Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 4. august 2015

Súd: Okresný súd Nové Mesto nad Váhom
Spisová značka: 1T/14/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3515010039
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 08. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivan Pavlovič

ECLI: ECLI:SK:OSNM:2015:3515010039.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Mesto nad Váhom v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ivana Pavloviča a

členov senátu - prísediacich F. Ď. T. F.. F. A., V. K. V. H. E. A., Z.. XX.XX.XXXX V. K., K. B. K.Z.Č., X.
XXX/XX, trestne stíhaného pre zločin znásilnenia podľa § 199 ods. 1 Trestného zákona č. 300/2005 Z. z.
v znení účinnom v čase spáchania skutku (ďalej len „Trestný zákon") na hlavnom pojednávaní konanom
v Novom Meste nad Váhom dňa 4. augusta 2015 t a k t o

r o z h o d o l :

Obžalovaný: E. A. H. V. Á. Č., Z.. XX.XX.XXXX V. K.Z.,
K. B. K., X. XXX/XX, na slobode,
sa podľa § 285 písm. b) Trestného poriadku

o s l o b o d z u j e
spod obžaloby Okresnej prokuratúry Nové Mesto nad Váhom Pv 309/14/3304 - 33 zo dňa 29.01.2015,
doručenej Okresnému súdu Nové Mesto nad Váhom dňa 30.01.2015, pre zločin znásilnenia podľa §
199 ods. 1 Trestného zákona na skutkovom základe, že v presne nezistenom čase po 23:00 hod. dňa
13.04.2014 v Novom Meste nad Váhom v byte č. 6 v bytovom dome na L. XX v kuchyni na dlážke na
rozkladacom matraci červenej farby vykonal násilím súlož s F. X. tak, že ju kopol do oblasti kolena ľavej
nohy z vnútornej strany a udrel päsťou do oblasti tváre nad ľavým okom, v dôsledku čoho spadla na

uvedený matrac a vyhrnula sa jej nočná košeľa, následne ju pravou rukou chytil za hrudník pod krkom,
čím ju pritlačil na tento matrac a druhou rukou jej vytiahol hygienický tampón, ktorý mala,
pretože skutok nie je trestným činom.

o d ô v o d n e n i e :

obžalovanému je vedené trestné konanie na tunajšom súde za zločin znásilnenia podľa § 199 ods.
1 Trestného zákona na skutkovom základe obžalobe Okresnej prokuratúry Nové Mesto nad Váhom
pod Pv 309/14/3304 - 33/14/3304-34 zo dňa 21.01.2015 doručenej Okresnému súdu Nové Mesto nad
Váhom dňa 22.01.2015.
Po začatí hlavného pojednávania súd zistil, či chcú obžalovaný a prokurátor uzavrieť dohodu o vine a

treste. Prokurátor a obžalovaný vyhlásili, že nechcú uzavrieť dohodu o vine a treste.
Obžalovaný po zákonnom poučení o jeho právach a podľa § 257 Trestného poriadku vyhlásil, že je
nevinný.
Vzhľadom na vyhlásenie obžalovaného, že je nevinný, vykonal súd na hlavnom pojednávaní
dokazovanie výsluchom obžalovaného E.R. A., poškodenej F. X.Q.A., Q. K. V., prečítal so súhlasom
obžalovaného a prokurátora výpovede svedkov F. A., E. F., D. Q., T. G.Š. O., prečítal so súhlasom
obžalovaného a prokurátora znalecký posudok z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria,

