Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 7. júl 2014

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 8C/749/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4412222194
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 07. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivana Jaďuďová

ECLI: ECLI:SK:OSKN:2014:4412222194.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Komárne v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ s.r.o., IČO: 35 807 598, so sídlom

Bratislava, Pribinova 25, (zn: ZE-4747-5731) zastúpený Fridrich Paľko s.r.o., IČO: 36 864 421, so
sídlom Bratislava, Gösslingova 4, proti žalovanému: Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti
SR, Bratislava, Župné nám. 13, (zn: 38984/2014/34) o zaplatenie majetkovej škody a nemajetkovej ujmy,
sudkyňou JUDr. Ivanou Jaďuďovou takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a .

Súd žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou zo dňa 27.9.2012 domáhal od žalovaného zaplatenia majetkovej škody 175 Eur

ako náhradu účelne vynaložených nákladov spojených s jeho činnosťou uskutočňovanou vo veci správy
a udržateľnosti pohľadávky v období, ktoré zbytočne uplynulo medzi doručením návrhu na zmenu
exekútora a rozhodnutím o ňom a nemajetkovej ujmy v sume 1327,68 Eur, t.j. za vnútorné zásahy
do spoločnosti, ovplyvňovanie podnikateľského plánovania a rozhodovania, porušenie jeho práv, stratu
legitímnych očakávaní, že nastane v zákonnom čase stav predpokladaný zákonom, stratu dôvery v
právo a v spravodlivé riešenie veci a vyvolanie rizík ohrozujúcich konečné vymoženie pohľadávky,
pretože Okresný súd Nové Zámky o žiadosti vo veci vedenej exekútorom pod exekučným číslom EX

XXX/XXXX nerozhodol o návrhu na zmenu súdneho exekútora v zákonom stanovenom čase, ale po
dlhej dobe a súd bol bezdôvodne nečinný viac ako 723 dní. Išlo o konanie proti povinnému: E. H..
Exekučným titulom mala byť notárska zápisnica N 4793/2004, podkladom mala byť zmluva o úvere zo
dňa 30.3.2004, ktorou bol povinnému poskytnutý úver vo výške 16000,-Sk. Dodal, že dňa 25.5.2012
požiadal o prerokovanie nároku u žalovanej.

Žalovaná v písomnom vyjadrení doručenom súdu dňa 5.6.2014 žiadala žalobu zamietnuť. V prvom rade

poukázala na nejasný titul nároku na náhradu škody. Žalovaný mal súčasne za to, že žaloba je podaná
predčasne, keďže v zmysle § 15 ods. 1 a § 16 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z.z. od doručenia žiadostí
o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody neuplynulo 6 mesiacov. Žalovaná informovala, že
žalobca napriek výzve na doplnenie žiadosti o predbežné prerokovanie náhrady škody, mu neposkytol
žiadnu súčinnosť na predbežné prerokovanie podaných žiadostí a tým zmaril možnosť predbežne
prerokovať nárok na náhradu škody a z uvedeného dôvodu ho žalobca nepovažuje za predbežne
prerokovaný. Žalovaná v súvislosti s posúdením, či došlo alebo nedošlo k porušeniu práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn.
I. ÚS 16/02, v ktorom Ústavný súd SR konštatuje, že samotné nedodržanie zákonom stanovenej
lehoty neznamená automaticky prieťahy v konaní. Taktiež namietala, že žalobca nepreukázal podanie
sťažnosti na prieťahy v konaní a ani rozhodnutie, v ktorom by bolo konštatované porušenie práva naprerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, ktorých existenciu môže konštatovať len Ústavný súd SR,
a preto nie je preukázaný ani nesprávny úradný postup. Ďalej namietala aj vyčíslenie materiálnej škody
s odôvodnením, že požadovať paušálnu sumu je nesprávne a účelové. V konaní je potrebné preukázať

skutočnú škodu listinnými dôkazmi, ktoré však žalobca nepreukázal. Pokiaľ ide o nemajetkovú ujmu,
poskytovanie finančného zadosťučinenia nie je automatické, ale podlieha podrobnému skúmaniu, keďže
prieťahy v konaní môže posudzovať len Ústavný súd.

