Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 6. november 2013

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 7S/8655/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7010220605
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 11. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tamara Sklenárová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2013:7010220605.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Tamary Sklenárovej
a členov senátu JUDr. Judity Jurákovej a JUDr. Juraja Tymka, v právnej veci žalobcu
Tempus - Trans, s. r. o., Železiarenská č. 49 Košice-Šaca, zast. advokátom JUDr. Eugenom
Kostovčíkom, AK Košice, Gelnická č. 33, proti žalovanému Finančnému riaditeľstvu SR Banská
Bystrica, Lazovná č. 63, v konaní o preskúmanie rozhodnutí Daňového riaditeľstva SR zo

dňa 05. 03. 2010 č.: 1. I/223/2736-23924/2010/990057-r, 2. I/223/2736-23925/2010/990057-
r, 3. I/223/2736-23926/2010/990057-r, 4. I/223/2736-23927/2010/990057-r, 5.
I/223/2736-23928/2010/990057-r, 6. I/223/2736-23929/2010/990057-r, 7.
I/223/2736-23930/2010/990057-r, 8. I/223/2736-23932/2010/990057-r, takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a .

Žalobcovi právo na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Rozhodnutím č. 1 špecifikovaným v záhlaví rozsudku Daňové riaditeľstvo SR podľa § 48 ods. 5 zák. č.
511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov potvrdilo dodatočný platobný výmer Daňového úradu Košice II
zo dňa 13. 11. 2009 č. 696/230/72095/09/Babj, ktorým bol daňovému subjektu - žalobcovi podľa § 44
ods. 6 písm. b) bod 1 cit. zák. vyrubený rozdiel dane z pridanej hodnoty (DPH) za zdaňovacie obdobie
január 2007 v sume 1 680,14 eur.

Rozhodnutím č. 2 špecifikovaným v záhlaví rozsudku Daňové riaditeľstvo SR podľa § 48 ods. 5 zák. č.
511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov potvrdilo dodatočný platobný výmer Daňového úradu Košice II
zo dňa 13. 11. 2009 č. 696/230/72115/09/Babj, ktorým bol daňovému subjektu - žalobcovi podľa § 44
ods. 6 písm. b) bod 1 cit. zák. vyrubený rozdiel dane z pridanej hodnoty (DPH) za zdaňovacie obdobie
február 2007 v sume 2 212,40 eur.

Rozhodnutím č. 3 špecifikovaným v záhlaví rozsudku Daňové riaditeľstvo SR podľa § 48 ods. 5 zák. č.

511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov potvrdilo dodatočný platobný výmer Daňového úradu Košice II
zo dňa 13. 11. 2009 č. 696/230/72118/09/Babj, ktorým bol daňovému subjektu - žalobcovi podľa § 44
ods. 6 písm. b) bod 1 cit. zák. vyrubený rozdiel dane z pridanej hodnoty (DPH) za zdaňovacie obdobie
marec 2007 v sume 18 953,59 eur.

Rozhodnutím č. 4 špecifikovaným v záhlaví rozsudku Daňové riaditeľstvo SR podľa § 48 ods. 5 zák. č.

511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov potvrdilo dodatočný platobný výmer Daňového úradu Košice II
zo dňa 13. 11. 2009 č. 696/230/72124/09/Babj, ktorým bol daňovému subjektu - žalobcovi podľa § 44ods. 6 písm. b) bod 1 cit. zák. vyrubený rozdiel dane z pridanej hodnoty (DPH) za zdaňovacie obdobie
apríl 2007 v sume 14 712,54 eur.

Rozhodnutím č. 5 špecifikovaným v záhlaví rozsudku Daňové riaditeľstvo SR podľa § 48 ods. 5 zák. č.
511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov potvrdilo dodatočný platobný výmer Daňového úradu Košice II
zo dňa 13. 11. 2009 č. 696/230/72145/09/Babj, ktorým bol daňovému subjektu - žalobcovi podľa § 44
ods. 6 písm. b) bod 1 cit. zák. vyrubený rozdiel dane z pridanej hodnoty (DPH) za zdaňovacie obdobie
jún 2007 v sume 17 469,95 eur.

Rozhodnutím č. 6 špecifikovaným v záhlaví rozsudku Daňové riaditeľstvo SR podľa § 48 ods. 5 zák. č.
511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov potvrdilo dodatočný platobný výmer Daňového úradu Košice II
zo dňa 13. 11. 2009 č. 696/230/72159/09/Babj, ktorým bol daňovému subjektu - žalobcovi podľa § 44
ods. 6 písm. b) bod 1 cit. zák. vyrubený rozdiel dane z pridanej hodnoty (DPH) za zdaňovacie obdobie
júl 2007 v sume 8 680,24 eur.

Rozhodnutím č. 7 špecifikovaným v záhlaví rozsudku Daňové riaditeľstvo SR podľa § 48 ods. 5 zák. č.
511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov potvrdilo dodatočný platobný výmer Daňového úradu Košice II
zo dňa 13. 11. 2009 č. 696/230/72180/09/Babj, ktorým bol daňovému subjektu - žalobcovi podľa § 44
ods. 6 písm. b) bod 1 cit. zák. vyrubený rozdiel dane z pridanej hodnoty (DPH) za zdaňovacie obdobie

november 2007 v sume 29 516,03 eur.

Rozhodnutím č. 8 špecifikovaným v záhlaví rozsudku Daňové riaditeľstvo SR podľa § 48 ods. 5 zák. č.
511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov potvrdilo dodatočný platobný výmer Daňového úradu Košice II
zo dňa 13. 11. 2009 č. 696/230/72191/09/Babj, ktorým bol daňovému subjektu - žalobcovi podľa § 44

ods. 6 písm. b) bod 1 cit. zák. vyrubený rozdiel dane z pridanej hodnoty (DPH) za zdaňovacie obdobie
december 2007 v sume 19 722,93 eur.

Dodatočné platobné výmery Daňového úradu Košice II boli vydaný na základe daňovej kontroly,
zameranej okrem iného aj na daň z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január až december 2007,

o výsledkoch ktorej bol dňa 13. 10. 2010 spísaný protokol č. 696/330/66242/2009/Jurí a jeho dodatok
zo dňa 01. 11. 2009, ktorý bol s daňovým subjektom prerokovaný dňa 03. 11. 2009.

Kontrolou dodržania postupu pri odpočítaní dane v zdaňovacom období január 2007 správca dane zistil,
že daňový subjekt odpočítal daň v sume 50 616.- Sk zo služby uvedenej na faktúre č. FD 10070501,

externéč.fa200704zasprostredkovanieoddodávateľaA.K.-M.V.Trade,Družstevná4,MaléOzorovce
v rozpore s 49 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z.z. o DPH, pretože nepreukázal, že mu služba bola dodaná.
Kontrolovaný daňový subjekt k faktúre za predaj vozidla Iveco Daily 50C14CV minibus pre odberateľa
CAC Leasing Slovakia, a. s., Bratislava, objednávateľ FINE FISH, s. r. o., Košice predložil Zmluvu o
sprostredkovaní zo dňa 01. 09. 2006. Porovnaním vyjadrenia sprostredkovateľa A. K., zaznamenaného

v zápisnici o miestnom zisťovaní zo dňa 06. 08. 2009, spísanej Daňovým úradom Trebišov, ktorý uviedol,
že predmetná sprostredkovateľská zmluva sa týkala iných vozidiel ním konkretizovaných pre odberateľa
MK Factoring, s. r. o., Považská Bystrica, ktorej majitelia boli jeho známymi, z jedným z ktorých jednal,
a faktúry predloženej žalobcom správca dane dospel k záveru, že existuje odôvodnená pochybnosť o
činnosti sprostredkovateľa s tým, že žalobca dostatočne nepreukázal , že predmetné sprostredkovanie

bolo uskutočnené. Vychádzal pritom nielen z § 49 ods. 2 zákona o DPH, ale aj z ust. § 642 Obchodného
zákonník a § 647 Obchodného zákonníka, zo znenia ktorého vyplýva, že sprostredkovateľovi nevzniká
nárok na províziu, ak zmluva s treťou osobou bola uzavretá bez jeho súčinnosti.

Rozhodujúcou skutočnosťou pre vydanie dodatočného platobného výmeru za zdaňovacie obdobie

február 2007 bolo zistenie správcu dane, že daňový subjekt porušil § 71 ods. 1 a § 19 ods. 2 zákona o
DPH, keď odviedol daňovú povinnosť z prefakturovanej služby pre odberateľa MF TRANS, s. r. o., Vyšná
Šebastová 238, Prešov až v zdaňovacom období december 2007 a na faktúre uviedol dátum dodania
služby 31. 12. 2007, pričom daňová povinnosť dodaním služby uvedenej na fa č. 211706288 pre MF
TRANS, s. r. o., Vyšná Šebastová 238, Prešov vznikla 27. 02. 2007. Správca dane zároveň zistil, že

daňový subjekt odpočítal daň v sume 45 599.- Sk zo služby uvedenej na faktúre č. FD 10070558, externé
č.fa 1zasprostredkovanieoddodávateľa AKSISSlovakia,s.r.o.,Zvolenvrozpores§49ods.2zákona
č.222/2004Z.z.oDPH,pretoženepreukázal,žemuslužbaboladodaná.Kontrolovanýdaňovýsubjektk
uvedenej faktúre predložil Sprostredkovateľskú zmluvu č. 001-2007 zo dňa 05. 02. 2007, uzavretú medzizáujemcom -žalobcomaposkytovateľomsprostredkovateľom AKSISSlovakia,s.r.o.,Zvolen,akoajjej
vyhodnotenie zo dňa 23. 02. 2007, v ktorom sa dohodli na vyplatení provízie za obchodný prípad Iveco
Stralis AS440S45TP. Žalobca na preukázanie oprávnenosti účtovania provízie predložil odberateľskú

faktúru č. 2014700022 zo dňa 23. 02. 2007 za predaj vozidla Iveco Stralis pre odberateľa VB Leasing SK,
spol. s r. o., Bratislava, objednávateľ K. W. - V.A.COMP. Porovnaním vyjadrenia K. W., zaznamenaného
v zápisnici o ústnom pojednávaní zo dňa30. 03. 2009, spísanej Daňovým úradom Zvolen, ktorý uviedol,
že kúpu vozidla si zabezpečoval sám, komunikoval s pánom D. za spoločnosť žalobcu a že faktúra bola
vyhotovená na leasingovú spoločnosť, s ktorou mal uzavretú leasingovú zmluvu, vyjadrenia konateľa

