Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 30. november 2015

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 16C/19/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7612203452
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Radoslav Baláž
ECLI: ECLI:SK:OSSN:2015:7612203452.8

Rozhodnutie

Okresný súd Spišská Nová Ves , samosudca Q.. T. A., M. W. M. Ž. P. W., N.. XX.X.XXXX, A. N. T. Č..
XX, D. Q.. Š. K., P., B. B. S. X, B. N. M. W. Ž.: X/ Q. W., N..XX.XX.XXXX P. X/ K.N. W., N.. XX.X.XXXX,
Y. A. N. T. XX, D. Q.. F. S., P., B. B. S. X, B. N. M., o uloženie povinnosti takto

r o z h o d o l :

Z a m i e t a s a žaloba žalobkyne o uloženie povinnosti žalovaným v I. a II. rade zdržať sa takého
konania , ktoré by spôsobovalo pretekanie vody z parciel číslo 349,350 a 351 k.ú. N. T. D. N. R. M. Č..

XXX F. D. T. F. Ž. P. W. B. N. W. Č.. XXX D. N. R. M.Í. Č.. XXX K..Ú.. N. T..

Súd o trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobkyňa P. W. spolu s pôvodnou žalobkyňou v 2. rade, V. T. W.odali na tunajšom súde návrh o náhradu
škody, pričom v konaní 1C 307/94 súd návrh na zaplatenie sumy 1.512,-Sk zamietol a v prevyšujúcej

časti návrh vylúčil na samostatné konanie, ktoré sa v súčasnosti vedie pod sp.zn. 9C/708/1998.

Podaním zo dňa 31.10.2000, doručeným tunajšiemu súdu dňa 2.11.2000 žalobkyňa rozšírila svoj
žalobný návrh a to tak, že sa dožadovala zaviazať žalovaných v 1. a 2., rade na zaplatenie sumy
193.392,01 Sk a zároveň na uloženie povinností žalovaným na par. č. 349, 350, 351 k.ú. N. T. prevádzať
orbu po vrstevnici a tiež uloženie povinností žalovaným zriadiť na par.č.351 k.ú. N. T. v mieste pod

vysokou medzou rigol zospádovaný v smere k par.č.332 k.ú. N. T. C., ako bude vyšrafovaný na budúcom
geometrickom pláne. Ďalej sa dožadovala, aby žalovaným súd uložil zriadiť rigol na prac. č.349 k.ú.
Nižné Repaše v mieste pôvodnej medze tak, ako bude vyšrafovaný v budúcom geometr. pláne, ďalej na
uloženie povinnosti par. č.349 - záhrada, k.ú. N. T. vyspadovať smerom opačne od pozemku žalobkyne,
teda k par. č.339, k.ú. Nižné Repaše, na uloženie povinnosti v časti za oporným múrom, teda na
parc. č.349, k.ú. N. T. zriadiť rigol smerujúci k parc.č.339, k.ú. N. T. tak, ako bude vyšrafovaný na

budúcom geometr. pláne, na uloženie zriadiť rigol pozdĺž parc.č.351,350 a 349, k.ú. Nižné Repaše
tak, ako bude označený na budúcom geometr. pláne s tým, že jeho vyústenie bude do verejného
rigolu nachádzajúci sa na par.č.458/1, k.ú. N. T., a tiež priznať aj trovy konania v prospech žalobkyne.
Súd úpravu žalobného návrhu v zmysle vyššie uvedeného znenia pripustil uznesením vyhláseným na
pojednávaní dňa 6.10.2004.

Žalobkyňasvojpôvodnýnávrhodôvodnilatým,žejejvzniklaškodazatekanímdažďovejvodyzozáhrady
žalovaných. Niekoľkokrát spolu s pôvodnou žalobkyňou v 2. rade žiadali žalovaných, aby spodnú časť
záhrady upravili tak, aby nedošlo k zatekaniu vody na ich dvor a nepoškodzovalo im rodinný dom.
Nakoľko k úprave terénu zo strany žalovaných nedošlo a všetka voda na jar 1993 z topiaceho sa snehu
stekala na ich dvor, došlo k spadnutiu omietky. Škodu nahlásili aj na Slovenskej poisťovni, pracovník
ktorej prišiel škodu dňa 21.12.1993 obhliadnuť a listom zo dňa 23.12.1993 oznámil, že k poškodeniu

fasády a muriva verandy rodinného domu došlo dôsledkom podmáčania základov povrchovými vodami
zatmosférickýchzrážok,ktoréstekajúzpriľahléhopozemkužalovanýchaniesúdostatočneodvodnené.Žalovaní sa k pôvodnému návrhu vyjadrili písomne podaním zo dňa 3.10.1994,v ktorom okrem
iného poukázali na to, že nebohí rodičia žalobkyne postavili rodinný dom asi roku 1967. Záhrada,

ktorá žalobkyni ako aj pôvodnej žalobkyni v 2. rade vadila, existovala dlhé roky pred výstavbou
rodinného domu. Jej svahovitosť je totožná so susednými záhradami, t.j. aj so záhradou žalobkyne. Oni
nevykonávali žiadne zemné práce ani terénne úpravy. Tiež uviedli, že sa domnievajú, že omietka na
verande opadáva tým, že nebola stavaná súčasne s domom.

V priebehu konania pôvodná žalobkyňa v 2. rade, V. T. svoj návrh zobrala späť a súd uznesením 9C
708/98- 195 zo dňa 2.11.2006 konanie o jej návrhu zastavil.

Uznesením sp. zn. 9C/708/1998-366 zo dňa 27.1.2012 súd vylúčil konanie o uloženie povinností
žalovanýmv1.a2.radeprevádzaťorbupovrstovniciachnaparc.č.349,350a351k.ú.N.T.apovinnosti
zriadiť na parc. č. 351 k.ú. N. T. v mieste pod vysokou medzou rigol so spádovaním v smere k parc.

332 k.ú. N. T. tak, ako bude vyšráfovaný na budúcom geom. pláne, zriadiť rigol na parc. č. 349 k.ú. N. T.
v mieste pôvodnej medze tak ako bude vyšráfovaný v budúcom geom. pláne a uložiť žalovaným v 1. a
2. rade povinnosť parc. č. 349, záhrada k.ú. N. T. vyspadovať smerom opačne od pozemku žalobkyne,
teda k parc. č. 339 k.ú. N. T. a uložiť povinnosť žalovaným v 1. a 2. rade v časti za oporným múrom, teda
na parc. č. 349 k.ú. N. T. zriadiť rigol smerujúci k parc. č. 339 k.ú. N. T. tak, ako bude vyšráfovaným na

budúcom geomet. pláne a zriadiť rigol pozdĺž parc. č. 351, 350 a 349 k.ú. N. T. tak, ako bude označený
na budúcom geomet. pláne s tým, že jeho vyústenie bude do verejného rigolu, nachádzajúceho sa na
parc č. 458/1 k.ú. N. T. na samostatné konanie., ktoré sa ďalej viedlo pod sp.zn. 16C/19/2012.