Súd vykonať dokazovanie vypočutím žalovanej nemohol, pretože tá sa na pojednávanie nedostavila,

svoju neúčasť ospravedlnila, ale nepožiadala o odročenie pojednávania. Súdu doručila písomné
vyjadrenie, v ktorom uviedla, že žiada žalobu v celom rozsahu zamietnuť ako nedôvodnú a uplatnila si
náhradu trov konania.

Dňa 7.7.2014 doručil právny zástupca žalobcu emailom na tunajší súd ospravedlnenie z neúčasti na
pojednávaní nariadenom dňa 7.7.2014 a požiadal o odročenie pojednávania z dôvodu, že v tom čase

pojednáva na Okresnom súde Nové Mesto nad Váhom v senáte 7C a na Okresnom súde Revúca
v senáte 8C. Uviedol, že klient trvá na účasti splnomocneného advokáta na pojednávaní a vylučuje
substitúciu. Požiadal súd, aby sa nekonalo pojednávanie v ich neprítomnosti.

Súd poukazuje na § 119 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého je potrebné, aby dôvod na odročenie pojednávania

bol súdu oznámený bez zbytočného odkladu po tom, čo sa o ňom účastník dozvedel a je potrebné,
aby v návrhu na odročenie pojednávania bol uvedený deň, keď sa účastník o dôvode dozvedel. Súd
konštatoval, že ospravedlnenie právneho zástupcu navrhovateľa nebolo tunajšiemu súdu doručené
včas.

Zároveň súd poukázal na splnomocnenie zo dňa 13.9.2012 udelené žalobcom právnemu zástupcovi
žalobcu na zastupovanie v predmetnej veci, v ktorom žalobca súhlasil, aby si splnomocnená spoločnosť
ustanovila za seba zástupcu.

Súd z uvedených dôvodov žiadosť právneho zástupcu žalobcu o odročenie pojednávania neakceptoval.

Právny zástupca žalobcu hodnoverným spôsobom nepreukázal dôležitý dôvod na odročenie
pojednávania.

Súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn.3Cdo 203/2012 zo dňa 14.5.2013. Najvyšší
súd SR v uvedenom uznesení poukazuje na skutočnosť, že ustanovenie § 101 ods. 2 O.s.p. určuje dve

podmienky, ktoré musia byť súčasne splnené, aby súd mohol vec prejednať v neprítomnosti účastníka
alebo jeho zástupcu, a to a/ riadne predvolanie a b/ absencia žiadosti o odročenie pojednávania z
dôležitého dôvodu (o takú absenciu ide vtedy, keď účastník konania buď vôbec nepožiada o odročenie
pojednávania, alebo keď o odročenie pojednávania síce požiada, avšak nepreukáže existenciu
dôležitého dôvodu na odročenie pojednávania). Najvyšší súd už vo viacerých rozhodnutiach uviedol,

že žiadosť o odročenie pojednávania (§ 101 ods. 2 O.s.p.) môže súd posudzovať len na základe tých
okolností, ktoré sú mu známe v čase posudzovania jej opodstatnenosti. Dôležitosť dôvodu, ktorým
je odôvodňovaná takáto žiadosť, skúma súd z hľadiska preukázania v žiadosti tvrdenej skutočnosti
(viď napríklad rozhodnutia najvyššieho súdu zo 14. decembra 2006 sp.zn. 3Cdo 294/2006, z 24.
novembra 2008 sp.zn. 3Cdo 181/2008, z 22. augusta 2007 sp.zn. 5Cdo 53/2007 a z 19. mája 2010

sp.zn. 5Cdo 34/2010). Pokiaľ táto skutočnosť nie je v čase rozhodovania súdu o žiadosti o odročenie
hodnovernepreukázaná,zostávažiadosťúčastníkakonaniaavnejuvádzanýdôležitýdôvodibavrovine
nepodložených tvrdení.