spoločnosti AKSIS Slovakia, s. r. o., U.. S., ktorý do zápisnice z ústneho pojednávania spísanej
dňa 04. 05. 2009 Daňovým úradom Zvolen uviedol, že naplnením sprostredkovateľskej zmluvy bolo
sprostredkovanie predaja ťahača Iveco Stralis pre K. W., ktorý je jeho priateľ a jednaní sa zúčastňoval
on sám, ako aj vyjadrenia žalobcu na základe výzvy správcu dane, ktorá mu bola doručená dňa 12. 06.
2009, v ktorom sa tento všeobecne vyjadril k predmetným sprostredkovaniam s tým, že po vytvorení
obchodnej príležitosti, po dohodnutí obchodu medzi odberateľom a žalobcom, ďalšie detaily dohodli

priamo zástupcovia spoločností dodávateľa a odberateľa správca dane dospel k záveru, že existuje
odôvodnená pochybnosť o činnosti sprostredkovateľa s tým, že žalobca dostatočne nepreukázal, že
predmetné sprostredkovanie bolo uskutočnené. Vychádzal pritom nielen z § 49 ods. 2 zákona o DPH,
ale aj z ust. § 642 Obchodného zákonník a § 647 Obchodného zákonníka, zo znenia ktorého vyplýva,
že sprostredkovateľovi nevzniká nárok na províziu, ak zmluva s treťou osobou bola uzavretá bez jeho

súčinnosti.

Dodatočný platobný výmer za zdaňovacie obdobie marec 2007 bol správcom dane vydaný na základe
zistenia správcu dane, že daňový subjekt odpočítal v tomto zdaňovacom období daň v sume 570
996.- Sk zo služby uvedenej na faktúre č. FD 10070732, externé č. fa 127500018 za sprostredkovanie

od dodávateľa B.K. Prešov, spol. s r. o., Prešov v rozpore s 49 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z. o
DPH, pretože nepreukázal, že mu služba bola dodaná. Kontrolovaný daňový subjekt k faktúre predložil
Rámcovú zmluvu o poskytovaní služieb zo dňa 16. 02. 2007 a Dohodu č. 1 o vyplatení provízie uzavretú
medzi žalobcom ako objednávateľom a poskytovateľom B.K. Prešov, spol. s r. o., Prešov, ako aj
odberateľskú faktúru č. 214700031 zo dňa 14.03.2007 za predaj 10 ks autobusov Karosa CROSSWAY

pre odberateľa SAD Prešov, a. s., Prešov, ktorých predaj sprostredkovala spoločnosť B.K. Prešov, spol.
s r. o., Prešov. Sumarizáciou vyjadrenia štatutárov SAD Prešov, obsiahnutého v zápisnici o miestnom
zisťovaní Daňového úradu Prešov II zo dňa 03. 04. 2009, z ktorého vyplýva, že kúpa autobusov nebola
zabezpečovaná prostredníctvom sprostredkovateľa, vyjadrenia konateľov spoločnosti B.K. Prešov,
spol. s r. o., Prešov, obsiahnutého v zápisnici o miestnom zisťovaní Daňového úradu Prešov II zo dňa

12.05.2009, z ktorého vyplýva, že16 ks autobusov v priebehu roka 2007 bolo predaných spoločnosťou
žalobcu spoločnosti SAD Prešov, a. s., a že o potrebe nákupu autobusov tejto spoločnosti vedeli,
pretože pre ňu vykonávajú servis a odpovede žalobcu na výzvu správcu dane v tejto súvislosti , v ktorej
tento uviedol, že spoločnosť B.K. Prešov, spol. s r. o., Prešov vystupovala ako sprostredkovateľská
spoločnosť, že po vytvorení obchodnej príležitosti, po dohodnutí obchodu medzi odberateľom a

žalobcom, ďalšie detaily dohodli priamo zástupcovia spoločností dodávateľa a odberateľa, správca dane
dospel k záveru, že existuje odôvodnená pochybnosť o činnosti sprostredkovateľa s tým, že žalobca
dostatočne nepreukázal, že predmetné sprostredkovanie bolo uskutočnené. Vychádzal pritom nielen z
§ 49 ods. 2 zákona o DPH, ale aj z ust. § 642 Obchodného zákonník a § 647 Obchodného zákonníka, zo
znenia ktorého vyplýva, že sprostredkovateľovi nevzniká nárok na províziu, ak zmluva s treťou osobou

bola uzavretá bez jeho súčinnosti.

Dodatočný platobný výmer za zdaňovacie obdobie apríl 2007 bol správcom dane vydaný na základe
zistenia správcu dane, že daňový subjekt odpočítal v tomto zdaňovacom období daň v sume 443 230.-
Skvrozpores49ods.2zákonač.222/2004Z.z.oDPH,pretoženepreukázal,žemuslužbybolidodané.

Daň v sume 380 000,-- Sk si odpočítal zo služby uvedenej na faktúre č. FD 10070974, externé č.
fa 00102007 zo dňa 27. 04. 2007 za sprostredkovanie od dodávateľa loopdesign, spol. s r. o., Žilina.
Kontrolovaný daňový subjekt k faktúre predložil Dohodu č. 23/07 o vyplatení provízie uzavretú dňa
26. 04. 2007 medzi žalobcom ako objednávateľom a poskytovateľom loopdesign, spol. s r. o. Žilina,

ako aj odberateľskú faktúru č. 214700052 zo dňa 26. 04. 2007 za predaj 5 ks autobusov Karosa
CROSSWAY pre odberateľa SAD Liptovský Mikuláš, Ružomberok, ktorých predaj sprostredkovala
spoločnosť loopdesign, spol. s r. o., Žilina. Sumarizáciou vyjadrenia štatutára odberateľa SAD Liptovský
Mikuláš, obsiahnutého v zápisnici o miestnom zisťovaní Daňového úradu Ružomberok zo dňa 23. 03.2009,zktoréhovyplýva,žekúpaautobusovnebolazabezpečovanáprostredníctvom sprostredkovateľa,
pretože z dôvodu vlastnej potreby nákupu autobusov kontaktoval priamo dodávateľa, t.j. žalobcu,
ktorý bol verejne známy ako autorizovaný predajca autobusov zn. Irisbus a na internete má svoju

širokej verejnosti prístupnú stránku, vyjadrenia konateľa spoločnosti loopdesign, spol. s r. o., Žilina,
obsiahnutého v zápisnici o ústnom pojednávaní Daňového úradu Žilina II zo dňa 16. 06. 2009, z ktorého
vyplýva, že sa jednalo o predaj 5 ks autobusov, že dátum predaja si s odstupom času nepamätá a že o
potrebe nákupu autobusov tejto spoločnosti sa dozvedel od p. P. zo spoločnosti EUROPEAN FINANCE
BRATISLAVA, s. r. o., pričom jednal s p. S., s ktorým sa zoznámil počas podnikateľskej činnosti, správca

dane dospel k záveru, že existuje odôvodnená pochybnosť o činnosti sprostredkovateľa s tým, že
žalobca dostatočne nepreukázal, že predmetné sprostredkovanie bolo uskutočnené. Vychádzal pritom
nielen z § 49 ods. 2 zákona o DPH, ale aj z ust. § 642 Obchodného zákonník a § 647 Obchodného
zákonníka, zo znenia ktorého vyplýva, že sprostredkovateľovi nevzniká nárok na províziu, ak zmluva s
treťou osobou bola uzavretá bez jeho súčinnosti.

Daňový subjekt odpočítal v tomto zdaňovacom období aj daň v sume 43 270,-- Sk zo služby uvedenej
na faktúre č. FD 10070973, externé č. fa 36/7 zo dňa 16.04. 2007 za sprostredkovanie predaja Iveco
Stralis AS4400S487/P od dodávateľa A. J. - JVT, Trebišov. Kontrolovaný daňový subjekt k faktúre
predložil Zmluvu o sprostredkovaní zo dňa 30.04.2007 uzavretú medzi žalobcom ako záujemcom a
sprostredkovateľom A. J. - JVT, Trebišov, ako aj odberateľskú faktúru č. 214700046 zo dňa 16. 04.

2007 za predaj vozidla Iveco Stralis AS4400S487/P pre odberateľa UniCredit Leasing Slovakia, a. s.,
Bratislava, objednávateľ RORYTRANS - X. X., Trebišov. Sumarizáciou vyjadrenia X. X. - RORYTRANS,
Trebišov, obsiahnutého v zápisnici o miestnom zisťovaní Daňového úradu Trebišov zo dňa 15. 04.
2009, z ktorého vyplýva, že kúpu vozidiel si zabezpečoval sám, že si nepamätá, s kým komunikoval
a že možnosť kúpy mu bola oznámená telefonicky nepamätá si kým, bola mu naznačená možnosť

účasti na výstave, ktorú využil, a po výstave už jednal so zástupcami žalobcu, že faktúry boli vystavené
na leasingovú spoločnosť, ktorú konkretizoval, že vozidlá si prevzal osobne v spoločnosti žalobcu
za prítomnosti tejto spoločnosti, vyjadrenia sprostredkovateľa A. J. - JVT, Trebišov, obsiahnutého v
zápisnici o miestnom zisťovaní Daňového úradu Trebišov zo dňa 16.07.2009, z ktorého vyplýva, že
sprostredkovateľské zmluvy na predaj ťahačov Iveco Stralis mu mala zaslať spoločnosť žalobcu, ale

neučinila tak, že nevie, komu boli predané vozidlá, ktorých predaj sprostredkoval pre žalobcu, že išlo
o 2 ks týchto vozidiel a že dátum predaja si nepamätá správca dane dospel k záveru, že existuje
odôvodnená pochybnosť o činnosti sprostredkovateľa s tým, že žalobca dostatočne nepreukázal , že
predmetné sprostredkovanie bolo uskutočnené. Vychádzal pritom nielen z § 49 ods. 2 zákona o DPH,
ale aj z ust. § 642 Obchodného zákonník a § 647 Obchodného zákonníka, zo znenia ktorého vyplýva,

že sprostredkovateľovi nevzniká nárok na províziu, ak zmluva s treťou osobou bola uzavretá bez jeho
súčinnosti.