Písomným podaním zo dňa 31.1.2014 doručeným súd na pojednávaní dňa 3.2.2014 žalobkyňa

cestou svojho právneho zástupcu upresnila petit svojho návrhu z 31.10.2000 v nasledovnom znení :
„ Odporcovia v I. a II. rade sú povinní zaplatiť navrhovateľke sumu 6.419,34 Eur ( 193.392,--Sk) so
zákonným úrokom od 2.11.2000 až do zaplatenia do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
Odporcovia v I. a II. rade sú povinní zdržať sa takého konania, ktoré by spôsobovalo pretekanie vody z
parciel 349,350 a 351 k.ú. N. T. zapísané na LV č. 272 do základov rodinného domu navrhovateľky P.

W., súpis. č. XX a prináležiacich stavieb na parc. č. 355 zapísaných na LV č. 273 k.ú. N. T..“ Zároveň
žiadala, aby žalovaní boli povinní znášať trovy konania , ktoré jej vzniknú.

Na pojednávaní konanom dňa 3.2.2014 žalobkyňa cestou svojho právneho zástupcu uvedenú úpravu
petitu odôvodnila tým, že ju zrealizovali v zmysle § 127 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Má za to, že

prípadné konkrétne povinnosti žalovaných pri rozhodnutí, kedy by súd rozhodol tak, že vyhovie tomuto
návrhu, budú určené v exekučnom konaní.

Súd uvedené podanie z hľadiska jeho obsahu vyhodnotil ako zmenu žalobného návrhu a následne
uznesením sp.zn. 16C/19/2012-48 zo dňa 3.4.2014 výrokom I pripustil zmenu návrhu v znení

„Odporcovia v I. a II. rade sú povinní zdržať sa takého konania , ktoré by spôsobovalo pretekanie vody
z parciel 349,350 a 351 k.ú. N. T. zapísané na LV č. 272 do základov rodinného domu navrhovateľky
P. W., B.. Č.. XX a prináležiacich stavieb na parc. č. 355 zapísaných na LV č. 273 k.ú. Nižné T..Y. v I. a
II. rade sú povinní znášať trovy konania navrhovateľky na účet JUDr. Štefana Kamenického, advokáta,
advokátska kancelária Spišská Nová Ves vedení M. L., P..B.., Č..Ú..: XXXXXXXXXX/XXXX, v.s. 2200

do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.“ , a zároveň výrokom II nepripustil zmenu návrhu v tomto
prebiehajúcomkonanívznení„OdporcoviavI.aII.radesúpovinnízaplatiťnavrhovateľkesumu6.419,34
Eur ( 193.392,--Sk) so zákonným úrokom od 2.11.2000 až do zaplatenia do 3 dní odo dňa právoplatnosti
tohto rozsudku.“

K úprave petitu vykonanej písomným podaním zo dňa 31.1.2014 sa vyjadrili cestou svojej právnej
zástupkyne na pojednávaní konanom dňa 3.2.2014 žalovaní , kde poukázali na to, že takto upravený
petit je neurčitý a nevykonateľný.

Vo svojich účastníckych výpovediach žalobkyňa návrh odôvodnila tým, že je spoluvlastníčkou

nehnuteľností zap. v liste vlastníctva č.273, k.ú. N. T., a to par.č. 355 dom súp.č. 79 o výmere
1314m2, par.č.352- lúka o výmere 1343m2, par.č.353 - orná pôda o výmere 464m2 a par. č. 354 -
záhrada o výmere 655m2, pričom žalobkyňa vlastní veľkosť podielu 1, čo vyplýva z listu vlastníctva
nachádzajúceho sa na čl. 106. Podiel 3 vlastní V. T., pôvodná žalobkyňa v 2. rade. Žalovaní sú ichsusedmi, vedľa domu žalobkyne majú postavený dom, nad ktorým boli pôvodne lúky, na ktorých boli
medze, a v období rokov 1982-1984 žalovaní tieto medze rozorali, zväčšili si svoju záhradu, v dôsledku
čoho došlo k zmene smeru odtekania dažďovej vody. Predtým bola lúka vyspádovaná tak, že dažďová

voda stekala na opačnú stranu, nie na pozemok žalobkyne. Toho času v dôsledku rozorania medzi z
pôvodnej lúky majú teraz záhradu, ktorú neorú v priečnom ale pozdĺžnom smere, čo spôsobuje, že v
dôsledku dažďov zemina zo záhrady žalovaných sa naplavuje na oporný múrik žalobkyne a v dôsledku
toho dochádza k zamakaniu oporného múru a verandy. Záležitosť bola riešená, avšak nevyriešená na
Obvodnom úrade v Levoči, a slovenská poisťovňa odmietla preplatiť vzniknutú škodu, pretože nejde

o škodu spôsobenú živelnou pohromou. Pokiaľ sa týka rozorania medzí potvrdila, že jej otec pred 30
rokmi nechal rozorať medzu , avšak žalovaní mali nad svojim domom asi 3 medze , čo je potvrdené aj
v geometrickom pláne z roku 1991.

V rámci doplňujúcej účastníckej výpovede už v konaní vedenom pod sp.zn. 16C/19/2012 uviedla, že z
pozemkov a to konkrétne parciel č. 349, č. 350 a č. 351 v k.ú. N. T., ktoré sú vo vlastníctve žalovaných

naďalej dochádza k pretekaniu vôd na jej pozemok a na jar roku 2013 v dôsledku toho došlo k opadnutiu
omietky na jej rodinnom dome. Táto voda pretekala na jej pozemok v nadmernej miere a bolo to prakticky
po celý uvedený rok 2013, lebo sa jedná o dažďovú vodu, ktorá tlačí na múr.

Žalovaný v 1. rade vo svojich účastníckych výpovediach vyjadril nesúhlas so žalobným návrhom.

Potvrdil, že nad domom všetkých účastníkov boli v minulosti medze, ktoré však preoral ešte nebohý
otec žalobkyne podstatne dávnejšie než pred rokom 1984. Následne na to medze rozoral aj žalovaný.
Potvrdili, že pri veľkých búrkach dochádza k zamakaniu, avšak dažďová voda steká aj z pozemku
žalobkyne.

V rámci doplňujúcej účastníckej výpovede už v konaní vedenom pod sp.zn. 16C/19/2012 žalovaný v 1.
rade uviedol, že nevie uviesť, či z jeho pozemku steká voda na pozemok žalobkyne, to by musel stále
keď prší ísť kontrolovať na záhradu. Nepamätá si žiaden taký deň, že by bola taká búrka v roku 2013, že
by pretekala voda z jeho pozemku na pozemok žalobkyne, tak ako to ona uvádzala vo svojej výpovedi.
Bola pravda, že v minulosti boli také silné búrky, že voda zaliala pozemky. To bola taká búrka, keď v C.

W. voda zobrala až dom. On si už nepamätá, kedy takáto búrka bola, vzhľadom na svoj vek.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov a to ako v pôvodnom konaní vedenom pod sp.zn.
9C/708/1998, tak aj vo vylúčenom konaní vedenom pod sp.zn. 16C/19/2012, a tiež sa oboznámil
s listinným dokladmi založenými jednak v súdnom spise vedenom pod sp.zn. 1C 307/94 , sp.zn.