F.. Ľ. H. T. F.. F. U. a znalecký posudok X.. M. G. č. 35/2014 z odboru psychológia, odvetvie klinická
psychológia dospelých, a oboznámil ostatné dôkazy vzťahujúce sa na predmetnú trestnú vec a osobu
obžalovaného.
* * * * *Na základe vykonaného dokazovania, hodnotiac vykonané dôkazy jednotlivo ako aj vo vzájomnej
súvislosti, súd dospel k záveru, že výsledky samotného dokazovania nevyzneli jednoznačne a dôkazy
nesvedčia k vyvodeniu bezpečného záveru, že žalovaný skutok sa stal tak ako je kladený obžalovanému

za vinu obžalobou. Záver o vine obžalovaného musí byť založený na jednoznačne zistených a bezpečne
preukázaných faktoch a nie na domnienkach.
Obžalovaný E. A. na hlavnom pojednávaní po zákonnom poučení o právach obžalovaného a poučení
podľa § 257 Trestného poriadku vyhlásil, že je nevinný a vo svojej následnej výpovedi pred súdom poprel
vinu za spáchanie žalovaného skutku. Z výpovede obžalovaného na hlavnom pojednávaní vyplynulo, že

s poškodenou v inkriminovaný deň požili alkoholické nápoje, v dôsledku toho zaspal a následne popísal
ako došlo k pohlavnému styku medzi ním a poškodenou, pričom poškodená nekričala o pomoc, nevie
či mu hovorila, aby prestal. Z jeho výpovede tiež vyplynulo, že pred týmto skutkom aj po tomto skutku
plánovali spoločnú budúcnosť a svadbu. Oproti výpovedí obžalovaného stojí usvedčujúca výpoveď
poškodenej F. X.. Z výpovede poškodenej na hlavnom vyplynulo, že v inkriminovaný deň pili alkohol,
následne obžalovaný zaspal a chcela prezliecť z mokrých riflí, na čo sa obžalovaný prebral, mal ju začať

biť, kopnúť do kolena udrieť do päsťou pod ľavé oko, následne spadla na matrac, kde ju pritlačil, vytiahol
jej tampón a mali sex. Nechcela to, nebol to normálny sex, bránila sa, škriabala ho, a kopla do stehna.
Hovorila mu, aby ju nechal na pokoji. Potom volala policajtov. Na hlavnom pojednávaní bol vypočutý
svedok K. V., z ktorého výpovede vyplynulo, že v nočných hodinách boli vyslaní s kolegom preveriť
hlásenie F. X., ktorá volala viackrát. Vysvetlila im, že priateľ ju napádal. Mala na sebe nočnú košeľu, na

tvári a na častiach tela, ktoré boli viditeľné, nevideli žiadne zranenia. Požadovala od nich, aby jej priateľa
vyhodili z bytu. Po následnej komunikácii, keď chceli odísť z bytu, keďže nebolo čo riešiť, táto doslovne
povedala, „tak som bola znásilnená, aby ste mali čo riešiť“. Z výpovede svedka vyplynulo, že poškodená
nevyzerala ako osoba, ktorá bola znásilnená, čo vie porovnať s osobnými skúsenosťami, keď videl
ženu po znásilnení a po pokuse o znásilnenie. Obdobne vypovedal svedok G. O. v prípravnom konaní.

Z prečítaných svedeckých výpovedí svedkov E. F., F.. D. Q. vyplynulo, že neboli priamymi svedkami
incidentu medzi obžalovaným a poškodeným.
V rámci prípravného konania boli zabezpečené dôkazy, ktoré boli na hlavnom pojednávaní vykonané
a to znalecký posudok z odboru zdravotníctva a farmácia, odvetvia psychiatria, ktorým bol vyšetrený
duševný stav obžalovaného a poškodenej znalcami MUDr. Ľ. H. T. F.. F. U., I. X. X.. M. G. č. 35/2014

z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia dospelých, zápisnicou o ohliadke miesta činu na č.
l. 139-140, fotodokumentáciou na č. l. 141, lekárskymi záznamami na č. l. 144, fotodokumentáciou na
č. l. 145, fotodokumentáciou na č. l. 152-155.
Zo znaleckého posudku z odboru zdravotníctva a farmácia, odvetvie psychiatria, znalcov F.. Ľ. H. T.
F.. F. U. vyplynul, že obžalovaný v minulosti ani v čase skutku a ani v prítomnosti netrpel a netrpí

