Rozsudok ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. júl 2015

Súd: Okresný súd Dolný Kubín
Spisová značka: 4C/78/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5415201422
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 07. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blažena Stašíková

ECLI: ECLI:SK:OSDK:2015:5415201422.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dolný Kubín samosudkyňou JUDr. Blaženou Stašíkovou v právnej veci navrhovateľa:

Quantum Credit, a.s., so sídlom v Bratislave, Ružová dolina 25, IČO: 47 248 980, zast. PERSPECTA
Legal, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Ružová dolina 25, IČO: 36 668 745, proti odporcovi: H. I., nar.
XX.XX.XXXX, bytom N. L., C.. Ť. XXXX/X, v konaní o zaplatenie 462,02 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 106,37 eur, spolu s úrokom z omeškania vo
výške 9,00 % ročne zo sumy 106,37 eur od 26.05.2012 do zaplatenia, a to v lehote do troch dní od
právoplatnosti rozsudku.

II. Vo zvyšnej časti súd návrh z a m i e t a.

III. Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom doručeným na tunajší súd 27.04.2015 sa navrhovateľ prostredníctvom právneho zástupcu
voči odporcovi domáhal zaplatenia sumy 462,02 eur, spolu s úrokom z omeškania 9,00 % p.a. zo sumy
106,70 eur od 26.04.2012 do zaplatenia, s 9,00 % p.a. zo sumy 106,37 eur od 26.05.2012 do zaplatenia,
s 8,75 % p.a. zo sumy 248,95 eur od 26.04.2013 do zaplatenia, ako aj náhrady trov konania, vrátane
trov právneho zastúpenia, a to do troch dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia.

Návrh odôvodnil tým, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávok, uzatvorenej dňa 09.06.2014
medzi spoločnosťou Slovak Telekom, a.s., ako postupcom a spoločnosťou Quantum Credit, a.s., ako
postupníkom sa stala spoločnosť Quantum Credit, a.s. vlastníkom všetkých pohľadávok voči dlžníkom
v rozsahu postúpených pohľadávok, ktorí sú uvedení v prílohe č. 1 k tejto zmluve o postúpení. Na
základe tejto skutočnosti je postupník legitimovaný k podaniu návrhu na vydanie platobného rozkazu
proti vyššie uvedenému odporcovi. Slovak Telekom, a.s. uzavrela s odporcom podľa § 44 zákona
č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov (ďalej ako „zákon o

poskytovaní verejných služieb“) dňa 23.03.2012 Zmluvu o poskytovaní verejných služieb. Na základe
tejto zmluvy bol poskytovateľ služby spoločnosť Slovak Telekom povinný pripojiť účastníka k verejnej
mobilnej telefónnej sieti a aktivovať mu SIM kartu na dohodnutý mobilný mesačný program PODLA
SEBA 3 NAJ N. Spolu so zmluvou podpísal odporca dňa 23.03.2012 Dodatok k Zmluve o pripojení,
na základe ktorého mu bola poskytnutá zľava na služby a na mobilný telefón. V súvislosti s vyššie
uvedenými záväzkami vznikla Podniku povinnosť predať Odporcovi mobilný telefón značky Nokia 300
v akciovej cene. Nezľavnená hodnota tohto telefónu je uvedená v cenníku mobilných telefónov, ktorý je

súčasťou dôkazov evidovaných v Spravovacom denníku. Na základe zmluvy poskytoval Slovak Telekom
a.s. plnenie riadne a včas. Riadne účastníkovi službu aktivoval, umožnil mu ju v plnom rozsahu využívať,
odovzdal mobilný telefón. Za poskytnuté služby boli účastníkovi vystavené nižšie uvedené faktúry.
Č. faktúry splatnosť suma v €XXXXXXXXXX 25.04.2012 106,70
XXXXXXXXXX 25.05.2012 106,37
XXXXXXXXXX 25.04.2013 248,95

Odporca porušil zmluvu tým, že vystavené faktúry nezaplatil v dôsledku čoho bol deaktivovaný a
následne došlo k odstúpeniu od zmluvy. Predčasným zánikom zmluvy nedošlo k naplneniu podmienky
dodržania lehoty viazanosti, na ktorú sa odporca zaviazal a od ktorej sa odvíjala aj zľava na
poskytnutú službu a na odovzdané koncové zariadenie. Vzhľadom na horeuvedenú skutočnosť vznikol

poskytovateľovi služby nárok na zmluvnú pokutu, ktorá bola odporcovi vyfakturovaná. Vzhľadom na
skutočnosť, že Slovak Telekom a Navrhovateľ uzavreli medzi sebou Zmluvu o postúpení pohľadávok
dňa 09.06.2014 predmetné pohľadávky sa stali vlastníctvom navrhovateľa. Na základe uvedeného došlo
zo strany Slovak Telekom k oznámeniu o postúpení pohľadávky voči odporcovi.
V časti II Právne posúdenie uviedol, že podnik svoju zmluvnú povinnosť plnil riadne a včas, odporcovi
službu aktivoval, zabezpečil využívanie zmluvne dohodnutého programu a riadne službu fakturoval,

preto mu vznikol nárok na úhradu faktúr. Keďže odporca zmluvu na program služieb porušil tým, že za
poskytnuté služby neuhradil faktúry, vznikol podniku na základe toho nárok fakturovať zmluvnú pokutu.
K otázke oprávnenosti vyúčtovania zmluvnej pokuty uviedol, že v nadväznosti na vyššie uvedené
uplatnenie zmluvnej pokuty zo strany podniku mali za to, že nimi vymáhanú zmluvnú pokutu nemožno
považovaťzaneplatnúzdôvodujejneprijateľnosti.Zhľadiskaplatnejjudikatúryanivjednomprípadesúd