9C/708/1998, ako aj v tomto spise sp.zn. 16C/19/2012 a na ich základe zistil tento skutkový stav .

Z účastníckych výpovedí ako i z predložených listinných dôkazov je nepochybné, že žalobkyňa je
spoluvlastníčkou nehnuteľností zapísaných na Liste vlastníctva č.273, k.ú. Nižné Repaše, a to rodinného
domu súp.č.79, stojaceho na parcele č.355, parcely par.355 o výmere 1314m2, parcely č.352- druh

pozemku : lúka o výmere 1343m2, parcely č.353, druh pozemku : orná pôda o výmere 464m2 a parcely
č.354,druhpozemku:záhradaovýmere655m2,pričomžalobkyňavlastníideálnyspoluvlastníckypodiel
o veľkosti 1, čo vyplýva z listu vlastníctva nachádzajúceho sa na čl. 106. Zvyšný spoluvlastnícky podiel
o veľkosti 3 vlastní V. T., pôvodná žalobkyňa v 2. rade. Žalovaní sú bezpodielovými spoluvlastníkmi
nehnuteľností zapísaných na Liste vlastníctva č. 240, k.ú. N. T. a to parcely č. 349, druh pozemku:

záhrady o výmere 865 m2, parcely č. 350, druh pozemku: orná pôda o výmere 953 m2 a parcely
č. 351, druh pozemku : trvalé trávnaté porasty o výmere 232 m2. Uvedené pozemky žalovaných sú
situované nad pozemkom žalobkyne - parcelou č. 355. Z účastníckych výpovedí, výpovedí svedkov ako
aj fotografií predložených žalobkyňou súdu je nesporné, že v prípade zrážok, resp. v prípade topenia
sa snehu dochádza k stekaniu vôd z týchto pozemkov žalovaných na pozemok žalobkyne, t.j. parcelu

č. 355, kde jej situovaný jej rodinný dom.

V tejto sporovej veci bolo vykonaných niekoľko znaleckých dokazovaní. Ešte v pôvodnom konaní
vedenom pod sp.zn. 1C 307/94 súd vykonal znalecké dokazovanie, kedy bol vypracovaný znalecký
posudok č. 171/96 súdneho znalca, Doc. Ing. Ivana Hybena, Csc., z ktorého vyplynulo, že pri ohliadke

bolo zistené poškodenie prístavby žalobkyne, ktoré vzniklo ušmyknutím a sadaním základov stavby.
Tento stav mohol nastať z dôvodov a to: závadami v stavbe, základovej špáry pri výstavbe, v kvalite
podložia, na ktoré sa stavba zakladá a na stavbe vlhkosti podložia vplyvom podzemných vôd. Ďalej
závadami v kvalite vykonaných stavebných prác, najmä v kvalite betonárskych procesov, v kvalitezabudovanej betónovej zmesi, kvalite murárskych a omietkarských prác. Ďalší možný dôvod je vplyv
prúdenia podzemnej vody pod základmi stavby. Podzemné vody môžu v priebehu užívania meniť stav
podložia, pričom tento môže vykazovať objemové zmeny, ktoré sa prejavujú sadaním stavby, vplyvom

vymieľania okolitého terénu povrchovými vodami, ich prieniku do podložia stavby ako aj podmývania
základov stavby.

Prítok povrchových vôd z pozemku žalovaných bol zistený na pozemok žalobkyne a to z časti pozemku
žalovaných a z časti pozemkov poľnohospodárskeho družstva. V rámci popisu nájdeného stavu uviedol,

že nad pozemkami žalovaných sa nachádzajú pozemky Poľnohospodárskeho družstva, ktoré vykazujú
taký istý sklon ako pozemok žalovaných. Naviac aj z nich je možné zatekanie vody na pozemok
žalovaných a z neho na pozemok žalobkyne. Podľa konfigurácie terénu je možné predpokladať smer
pohybu podzemných vôd , ktorý bude zhodný s pohybom povrchových vôd.

Ako závadu v užívaní pozemku žalovaných tento znalec uviedol nesprávny smer orby pre výsadbu

zemiakov, ktorá nebola vykonávaná po vrstevnici. Ďalej namietol výsadbu uvedenej plodiny až po zelený
pás nad oporným múrom. Zároveň však konštatoval, že vplyv z dôvodu zbúrania medzi nemožno
preukázať,pretožetietoniesúdokladovanéčodopočtu,výškyaúčelu.Tiežnebolapreukázanádobaich
zbúrania, teda či neboli zbúrané skôr, ako závadný stav nastal. Oporný múr na zamedzenie prítoku vody,
(ktorý vybudovala žalobkyňa), je kvalitatívne nedostatočný a umožňuje aj prítok podzemných vôd, preto

neplní úlohu na ktorú bol postavený. Prítok povrchových vôd na pozemok žalobkyne musel existovať
aj pred návrhom na odstránenie stavu, a to počas celého užívania parciel. Množstvo povrchových vôd
v značnej miere závisí od ročného obdobia, množstva atmosferických zrážok a nasýtenosti podložia
vodou. Prívalové vody v čase búrok a mimoriadnych zrážok nemožno považovať za trvalý stav a takéto
vody nemožno riešiť bežnými technickými opatreniami. V závere uviedol, že voda stekajúca z pozemkov

žalovaných má vplyv na zamokanie rodinného domu žalobkyne, ktoré prenikajú na pozemok žalobkyne
cez hranicu oporného múra. Nie je však jedinou príčinou závadného stavu, pretože časť zamokania je
z dôvodov podzemných vôd a časť z dôvodov nekvality stavebných prác.

Uvedený znalec tiež podal doplnenie znaleckého posudku (na čl. 57 spisu sp.zn. 1C 307/94), v ktorom

uviedol,žeprienikpovrchovejvodypriprívalovýchdažďoch,akotouvádzažalobkyňa,možnopovažovať
za poistný prípad a nie za zásah do vlastníckych práv, pretože sa v znaleckom dokazovaní neurčila
jednoznačná príčinná súvislosť závadného stavu na dome s prítokom povrchových vôd na pozemok
žalobkyne, nie je dôvodné vyčíslovať pomer, v akom sa žalovaný podieľajú na závadnom stave.

