Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 22. január 2015

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 11C/208/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8314212398
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 01. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Koščo

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2015:8314212398.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudcom JUDr. Marekom Koščom v právnej veci žalobcu Orange Slovensko, a.s.,

Metodova 8, 821 08 Bratislava, právne zastúpený Bobák, Bollová a spol., s.r.o., advokátska kancelária,
Dr. Vl. Clementisa 10, 821 02 Bratislava, proti žalovanému U. Ž., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom B.
XXX/XX, M. O. N., t.č. na neznámom mieste, zastúpený ustanovenou opatrovníčkou U. Y., P. D.B. F. B.,
za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaného Združenie na ochranu spotrebiteľov Slovenska,
Farská 32, 071 01 Michalovce, právne zastúpený JUDr. Imrichom Hrubým, advokátom, Farská 32, 071
01 Michalovce, o zaplatenie 447,68 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 407,68 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,50%

ročne z dlžnej sumy od 26.07.2013 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a.

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi trovy konania pozostávajúce zo súdneho poplatku vo výške
21,76 eur, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalobca je p o v i n n ý zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi trovy konania vo výške 176,21 eur, do 3 dní
od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca podal dňa 24.10.2014 na tunajší súd žalobu, ktorou žiadal zaviazať žalovaného na zaplatenie
sumy 447,68 eur s príslušným úrokom z omeškania a náhradu trov konania, z dôvodu neuhradenia
faktúr za poskytnuté telekomunikačné služby, nevyužívania jeho služieb po dohodnutú dobu a následnej
zmluvnej pokuty.

Žalobu odôvodnil tým, že medzi účastníkmi konania došlo k uzatvoreniu Zmluvy o poskytovaní verejných

služieb, a to dňa 22.02.2013, zároveň v ten istý deň došlo aj k uzatvoreniu Dodatku k zmluve, na základe
ktorých žalobca poskytol žalovanému cenové zvýhodnenie na služby využívané prostredníctvom SIM
karty pričom žalovaný sa zaviazal zotrvať v zmluvnom vzťahu so žalobcom v prípade uzatvorenej zmluvy
po dobu 24 mesiacov, platiť riadne a včas poplatky za poskytnuté služby a pri porušení zmluvných
povinností uhradiť zmluvnú pokutu. Žalovaný porušil podmienky zmluvy tým, že nezaplatil mesačné
úhrady za poskytnuté služby za obdobie od 03/2013 - 05/2013, preto uplatnil aj nárok na zaplatenie sumy
40 eur ako zmluvnej pokuty. Žalovaný napriek výzve na úhradu splatných záväzkov tieto neuhradil.

Podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 22.12.2014, Združenie na ochranu spotrebiteľov Slovenska,
súdu oznámilo, že podľa ustanovenia §93 O.s.p. vstupuje do konania ako vedľajší účastník na strane
žalovaného.V priebehu konania súd zistil, že žalovaný sa nezdržiava v mieste svojho trvalého bydliska a jeho
súčasný pobyt sa súdu nepodarilo zistiť, preto mu súd v konaní ustanovil opatrovníčku, ktorá sa k veci

nevyjadrila.

Na nariadené pojednávanie sa nedostavil žalobca, ktorý svoju účasť na pojednávaní vopred ospravedlnil
a požiadal, aby súd vo veci rozhodol v jeho neprítomnosti na základe ním predložených listinných
dôkazov a to aj bez nariadenia pojednávania. Súd rozhodol v jeho neprítomnosti v súlade s ust - § 101

ods. 2 O.s.p.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom zástupcu vedľajšieho účastníka a oboznámením sa s listinnými
dôkazmi, najmä zmluvou o poskytovaní verejných služieb, dodatkom k tejto zmluve, faktúrami, pokusom
o pokonávku, vyjadrením vedľajšieho účastníka a zistil nasledovný skutkový stav.

Dňa 22.02.2013 účastníci konania uzatvorili Zmluvu o poskytovaní verejných služieb č. R. s
účastníckymprogramomZáklad,nazákladektorejboložalovanémupridelenéúčastnícketelefónnečíslo
XXXXXXXXXX. Rovnako v ten istý deň uzatvorili aj dodatok k tejto zmluve, na základe ktorého bolo so
žalobcom dohodnuté, že počas platnosti dodatku k zmluve má žalovaný nárok na poskytnutie cenového
zvýhodnenia na služby využívané prostredníctvom pridelenej SIM karty a žalovaný sa zaviazal zotrvať v

zmluvnom vzťahu so žalobcom po dobu 24 mesiacov, využívať jeho služby a uhrádzať za nich poplatky.
Vprípadeporušeniazmluvnýchpovinnostísažalovanýzaviazaluhradiťzmluvnúpokutuvovýške40eur.