nevyslovil záver, že samotný fakt uzavretia dohody o zmluvnej pokute medzi účastníkmi spotrebiteľskej
zmluvy predstavuje neprijateľnú podmienku. Dôvodom neuznania nároku žalobcu na vyplatenie
zmluvnej pokuty zo strany žalovaného by mohlo byť jedine posúdenie, že platne dohodnutá zmluvná
pokuta je s ohľadom na druh a povahu zabezpečovaného záväzku neprijateľne vysoký. Nakoľko inštitút
zmluvnej pokuty slúži ako zabezpečovací prostriedok v zmluvných vzťahoch, považujeme jej dojednanie

za absolútne oprávnené. Ustanovenie zmluvných dokumentov týkajúce sa dojednania zmluvnej pokuty
presne určuje povinnosti po porušení ktorých má podnik právo vyfakturovať dohodnutú zmluvnú
pokutu. Odporca bol pri podpise zmluvných dokumentov oboznámený s možnosťou jej uplatnenia.
Poukazujeme na text zmluvy, kde sa nachádza taxatívny výpočet povinností, po porušení ktorých má
podnikprávouplatniťsidohodnutúzmluvnúpokutu.Ajnapriekfaktu,žesatamnachádzaslovnéspojenie

„porušenie akejkoľvek povinnosti“ myslí sa tým porušenie akejkoľvek povinnosti z povinností následne
vymenovaných. V uvedených súvislostiach mal za to, ako už vyššie uviedol, že ide o taxatívny výpočet
povinností a nie exemplifikatívny. Z toho možno vyvodiť záver, že dojednanie o zmluvnej pokute je
určité a zrozumiteľné. V danom prípade sa jedná o zmluvný vzťah so synalagmatickým charakterom,
z ktorého vyplýva, že práva a povinnosti jednej zmluvnej strany zodpovedajú právam a povinnostiam

druhej zmluvnej strany. V danom prípade však riadne a včas plnila iba jedna strana zmluvného vzťahu
(podnik), zatiaľ čo druhá strana (odporca) zmluvu porušil, preto podniku vzniklo právo na fakturáciu
dohodnutej zmluvnej pokuty. Okrem toho podnik nepristupuje k účastníkovi tak, že by obratom po
nezaplatení faktúry za prvé zúčtovacie obdobie účastníka deaktivoval a zmluvu zrušil. Tieto prípade
majú osobitný postup. V prípade porušenia zmluvy nedochádza automaticky k deaktivácii SIM karty, ale

dochádza iba k tzv. „suspendácii klienta“. Počas tohto obdobia má dlžný klient ešte možnosť vyrovnať
svoj záväzok bez uplatnenia zmluvnej pokuty. Až v prípade, keď klient túto možnosť nevyužije, dochádza
k úplnej deaktivácii SIM karty s uplatnením zmluvnej pokuty. Potom už ďalšie zapojenie klienta nie
je možné. K otázke nemožnosti ovplyvnenia zmluvných podmienok považoval za potrebné uviesť,
že zo strany účastníka prijatie rozhodnutia o uzatvorení resp. neuzatvorení zmluvy stále ostáva iba

na jeho slobodnom rozhodnutí. Tento nie je nijakým spôsobom nútený vstúpiť do zmluvného vzťahu,
čo by založilo priestor pre posúdenie právneho úkonu ako absolútne neplatného z dôvodu absencie
slobodnej vôle. Odporca si slobodne bez nátlaku vybral poskytovateľa služieb ako dodávateľa služieb,
sám si vybral okruh služieb a napokon sám si zvolil aj mobilný telefón. Je možno konštatovať, že
podnik v daných vzťahoch vystupuje s lepším a profesionálnejším informačným základom. Na druhej

strane však potenciálny účastník má právo na relevantné informácie zo strany podniku, na základe
ktorých sa rozhodne, či vstúpi do zmluvného vzťahu. Nedodržaním lehoty viazanosti 24 mesiacov sa
poskytovateľovi služby nevrátilo kalkulované plnenie v podobe marže z tržieb za poskytnuté služby,
keďže poskytovateľ služby vstupoval do zmluvného vzťahu so žalovaným za predpokladu určitého
očakávaného hospodárskeho výsledku, čo plne korešponduje s obsahom jeho podnikateľskej činnosti.

Súd v súlade s ustanovením § 115a ods. 1 O.s.p. vec rozhodol bez nariadenia pojednávania, keďže to
nebolo v rozpore s požiadavkou verejného záujmu.§ 115a O.s.p. ods.:
(1) Na prejednanie veci samej nie je potrebné nariaďovať pojednávanie, ak to nie je v rozpore s
požiadavkou verejného záujmu a ak možno vo veci rozhodnúť len na základe listinných dôkazov

predložených účastníkmi a účastníci s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania súhlasia alebo
sa výslovne práva na verejné prejednanie veci vzdali.
(2) Pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch.

Podľa § 200ea O.s.p ods. 1/, ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1000 eur, od toho

okamihu ide o drobný spor.

Podľa § 156 ods. 3 O.s.p., vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia ústneho
pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu v lehote
najmenej päť dní pred jeho vyhlásením.

Oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku na deň 30.07.2015 bolo zverejnené na úradnej tabuli súdu
dňa 23.07.2015.

