Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 21. marec 2013

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 9C/170/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4111225492
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 03. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Janka Benkovičová

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2013:4111225492.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra sudkyňou Mgr. Janou Benkovičovu v právnej veci navrhovateľov: 1/ U. K., bytom

Y. Z. XXX, 2/ O. L., bytom X., E. XXX/X, obaja zast. Mgr. Juraj Kindl, advokát, Krížna 21, Bratislava,
proti odporcovi: Orange Slovensko, a.s., Metodova 8, Bratislava, IČO: 35697270, o určenie neexistencie
práva zodpovedajúce vecnému bremenu zriadiť, prevádzkovať a stavať stavbu , takto

r o z h o d o l :

Súd návrh zamieta.
Odporcovi súd nepriznáva náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovatelia sa podaným návrhom domáhali určenia, že právo odporcu zodpovedajúce vecnému
bremenu zriadiť, prevádzkovať a stavať stavbu Regionálny Nitra ring, úsek Nitra - Levice (kód RFO-011-
NR/LV) umiestnenej územným rozhodnutím Okresného úradu v Nitre č. A/2001/09847-002-F36 na

parcelách registra „C“ č. 414/4, 414/6, 414/7, 414/33, 414/34 nachádzajúcich sa v katastrálnom území
Y. Z., obec Y. Z., okres X. v časti, v ktorej sa odklonili od trasy určenej vyššie uvedeným územným
rozhodnutím o umiestnení stavby z 24.8.2001, ktoré vydal Okresný úrad v Nitre, odbor životného
prostredia, neexistuje.
Návrh odôvodnili tým, že navrhovateľka v 1. rade je výlučnou vlastníčkou nehnuteľností vedených na
LV č. XXXX a to parcely č. 414/6, 414/7, 414/33, 414/34, navrhovateľ v 2. rade je výlučným vlastníkom
nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX v kat. úz. Y. Z. a to parc.č. 414/4, ktoré sú podľa územného

plánu obce plánované ako stavebné pozemky určené pre individuálnu bytovú výstavbu, navyše
navrhovateľ v 2. rade (pôvodný) realizoval výstavbu rodinného domu na parc.č. 414/4 a počas prípravy
projektovej dokumentácie bolo zistené, že na parcelách bola už skôr uskutočnená a aj postavená líniová
stavba - optický kábel s názvom podľa príslušného územného rozhodnutia: Regionálny Nitra ring, úsek
Nitra - Levice, ktorá bola uskutočnená v októbri 2001 stavebnými prácami na základe právoplatného
územného rozhodnutia respektíve rozhodnutia o umiestnení stavby, ktoré v tom čase vydal stavebný
úrad Okresný úrad v Nitre, pričom táto líniová stavba spĺňa definíciu stavby v zmysle stavebného zákona

a jej vlastníkom je prevádzkovateľ telekomunikačného zariadenia, respektíve telekomunikačnej siete -
odporca, s ktorým navrhovatelia ako vlastníci pozemkov neuzatvorili s odporcom zmluvu, predmetom
ktorej by bolo udelenie súhlasu zriadiť stavbu na ich pozemku podľa ustanovenia § 135c Občianskeho
zákonníka, líniová stavba sa v traťovom smerovaní odchýlila od záväznej časti územného rozhodnutia,
respektíve jej prílohy situačného výkresu č. 6, pretože podľa územného plánu mala byť umiestňovaná
na parc. č.414/7 a parc. č. 414/33 a bezprostredne z parcely č. 414/7 križovať asfaltovú cestu, jej trasa
nerátala s trasovaním cez parcely č. 414/7, 414/6, 414/15, 414/5, 414/4 ani 414/34. Uskutočnenie tejto

líniovejstavbynapozemkochzmariloriadneoptimálnevyužitiepozemkovnavrhovateľmiazvolenátrasa
líniovej stavby je neprimeraným zásahom do ich vlastníckeho práva a nie je v súlade s princípom zásahu
do vlastníckeho práva iba v nevyhnutnej miere - trasa optického kábla nebola použitá po okrajoch
parciel, ale preťala parcely spôsobom, ktorým znemožnila ďalšiu výstavbu na parcelách. Ďalej poukázalna skutočnosť, že v roku 2001, keď došlo k realizovaniu líniovej stavby bolo na to, aby navrhovateľovi
vzniklo a aby disponoval zákonným právom zodpovedajúcim vecnému bremenu potrebné, aby v
súvislosti s činnosťou týkajúcou sa zriadenia a prevádzkovania vedenia verejnej telekomunikačnej siete

