Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 10. jún 2014

Súd: Okresný súd Košice II
Spisová značka: 3T/61/2009
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7209010777
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 06. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Mihaľáková
ECLI: ECLI:SK:OSKE2:2014:7209010777.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice II samosudkyňou JUDr. Soňou Mihaľákovou na hlavnom pojednávaní konanom dňa
10. 6. 2014 v Košiciach takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný
V.. W. W. nar. XX. X. XXXX v Y., bytom Y., H. 7, prechodne XXA G.t. Z. M., R., W. I. L XX B., D. H.

j e v i n n ý , ž e

dňa 20. 11. 2004 o 02,30 hod. v pohostinstve v Košiciach na ul. C. č. XX počas prebiehajúcej diskotéky
fyzicky napadol M. Y. a keď sa mu v ďalšom útoku snažil zabrániť pošk. W. G., obžalovaný do neho
strkal, až sa dostali pred pohostinstvo, kde postávali účastníci diskotéky ,nadával na poškodeného a
jeho otca, dal mu facku, poškodený mu úder vrátil, obžalovaný spadol. Ďalší fyzický útok obžalovaného
pošk. L. G. odrazil nohou a obžalovaný opäť spadol. Po krátkom čase obžalovaný požiadal pošk. L.
G., aby s ním išiel oproti do budovy bývalých potravín, na ktorých vzápätí uzamkol vchodové dvere a
kovovou tyčou začal biť pošk. L. G., čím mu spôsobil zranenia s dobou liečenia a práceneschopnosti do
7 dní , pričom pošk. L. G., aby unikol pred bitkou, vyskočil z objektu cez sklenenú výplň výkladnej skrine,

t e d a

- dopustil sa na mieste verejnosti prístupnom výtržnosti tým, že napadol iného,

- inému bez oprávnenia bránil užívať osobnú slobodu,

t ý m s p á c h a l

- trestný čin výtržníctva podľa § 202 ods. 1 Tr. zákona č. 140/1961 Zb. v znení neskorších predpisov /
ďalej len Tr. zákon/,

- trestný čin obmedzovania osobnej slobody podľa § 231 ods. 1 Tr. zákona .

Z a t o m u u k l a d á :

Podľa § 231 ods. 1, § 35 ods. 1 Tr. zákona úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 3 / tri / mesiace.

Podľa § 58 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona výkon trestu podmienečne odkladá a podľa § 59 ods. 1 Tr. zákona
určuje skúšobnú dobu v trvaní 1 / jeden / rok.

o d ô v o d n e n i e :

Súd vykonal na hlavnom pojednávaní dokazovanie výsluchom obžalovaného, poškodeného, svedkov
D. I., M. Y., R. Y., R. Q., P. W., A. D., S. H., Z. Q., L. G. st., znalca MUDr. J. H., prečítaním listinných
dôkazov v spise obsiahnutých a na základe takto vykonaného dokazovania po zvážení jednotlivých
dôkazov samostatne ako aj v ich vzájomnej náväznosti, dospel k záveru, ktorý je uvedený vo výrokovej
časti rozsudku.

Obžalovaný vinu nepriznal. Uviedol, že mal iba hlasnejší rozhovor s M.. Y., lebo si dovolil popíjať na jeho
účet, hoci boli dohodnutí, že za vykonanú prácu mu zaplatí. Do ich roztržky sa zamiešal poškodený,
na ktorého nereagoval. Poškodený ho vyzval, aby s ním išiel pred pohostinstvom a vystatoval sa, že
má otca „ veľkého policajta“. Bez varovania ho kopol do hlavy, ďalšími kopmi sa ho snažil zraziť na
zem. Navrhol, aby išli do vedľajšej budovy, že si to tam vysvetlia, nechcel, aby hlasnejším rozhovorom
rušili nočný kľud a nechcel počúvať slovné povzbudzovanie poškodeného osobami, ktoré vychádzali z
pohostinstva. Poprel, že by v priestoroch predajne, kde prebiehala rekonštrukcia, uzamkol dvere a bil
poškodeného kovovou tyčou. Prečo sa poškodený rozbehol a vyskočil von cez sklenenú výplň výkladu,
opakovane nevedel vysvetliť, ale pri poslednej výpovedi na súde už mal názor, že sa poškodený
zrejme bál svojho prísneho otca, ktorému chcel zavolať, keď zistil, že je synom jeho kolegu z policajného
zboru. Obžalovaný pracoval v policajnom zbore asi 20 rokov do konca r. 2003, naposledy na kriminálnej
polícii KR PZ Košice, služobný pomer ukončil zo zdravotných dôvodov.
Obžalovaný upozornil na to, že policajné hliadky, ktoré sa dostavili na miesto činu
na základe jeho oznámenia a s nimi aj otec poškodeného, nenašli stopy krvi v miestnosti, z ktorej
obžalovaný vyskočil cez sklenenú výplň výkladu.

