Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 20. november 2014

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 4T/149/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8712010554
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Hric

ECLI: ECLI:SK:OSPP:2014:8712010554.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad, samosudcom JUDr. Vladimírom Hricom na hlavnom pojednávaní konanom dňa

20. novembra 2014, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 285 písm. b/ Trestného poriadku súd

o s l o b o d z u j e

obžalovaného M. T. M. E. S. B. Č. Í. T. S. , nar. X. X. XXXX E. G., trvalo bytom G., X. Č.. XXX/XX,
vodiča medzinárodnej kamiónovej dopravy f. Štrbák s. r. o. Štrba,

spod obžaloby Okresného prokurátora Poprad, sp. zn. 2 Pv 925/11-14, pre zločin vydierania podľa §
189 ods. 1 Trestného zákona a pre skutok, že

dňa 8. 11. 2011 v čase o 18.15 hod. v Poprade na svetelnej križovatke v blízkosti Obchodného centra
MAX na Dlných Honoch, keď sedel ako spolujazdec v mot. vozidle zn. NISAN Navara, striebornej farby,
ev. čísla G.-XXX Q., ktoré riadil jeho brat K. T., tak v tom momente ako stáli na svetelnom červenom

označení semafora vedľa v ľavom jazdnom pruhu pri osobnom mot. vozidle zn. VW Passat, ev. čísla G.-
XXX Q., ktoré viedol poškodený I. S. z E., tak vtedy M. T. otvoril okno na osobnom aute, v ktorom sedel
a ukázal mu, aby tiež otvoril okno na aute a kričal na neho, aby mu dal peniaze, lebo ak tak neurobí,
zabije jeho ako aj jeho syna C. S., konateľa firmy JAXMAD s. r. o. Poprad, v ktorej M. T. bol v minulosti
bývalým zamestnancom tejto firmy, kde pracoval ako vodič kamiónovej dopravy a to od 4. 4. 2011 do
21. 9. 2011, pričom žiadal od neho aj peniaze, ktoré mu neboli vyplatené touto firmou,

pretože skutok nie je trestným činom.

o d ô v o d n e n i e :

Na základe obžaloby zo dňa 26. 10. 2012 súd vydal trestný rozkaz 30. 10. 2012 a v zákonnej lehote
podal obvinený odpor. V súdnom konaní súd vyhodnotil dôkazy zabezpečené v prípravnom konaní, ale
aj na hlavnom pojednávaní a rozsudkom z 12. 9. 2013 uznal vinu obžalovaného zo skutku a zločinu
uvedeného v obžalobe, uložil mu bez zistenia poľahčujúcich a priťažujúcich okolností trest odňatia
slobody podľa § 189 ods. 1 Trestného zákona vo výmere dvoch rokov a výkon trestu mu podmienečne
odložil na skúšobnú dobu v trvaní jedného roka. V zákonnej lehote podal odvolanie obžalovaný a
v konaní KS Prešov č. 1To/41/2013 bol na neverejnom zasadnutí dňa 20. mája 2014 prvostupňový

rozsudok zrušený v celom rozsahu a vec bola vrátená Okresnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu
znovu prejednal a rozhodol.Prvostupňový súd v súlade s obsahom druhostupňového rozhodnutia vykonal dokazovanie, v záujme
odstránenia rozporov medzi výpoveďami poškodeného a svedkov v prípravnom konaní, ale aj v konaní
na súde prečítal v zmysle § 264 Trestného poriadku časti zápisníc o skoršom výsluchu, vypočuté osoby

sa k tomu vyjadrili a vysvetlili rozpory medzi svojimi výpoveďami. Obžalovaný sa nezúčastnil hlavného
pojednávania dňa 20. 11. 2014, ale písomne požiadal, aby sa konalo hlavné pojednávanie aj v jeho
neprítomnosti.