na cudzom pozemku existoval verejný záujem ako aj súlad s územným rozhodnutím, pričom poukázal
na skutočnosť, že účinnosťou zákona o elektronických komunikáciách sa viaže ku dňu 1.1.2004, pričom
stavbapredchádzalanadobudnutiuúčinnostitohtozákonaapretosaspravujeprávnouúpravouvzmysle
zákona č. 195/2000 Z.z. o komunikáciách, ktorý nepoužíval pojem vecné bremeno, odporca nerealizoval
líniovú stavbu v súlade s územným rozhodnutím, čo znamená, že jeho konanie nie je možné považovať

za konanie vo verejnom záujme, keďže nebolo schválené príslušným správnym orgánom, odklonil sa od
územného rozhodnutia a predĺžil plánovanú trasu vedenia optického kábla tak, nevzniklo zákonné právo
zodpovedajúce vecnému bremenu podľa vtedy platného práva a v časti odklonu trasového smerovania
nebol oprávnený na zriadenie a prevádzkovanie líniovej stavby, čo znamená, že došlo k neoprávnenému
zásahu do vlastníckeho práva navrhovateľov a teda v spornej časti mu v čase uskutočňovania líniovej
stavby na predmetných parcelách nevzniklo právo zodpovedajúce vecnému bremenu ohľadne zriadenia

a prevádzkovania podľa vtedy platného práva. Ďalej uviedol, že odporca faktickou realizáciou líniovej
stavbynedodržaljejnevyhnutnýrozsahtak,akotovyplývazjejtraťovéhovedeniatým,žebezprostredne
z parcely č. 414/7 sa nekrižovala asfaltová cesta, ale naopak boli zastavaná nesúvisiace dotknuté
parcely a tým, že predĺžil dĺžku optického kábla a obmedzil tak väčšie územie nie v nevyhnutnej miere.
V dôsledku odchýlenia sa od územného rozhodnutia na parcele č. 414/7: zriadenie líniovej stavby

v sledovanom úseku fakticky v nevyhnutnom rozsahu, nekrižovanie cesty 1.triedy I/51 v určenom
mieste, prevádzkovanie na zvyšných dotknutých parcelách bez toho, aby to predpokladalo územné
rozhodnutie, celkové predĺženie celkovej trasy líniovej stavby cez dotknuté pozemky a nie nevyhnutné
obmedzenie zvyšných dotknutých parciel, mu právo zodpovedajúce vecnému bremenu v spornej časti
na predmetných pozemkoch nevzniklo a došlo k neoprávnenému zásahu do vlastníctva navrhovateľov,

pričom predmetným návrhom sa chcú navrhovatelia domôcť právnej ochrany ohľadne preskúmania
existencie oprávnenosti prípadne neoprávnenosti takéhoto užívania predmetných pozemkov odporcom
a určenie respektíve neurčenie existencie predmetného práva zodpovedajúce vecnému bremenu
účinnejšie ako iné právne prostriedky zodpovedá obsahu a povahe vlastníckeho právneho vzťahu k
tretím osobám aj s ohľadom na komplikovanosť telekomunikačného práva ohľadne vzniku zákonného

vecného bremena.
Právny zástupca navrhovateľov uviedol, že z listinných dôkazov ktoré mal k dispozícii dospeli k záveru,
že v danom rozsahu sa nedodržali zákonné podmienky a teda stavba nebola uskutočnená v súlade
s územným rozhodnutím, nebol zachovaný verejný záujem a podmienka nevyhnutného rozsahu, čo
vyplýva aj z výkresov č. 16 a 50, podľa ktorých ide o odklonenie od cesty, pričom výkres č. 16 bol