Svedok - poškodený W. G. uviedol, že bol na diskotéke s priateľmi a keď videl, že obžalovaný kope a bije
päsťami R. Y., išiel k nim a chcel ich oddeliť, pretože ostatní sa na to iba prizerali. Obžalovaný na neho
začal vykrikovať, spomínal aj jeho otca, strkal do neho, až sa dostali von z miestnosti. Naďalej na neho
slovne aj fyzicky útočil, dal mu facku. Vtedy ho udrel päsťou do brady, obžalovaný spadol, vstal a chcel
znovu na neho útočiť, čo vykryl nohou, obžalovaný opäť spadol, potom odišiel do pohostinstva , on sa
rozprával vonku s kamarátmi o tom, čo sa udialo. Po nejakom čase prišiel obžalovaný a povedal, aby s
ním išiel „ na slovíčko „ , položil mu ruku na rameno a pomaly s ním kráčal do budovy rekonštruovaných
potravín, kamaráti ostali vonku. Keď obžalovaný zamkol dvere, vedel, že je zle. Obžalovaný ho začal
biť kovovou tyčou po hlave, rozťal mu obočie nad pravým okom, začal krvácať, údery blokoval
pravou rukou, rozťal mu lakeť, po celý čas mu obžalovaný nadával. Ospravedlňoval sa mu, obžalovaný
opakoval, že je to už neskoro. Už sa nepamätal, či do obžalovaného hodil alebo na neho zvalil hliníkový
rebrík, aby sa dostal k výkladu, následne na ňom rozbil sklenenú výplň a vyskočil z miestnosti. Kamaráti
ho odviezli na políciu a na lekárske ošetrenie.
S obžalovaným dovtedy nemal konflikt, ani jeho kamaráti, okrem toho, že počas incidentu pred
pohostinstvom obžalovaný kopol aj do R. Q..

Svedok M. Y. uviedol, že mu obžalovaný vytýkal, že skonzumoval v krčme viac, ako mala byť jeho
odmena za stavebné práce, ktoré pre neho robil. Obžalovaný prišiel do pohostinstva v podnapilom stave
a bol nervózny, videl to na ňom, v triezvom stave sa chová inak. Aj poškodený mal vypité , bol blízko
nich, keď mal konflikt s obžalovaným a asi preto zasiahol. Bolo to však zbytočné, pretože s obžalovaným
by si to vyriešili sami. Svedok potvrdil, že pred krčmou prebiehala roztržka medzi obžalovaným a
poškodeným, ktorí sa vzájomne okopávali za sledovania mnohých, vrátane kamarátov poškodeného.
Potom už registroval iba to, ako poškodený vyletel z výkladu.
O obžalovanom počul, že v minulosti fyzicky napadol aj jeho brata C. Y. a nejakého chlapca z Poľova.

Svedok S. I. uviedol, že pre odstup času sa pamätá iba na to, že obžalovaný začal potýčku v krčme
s Y., poškodený ich chcel oddeliť, konflikt pokračoval pred krčmou, obžalovaný a poškodený sa bili,
kopali do seba, akoby išlo o „ férovku“, potom sa udobrili, vošli do potravín, z ktorých o chvíľu
vyletel poškodený.
Po prečítaní jeho predchádzajúcich výpovedí, v ktorých priebeh uvedeného popísal podrobnejšie,
tieto výpovede potvrdil. Uviedol, že skúšal otvoriť dvere na potravinách, lebo nadobudol dojem, že
poškodenému niečo hrozí, dvere však boli zamknuté.