Správca dane tiež zistil Daňový subjekt si odpočítal v tomto zdaňovacom období aj daň v sume 19
960,-- Sk zo služby uvedenej na faktúre č. FD 10070886, externé č. fa 010407 zo dňa 27. 04. 2007

za sprostredkovanie od dodávateľa FINE FISH, s. r. o., Košice. Kontrolovaný daňový subjekt k faktúre
predložil Zmluvu o sprostredkovaní zo dňa 01. 04. 2007 č. 97/2007 uzavretú medzi žalobcom ako
záujemcom a sprostredkovateľom FINE FISH, s. r. o., Košice, ako aj odberateľskú faktúru č. 214700054
zo dňa 26. 04. 2007 za predaj vozidla Iveco 35C15V pre odberateľa UniCredit Leasing Slovakia, a. s.,
Bratislava, konečný príjemca A. K. - M.V. Trade, Šebastovská 33, Košice. Vychádzal pritom nielen z

§ 49 ods. 2 zákona o DPH, ale aj z ust. § 642 Obchodného zákonníka. Dospel k záveru, že v danom
prípade bol záujemcom žalobca, sprostredkovateľom FINE FISH, s. r. o., Košice, zastúpený konateľom
A. K. a kupujúcim A. K. - M.V. Trade. Vychádzajúc z uvedeného považoval za nesporné, že konateľom
sprostredkovateľa a kupujúcim je jedna a tá istá fyzická osoba, zmluvu o sprostredkovaní podpisovala
osoba totožná s treťou stranou a tretia strana vedela o úmysle prvej strany - predávajúceho predať

predmetné vozidlo, čím došlo k negácii podstatnej črty zmluvy o sprostredkovaní ako takej.

Dodatočný platobný výmer za zdaňovacie obdobie jún 2007 bol správcom dane vydaný na základe
zistenia správcu dane, že daňový subjekt v tomto zdaňovacom období porušil § 11 ods. 3 zákona o
DPH, pretože neodviedol daň z nadobudnutia nového dopravného prostriedku od dodávateľa Iveco

Czech Republic, a. s., Vysoké Mýto v sume 928 156,-- Sk. Aj keď nepriznal daň z nadobudnutia tovaru
z iného členského štátu, pri splnení podmienok pre uplatnenie práva na nadmerný odpočet DPH podľa
§ 49 ods. 2 písm. c/, § 51 ods. 1 písm. c/ a ods. 2 zákona o DPH, toto si aj uplatnil. Rozhodujúcim pre
vydanie dodatočného platobného výmeru bola skutočnosť, že žalobca si odpočítal v tomto zdaňovacomobdobí daň v sume 526 300,-- Sk v rozpore s 49 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z. o DPH, pretože
nepreukázal, že mu služby mu boli dodané. Jedná sa o odpočítanú daň zo služby uvedenej na faktúre č.
FD 10071275, externé č. fa 002A2007 zo dňa 23. 06. 2007 za sprostredkovanie od dodávateľa INVEKT,

spol. s r. o., Bratislava. Kontrolovaný daňový subjekt k faktúre predložil Dohodu č. 1/07 o vyplatení
provízie uzavretú dňa 19. 03. 2007 medzi žalobcom ako objednávateľom a poskytovateľom INVEKT,
spol. s r. o., Bratislava, Protokol o výkone činnosti poskytovateľa k rámcovej zmluve o poskytovaní
služieb a dohode č. 1/07 zo dňa 22. 06. 2007, ako aj 4 odberateľské faktúry zo dňa 04. 07. 2007 za predaj
autobusov Karosa CROSSWAY pre odberateľa SAD Humenné, a. s., Humenné. Zhrnutím vyjadrenia

konečného odberateľa, obsiahnutého v zápisnici o miestnom zisťovaní Daňového úradu Humenné zo
dňa 24. 03. 2009, z ktorého vyplýva, že jeho konateľ nákup autobusov realizoval priamo v spoločnosti
žalobcu bez sprostredkovateľa a sprostredkovateľa INVEKT, spol. s r. o., Bratislava, obsiahnutého v
zápisnici o miestnom zisťovaní Daňového úradu II zo dňa 25. 05. 2009, z ktorého vyplýva, že tento
sprostredkoval nákup 4 autobusov pre SAD Liptovský Mikuláš, a. s., ako aj obsahu faktúr vystavených
žalobcom pre SAD Humenné, a. s., predložených žalobcom k predmetnej sprostredkovateľskej faktúre

od INVEKT, spol. s r. o., správca dane konštatoval zjavný rozpor medzi uvedenými dôkazmi. Žalobca
vo svojej odpovedi na výzvu správcu dane sa k predmetnému sprostredkovaniu vyjadril všeobecne,
obdobne ako aj k sprostredkovaniam v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach. Správca dane aj v
tomto prípade nevychádzal len z § 49 ods. 2 zákona o DPH, ale aj z ust. § 642 Obchodného zákonník
a § 647 Obchodného zákonníka, zo znenia ktorého vyplýva, že sprostredkovateľovi nevzniká nárok na

províziu, ak zmluva s treťou osobou bola uzavretá bez jeho súčinnosti.

Rozhodujúcou skutočnosťou pre vydanie dodatočného platobného výmeru za zdaňovacie obdobie júl
2007 bolo zistenie správcu dane, že daňový subjekt odpočítal v tomto zdaňovacom období daň v
celkovej sume 261 501,-- Sk

v rozpore s 49 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z. o DPH, pretože nepreukázal, že mu služby mu boli
dodané.

Daň v sume 30 330,-- Sk si odpočítal zo služby uvedenej na faktúre č. FD 10071381, externé č. fa
020707zodňa31.07.2007zasprostredkovanieoddodávateľaFINEFISH,s.r.o.,Košice.Kontrolovaný

daňový subjekt na preukázanie oprávnenosti účtovania provízie predložil Zmluvu o sprostredkovaní zo
dňa 01. 05. 2007, uzavretú medzi žalobcom ako záujemcom a sprostredkovateľom FINE FISH, s. r. o.,
Košice, ako aj odberateľskú faktúru č. 214700105 zo dňa 31. 07. 2007 za predaj vozidla IVECO 35C15V
pre odberateľa UniCredit Leasing Slovakia, a. s., s konečným príjemcom A. K. M.V. Trade. Vychádzal
pritom nielen z § 49 ods. 2 zákona o DPH, ale aj z ust. § 642 Obchodného zákonníka. Dospel k záveru,

že v danom prípade bol záujemcom žalobca, sprostredkovateľom FINE FISH, s. r. o., Košice, zastúpený
konateľom A. K. a kupujúcim A. K. - M.V. Trade. Vychádzajúc z uvedeného považoval za nesporné, že
konateľom sprostredkovateľa a kupujúcim je jedna a tá istá fyzická osoba, zmluvu o sprostredkovaní
podpisovala osoba totožná s treťou stranou a tretia strana vedela o úmysle prvej strany - predávajúceho
predať predmetné vozidlo, čím došlo k negácii podstatnej črty zmluvy o sprostredkovaní ako takej.

Kontrolná skupina zistila, že daňový subjekt FINE FISH, s. r. o., Košice bol registrovaný za platiteľa DPH
do dňa 30. 04. 2007, t. j. v čase vystavenia faktúry už nebol platiteľom DPH a žalobca odpočítaním dane
z predmetnej faktúry porušil aj § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH.

Daňový subjekt odpočítal v tomto zdaňovacom období aj daň v sume 194 364,-- Sk zo služby

uvedenej na faktúre č. FD 10071345, externé č. fa 127500035 za sprostredkovanie od dodávateľa
B.K. Prešov, spol. s r. o., Prešov v rozpore s 49 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z. o DPH, pretože
nepreukázal, že mu služba bola dodaná. Kontrolovaný daňový subjekt k faktúre predložil Rámcovú
zmluvu o poskytovaní služieb zo dňa 16. 02. 2007 ako aj 3 odberateľské faktúry č. 214700091, č.
214700092 a č. 214700093 zo dňa 27. 06. 2007 za predaj 3 ks autobusov Karosa CROSSWAY pre

odberateľa SAD Prešov, a. s., Prešov, ktorých predaj sprostredkovala spoločnosť B.K. Prešov, spol.
s r. o., Prešov. Sumarizáciou vyjadrenia štatutárov SAD Prešov, obsiahnutého v zápisnici o miestnom
zisťovaní Daňového úradu Prešov II zo dňa 03. 04. 2009, z ktorého vyplýva, že kúpa autobusov nebola
zabezpečovaná prostredníctvom sprostredkovateľa, vyjadrenia konateľov spoločnosti B.K. Prešov,
spol. s r. o., Prešov, obsiahnutého v zápisnici o miestnom zisťovaní Daňového úradu Prešov II zo dňa

12. 05. 2009, z ktorého vyplýva, že 16 ks autobusov v priebehu roka 2007 bolo predaných spoločnosťou
žalobcu spoločnosti SAD Prešov, a. s., a že o potrebe nákupu autobusov tejto spoločnosti vedeli,
pretože pre ňu vykonávajú servis a odpovede žalobcu na výzvu správcu dane v tejto súvislosti , v ktorej
tento uviedol, že spoločnosť B.K. Prešov, spol. s r. o., Prešov vystupovala ako sprostredkovateľskáspoločnosť, že po vytvorení obchodnej príležitosti, po dohodnutí obchodu medzi odberateľom a
žalobcom, ďalšie detaily dohodli priamo zástupcovia spoločností dodávateľa a odberateľa, správca dane
dospel k záveru, že existuje odôvodnená pochybnosť o činnosti sprostredkovateľa s tým, že žalobca

dostatočne nepreukázal , že predmetné sprostredkovanie bolo uskutočnené. Vychádzal pritom nielen z
§ 49 ods. 2 zákona o DPH, ale aj z ust. § 642 Obchodného zákonník a § 647 Obchodného zákonníka, zo
znenia ktorého vyplýva, že sprostredkovateľovi nevzniká nárok na províziu, ak zmluva s treťou osobou
bola uzavretá bez jeho súčinnosti.