duševnou poruchou v pravom slova zmysle. Je závislý od alkoholu a o účinkoch alkoholu na svoj
organizmus a psychiku vie. V čase skutku sa nachádzal v stave stredne ťažkej až ťažkej opitosti a
jeho rozpoznávacie a najmä ovládacie schopnosti boli vo forenzne podstatnej miere znížené - nie
však úplne vymiznuté. Nebezpečnosť svojho konania pre spoločnosť si v čase skutku uvedomoval len
čiastočne. Pobyt obvineného na slobode nie je nebezpečný. Navrhujú uložiť ochrannú protialkoholickú

liečbu ambulantnou formou, ktorá by mala postačovať, nakoľko je k pitiu kritický a zatiaľ nie sú uňho
prítomné nepriaznivé zmeny osobnosti v zmysle depravácie a pod.
Uvedení znalci súčasne konštatovali, že Monika Piskláková netrpí duševnou poruchou v pravom slova
zmysle. Konštatovali u nej zmiešanú poruchu osobnosti s rysmi emočne nestabilnými, narcistickými a
histriónskymi. Vierohodnosť osobnosti poškodenej je vo forenzne významnej miere znížená, v dôsledku

prítomnej psychopatológie. Trpí takou poruchou osobnosti, kde sa vo zvýšenej miere prejavuje sklon
fakty zveličovať, prekrúcať, zamlčovať, aj priamo klamať ak je to na jej prospech, je egocentrická a
manipulatívna. Poznávací aparát má neporušený, teda schopnosť vnímať, zapamätať si a následne
reprodukovať udalosti, ktorých sa zúčastnila, má neporušenú.
Zo znaleckého posudku X.. M. G. č. 35/2014 z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia

dospelých, vyplynulo, že poškodená nemala a nemá tendencie konfabulatórne spracúvať udalosti
tvoriace predmet vyšetrovania. Konfabulácie možno u nej spoľahlivo vylúčiť. Zo záverov znaleckého
posudku vyplynulo, že osobnosť poškodenej je infantilná, egoisticko - egocentrická, histriónska,
afektívne labilná, afektívne dráždivý typ - sklony k náhlym, prudkým emočným výbuchom. Poškodená
je hyperkritická voči iným, ale voči sebe je hypokritická, vzhľadom k distorznej sebareflexii presúva

zodpovednosť zo seba na svoje okolie. Poškodená neprodukuje vo svojich verbalizáciách také prvky,
ktoré by z hľadiska psychologického potvrdzovali, že sa jedná o vzťahové znásilnenie medzi dvoma
citovo veľmi blízkymi osobami, ktoré násilie je zamerané na paralýzu, resp. likvidáciu schopnosti účinnej
obrany jedného z partnerov. Iniciálna fáza sexuálneho styku veľmi vysoko pravdepodobne spočívala vtom, že sa menovaná snažila obžalovaného vyzliecť z pomočených vecí, čo on vnímal ako podnet na
súlož. Za takto psychologicky zadefinovanej situácie poškodená vak nezačala pregnatne, konštruktívne
obrannekonaťatoinapriekfaktu,žeihneďvzačiatkukoitumohlaráznym,hlasnýmverbálnympríkazom,

čo algickým brachiálnym manévrom ukončiť rozvíjajúcu sa inkriminovanú situáciu, ale neurobil tak. Po
sexuálnom styku sa prioritne venovala osobnej hygiene, pričom vak nepopísala jediný prežitok bolesti,
strachu, úzkosti, vlastnej potupy, pokory, hanby poníženia, zúfalstva, bezmocnosti, zneváženia svojej
ženskej dôstojnosti a to preto, lebo podľa jej odborného názoru takéto prežitky po sexuálnom styku
jednoduchonemalaaanisasodstupomčasunedostavilanotnástratadôvery,činotnáruptúravzťahovej

