Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 5. marec 2015

Súd: Okresný súd Čadca
Spisová značka: 6C/150/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5314206844
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 03. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Mravec

ECLI: ECLI:SK:OSCA:2015:5314206844.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Čadca v konaní pred sudcom JUDr. Michalom Mravcom, v právnej veci navrhovateľky K.

M., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Č., M. XXXX, štátnej príslušníčky SR, proti odporcovi Ing. P. M., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom Č., M. XXXX, štátneho príslušníka SR, o zrušenie vyživovacej povinnosti
rodiča voči plnoletému dieťaťu takto

r o z h o d o l :

Súd vyživovaciu povinnosť navrhovateľky voči odporcovi určenú naposledy rozsudkom Okresného súdu
Čadca č. konania 8C/184/2009 - 50 zo dňa 12.07.2010 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline
č. konania 9Co/332/2010 - 61 zo dňa 30.09.2010 z r u š u j e s účinnosťou od 1.7.2014.

Navrhovateľke právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom podaným na súde dňa 02.07.2014 sa navrhovateľka domáhala zrušenia svojej vyživovacej
povinnosti voči odporcovi určenej rozsudkom súdu v konaní Okresného súdu Čadca sp. zn.
8C/184/2009,pretožeodporca,jejplnoletýsyn,ukončilštúdiumnavysokejškoledňa10.06.2014,pričom
je toho názoru, že odporca je schopný uživiť sa sám.

Odporca vo svojom písomnom zo dňa 12.01.2015 potvrdil, že ukončil sústavnú prípravu na povolanie a
to dňa 10.06.2014, kedy sa aj zaevidoval na Úrade práce sociálnych vecí a rodiny v Čadci. Navrhol návrh

navrhovateľky zamietnuť, poukazujúc na zmenu pomerov na strane navrhovateľky - zníženie výdavkov
(zrušenie vyživovacej povinnosti voči dcére C. a synovi M.), zvýšenie príjmov (brigády v zahraničí,
účtovníctvo) Okrem toho navrhovateľka prerába byt pre zvýšenie svojej životnej úrovne, pričom mu
neumožňuje jeho využívanie. Navrhovateľka si svoju vyživovaciu povinnosť neplní svedomite, mešká
s vyplácaním výživného, bola aj trestne stíhaná. Od ukončenia vysokoškolského vzdelania si dopĺňa
jazykové znalosti potrebné na možnosť realizácie získaného vzdelania nemá žiadny príjem.

Na pojednávaní vo veci smej dňa 05.03.2015 navrhovateľka zotrvala na podanom návrhu, pričom žiadal,
aby bolo výživné zrušené. Od rozvodu manželstva sa k nej odporca nespráva ako syn. Vysokú školu
ukončil dňa 1.7.2014, mohol si privyrobiť a pokiaľ nie je v regióne dostatok práce, mohol odísť mimo
región alebo do zahraničia. Podporovala ho ako mohla. Keď mu vybavila brigádu, odmietol ju s tým,
že nebude pracovať pod 4 € za hodinu.

Odporca na pojednávaní súdu uviedol, že počas štúdia mal nejaké brigády, bola však kríza, bolo ťažké
si brigádu nájsť. Po skončení vysokej školy si aktívne hľadal zamestnanie, najmä v K.. Toho času už je
zamestnaný. Má za to, že pokiaľ nebol zamestnaný, navrhovateľka by mu mala doplatiť výživné. Od 1.
2. 2015 je zamestnaný na exekútorskom úrade v K., na Úrade práce bol evidovaný od 11.06.2014Výsluchom účastníkov, účastníkmi predloženými a na základe ich návrhov a tvrdení súdom
zabezpečenými listinnými dôkazmi vrátane obsahu spisu Okresného súdu Čadca sp.

zn. 8C/184/2009 (vo veci posledného predchádzajúceho konania o výživnom na odporcu) súd zistil
nasledujúci skutkový stav veci (§ 153 ods. 1 zák. č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení
neskorších predpisov, ďalej len „O.s.p.“):

Navrhovateľ je zamestnaný od 1.2.2015 (ako sám uviedol na pojednávaní súdu) od 11.06.2014 bol

evidovaný evidovaný ako uchádzač o zamestnanie príslušným Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny
Čadca. Sústavnú prípravu na povolanie ukončil 10.06.2014 (čo potvrdil odporca na pojednávaní súdu).
Rozsudkom Okresného súdu Čadca zo dňa 12.07.2010 sp. zn. 8C/184/2009 v spojení s Rozsudkom
Krajského súdu v Žiline zo dňa 30.09.20100, sp. zn. 9Co/332/2010 súd uložil navrhovateľke povinnosť
platiť na výživu maloletého P. M. v sume 60,- Eur mesačne od 30.11.2009 vždy do 15. dňa v mesiaci
k rukám odporcu.