Súd však poznamenáva, že navrhovateľ dňa 13.9.2012 súhlasil s tým, aby právny zástupca si stanovil

za seba zástupcu.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi, fotokópiou spisu OS Nové Zámky číslo
XXEr/XXX/XXXX a zistil tento skutkový a právny stav veci:
Dňa 12.4.2005 súdna exekútorka H.. F. L. doručila Okresnému súdu Nové Zámky žiadosť o udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. vo veci oprávneného: POHOTOVOSŤ,
s.r.o., IČO: 35 807 598 proti povinnému: E. H. o vymoženie 21270,-Sk s prísl. Dňa 20.4.2005 Okresný
súd Nové Zámky vydal poverenie pre súdneho exekútora.Dňa 25.5.2009 podal oprávnený (žalobca) návrh na zmenu súdneho exekútora a žiadal poveriť JUDr. K.
F.. Súd vyžiadal stanovisko pôvodného exekútora ako aj originál exekučného spisu, tento bol doručený
súdu 25.5.2010. Dňa 13.5.2011 Okresný súd Nové Zámky vyhovel žiadosti o zmenu súdneho exekútora,

uznesenie sa stalo právoplatným dňa 16.9.2011.
V tomto konaní žalobkyňa sa domáha náhrady škody a to skutočnej škody v sume 175 Euro. Táto
majetková škoda predstavuje ňou vynaložené nasledovné sumy:
- na správu pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov zamestnanca pomocou informačného
systému sumu 70 Euro,

- na udržiavanie a správu informačného systému sumu 40 Euro.
- na administráciu listín a komunikáciu s pôvodným exekútorom sumu 50 Euro
- administratívne spracovanie textov urgencií adresovaných exekučnému súdu, poštovné a
telekomunikačné výdaje v sume 15 Eur
Celkom takto vynaložila sumu 175 Euro, ktorá by ju nezaťažila ak by exekučný súd postupoval správne
a pri rozhodovaní pri udeľovaní poverenia na vykonanie exekúcie by dodržal zákonom stanovenú

dobu. Výška tejto hmotnej škody je stanovená na základe paušalizácie reálnych vecných nákladov a
to z dôvodu, že presnú škodu by bolo možné vyčísliť len s nepomernými ťažkosťami. Hmotná škoda
pozostávazoškodyspočívajúcejvadministratívnychvýdajoch,funkčnýchvýdajoch,mzdovýchvýdajoch
a výdajoch spojených so stratou času zamestnanca. Toto vyčíslenie vychádza z účtovej agendy pričom
z dôvodov ochrany osobných údajov, obchodného tajomstva a dôverných informácií nie je možné

korešpondenčne predložiť účtovné doklady, resp. pracovné a obchodné zmluvy.

Žalobkyňa sa ďalej domáha náhrady nemajetkovej ujmy v sume 1327,68 Euro, pretože samotné
konštatovanie porušenia práva na rozhodnutie o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
v zákonom stanovej dobe v spojení s porušením práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

zaručeného článkom 49 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie veci v primeranom
čase zaručeného čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru po ochrane ľudských práv a základných slobôd
nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnym úradným postupom.
Nesprávny úradný postup okresného súdu je podľa jej názoru dôsledkom jeho nesústredenej činnosti
takej intenzity, ktorá má za následok zbytočné prieťahy v konaní spojené so zásahom do výkonu

nemajetkových práv poškodeného. Márnym uplynutím času boli reálne ohrozené legitímne očakávania
poškodeného, že správnym postupom súdu dôjde k vymoženiu jeho pohľadávky a tiež došlo k vyvolaniu
nasledovných rizík:
- neskorým ukončením procedúry exekučným súdom k zániku povinného.
- neskorým ukončením procedúry exekučným súdom k zmareniu účelu konania pre stratu kontaktu s

povinným.
- neskorým ukončením procedúry exekučným súdom nastalo riziko insolvencii povinného.
Náhradu nemajetkovej ujmy vníma ako spravodlivú satisfakciu za konkrétne porušenie jej zákonných
nárokov (definovaných zákonom stanovenou lehotou danou k rozhodnutiu) a základných práv. Priznanie
nemajetkovej ujmy žiadala aj z týchto dôvodov:

