6 zákona č. 71/1967 Zb.
o správnom konaní v znení neskorších predpisov. Išlo o zámenu katastrálneho územia z k.ú. U. W.
na k.ú. F.. K vecnej stránke uviedol, že v časti obce, kde sa stavby nachádzajú, nie je zrealizovaný
verejný zdroj vody. Stavby v tejto časti obce sú zásobované individuálne, vlastnými zdrojmi na rovnakom

princípe, ako je riešený ich záchyt vody. Iný spôsob zásobovania vody v danom území nie je možný.
Nakoľko sa zdroj vody nachádza nad spotrebiskami, je potrebné túto vodu k nim doviesť. Trasa je
riešená prirodzene a ekonomicky a neumožňuje riešenie, ktorým by sa nezasiahlo do lesného pôdneho
fondu. Tento zásah je len v nevyhnutnom rozsahu a s najväčšou pravdepodobnosťou nebude vyžadovať
ani žiadny výrub stromov. Jedinou záťažou a obmedzením pre lesný pozemok budú výkopové práce

počas realizácie a objekty podľa projektu záchytu. Uvedeným spôsobom budú zásobované objekty,
ktoré patria k vybavenosti športovo-rekreačného areálu. Tento areál vytvára pracovné miesta a podieľa
sa v obci na oživení cestovného ruchu, čo sa premieta na príjmoch obce a oživení ekonomiky obce
vôbec. V čase, keď Slovensko trpí vysokou nezamestnanosťou, je vytvorenie pracovných príležitostí
spoločensky a pre ekonomiku štátu významné, a toto obmedzenie lesného pozemku v danom rozsahu,

s ktorým vlastníci bez výhrad súhlasia, je bezvýznamné. Ide o oblasť, kde štát dosiaľ nezabezpečil
verejný zdroj vody, a v prípade že k tomu pristúpi možno taktiež sa bez zásahov do lesných pozemkov
nezaobíde, ale kým sa tak stane, sú odkázaní jedine na tento spôsob riešenia. Obvodný lesný úrad
v Poprade v konaní preukázateľne postupoval v súlade s § 67 ods. 1 Zákona o lesoch, nakoľko bol
uplatnený zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov, čoho výsledkom

je samotné napadnuté rozhodnutie. Rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonom č. 71/1967 Zb. o
správnom konaní v znení neskorších predpisov Zákonom o lesoch a zákonom č. 543/2002 Z.z. v znení
neskorších predpisov (vyjadrenie KU ZP v Prešove v spise). V konaní OLÚ PP postupoval v súčinnosti
so všetkými účastníkmi konania, pričom im umožnil uplatniť svoje práva. LZ VLK sa nevyjadril k podkladu
rozhodnutia, neuplatnil žiadne návrhy a požiadavky, nenavrhol žiadne dôkazy na podporu svojich

tvrdení, ani doplnenie podkladov rozhodnutia. OLÚ PP vychádzal pri rozhodovaní z podkladov, ktoré boli
predložené v rozsahu stanovenom v § 7 ods. 2, 3 Zákona o lesoch a § 7 ods. 1, 2 vyhlášky MP SR č.
12/2009 Z.z. o ochrane lesných pozemkov pri územnoplánovacej činnosti a pri ich vyňatí a obmedzení z
plneniafunkciílesov.OLÚPPvychádzalzpresnezistenéhostavuveci,malzaobstaranévšetkypotrebné
podklady a ako miestne znalý veci z úradnej činnosti po správnej úvahe vydal rozhodnutie, ktoré OLÚ

považuje za vecne a procesné správne. Citoval ust. § 5 ods. 1 Zákona o lesoch, podľa ktorého „Lesné
pozemky možno využívať na iné účely, ako na plnenie funkcií lesov, ak príslušný orgán štátnej správy
lesného hospodárstva, po predchádzajúcom stanovisku dotknutých orgánov štátnej správy rozhodne o
ich dočasnom vyňatí alebo trvalom vyňatí z plnenia funkcií lesov (ďalej len „vyňatie“), alebo o obmedzení
využívania funkcií lesov na nich (ďalej len „obmedzenie využívania“). K vyňatiu alebo obmedzeniu

využívania môže dôjsť len v nevyhnutných a odôvodnených prípadoch, najmä ak úlohy spoločenského
a ekonomického rozvoja nemožno zabezpečiť inak.“ Nevyhnutnosť a odôvodnenosť vyňatia lesných
pozemkov z plnenia funkcie lesov je v danom prípade splnené tým, že prevádzkové budovy slúžiace na
rekreáciu a rozvoj turistického ruchu v regióne nie je možné napojiť na zdroj pitnej vody bez prechodu
cez lesný pozemok. S týmito skutočnosťami sa stotožnil prvostupňový správny orgán a tieto akceptoval,