Obžalovaný vypovedal na hlavnom pojednávaní už dňa 19. 2. 2013 a uviedol, že počas státia na

semaforoch po dobu pár sekúnd sa dostal do očného kontaktu s poškodeným, keď vozidlá stáli vedľa
seba, vozidlo riadené poškodeným bolo v pravom jazdnom pruhu a vozidlo, v ktorom sedel on na
pravej strane vpredu vedľa vodiča stálo v ľavom jazdnom pruhu. Keď zbadal poškodeného vo vedľajšom
vozidle, oznámil to bratovi K., ktorý riadil ich vozidlo, poškodeného označil vulgárnym výrazom, keďže v
minulosti mali nedorozumenia, otočil sa doľava k bratovi a počas ich rozhovoru už opúšťali križovatku.
Poprel rozhovor s poškodeným cez okná vozidiel a taktiež aj akékoľvek požiadavky, vyhrážky násilia,

keďže finančné nezrovnalosti z minulosti v tomto čase už neexistovali. Zhodne tvrdil pri výsluchu aj pri
konfrontácii v prípravnom konaní. Vo výpovediach priznal, že počas trvania pracovného pomeru vo firme
S. boli nedorozumenia, pretože on aj jeho brat boli podozrievaní, že kradnú naftu.

Zhodne popisoval situáciu aj svedok K. T., ktorý riadil auto. Na semaforoch stáli iba pár sekúnd. Podľa

neho v tejto krátkej dobe obžalovaný sa otočil vpravo a až keď sa pohli, vtedy mu oznámil obžalovaný,
že vpravo vo vozidle je S. starší a označil ho vulgárnym výrazom. Tvrdil, že komunikácia medzi
obžalovaným a poškodeným počas státia nebola žiadna a nevedel sa vyjadriť, či okná na vozidlách boli
pootvorené alebo zavreté.

Pri výsluchu poškodeného a svedkov I. T. aj Ing. I. S. po vrátení veci prvostupňovému súdu v záujme
odstránenia rozporov v ich výpovediach, súd prečítal časti ich výpovedí, v ktorých boli rozpory v
podstatných bodoch a doplnil rozsah ich výsluchu o okolnosti týkajúce sa možného času komunikovania
medzi obžalovaným a poškodeným počas státia na križovatke.

Podľa poškodeného vozidlá stáli vedľa seba asi 45 sekúnd, časť svietenia červeného svetla bol asi jednu
minútu a podľa neho od rozsvietenia červeného svetla na semaforoch po moment spustenia okna na
svojom aute (toto urobil na podnet obžalovaného sediaceho vo vedľajšom vozidle vľavo), uplynul čas
12 - 15 sekúnd. Z toho vyplýva, že čas na rozhovor medzi nimi bol okolo 30 sekúnd.

Súd vyzval poškodeného, aby sa po prečítaní časti výpovedí, v ktorých boli rozpory, vysvetlil a vyjadril sa
k nim. Podstatné boli poškodeným popisované vyjadrenia obžalovaného a ich postupnosť. V zápisnici o
trestnom oznámení uvádzal, že okno auta otvoril na pokyn obžalovaného, opýtal sa obžalovaného, že
čo potrebuje, obžalovaný mu povedal, že mu má dať peniaze a toto vyjadrenie zopakoval aj K. T.. Na
jeho otázku, že aké peniaze od neho pýta, mu obžalovaný odpovedal, že zabije jeho aj jeho syna C..

Oboch T.Í. poznal, pretože v minulosti pracovali s bratom v ich spoločnosti JAXMAD, kde boli majiteľmi
obaja synovia poškodeného a on vedel, že spoločnosť T. nie je dlžná žiadne peniaze. Vo výpovedi
v prípravnom konaní dňa 31. 1. 2012 tvrdil, že obžalovaný sa ho spýtal, kedy budú tie peniaze, K.
T. niečo vrieskal, ale on tomu nerozumel, on sa opýtal obžalovaného, aké peniaze má na mysli a na
to obžalovaný reagoval zakričaním „zabijem teba aj tvojho syna C.“. Z toho vyjadrenia mal strach a