K osobe poškodeného uviedol, že sa poznajú odvtedy, ako jeho rodičia kúpili dom v obci, kde býva.
Charakterizoval ho ako kamarátskeho, „vysmiateho“, hoci sa venuje vrcholovo nohejbalu, nespráva sa
povýšenecky. I.. Y. svedok charakterizoval ako „ oblbováka“.

Aj svedok I. Y. potvrdil, že obžalovaný vyvolal fyzickú potýčku s R. Y. a že poškodený sa ju snažil
ukončiť, pričom obžalovaný sa pustil aj do neho, strkaním sa dostali až vonku, kde potýčka pokračovala,
videl , ako poškodený kopol do obžalovaného. Potom registroval, že obaja vošli do potravín, odkiaľ
po chvíli bolo počuť buchot, rinčanie skla a uvidel zakrvaveného poškodeného, ktorý povedal, že ho
obžalovaný bil kovovou tyčou , aby mu unikol, musel vykopnúť výklad a újsť. Zobral ho ako vodič auta s
kamarátmi na políciu a potom na ošetrenie do nemocnice do Šace. Poškodeného nepozná ako bitkára
a provokatéra.

Svedok M. Q. uviedol, že mu nebol známy dôvod hádky medzi obžalovaným a poškodeným v
pohostinstve, počul, ako obžalovaný opakovane hovoril poškodenému, aby zavolal otca. Pretože viacerí
vychádzali von, išiel aj on, bola tam tma, nič nevidel ale počul od ostatných , že sa tam obaja hádali a
trochu kopali. I. Y. povedal, že ide pre auto a ide sa domov, odchádzal s poškodeným a I.. Čakal ich
pri pohostinstve, potom počul rinčanie skla z výkladu, z ktorého vyletel krvácajúci poškodený, videl to
zo vzdialenosti asi 40- 50 metrov, predtým odtiaľ nepočul žiadne zvuky. Poškodený im povedal, že ho
obžalovaný v potravinách uzamkol a bil nejakou tyčou.
Pretože v prípravnom konaní vypovedal svedok obšírnejšie k dianiu v pohostinstve aj pred ním, bola
jeho výpoveď prečítaná . Svedok zotrval na tej výpovedi, ktorú urobil na súde, vypovedal iba o tom, čo
skutočne videl a počul. Ostatné dianie / popísané zhodne ako predchádzajúci svedkovia/ v prípravnom
konaní neuvádzal, zápisnicu si pred jej podpísaním neprečítal, teda nevedel, čo policajt zapísal.

Svedkyňa F. Q. uviedla, že pracovala asi rok brigádnicky v pohostinstve v Poľove, ktoré prevádzkovala
manželka obžalovaného, s ktorým sa spriatelila. Náhodou sa stretli pred diskotékou na ul. C., povedala,
že chce ísť na diskotéku do Poľova a on ju tam odviezol. Asi 20 minút po príchode počula hádku,
účastníkom ktorej bol obžalovaný, neskôr, keď sa rozprávala so známymi pri výčape, počula rinčanie
skla, vyšla z pohostinstva a videla obžalovaného, ako stojí pred rozbitým výkladom potravín. Obžalovaný
povedal, že mu nejaký mladík rozbil výklad a že zavolal políciu. Pretože ju mal odviesť domov
obžalovaný, musela na neho čakať, videla postupný príchod troch policajných hliadok, s druhou hliadkou
prišiel aj muž v civilnom oblečení, rozprával sa s obžalovaným, hovoril mu, že je v stálej službe.
Obžalovaný jej nepovedal, že by bol v ten večer okradnutý alebo, že by mu niekto rozbil pult, v
rekonštruovanej predajni ani pred rozbitým výkladom na chodníku nevidela krv.
Pri druhom výsluchu na súde, ktorý sa realizoval s odstupom viac ako 4 rokov, svedkyňa už uviedla,
že v blízkosti rozbitého výkladu videla krv, rozpor vo výpovedi vysvetlila tak, že „ teraz sa jej marí, že
tam bola krv „.
Svedkyňa tiež uviedla, že sa obžalovaný rozprával s R. Y. ohľadne upratovania a že sa zháňala metla
a „ nejaké veci na upratovanie „ kvôli črepinám.

