Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 18. august 2015

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 11P/52/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7115207325
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 08. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Denisa Novotná Mlinárcsiková

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2015:7115207325.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Denisou Novotnou Mlinárcsikovou v právnej veci navrhovateľa:

I. O., L.. XX.X.XXXX, J. T.Á. X, T., zast. JUDr. Monika Furdová, advokátka, Advokátska kancelária so
sídlom v Košiciach, Werferova 1, Košice, proti odporcovi: I. O., L.. XX.XX.XXXX, J. T. X, T., v konaní o
rozvod manželstva a úpravu práv a povinností k maloletej D. O.M., L.. XX.X.XXXX, bytom u matky, zast.
kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice takto

r o z h o d o l :

Manželstvo účastníkov konania uzavreté dňa XX.XX.XXXX zapísané v knihe manželstiev matričného
úradu Mestskej časti Košice - Staré mesto vo zväzku XXX, ročník XXXX, str. XXX, pod por. č. XXX r
o z v á d z a.

Mal. D. O., L.. XX.X.XXXX z v e r u j e do osobnej starostlivosti, ktorá ju bude zastupovať a spravovať
jej majetok.

Otec je p o v i n n ý prispievať na výživu mal. D. O., L.. XX.X.XXXX sumou 100,- Eur mesačne vždy k
15. dňu v mesiaci vopred k rukám matky od právoplatnosti rozsudku o rozvode.

Úpravu styku otca s maloletým dieťaťom n e u r č u j e.

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania o rozvod.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka návrhom doručeným súdu dňa 27.3.2015 žiadala, aby rozviedol jej manželstvo s
odporcom, nakoľko neplní svoj spoločenský účel.

V prípade rozvodu manželstva navrhla maloletú D. O., L.. XX.X.XXXX zveriť do jej osobnej starostlivosti
a otca zaviazať prispievať na jej výživu sumou 100,- Eur mesačne, úpravu styku určiť nežiadala.

Odporca s návrhom na rozvod manželstva súhlasil.

V prípade rozvodu manželstva súhlasil so zverením maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti matky,
s výškou výživného 100,- Eur mesačne, úpravu styku určiť nežiadala.

Kolízny opatrovník po prešetrení pomerov v rodine maloletého dieťaťa písomným podaním doručeným

súdu dňa 10.7.2015 v prípade rozvodu manželstva navrhol zveriť maloleté dieťa do osobnej starostlivosti
matky a zo strany otca určiť výživné vo výške 100,- Eur mesačne. Styk vzhľadom na vek dieťaťa a
dohodu rodičov neupraviť.Účastníci konania uzavreli manželstvo dňa XX.XX.XXXX, čo vyplýva zo sobášneho listu zapísaného v
knihe manželstiev matričného úradu Mestskej časti Košice - Staré Mesto vo zväzku XXX, ročník XXXX,
str. XXX, por. č. XXX. Z manželstva pochádza mal. D.S. O., L.. XX.X.XXXX. U oboch ide o manželstvo

druhé. Posledné spoločné bydlisko mali účastníci konania v T. L. T. Č.. X.

Z výpovede navrhovateľky súd zistil, že sa s odporcom spoznali v máji 2002. V septembri 2002
navrhovateľka otehotnela a dňa 17.6.2003 sa narodila mal. D.. Po piatich rokoch spoločného spolužitia
sa rozhodli dňa 15.11.2008 uzavrieť manželstvo. Spolužitie navrhovateľky a odporcu bolo spočiatku

bezproblémové, resp. v ich vzťahu sa vyskytovali len bežné problémy. Situácia sa postupne zhoršovala
s pribúdajúcim vekom ich dcéry. Názory na výchovu dcéry boli čím ďalej tým viac rozdielne. Posledné 2
roky účastníci žijú síce v spoločnom byte ale každý v samostatnej izbe. Citové odcudzenie medzi nimi
je zrejmé. Ako manželia sa úplne odcudzili o obnovenie manželského spolužitia nie je záujem ani zo
strany navrhovateľky, ani zo strany odporcu.