považoval ho za vyhrážanie jeho osobe. Pri konfrontácii 10. 9. 2012 s obžalovaným aj svedkom K. T.
poškodený tvrdil, že obžalovaný mu doslova povedal „dávaj mi peniaze, lebo zabijem teba a tvojho
syna C.“. Z toho vyplýva, že v týchto podstatných vyjadreniach, ktoré uvádzal poškodený pri konfrontácii
nešlo o vzájomnú komunikáciu, ale neprerušené vyjadrenie požiadavky o vyplatenie peňazí, ktorá bola
ihneď podmieňovaná použitím násilia, čo je v rozpore s predchádzajúcimi tvrdeniami poškodeného, keď

uvádzal, že do vyjadrenia obžalovaného vstupoval svojim slovným prejavom aj on.

Na hlavnom pojednávaní dňa 19. 2. 2013 poškodený tvrdil, že po súbežnom otvorení okien začal
obžalovaný kričať, že mu má dať nejaké peniaze, lebo zabije jeho aj jeho syna C., no nič nekonkretizoval.
Poškodený pri vysvetľovaní rozporov vo výpovediach uviedol na hlavnom pojednávaní dňa 20. 11. 2014,

že najpresnejšia bola jeho výpoveď pri podaní trestného oznámenia, ktoré bolo spísané pár minút po
udalosti. Z toho vyplýva, že išlo o vzájomnú komunikáciu medzi ním a obžalovaným a nie o monológ
vyslovenia požiadavky a hrozby násilia jednou podmieňovacou vetou.Svedok I. T. na hlavnom pojednávaní dňa 20. 11. 2014 sa nevedel vyjadriť k času, po ktorý svietilo
červené svetlo a ani k času, po ktorý toto svietilo v momente, keď ich vozidlo prišlo a zastavilo na
križovatke. Nevedel, koľko sekúnd ubehlo od ich zastavenia až po príchod vozidla, v ktorom sedel

obžalovaný, no podľa neho určitý čas ubehol, kým obžalovaný niečo ukázal poškodenému, ktorý
otvoril okno a až vtedy začala medzi nimi komunikácia. K času, ktorý im zostal na komunikáciu do
rozsvietenia zeleného svetla semaforov a k opusteniu križovatky sa nevedel vyjadriť. Podľa svedka
rozhovor začal obžalovaný, rozprával hlasnejšie, no svedok tvrdil, že nepamätá obsah vyjadrenia
obžalovaného. Po prečítaní časti výpovedí svedka z prípravného konania pri konfrontácii aj na hlavnom

pojednávaní sa svedok vyjadril a rozpory vysvetlil tak, že pojem kričania obžalovaného, ktorý uvádzal
v prípravnom konaní môže každý hodnotiť ináč a podľa neho obžalovaný rozprával s poškodeným
zvýšeným hlasom. Obsah rozhovoru svedok nevedel presne reprodukovať, v popisovaní sledu vyjadrení
účastníkov rozhovoru vypovedal rozporne a pri odstraňovaní týchto rozporov vyslovil ďalšiu verziu
obsahu rozhovoru.

Vo výpovedi z 31. 1. 2012 v prípravnom konaní uviedol, že po otvorení okna poškodeným kričal
obžalovaný, že chce od neho peniaze a taktiež mu zakričal, že zabije jeho aj jeho syna C.. Podľa tejto
výpovede poškodený na toto kričanie nereagoval žiadnym vyjadrením. Na semaforoch rozsvietilo zelené
svetlo a tak poškodený sa radšej otočil za križovatkou a išiel podať trestné oznámenie na políciu. Pri
konfrontácii s obžalovaným dňa 26.