Správca dane ďalej zistil, že daňový subjekt odpočítal v tomto zdaňovacom období aj daň v sume
46 807,-- Sk zo služby uvedenej na faktúre č. FD 10071434, externé č. fa 0700097 zo dňa 13. 07.
2007 za sprostredkovanie predaja 1 ks ťahača Iveco Stralis ALL BLACK EURO5 od dodávateľa A. J. -
JVT, Trebišov. Kontrolovaný daňový subjekt k faktúre predložil Zmluvu o sprostredkovaní zo dňa 13.
07. 2007 uzavretú medzi žalobcom ako záujemcom a sprostredkovateľom A. J. - JVT, Trebišov, ako aj
odberateľskú faktúru č. 214700114 zo dňa 13. 07. 2007 za predaj vozidla Iveco Stralis AS4400S48TP

pre odberateľa UniCredit Leasing Slovakia, a. s., Bratislava, objednávateľ RORYTRANS - Roman
Rýchlik, Trebišov. Sumarizáciou vyjadrenia Romana Rýchlika - RORYTRANS, Trebišov, obsiahnutého
v zápisnici o miestnom zisťovaní Daňového úradu Trebišov zo dňa 15. 04. 2009, z ktorého vyplýva, že
kúpu vozidiel si zabezpečoval sám, že si nepamätá, s kým komunikoval a že možnosť kúpy mu bola
oznámená telefonicky nepamätá si kým, bola mu naznačená možnosť účasti na výstave, ktorú využil,

a po výstave už jednal so zástupcami žalobcu, že faktúry boli vystavené na leasingovú spoločnosť,
ktorú konkretizoval, že vozidlá si prevzal osobne v spoločnosti žalobcu za prítomnosti tejto spoločnosti,
vyjadrenia sprostredkovateľa A. J. - JVT, Trebišov, obsiahnutého v zápisnici o miestnom zisťovaní
Daňového úradu Trebišov zo dňa 16. 07. 2009, z ktorého vyplýva, že sprostredkovateľské zmluvy na
predaj ťahačov Iveco Stralis mu mala zaslať spoločnosť žalobcu, ale neučinila tak, že nevie, komu boli

predané vozidlá, ktorých predaj sprostredkoval pre žalobcu, že išlo o 2 ks týchto vozidiel a že dátum
predaja si nepamätá, správca dane dospel k záveru, že existuje odôvodnená pochybnosť o činnosti
sprostredkovateľa s tým, že žalobca dostatočne nepreukázal , že predmetné sprostredkovanie bolo
uskutočnené. Vychádzal pritom nielen z § 49 ods. 2 zákona o DPH, ale aj z ust. § 642 Obchodného
zákonník a § 647 Obchodného zákonníka, zo znenia ktorého vyplýva, že sprostredkovateľovi nevzniká

nárok na províziu, ak zmluva s treťou osobou bola uzavretá bez jeho súčinnosti.

Dodatočný platobný výmer za zdaňovacie obdobie november 2007 bol správcom dane vydaný na
základe zistenia správcu dane, že daňový subjekt odpočítal v tomto zdaňovacom období daň v sume
889.200,-- Sk v rozpore s § 49 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z. o DPH, pretože nepreukázal, že mu

služba bola dodaná. Uvedenú daň si odpočítal zo služby uvedenej na faktúre č. FD 10071954,
externé č. fa 070008 zo dňa 30. 11. 2007 za sprostredkovanie od dodávateľa Horec - horské centrum,
s. r. o., Smrečany. Kontrolovaný daňový subjekt k faktúre predložil Dohodu č. 1/07 o vyplatení provízie
uzavretú dňa 30. 11. 2007 medzi žalobcom ako objednávateľom a poskytovateľom Horec - horské
centrum, s. r. o., Smrečany, ako aj 3 odberateľské faktúry pre odberateľa SAD Liptovský Mikuláš,

Ružomberok - č. 214700077 zo dňa 06. 06. 2007 za predaj 4 ks autobusov Karosa CROSSWAY, č.
214700052 zo dňa 26. 04. 2007 za predaj 5 ks autobusov Karosa CROSSWAY, a č. 214700175 zo
dňa 13. 11. 2007 za predaj 3 ks autobusov Karosa CROSSWAY. Sumarizáciou vyjadrenia štatutára
odberateľa SAD Liptovský Mikuláš, obsiahnutého v zápisnici o miestnom zisťovaní Daňového úradu
Ružomberok zo dňa 23. 03. 2009, z ktorého vyplýva, že kúpa autobusov nebola zabezpečovaná

prostredníctvom sprostredkovateľa, pretože z dôvodu vlastnej potreby nákupu autobusov kontaktoval
priamo dodávateľa, t.j. žalobcu, ktorý bol verejne známy ako autorizovaný predajca autobusov, pričom
v evidencii odberateľských faktúr a v denníku žalobcu je zaevidovaná fa č. 214700052 a nie fa č.
214700053, ktorú má zaúčtovanú SAD Liptovský Mikuláš a v evidencii odberateľských faktúr žalobcu je
pod č. 214700053 evidovaná faktúra na Leasing Slovenskej sporiteľne, konečný odberateľ Eurobus, a.

s., Košice, vyjadrenia konateľa spoločnosti Horec - horské centrum, s. r. o., Smrečany, obsiahnutého
v zápisnici o ústnom pojednávaní Daňového úradu Liptovský Mikuláš zo dňa 06. 05. 2009, z ktorého
vyplýva, že v priebehu roka 2007 bolo žalobcom SAD Liptovský Mikuláš predaných 12 ks autobusov, s
tým, že tento po tom, čo dostal informáciu od SAD Liptovský Mikuláš, že obnovuje vozový park, začal
rokovanie s p. K. za žalobcu a s p. G.Ň. W. D. za odberateľa, pričom kontaktoval sa s nimi telefonicky

a osobne v priestoroch spoločnosti a vyjadrenia žalobcu v tejto súvislosti na základe výzvy správcu
dane, doručenej mu dňa 17. 06. 2009, z ktorého vyplýva, že vo všetkých obchodných prípadoch, kde
vystupovali sprostredkovateľské firmy, teda aj spoločnosť Horec - horské centrum, s. r. o., Smrečany,
išlo o obchod, ktorý bol sprostredkovaný týmito firmami, ktoré nedohadovali všetky technické parametreobchodov a že po vytvorení obchodnej príležitosti, po dohodnutí obchodu medzi odberateľom a
žalobcom, ďalšie detaily dohodli priamo zástupcovia spoločností dodávateľa a odberateľa, správca dane
dospel k záveru, že existuje odôvodnená pochybnosť o činnosti sprostredkovateľa s tým, že žalobca

dostatočne nepreukázal , že predmetné sprostredkovanie bolo uskutočnené. Vychádzal pritom nielen z
§ 49 ods. 2 zákona o DPH, ale aj z ust. § 642 Obchodného zákonník a § 647 Obchodného zákonníka, zo
znenia ktorého vyplýva, že sprostredkovateľovi nevzniká nárok na províziu, ak zmluva s treťou osobou
bola uzavretá bez jeho súčinnosti.

Dodatočný platobný výmer za zdaňovacie obdobie december 2007 bol správcom dane vydaný na
základe zistenia správcu dane, že daňový subjekt v tomto zdaňovacom období porušil § 71 ods. 1 a
§ 19 ods. 2 zákona o DPH, keď odviedol daňovú povinnosť z prefakturovanej služby pre odberateľa
MF TRANS, s. r. o., Vyšná Šebastová 238, Prešov v zdaňovacom období december 2007 a na faktúre
uviedol dátum dodania služby 31. 12. 2007, pričom daňová povinnosť dodaním služby uvedenej na fa
č. 211706288 pre MF TRANS, s. r. o., Vyšná Šebastová 238, Prešov vznikla 27. 02. 2007.

Ďalšou skutočnosťou rozhodujúcou pre vydanie predmetného dodatočného platobného výmeru bolo
zistenie správcu dane, že daňový subjekt v tomto zdaňovacom období odpočítal daň v celkovej sume
615 225,-- Sk v rozpore s § 49 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z. o DPH, pretože nepreukázal, že mu
služby boli dodané.

Daň si odpočítal zo služby uvedenej na faktúre č. FD 10072148, externé č. fa 011207 zo dňa 19. 12.
2007 za sprostredkovanie od dodávateľa FINE FISH, s. r. o., Košice. Kontrolná skupina zistila, že daňový
subjekt FINE FISH, s. r. o., Košice bol registrovaný za platiteľa DPH do dňa 30. 04. 2007, t. j. v čase
vystavenia faktúry už nebol platiteľom DPH a žalobca odpočítaním dane z predmetnej faktúry porušil

okrem § 49 ods. 2 aj § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH.

Kontrolovaný daňový subjekt na preukázanie oprávnenosti účtovania provízie predložil Zmluvu o
sprostredkovaní zo dňa 01. 05. 2007, uzavretú medzi žalobcom ako záujemcom a sprostredkovateľom
FINE FISH, s. r. o., Košice, ako aj odberateľskú faktúru č. 214700105 zo dňa 31. 07. 2007 za predaj

vozidla IVECO 35C15V pre odberateľa UniCredit Leasing Slovakia, a. s., s konečným príjemcom A. K.
M.V. Trade. Vychádzal pritom nielen z § 49 ods. 2 zákona o DPH, ale aj z ust. § 642 Obchodného
zákonníka. Dospel k záveru, že v danom prípade bol záujemcom žalobca, sprostredkovateľom FINE
FISH,s.r.o.Košice,zastúpenýkonateľomA.K.akupujúcimA.K.-M.V.Trade.Vychádzajúczuvedeného
považoval za nesporné, že konateľom sprostredkovateľa a kupujúcim je jedna a tá istá fyzická osoba,

zmluvu o sprostredkovaní podpisovala osoba totožná s treťou stranou a tretia strana vedela o úmysle
prvej strany - predávajúceho predať predmetné vozidlo, čím došlo k negácii podstatnej črty zmluvy o
sprostredkovaní ako takej. Kontrolná skupina zistila, že daňový subjekt FINE FISH, s. r. o., Košice bol
registrovaný za platiteľa DPH do dňa 30. 04. 2007, t. j. v čase vystavenia faktúry už nebol platiteľom
DPH a žalobca odpočítaním dane z predmetnej faktúry porušil aj § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH.