Žalobkyňa predložila do spisu sp.zn. 9C/708/1998 odborné vyjadrenie Ing. Vita Svobodu, ktorého
súd na pojednávaní v konaní sp.zn. 9C/708/1998 vypočul ako svedka. V tomto písomnom vyjadrení
menovaný uvádzal, že dom žalobkyne je situovaný v dolnej časti stráne na východnej strane K. S.
cca 140 m od rieky vo výške cca 760 m nad morom. Sklon stráne nad domom je cca 25 %. Pozemky
nad domom dlhé cca 75 m majú charakter úžitkových záhrad, resp. pasienkov. Ich povrch je, resp.

v minulosti bol upravený do nevýrazných menej šikmých terás oddelených od seba malými oblými
medzami smerovanými v miernom sklone k severu. Na záhrade kat.č. 349 až 351 ktorá je situovaná
bezprostredne nad domom a ktorá patrí žalovaným boli tieto medze už prakticky úplne zrušené. Nad
záhradami sa nachádza roľa nepravidelného pôdorysného tvaru široká 75 až 200 m a dlhá až 750 m
obrábaná miestnym poľnohospodárskym družstvom. Od záhrady oddelená takmer 3 metre vysokou

medzou, ktorá v minulosti viedla pravdepodobne až k rokline Pri dolinke. V súčasnej dobe je medza na
viacerýchmiestachnarušenávýjazdamizozáhrad,napr.priamozozáhradyžalovaných,nadpozemkom
kat.č. 351. Plytká a široká preliačina nad medzou, ktorá v minulosti odvádzala vody prípadne stekajúce
z roli do potoka je v súčasnej dobe zanesená splavenou zeminou, resp. je rôzne nevhodne preoraná.
Roľa je v súčasnosti oraná súbežne s obslužnou cestou vedúcou od okresnej cesty a stúpajúcou hore

svahom.Cestaoddeľujeobrábanúroľuodzanedbanejlúky.Jejpovrchjeprašný,spevnenýmakadamom
a zahlinenou štrkovou drvinou, tkz. štolinou. Na západnej strane privrátenej ku svahu je pozdlž cesty
vedená plytká, z väčšej časti už splavenou zosutou zeminou zanesená a trávou zarastená priekopa.
Cestajepomernenováadoposiaľjevdobromstave.Jemožnékonštatovať,žecestazvádzapredtýmpo
stráni voľne a rozptýlene stekajúce zrážkové vody a sústreďuje ich takmer na jediné miesto ku hrebeňu

návršia nad hospodárskym dvorom, kde stekajú do roli a cez ňu do nižšie položených záhrad a do dvora
pri dome č. 75. Do tohto miesta sa konečne sústreďuje aj voda z nevhodne obrábanej role. Je možné
konštatovať, že do oblasti o výmere cca 0,75 ha sa v prípade prívalových dažďov alebo pri silných
odmäkoch na jar sústreďuje voda z plochy až 13,3 ha.Následne vo svojej výpovedi uviedol, že podložie terénu tvorí Spišský flyš, po ktorom voda, ktorá
presakuje, zle vsiaka, pretože podložie je nepriepustné. Flyš tvoria ílovce a pieskovce, a teda dá sa

povedať, že flyš je spevnený íl. V dôsledku toho voda nevsiaka ďalej do zeme, ale steká po flyšovom
podloží, pričom pokrývky zeminy je len vo výške 1 až 1,5m. Spodná voda nie je klasickou spodnou
vodou, v skutočností je to sutínová voda, ktorá nemá stabilný prameň, a keď voda vsiakne do zeme stáva
sa pôdnou, nie však klasickou spodnou vodou - ide o sutinovú vodu. Potom, čo dôjde k nasýteniu tejto
vody v dôsledku mrazov a zem zmrzne, dochádza k podmŕzaniu základov. Vchod do domu žalobkýň má

plytšie základy a tým trpí. Uviedol, že príčinu závadného stavu na dome žalobkyňa vidí v opakovanom
vyplavovaní, príčin takéhoto stavu je viac. Na neďalekom pozemku bývalé JRD, teraz roľnícke družstvo
postavilo cestu, ktorá zberá vodu z okolitého terénu. Voda sa zberá z veľkej oblasti a až na pozemku
žalovaných začína pretekať cez tento pozemok a steká v smere na dom žalobkýň. V tomto prípade
došlo k súhrnu nedotiahnutých opatrení, pretože v prvom rade nemala byť postavená cesta , resp. cesta
mala byť ináč umiestnená a postavená s priepustami a uviedol, že kedysi na pozemku žalovaných boli

medze. Potvrdil, že bol postavený oporný múrik, pričom pôda sa zo svahu posúva a zarovnáva až do
výšky oporného múra. Potvrdil tiež, že dom žalobkýň je postavený v strmom kopci.

Uviedol však, že k závadnému stavu nedochádza za bežných situácii, len za prívalových dažďov.
Roľnícke družstvo malo zasadené zemiaky, ktoré viedli súbežne s cestou a práve to znásobovalo

sťahovanie vôd na zamakané územie. Opatrenie, ktoré navrhoval vykonať sú vo väčšom rozsahu na
strane žalobkyne, než na strane žalovaných. Uviedol tiež, že prívalová voda nie je hlavnú príčinou
závadného stavu, pretože vtedy sa to prejaví len navonok, avšak k trvalému podmáčaniu dochádza aj
v čase, keď nie sú silné dažde a to v dôsledku , tzv. spodných vôd. Za príčinu závadného stavu uviedol
postavenie cesty roľníckym družstvom, ( ktorá zberá povrchové vody zo širokého okolia a v prípade, že

by k tomu nedošlo, došlo by k rozptýleniu týchto vôd do širokého okolia). Za ďalší dôvod závadného
stavu uviedol aj to, že žalovaní v medzi urobili prejazd, avšak túto skutočnosť má len od žalobkyne a
nemá ju ničím podloženú. Uviedol tiež, že dom žalobkyne je zasadený v teréne do zárezu tak, že z
jednej strany tvorí suterén a z ďalšej strany ďalšie podlažie. Spodná voda presakuje aj do základov.
Izolácie na dome by nemali vplyv na poškodzovanie stavby, pretože proces zamákania sa odohráva aj

pod základmi domu a základy sa neizolujú, izoluje sa len časť nad základmi.

Pokiaľ ide o zásah do medze oddeľujúcej pozemky žalovaných od pozemkov poľnohospodárskeho
družstva, k tomu sa žalovaný v 1. rade vyjadril v rámci ohliadky vykonávanej súdom na mieste samom
v konaní sp.zn. 9C/708/1998, kedy do zápisnice z tejto ohliadky v súvislosti s konštatáciou , že v medzi

je urobená prístupová cesta pre širšie vozidlo uviedol, že túto cestu urobil on potom, čo žalobkyňa si
oplotila svoj pozemok a jemu zabránila vstupe na jeho pozemok. / č.l. 102 spisu sp.zn. 9C/708/1998 /.