7. 2012 tento svedok uviedol, že obžalovaný kričal poškodenému, nech mu vráti peniaze a nakoniec
mu povedal, že zabije jeho aj jeho syna C.. Tento svedok pri konfrontácii so svedkom K. T. dňa 26. 7.
2012 tvrdil, že obžalovaný niečo kričal poškodenému o peniazoch a nakoniec povedal, že zabije jeho
(podľa svedka týmto myslel poškodeného) aj jeho syna C.. Na hlavnom pojednávaní dňa 12. 9. 2013
svedok tvrdil, že obžalovaný povedal poškodenému niečo o peniazoch a potom sa vyjadril, že keď mu

nedá peniaze, tak zabije jeho aj jeho syna C.. Keďže sa rozsvietilo zelené svetlo, T. opúšťali križovatku
ako prví, S. ihneď po opustení semaforov stočil riadenie doľava, otočil sa do protismeru a hovoril, že idú
na políciu, pretože sa mu vyhrážajú, že ho chcú zabiť. Bolo na ňom vidieť, že mal strach. Podľa svedka
obžalovaný rozprával dosť hlasno, ale navzájom nekričali na seba. V závere tejto výpovede uviedol,
že ako prvý hovoril obžalovaný poškodenému, že mu dlhuje peniaze za robotu a potom, že zabije S. a

jeho syna. Poškodený reagoval na to, že nevie, o aké peniaze ide a že mu nič nedlhuje. Na hlavnom
pojednávaní dňa 20. 11. 2014 svedok tvrdil, že obžalovaný rozprával zvýšeným hlasom, pýtal peniaze
od poškodeného, poškodený na to nereagoval nijako, pretože sa rozsvietilo zelené svetlo. Posledné
vyjadrenie obžalovaného bolo také, že keď mu nedá peniaze, zabije jeho aj jeho syna C.. Poškodený
stihol odpovedať obžalovanému iba to, že on mu žiadne peniaze nedlhuje.

Svedok Ing. I. S. vo vyjadreniach k rozporom vo výpovediach uviedol dňa 20. 11. 2014, že z vyjadrenia
otca vedel, že obžalovaný mu vykrikoval, že zabije jeho aj C.. Nevedel vysvetliť dôvod, pre ktorý toto
neuviedol vo výpovedi v prípravnom konaní. Z výpovede zo dňa 12. 3. 2012 vyplýva, že bratia T.
niečo vykrikovali poškodenému, presnejšie sa k tomu nevie vyjadriť, lebo bližšie podrobnosti mu otec

nevysvetlil. Nevedel sa presne vyjadriť, či niektorý z bratov T. sa nejako vyhrážal. Na pojednávaní dňa
19. 2. 2013 svedok tvrdil, že otec po príchode domov hovoril, že bol na polícii, pretože mu obžalovaný
vykrikoval, že zabije jeho aj C.. Okrem toho nič neuviedol a toto išiel oznámiť na políciu.

Svedok C. S. získal informácie o vyhrážke zabitím iba od svojho otca a bližšie k tomu sa nevedel vyjadriť.

Pri vyhodnotení týchto dôkazov nebolo možné urobiť jednoznačný záver, či vyplatenie peňazí bolo
vôbec požadované, či bolo podmieňované hrozbou násilia (zabitím), alebo či údajná hrozba násilia bola
reakciou obžalovaného na vyjadrenie poškodeného, že nevie, o aké peniaze ide, že on mu nič nedlhuje.
Z dôkazov mal súd preukázané, že medzi S. a T. neboli dobré vzťahy a tieto boli spôsobené spormi

z predchádzajúceho pracovného vzťahu. Samotné náhodné stretnutie obžalovaného a poškodeného
podľa názoru súdu nemohlo byť dôvodom pre konanie poškodeného a to otočenie vozidla do protismeru
po opustení križovatky na okraji mesta a návrat do mesta za účelom podania trestného oznámenia na
polícii s popisom stretnutia pri statí na križovatke.