- neexistencia akéhokoľvek účinného vnútroštátneho prostriedku nápravy spôsobilého reštituovať
vzniknutú situáciu resp. vyvolaný zásah do zákonných nárokov a základných práv v spojení s absolútnou
nemožnosťou vrátenia strateného času, vyvolala u členov jej riadiacich orgánov ako aj u jej majiteľov,
pocity frustrácie, úzkosti, nespravodlivosti, neistoty a nedôvery v právo a rovnosť v spoločnosť.
- úplne zbytočné a právne nezdôvodniteľné časové omeškanie v rozhodovaní exekučného súdu

spôsobilo v súvislosti s vymáhanou pohľadávkou a jej príslušenstvom a zánik jej ďalších plánovaných
podnikateľských aktivít ako aj zánik už vytvorených podnikateľských plánov. Vyvolaná strata zisku z
realizovaného obchodu spôsobila hospodársku stratu na jej strane, ale aj na strane jej majiteľov.
- nezákonným zásahom vyvolaná situácia ovplyvnila ďalšie jej podnikateľské postupy a spôsobila
neistotu v plánovaní ďalších rozhodnutí, ktoré mohla prijať.

Do obsahu základného práva na súdnu ochranu patrí aj právo každého na to, aby sa v jeho veci
rozhodovalo podľa relevantnej právnej normy a aby sa v jeho veci vykonal ústavne súladný výklad
aplikovanej právnej normy. Z toho vyplýva, že k reálnemu poskytovaniu súdnej ochrany dôjde len
vtedy, ak sa na zistený stav veci použije ústavne súladne interpretovaná, platná a účinná právna

norma (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. IV US 77/02). V žalobe ďalej uviedla, že
reálne uplatnenie základného práva na súdnu ochranu predpokladá, že účastníkovi súdneho konania
sa súdna ochrana poskytne v zákonom predpokladanej kvalite, pričom výklad a používanie príslušných
zákonných ustanovení musí v celom rozsahu rešpektovať uvedené základné právo účastníkovigarantované v čl. 46 ods. 1 Ústavy. Potreba náhrady nemajetkovej ujmy má svoj základ v požiadavke
na spravodlivé usporiadanie vzťahov a dosiahnutie adekvátnej nápravy a primerané satisfakcie za
porušenie základných práv a princípov právneho štátu.

Náhradyškodysadomáhapodľazákonač.514/2003Z.z.,ktoréškodypodľajejtvrdeniajejmalivzniknúť
v dôsledku nesprávneho úradného postupu Okresného súdu Nové Zámky ako exekučného súdu vo
vyššie uvedenej exekučnej veci.

Podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala
bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným
dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.

Podľa ust. § 1 zákona č.514/2003 Z.z. tento zákon upravuje
a) zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci,

b) zodpovednosť obce a vyššieho územného celku (ďalej len "územná samospráva") za škodu
spôsobenú orgánmi územnej samosprávy pri výkone samosprávy,
c) predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody a právo na regresnú náhradu.
Podľa ust. §-u § 2 zákona č.514/2003 Z.z na účely tohto zákona
a) výkon verejnej moci je rozhodovanie a úradný postup orgánov verejnej moci o právach, právom

chránených záujmoch a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb,
b) orgán verejnej moci je
1. štátny orgán,
2. orgán územnej samosprávy, verejnoprávna inštitúcia, orgán záujmovej samosprávy, fyzická osoba
alebo právnická osoba, ktorým zákon zveril výkon verejnej moci.

Podľa § 3 ods. 1 písm. d/ zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto
zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri
výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom.

Podľa § 6 Zákona č. 514/2003 Z. z. ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody
spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým
bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý
rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.