Pripojením spisu Okresného súdu Čadca sp. zn. 8C/184/2009 vo veci zvýšenia výživného na plnoletého
odporcu súd zistil, že Okresný súd Čadca o určení rozsahu vyživovacej povinnosti navrhovateľky voči
odporcovi naposledy rozhodol rozsudkom č. konania 8C/184/2009 zo dňa 12.07.2010 v spojení s
rozsudkom Krajského súdu v Žiline zo dňa 30.09.2010, ktorým rozhodol o zvýšení výživného na odporcu

na sumu 60,- Eur mesačne počnúc od 30.11.2009; citovaný rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa
7.1.2011.

Posudzujúc takto vykonaným dokazovaním zistený skutkový stav veci jestvujúci k rozhodnému času
vyhlásenia rozsudku súdu v tejto veci (§ 120, § 132, § 153 ods. 1, § 154 ods. 1 O.s.p.), keď súd

vykonal všetky navrhnuté dôkazy, súd o návrhu navrhovateľa o zrušení vyživovacej povinnosti otca voči
plnoletému dieťaťu na jeho právne posúdenie aplikoval ustanovenia zák. č. 36/2005 Zb. z. o rodine
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len Zákon o rodine),
konkrétne ustanovenia § 62 ods. 1 v spojení so spoločnými ustanoveniami §§ 75 a nasl.,
menovite ustanovenia § 78 ods. 1 Zákona o rodine.

Súd zhodne s navrhovateľkou posudzuje, že vo väčšine prípadov z rozhodovacej praxe súdov je dieťa
schopné sa samo živiť spravidla vtedy, keď ukončilo povinnú školskú dochádzku a na ňu nadväzujúce
denné štúdium na strednej škole alebo i ďalšie na vysokej škole. Je preukázané a medzi účastníkmi
nesporné, že odporca po skončení vysokej školy nepokračuje v ďalšom dennom štúdiu na vysokej škole

(kontinuálnepokračovanievdennomštúdiunavysokejškolejespoločenskyisúdnoupraxouuznávaným
dôvodom trvania odkázanosti detí s výživou na svojich rodičov, od ktorých zákon i prostredníctvom
právneho inštitútu ich vyživovacej povinnosti k deťom očakáva, že takúto činnosť svojho dieťaťa budú
podľa svojich schopností a možností podporovať).

I keď vyššie uvedené neplatí bez výnimky a i súd zdôrazňuje, je súd pri skúmaní podmienok
samostatnej vyživovacej schopnosti oprávneného dieťaťa vychádzať z konkrétnych okolností a pomerov
oprávneného a povinného (§ 62 ods. 1 vo vzťahu k ustanoveniu § 75 ods. 1 a 2) posúdením pomerov
oboch účastníkov súd dospel k záveru, že v prejednávanej veci sa nejedná o takto individuálny
mimoriadny prípad, ktorého okolnosti by odôvodňovali priznanie práva na výživné dieťaťu od rodiča

i po riadnom ukončení denného štúdia ako prípravy na budúce povolanie a nie je žiadny dôvod,
aby v súčasnosti súd schopnosť odporcu samostatne sa živiť najmä z hľadiska uplatniteľnosti sa na
pracovnom trhu vnímal odlišne od navrhovateľky. Pritom nie je rozhodujúce, či to bude v odbore, pre
ktorý štúdiom získal kvalifikáciu alebo mimo tohto odboru, prípadne čo i dočasne prostredníctvom
nekvalifikovanej práce vykonávanej prípadne i formou dohôd o prácach mimo pracovného pomeru. Pre

posúdenie existencie, resp. času zániku zákonnej vyživovacej povinnosti navrhovateľky voči odporcovi
je v nadväznosti na všeobecnú právnu úpravu ustanovení § 62 ods. 1 Zákona o rodine rozhodujúce
posúdenie, či a ak áno, tak dokedy odporca spĺňa charakteristiky osoby sústavne sa pripravujúcej
na povolanie i v súlade s platnou osobitnou právnou úpravou (zák. č. 5/2004 Zb. z. o službách
zamestnanosti v znení neskorších predpisov upravujúci pojem sústavnej prípravy na povolanie v § 35

ods. 1, ods. 2 písm. a), b) citovaného zákona - ako štúdium na strednej škole alebo štúdium na vysokej
škole na získanie vysokoškolského vzdelania tretieho stupňa a tiež obdobie bezprostredne nadväzujúce
naskončenieštúdianavysokejškole,najdlhšiedokoncaškolskéhoroku,vktoromobčanskončilštúdium
na vysokej škole a tiež obdobie od skončenia štúdia na vysokej škole). V ustanovení § 34 ods. 2 písm. c)citovaného zákona č. 5/2004 Zb. z. viaže zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie na základe
žiadosti o zaradenie do evidencie v lehote plynúcej od skončenia sústavnej prípravy na povolanie, ktorú
pre potreby citovaného zákona charakterizuje ako obdobie najdlhšie do konca (posledného) školského

roka na vysokej škole - to znamená do 30.6. príslušného kalendárneho roka. S odkazom na osobitnú
úpravu v zákone č. 245/2008 Zb. z. o výchove a vzdelávaní (Školský zákon a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