Súd vykonal v predmetnej veci dokazovanie listinami doručenými navrhovateľom a založenými v spise,
a to

1/ zmluvou o poskytovaní verejných služieb zo dňa 23.03.2012 bez evidenčného čísla zmluvy (č.l. 3),
vo fotokópii, z ktorej zistil, že bola uzatvorená medzi predchodcom navrhovateľa Slovak Telekom, a.s.
a odporcom. Na základe zmluvy bolo odporcovi pridelené telefónne číslo XXXXXXXXXX a SIM karta
č.XXXXXXXXXXXXXXXXXXX, program služieb PODLA SEBA 3 NAJ N.
2/ dodatkom k zmluve o poskytovaní verejných služieb podpísaný stranami 23.03.2012, podľa ktorého

je v časti označenej ako Tabuľka č. 1 uvedené,
Program služieb: PODLA SEBA 3 NAJ N zmluvná pokuta 248,95 eur
Minimálne mesačné zmluvné dobitie: 16,00 eur aktivačný poplatok 10,01 eur
Typ MT: Nokia 300 výr.číslo: XXXXXXXXXXXXXXX
Maximálna kúpna cena za MT: 1,00 eur

Doba viazanosti: 24 mesiacov minimálny program služieb: PODLA SEBA 1

V bode 2 Dodatku je uvedené, že sa účastník zavúzuje, že po dobu viazanosti uvedenú v tabuľke č.
1 tohto Dodatku (ďalej len „doba viazanosti“) nepožiada o vypojenie SIM karty z prevádzky a že sa
nedopustí takého konania a ani neumožní také konanie, na základe ktorého by Podniku vzniklo právo

zrušiť Zmluvu odstúpením od nej alebo právo vypovedať Zmluvu z dôvodov porušenia povinnosti zo
strany Účastníka; za žiadosť o vypojenie SIM karty z prevádzky sa pritom považuje najmä výpoveď
Zmluvy zo strany účastníka, žiadosť o jej vypojenie v prípade straty alebo krádeže SIM karty, ako
aj odstúpenie Účastníka od Zmluvy z iného dôvodu, než je porušenie povinnosti na strane Podniku.
Účastník zároveň berie na vedomie a súhlasí s tým, že počas doby viazanosti nemôže požiadať vo

vzťahu k SIM karte uvedenej v záhlaví tohto Dodatku o aktiváciu alebo o zmenu aktivovaného programu
Služieb na program Služieb iTariff, okrem prípadu, ak sa jedná o zmenu už aktivovaného programu
Služieb iTariff a za splnenia podmienok stanovených Podnikom.
V bode 4 Dodatku je uvedené, že v prípade porušenia akejkoľvek povinnosti uvedenej v bode 1 písm.
b), v bode 2 alebo v bode 3 tohto dodatku, v dôsledku ktorej dôjde k následnému vypojeniu SIM karty

zo strany Podniku, je Účastník povinný uhradiť Podniku zmluvnú pokutu uvedenú v tabuľke č.1 tohto
Dodatku,
3/ faktúrou č. XXXXXXXXXX zo dňa 08.04.2012 splatnou 25.04.2012, ktorou predchodca navrhovateľa
vyfakturoval odporcovi sumu 106,70 eur ako mesačný poplatok, hlasové a nehlasové služby, iné platby
a poplatky za obdobie 08.03.2012 - 07.04.2012

4/faktúrou č. XXXXXXXXXX zo dňa 08.05.2012 splatnou 25.05.2012, ktorou predchodca navrhovateľa
vyfakturoval odporcovi sumu 106,37 eur ako mesačný poplatok, hlasové a nehlasové služby, iné platby
a poplatky za obdobie 08.04.2012 - 07.05.2012
5/faktúrou č. XXXXXXXXXX zo dňa 08.04.2013 splatnou 25.04.2013, ktorou predchodca navrhovateľa
vyfakturoval odporcovi sumu 248,95 eur ako zmluvnú pokutu za obdobie 08.03.2013 - 07.04.2013

6/oznámením o postúpení pohľadávky, ktoré adresoval Slovak Telekom, a.s. odporcovi dňa 01.07.2014,
kde uviedol, že dlžná suma je vo výške 462,02 eur.Podľa § 44 ods. 1 zákona č.351/2011 Z.z. zo 14. septembra 2011o elektronických komunikáciách
Z. z. (ďalej len zákon č. 351/2011Z.z.),zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje
účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže

vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných
služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných
telefónnych automatov a iných verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných
služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí
pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.

Podľa § 43 ods. 1písm.a/ zákona č. 351/2011 Z.z., podnik má právo na úhradu za poskytnutú verejnú
službu,

Podľa ods:12, účastník je povinný

a) používať verejnú službu v súlade s týmto zákonom a so zmluvou o poskytovaní verejných služieb,

b) platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha
služby umožňuje, až na základe predloženej faktúry,

c) používať iba telekomunikačné zariadenia spĺňajúce požiadavky osobitných predpisov. 20)

podľa ods.13, ak je napriek písomnej výzve podniku účastník nepretržite dlhšie ako 90 dní v omeškaní
so splnením svojho peňažného záväzku voči podniku, môže podnik postúpiť svoju peňažnú pohľadávku
zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku písomnou zmluvou inej osobe aj bez súhlasu účastníka.

Toto právo podnik nemôže uplatniť, ak účastník ešte pred postúpením pohľadávky uhradil podniku
omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane príslušenstva. Pri postúpení pohľadávky je podnik
povinný odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla
postúpená pohľadávka.

Podľa zákona č. 250/2007 Z.z o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č.
372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov

§ 1 ods.:

(1) Tento zákon upravuje práva spotrebiteľov a povinnosti výrobcov, predávajúcich, dovozcov a
dodávateľov, pôsobnosť orgánov verejnej správy v oblasti ochrany spotrebiteľa, postavenie právnických
osôb založených alebo zriadených na ochranu spotrebiteľa (ďalej len "združenie") a označovanie
výrobkov cenami.

(2) Tento zákon sa vzťahuje na predaj výrobkov a poskytovanie služieb, ak k plneniu dochádza na území
Slovenskej republiky alebo ak plnenie súvisí s podnikaním na území Slovenskej republiky.