prílohou k územnému rozhodnutiu a nie je v súlade s výkresom č. 50. Poukázal na to, že sa stotožňuje
s argumentáciou, že vecné bremeno nie je potrebné zapísať, avšak odporca si dal následne zapísať
do katastra nehnuteľností vecné bremeno, ktorý zápis nie je rozhodujúci, pričom navrhovateľka bola
vlastníčkou nehnuteľnosti i keď nebola zapísaná na LV, pričom podľa LV č. XXXX išlo o parcely č.
426 a 427. Ďalej uviedol, že navrhovatelia sa predmetného nároku domáhajú v záujme ich právnej

istoty, či je odporca oprávnený zasahovať do ich vlastníckeho práva, teda či existuje právo stavby, sa
požadovaným určením dosiahne. Poukázal na listy č. 29 a 30, ktoré sú z technickej dokumentácie
podstatné, pretože je na nich umiestnená stavba, teda je zaznamenaný faktický stav, ide o porealizačnú
dokumentáciu a podľa vyjadrení navrhovateľov sú určité odchýlky umiestnenia kábla až o 5 metrov.
Ďalej uviedol, že územné rozhodnutie v časti obce Y. Z. nerieši smerové trasovanie vo vzdialenosti

50 m, rozhodnutie v bode 2.1.5 odkazuje na výkres č. 6 a obec sa vyjadrovala ak má viesť trasové
smerovanie, teda obsah je záväzného stanoviska je s odkazom na výkres č. 6 a nevyhnutnosť zásahu je
preukázanánalistochč.25a30,pričomnešloonajkratšiutrasucezpozemokaparcelaajzdruhejstrany
trasy bola v extraviláne, pričom nebol dodržaný odstup 50 m. Uviedol, že nie sú splnené podmienky
na vznik zákonného vecného bremena. Nakoľko nie je splnená podmienka nevyhnutného zásahu do

vlastníckeho práva ako aj súlad stavby so stavebnými predpismi, pretože neboli splnené podmienky v
konaní, výkres č. 16 predložený odporcom nemožno akceptovať, keďže záväzné stanovisko obce Z.
sa nevzťahuje k predmetnému výkresu a odporca nepreukázal aký súvis s rozhodnutím a umiestnením
stavby má tento výkres súvis. Uviedol, že stanovisko Slovenskej správy ciest ako aj ďalšie záväzné
stanovisko v územnom konaní určuje trasové smerovanie stavby optického kábla v extraviláne 50 m

od hranice od stredu vozovky, pričom vychádzal aj s tvrdení odporcu ohľadne trasového smerovania
kábla a z predložených listinných dôkazov a to knihy plánov list č. 50, 51 a technická dokumentácia
list č. 29, 30, podľa ktorých dôkazov trasové smerovanie nie je v súlade so záväzným stanoviskom
obce Z. a to sa týka križovania hlavnej cesty ako aj vzdialenosti od stredu vozovky, pričom predmetnépozemky boli v tom čase v extraviláne, vedenie kábla mohlo byť smerované vhodnejším spôsobom a to
kratšoucestoucezpozemkynavrhovateľov.Zdôvodunesplneniapodmienoknavznikvecnéhobremena
v prospech odporcu žiadal návrhu vyhovieť a priznať náhradu trov konania. Odporca žiadal návrh

zmietnuť, nakoľko stavba bola realizovaná v súlade s územným rozhodnutím, v súlade so zákonom,
pričom vyjadrenia navrhovateľov vychádzajú z mylného predpokladu, že stavba mala byť realizovaná v
súlade s výkresom č. 6, pričom porealizačné zameranie presne určuje, kadiaľ trasa smeruje a smer trasy
bol daný aj podmienkou Slovenskej správy ciest, ktorú musel dodržať, avšak stavba bola realizovaná
v súlade s územným plánom obce, podľa predchádzajúcej právnej úpravy to bolo vo verejnom záujme

a v nevyhnutnom rozsahu a podľa zákona o elektronických komunikáciách, je toto oprávnenie vecným
bremenom ktorého existenciu preukazuje aj LV. Ďalej uviedol, že obec v tom čase nebola stavebným
úradom a jej vyjadrenie bolo len z titulu ekonomickej činnosti, pričom nesúlad medzi výkresmi č. 6 a 16
je zrejmý vzhľadom na rozdielne štádiá prípravy stavby - stupeň projektovej dokumentácii. Poukázal na
územné rozhodnutie v zmysle ktorého u cesty I/51 v extraviláne bolo potrebné dodržať vzdialenosť 50 m
od vozovky respektíve požiadať o udelenie výnimky a tým je zdôvodnené prečo sa výnimka nežiadala.