Podľa § 9 zákona č. 514/2003 Z.z. v znení účinnom od 1.1.2013, štát zodpovedá za škodu spôsobenú
nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti
orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť
orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah
do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb; za nesprávny úradný postup

sa nepovažuje postup alebo výsledok postupu Národnej rady SR pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 86
písm. a) a d) Ústavy SR a postup alebo výsledok postupu Národnej rady SR pri výkone jej pôsobnosti
podľa čl. 119 písm. b) Ústavy SR.

Pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť

úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci
alebo zbytočných prieťahoch v konaní možno vychádzať len z výsledkov vybavenia sťažnosti na
prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, z právoplatného rozhodnutia vydaného
vdisciplinárnomkonaní,ktorýmsarozhodlootom,žesudcasadopustildisciplinárnehoprevinenia,ktoré
má za následok prieťahy v súdnom konaní, právoplatného rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské

práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov,
alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu SR o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd SR
konštatoval, že sa porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým

postupom spôsobená škoda.

Podľa § 9 ods. 1 a 2 zákona č. 514/2003 Z.z. v znení účinnom v čase začatia tohto konania štát
zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sapovažuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom
ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v
konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických

osôb. Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým
postupom spôsobená škoda.

Podľa § 17 zák. č. 514/2003 Z. z. uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis
neustanovuje inak. V prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným

zadosť učinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným
postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak. Výška
nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2) sa určuje s prihliadnutím najme na:
a) Osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,
b) Závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo,
c) Závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote,

d) Závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.
Výška náhrady nemajetkovej ujmy priznaná podľa ods. 2 nemôže byť vyššia ako výška náhrady
poskytovaná osobám poškodeným násilnými trestnými činmi podľa osobitného predpisu.

Podľa ust. §-u 25 ods.1 zák.č.514/2003 Z.z. ak nie je ustanovené inak, spravujú sa právne vzťahy

upravené v tomto zákone osobitným predpisom. (Občiansky zákonník).

Vzhľadom na ust. §-u 25 zákona č. 514/2003 Z.z. pre vznik zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú
nesprávnym úradným postupom musia byť splnené zákonné predpoklady vzniku takejto zodpovednosti
podľa §-u 420 ods. l OZ. Predpokladmi vzniku tejto zodpovednosti štátu teda je 1/ existencia

nesprávneho úradného postupu, 2/ vznik škody a 3/ príčinná súvislosť medzi vznikom škody a
nesprávnym úradným postupom, pričom všetky tieto predpoklady musia byť splnené súčasne.

Pojem nesprávneho úradného postupu zákon vymedzuje len uvedením príkladov , čo sa má považovať
za nesprávny úradný postup, avšak úradný postup spravidla nie je možné právnym predpisom upraviť

do najmenších podrobností tak, aby zahŕňal všetko, čo je potrebné pri výkone verejnej moci . Všeobecne
možno nesprávnosť úradného postupu charakterizovať ako porušenie postupu stanoveného právnymi
normami . Z vyššie uvedeného vyplýva, že ide o tie prípady vzniku škôd, ktoré boli vyvolané inou
činnosťou tých orgánov (ktoré zákon uvádza) než rozhodovacou činnosťou. Nesprávny úradný postup
nesmie mať svoj bezprostredný výraz vo vydanom rozhodnutí (rozsudok NS SR, sp.zn. 4Cdo 24/2004).

Škodu vo všeobecnosti treba chápať ako ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného, je
vyjadriteľná v peniazoch a je napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým peňažného.
Skutočnou škodou je ujma, ktorá znamená zmenšenie majetkového stavu poškodeného oproti stavu
pred škodnou udalosťou a ktorá predstavuje majetkové hodnoty, ktoré treba vynaložiť pre uvedenie

veci do predošlého stavu (pokiaľ nie je vylúčené). Nemajetková ujma je ujma, ktorá sa v majetkovej
sfére poškodeného síce neprejavuje, ale sa prejavuje v rôznych skutočnostiach pre poškodeného
negatívnych.