Na určenie podielu na poškodzovaní nehnuteľností žalobkyne súd nariadil konaní sp.zn. 9C/708/1998
ďalšie znal. dokazovanie. Súdny znalec Ing. Tomáš Varga PhD. znalec v odbore stavebníctvo, odvetvie

podzemné stavby, statika, poruchy stavieb, projektovanie v stavebníctve v závere svojho znaleckého
posudku na čl. 131-150 súdneho spisu sp.zn. 9C/708/1998 určil, že pokiaľ sa berú do úvahy vplyvy,
ktorých odstránenie nie je v možnostiach žalobcov ani žalovaných, potom miera účastí žalovaných na
poškodení rodinného domu žalobkyne je 21%. Pokiaľ sa neberú do úvahy vplyvy, ktorých odstránenie
nie je v možnostiach žalobcov ani žalovaných, potom miera účastí žalovaných na poškodení rodinného

domu žalobkyne je 32%. Pritom vplyvy, ktorých odstránenie je v možnostiach žalovaných určil 2
bodmi a to: spôsob obrábania záhrady na parcele nad rodinným domom žalobkyne a betónovým
rigolom na hranici s parcelou žalobkyne. Vplyvy, ktorých odstránenie je v možnostiach žalobkyne
určil viacerými faktormi a to izoláciou rodinného domu, konštrukčnými nedostatkami rodinného domu,
opatreniami na odvod povrchovej vody, betónovým rigolom nad opornou stenou na hranici s parcelou

žalovaných. Ostatné poruchy rodinného domu sú menej závažné, a nesúvisia s prívalovou zrážkovou
vodou z parcely žalovaných. Pach zatuchliny v zadných miestnostiach rodinného domu by sa odstránil
častejším vetraním, najlepšie prievanom. Pleseň v zadnej miestnosti suterénu je tak isto v dôsledku
nedostatočného vetrania cez malé okienko z hustým sitom. Trhlinky na stenách, priečkach a stropoch
v interiéri sú bežné, v rodinných domoch s porovnateľným vekom, kvalitou vyhotovenia a súvisia s

mechanickým opotrebením, zaťažením, objemovými zmenami materiálu a pod.

Na čl. 160 -162 súdneho spisu sp.zn. 9C/708/1998 tento znalec podal vyjadrenie k námietkam
žalobkyne, v ktorých nesúhlasil s námietkami žalobkyne.Na základe pokynu obsiahnutého v uznesení odvolacieho súdu sp.zn. 2Co/213/2009 zo dňa
14.1.2010 vykonal súd znalecké dokazovanie súdnym znalcom z odboru Vodné hospodárstvo, odvetvia

Hydromeliorácie, prof. Ing. Jaroslavom Antalom, DrSc., ktorý vo veci vypracoval znalecký posudok č.
1/ 2011 , a ktorý je založený v súdnom spise sp.zn. 9C/708/1998 . Z tohto posudku vyplynulo, že
k.ú. Nižné Repaše patrí prevažne do horskej poľnohospodárskej výrobnej oblasti a do klimatického
regiónu chladného a vlhkého. Prevládajú plytké kambizeme na flyši, zrnitostne stredne ťažké až ťažké
pôdy, lokalizované na výrazných svahoch. Ide o pôdy zo strednou až malou infiltračnou schopnosťou.

Podľa kódexu správnej poľnohospodárskej praxe orba v smere vrstevníc je bežným protieróznym
a tým aj protiodtokovým opatrením pri hospodárení na svahoch. Je však nepostačujúca a obtiažne
realizovateľná na prudkých svahoch, ktoré v tomto prípade majú sklon väčší ako 20 %. Na nich môže
orba po vrstevniciach dokonca viesť k zvýšenej tvorbe rýh, odvádzajúcich vodu a akcelerujúcich eróziu
pôdy. Protierózny účinok vrstevnicovej agrotechniky sa prejavuje najmä na ornej pôde, aj to len na
plochách so sklonom najviac 18 %. Pri vyšších sklonoch územia protierózny účinok vrstevnicovej

agrotechniky postupne klesá, až pri sklone 18 % a viac je jej účinok nulový. Podľa názoru znalca
doterajšie znalecké posudky, ktoré sú v spise, ako aj žalobkyňa preceňujú možný pozitívny vplyv
vrstevnicovej agrotechniky na zníženie povrchového odtoku. Znalec sa vyjadril k jednotlivým tvrdeniam
žalobkyne, ktoré mali zapríčiniť poškodzovanie jej rodinného domu zrážkovou vodou. Pokiaľ išlo o
tvrdeniežalobkyne,žežalovanímaliv80-tichrokochzbúraťdvemedzeatretiupreorali,čímmalvzniknúť

svah bez prekážok, k tomu znalec poznamenal, že odstránenie medzí na svahu vo väčšine prípadov
zvyšuje nielen množstvo, ale aj rýchlosť povrchového odtoku zrážkovej vody a tým aj erózny odnos
pôdy. Podľa jeho názoru však pravdepodobne sa nejedná o medze v pravom slova zmysle, t.j. medza
ako hranica medzi pozemkami vlastníkov, ale pravdepodobne sa jedná o určitý typ zemných terás. K
tvrdeniam žalobkyne o vyspádovaní zbúraných medzí a zmene reliefu znalec uviedol, že vo väčšine

prípadov táto činnosť zvyšuje nielen množstvo, ale aj rýchlosť povrchového odtoku zrážkovej vody.
K námietkam žalobkyne o vysádzaní malín žalovanými, ktoré mali zadržiavať povrchovú a podzemnú
vodu a v dôsledku toho malo dochádzať k zväčšeniu zamákaniu na jej pozemku, znalec poznamenal,
že táto činnosť môže mať v závislosti od východiskového stavu povrchu pôdy dvojaký účinok. Pokiaľ
došlo k vysadeniu malín na pôde bez vegetačného krytu, toto vysadenie znižuje povrchový odtok

zrážkovej vody a tým aj intenzitu vodnej erózie. Pokiaľ došlo k vysadeniu malín na pôde pokrytou
trvalými trávnatými porastami, takéto vysadenie zvyšuje povrchový odtok a tým aj intenzitu vodnej
erózie. K námietke žalobkyne, že zeminu zo zbúraných medzí mali žalovaní vedome zosunúť za jej
dom, čím došlo k zvýšeniu okolitého terénu za domom, znalec uviedol, že vyvýšením terénu za domom
žalobkyne došlo k zníženiu celkového sklonu pozemku žalovaných a tým aj k zníženiu povrchového

odtoku zrážkovej vody. K námietke žalobkyne, že žalovaní vykonávali orbu v smere sklonu pozemku
znalec uviedol, že smer orby v uvedených prírodných podmienkach len minimálne ovplyvňuje povrchový
odtok zrážkovej vody. Pokiaľ išlo o argument žalobkyne, že žalovaní mali zasypať, resp. prekopať
brázdu, ktorú vyoralo, resp. vybudovalo poľnohospodárske družstvo nad pozemkom žalovaných a tak
voda išla z pozemku žalovaných na jej dom znalec konštatoval, že zrušenie obvodového rigolu nad

pozemkom žalovaných prispieva k zvýšeniu prítoku zrážkovej vody na pozemok žalovaných a tým
pravdepodobne aj na pozemok žalobkyne. Poukaz žalobkyne na to, že žalovaní zmenili pôvodnú lúku
na záhradu, z ktorej sa zemina naplavuje na obvodný múrik znalec hodnotil tak, že zmena trvalého
trávnatého porastu na záhradu zvyšuje povrchový odtok zrážkovej vody z tohto územia. Pokiaľ išlo
o argument žalobkyne, že žalovaní na plochách bezprostredne nadväzujúcich na jej nehnuteľnosť