Daňový subjekt odpočítal v tomto zdaňovacom období aj daň v sume 173 128,- Sk zo služby uvedenej
na faktúre č. FD 10072127, externé č. fa 0040207 zo dňa 28. 12. 2007 za sprostredkovanie od
dodávateľa za sprostredkovanie od dodávateľa INVEKT, spol. s r. o., Bratislava. Kontrolovaný daňový
subjektkfaktúrepredložilDohoduč.3/07ovyplateníprovízieuzavretú dňa27.12.2007medzižalobcom

ako objednávateľom a poskytovateľom INVEKT, spol. s r. o., Bratislava, Protokol o výkone činnosti
poskytovateľa k rámcovej zmluve o poskytovaní služieb a dohode č. 3/07 zo dňa 27. 12. 2007, ako aj
odberateľskú faktúru zo dňa 06. 06. 2007 za predaj 4 ks autobusov Karosa CROSSWAY pre odberateľa
SAD Liptovský Mikuláš, Ružomberok.

Sumarizáciou vyjadrenia štatutára odberateľa SAD Liptovský Mikuláš, obsiahnutého v zápisnici o
miestnom zisťovaní Daňového úradu Ružomberok zo dňa 23. 03. 2009, z ktorého vyplýva, že kúpa
autobusov nebola zabezpečovaná prostredníctvom sprostredkovateľa, pretože z dôvodu vlastnej
potreby nákupu autobusov kontaktoval priamo dodávateľa, t.j. žalobcu, ktorý bol verejne známy ako
autorizovaný predajca autobusov zn. Irisbus a na internete má svoju širokej verejnosti prístupnú stránku

a vyjadrenia konateľa spoločnosti sprostredkovateľa INVEKT, spol. s r. o., Bratislava, obsiahnutého
v zápisnici o miestnom zisťovaní Daňového úradu Bratislava II zo dňa 25. 05. 2009, z ktorého
vyplýva, že v zmysle cit. zmlúv predaj autobusov Irisbus Crossway táto spoločnosť pre žalobcu
zabezpečovala pre INVEKT, spol. s r. o., spoločnosť European Financial Services, s. r. o., Bratislava,ktorá jednala s konečným zákazníkom SAD Liptovský Mikuláš správca dane vychádzajúc aj zo zistení v
zdaňovacom období november 2007 konštatoval, že žalobcom predloženú faktúru k sprostredkovaniu
spoločnosťou INVEKT, spol. s r. o., č. 204700077 tento predložil aj pri preukazovaní sprostredkovania

spoločnosťou Horec - horské centrum, s. r. o., Smrečany. Na základe výzvy správcu dane kontrolovaný
daňový subjekt doručil v tejto súvislosti písomné vyjadrenie, kde uviedol, že išlo o obchod, ktorý
bol sprostredkovaný týmito firmami, ktoré nedohadovali všetky technické parametre obchodov a že
po vytvorení obchodnej príležitosti, po dohodnutí obchodu medzi odberateľom a žalobcom, ďalšie
detaily dohodli priamo zástupcovia spoločností dodávateľa a odberateľa. Správca dane dospel k

záveru, že existuje odôvodnená pochybnosť o činnosti sprostredkovateľa s tým, že žalobca dostatočne
nepreukázal , že predmetné sprostredkovanie bolo uskutočnené. Vychádzal pritom nielen z § 49 ods.
2 zákona o DPH, ale aj z ust. § 642 Obchodného zákonník a § 647 Obchodného zákonníka, zo znenia
ktorého vyplýva, že sprostredkovateľovi nevzniká nárok na províziu, ak zmluva s treťou osobou bola
uzavretá bez jeho súčinnosti.

Správca dane ďalej zistil, že daňový subjekt odpočítal v tomto zdaňovacom období aj daň v sume 243
957,-- Sk zo služby uvedenej na faktúre č. FD 10072098, externé č. fa 127500055 za sprostredkovanie
od dodávateľa B.K. Prešov, spol. s r. o., Prešov v rozpore s 49 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z. o
DPH, pretože nepreukázal, že mu služba bola dodaná. Kontrolovaný daňový subjekt k faktúre predložil
Dohodu č. 3 o vyplatení provízie zo dňa 27. 12. 2007 uzavretú medzi objednávateľom - žalobcom a

poskytovateľom B.K. Prešov, spol. s r. o., Prešov ako aj odberateľskú faktúru č. 214700272 zo dňa
31. 12. 2007 za predaj 3 ks autobusov Karosa CROSSWAY pre odberateľa SAD Prešov, a. s., Prešov,
ktorých predaj sprostredkovala spoločnosť B.K. Prešov, spol. s r. o., Prešov.

Sumarizáciou vyjadrenia štatutárov SAD Prešov, obsiahnutého v zápisnici o miestnom zisťovaní

Daňového úradu Prešov II zo dňa 03. 04. 2009, z ktorého vyplýva, že kúpa autobusov nebola
zabezpečovaná prostredníctvom sprostredkovateľa, vyjadrenia konateľov spoločnosti B.K. Prešov,
spol. s r. o., Prešov, obsiahnutého v zápisnici o miestnom zisťovaní Daňového úradu Prešov II zo dňa
12. 05. 2009, z ktorého vyplýva, že 16 ks autobusov v priebehu roka 2007 bolo predaných spoločnosťou
žalobcu spoločnosti SAD Prešov, a. s., a že o potrebe nákupu autobusov tejto spoločnosti vedeli,

pretože pre ňu vykonávajú servis a odpovede žalobcu na výzvu správcu dane v tejto súvislosti , v ktorej
tento uviedol, že spoločnosť B.K. Prešov, spol. s r. o., Prešov vystupovala ako sprostredkovateľská
spoločnosť, že po vytvorení obchodnej príležitosti, po dohodnutí obchodu medzi odberateľom a
žalobcom, ďalšie detaily dohodli priamo zástupcovia spoločností dodávateľa a odberateľa, správca dane
dospel k záveru, že existuje odôvodnená pochybnosť o činnosti sprostredkovateľa s tým, že žalobca

dostatočne nepreukázal, že predmetné sprostredkovanie bolo uskutočnené. Vychádzal pritom nielen z
§ 49 ods. 2 zákona o DPH, ale aj z ust. § 642 Obchodného zákonník a § 647 Obchodného zákonníka, zo
znenia ktorého vyplýva, že sprostredkovateľovi nevzniká nárok na províziu, ak zmluva s treťou osobou
bola uzavretá bez jeho súčinnosti.

Daňový subjekt si v tomto zdaňovacom období odpočítal aj daň v sume 134 900,-- Sk zo služby uvedenej
na faktúre č. č. FD 10072158, externé č. fa 20071004 za sprostredkovanie od dodávateľa HOOCH, a. s.,
Košice v rozpore s 49 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z. o DPH, pretože nepreukázal, že mu služba bola
dodaná. Kontrolovaný daňový subjekt k faktúre predložil Rámcovú zmluvu o poskytovaní služieb zo dňa
11. 01. 2005 a Dohodu č. 3 o vyplatení odmeny zo dňa 28. 12. 2007 uzavretú medzi objednávateľom

- žalobcom a poskytovateľom HOOCH, a. s., Košice, ako aj 7 odberateľských faktúr č. 214700179 a
č. 214700180 zo dňa 19. 11. 2007 a č. 214700267, č. 214700276, č. 214700265, č. 214700261 a č.
214700260 zo dňa 18. 12. 2007 za predaj vozidiel Iveco pre odberateľa UniCredit Leasing Slovakia,
a. s., Bratislava, konečný príjemca Východoslovenská vodárenská spoločnosť, Košice, ktorých predaj
sprostredkovala spoločnosť HOOCH, a. s., Košice. Sumarizáciou vyjadrenia členky predstavenstva

Východoslovenskej vodárenskej spoločnosti, Košice, obsiahnutého v zápisnici o miestnom zisťovaní
zo dňa 02. 04. 2009, z ktorého vyplýva, že táto spoločnosť si obstarala v roku 2007 7 autobusov
od výhradného predajcu týchto vozidiel - žalobcu, pričom nákup bol realizovaný formou finančného
leasingu cez spoločnosť UniCredit Leasing Slovakia, a. s., Bratislava, vybratú cez verejné obstarávanie,
výsluchu svedka B.. Z.. P. I., T.., ktorý podpisoval predmetnú rámcovú zmluvu, obsiahnutého v zápisnici

Daňového úradu Košice IV, ktorý uviedol, že odmena bola vyplatená na základe rámcovej zmluvy a
nevedel ktorej spoločnosti boli vozidlá predané s tým, že on predaj nerealizoval, správca dane dospel
k záveru, že žalobca dostatočne nepreukázal , že predmetné sprostredkovanie bolo uskutočnené.
Vychádzal pritom nielen z § 49 ods. 2 zákona o DPH, ale aj z ust. § 642 Obchodného zákonník a § 647Obchodného zákonníka, zo znenia ktorého vyplýva, že sprostredkovateľovi nevzniká nárok na províziu,
ak zmluva s treťou osobou bola uzavretá bez jeho súčinnosti.