§ 2

Na účely tohto zákona sa rozumie
a) spotrebiteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá nakupuje výrobky alebo používa služby pre
osobnú potrebu alebo pre potrebu príslušníkov svojej domácnosti,
b) predávajúcim

1. podnikateľ, ktorý spotrebiteľovi ponúka alebo predáva výrobky, alebo poskytuje služby, alebo jeho
splnomocnenec,
2. fyzická osoba, ktorá predáva spotrebiteľovi rastlinné a živočíšne výrobky z vlastnej drobnej
pestovateľskej činnosti alebo chovateľskej činnosti alebo lesné plodiny,
3. fyzická osoba, ktorá predáva vlastné použité výrobky, okrem potravín,

c) výrobcom1. osoba, ktorá výrobok vyrobí, vyťaží, obnoví, upraví alebo inak získa a má sídlo alebo miesto
podnikania na území členského štátu Európskej únie, členského štátu Európskeho hospodárskeho
priestoru alebo Turecka (ďalej len "členský štát"), alebo ten, kto sa za výrobcu vydáva označením

výrobku svojím menom, ochrannou známkou alebo iným rozlišovacím znakom, alebo osoba z
dodávateľského reťazca, ktorej činnosť môže ovplyvniť bezpečnostné vlastnosti výrobku,
2. osoba, ktorá má sídlo alebo miesto podnikania na území členského štátu a je splnomocnencom;
výrobca, ktorý nemá sídlo alebo miesto podnikania na území členského štátu,
3. dovozca, ak výrobcu nemožno určiť podľa bodu 1 alebo 2,

d) dovozcom - podnikateľ, ktorý doviezol do členského štátu výrobok zo štátu, ktorý nie je členským
štátom,
e) dodávateľom - podnikateľ, ktorý priamo alebo prostredníctvom iných podnikateľov dodal
predávajúcemu výrobok a ktorého činnosť neovplyvňuje vlastnosti výrobku,

f) výrobkom nová, použitá alebo upravená hnuteľná vec, ktorá bola vyrobená, vyťažená alebo inak
získaná, bez ohľadu na stupeň jej spracovania, a ktorá je určená na ponuku spotrebiteľovi alebo
pri ktorej možno predpokladať, že ju spotrebiteľ použije, ak sa táto vec dodáva za odplatu alebo
bezodplatne; výrobkom je aj hnuteľná vec, ktorá je súčasťou alebo príslušenstvom inej hnuteľnej veci
alebo nehnuteľnej veci, elektrina, plyn, voda alebo teplo určené pre spotrebiteľa,

i) službou akákoľvek činnosť alebo výkon, ktorý je ponúkaný spotrebiteľovi odplatne alebo bezodplatne
s výnimkou činností upravených osobitnými predpismi, nad ktorými vykonávajú dozor profesijné komory
alebo iné orgány štátnej správy, ako sú uvedené v § 19,

j)bezpečnouslužbouslužba,ktorázabežnýchaleborozumnepredvídateľnýchpodmienokposkytovania
nepredstavuje nebezpečenstvo alebo jej poskytovanie predstavuje pre spotrebiteľa vzhľadom na
bezpečnosť a ochranu zdravia len minimálne nebezpečenstvo,

k) bežnou kvalitou taká kvalita, ktorá zabezpečuje zachovanie všetkých podstatných vlastností výrobku,

ktoré podmieňujú jeho bezprostredné používanie a spĺňajú predpokladané očakávania spotrebiteľa,

l) reklamáciou uplatnenie zodpovednosti za vady výrobku alebo služby,

m) vybavením reklamácie ukončenie reklamačného konania odovzdaním opraveného výrobku,

výmenou výrobku, vrátením kúpnej ceny výrobku, vyplatením primeranej zľavy z ceny výrobku, písomná
výzva na prevzatie plnenia alebo jej odôvodnené zamietnutie,

n) odborným posúdením vyjadrenie znalca alebo stanovisko vydané autorizovanou, notifikovanou alebo
akreditovanou osobou alebo stanovisko osoby oprávnenej výrobcom na vykonávanie záručných opráv

(ďalej len "určená osoba"),

o) nebezpečnou napodobeninou výrobok, ktorý má formu, vôňu, farbu, vzhľad, obal, označenie, objem
alebo rozmery, ktoré môžu spôsobiť jeho zámenu spotrebiteľom, najmä dieťaťom s potravinou, čo môže
byť nebezpečné pre jeho zdravie,

p) obchodnou praktikou konanie, opomenutie konania, spôsob správania alebo vyjadrovania, obchodná
komunikácia vrátane reklamy a marketingu predávajúceho, priamo spojené s propagáciou, ponukou,
predajom a dodaním výrobku spotrebiteľovi,

q) agresívnou obchodnou praktikou konanie, ktoré obťažovaním, nátlakom vrátane použitia fyzickej sily
alebo neprimeraným vplyvom podstatne zhoršuje alebo je spôsobilé významne zhoršiť slobodu výberu
alebo správanie priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k výrobku a tým zapríčiňuje alebo môže zapríčiniť,
že spotrebiteľ urobí rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neurobil,

r) podstatným narušením ekonomického správania spotrebiteľa využitie obchodnej praktiky na značné
obmedzenie schopnosti spotrebiteľa urobiť rozhodnutie, ktoré by pri dostatku informácií inak neurobil,s) kódexom správania dohoda alebo súbor pravidiel, ktoré vymedzujú správanie predávajúceho, ktorý
sa zaviazal dodržiavať tento kódex správania vo vzťahu k jednej alebo viacerým osobitným obchodným
praktikám alebo obchodným odvetviam, ak tieto nie sú ustanovené zákonom alebo iným právnym