Z uvedeného dôvodu navrhovateľka trvá na rozvode manželstva.

Navrhovateľkaboladokoncajúla2015zamestnaná.Od1.8.2015jenezamestnaná.Doposiaľevidovaná
na úrade práce nie je, aktívne si hľadá zamestnanie. Jej príjem z pracovného pomeru predstavoval 450
- 500,- Eur mesačne netto. V mesiaci augustu príjem nemala. Doposiaľ spolu s dcérou býva E. T. L. S.

T. X, pričom odporca býva na P. a zabezpečuje starostlivosť o svojho otca. Po vzájomnej dohode všetky
doplatky spojené s užívaním bytu platil odporca a takisto platil všetky krúžky maloletej dcére v škole,
ktoré predstavovali asi 70,- Eur mesačne.

Mal. D. má 12 rokov, v septembri nastúpi do 7. ročníka základnej školy, pričom výdavky v škole sú asi

50,- Eur mesačne, oblečenie v závislosti od ročného obdobia 40 - 50,- Eur mesačne a strava v domácom
prostredí pre obe 40 50,- Eur týždenne. Navrhovateľka iné mimoriadne výdavky nemá, po zdravotnej
stránke je v poriadku.

Navrhovateľka inú vyživovaciu povinnosť nemá.

Z výpovede odporcu súd zistil, že s návrhom na rozvod manželstva súhlasí, ako aj s dôvodmi, ktoré
uviedla navrhovateľka.

Odporca je na starobnom dôchodku, pričom jeho dôchodok je vo výške 526,- Eur mesačne. Okrem toho

brigáduje s príjmom vo výške 40,- Eur mesačne. Výdavky má v súvislosti s platením nájmu od 250 -
300,- Eur mesačne vrátane inkasa. Okrem toho maloletej platil krúžky 70,- Eur mesačne, kupoval jej
veci podľa potreby do 100,- Eur mesačne, platil mobilný telefón a internet 50,- Eur mesačne, televízia,
internet 45,- Eur mesačne.

Z pripojeného potvrdenia Sociálnej poisťovne bolo zistené, že odporca poberá dôchodok vo výške
527,60 Eur mesačne.

Z pripojeného oznámenie doručeného zamestnávateľom navrhovateľky bolo zistené, že jej príjem od
07/2014 do 06/2015 bol vo výške 480,02 Eur netto.

Z pripojeného oznámenia doručeného zamestnávateľom odporcu bolo zistené, že tento bol zamestnaný
na dohodu o pracovnej činnosti v období od 12.1.2015 do 30.4.2015. Jeho hrubý príjem za uvedené
obdobie bol 150,- Eur mesačne.

Predmetom konania je rozvod manželstva účastníkov konania a úprava práv a povinností k mal. dieťaťu
na čas po rozvode.

Podľa ust. § 18 zák. č. 36/2005 Z.z. Zákon o rodine manželia sú si v manželstve rovní v právach
a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si,

starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.Podľa ust. § 19 ods. 1 citovaného zákona o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom
sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov.
Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.

Podľa ust. § 19 ods. 2 citovaného zákona o veciach týkajúcich sa rodiny rozhodujú manželia spoločne.
Ak sa nedohodnú o podstatných veciach, rozhodne na návrh jedného

Podľaust.§22citovanéhozákonakzrušeniumanželstvarozvodommožnopristúpiťlenvodôvodnených

prípadoch.

Podľa ust. § 23 ods. 1,2,3 citovaného zákona súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov
rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže
plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Súd zisťuje príčiny,
ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada.

Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí. Súd pri posudzovaní miery
rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.
Podľa ust. § 24 citovaného zákona, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého
dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode,
najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho

majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti,
prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
Ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja
rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v
záujmedieťaťaaakbudútaktolepšiezaistenépotrebydieťaťa.Aksostriedavouosobnoustarostlivosťou

súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v
záujme dieťaťa.
Rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda
musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.
Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov

rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne
na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho
výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s
druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany
obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a

rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
Súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na
právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné
informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej
starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.

Podľa ust. § 25 citovaného zákona, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred
vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom
sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.
Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov

s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd obmedzí styk maloletého dieťaťa s rodičom alebo
ho zakáže.
Ak jeden z rodičov opakovane bezdôvodne a zámerne neumožňuje druhému rodičovi styk s maloletým
dieťaťom upravený podľa odseku 1 alebo 2, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o osobnej

starostlivosti.
Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk
dieťaťa aj s blízkymi osobami. 6) Ustanovenia odsekov 1 až 4 sa použijú primerane.

Podľa ust. § 62 ods. 1,2,3,4,5 citovaného zákona plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je

ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia
prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa
má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti
a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30%zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa
osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v
akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o

domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a
majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je
nevyhnutné vynaložiť.

Podľa ust. § 65 ods. 1 citovaného zákona ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah

ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

Podľa ust. § 75 ods. 1,2 citovaného zákona, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané

majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s
dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

Podľa ust. § 76 ods. 1 citovaného zákona, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré
sú zročné vždy na mesiac dopredu.

Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že manželstvo účastníkov konania je vážne narušené
a trvalo rozvrátené, neplní svoj účel, t.j. manželstvo účastníkov nemôže vytvárať harmonické a trvalé
životné spoločenstvo, ktoré zabezpečí riadnu výchovu detí a od manželov nemožno očakávať obnovenie
manželského spolužitia. Účastníci konania sa neriadia pravidlami ustanovenými v Zákone o rodine

( § 18,19 ), a toto ich správanie so zreteľom na jeho dĺžku a intenzitu spôsobilo vážny rozvrat medzi
účastníkmi konania v manželstve, ktorý je vážny a trvalý a bez možnosti obnovenia základných funkcií
manželstva.

Súd zároveň po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že od manželov už nemožno ani očakávať,

že manželské spolužitie niekedy obnovia. Manželstvo účastníkov je poznačené dlhodobým rozvratom
zapríčineným nezáujmom o manželské spolužitie a o rodinný život. Príčinou rozvratu manželstva
sú neprekonateľné názorové rozdiely účastníkov na fungovanie manželstva ako aj udržiavanie
manželského spolužitia a rodinného života. Účel manželstva spočíva tak vo vytváraní rodinného
prostredia vhodného pre výchovu detí ako aj prostredia, kde manželia žijú spolu vo vzájomnej zhode,

citovom zblížení poskytujúc si vzájomnú podporu a pomoc. V danom prípade účastníci už nežijú v
spoločnej domácnosti, intímne sa nestýkajú a nemajú záujem na obnovení manželského spolužitia.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti mal súd za to, že manželstvo účastníkov už neplní svoj účel, tak
navrhovateľka ako aj odporca odmietajú obnovenie manželského spolužitia a preto dospel súd k záveru,

že všetky podmienky pre rozvod manželstva sú splnené.
V zmysle uvedeného súd návrhu navrhovateľky týkajúceho sa rozvodu účastníkov v plnom rozsahu
vyhovel a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami Zákona o rodine manželstvo rozviedol.

Podľa ust. § 113 ods. 1 O.s.p., s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov

manželov k maloletým deťom z ich manželstva na čas po rozvode.

Pri rozhodovaní o právach a povinnostiach rodičov k mal. dieťaťu súd prihliadol na to, aby sa
rešpektovalo právo mal. dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom. Súd prihliadol aj na
to, u ktorého z rodičov sú lepšie predpoklady pre riadny vývoj, výchovu a celkovú starostlivosť o mal.

dieťa a po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že tieto podmienky má vytvorené u navrhovateľky.
Prihliadol aj na tú skutočnosť, že matka sa podieľa na výchove a výžive dieťaťa. Prihliadol na citové
väzby a vývinové potreby a dospel k záveru, že matka bude schopná zabezpečiť aj v budúcnosti stabilné
výchovnéprostrediepredieťa.Zuvedenéhodôvodusúdzverilmal.dieťadoosobnejstarostlivostimatky,
ktorá ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok.