Neoddeliteľnou súčasťou uvedenej zmluvy o poskytovaní verejných služieb boli Všeobecné podmienky
poskytovania verejných elektronických komunikačných služieb prostredníctvom verejnej telefónnej siete

žalobcu.

Podľa čl. 2, bod. 2.3. písm. a) Dodatkov, vyplýva, že žalovaný sa zaviazal zotrvať v zmluvnom vzťahu
so žalobcom po dobu 24 mesiacov, v prípade uzatvorenej Zmluvy.

Žalovaný podmienky zmluvy nedodržal, lebo nezaplatil poplatky za poskytnuté služby vyúčtované
faktúrami za obdobie od 03/2012 - 05/2013 v celkovej výške 40 eur.

Žalobca vyzval žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy pokusom o pokonávku zo dňa 11.07.2013,
zároveňhovňomupozornil,žezdôvoduporušeniazmluvnýchpodmienok,muvzniklapovinnosťzaplatiť

zmluvnú pokutu vo výške 40 eur, ktorej zaplatenia sa domáhal i v podanej žalobe.
Vedľajší účastník na pojednávaní uviedol, že vstúpil do konania iba v časti zmluvnej pokuty v sume 40
eur, nakoľko sa jedná o neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá je formulovaná s okruhom na porušenie
neurčitého okruhu rôznych povinností a spotrebiteľ je povinný zmluvnú pokuty v plnej výške platiť bez
ohľadunaokamih,kedykporušeniupovinnosti,viazanostidošločizmluvuukončímesiacpreduplynutím

viazanosti alebo na začiatku doby viazanosti. Preto žiadal v časti zmluvnej pokuty žalobu zamietnuť.
Zároveň si uplatnil trovy konania.

Na základe vykonaného dokazovania súd zistil, že podaná žaloba je v časti uplatneného hovorného
dôvodná.

Podľa ustanovenia §44 ods. 1 Zák. č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách, zmluvou o
poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej
sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú
súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby,

poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových
bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou,
ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho
zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.

Podľa ustanovenia §44 ods. 2 Zák. č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách, zmluva o
poskytovaní verejných služieb musí obsahovať
a.) identifikačné údaje zmluvných strán v rozsahu podľa § 15 ods. 2,
b.) popis poskytovaných služieb, najmä informácie o1. prístupe k službám tiesňového volania a lokalizačným údajom vrátane obmedzení pri poskytovaní
služieb tiesňového volania,
2. obmedzeniach týkajúcich sa prístupu k službám a aplikáciám alebo ich používania v súlade s

osobitnými predpismi,
3. minimálnej ponúkanej úrovni kvality služieb, najmä lehotu prvého pripojenia k sieti alebo iné
ukazovatele, ak tak určí úrad podľa § 46,
4. postupoch podniku pri meraní a riadení prevádzky zameraných na zamedzenie preťaženia sieťového
spojenia a informácie o tom, ako môžu tieto postupy vplývať na kvalitu služieb,

5. druhoch servisných služieb, podporných služieb a kontaktné údaje na tieto služby,
6. obmedzeniach, ktoré podnik zavedie na používanie dodaných koncových zariadení,
c.) možnosť účastníka zverejniť alebo nezverejniť jeho osobné údaje v telefónnom zozname a
informačných službách o účastníckych číslach a možnosť vybrať si, ktoré osobné údaje zverejní podľa
§ 59 ods. 2,
d.) podrobnosti o cenách vrátane prostriedkov, ktorými je možné získať aktuálne informácie o platných

cenách, servisných poplatkoch, ponúkané spôsoby platby a rozdiely v nákladoch účastníka súvisiace
so spôsobom platby,
e.) informácie o termínoch a spôsobe fakturácie za poskytnuté služby,
f.) čas trvania zmluvy o poskytovaní verejných služieb, podmienky jej predĺženia a ukončenia vrátane
minimálnych podmienok používania alebo trvania služby, ktoré sa musia splniť v záujme využívania

výhod z akcií na podporu predaja, poplatkov súvisiacich s prenosom čísel a iných identifikátorov,
poplatkovsplatnýchpriukončenízmluvyoposkytovaníverejnýchslužiebanáhradynákladovsúvisiacich
s koncovými zariadeniami,
g.) spôsoby odškodnenia a systémy úhrad, ktoré sa uplatnia v prípade nesplnenia zmluvne dohodnutej
úrovne kvality služieb,

h.) spôsob urovnávania sporov podľa § 75,
i.) druhy opatrení, ktoré môže podnik prijať v prípade narušenia bezpečnosti alebo integrity siete, alebo
v prípade jej ohrozenia alebo poškodenia.