Pojem príčinnej súvislosti občiansky zákonník nijako nevymedzuje a preto ju treba chápať ako súhrn

príčin , ktoré viedli k určitému výsledku (k vzniku škody). O vzťah príčinnej súvislosti medzi nesprávnym
úradným postupom a škodou ide vtedy, ak škoda vznikla v dôsledku nesprávneho úradného postupu,
t.j. ak je medzi nimi vzťah príčiny a následku, pri ktorom platí, že ak by nedošlo k nesprávnemu
úradnému postupu, nevznikla by ani škoda. Vzťah príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným
postupom a škodou je vzťahom príčiny a následku, ktorý musí byť priamy, bezprostredný, neprerušený

a nemôže byť len sprostredkovaný. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti treba skúmať, či v komplexe
skutočností prichádzajúcich do úvahy ako (priama) príčina škody, existuje skutočnosť, s ktorou zákon
spája zodpovednosť za škodu. Preto súd ustálil, že prípadný nesprávny úradný postup môže mať
za následok vznik zodpovednosti podľa zákona č. 514/2003 Z.z. len vo vzťahu k takému zmenšeniu
majetku žalobkyne ktoré bolo priamo a nesprostredkovane spôsobené iba týmto postupom, ktorý by bol

z hľadiska zmenšenia majetku žalobkyne rozhodujúcim, teda ak by nedošlo k nesprávnemu úradnému
postupu, jej majetok by sa nezmenšil.Nárok na náhradu škody, ktorý si žalobkyňa uplatňovala treba posudzovať podľa § 9 ods. 2 zák. č.
514/2003 Z. z. v znení platnom od 1.1.2013. Žaloba bola podaná 27.9.2012, napriek tomu súd je
toho názoru, že súčasné znenie ust. § 9 ods. 2 zák.č. 514/2003 Z.z. treba brať do úvahy ako výklad

pôvodného ustanovenia pri skúmaní nárokov podľa § 9 ods. 1 zák.č. 514/2003 Z.z., platného v čase
podania návrhu na zmenu exekútora a začatia tohto konania. Takáto zmena znenia tohto zákonného
ustanovenia bola zrejme vykonaná zákonodarcom práve preto, aby sa pri posudzovaní takéhoto nároku
sa zjednotil jeho výklad a aplikácia. Takýto záver podporuje aj to, že či bolo alebo nebolo porušené právo
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je kompetentný skúmať Ústavný súd, ktorý to skúma

vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti jednotlivého prípadu. (napr. I.ÚS 41/02). Súdne konania nie je
kompetentný preskúmavať súd v konaní o náhrade škody podľa zák.č. 514/2003 Z.z. Opačný výklad by
znamenal, že by existovalo niekoľko orgánov, ktoré by boli oprávnené v tom istom čase preskúmavať
postup toho istého súdu z hľadiska vzniku zbytočných prieťahov. Pokiaľ by súd konajúci o náhrade
škody mohol hodnotiť postup iného súdu z hľadiska existencie zbytočných prieťahov, znamenalo by
to, že všeobecné súdy by preskúmavali postup iných všeobecných súdov, čo by mohlo smerovať aj k

porušeniu inštančného princípu súdnictva.

Vzhľadom na vyššie uvedené súd konštatuje, že k nesprávnemu úradnému postupu podľa zák.č.
514/2003 Z.z. nedošlo v predmetnej exekučnej veci . V dôsledku neexistujúceho nesprávneho úradného
postupu a v príčinnej súvislosti s ním žalobcovi žiadna škoda nemohla vzniknúť a preto nie sú dané

zákonné predpoklady a preto súd žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol.

Je potrebné poukázať aj na judikatúru Ústavného súdu (sp. zn. I.ÚS 16/02) kde sa konštatuje, že“ pri
posúdení či došlo alebo nedošlo k porušeniu práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy, ústavný súd prihliada síce na lehoty, ktoré sú uvedené v ústave alebo

v zákone (sp. zn. II.ÚS 64/97, na ktoré sťažovateľ vo svojej sťažnosti poukazuje) ale ich nedodržanie
nepovažuje automaticky za porušenie uvedeného základného práva, pretože aj v týchto prípadoch
sú rozhodujúce všetky okolnosti danej veci. S ohľadom na konkrétne okolnosti veci sa totiž postup
dotknutého štátneho orgánu nemusí vyznačovať takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné
kvalifikovať ako zbytočné prieťahy v zmysle citovaného ust. Ústavy. Z uvedeného vyplýva, že samotné

nedodržanie zákonom stanovenej lehoty neznamená automaticky prieťahy v konaní.