Svedok W. G. st. vypovedal, že bol doma, keď mu niekto telefonicky oznámil, že jeho syn mal potýčku
s obžalovaným v Poľove a že bude lekársky ošetrený. Išiel hneď za obžalovaným, s ktorým sa poznal,
dovtedy nemali konflikt . Obžalovaný mu povedal, že syn robil v pohostinstve cirkus, preto mu dal
facku, keď mu ju vrátil, zobral ho do potravín, kde počas rozhovoru rozbil výklad a vyskočil z miestnosti.
Už v ten večer sa od priateľov svojho syna dozvedel, že obžalovaný napadol jeho syna preto, lebo chcel
chrániť R. Y., potom ho zobral do potravín, zamkol dvere a jeho syn vyletel cez sklenený výklad. Syn
mu povedal, že ho obžalovaný v potravinách bil kovovou tyčou , preto vyskočil von cez sklo výkladu.
Na podlahe v potravinách nevidel krv, bola mokrá ako čerstvo umytá, niekoľko dni potom, mu R. Y.
pri náhodnom stretnutí v krčme povedal, že na pokyn obžalovaného ešte pred príchodom policajnej
hliadky ju poumýval, lebo tam bola krv.

Svedok C. W. uviedol, že keď prišiel na miesto činu, obžalovaný kričal, že mu nejaký chlapec rozbil
výklad, nevidel nikoho zakrvaveného, vedľa končila diskotéka, vonku postávali ľudia, potom zistil,
že tam bola bitka. Videl rozbitý výklad, v miestnosti nebol, nerobil žiadne procesné úkony. Otec
poškodeného, ktorého pozná, lebo robil na dopravných nehodách, tam nebol v čase, keď odchádzal
na útvar pre stálu službu.

Svedok Z. D. sa pre odstup času pamätal už len na to, že ako policajt bol na mieste činu, kde došlo k
roztržke medzi synom jeho bývalého kolegu a bývalým kolegom.
Z prečítanej výpovede svedka z roku 2006, ktorú učinil na predchádzajúcom hlavnom pojednávaní,
vyplynulo, že bol stálou službou s kolegom W. vyslaný na zákrok do Poľova, kde vyťažoval R. Y., ktorý mu
povedal, že bol napadnutý obžalovaným, ktorý následne napadol aj L. G. za to, že ich rozdeľoval. Potom
sa dozvedel, že poškodený zo strachu pred obžalovaným vyskočil cez sklo výkladu v potravinách.
Poškodeného videl až na obvodnom oddelení po lekárskom ošetrení. Obžalovaný aj Y. boli v podnapilom
stave, obžalovaný bol vyplašený, bol v panike, strese.

Svedok G. H. uviedol, že bol v stálej službe, keď z operačného strediska stroho oznámili, že obžalovaný
má problém. Ešte predtým, ako odišiel s hliadkou na miesto činu, videl poškodeného ako krvácal ,lebo
prišiel na oddelenie. Otec poškodeného bol tiež na ich oddelení, čakal na ukončenie jeho výsluchu, aby
ho zobral domov. Obžalovaný bol v podnapilom stave, zle artikuloval, bol rozčúlený, povedal, že mal
hádku s poškodeným na diskotéke a že ho v potravinách kopol do hlavy. Odfotografoval rozbitý výklad,
krvné stopy v miestnosti nevidel, bol tam maliarsky rebrík, vedrá , kovovú tyč nevidel. Na otázku, v akom
stave bola podlaha v potravinách, svedok v prvej výpovedi na súde uviedol, že si ju nevšimol, pri druhej
výpovedi už tvrdil, že bola čerstvo poumývaná. Túto zmenu výpovede zdôvodnil tým, že pred druhým
výsluchom na súde sa na chodbe svedok R. Y. vyjadroval o tom, aký mal strach z obžalovaného, že na
jeho pokyn musel poumývať dlážku v miestnosti s rozbitým výkladom a zrejme táto informácia ovplyvnila
jeho výpoveď. R. Y. vtedy spomínal aj viaceré historky ohľadne obžalovaného, ktoré preukazovali jeho
prchkú povahu.