čo je uvedené v odôvodnení rozhodnutia na strane č. 3 tretí a štvrtý odsek. Čo sa týka spoločenského
a ekonomického rozvoja, zákonodarca neurčil v citovanom právnom predpise podmienku, ktorá by
vylučovala možnosť vyňať lesný pozemok, ak by táto nebola splnená, ale je tu zvýraznený jeden z
dôvodov, kedy môže dôjsť k vyňatiu z plnenia funkcií lesov, alebo k obmedzeniu využívania funkciílesov. OLU PP teda posúdil nevyhnutnosť a odôvodnenosť vyňatia, čím sa zaoberal v odôvodnení
rozhodnutia, pričom mieru spoločenského a ekonomického rozvoja nebolo nutné posudzovať, nakoľko
tento konkrétny prípad nebol predkladaný z dôvodu plnenia úloh spoločenského a ekonomického

rozvoja. OLÚ PP svojím rozhodnutím vyhovel všetkým požiadavkám, podmienkam a návrhom podaným
účastníkmi konania v plnom rozsahu, pričom rešpektoval ich vyjadrenia a stanoviská, ktoré účastníci
konania v priebehu konania predložili na OLÚ PP. Tým boli splnené podmienky uplatnenia druhej
vety § 47 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov, ktorá znie:
„Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu.“ Napriek

tomuto napadnuté rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ktoré podľa názoru OLÚ spĺňa podmienky § 47
ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov.

V ust. § 5 zákona č. 326/2005 Z.z. Zákona o lesoch sú upravené zásady ochrany lesných pozemkov.
Podľa ods. 1 tohto ustanovenia lesné pozemky možno využívať na iné účely ako na plnenie funkcií lesov,
ak príslušný orgán štátnej správy lesného hospodárstva po predchádzajúcom stanovisku dotknutých

orgánov štátnej správy, rozhodne o ich dočasnom vyňatí alebo trvalom vyňatí z plnenia funkcií lesov
(ďalej len „vyňatie“), alebo o obmedzení využívania funkcií lesov na nich (ďalej len „obmedzenie
využívania“), ak tento zákon neustanovuje inak. K vyňatiu alebo obmedzeniu využívania môže dôjsť len
v nevyhnutných a odôvodnených prípadoch, najmä ak úlohy spoločenského a ekonomického rozvoja
nemožno zabezpečiť inak.

Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia pri využívaní lesných pozemkov na iné účely ako na plnenie funkcií
lesov sa

a) chránia lesné pozemky najmä v ochranných lesoch (§ 13) a v lesoch osobitného určenia (§ 14),

b) použije len nevyhnutne potrebná výmera lesných pozemkov a obmedzuje sa narúšanie celistvosti
lesa,
c) neobmedzuje využívanie funkcií okolitého lesa,
d) zabezpečuje, ak je to účelné a technicky uskutočniteľné, skrývka organominerálnych povrchových
horizontov pôdy a opatrenia na jej hospodárne využitie,

e) vykonáva rekultivácia lesných pozemkov po skončení ich využitia na iné účely,
f) umiestňujú prieseky v lese tak, aby bol les čo najmenej ohrozovaný vetrom.

Podľa § 8 ods. 1 Zákona o lesoch pri rozhodovaní podľa § 5 ods. 1 je orgán štátnej správy lesného
hospodárstva povinný posúdiť

a) súlad zámeru podľa § 7 ods. 2 so zásadami ochrany lesných pozemkov podľa § 5 ods. 2,
b) dodržanie podmienok podľa § 6 ods. 2 a 3 a § 7 ods. 2 a 3.

Podľa ust. § 67 ods. 1 zákona č. 326/2005 o lesoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o

lesoch“) na konanie podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, ak tento
zákon neustanovuje inak.

Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 Správneho poriadku - správne orgány postupujú v konaní v súlade so
zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy

fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností.

Podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia - správne orgány sú povinné postupovať v konaní v
úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka
a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu

rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám,
ktorých sa konanie týka musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť
právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu.

Podľa ods. 3 citovaného zákonného ustanovenia - správne orgány sú povinné svedomité a zodpovedne

sa zaoberať každou vecou, ktorá je predmetom konania, vybaviť ju včas a bez zbytočných prieťahov a
použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu vybaveniu veci. Ak to povaha veci pripúšťa,
má sa správny orgán vždy pokúsiť o jej zmierne vybavenie. Správne orgány dbajú na to, aby konanie
prebiehalo hospodárne a bez zbytočného zaťažovania účastníkov konania a iných osôb.Podľa ods. 4 citovaného zákonného ustanovenia - rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo
spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných

alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.