sadia zemiaky, znalec hodnotil že pestovanie zemiakov vo všeobecnosti okopaním zvyšuje povrchový
odtok zrážkovej vody z územia. Pokiaľ išlo o námietku žalobkyne, že žalovaní nechali udupať zorané
brázdy a nasadili tam trávu konštatoval, že vysiatie trávy má za následok zníženie povrchového odtoku
zrážkovej vody. Pokiaľ išlo o argument z r. 2004, že žalovaní posledné 3 roky orú po vrstevnici a
voda aj naďalej steká na ich pozemok znalec uviedol, že orba v smere vrstevníc len minimálne znižuje

povrchový odtok zrážkovej vody. Analyzovaním tvrdení žalobkyne znalec konštatoval, že je tu len 5
zásahov, ktoré môžu zvýšiť ale nie zapríčiniť povrchový prítok zrážkovej vody, dva zásahy sú také, ktoré
môžu povrchový prítok zrážkovej vody na pozemok žalobkyne znížiť ale nie odstrániť, jeden zásah je
taký, ktorý môže prítok zvýšiť aj znížiť a dva zásahy sú také, ktoré minimálne ovplyvňujú povrchový
odtok zrážkovej vody z pozemku žalovaných. V závere znaleckého posudku znalec konštatoval, že

poškodzovanie stavby žalobkyne je ovplyvňované aj prítokom povrchových vôd na parc. č. 355 z
prispievajúcej plochy, aj kolísaním hladiny podzemnej vody na parc. č. 355 spôsobeným prítokom
povrchových vôd na parc. č. 355 z prispievajúcej plochy a ich následnou infiltráciou ako aj infiltráciou
zrážkovej vody na parc. č. 355 a s najväčšou pravdepodobnosťou aj prítokom podzemnej vody nadotknuté územia z vyššie ležiaceho územia a napokon aj zrážkovou vodou spadnutou priamo na parc.
č. 355. Podľa záverov uvedeného znalca nemôžu žalovaní úpravou predpísanou zák. č. 220/2004
a kódexom správnej poľnohospodárskej praxe, či zmenou poľnohospodárskeho využívania svojho

pozemku zabrániť odtoku zrážkovej vody z tohto pozemku, pretože aj pri jeho celoplošnom zatrávnení
dochádza k prekročeniu tzv. kritickej hodnoty zrážkového úhrnu v priemere jedenkrát za dva roky a pri
vrstevnicovom pestovaní ostatných poľnohospodárskych plodín sa môže prekročenie kritickej hodnoty
zrážkového úhrnu a tým aj vzniku povrchového odtoku vyskytovať aj niekoľkokrát za rok. Žalovaní
nemôžu žiadnymi biologickými a agrotechnickými opatreniami zabrániť vzniku povrchového odtoku

zrážkovej vody z ich pozemku. Činnosť a teda správanie sa žalovaných, ktoré žalobkyňa uvádzala
v predmetnom spise a ktoré znalec zosumarizoval do 10 bodov, nie je podľa jeho názoru hlavnou
a jedinou príčinou vzniku odtoku zrážkovej vody z pozemku žalovaných. V danej lokalite je možné
priamemuodtokuzrážkovejvodyzprispievajúcejplochy,resp.priamemuprítokuzrážkovejvodynaparc.
č. 355 z tejto plochy zabrániť len výstavbou technických odvodňovacích, poprípade aj protieróznych
opatrení, napr. výstavbou záchytných, zberných, zvodných, vsakovacích a kombinovaných priekop,

priehlbinových terás a pod. a teda podľa názoru znalca poškodenia rodinného domu nie sú zapríčinené
správaním sa žalovaných, ale boli by vznikli aj pri, z hľadiska zníženia priameho odtoku zrážkovej
vody, optimálnom poľnohospodárskom využívaní ich pozemku, ktorým je jeho celoplošné zatrávnenie.
Uvedený znalec v rámci svojho písomného doplnenia uvedeného znaleckého posudku uviedol, že
akékoľvek poľnohospodárske využitie prispievajúcej plochy síce znižuje, ale žiaľ v tých podmienkach,

ktoré sú popísané neodstraňuje možnosť vzniku povrchového odtoku zrážkovej vody z prispievajúcej
plochy.

Vzhľadom na vyššie uvádzané skutočnosti tunajší súd v konaní sp.zn. 9C/708/1998 medzitýmnym
rozsudkom sp.zn. 9C/708/1998- 369 zo dňa 27.1.2012 určil, že uplatňovaný nárok žalobkyne voči

žalovaným v 1. a 2. rade je čo do základu opodstatnený v rozsahu 24 %.
Uvedenýrozsudokpotom,čovočinemupodaliodvolaniežalovaníbolpotvrdenýajrozsudkomKrajského
súdu v Košiciach sp.zn. 2Co/110/2012-398 zo dňa 23.5.2013 na základe čoho nadobudol právoplatnosť
dňa 16.7.2013 .

Na pojednávaní konanom dňa 9.11.2015 právny zástupca žalobkyne navrhol vypočuť k tejto veci
súdneho znalca Hybena, na zaujatie odborného stanoviska, aké prípadne opatrenia zo strany
žalovaných by mali byť realizované na zabránenie prenikaniu vody do rodinného domu a príslušných
nehnuteľností navrhovateľky, s čím však žalobkyňa nesúhlasila poukazujúc na to, že k týmto
okolnostiam sa vyjadril už znalec Ing. Varga a nesúhlasila s výsluchom znalca Hybena v tejto veci.

Vzhľadom na uvedené právny zástupca žalobkyne netrval na vykonaní tohto dôkazu.

Podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka , vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho
vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju
neprávom zadržuje.

Podľa § 127 ods. 1 Občianskeho zákonníka ,vlastník veci sa musí zdržať všetkého, čím by nad mieru
primeranú pomerom obťažoval iného alebo čím by vážne ohrozoval výkon jeho práv. Preto najmä
nesmie ohroziť susedovu stavbu alebo pozemok úpravami pozemku alebo úpravami stavby na ňom
zriadenej bez toho, že by urobil dostatočné opatrenie na upevnenie stavby alebo pozemku, nesmie nad

mieru primeranú pomerom obťažovať susedov hlukom, prachom, popolčekom, dymom, plynmi, parami,
pachmi, pevnými a tekutými odpadmi, svetlom, tienením a vibráciami, nesmie nechať chované zvieratá
vnikať na susediaci pozemok a nešetrne, prípadne v nevhodnej ročnej dobe odstraňovať zo svojej pôdy
korene stromu alebo odstraňovať vetvy stromu presahujúce na jeho pozemok.