Podľa ustanovenia §43 ods. 12 Zák. č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách, účastník je

povinný
a) používať verejnú službu v súlade s týmto zákonom a so zmluvou o poskytovaní verejných služieb,
b) platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha
služby umožňuje, až na základe predloženej faktúry,
c) používať iba telekomunikačné zariadenia spĺňajúce požiadavky osobitných predpisov.

Vychádzajúc z dôkazov predložených zo strany žalobcu, súd má dostatočne preukázané, že medzi
žalobcom a žalovaným bola uzatvorená dňa 22.02.2013 zmluva o poskytovaní verejných služieb, na
základe ktorých žalobca dodal žalovanému služby a žalovaný je povinný platiť cenu za poskytnuté
služby. Žalovaný cenu za poskytnuté služby vo výške 407,68 eur neuhradil, preto súd v tejto časti žaloby

vyhovel v prospech žalobcu.

Podľa ustanovenia §517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka dlžník ktorý svoj dlh riadne a včas
nesplní, je v omeškaní.

Podľa ustanovenia §517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu,
má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona
povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje
vykonávací predpis.

Podľaustanovenia§3ods.1nariadeniavládySRč.87/1995,ktorýmsavykonávajúniektoréustanovenia
Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Je nepochybné, že žalovaný sa dostal do omeškania so zaplatením svojho záväzku v časti o zaplatenie

407,68 eur a preto žalobca má nárok aj na úrok z omeškania. Súd priznal žalobcovi podľa ustanovenia
§517 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka úrok z omeškania, ktorého výška je v súlade s ustanovením §3
ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/95 Z.z..Žalobca sa ďalej domáhal aj zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 40 eur vyplývajúcej z Dodatku
uzavretého dňa 22.02.2013 k Zmluve o poskytovaní verejných služieb č. XXXXXXX.

Podľa bodu 2.5 písm. b) Dodatku k zmluve, ak účastník počas doby viazanosti v čl. 2 bode 2.3. poruší
svoju povinnosť zotrvať v zmluvnom vzťahu s Podnikom podľa Zmluvy v znení tohto Dodadku a po celú
dobu celú dobu viazanosti užívať bez porušenia Služby prostredníctvom SIM karty alebo účastník poruší
svoju povinnosť neuskutočniť žiadny taký úkon, ktorý by smeroval k ukončeniu alebo účelom ktorého
by malo byť ukončenie platnosti Zmluvy/alebo Dodatku pred uplynutím doby viazanosti, bez ohľadu na

to, či skutočne dôjde k ukončeniu Dodatku alebo Zmluvy, je účastník povinný uhradiť Podniku zmluvnú
pokutu vo výške 40 eur, pričom pokiaľ k porušeniu povinnosti dôjde v období posledných 6 mesiacov
pred uplynutím doby viazanosti, výška zmluvnej pokuty sa bude postupne podľa uvedených pravidiel
znižovať v závislosti od toho koľko mesiacov má ešte uplynúť od okamihu porušenia zmluvnej povinnosti
do konca doby viazanosti. Výška zmluvnej pokuty platnej pre druhú časť doby viazanosti sa vypočíta
tak, že sa počet celých mesiacov medzi posledným dňom doby viazanosti a okamihom porušenia

povinnosti ( pokiaľ tento nastal počas Druhej časti doby viazanosti ) sankcionovanej zmluvnou pokutou
vynásobí číslom, ktoré má v čitateli výšku zmluvnej pokuty ako je táto uvedená v predchádzajúcej
vete a v menovateli číslo 6. Výsledná suma zmluvnej pokuty získaná podľa pravidiel uvedených v
predchádzajúcich dvoch vetách sa zaokruhľuje na celé eurocenty nadol.

Procesnému súdu je známe, že rozsudkom Okresného súdu Prešov z 13. 8. 2010 č. k. 17C/23/2010-65
v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove z 29. 6. 2011 č. k. 2Co/137/2010 bola zmluvná pokuta
rovnakého významu vyhlásená za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Obdobne aj vo veci Okresného
súdu Prešov zo 16. 8. 2010 č. k. 17C/112/2010-35 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove z
9. 5. 2011 č. k. 18Co/136/2010. Vo viacerých prípadoch tiež došlo k právoplatnému zamietnutiu žalôb

operátora o plnenie z rovnakej zmluvnej pokuty z dôvodu jej neprijateľnosti (rozsudok Okresného súdu
Svidník z 31. 10. 2011 č. k. 7C/119/2011, rozsudok Okresného súdu Vranov nad Topľou z 26. 10. 2011 č.
k. 11C/184/2011-82 a iné). Vyššie uvedené je zrejmé aj z rozsudku KS v Prešove sp. zn. 6Co/91/2011.