väzby medzi ňou a obžalovaným, naopak táto epizóda napokon upevnila ich vzťah aj sexuálny život.
Poškodená sa v tempore criminis vehementne vedela ohradiť voči akémukoľvek konaniu, ktoré vnímala
ako útok na svoju osobnostnú integritu, vôbec nestratila schopnosť obrany vlastnej nedotknuteľnosti,
o tom niet z psychologického najmenších pochýb. Poškodená totiž nepovažovala a nepovažuje za
silného po stránke fyzickej, či psychickej. Práve naopak, poškodená je v ich vzťahu tá dominantná,
ktorá nemala a nemá žiadnu ťažkosť verbálne i brachiálne útoky kedykoľvek opätovať. Keďže privolaná

hliadka vlastným rozumom posúdila daný stav veci, keďže odmietla „slepo“ splniť príkaz poškodenej, tak
poškodená podľa názoru znalkyne sexuálny styk, ktorý z jej strany síce nebol ani stopnutý, zastavený,
v afekte zlosti skratovo nazval znásilnenie. Teda na dosiahnutie ňou vytýčeného cieľa použila najkratšiu
cestu, bez ohľadu na ďalšie možné následky. Špecifiká psychologická vierohodnosť jej výpovede je
forenzne významne oslabená. Udalosti tvoriace predmet vyšetrovania v súčasnosti nezanechali na

psychickom zdraví poškodenej žiadne negatívne následky.
Podľa odpisu z registra trestov obžalovaný nebol súdne trestaný.
Podľa výpisu z registra priestupkov obžalovaný má evidovaných 10 dopravných priestupkov.
Výsledky samotného dokazovania nevyzneli jednoznačne a dôkazy nesvedčia k vyvodeniu bezpečného
záveru, že došlo k spáchaniu trestného činu tak, ako je uvedený v obžalobe. Nepochybné je len

to, že medzi poškodenou a obžalovaným došlo k pohlavnému styku, avšak podľa názoru súdu nie
je možné prijať jednoznačný záver, že obžalovaný násilím donútil poškodenú k súloži. Významným
spôsobom je spochybnená vierohodnosť výpovede poškodenej závermi znalcov psychiatrov, znalkyne
psychologičky týkajúce sa osobnosti poškodenej ako aj výpoveďou svedka K. V.. Znalci z odboru
psychiatrie a psychológie sa v podstate zhodli na tom, že vierohodnosť osobnosti poškodenej je vo

forenzne významnej miere znížená v dôsledku prítomnej psychopatológie, keď poškodená trpí takou
poruchou osobnosti, kde sa vo zvýšenej miere prejavuje sklon fakty zveličovať, prekrúcať, zamlčovať,
aj priamo klamať ak je to na jej prospech. Konštatovali, že je egocentrická a manipulatívna. Bez
významu nie je zistenie znalkyne psychologičky, že poškodená nepopísala žiadny prežitok bolesti,
strachu, úzkosti, vlastnej potupy, pokory, hanby poníženia, zúfalstva, bezmocnosti, zneváženia svojej

ženskejdôstojnostispoukazomnato,žepodľajejodbornéhonázorutakétoprežitkyposexuálnomstyku
jednoducho nemala a ani sa s odstupom času nedostavila strata dôvery. Uvedené potvrdzuje aj výpoveď
svedka Tomáša Valoviča, ktorý na hlavnom pojednávaní popísal stavy žien pri pokuse znásilnenia a po
znásilnení, ktorých stavov bol očitým svedkom v minulosti a takéto stavy u poškodenej nepopísal. Práve
tomuto svedkovi povedala poškodená, keď sa nedomohla vykázania obžalovaného z bytu, že „tak som

bola znásilnená, aby ste mali čo riešiť“. Napokon obžalovaný a poškodená v zhode uviedli, že po tomto
pohlavnom akte viedli spoločný život a to aj intímny. Vierohodnosť poškodenej oslabuje aj elektronická
korešpondencia predložená obhajobou, z ktorej vyplýva komunikácia poškodenej s obžalovaným o
predmetnej veci len niekoľko dní pred hlavným pojednávaním, ktorú iniciovala poškodená.
Záver o vine obžalovaného musí byť založený na jednoznačne zistených a bezpečne preukázaných