Poukázal na polohopisný plán č. 15 je zvýraznená tabuľa obce v dôsledku čoho bol dodržaný odklon od
vzdialenosti 50 m od vozovky, išlo o stavbu v nevyhnutnom rozsahu inak by nebol daný zámer realizovať
stavbu a právny vzťah sa spravuje zákonom účinným od roku 2004. Ďalej uviedol, že obec Y. Z. sa
vyjadroval len z hľadiska posúdenia investičného zámeru v obci a výkres č. 6 nebol súčasťou projektu
stavby, išlo len o predbežné určenie trasy stavby a nevychádzal z neho ani stavebný úrad - Okresný úrad

v Nitre, pretože súčasťou projektovej dokumentácie je výkres č. 16, ktorý zobrazuje navrhovanú trasu,
pričom zmena trasy je zakreslená v knihe plánov vo výkresoch 50 a 51, kde bol dodržaný posun trasy
vzhľadom na potrebnú vzdialenosť od cesty. Ďalej uviedol, že v čase vydania rozhodnutia realizácie
stavby nebola parc.č. 414 zapísaná vo vlastníctve navrhovateľky v 1. rade, išlo o veľkú parcelu, na ktorú
nebol zapísaný LV a jej užívateľ bol Agro dvor Pohranice, pričom územné rozhodnutie vzhľadom na

rozsah účastníkov bolo zverejnené verejnou vyhláškou a stavebný úrad ani všetkým nedoručoval, o
navrhovateľke v 1. rade nemali vedomosť.
Navrhovateľka v 1. rade uviedla, že je vlastníčkou sporných pozemkov od roku 2008, kedy boli
usporiadané, pričom stavba sa umiestňovala v roku 2001, keď neboli pozemky usporiadané,, ale bol
založený čiastočný list vlastníctva, pričom ju nikto neupozorňoval, na pozemky vynaložila veľkú sumu,

pretože ich chcela usporiadať a v súčasnosti mala záujem ich predať, mala kupcu, ktorý od kúpy odstúpil,
pretože ho upozornila na optický kábel, taktiež navrhovateľ v 2. rade sa dozvedel až v čase, keď chcel
stavať v roku 2009 o tejto stavbe. Poukázala na výkres č. 6, ktorý znázorňuje umiestnenie optického
kábla, ktorý mal prechádzať len cez parcelu 414/7, pričom bol umiestnený z pravej časti komunikácie
a správne mal byť z ľavej strany, v dôsledku čoho zasiahli do jej ďalších pozemkov. Mala záujem sa

dohodnúť a žiadala o odškodnenie od protistrany k čomu však nedošlo.
Navrhovateľ v 2. rade uviedol, že má vedomosť o existencii optického kábla na pozemku, ktorý kúpil,
mal to uvedené aj v kúpnej zmluve a nesúhlasí s jeho umiestnením, pretože ide o jeho pozemok.
Súd okrem výsluchu účastníkov konania doplnil dokazovanie, tým že oboznámil LV č. XXXX, XXXX,
LV z č.l. XX, XX, XX, XX, kópia z katastrálnej mapy, územné rozhodnutie - verejná vyhláška,

potvrdenie Obecného úradu Y. Z., žiadosť o vyjadrenie o existencii podzemných telek. zariadení
prevádzkovateľa Orange, vyjadrenie o existencii podzemného telekomunikačného zariadenia, zápisnica
o vytýčení podzemného telekomunikačného vedenia, situačné plány I.- IV., kópie výkresov č. 6, 16,
kópia polohopisného plánu, výkres č. 13, kópia technickej dokumentácie z porealizačného zamerania,
listy 29 a 30, kópia knihy plánov, listy 50,51, záväzné stanovisko SSC, výpis z KN s vyznačeným