Podľa ustanovenia § 32 ods. 1 Správneho poriadku - správny orgán je povinný zistiť presne a úplne
skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný
len návrhmi účastníkov konania.

Podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia - podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy
a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe
alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre
rozhodnutie určuje správny orgán.

Podľa ods. 3 citovaného zákonného ustanovenia - na žiadosť správneho orgánu sú štátne orgány,
orgány územnej samosprávy, fyzické osoby a právnické osoby povinné oznámiť skutočnosti, ktoré majú
význam pre konanie a rozhodnutie.

Podľa ustanovenia § 46 Správneho poriadku - rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými

právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu
veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.

Podľa ustanovenia § 47 ods. 1 Správneho poriadku - rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie
a poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania

vyhovuje v plnom rozsahu.

Podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia - výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením
ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti
nahradiť trovy konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny

orgán určí pre ňu lehotu; lehota nesmie byt kratšia, než ustanovuje osobitný zákon.

Podľa ods. 3 citovaného zákonného ustanovenia - v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie,
ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako
použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal

s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

Predpokladom postupu podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. (rozhodovanie o žalobách proti
rozhodnutiam a postupom správnych orgánov) je, aby pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v
správnom konaní išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň

pripúšťajú nadobudlo právoplatnosť. (§ 247 ods. 2 O.s.p.).

Podľa § 247 ods. 1 O.s.p. podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo
právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu,
a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.

Podľa § 250 ods. 2 veta prvá O.s.p. žalobcom je fyzická alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že
ako účastník správneho konania bola rozhodnutím a postupom správneho orgánu ukrátená na svojich
právach.

Aktívna a procesná legitimácia žalobcu ako procesná podmienka podľa § 250 ods. 2 O.s.p., ktorá robí
procesný subjekt osobou oprávnenou na podanie žaloby v sebe zahŕňa kumulatívne dva predpoklady, a
to postavenie účastníka správneho konania a súčasne ukrátenie na právach napadnutým rozhodnutím
vydaným v správnom konaní, t. j., že mu takýmto rozhodnutím bola spôsobená ujma.

Žalobca môže účinne namietať len tú nezákonnosť rozhodnutia, ktorou bol ukrátený na svojich právach,
pričom ukrátením na právach je nutné rozumieť nielen ukrátenie na právach hmotných, ale aj na právach
procesných.Samotné tvrdenie žalobcu o nesprávnosti záverov žalovaného a ich rozpore so zákonom nestačí.
Takémuto tvrdeniu musí korešpondovať jeho subjektívne oprávnenie, ktoré vychádza z konkrétneho
právneho predpisu.

Žalobca vo svojej žalobe predovšetkým namieta zákonnosť rozhodnutia tak prvostupňového správneho
orgánu, ako aj rozhodnutia žalovaného. Prvostupňovému správnemu orgánu vytýka, že v odôvodnení
jeho rozhodnutia absentuje správna úvaha, z ktorej by vyplynulo, ktoré skutočnosti vyplývajúce z
podkladov rozhodnutia sú také, ktoré odôvodňujú presvedčenie správneho orgánu, že v predmetnej

veci ide o nevyhnutný a odôvodnený prípad dočasného vyňatia lesných pozemkov z plnenia funkcií
lesa.Namietalnedostatočnéposúdenieprvostupňovéhorozhodnutiažalovaným,Keďpoukázalnato,že
spoločenský a ekonomický rozvoj správny orgán prvého stupňa nemusel posudzovať, pretože konkrétny
prípad nebol považovaný na odôvodnený a nevyhnutný z dôvodov spoločenského a ekonomického
rozvoja. Vytýkal ľahostajný postoj správnych orgánov oboch stupňov voči nemu a dôvodil, že ak by
rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu obsahovalo všetky náležitosti, bolo by možné pre neho

posúdiť, či sa mu javí takéto rozhodnutie zákonné, predovšetkým so zreteľom na úlohu tohto orgánu
pri ochrane lesa. Ak by rozhodnutie žalovaného obsahovalo aj odôvodnenie, ktoré prvostupňovému
rozhodnutiu chýba, žalobcovi by bola odňatá možnosť konať pred správnymi orgánmi v zmysle možnosti
podať odvolanie obsahujúce argumentáciu smerujúcu voči právnym a skutkovým záverom správneho
orgánu prvého stupňa, ale žalovaný sa ani len nepokúsil napadnutú vadu prvostupňového rozhodnutia

napraviť.