Odvolací správny orgán považoval námietku žalobcu, obsiahnutú v jeho odvolaní zo dňa 04. 12. 2009,
podanom proti všetkým citovaným dodatočným platobným výmerom, týkajúcu sa nesprávne zisteného
a posúdeného skutkového stavu, za neopodstatnenú, keďže z podaného odvolania nebolo zrejmé,
ako a v čom mal správca dane pri posudzovaní skutkového stavu pochybiť. Námietky v odvolaní sa
týkajú iba postupu správcu dane pri zisťovaní skutkového stavu a práv daňového subjektu, pričom tento

sa nevyjadril k žiadnemu konkrétnemu zisteniu, ani konkrétnym záverom správcu dane. Vychádzajúc
z odvolacích námietok, citujúc ustanovenia § 2 ods. 1, § 29 ods. 8, § 29 ods. 1 až 4 zákona o
správe daní a poplatkov konštatoval, že základnými procesnými nástrojmi na získavanie informácií
potrebnýchprisprávedanísúinštitútsvedeckejvýpovede,miestnezisťovanie,dožiadanie,vyhľadávacia
činnosť, uloženie záznamovej povinnosti, povinnosti súčinnosti tretích osôb, pričom pri realizácii týchto
postupov správca dane okrem aplikácie tohto ktorého inštitútu dbá aj na dodržiavanie základných

zásad daňového konania, vymedzených v § 2 citovaného zákona. Zdôraznil, že za účelom preverenia
dokladov a skutočností, týkajúcich sa deklarovaných sprostredkovaní, využil správca dane inštitút
dožiadania v zmysle § 16 citovaného zákona, pričom v dožiadaní konkrétne, presne a jednoznačne
uviedol svoje požiadavky na vykonanie potrebných preverovaní a zisťovaní. Dožiadaní správcovia
dane vo väčšine prípadov vykonali u dotknutých daňových subjektov miestne zisťovania v zmysle §

14 citovaného zákona, z týchto podľa okolností vyhotovili zápisnice o miestnom zisťovaní, ústnom
pojednávaní alebo úradné záznamy a zistené skutočnosti oznámili dožiadajúcemu správcovi dane.
Preto za neopodstatnenú považoval aj námietku daňového subjektu, že správca dane nezískal dôkazy
zákonným spôsobom, pretože miestnymi zisťovaniami zastieral skutočný obsah iného právneho úkonu
- ústneho pojednávania so svedkami. Uviedol, že správcovia dane preverovali u konkrétnych daňových

subjektov a ich štatutárnych zástupcov, ktorí mali byť účastníkmi deklarovaných obchodov konkrétne
zmluvy, výkon sprostredkovateľov, zaúčtovanie jednotlivých faktúr a považoval za logické, že okrem
dokladov požadovali aj potrebné vysvetlenia v zmysle § 14 ods. 5 cit. zákona o správe daní a poplatkov.
Vzhľadom na priebeh a výsledky jednotlivých miestnych zisťovaní správcovia dane nepovažovali za
potrebné predvolať iné osoby ako svedkov. Takýto prípad nastal iba pri osobe X. A. - bývalého konateľa

spoločnosti loopdesign, spol. s r. o., Bratislava a osobe B.. I. - bývalého predsedu predstavenstva
spoločnosti HOOCH, a. s., Košice, ktorý podpisoval za uvedenú spoločnosť predmetnú zmluvu. To, že
nešlo o svedecké výpovede vyplýva aj z jednotlivých zápisníc, vyhotovených jednotlivými správcami
dane, ktoré nevykazujú znaky zápisníc z vypočutia svedka. Sú to zápisnice z miestnych zisťovaní, ktoré
nemajú povahu svedeckých výpovedí.

Odvolací správny orgán považoval za nesporné, že v zmysle § 15 ods. 5 písm. e/ zákona o správe
daní a poplatkov daňový subjekt, u ktorého sa vykonáva daňová kontrola má právo počas daňovej
kontroly klásť svedkom otázky pri ústnom pojednávaní, ale v predmetnej daňovej kontrole správca
dane zabezpečoval dôkaz svedkom iba vo vyššie uvedených prípadoch. Konštatoval, že správca dane

hodnotil vyjadrenia všetkých zúčastnených strán a z vyjadrení dotknutých odberateľov, ktoré sú uvedené
v jednotlivých zápisniciach a dostatočne ozrejmujú, že k sprostredkovaniu nedošlo. Zo spisového
materiálu je zrejmé, že správca dane získal dostatočné množstvo dôkazov, ktoré vyhodnotil jednotlivo i
vo vzájomnej súvislosti a prihliadol pritom na všetko, čo vyšlo počas daňovej kontroly najavo.

K námietke daňového subjektu, týkajúcej sa určenia lehoty správcom dane na písomné vyjadrenie,
uvedenej vo výzve správcu dane uviedol, že na základe výsledkov miestnych zisťovaní správca dane
vyzval daňový subjekt na predloženie písomného vyjadrenia k faktúram za sprostredkovanie a zisteniam
správcu dane v lehote 5dní od doručenia výzvy. Daňový subjekt výzvu prevzal dňa 12. 06. 2009 a dňa 17.
06. 2009 predložil správcovi dane písomné vyjadrenie zo dňa 15. 06. 2009, v ktorom všeobecne uviedol,

že vo všetkých obchodných prípadoch podľa bodov 1 až 8 výzvy, kde vystupovali sprostredkovateľské
firmy, išlo o obchod, ktorý bol sprostredkovaný danými firmami a všeobecne uviedol, v čom spočívala
činnosť sprostredkovateľských spoločností a postup pri sprostredkovaní. Predmetná výzva nebola
výzvou podľa § 41 ods. zákona o správe daní a poplatkov, preto nebolo povinnosťou správcu dane určiť
v nej lehotu podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia. Zdôraznil, že v tomto prípade povinnosť

daňového subjektu predkladať doklady a podávať k nim vysvetlenia vyplýva priamo z §15 ods. 6 písm. d/
citovaného zákona, kde nie je uvedená lehota, pričom keďže išlo o daňovému subjektu známe faktúry a
doklady, považoval vyjadrenie za jednoduchý úkon, preto stanovil lehotu v súlade s § 13 ods. 1 zákona o
správedaníapoplatkov.Daňovýsubjektmoholamalkedykoľvekvpriebehudaňovejkontrolypredkladaťdôkazy preukazujúce jeho tvrdenia tak, ako mohol namietať aj lehotu na predloženie vyjadrení. Daňový
subjekt tak neučinil ani v predmetnom písomnom vyjadrení zo dňa 15. 06. 2009, ani pri prejednaní
protokolu o daňovej kontrole.

Odvolací správny orgán dospel k záveru, že správca dane dostatočne a spoľahlivo zistil skutkový stav
veci a vyvodil z neho správny právny záver. Aj podľa jeho názoru daňový subjekt neuniesol dôkazné
bremeno a v konaní nepreukázal, že mu jednotlivé služby boli dodané a že sprostredkovanie bolo reálne
uskutočnené, t. j. nepreukázal splnenie podmienok vyplývajúcich z § 49 a § 51 zákona o DPH. Preto

považoval dodatočné platobné výmery za súladné so zákonom.

Včas podanou žalobou, doručenou osobne Krajskému súdu v Košiciach dňa 11. 05. 2010,
sa žalobca domáhal zrušenia všetkých citovaných rozhodnutí Daňového riaditeľstva SR, ako
aj im predchádzajúcich rozhodnutí správneho orgánu prvého stupňa a priznania náhrady trov
konania. Uviedol, že napadnuté rozhodnutia považuje za nezákonné a zistenie skutkového stavu je

nedostačujúce na posúdenie veci, v dôsledku čoho bol ukrátený na svojich právach.

Zdôraznil, že počas predmetnej daňovej kontroly došlo k takému závažnému porušeniu procesného
postupu, ktoré malo podstatný hmotno-právny dopad na zistenie základu dane a vyrubenú daň.
Podľa jeho názoru v danom prípade bolo potrebné objasniť, či k sprostredkovaniu došlo a zvoliť k

tomu adekvátny dôkazný prostriedok. Úsudok správcu dane, ktorý si ako dôkazný prostriedok zvolil
miestne zisťovanie nepovažuje za správny s poukazom na jeho účel, keďže sa chápe ako určitý druh
obhliadky. Vysvetlenia účastníkov „miestneho zisťovania“ sa nevzťahovali k obhliadke na konkrétnom
nezameniteľnom mieste, ale išlo o poskytnutie informácií o dôležitých okolnostiach, týkajúcich sa iných
osôb, ktoré boli týmto účastníkom známe. V uvedených výpovediach išlo o nosný argument správcu

dane k neuznaniu sprostredkovateľských odmien a keďže tieto osoby oznamovali správcovi dane
konkrétne poznatky vzťahujúce sa k daňovému subjektu a ich výsluch bol vykonávaný za účelom
získania takýchto poznatkov, išlo o ústne svedecké výpovede. Zo strany správcu dane tak došlo k
zastretiu skutočného obsahu iného právneho úkonu, ktorým bolo ústne pojednávanie so svedkami.
Tým, že im daňový subjekt v zmysle základných zásad daňového konania nemohol klásť otázky, bolo

porušené jeho zákonné právo podľa § 15 ods. 5 písm. e)zákona o správe daní a poplatkov. Preto
zastáva názor, že tieto dôkazy boli získané v rozpore so zákonom a nemohli byť podkladom pre vydanie
napadnutých rozhodnutí.

Ďalej namietal porušenie zásady proporcionality, ktorá je imanentnou súčasťou princípu právneho štátu

podľa čl. 1 ods. 1 Ústavy SR a s poukazom na konkrétne nálezy Ústavného súdu SR konštatoval, že
správca dane tým, že vo výzve z 10. 06. 2009 mu poskytol lehotu 5 dní na vyjadrenie, znemožnil mu
splniť svoju dôkaznú povinnosť a uplatniť svoje práva uvedené najmä v § 2 ods. 2 a 8 a § 15 ods. 5
zákona o správe daní a poplatkov. Postupom správcu dane sa vytvoril stav, ktorý žalobcu maximálne
zaťažil a tento nemohol dôsledne splniť požiadavky správcu dane.

Žalobca zároveň poukázal na to, že pokiaľ daňový subjekt nesplnil svoju dôkaznú povinnosť a
dostatočne nepreukázal, že sprostredkovanie bolo uskutočnené, bolo povinnosťou správcu dane zistiť
presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie tak,
ako to vyplýva zo zákona i ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu SR. Z obsahu spisového materiálu

však vyplýva, že osoby, ktoré poskytovali správcovi dane informácie v priebehu miestnych zisťovaní si
mnohé veci nepamätajú, ich vyjadrenia sú nejasné a nejednoznačné, preto tento nemohol dospieť k
jednoznačnému záveru, že sprostredkovanie nebolo uskutočnené.

V písomnom vyjadrení žalovaného zo dňa 06. 05. 2011, vzťahujúceho sa skutkovo na v záhlaví

rozsudku v poradí prvé rozhodnutie, avšak právne aj na ostatné rozhodnutia, žalovaný navrhol
žalobu ako nedôvodnú zo skutkových aj právnych dôvodov, obsiahnutých v jednotlivých rozhodnutiach,
zamietnuť. Konštatoval, že správca dane dostatočne zistil skutkový stav veci a v tejto súvislosti vykonal
rozsiahle dokazovanie. Keďže žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal uskutočnenie
sprostredkovania, nárok na odpočítanie DPH podľa § 49 ods. 1,2 zákona o DPH mu nevznikol.