Súčasná právna úprava neuvádza osobitný výpočet vlastníckych žalôb. V ustanovení § 126 ods. 1
Občianskeho zákonníka sú uvedené dve typické vlastnícke žaloby. Jednou z nich je negatórna žaloba
( t.j. žaloba na stanovenie povinnosti zdržať sa zásahov do vlastníckeho práva). Svojou podstatou je to
žaloba na plnenie , ktorou sa uplatňuje splnenie hmotnoprávnej povinnosti , ktorá vznikla žalovanému
tým, že neoprávnenie zasiahol do vlastníckeho práva žalobcu. Ide o iný druh rušenie vlastníka,

ako je neoprávnené zadržiavanie veci. Podmienkou úspešnosti negatórnej žaloby je a./ preukázanie
vlastníckeho práva žalobcu, b./ konkretizovanie jednotlivých druhov zásahov, ktorá má súd zakázať, c./
preukázanie toho, že zásahy ktorých zákaz sa sleduje, sú neoprávnené, d./ neoprávnený zásah, ktorý
bol vykonaný trvá alebo sa opakuje , alebo hrozí jeho opakovanie , e./ negatórna žaloba znie na zákazurčitého konkrétneho správania, ktorým je vlastník rušený vo svojich právach ( žalobný návrh musí byť
natoľko určitý, aby bol rozsudok vykonateľný podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku alebo
Exekučného poriadku) ( Fekete, I : Občiansky zákonník . 2. Zväzok ( Vecné práva, Zodpovednosť za

škodu a za bezdôvodné obohatenie ). Veľký komentár , 2. Aktualizované a rozšírené vydanie. Bratislava :
Eurokódex 2015, str. 34).

Ustanovenie § 127 ods. 1 Občianskeho zákonníka je v pomere k ustanoveniu § 126 Občianskeho
zákonníka špeciálnou úpravou. Ustanovenie § 126 Občianskeho zákonníka poskytuje vlastníkovi širšiu

ochranu , pretože podľa tohto ustanovenia možno postihnúť aj subjekt, ktorý neruší výkonom svojho
vlastníckeho práva.

Pokiaľ ide o prvú podmienku úspešnosti negatórnej žaloby v danom konaní a to preukázanie
vlastníckeho práva, vykonaným dokazovaním bolo osvedčené, že žalobkyňa je spoluvlastníčkou
nehnuteľností zapísaných na Liste vlastníctva č.273, k.ú. Nižné Repaše, a to rodinného domu súp.č.79,

stojaceho na parcele č.355, parcely par.355 o výmere 1314m2, parcely č.352- druh pozemku : lúka
o výmere 1343m2, parcely č.353, druh pozemku : orná pôda o výmere 464m2 a parcely č.354, druh
pozemku : záhrada o výmere 655m2, pričom žalobkyňa vlastní ideálny spoluvlastnícky podiel o veľkosti
1. Platí pritom, že podľa naďalej platnej judikatúry negatórnu žalobu proti tretej osobe môže podať i len
jeden zo spoluvlastníkov veci, o ktorej ochranu ide .

Vykonaným dokazovaním bolo tiež preukázané ,že práve na tieto nehnuteľnosti žalobkyne preniká voda
z vyššie položených pozemkov žalovaných.

V tejto veci bolo preukázané , že na prenikaní vôd na pozemok žalobkyne majú podiel aj žalovaní

svojou činnosťou a že ich podiel na vzniku škody na nehnuteľnosti žalobkyne je v rozsahu 24%, čo
bolo konštatované právoplatným medzitýmnym rozsudkom sp.zn. 9C/708/1998- 369 zo dňa 27.1.2012.
Tento podiel súd žalovaným prisudzoval vo vybudovaní priechodu na pozemok žalovaných cez 3
metrovú medzu oddeľujúcu ich pozemky od pozemkov poľnohospodárskeho družstva , v zrovnaní
medzí na pozemkoch žalovaných a teda zmiernení terasovitosti ich pozemkov a napokon v uplatňovanú

agrotechniky obhospodarovania pozemkov žalovaných, tu vzhľadom na závery znaleckého posudku
znalca prof. Ing. Jaroslava Antala, len v malej miere.

Už v rozhodnutí publikovanom pod č. 10/1975 Zbierky súdnych rozhodnutí a stanovísk sa uvádza, že
ochranu proti tomu, kto neoprávnene zasahuje do vlastníckeho práva občana nemôže súd odoprieť

vlastníkovi veci len z toho dôvodu, že zisteným neoprávneným zásahom spôsobený závadný stav je
vyvolaný aj konaním vlastníka veci. Táto zásada platí o to viac aj pre prípady, keď závadný stav bol
vyvolaný konaním viacerých osôb. Ak teda do práva vlastníka zasahuje neoprávnene viac osôb, môže
sa vlastník domáhať ochrany proti ktorejkoľvek z týchto osôb; skutočnosť, že ani potom, čo odporca
( rozumej žalovaný - poznámka súdu) sa zdrží ďalších zásahov do práva vlastníka, neustanú zásahy

ďalších osôb a chybný stav nebude úplne odstránený, nie je dôvodom na zamietnutie návrhu. V prípade,
ževodajevypúšťanánapozemokžalobkynetreťouosoboucezpozemokžalovaných asjehosúhlasom,
môže sa žalobkyňa domáhať voči tomuto žalovanému, aby sa zdržal aj vypúšťania tejto vody. Je
potom vecou žalovaného zamedziť vedenie vypúšťanej vody cez jeho pozemok. Skutočnosť, že na
vypúšťanie vody na nehnuteľnosť žalobkyne a na podmáčanie jej domu sa podieľajú okrem žalovaných

aj tretie osoby, nie je pre posúdenie nároku voči týmto žalovaným významná. Nie je ani rozhodujúce,
že čiastočne je závadný stav vyvolaný aj inými okolnosťami; podstatné je, či konanie žalovaných k
škodlivému stavu prispieva. ( porovnaj : Rozsudek Nejvyššího soudu ČR zo dňa 03.03.2004, sp. zn.
22 Cdo 1935/2003, , dostupný na www.nsoud.cz ).

Z tohto pohľadu preto stav veci kedy prípadne samotným žalovaným prúdi voda z pozemkov
nachádzajúcich sa nad ich pozemkami , a ktoré patria tretiemu subjektu , resp. prúdi z obslužnej
komunikácie nachádzajúcej sa nad ich pozemkami, a títo ju nechávajú ďalej voľne pretekať až na
pozemok žalobkyne , ich nezbavuje zodpovednosti za vykonanie vhodných opatrení na zamedzenie jej
pretekania.

Posúdenie prípustnosti imisií vychádza z tzv. Generálnej klauzuly, obsiahnutej v § 127 ods. 1
Občianskehozákonníka,podľaktorejvlastníkvecisamusízdržaťvšetkého,čímbynadmieruprimeranú
pomerom obťažoval iného alebo čím by vážne ohrozoval výkon jeho práv. Sú tu upravené dve skutkovejpodstaty - obťažovanie iného a vážne ohrozenie výkonu jeho práv. Obťažovanie je právne významné
len v prípade, že je "nad mieru primeranú pomerom", zatiaľ čo ak by v dôsledku imisie došlo k
vážnemu ohrozeniu výkonu práva, je otázka miery primeranej pomerom bez významu. Rozdiel medzi

ohrozením výkonu práva a obťažovaním iného spočíva v tom, že ohrozovanie sa týka priamo výkonu
práv chráneného subjektu alebo dokonca ich existencie; obťažovanie vlastnému výkonu práva nebráni,
ale robí ho obtiažnym alebo nepríjemným. Ak v dôsledku konania vlastníka dochádza k vážnemu
ohrozeniu vlastníckeho práva iného, ??spočívajúcom v poškodzovaní veci, ide o neoprávnený zásah
podľa § 127 ods. 1 Občianskeho zákonníka bez ohľadu na to, či tento zásah prekračuje mieru primeranú

pomerom. ( porovnaj : Rozsudek Nejvyššího soudu ČR zo dňa 03.03.2004, sp. zn. 22 Cdo 1935/2003, ,
dostupný na www.nsoud.cz ).