faktoch. Ustanovenie § 2 ods.4 Trestného poriadku, obsahuje základnú zásadu trestného konania, a
to zásadu prezumpcie neviny. Každý, proti komu sa vedie trestné stíhanie, sa považuje za nevinného,
dokiaľ vina nie je právoplatným odsudzujúcim rozsudkom vyslovená. Prezumpcia neviny vyjadruje
objektívnu právnu situáciu. Zo zásady prezumpcie neviny vyplývajú základné pravidlá, ktoré súd musí
v plnom rozsahu rešpektovať. Jedná sa najmä o zásadu, že obžalovanému musí byť vina preukázaná,

teda nie je úlohou obžalovaného preukazovať svoju nevinu, je len jeho právom predkladať a navrhovať
dôkazy o svojej nevine. Ďalšou zásadou je zásada „in dubio pro reo“, teda že v prípade, ak
po skutočne dôslednom uskutočnení a preskúmaní dôkazov existujú pochybnosti o skutkovej otázke
významnej pre rozhodnutie, je potrebné rozhodnúť v prospech obžalovaného. Ďalším princípom je
princíp, podľa ktorého nedokázaná vina má rovnaký význam ako dokázaná nevina. V danom prípade

súd nemal dostatok spoľahlivých dôkazov, na základe ktorých je jednoznačne preukázané, že došlo k
vynúteniu súlože obžalovaným s poškodenou násilím. Nepochybné je len, že skutok súlože sa stal, ale
sú pochybnosti o reálnosti násilia, ktoré malo byť podľa obžaloby použité na vynútenie súlože. Preto
súd aplikujúc zásadu in dubio pro reo obžalovaného spod obžaloby oslobodil. Výsledky dokazovaniavykonaného pred súdom na hlavnom pojednávaní nevyznievajú jednoznačne a netvoria úplne ucelenú a
logickú reťaz tak priamych ako aj nepriamych dôkazov, z ktorých by mohol súd vyvodiť bezpečný záver,
že sa obžalovaný dopustil skutku ladeného mu za vinu. Súd obžalovaného spod obžaloby oslobodil s

poukazom na § 285 písm. b) Trestného poriadku, pretože skutok nie je trestným činom

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia prostredníctvom
Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom na Krajský súd v Trenčíne. Právo podať odvolanie neprináleží
tomu, kto sa tohto práva už výslovne vzdal. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho,
komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až

doručenie rozsudku.
Odvolanie môže podať prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku /§ 307 ods. 1 písm. a), ods.
2 Trestného poriadku/ a to v neprospech i v prospech obžalovaného /§ 308 ods. 1, ods. 2 Trestného
poriadku/.
Odvolanie môže podať obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka /§ 307 ods. 1 písm.

b) Trestného poriadku/.
Odvolanie môžu podať v prospech obžalovaného okrem obžalovaného a prokurátora i príbuzní
obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre nesprávnosť
výroku, ktorý sa týka obžalovaného). Prokurátor môže tak urobiť i proti vôli obžalovaného /§ 308 ods.
2 Trestného poriadku/.

Odvolanie môžu podať zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca
obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to v jeho prospech. Ak
je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony
obmedzená, môže i proti vôli obžalovaného za neho v jeho prospech odvolanie podať aj jeho zákonný
zástupca alebo jeho obhajca /§ 308 ods. 2 Trestného poriadku/.

Odvolanie môže podať štátny orgán starostlivosti o deti a mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa
týka mladistvého obžalovaného, a t len v jeho prospech, a to aj proti jeho vôli /§ 345 ods. 1 Trestného
poriadku/.
Odvolanie môže podať poškodený, ktorý si uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku
o náhrade škody /§ 307 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku/, a to v neprospech obžalovaného. Ak je

poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu /
§ 68 Trestného poriadku/.
Odvolanie môže podať zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci /§ 307 ods. 1 písm.
d) Trestného poriadku/.
Osoba oprávnená podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môže ho napadnúť aj preto, že

taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.