vecným bremenom, stanovisko Úradu geodézie, kartografie a katastra, LV č. XXXX, kópia mapy
pozemkového katastra,čestné prehlásenie H. D., čestné prehlásenie navrhovateľky v 1. rade a P. V.,
potvrdenie Obecného úradu Y. Z., územné rozhodnutie o umiestnení stavby, územné rozhodnutie -
verejná vyhláška, žiadosť navrhovateľky v 1. rade o písomné vyjadrenie firmy H. , kópie podacích lístkov,
odpoveď H. s.r.o., žiadosť o vydanie stavebného povolenia k zriadeniu elektrickej prípojky, geometrický

plán č. 276/2008 , výkresy č. 51 z č.l. 92, 93, LV č. XXXX, dodatok k zmluve, výkres č. 50, prehlásenie L.
Z., nesúhlas L. Z., odpoveď na žiadosť o vysvetlenie OÚ v X. ,dohoda o náhrade za užívanie, záväzné
stanovisko S. úradu Y. Z., oznámenie - verejná vyhláška a dospel k tomuto skutkovému a právnemu
záveru:
Navrhovateľka v 1. rade je výlučnou vlastníčkou nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX ako

parc.č. XXX/X - orná pôda, XXX/X - orná pôda, XXX/XX - orná pôda a XXX/XX - orná pôda, ktoré
nehnuteľnosti podľa záznamov titulom nadobudnutia nadobúdala po roku 2007. Navrhovateľ v 2. rade
je výlučným vlastníkom nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX okrem iných aj parcely č. XXX/
X - orná pôda o výmere 449 m2, ktorú nehnuteľnosť nadobudol od pôvodného navrhovateľa K. K.kúpnou zmluvou, ktorou došlo k prevodu nehnuteľnosti z pôvodného navrhovateľa v 2. rade K. K..
V časti „C“ LV č. XXXX bolo zapísané vecné bremeno v rozsahu ustanovenia § 66 ods. 1 písm.a)
zákona o elektronických komunikáciách v prospech odporcu pre parcelu XXX/X a tiež toto vecné

bremeno bolo zapísané aj na LV č. XXXX, kde je zapísaná navrhovateľka v 1. rade ako výlučná
vlastníčka parcely č. XXX/X. Líniová stavba bola uskutočnená v mesiaci október 2001, na základe
právoplatného územného rozhodnutia - rozhodnutia o umiestnení stavby zo dňa 24.8.2001 vydaného
stavebným úradom Okresným úradom v Nitre odbor životného prostredia Čj.: A/2001/09847-002-F36,
ktorým predmetné územné rozhodnutie rozhodlo o umiestnení stavby v rozsahu zemné práce v úseku

Nitra - Levice na pozemkoch parc.č.: líniová stavba cez viaceré katastrálne územia okrem iných aj
Y. lapáš ako je zakreslené v situačných výkresoch, ktoré sú súčasťou rozhodnutia. V čase realizácie
predmetnej líniovej stavby neboli nehnuteľnosti, cez ktoré bola líniová stavba realizovaná zapísané vo
vlastníctve navrhovateľov. J. mali iné označenie a to parc.č. 425 a 426 a boli zapísané podľa LV č. XXXX
ešte ku dňu 2007 na vlastníka J. E. v spoluvlastníckom podiele 17/180-ín. Samotná navrhovateľka v 1.
rade potvrdila, že je vlastníčkou sporných pozemkov od roku 2008, kedy ich vysporiadala, nakoľko v roku

2001 pozemky neboli ešte usporiadané. K projektu Regionál.Nitra ring úsek Nitra-Levice dala vyjadrenie
Slovenská správa ciest, že v intraviláne treba viesť trasu súbežne so štátnou cestou minimálne 15 m
od krajnice cesty a v extraviláne dodržať ochranné pásmo 50m od osi vozovky cesty prvej triedy. Podľa
vyjadrenia odporcu bol súčasťou projektovej dokumentácie výkres č. XX dátum X/XXXX a polohopisný
plán, výkres č. 13 a taktiež poukázal na technickú dokumentáciu z porealizačného zamerania, listy 29