Situáciu príchodu k semaforom, zaradenie vozidiel, opustenie križovatky a smer jazdy zhodne popísali
T. aj poškodený so svedkom T.. Samotnú situáciu počas státia vozidiel, tieto osoby popisovali rozdielne.
T. tvrdili, že žiaden verbálny kontakt medzi obžalovaným a poškodeným nebol a toto tvrdenie je v
záujme obrany obžalovaného. Súd má za to, že práve nejaké vyjadrenia obžalovaného boli impulzompre následné konanie poškodeného (podanie trestného oznámenia), no vzhľadom na rozporné tvrdenia
o situácii na mieste státia vozidiel v krátkom čase, najmä poškodeného a svedka T., nie je možné urobiť
záver o tom, že došlo k naplneniu pojmových znakov žalovaného alebo iného trestného činu.

Podľa § 189 ods. 1 Trestného zákona sa tohto trestného činu dopustí ten, kto iného násilím, hrozbou
násilia alebo hrozbou inej ťažkej ujmy núti, aby niečo konal, opomenul alebo trpel.

Z obžaloby nie je zrejmé, čím je daná objektívna stránka žalovaného zločinu, akým prostriedkom

mal obžalovaný sledovať dosiahnutie nejakého cieľa a to získania nejakých peňazí. Z obsahu skutku
a z dôkazov nevyplýva, že by obžalovaný použil násilie alebo hrozbu inej ťažkej ujmy a aby nútil
poškodeného k opomenutiu alebo trpeniu niečoho.

V tejto veci sú dve skupiny dôkazov proti sebe a ide iba o výpovede dvoch osôb na strane obžalovaného
a dvoch osôb na strane poškodeného. Kým výpovede obžalovaného a jeho brata popierajú spáchanie

skutku uvedeného v obžalobe, výpovede poškodeného a svedka T. by mali podľa obžaloby usvedčovať
obžalovaného zo spáchania skutku a podľa týchto výpovedí mal obžalovaný použiť hrozbu násilia
a k určitému konaniu poškodeného nútiť. Rozpory v jednotlivých výpovediach týchto osôb bránia
tomu, aby súd mohol urobiť záver, že rozporne reprodukované vyjadrenia obžalovaného mali charakter
nútenia poškodeného k peňažnému plneniu, keďže žiadne finančné vzťahy a ani nezrovnalosti medzi

poškodeným a obžalovaným v tom čase neboli. Pokiaľ bol obžalovaný v minulosti zamestnancom
spoločnosti JAXMAD, tak poškodený nebol v tejto spoločnosti spoločníkom, ani konateľom a boli tam
iba jeho synovia I. a C.. Ani s nimi neexistovali žiadne finančné nezrovnalosti, čo vyplýva aj z uznesenia
povereného príslušníka OO PZ Poprad, ČVS ORP-1632/PP-PP-2011 z 13. 12. 2011.

Záujem obžalovaného komunikovať s poškodeným pri tomto neočakávanom stretnutí mohol byť
prejavom hnevu, urážky a ponižovania členov rodiny poškodeného za nespokojnosť a pocit krivdy pri
ukončení pracovného pomeru.

Vierohodnosť výpovedí poškodeného a svedka T. oslabujú rozpory v ich tvrdeniach o podstatných

bodoch a to tak o obsahu komunikácie, použitých slovách, spôsobe ich vyslovenia a o ich súvislostiach.

Takéto správanie obžalovaného by bolo postihnuteľné ako priestupok proti občianskemu spolunažívaniu
podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona čl. 372/1990 Zb. v znení noviel, no vzhľadom k tomu, že od
uvedeného konania uplynula dlhšia doba než dva roky, nemožno priestupok prejednať, pretože zanikla

zodpovednosť za priestupok (§ 20 ods. 1 Zák. o priestupkoch).

Z vyššie uvedených dôvodov súd rozhodol tak ako je uvedené vo výroku a obžalovaného oslobodil spod
obžaloby podľa § 285 písm. b/ Trestného poriadku, pretože tento skutok nie je trestným činom.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní od
jeho oznámenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd
v Prešove.