Zdôraznil, že v zmysle § 29 zákona o správe daní a poplatkov je v kompetencii správcu dane určiť
spôsob dokazovania a zvoliť si a použiť taký druh dôkazných prostriedkov, ktorými možno zistiť a
objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti. V danom prípade využil
inštitút dožiadania v zmysle § 16 zákona o správe daní a poplatkov a dožiadaní správcovia danev jeho rámci vo väčšine prípadov využili inštitút miestnych zisťovaní v zmysle § 14 cit. zákona, z
priebehu ktorých vyhotovili zápisnice o miestnom zisťovaní, ústnom pojednávaní, resp. úradné záznamy
a zistené skutočnosti oznámili dožadujúcemu správcovi dane. Za prirodzené a logické podľa citovaného

zákonného ustanovenia považovali to, že pri objasňovaní skutočností je potrebné vyjadrenie daňového
subjektu , u ktorého sa miestne zisťovanie vykonáva. Dotknuté osoby a konatelia spoločností v tejto
súvislosti preto podali potrebné vysvetlenia, ktoré boli zaznamenané do zápisníc. Tieto ani nevykazujú
znaky zápisníc o výsluchu svedkov okrem už uvedených osôb. K námietke týkajúcej sa porušenia
princípu proporcionality žalovaný uviedol, že na základe vyjadrení štatutárnych zástupcov odberateľov

a sprostredkovateľov správca dane žalobcu v zmysle § 15 ods. 6 písm. d) zákona o správe daní a
poplatkov vyzval na predloženie vyjadrenia ku konkrétnym, vo výzve uvedeným skutočnostiam, v lehote
5 dní od doručenia výzvy, ktorú žalobca dodržal, vyjadrenie doručil, pričom v ňom nenamietal krátkosť
času, ani nežiadal o predĺženie lehoty. Svoje vyjadrenie ani po termíne pred vydaním napadnutých
rozhodnutí nedoplnil. V tejto súvislosti poukázal na to, že v danom prípade nešlo o výzvu podľa § 41
ods. 1 zákona o správne daní a poplatkov, preto nebolo povinnosťou správcu dane určiť lehotu podľa

ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia. Keďže predmetná povinnosť daňovému subjektu vyplýva
priamo z § 15 ods. 6 písm. d) citovaného zákona, v ktorom nie je určená lehota pre plnenie, správca
dane na tento účel určil lehotu v súlade s §13 ods. 1 cit. zákona. Zdôraznil, že dôkazné bremeno žalobcu
je zakotvené v § 15 ods. 6 citovaného zákona. Pri logickom výklade ustanovenia § 29 ods. 8 citovaného
zákona si preto žalobca nemôže vysvetľovať túto dôkaznú povinnosť ako svoje právo požadovať od

správcu dane , aby tento prevzal jeho aktívnu úlohu pri preukazovaní ním tvrdených skutočností.

Súd v konaní podľa § 247 a nasl. O. s. p. po preskúmaní napadnutých rozhodnutí Daňového riaditeľstva
SR, ako aj správneho orgánu prvého stupňa, a oboznámení sa s administratívnymi spismi Daňového
riaditeľstva SR, ako aj správneho orgánu prvého stupňa i obsahom súdneho spisu a dospel k záveru,

že žaloba žalobcu dôvodná nie je.

Z obsahu administratívneho spisu súd zistil, že na základe oznámenia o výkone daňovej kontroly zo dňa
13. 11. 2008 č. 696/330/72326/2008/Juri bola u žalobcu, ako u daňového subjektu vykonaná daňová
kontrola,predmetomktorejbolaokreminéhoDPHpodľazák.č.222/2004Z.z.oDPHvzneníneskorších

predpisov za zdaňovacie obdobie január - december 2007, pričom táto bola na základe žiadosti správcu
dane Daňovým riaditeľstvom SR predĺžená do 04. 05. 2009. O výsledku zistenia z tejto daňovej kontroly
vyhotovil správca dane dňa 13. 10. 2010 pod č. 696/330/66242/2009/Jurí protokol a dňa 01. 11. 2009
dodatok k protokolu, ktorý bol s daňovým subjektom prerokovaný dňa 03. 11. 2009.

Súčasťou administratívneho spisu sú listinné dôkazy tak, ako boli špecifikované v jednotlivých
napadnutých rozhodnutiach, t. j. zmluvy o sprostredkovaní, rámcové zmluvy o poskytovaní služieb,
dohody o vyplatení provízie, príslušné faktúry, a tiež jednotlivé dožiadania, odpovede na dožiadania s
prílohami, ktoré okrem iného tvorili aj zápisnice o miestnom zisťovaní, resp. o ústnom pojednávaní, o
výsluchu svedkov a pod.

V podaní zo dňa 02. 09. 2013, označenom ako doplnenie žaloby, žalobca na podporu svojej
argumentácie v súvislosti s nezákonnosťou dôkazov, o ktoré správne orgány opreli svoje rozhodnutia
(miestne zisťovania namiesto výsluchu svedkov ), obsiahnutej v žalobe, poukázal na rozsudok NS SR zo
dňa 20. 06. 2012, sp. zn. 6Sžf/28,32,33,34/2011, z ktorého vyplýva, že podľa názoru najvyššieho súdu

ak sa má fyzická osoba v daňovom konaní vyjadriť k dôležitým okolnostiam týkajúcim sa iných osôb,
ktoré sú jej známe, jedná sa o výsluch svedka. Zastáva názor, že v danom prípade ide o zásadné súdne
rozhodnutie, pretože NS SR prvýkrát v rozhodovacej praxi jednoznačne deklaroval inštitút výpovede
svedka a rozdiel medzi inštitútom miestneho zisťovania a inštitútom svedeckej výpovede. Zdôraznil,
že obsahom princípu právneho štátu je vytvorenie istoty, že na určitú právne relevantnú otázku sa pri

opakovaní v rovnakých podmienkach dáva rovnaká odpoveď (Plénum ÚS 16/95) a s prihliadnutím na
uvedené, keďže v danom prípade ide o rovnaké právne prostredie i skutkový stav, ako v citovanom
rozhodnutí NS SR, je potrebné aj v tejto právnej veci aplikovať uvedený rozsudok NS SR.

Právny zástupca žalobcu na pojednávaní dňa 06. 11. 2013 zotrval na podanej žalobe v celom rozsahu z

dôvodov uvedených v žalobe, ako aj v jej doplnku zo dňa 02. 09. 2013 a žiadal aby súd vo veci rozhodol v
zmysle žalobného petitu, t.j. zrušil všetky napadnuté rozhodnutia Daňového riaditeľstva SR i správneho
orgánu prvého stupňa a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.Zástupkyňa žalovaného zotrvala na svojom stanovisku, uvedenom v písomnom vyjadrení a zo
skutkových aj právnych dôvodov obsiahnutých v napadnutých rozhodnutiach Daňového riaditeľstva SR
i správneho orgánu prvého stupňa navrhla žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

Podľa § 49 ods. 1 zák. 224/2004 Z. z. o DPH právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká
platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

Podľa ods. 2 písm. a) cit. zák. ustanovenia platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň

z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa ods. 3 a
7. Platiteľ môže odpočítať daň ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a
služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.

Podľa § 29 ods. 1, 2 a 4 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov dokazovanie vykonáva
správca dane, ktorý vedie daňové konanie.

Správca dane dbá, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti boli zistené čo
najúplnejšie, a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.

Ako dôkaz možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre

správne určenie daňovej povinnosti a ktoré nie sú získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi
predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov (priznania, hlásenia, odpovede na výzvy
správcu dane a pod.), o svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových
kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy vedené daňovými subjektmi
a doklady k nim.

Podľa ods. 8 citovaného zákonného ustanovenia daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré
majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a
vyúčtovaní alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania,
ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov vedených daňovým

subjektom.

Podľa § 14 ods. 1 prvá veta citovaného zákona správca dane je oprávnený na účely správy daní a pri
poskytnutí súčinnosti orgánom podľa osobitného predpisu 6ab) vykonávať miestne zisťovanie podľa §
3 ods. 13

Podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia zamestnanec správcu dane má právo v dobe
primeranej predmetu zisťovania, najmä v dobe prevádzky, na neobmedzený prístup do každej
prevádzkovej budovy, miestnosti alebo miesta, vrátane dopravných prostriedkov, k účtovným
písomnostiam, záznamom a informáciám na technických nosičoch dát a vykonať obhliadku veci v

rozsahu nevyhnutne potrebnom na dosiahnutie účelu podľa tohto zákona. Toto právo má tiež, ak ide
o byt, ktorý daňový subjekt používa tiež na podnikanie. Zamestnanec správcu dane, ktorým je daňový
úrad alebo colný úrad, je oprávnený tovar nakúpený pri miestnom zisťovaní v nezmenenom stave vrátiť
daňovému subjektu, ktorý je povinný tento tovar prevziať späť a zaplatenú cenu zamestnancovi správcu
dane, ktorým je daňový úrad alebo colný úrad, vrátiť.

Podľa ods. 5 citovaného zákonného ustanovenia daňový subjekt a tretie osoby sú povinné poskytnúť
zamestnancovi správcu dane všetky primerané prostriedky a pomoc potrebnú na účinné vykonanie
miestneho zisťovania, najmä mu podať potrebné vysvetlenia.

Podľa ods. 7 citovaného zákonného ustanovenia o miestnom zisťovaní spíše zamestnanec správcu
dane zápisnicu. Rovnopis zápisnice alebo kópiu zápisnice zamestnanec správcu dane odovzdá
daňovému subjektu alebo zamestnancovi daňového subjektu, za účasti ktorého sa vykonávalo miestne
zisťovanie. Ak sa miestneho zisťovania nezúčastní daňový subjekt alebo jeho zamestnanec, spíše
zamestnanec správcu dane úradný záznam. Ak správca dane pri miestnom zisťovaní zabezpečí veci

podľa § 14a, odovzdá rovnopis zápisnice alebo kópiu zápisnice osobe, ktorej veci zabezpečil.

Súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutia Daňového riaditeľstva SR i správneho orgánu prvého
stupňa a tiež konanie, ktoré ich vydaniu predchádzalo v medziach podanej žaloby a dospel k záveru,že tieto rozhodnutia boli vydané v súlade s platnou právnou úpravou. Tieto zodpovedajú zákonu aj po
ich formálnej stránke. Správne orgány dostatočne zistili skutkový stav veci a z neho vyvodili aj správny
právny záver. Žalovaný sa dostatočným spôsobom vysporiadal so všetkými námietkami vznesenými

žalobcom v podanom odvolaní, ako to vyplýva z odôvodnenia preskúmavaných rozhodnutí odvolacieho
orgánu.

V danom prípade bolo úlohou súdu vyhodnotiť opodstatnenosť žalobných námietok žalobcu, týkajúcich
sa procesného postupu správcu dane. Žalobca namietal, že správca dane zneužil inštitút miestneho

zisťovania, ktorým v podstate zastrel dôkaz výsluchom svedkov, čím mu ako účastníkovi správneho
konania znemožnil klásť svedkom otázky a vyžiť v tejto súvislosti všetky jeho procesné oprávnenia.
Zo strany správcu dane malo ísť o simulované právne úkony, ktoré boli formálne upravené tak, aby
zastierali skutočný obsah právneho úkonu, ktorým bolo pojednávanie so svedkami. Takýto jeho postup
mal podstatný hmotnoprávny dopad na zistenie základu dane a vyrubenú daň. Namietal tiež neúplnosť
dokazovania s konštatovaním, že za úplnosť dokazovania bez ohľadu na dôkaznú povinnosť zodpovedá

výlučne iba správca dane.

V zmysle citovaného ust. § 29 zákona o správe daní a poplatkov dôkazné bremeno v daňovom konaní
spočíva na daňovom subjekte. Jeho povinnosťou je najmä preukázať, že skutočnosti, ktoré majú vplyv
na správne určenie dane a údaje uvedené v daňovom priznaní sú úplné a správne. Úlohou správcu

je na základe daňovej kontroly zistiť a objasniť všetky skutočnosti uvedené daňovým subjektom v
daňovom priznaní, aby správne určil daňovú povinnosť. Dokazovanie je teda procesný postup, ktorý
slúži na získanie poznatkov správcu dane. dostupných podkladov. V tejto súvislosti je potrebné poukázať
na to je v kompetencii správcu dane pri aplikovaní základných zásad daňového konania učiť spôsob
dokazovania.

V danom prípade správca dane za účelom preverenia si žalobcom dokladmi deklarovaných skutočností
týkajúcichsasprostredkovaniadožiadanímpodľa§16citovanéhozákonapožiadalpríslušnýchsprávcov
dane jednotlivých sprostredkovateľov, resp. odberateľov o preverenie týchto konkrétnych dokladov a
skutočností. Tieto využitím inštitútu miestneho zisťovania v zmysle cit. §14 zákona o správe daní a

poplatkov požadovali od dotknutých strán vysvetlenia smerujúce k zisteniu, či ku kúpe autobusov, resp.
vozidiel zn. Iveco došlo prostredníctvom sprostredkovateľa. Ako to vyplýva z jednotlivých zápisníc z
miestneho zisťovania, resp. ústneho pojednávania, dožiadaní správcovia dane požadovali uvedené
informácie od konateľov, resp. štatutárnych zástupcov týchto subjektov, pretože iba títo boli oprávnení
konať v mene uvedených právnických osôb. Jednotlivé zápisnice o miestnom zisťovaní, resp. ústnom

pojednávaní nevykazujú znaky zápisníc o výsluchu svedkov, rovnako ako ani z dožiadaní správcu dane
nevyplýva, žeby tieto informácie požadoval získať výsluchom svedkov, konkrétnych fyzických osôb. Ak
sa miestne zisťovanie chápe ako určitý druh obhliadky, pri ktorej správca dane vlastným pozorovaním
zisťuje, preveruje alebo objasňuje skutočnosti relevantné pre zákonný a efektívny výkon správy daní,
logické je, že sa od daňového subjektu, u ktorého sa miestne zisťovanie vykonáva, požaduje jeho

vyjadrenie, tak, ako to predpokladá aj ust. § 14 ods. 5 zákona o správe daní a poplatkov. Vychádzajúc
z uvedeného súd túto námietku žalobcu považuje za neopodstatnenú.

Žalobca v tejto súvislosti v doplnení žaloby poukázal na cit. rozsudok NS SR zo dňa 20. 06. 2012, sp.
zn. 6Sžf/28,32,33,34/2011, ktorý žiadal aplikovať aj na predmetnú vec, z ktorého vyplýva, že ak sa má

fyzická osoba v daňovom konaní vyjadriť k dôležitým okolnostiam týkajúcim sa iných osôb, ktoré sú
jej známe, jedná sa o výsluch svedka, pričom skutkové v tejto veci boli obdobné ako v posudzovanej
veci. Toto rozhodnutie sa však vo svojom závere odvoláva na judikatúru - rozsudky Najvyššieho súdu
SR sp. zn. 3Sžf/81/2008, 5 Sžf/5/2009, 3Sžf/35/2009, z obsahu ktorých podľa názoru súdu vyplýva,
že skutkové aj právne okolnosti v týchto veciach nekorešpondujú s týmito okolnosťami vo veci sp.

zn. 6Sžf/28,32,33,34/2011, ani v posudzovanej veci. V týchto rozhodnutiach bol totiž za procesné
pochybenie správcu dane považovaný jeho postup v súvislosti s vyhodnotením vyjadrenia fyzickej osoby
ako konateľa preverovanej spoločnosti, ktorý konateľom v čase uskutočnenia zdaniteľného plnenia ani
výkonu daňovej kontroly už nebol, pričom za dôkaz bolo považované jeho vyjadrenie, zrealizované v
rámci výsluchu pred orgánmi činnými v trestnom konaní, pri ktorom žalobca ako kontrolovaný daňový

subjekt nebol prítomný a nebolo mu umožnené tejto osobe ako svedkovi klásť otázky, resp. z obsahu
zápisníc o ústnom pojednávaní nebolo zrejmé, či konateľ preverovanej spoločnosti bol vypočutý ako
svedok, resp. ako účastník konania a z obsahu spisu nebolo zrejmé ani to, či žalobca bol alebo nebolpredvolaný k týmto úkonom a či mu bolo umožnené klásť svedkom, resp. znalcom otázky. Preto súd
toto rozhodnutie nepovažoval pri posudzovaní tejto veci za záväzné.

Podľa názoru súdu v priebehu správneho konania nedošlo k nerešpektovaniu princípu proporcionality
pri uložení lehoty na vyjadrenie žalobcu k výzve správcu dane zo dňa 10. 06. 2009, pretože táto výzva
nebola vydaná podľa § 41 ods. 1 zákona o správe daní a poplatkov, ako to vyplýva aj z vyjadrenia
žalovaného , preto správca dane nemal ani dôvod určiť lehotu na vyjadrenie podľa ods. 2 citovaného
zákonného ustanovenia. Predmetné vyjadrenie sa týkalo faktúr a listín, ktoré žalobca sám predložil

správcovi dane, t.j. skutočností, ktoré mu neboli neznáme, pričom tento ani nevyužil svoje oprávnenie
požiadaťsprávcudane opredĺženieurčenejlehoty.Navyšesvojevyjadreniedatovanédňom15.06.2009
správcovi dane v určenej lehote predložil a z jeho záveru vyplýva, že stanovisko v ňom obsiahnuté
považuje za postačujúce s tým, že toto vyvráti všetky možné pochybnosti.

Vychádzajúc z obsahu administratívneho spisu, ktorého originál sa v súčasnej dobe nachádza na

základe odvolania žalobcu vo veci tunajšieho súdu sp. zn. 6S/11656/2010 na Najvyššom súde SR,
správca dane v rámci predmetnej daňovej kontroly aj v spolupráci s inými daňovými úradmi vykonal
rozsiahle dokazovanie, výsledkom ktorého bol záver, že v konaní nebolo preukázané, že predmetné
sporné sprostredkovanie bolo uskutočnené. Ako to vyplýva z citovaných zákonných ustanovení i § 15
ods. 6 zákona o správe daní a poplatkov, dôkazné bremeno v daňovom konaní je na daňovom subjekte,

ktorý v tomto prípade bol oboznámený so všetkými dôkazmi, ktoré boli správcom dane použité ako
podklad pre vydanie napadnutých rozhodnutí a ktorý ani na základe výzvy správcu dane vo svojom
vyjadrení k jeho zisteniam a k predmetným faktúram neuviedol žiadne také konkrétne skutočnosti, ktoré
tieto zistenia vyvracali. Súd nepovažuje výklad ust. § 29 ods. 8 zákona o správe daní a poplatkov,
prezentovaný žalobcom v žalobe i jeho podaniach za správny, pretože v jeho zmysle by došlo k

nahradeniu jeho zákonnej dôkaznej povinnosti právom požadovať od správcu dane, aby tento prevzal
jeho aktívnu úlohu pri preukazovaní sporných skutočností, t. j. toho, či k sprostredkovaniu došlo, alebo
nie. S poukazom na uvedené považuje súd aj námietku žalobcu týkajúcu sa nedostatočného zistenia
skutkového stavu za nedôvodnú.

Súd zvážil všetky uvedené skutočnosti a na ich základe v súlade s cit. zákonnými ustanoveniami
jednomyseľne(§3ods.9zák.č.757/2004Z.z.vzneníúčinnomod01.05.2011),keďžežalobcavkonaní
neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal, že k ním deklarovaným sprostredkovaniam v predmetnom
zdaňovacom období došlo, žalobu podľa § 250j ods. 1 O. s. p. ako nedôvodnú zamietol.

O trovách konania rozhodol súd podľa § § 250k ods. 1 O. s. p., v zmysle ktorého, neúspešnému
žalobcovi právo na ich náhradu nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v
Košiciach.

Vodvolanísamápoprivšeobecnýchnáležitostiach(§42ods.3O.s.p.)uviesť,protiktorémurozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napadá, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám
v ust. § 221 ods. 1 O. s. p., konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci alebo rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.