Z výsluchu znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie traumatológia MUDr. N. H., ktorý sa v
zmysle uznesenia odvolacieho súdu zúčastnil na vyšetrovacom pokuse, zistil súd nasledovné:
Podľa zdravotnej dokumentácie poškodený W. G. utrpel dve tržné rany v oblasti pravého obočia, tržnú
ranu na pravom lakti a IV. prste ľavej ruky, odreninu V. prsta ľavej ruky, pomliaždenie pravej ruky a ľavého
kolena. Tieto zranenia sú z medicínskeho hľadiska ľahkého charakteru a obvyklá doba ich liečenia
je 7 dní. Tržné rany mal poškodený ošetrený chirurgicky stehmi, ktoré boli odstránené 26. 11. 2004.
Poranenia mohli vzniknúť tým mechanizmom, ktorý uvádzal poškodený, t.j. tržné rany pri obočí, na
pravom lakti a pomliaždenie pravej ruky v oblasti V. záprstnej kosti údermi železnou tyčkou.

Zo zápisnice o ohliadke miesta činu vyplýva, že bola uskutočnená dňa 20. 11. 2004 o 04,00 hod.
svedkom H., Konštatuje sa iba to, že ide o objekt v rekonštrukcii a že je rozbitá ľavá časť výkladne
tabule - okno o rozmere cca 160 x 160 cm a že je rozbité aj vnútorné ľavé okno. S tým korešponduje
fotodokumentácia , črepiny z rozbitého skla sú na chodníku pod stenou objektu.
Zo zápisnice o vyšetrovacom pokuse a z jeho fotodokumentácie, ktorý sa uskutočnil dňa 11. 12. 2008 je
zrejmé, že objekt bol medzičasom zrekonštruovaný a situácia ohľadne výkladu, jeho členenia priečkami
a teda aj sklom je iná. Pri vyšetrovacom úkone sa vykonala verzia obžalovaného, poškodeného a
svedkov D. I. a R. Q..
Znalci z odboru mechanoskopie, prítomní pri vyšetrovacom pokuse , uviedli, že verzia obžalovaného
o priamom súvislom prelete poškodeného cez obe sklenené výplne je málo pravdepodobná. Tvrdenie
poškodeného nemohli vyvrátiť ani potvrdiť, vylúčili však, že by poškodený mohol priamo bez ohnutia
iba vykopnutím prejsť cez vnútorné sklo výkladu ,lebo tam bola priečka . Poškodený k tomu uviedol, že
v čase činu sklo výkladu z vnútornej strany nemalo drevenú priečku.
Tento záver konštatovali uvedení znalci z odvetvia mechanoskopie aj v odbornom vyjadrení
Kriminalisticko expertízneho ústavu PZ.

Na základe týchto výsledkov dokazovania, ktoré bolo doplnené aj v zmysle požiadavky odvolacieho
súdu, dospel súd k zhodnému záveru, aký učinil už dňa 28. 9. 2006. Súd nezistil na základe nového
opätovného dokazovania také skutočnosti, ktoré by spochybnili usvedčujúcu výpoveď poškodeného
L. G. a potvrdili verziu obžalovaného.
Nové hlavné pojednávanie z hľadiska rozsahu dokazovania súd vykonal kontradiktórne v zmysle
návrhu procesných strán, tak aby bol zistený skutkový stav veci bez dôvodných pochybností o ňom.

Na základe toho mohol súd nepochybne konštatovať, že sa žalovaný skutok stal, že ho spáchal
obžalovaný a že konaním popísaným vo výrokovej časti rozsudku naplnil po stránke objektívnej znaky
skutkových podstát trestného činu výtržníctva podľa § 202 ods. 1 Tr. zákona a tr. činu obmedzovania
osobnej slobody podľa § 231 ods. 1 Tr. zákona. Po stránke subjektívnej obžalovaný konal vo forme