Súd považuje za potrebné uviesť, že nie je možné opomenúť povahu a predmet konaní, v ktorých malo
k nesprávnemu úradnému postupu dôjsť a to pri zohľadnení povahy podnikateľskej činnosti žalobcu a
povedomí, ktoré je okolo žalobcu v spojení s touto podnikateľskou činnosťou vytvorené. V posledných

rokov všetky zložky štátnej moci zamerali svoju pozornosť na ochranu spotrebiteľských práv, pričom
je všeobecne známe, že potrebu ochrany práv spotrebiteľa podmienila najmä činnosť žalobcu na trhu
spotrebiteľských úverov Práve uplatňovanie rôznych pohľadávok z titulu spotrebiteľských úverov je
predmetom exekučných konaní, ktoré žalobca inicioval a v ktorých malo dôjsť k nesprávnemu úradnému
postupu.

Námietka žalovanej, že nárok je premlčaný v zmysle § 19 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z. nebola
preukázaná, pretože žalobca sa dozvedel o tom, kedy súd rozhodol o jeho žiadosti na zmenu exekútora
a to dňom, kedy mu bolo uznesenie doručené, teda dňa 19.5.2011. Odo dňa nasledujúceho po tomto
dni do podania žaloby na súd trojročná lehota neuplynula.

Je zrejmé, že žalobca a jeho praktiky sú vnímané verejnosťou negatívne, boli predmetom záujmu
Európskej komisie, súdy konštatovali porušenie práv spotrebiteľa a v konečnom dôsledku práve
podnikateľská činnosť žalobcu podnietila zvýšenú potrebu ochrany práv spotrebiteľov na všetkých
úrovniach štátnej moci.

Žalobkyňa nepreukázala, že by činnosťou súdu v namietanom konaní došlo k nesprávnemu úradnému
postupu, nepreukázal vznik ani výšku skutočnej škody, ani prípadnej nemajetkovej ujmy a tým pádom
neexistuje ani príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom súdu a uplatnenou majetkovou
škodou a nemajetkovou ujmou. Stav, v ktorom sa žalobkyňa ocitla si zavinila sama a to spôsobom

vykonávania podnikateľskej činnosti, pasivitou pri obhajovaní svojich práv a najmä už je zrejmé, že si
uplatňujeničímneodôvodnenéanepreukázanéčiastkyvpodobemajetkovejškodyanemajetkovejujmy.Absenciou rozhodnutia oprávneného orgánu o existencii prieťahov nebola splnená základná podmienka
pre rozhodnutie o náhrade škody v dôsledku nesprávneho úradného postupu orgánu verejnej moci pri
výkoneverejnejmoci,apretosasúd vkonaníexistenciouďalšíchpredpokladovzodpovednostizaškodu

(t.j. protiprávne konanie, vznik škoda, príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním a vznikom škody
a následne aj samotnou výškou škody) ďalej nezaoberal. Vzhľadom na uvedené skutočnosti dospel súd
k záveru, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno preukázania ním tvrdeného nesprávneho úradného
postupu exekučného súdu a žalobu ako nedôvodnú zamietol.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. a žalovanej, ktorá mala vo veci plný
úspech nepriznal náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie práva proti žalobcovi, ktorý vo veci
úspech nemal, pretože jej žiadne nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie a to do 15 dní odo dňa jeho doručenia, cestou
podpísaného súdu na Krajský súd v Nitre. V odvolaní sa okrem všeobecných náležitostí (§ 42 ods.3

O.s.p) musí uviesť proti ktorému rozhodnutiu súdu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto
rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods.1 O.s.p.).