predpisom alebo opatrením orgánu štátnej správy,

t) tvorcom kódexu správania subjekt vrátane predávajúceho alebo skupiny predávajúcich, ktorý je
zodpovedný za vytvorenie a zmenu kódexu správania alebo za kontrolu jeho dodržiavania tými, ktorí
sa zaviazali ho dodržiavať,

u) odbornou starostlivosťou úroveň osobitnej schopnosti a starostlivosti, ktorú možno rozumne očakávať
od predávajúceho pri konaní vo vzťahu k spotrebiteľovi, zodpovedajúca čestnej obchodnej praxi alebo
všeobecnej zásade dobrej viery uplatňovanej v jeho oblasti činnosti,

v) výzvou na kúpu obchodná komunikácia, ktorá obsahuje opis základných znakov výrobku a jeho cenu

spôsobom zodpovedajúcim charakteru použitej obchodnej komunikácie, umožňujúcou spotrebiteľovi
uskutočniť kúpu,

w) neprimeraným vplyvom využívanie silnejšieho postavenia vo vzťahu k spotrebiteľovi, aby sa vyvinul
nátlak aj bez použitia alebo hrozby použitia fyzickej sily spôsobom, ktorý významne obmedzuje

schopnosť spotrebiteľa urobiť kvalifikované rozhodnutie,

z) rozhodnutím o obchodnej transakcii rozhodnutie spotrebiteľa o tom, či, ako a za akých podmienok
výrobok kúpi, zaplatí zaň vcelku alebo po častiach, ponechá si ho alebo s ním bude ďalej nakladať,
alebo si uplatní práva zo záväzkového vzťahu vo vzťahu k výrobku bez ohľadu na to, či sa spotrebiteľ

rozhodne konať alebo zdržať sa konania,

za) predajnou cenou konečná cena vrátane dane z pridanej hodnoty a všetkých ostatných daní za
jednotku výrobku alebo za určené množstvo výrobku,

zb) jednotkovou cenou konečná cena vrátane dane z pridanej hodnoty a ostatných daní za kilogram,
liter, meter, meter štvorcový, meter kubický výrobku alebo inú jednotku množstva, ktorá sa často a bežne
používa pri predaji výrobku,

zc) výrobkom predávaným na množstvo výrobok, ktorý nie je balený a meria sa alebo váži v prítomnosti

spotrebiteľa.

§ 3 ods.:

1) Každý spotrebiteľ má právo na výrobky a služby v bežnej kvalite, uplatnenie reklamácie, náhradu

škody, vzdelávanie, informácie, ochranu svojho zdravia, bezpečnosti a ekonomických záujmov a na
podávanie podnetov a sťažností orgánom dozoru a kontroly (ďalej len "orgán dozoru") a obci pri porušení
zákonom priznaných práv spotrebiteľa.

3) Každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských

zmluvách.

6) Každý spotrebiteľ má právo na zvýšenú ochranu svojich ekonomických záujmov v procese zavedenia
meny euro v Slovenskej republike. Spotrebiteľ má právo najmä na informácie o cenách zároveň v
slovenskej mene a tiež v eurách podľa osobitných predpisov 9a) a na výrobky a služby za ceny, ktoré

nie sú zvýšené z dôvodu nákladov a výdavkov súvisiacich so zavedením meny euro.

§ 5b (účinný od 01.05.2014- z.č. 102/2014 Z.z.)

Orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť

uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania
alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie
predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností
dovolával.Podľa § 52 Občianskeho zákonníka (ďalej OZ)

1) Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so
spotrebiteľom.

2) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne
vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,

ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

3) Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

4) Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

§ 52a OZ

1) Ak sú uzavreté viaceré spotrebiteľské zmluvy pri tom istom rokovaní alebo sú zahrnuté do jednej
listiny, posudzuje sa každá z týchto zmlúv samostatne.

2) Ak však z povahy zmlúv alebo stranám známeho účelu zmlúv uvedených v odseku 1 pri ich
uzavretí zrejme vyplýva, že tieto zmluvy sú od seba vzájomne závislé, vznik každej z týchto zmlúv

je podmienkou vzniku ostatných zmlúv. Zánik jednej z týchto zmlúv iným spôsobom než splnením
alebo spôsobom nahrádzajúcim splnenie spôsobuje zánik ostatných závislých zmlúv, a to s obdobnými
právnymi účinkami.

§ 53 OZ

1) Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu
v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná
podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a
primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli

neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

2) Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ
možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

3) Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom
sa nepovažujú za individuálne dojednané.

4) Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré

a) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy,
b) dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu
spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky
spotrebiteľa,
c) vylučujú alebo obmedzujú zodpovednosť dodávateľa za konanie alebo opomenutie, ktorým sa

spotrebiteľovi spôsobila smrť alebo ujma na zdraví,

d) vylučujú alebo obmedzujú práva spotrebiteľa pri uplatnení zodpovednosti za vady alebo
zodpovednosti za škodu,
e) umožňujú dodávateľovi, aby spotrebiteľovi nevydal ním poskytnuté plnenie aj v prípade, ak spotrebiteľ

neuzavrie s dodávateľom zmluvu alebo od nej odstúpi,
f) umožňujú dodávateľovi odstúpiť od zmluvy bez zmluvného alebo zákonného dôvodu a spotrebiteľovi
to neumožňujú,g) oprávňujú dodávateľa, aby bez dôvodov hodných osobitného zreteľa vypovedal zmluvu uzavretú na
dobu neurčitú bez primeranej výpovednej lehoty,
h)prikazujúspotrebiteľovi,abysplnilvšetkyzáväzkyajvtedy,akdodávateľnesplnilzáväzky,ktorévznikli,