priameho úmyslu podľa § 4 písm. a/ Tr. zákona, motívom jeho konania bola pomsta poškodenému za
to, že ho ako mladší nerešpektoval, postavil sa mu na odpor a znevážil pred osobami, ktoré ho poznali,
lebo podnikal v obci Poľov.
Obžalovaný aj poškodený zotrvali na svojich pôvodných výpovediach, súd mal v novom konaní naviac
k dispozícii výpoveď svedka R. Y., ktorý jednoznačne potvrdil to, čo konštatovali aj ostatní svedkovia,
že obžalovaný bol rozčúlený , že ho sotil a že poškodený mu chcel iba pomôcť. Vyvrátil teda obranu
obžalovaného, tak ako aj ostatní svedkovia, že roztržku v miestnosti, kde prebiehala diskotéka , vyvolal
poškodený.
Ďalší priebeh skutkového deja, bol v podstatných skutočnostiach zhodne popísaný svedkami D.
I., M. Y. a R. Q. . Aj keď ide o priateľov poškodeného, súd nemal dôvod hodnotiť ich výpovede ako
účelové, pretože korešpondovali navzájom a s výpoveďou poškodeného , pričom jeho výpoveď
bola objektivizovaná lekárskou správou z prvotného ošetrenia a znaleckým posudkom z odboru
zdravotníctvo.
Obhajoba obžalovaného bola sústredná predovšetkým na tvrdenie, že vyšetrovanie prípadu bolo
od začiatku zmanipulované v neprospech obžalovaného policajtmi, ktorí boli vyššie uvádzaní. V
rámci tejto obrany ale nebol konkretizovaný a už vôbec nie preukázaný motív údajného nadržiavania
poškodenému. Svedkovia - policajti potvrdili, že poznali otca poškodeného ale potvrdili aj to, že poznali
obžalovaného, lebo prevádzkoval pohostinstvo v ich služobnom obvode a predtým bol tiež policajtom.
Obžalovaný konanie poškodeného v miestnosti potravín zdôvodňoval tým, že má prísneho otca a
zľakol sa, že ho privolá. V takom prípade je však pre súd nelogické, aby takýto prísny otec ovplyvňoval
kolegov z policajného zboru v prospech svojho syna v takej malichernej záležitosti a riskoval
tým súčasne aj svoju profesionálnu budúcnosť. Časť skutku sa nesporne odohrala na verejnosti
pred mnohými účastníkmi diskotéky, nielen pred priateľmi poškodeného, takže manipulácia prípadu v
prospech poškodeného, mohla naraziť na ďalšie svedectvá, čoho si vo veci konajúci policajti museli
byť dobre vedomí a tento fakt tiež spochybňuje obranu obžalovaného, že polícia konala od začiatku
zaujato v jeho neprospech. Pokiaľ nie je úplná zhoda vo výpovediach svedkov W., H. a D., je to podľa
názoru súdu prirodzené, pretože vzhľadom na početnosť ich služobných zákrokov, rutinu ich výkonu
a čas, ktorý uplynul od spáchania prejednávaného skutku, sa objektívne na všetko a správne nie je
možné už pamätať.
Pri rozhodovaní o vine obžalovaného súd bral do úvahy aj hodnotenie jeho osoby svedkami, ktorí mali
vedomosť o jeho obdobných konfliktoch, na adresu poškodeného negatívne hodnotenia neodzneli.

Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu súd vychádzal z kritérií uvedených v ust. § 23 ods. 1 a 31 ods.
1 Tr. zákona.
Súd prihliadal na stupeň spoločenskej nebezpečnosti trestných činov, osobné pomery obžalovaného
a možnosti jeho nápravy,
Obžalovaný doposiaľ nebol súdne trestaný, viedol bezúhonný život, čo súd hodnotí ako poľahčujúcu
okolnosť. Z miesta bydliska je hodnotený iba evidenčne, t.č. už dlhodobo žije v zahraničí.

S prihliadnutím na vyššie uvedené mu súd z hľadiska individuálneho a generálneho účelu trestu vymeral
úhrnný podmienečný trest odňatia slobody na spodnej hranici zákonnej trestnej sadzby a určil mu
skúšobnú dobu v trvaní jedného roka .

O náhrade škody súd nerozhodoval, pretože takýto nárok nebol uplatnený.

Poučenie:

Proti rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia na
Okresný súd Košice II. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v
prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil
v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.