Je možné konštatovať, že v dôsledku imisie vôd prenikajúcich na pozemok žalobkyne z vyššie
položených pozemkov žalovaných došlo k vážnemu ohrozeniu výkonu vlastníckeho práva žalobkyne
spočívajúcom v poškodzovaní jej nehnuteľnosti , čo znamená , že ide o neoprávnený zásah do práva

žalobkyne podľa § 127 ods. 1 Občianskeho zákonníka a to bez ohľadu na to, či tento zásah prekračuje
mieru primeranú pomerom.

Žalobou proti vlastníkovi ( rušiteľovi) sa žalobca môže domáhať len vydania rozsudku, ktorým sa
žalovanému uloží povinnosť zdržať sa presne vymedzeného rušenia. Nemožno sa ňou domáhať

pozitívneho konania žalovaného ( npr. odstrániť , premiestniť alebo upraviť určitým spôsobom predmet
svojho vlastníctva ; R 45/1986, s. 191 ods. 5), ako to bolo v minulosti , npr. v prípade žaloby na reguláciu
odtoku dažďovej vody cez pozemok žalovaného ( actio aquae pluviae arcendae). Je preto výlučne na
žalovanom, aby si sám zvolil opatrenia , ktorými zamedzí ďalšiemu obťažovaniu suseda, príp. ohrozeniu
jeho práv. To či zvolil postačujúce opatrenia , bude súd skúmať až v prípadnom exekučnom konaní.

( Fekete, I : Občiansky zákonník . 2. Zväzok ( Vecné práva, Zodpovednosť za škodu a za bezdôvodné
obohatenie ). Veľký komentár , 2. Aktualizované a rozšírené vydanie. Bratislava : Eurokódex 2015, str.
79).

Žalobkyňa petit svojej žaloby formulovala tak, že sa domáha, aby súd uložil žalovaným povinnosť „zdržať

sa takého konania , ktoré by spôsobovalo pretekanie vody z parciel číslo 349,350 a 351 k.ú. Nižné
Repaše zapísaných na Liste vlastníctva č. 272 do základov rodinného domu žalobkyne a prináležiacich
stavieb na parcele č. 355 zapísaných na Liste vlastníctva č. 273 k.ú. N. T.“. Ako už súd v rámci výpočtu
podmienok uvádzal, jednou z podmienok negatórnej žaloby je , aby jej petit znel na zákaz určitého
konkrétneho správania sa žalovaných, ktorým je žalobkyňa ako vlastník rušená vo svojich vlastníckych

právach. Teda za oprávnenú negatórnu žalobu možno považovať len žalobu vyvolanú určitým hroziacim
alebo už uskutočneným rušebným činom alebo rušebnou činnosťou , preto je potrebné, aby v skutkovom
deji uvedenom v žalobe bola táto činnosť konkretizovaná. Vo výroku rozsudku možno teda rušenie ,
ktoré sa zakazuje, opísať aj všeobecnejšie než iba uvedením rušivého zásahu, ku ktorému konkrétne
došlo. Zákaz treba formulovať tak , aby kryl rušivú činnosť žalovaných , ku ktorej došlo , práve tak ako

činnosť podobného druhu, ktorá podľa okolností hrozí. Podľa názoru súdu však nemožno úplne upustiť
aspoň od bližšieho aj keď zovšeobecňujúceho konania žalovaných , ktoré sa od nich žiada nevykonávať.

Formulácia žalobného petitu žalobkyňou na uloženie povinnosti žalovaným na zdržanie sa ich bližšie
nešpecifikovaného , nekonkretizovaného konania, ktoré by malo spôsobovať prenikanie vôd na

pozemok žalobkyne nespĺňa požiadavku určitosti žalobného petitu. To platí tým skôr, že v danom
prípade podiel žalovaných na neoprávnených zásahoch do vlastníckeho práva žalobkyne spočívajúcich
v poškodzovaní jej nehnuteľnosti prenikaním vôd do týchto jej nehnuteľností bol len pomerný a spočíval
vo vybudovaní priechodu na pozemok žalovaných cez 3 metrovú medzu oddeľujúcu ich pozemky
od pozemkov poľnohospodárskeho družstva , v zrovnaní medzí na ich pozemkoch a zmiernení

terasovitosti ich pozemkov, inými slovami vo vykonaní určitých terenných úprav na ich pozemkoch, a
tiež v uplatňovanú agrotechniky obhospodarovania pozemkov, teda agrotechnickom užívaní pozemkov.

Pokiaľ petit žalobného návrhu žalobkyne na tieto skutočnosti nereflektoval, súd vzhľadom na
kontradiktórnosť tohto konania a viazanosť žalobným návrhom nemohol pristúpiť k jeho prípadnej

úprave , tak aby následný výrok rozsudku vychádzajúci z už upraveného petitu bol vykonateľný.

Vzhľadom na vyššie uvedené preto súd túto žalobu žalobkyne zamietol.Podľa § 151 ods. 3 O.s.p., v zložitých prípadoch, najmä z dôvodu väčšieho počtu účastníkov
konania alebo väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní súd môže rozhodnúť, že o trovách
konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej; ustanovenie § 166 sa nepoužije. Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia primerane s tým, že
lehota troch pracovných dní plynie od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Vzhľadom k skutočnosti , že uvedená sporová vec bola pôvodne prejednávaná v rámci konania sp.zn.
9C/708/1998, z ktorého bola uznesením sp. zn. 9C/708/1998-366 zo dňa 27.1.2012 vylúčená na

samostatné konanie , a teda časť trov konania , ktoré vznikli v rámci prejednávania tejto sporovej veci,
súvisela aj s konaním vedeným pod sp.zn. 9C/708/1998, súd rozhodol, že o trovách konania vzhľadom
na uvedenú zložitosť tohto prípadu rozhodne v samostatnom uznesení po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho
súdu na Krajský súd v Košiciach v troch vyhotoveniach .

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup

súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že

a) konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 251 ods. 1 a ods. 2 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné
rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon

Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.); ak ide
o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia. Ak povinný dobrovoľne
nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne
poplatky, trovy trestného konania, trovy výkonu rozhodnutia o výchove maloletých detí, sumy uložené

ochrannými opatreniami v trestnom konaní, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania,
vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci. (Zákon č. 65/2001 Z.z. v znení neskorších predpisov.)