Žalobca je účastníkom konania a zo žaloby vyplýva, že bol ukrátený rozhodnutiami správnych
orgánov na svojich procesných právach, keďže najmä z rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu
nevyplýva správna úvaha, ktorou by prvostupňový správny orgán naplnil obsah a zmysel ust. § 47 ods. 3

Správneho poriadku a nepreskúmateľnosť rozhodnutia správneho orgánu z dôvodu nedostatku správnej
úvahy, na základe ktorej správne orgány rozhodli.

Krajský súd po podrobnom oboznámení s obsahom pripojeného spisového materiálu a rozhodnutiami
správnych orgánov dospel k záveru, že odôvodnenie rozhodnutia žalovaného poskytuje dostatočný

základ na jeho vecné preskúmanie.

Odôvodnenie rozhodnutí správneho orgánu je obsahovo náležitosťou, ktorá plní viacero funkcií. Jednak
má presvedčiť účastníkov správnosti postupu správneho orgánu a jednako zákonnosti jeho rozhodnutia.
Hodnotenie dôkazov je v rámci územného rozhodnutia ovládané zásadou voľného hodnotenia dôkazov

ako procesu, pri ktorom na základe logických úsudkov a zvážení všetkých dôkazov dochádza k vydaniu
meritórneho rozhodnutia, a preto skutočnosti, ku ktorým správny orgán dospel na základe voľnej
úvahy treba v rozhodnutí dostatočne odôvodniť, aby bolo zrejmé, čo bolo podkladom rozhodnutia,
ako sa zhodnotili vykonané dôkazy (aj odôvodnenie, prečo sa niektoré nevykonali), ako aj hodnotenie
týchto dôkazov. V tejto svojej povinnosti je správny orgán limitovaný len všeobecnými vymedzeniami

zákonných podmienok, ktoré predstavujú hranicu voľnej úvahy. Pre súd je potom v súlade s ust. § 245
ods. 2 O.s.p. rozhodujúce, či také rozhodnutie vydané na základe zákonom povolenej úvahy nevybočilo
z medzí a hľadísk ustanovených zákonom, pričom neposudzuje účelnosť a vhodnosť správneho
rozhodnutia.

Pokiaľžalovanýodôvodnilodvolacienámietkyspoukazomnakladnévyjadreniaastanoviskádotknutých
orgánov uplatňujúce záujmy chránené osobitnými predpismi z hľadiska životného prostredia z hľadiska
ochrany lesného pôdneho fondu, pričom zohľadnil aj súhlas vlastníkov pozemkov a poukázal na všetky
podklady rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu a aj svojho rozhodnutia a uviedol aj posúdenie
nevyhnutnostiaodôvodnenostivyňatia,nemožnokonštatovaťnezákonnosťjehorozhodnutia.Vprípade,

ak žalobkyňa nesúhlasila s obsahom a závermi z nich vyplývajúcimi, mala zákonnú možnosť uplatniť
námietky proti obsahu záväzného stanoviska Krajského úradu životného prostredia, čo neurobila.
V súvislosti s namietaným nedostatočným odôvodnením rozhodnutia správneho orgánu je potrebné
uviesť, že nie je nevyhnutné, aby sa správny orgán zaoberal každou vznesenou námietkou, avšak musí
byť z jeho zrejmé, na základe čoho dospel k právnemu záveru vo svojom rozhodnutí. Z napadnutého

rozhodnutia uvedené jednoznačne vyplýva.

Vychádzajúc z obsahu pripojeného spisového materiálu podľa názoru krajského súdu postupom
správneho orgánu nedošlo k popretiu základných zásad správneho konania, ako je zásada aktívnejsúčinnosti účastníkov konania a zásada materiálnej pravdy. Nebolo tiež preukázané, že by správny
orgán v správnom konaní nevytváral optimálne podmienky na uplatnenie práva žalobcov, t. j. byť
aktívnym činiteľom v rámci konania. Účastníci konania mali možnosť nahliadnuť do spisu a oboznámiť

sa tak s podkladmi rozhodnutia, o ktorom ich práve boli správnym orgánom poučení v oznámení o začatí
správneho konania. Prípadné nevyužitie práva vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia nemôže byť na ujmu
správneho orgánu.

Vzhľadom na uvedené súd žalobu ako nedôvodnú podľa § 250j ods. 1 O.s.p. zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a účastníkom náhradu trov nepriznal, pretože
žalobca v konaní nebol úspešný, preto nemá právo na náhradu trov konania a žalovaný zo zákona nemá
nárok na náhradu trov konania.

Senát krajského súdu vo veci rozhodol jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doru-
čenia na Najvyšší súd SR v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu
v Prešove a to písomne v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť,

proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto
rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ
domáha, teda ako navrhuje, aby vo veci rozhodol odvolací súd.