i) umožňujú dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve,
j) určujú, že cena tovaru alebo služieb bude určená v čase ich splnenia, alebo dodávateľa oprávňujú
na zvýšenie ceny tovaru alebo služieb bez toho, aby spotrebiteľ mal právo odstúpiť od zmluvy, ak cena
dohodnutá v čase uzavretia zmluvy je podstatne prekročená v čase splnenia,
k) požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako

sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku,
l) obmedzujú prístup k dôkazom alebo ukladajú spotrebiteľovi povinnosti niesť dôkazné bremeno, ktoré
by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, mala niesť iná zmluvná strana,
m) v prípade čiastočného alebo úplného nesplnenia záväzku zo strany dodávateľa neprimerane
obmedzujú alebo vylučujú možnosť spotrebiteľa domáhať sa svojich práv voči dodávateľovi vrátane
práva spotrebiteľa započítať pohľadávku voči dodávateľovi,

n)spôsobujú,žeplatnosťzmluvyuzatvorenejnadobuurčitúsapouplynutíobdobia,naktorúbolazmluva
uzavretá, predĺži, pričom spotrebiteľovi priznávajú neprimerane krátke obdobie na prejavenie súhlasu
s predĺžením platnosti zmluvy,
o) ktoré oprávňujú dodávateľa rozhodnúť o tom, že jeho plnenie je v súlade so zmluvou, alebo ktoré
priznávajú právo zmluvu vykladať iba dodávateľovi,

p) obmedzujú zodpovednosť dodávateľa, ak bola zmluva uzavretá sprostredkovateľom, alebo vyžadujú
uzavretie zmluvy prostredníctvom sprostredkovateľa v osobitnej forme,
r) vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil
výlučne v rozhodcovskom konaní.

5) Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

10) Neprijateľnosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na
ktoré bola zmluva uzatvorená, a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy v dobe uzatvorenia
zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí.

§ 53a OZ

1) Ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých
prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje alebo

vo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky,
alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky, dodávateľ je povinný zdržať sa
používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom v zmluvách so všetkými
spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe takejto podmienky súd
uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné

zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa.

2) Ak sa rozhodnutie súdu podľa odseku 1 týka len časti zmluvnej podmienky, dodávateľ je povinný
splniť povinnosť uvedenú v odseku 1 v rozsahu tejto časti.

§ 54 OZ

1) Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v
neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon
priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

2) V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

3)Vpochybnostiachovýznamezmluvnejpodmienkysavýkladpriaznivejšíprespotrebiteľaneuplatní,ak
právo na príslušnom orgáne uplatňuje právnická osoba založená alebo zriadená na ochranu spotrebiteľaVzťah medzi predchodcom navrhovateľa a odporcom súd posúdil v zmysle citovaných ustanovení
zákona ako spotrebiteľský, nakoľko zmluva bola uzatvorená s odporcom ako fyzickou osobou teda
spotrebiteľom.

Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že dňa 23.03.2012 došlo medzi predchodcom
navrhovateľa a odporcom k podpisu zmluvy o pripojení, na základe ktorej bolo odporcovi pridelené
tel. číslo XXXXXXXXXX a SIM karta č.XXXXXXXXXXXXXXXXXXX na program služieb PODLA SEBA
3 NAJ N. Na rube zmluvy je Dodatok k zmluve o poskytovaní verejných služieb podpísaný stranami

23.03.2012, podľa ktorého je v časti označenej ako Tabuľka č. 1 uvedené,
Program služieb: PODLA SEBA 3 NAJ N zmluvná pokuta 248,95 eur
Minimálne mesačné zmluvné dobitie: 16,00 eur aktivačný poplatok 10,01 eur
Typ MT: Nokia 300 výr.číslo: XXXXXXXXXXXXXXX
Maximálna kúpna cena za MT: 1,00 eur
Doba viazanosti: 24 mesiacov minimálny program služieb: PODLA SEBA 1

V bode 4 Dodatku je uvedené, že v prípade porušenia akejkoľvek povinnosti uvedenej v bode 1 písm.
b), v bode 2 alebo v bode 3 tohto dodatku, v dôsledku ktorej dôjde k následnému vypojeniu SIM karty
zo strany Podniku, je Účastník povinný uhradiť Podniku zmluvnú pokutu uvedenú v tabuľke č.1 tohto
Dodatku.Faktúrouč.XXXXXXXXXXzodňa08.04.2012splatnou25.04.2012, predchodcanavrhovateľa

vyfakturoval odporcovi sumu 106,70 eur ako mesačný poplatok, hlasové a nehlasové služby, iné platby
a poplatky za obdobie 08.03.2012 - 07.04.2012. Faktúrou č. XXXXXXXXXX zo dňa 08.05.2012 splatnou
25.05.2012, predchodca navrhovateľa vyfakturoval odporcovi sumu 106,37 eur ako mesačný poplatok,
hlasové a nehlasové služby, iné platby a poplatky za obdobie 08.04.2012 - 07.05.2012. Faktúrou
č. XXXXXXXXXX zo dňa 08.04.2013 splatnou 25.04.2013, predchodca navrhovateľa vyfakturoval

odporcovi sumu 248,95 eur ako zmluvnú pokutu za obdobie 08.03.2013 - 07.04.2013

Vyhodnotiac zistený skutkový stav súd vyhovel žalobe čiastočne a to čo do uplatnenej sumy za
poskytnuté telekomunikačné služby vo výške 106,37 eur a to z nasledovných dôvodov.
Faktúrou č. XXXXXXXXXX zo dňa 08.04.2012 splatnou 25.04.2012, predchodca navrhovateľa

vyfakturoval odporcovi sumu 106,70 eur ako mesačný poplatok, hlasové a nehlasové služby, iné platby a
poplatky za obdobie 08.03.2012 - 07.04.2012. Navrhovateľ na tunajší súd podal žalobu dňa 27.04.2015.