a 30 ako aj z knihy plánov, listy 50 a 51, v zmysle ktorých bola stavba zrealizovaná v naprojektovanej
trase t.j. v trase ako bola územným rozhodnutím povolená. Užívateľom sporných pozemkov, cez ktorú
bola líniová stavba realizovaná bol v tom čase Agrodvor Pohranice, pozemky boli súčasťou extravilánu.
Podľa čestného prehlásenia a dohody o odpredaji parcely č. 430 kat. úz. Y. Z. H. D. prehlásil, že odpredal
navrhovateľke v 1. rade poľnohospodársku pôdu v kat. úz. Y. Z. parc.č. XXX a parc.č. XXX/X vo vl.

XXX, ktorá bola združená v bývalom JRD zlúčenej parcele č. 414, ktorú jeho otec nerušene užíval na
základe rodinnej dohody a túto mal odpredať v roku 1994 navrhovateľke v 1. rade, kedy prebral zálohu
a neskôr doplatok. Predmetné prehlásenie bolo overené, podpis na ňom v marci 2008. Ďalším čestným
prehlásením U. K. a P. V. rod. D. ako zástupkyňa E. Z. spoluvlastníka nehnuteľnosti parc.č. XXX, ktorú
vlastní E. Z. v X-ine prehlásili, že uzavreli dohodu, podľa ktorej navrhovateľka v 1. rade vyplatila P. V.

jej podiel v 1-ici ako aj podiel E. Z. v 1-ine za sumu 1 mil. Sk, v zmysle návrhu na zápis vlastníckeho
práva do katastra nehnuteľnosti podľa osvedčenia N XXX/XXXX, Nz XXXXX/XXXX, v zmysle ktorého
súhlasila, aby nehnuteľnosť zapísaná na LV č. XXXX bola vedená na navrhovateľku v 1. rade v 1-ici. Z
uvedeného je zrejmé, že navrhovateľka v 1. rade nadobudla nehnuteľnosti, na ktorých je líniová stavba
následne až po roku 2008 , kedy došlo k zápisu jej vlastníckeho práva na sporné parcely.

Podľa § 80 písm. c O.s.p. návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení,
či tú právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.
Predmetný návrh je tzv. určovacou žalobu podľa ustanovenia § 80 písm. c O.s.p. v zmysle ktorého
návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo o určení či tu právny vzťah alebo právo je
alebo nie je, ak je na to naliehavý právny záujem. Pri takejto žalobe súd vždy musí skúmať, či je daný

naliehavý právny záujem na požadovanom určení.
Návrhom v zmysle § 80 písm. c O.s.p. možno uplatniť pozitívne alebo negatívne určenie, či tu právny
vzťah alebo právo je alebo nie je. Žalobcu zaťažuje dôkazné bremeno spočívajúce v povinnosti
preukázať, že na určení právneho vzťahu alebo práva v čase rozhodovania súdu má naliehavý právny
záujem. O určovaciu žalobu ide iba tam, kde má súd deklarovať existenciu (neexistenciu) práva, či

právneho vzťahu. Základnou podmienkou dôvodnosti a východiskom úspešnosti určovacej žaloby, je
existencia právneho záujmu žalobcu na požadovanom určení, ktorý musí byť podľa zákona kvalifikovaný
t.j. naliehavý a posúdenie naliehavosti je otázkou právnej kvalifikácie rozhodujúcich skutočností. Pre
žalobcu to znamená nevyhnutnosť tvrdiť a dokázať skutočnosti z ktorých vyplýva existencia naliehavého
právneho záujmu na žiadanom určení. Naliehavosť právneho záujmu je charakterizovaná určitými

aspektami: žalovaným nepopieraná existencia (neexistencia) práva či právneho pomeru žalobcu, teda
je tu stav, že právo respektíve právny vzťah medzi účastníkmi konania je sporný, jestvuje ohrozenie
práva, či právneho vzťahu respektíve stav neistoty právneho postavenia, ktorý nemožno odstrániť
inak, iba určovacím výrokom, jestvuje potreba odstránenia tejto neistoty respektíve ohrozenie práva
alebo právneho vzťahu. Žaloba o určenie práva bola a je nástrojom ochrany subjektívneho práva