Pri určení konkrétnej výšky výživného treba vychádzať z toho, aká finančná suma mesačne je potrebná
na úhradu odôvodnených potrieb dieťaťa, pričom medzi tieto potreby patria výživa vo vlastnom zmysle
slova, hmotné potreby ako je šatstvo, bielizeň, nájomné za byt ako aj potreby súvisiace s rozširovaníma prehlbovaním vzdelania dieťaťa, rozvoja jeho záujmov a potrieb, kultúrne, športové a rekreačné
potreby, t.j. všetky potreby nevyhnutné pre život kultúrneho človeka v spoločnosti. Miera týchto potrieb
je odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku dieťaťa, jeho zdravotného stavu, pričom ak to možnosti

a schopnosti rodičov dovoľujú, má výživné zabezpečovať dieťaťu primeraný podiel na výhodách, ktoré
dovoľujú možnosti rodičov.

Priurčenírozsahuvyživovacejpovinnostiprihliadolnaschopnosti,možnostiamajetkovépomeryrodičov
ako aj odôvodnené potreby mal. dieťaťa, vychádzal zo zárobkových možností a schopností oboch

rodičov, z odôvodnených potrieb detí, pričom prihliadol na počet vyživovacích povinností, na osobnú
starostlivosť matky o mal. deti a dospel k presvedčeniu, že takto upravené výživné je primerané a otec
ním môže prispievať na výživu dieťaťa bez ohrozenia svojich potrieb a domácnosti.

Súd v súlade s ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine dôsledne zohľadnil obidve základné hľadiská pre
určenie výživného, ktorými sú odôvodnené potreby oprávneného na jednej strane a schopnosti a

možnosti povinného na strane druhej, pretože obidve hľadiská spolu veľmi úzko súvisia a vzájomne sa
podmieňujú, a preto ich nemožno vykladať jedno bez druhého, alebo izolovane sa zamerať na jednotlivé
skutočnosti tvoriace súčasť iba jedného z týchto kritérií. Vychádzajúc zo zákonného ustanovenia § 75
ods. 1 Zákona o rodine a z neho vyplývajúcich zásad dospel k presvedčeniu, že výživné vo výške 100,-
Eur mesačne je primerané.

Výrok o úprave styku otca s mal. dieťaťom sa viaže na ust. § 25 ods. 2 Zákona o rodine, keďže rodičia
úpravu styku žiadali neupraviť.

V prípade, že dôjde k zmene pomerov na strane matky, otca alebo mal. dieťaťa, môže matka alebo otec

podať návrh na zmenu predmetného rozhodnutia o výživnom, o čom môže v súlade s ust. § 78 ods. 1
Zákona o rodine rozhodnúť súd aj bez návrhu.

O trovách konania bolo rozhodnuté v súlade s ustanovením § 144 veta prvá O.s.p., podľa ktorého
účastníci nemajú právo na náhradu trov konania o rozvod.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia na Okresný súd Košice I v 3 písomných vyhotoveniach.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia, alebo návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.
Odvolanie musí obsahovať tieto náležitosti: musí byť z neho zjavné,
ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť
podpísané a dátované, musí byť z neho zrejmé, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda a v čom sa toto rozhodnutie alebo postup

súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha, musí byť
predložené s potrebným počtom rovnopisov a prílohami, tak aby jeden
rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak
účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví jeho
kópie na jeho trovy.

Podľa § 205 ods. 1, 2 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných
náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie

vo veci,c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym

skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti
alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.