Podľa § 100 OZ ods. 1, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( §
101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá,

nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 101 OZ, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a
plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Ustanovenie § 101 upravuje všeobecnú dĺžku premlčacej doby, ktorá platí vo všetkých prípadoch, keď
zákon pre jednotlivé práva neráta s osobitnou (kratšou či dlhšou) premlčacou dobou.
Všeobecná premlčacia doba je ustanovená v dĺžke troch rokov. Vzhľadom na kogentný charakter
ustanovení § 101 až 110 treba usúdiť, že zákonnú premlčaciu dobu nemožno jednostranne, ale ani
dohodou medzi účastníkmi občianskoprávneho vzťahu predĺžiť ani skrátiť.

Všeobecná premlčacia doba plynie odo dňa, keď sa právo mohlo - objektívne posudzované - vykonať
(uplatniť)poprvýraz.Týmtodňomjezásadnedeň,keďprávobolomožnéodôvodnenevykonaťpodaním
návrhu (žaloby) na súde, teda keď je actio nata. Actio nata nastáva vo väčšine prípadov zročnosťou
(splatnosťou) dlhu, t.j. dňom, keď mal dlžník prvýkrát splniť dlh, resp. začať s jeho plnením
Ako vyplýva z listinného dôkazu fa.č. XXXXXXXXXX zo dňa 08.04.2012 táto sa stala splatnou dňa

25.04.2012adeňnasledujúcisapotomdlžník(odporca)dostaldoomeškaniasplneníavtentodeňbolo
možné právo uplatniť súdnou cestou. Právo mohol teda uplatniť právny predchodca navrhovateľa už dňa
26.04.2012aposlednýdeňnauplatnenienárokuuplynul26.04.2015.Akžalobabolapodaná27.04.2015
došlo k premlčaniu jeho návrhu. Na uvedenú skutočnosť nemá vplyv, že došlo k postúpeniu pohľadávky
z pôvodného veriteľa na nový subjekt, nakoľko táto skutočnosť nemá vplyv na beh premlčacej doby.

Nakoľko sa jedná o spotrebiteľský vzťah súd pri posudzovaní premlčania vychádzal z osobitnej právnej
úpravy ( § 5b z.č. 250/2007 Z.z.) a na premlčanie prihliadol aj bez návrhu a preto v tejto časti návrh
zamietol.Pokiaľ sa týka fa. č. XXXXXXXXXX zo dňa 08.04.2013 splatnej 25.04.2013, ktorou predchodca
navrhovateľa vyfakturoval odporcovi sumu 248,95 eur ako zmluvnú pokutu za obdobie 08.03.2013
- 07.04.2013 súd tento nárok nepriznal opierajúc sa u ust. § 544 ods.1,2 Občianskeho zákonníka

( Ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto
povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti
nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška
pokuty alebo určený spôsob jej určenia.), § 53 OZ, § 3 ods.1 OZ ( Výkon práv a povinností vyplývajúcich
z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov

iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi) ako aj § 39 OZ (Neplatný je právny úkon, ktorý svojím
obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.)

V predmetnej veci bolo preukázané, že odporca porušil podmienky zmluvy o pripojení uzatvorenej s
právnym predchodcom navrhovateľa, keď sa touto omeškal s úhradou faktúr. Vychádzajúc z vyššie
citovaných ustanovení zákonov je však súd povinný pred rozhodnutím vo veci skúmať či uplatnený

nárok je v súlade s dobrými mrvami.

Zmluvná podmienka zakotvujúca zmluvnú pokutu je v zmluve formulovaná s ohľadom na porušenie
neurčitého okruhu rôznych povinností a spotrebiteľ je povinný, v prípade záujmu o danú službu u
konkrétneho dodávateľa, túto podmienku prijať bez akejkoľvek možnosti individuálneho dojednania.

Podľa ustálenej judikatúry Európskeho súdneho dvora, systém ochrany zavedený smernicou rady
93/13/EHS o nekalých zmluvných podmienkach (ďalej len „smernica 93/13") vychádza z myšlienky, že
spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom alebo dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení,
pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj o úroveň informovanosti, a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na

podmienky pripravené vopred predajcom bez toho, aby mohol ovplyvniť ich obsah (rozsudky Súdneho
dvora EÚ zo dňa 27. 6. 2000, Oceáno Grupo Editorial a Salvat Editores, C-240/98, až C-244/98, ako aj z
26. 10. 2006 Mostaza Claro, C-168/05 Zb. I-10421, bod 25, tiež čl. 37 uznesenia Súdneho dvora vo veci
C-76/10 POHOTOVOSŤ/L.). So vstupom do Európskej únie prijala Slovenská republika záväzky náležite
transportovať do smernice EÚ a v aplikačnej praxi aj napĺňať ciele týchto smerníc. V oblasti ochrany

spotrebiteľa, a teda aj finančného spotrebiteľa Európska únia prijala viaceré smernice (napr. viď príloha
smernice EP a Rady z 23. 4. 2009 č. 2009/22 o súdnych príkazoch na ochranu spotrebiteľských záujmov
osúdnychpríkazoch).SmernicaRady93/13onekalýchpodmienkachvspotrebiteľskýchzmluvách(ďalej
len „smernica 93/13") si stanovila práve za cieľ vyvážiť faktickú nerovnováhu medzi dodávateľom a
spotrebiteľom pozitívnym zásahom štátu. Súdny dvor v rozsudku Oceáno Grupo Editorial SAC 240/98

až C 344/98 konštatuje, nezanedbateľné nebezpečenstvo, že priemerný spotrebiteľ nepoukáže na
nekalosť zmluvnej podmienky, a preto súdy v štátoch, v ktorých nie je povinné zastúpenie advokátom,
majú aj bez návrhu prihliadať na neprijateľnosť zmluvnej podmienky. Smernica Rady 93/13 o nekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách ukladá členským štátom zabezpečiť, aby spotrebiteľ nebol
viazaný nekalými podmienkami a zvážiť, či spotrebiteľská zmluva obsahujúca nekalé podmienky, obstojí

ako celok (čl. 6). Cieľ je garantovať vyššiu kvalitu života bežných ľudí (pozri napr. rozsudok Mostaza
Claro, bod 37, Asturcom bod 51).