I v konaní o návrhu na zrušenie súdom určenej vyživovacej povinnosti voči plnoletému dieťaťu (§ 62 a

nasledujúce Zákona o rodine) zákon - v ustanovení § 163 ods. 1 O.s.p. v spojení s ustanovením § 78
ods. 1 Zákona o rodine umožňuje zrušenie predtým rozsudkom súdu v určenej vyživovacej povinnosti i
za obdobie predchádzajúce podaniu návrhu na súd - rozhodujúcim je pritom zistenie v čase vzniku takej
zmeny pomerov, ktorá odôvodňuje zmenu alebo zrušenie predchádzajúceho rozhodnutia o výživnom (k
tomu súd odkazuje i na právne názory vyslovené v rozhodnutiach publikovaných v Zbierke rozhodnutí
pod č. R54/1969 a č. R2/1985).

Takáto zmena pomerov na strane odporcu bez ohľadu na dovŕšenie plnoletosti a dátum ukončenia
štúdia na vysokej škole (10.06.2014) nastala najneskôr dňa 30.6.2014 skončením školského roka, v
ktorom odporca ukončil vysokoškolské štúdium, keďže odporca nepokračoval kontinuálne v ďalšom
vysokoškolskom štúdiu. Súd je však zároveň viazaný návrhom navrhovateľky (§ 78 ods. 1 Zákona o

rodine v spojení s ustanovením §-u 153 ods. 2 O.s.p.) žiadajúcej zrušenie vyživovacej povinnosti od
1.7.2014, ktorému preto takto v celom rozsahu dôvodnému vyhovel.

Záverom súd nad rámec vyššie uvedenej právnej argumentácie, vychádzajúc z ktorej uznal návrh
navrhovateľky ako opodstatnený, dodáva k odporcom uvádzanej obhajobe ďalšieho plnenia výživného

navrhovateľom bez toho, aby súd akokoľvek prehliadal nepochybne neľahkú sociálnu situáciu na strane
odporcu a jeho otca, odporca je dospelý mladý muž s dobrým zdravotným stavom, s ukončeným
vysokoškolským vzdelaním, s kvalifikáciou potrebnou pre úspešné uplatnenia sa na pracovnom trhu,
naviac t.č. zamestnaného v riadnom pracovnom pomere. I svojim doterajším aktívnym konaním v tomto
smere (úsilie o zamestnanie vo svojom alebo príbuznom odbore) preukazuje, že už teraz disponuje

potrebnými predpokladmi, aby nebol ďalej so svojou nevyhnutnou výživou odkázaný na svojich rodičov,
ale aby im i s vynaložením ešte vyššieho úsilia ale i s uskromnením vlastných potrieb, naopak sám začal
oplácať doterajšiu starostlivosť - k čomu ho i súd napáda a povzbudzuje.

O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia §-u 150 ods. 1 v spojení s ustanovením §-u 142 ods.

1 O.s.p. a §-u 151 ods. 1 O.s.p. so zreteľom na predmet konania. Je v záujme odporcu a naopak je v
záujme navrhovateľky ako povinnej zosúladenie doterajšej úpravy jeho vyživovacej povinnosti k dieťaťu
so skutočným právnym stavom a to nevyhnutne prostredníctvom navrhovaného súdneho rozhodnutia.
S prihliadnutím na tieto dôvody ako hodné osobitného zreteľa (§ 150 ods. 1 O.s.p.) súd navrhovateľke,
ktorá si žiadne trovy neuplatnila (odporca postupom podľa § 151 ods. 1 O.s.p. nenavrhol navrhovateľku

zaviazať náhradou trov konania) napriek jej úspešnosti v konaní (§ 142 ods. 1 O.s.p.) proti odporcovi
právo na náhradu trov konania ani čiastočne nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie ku Krajskému súdu v Žiline, do 15 dní odo dňa jeho
doručenia na podpísanom súde (§ 201, § 204 ods. 1 OSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3 OSP - z podania musí byť zjavné,
ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané a datované)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo
postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods.1 OSP). Odvolanie možno
odôvodniť len dôvodmi uvedenými v § 205 ods.2 OSP. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody

odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods.3 OSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon NR SR č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti /Exekučný poriadok/ a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších

predpisov) - (§ 251 ods.1 OSP).