pred neoprávnenými zásahmi, má preventívnu povahu, pretože jej účelom je predísť stavu neistoty
ohľadne určitého práva alebo jeho výkonu a jej význam je rýdzo praktický - nastoliť istotu v ohrozených
právnych vzťahoch. Ak totiž už bolo právo porušené, nemá preventívna ochrana postavenia žalobcu
žiaden zmysel, lebo jej prostredníctvom už v zásade nemožno spory, ktoré by mohli v budúcnostivzniknúť alebo ktorých vznik už bezprostredne hrozí, odvrátiť. Určovacia žaloba preto vo všeobecnosti
nie je opodstatnená tam, kde už právny vzťah alebo právo boli porušené a kde je namieste žaloba o
splnenie povinnosti podľa § 80 písm. b/ OSP, preto v prípade možnosti žalovať priamo na splnenie

povinnosti, treba vždy považovať za neprípustnú určovaciu žalobu, ktorá neslúži potrebám praktického
života, spornosť nerieši (neodstraňuje) a len vedie k nárastu počtu súdnych sporov. Uvedená zásada,
že žalobca sa nemôže žalobou úspešne domáhať určenia právneho vzťahu alebo práva tam, kde sa
môže domáhať splnenia povinnosti podľa § 80 písm. b/ OSP, však neplatí vtedy, ak žalobca (napriek
možnosti domáhať sa priamo splnenia povinnosti) preukáže, že má naliehavý právny záujem na určení

určitého práva alebo právneho vzťahu; v takomto prípade treba jeho určovaciu žalobu považovať za
procesne prípustnú. Právny záujem, ktorý je podmienkou prípustnosti takejto žaloby, musí byť naliehavý
v tom zmysle, že žalobca v danom právnom vzťahu môže navrhovaným určením dosiahnuť odstránenie
spornosti a ochranu svojich práv a oprávnených záujmov (ide najmä o prípady, v ktorých sa určením,
či tu právny vzťah alebo právo je, či nie je, vytvorí pevný základ pre právne vzťahy účastníkom sporu
a predíde sa žalobe na plnenie). Treba zdôrazniť, že nejde o určovaciu žalobu samu, ale o to, čoho

(akého určenia) sa žalobca domáha a z akých právnych pomerov vychádza. Naliehavý právny záujem
sa teda viaže na konkrétny určovací petit a súvisí s vyriešením otázky, či sa žalobou s daným určovacím
petitom môže dosiahnuť odstránenie spornosti žalobcovho práva alebo neistoty v jeho právnom vzťahu.
Záver súdu o existencii naliehavého právneho záujmu žalobcu predpokladá teda posúdenie, či podaná
určovacia žaloba je procesne prípustným nástrojom ochrany jeho práva a či snáď spornosť neodstraňuje

a len zbytočne vyvoláva konanie, po ktorom bude musieť aj tak nasledovať iné konanie.
Zápis vecného bremena má deklaratórny charakter, vecné bremeno vzniká v zmysle cit. zákonnej
úpravy zo zákona a vyhovením návrhu podľa určovacieho petitu sa nezmení stav a ani právne
vzťahy účastníkov konania, nedôjde k žiadnej náprave, ani k zániku vecného bremena alebo k
odstráneniu stavby. Navrhovatelia požadovaným určením nevyriešia svoje postavenie, predmetná

žaloba nemá preventívny charakter a požadovaným určením by sa nevyriešila spornosť vzťahov medzi
účastníkmi konania. Navrhovatelia v návrhu uvádzajú, že bolo zasiahnuté do ich vlastníckeho práva, ale
požadovaným určením sa pre nich ochrana nedosiahne, táto žaloba nie zárukou odvrátenia budúcich
sporov. Vzhľadom na nepreukázaný naliehavý právny záujem nebolo potrebné v konaní vykonávať
ďalšie dokazovanie, pretože chýba tento základný zákonný predpoklad určovacej žaloby ( návrhu). Súd

z uvedených dôvodov návrh zamietol.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že plne úspešnému odporcovi súd
náhradu trov konania nepriznal, nakoľko ich nežiadal priznať.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Nitra.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené ( § 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.