Navrhovateľ uplatňuje od odporcu zmluvnú pokutu za porušenie akejkoľvek zmluvnej povinnosti a
to vo výške, ktorú odporca ako spotrebiteľ nedokáže presne určiť, keďže v zmluve sa navrhovateľ,

ako dodávateľ služby, odvoláva na pokutu uvedenú v tabuľke, ktorá je nezmenená bez ohľadu na to,
aký čas zostáva do konca doby viazanosti. Okrem toho účastníka zaväzuje k úhrade pokuty aj v
prípade, ak nastane skutočnosť, ktorá bráni v ďalšom využívaní služby ( strata, krádež koncového
zariadenia)avylučujeukončeniezmluvybezprípadnejsankciebezohľadunato,kedyktejtoskutočnosti
dôjde. Súd je teda názoru, že podmienky, za akých predchodca navrhovateľa dohaduje zmluvnú

pokutu v štandardných zmluvách poškodzujú spotrebiteľa. Táto zmluvná pokuta nebola s účastníkom
- prijímateľom služby, osobitne dohodnutá, tento je povinný sa podrobiť akýmkoľvek podmienkam
stanoveným poskytovateľom služby a aj keby pre seba našiel výhodnejšiu ponuku resp. nebol spokojný
so štandardnými poskytovateľovými službami, nie je možné z jeho strany zmluvu vypovedať bez
toho, aby aj bez ohľadu na časové obdobie trvania vzťahu s poskytovateľom, nebol nútený uhradiť

zmluvnú pokutu v rovnakej výške. Takéto ustanovenia zmluvy sú pre účastníka ako spotrebiteľa
obmedzujúce a teda poškodzujúce. Problémová zmluvná pokuta spôsobuje hrubú nerovnováhu v
právach a povinnostiach v neprospech slabšej zmluvnej strany a takémuto konaniu nemožno poskytnúť
právnu ochranu. V tejto súvislosti súd ešte okrajovo podotýka , že neprijateľnosťou zmluvnej pokuty sa uiného mobilného operátora zaoberal aj Krajský súd Prešov vo veci sp.zn. 6Co/91/2011, pričom ustálil, že
táto podmienka je neprijateľná. V tejto prejednávanej veci ide o obdobný spôsob dojednania zmluvnej
pokuty. Nakoľko súd po vyhodnotení všetkých skutočností dospel k záveru, že zmluvná pokuta nebola

medzi účastníkmi dohodnutá v súlade s právnymi predpismi a ako taká odporuje dobrým mravom preto
je takýto úkon neplatný, z ktorého dôvodu na zmluvnú pokutu nevznikol nárok ani pôvodnému veriteľovi
ani terajšiemu navrhovateľovi.

Pokiaľ sa týka faktúry č. XXXXXXXXXX zo dňa 08.05.2012 splatnej 25.05.2012, ktorou predchodca

navrhovateľa vyfakturoval odporcovi sumu 106,37 eur ako mesačný poplatok, hlasové a nehlasové
služby, iné platby a poplatky za obdobie 08.04.2012 - 07.05.2012, nakoľko v tejto časti súd nemal za
preukázané zánik dlhu jeho splnením, návrhu vyhovel a to spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,00 %
ročne zo sumy 106,37 eur od 26.05.2012 do zaplatenia, podľa ust. § 517 ods. 2 OZ( ak ide o omeškanie
s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak
nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku

z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.)

Podľa ust. § 3 nariadenia vlády SR č. 87/95 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka (v znení účinnom od 01.01.2009 a platným do 31.01.2013 pri vzťahoch
vzniknutýchdo31.01.2013),výškaúrokovzomeškaniajeo8percentuálnychbodovvyššiaakozákladná

úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Odporcasadostalspeňažnýmplnenímdoomeškaniaapretovzniklonavrhovateľoviprávo,podľavyššie
uvedeného ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, požadovať od odporcu, ako dlžníka, popri plnení
istiny aj úroky z omeškania, a to vo výške stanovenej na základe cit. ust. § 3 nariadenia vlády SR č. 87/95

Z.z. Súd pri posudzovaní tohto nároku mal zato, že odporca sa dostal do omeškania s platením sumy
za poskytnuté služby prvým dňom po splatnosti faktúry, ktorými predchodca navrhovateľa vyúčtoval
odporcovi cenu poskytnutých služieb v zmysle uzavretej zmluvy o pripojení t.j od 26.05.2012

Podľa § 142 ods. 2/ O.s.p., ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne

rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

Súd je v tomto prípade názoru, že úspech oboch účastníkov vo veci je približne rovnaký a preto rozhodol,
že žiaden z účastníkov nemá právo a náhradu trov konania

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
Okresného súdu Dolný Kubín na Krajský súd v Žiline, písomne v dvoch vyhotoveniach (§ 204 ods. 1
O.s.p.).

V odvolaní sa musí okrem všeobecných náležitostí podania stanovených v § 42 ods. 3 O.s.p. (ktorému

súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, jeho datovania a podpísania) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2
O.s.p.).Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).

V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba
oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa
osobitného zákona - zák. č. 233/1995 Z.z. v znení neskorších zmien (§ 251 ods. 1 O.s.p.)