Podľa ustanovenia §544 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak si strany dohodnú pre prípad porušenia

zmluvných povinností zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, povinný pokutu
zaplatiť, i keď oprávnenému účastníkovi porušením povinností nevznikne škoda.

Podľa ustanovenia §544 ods. 2 Občianskeho zákonníka, zmluvnú pokutu je možné dojednať len
písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo spôsob jej určenia.

Podľa čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách; členské štáty zabezpečia aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so
spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné
pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia

existencia možná bez nekalých podmienok.

Smernica zároveň v prílohe vypočítava pre členské štáty ako vzor niektoré zmluvné podmienky, ktoré
odporúča transponovať do vnútroštátnych predpisov. Jednou z týchto podmienok je aj „ neprimeraná
kompenzácia za porušenie záväzku spotrebiteľa „ a s účinnosťou od 01. januára 2008 bola neprimeraná

sankciaexplicitnezapracovanámedzineprijateľnépodmienkydoObčianskehozákonníka,atozákonom
č. 568/2007 Z.z.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa

(ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli
neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve
sa považujú najmä ustanovenia, ktoré

k) požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako
sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzkuPodľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka účinného, neprijateľné podmienky upravené v
spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Zmluvná pokuta plní funkciu paušalizovanej náhrady škody a je zároveň aj sankciou, o tom žiadne
pochybnosti nie sú. Navrhovateľ ponúka svoje služby spotrebiteľom prostredníctvom štandardných
zmlúv, ktoré má vopred pripravené a v ktorých spotrebitelia zmluvné podmienky nemôžu ovplyvniť. To
platí aj pre zmluvnú pokutu, ktorú navrhovateľ žiada od spotrebiteľov zaplatiť vždy v nezmenenej výške
bez ohľadu na to, aký čas zostáva do konca doby viazanosti. Podmienky, za akých navrhovateľ dohoduje

zmluvnú pokutu v štandardných zmluvách, poškodzujú spotrebiteľa.

Žalobca svoje právo na zmluvnú pokutu odvíja od zmlúv o pripojení, ktoré patria k spotrebiteľským
zmluvám,uzatvorenýmimedzinavrhovateľomakododávateľomaodporcomakospotrebiteľomvzmysle
definície podľa článku 2 písm. b.) a c) Smernice Rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach
v spotrebiteľských zmluvách zo dňa 5. 4. 1993. Odporca v tomto zmluvnom vzťahu vystupuje v pozícii

spotrebiteľa a prináleží mu ochrana patriaca spotrebiteľovi v zmysle zákonných ustanovení.

Tieto zmluvy sú uzatvárané vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy
a teda i dojednanie o zmluvnej pokute podstatným spôsobom neovplyvňuje. Nejde teda o
individuálne dojednané zmluvné dojednanie. Žalobca ako dodávateľ, zmluvnú pokutu so žalovaným

ako spotrebiteľom osobitne nevyjednával, pretože zmluvná pokuta je súčasťou formulárovej zmluvy.
Žalobca pri uzatváraní zmluvy vystupoval ako dodávateľ s poukazom na predmet podnikania (viď
výpis z Obchodného registra na spoločnosť žalobcu a vymedzený predmet činnosti) a žalovaný
vystupoval ako spotrebiteľ, pretože pri uzatváraní zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej
alebo podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ sa v porovnaní s dodávateľom nachádza v znevýhodnenom

postavení pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ale aj úroveň informovanosti a táto situácia ho vedie k
pristúpeniu na podmienky vopred pripravené dodávateľom bez toho, aby mohol podstatným spôsobom
ovplyvniť ich obsah. Aj v tomto konkrétnom prípade žalovaný nemal možnosť podstatným spôsobom
obsah predmetnej zmluvy ovplyvniť. Žalovaný ako spotrebiteľ si zmluvnú pokutu osobitne nevyjednal
vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok

odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým podmienkam.

Zmluvné dojednania obsiahnuté v zmluvách o pripojení, týkajúce sa zmluvných pokút považuje súd
za nekalú podmienku, ktorá spôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa. V prípade, že ide o spotrebiteľský vzťah, musí ísť o takú zmluvnú pokutu, ktorá

obstojí v rámci povinnej súdnej kontroly nekalých podmienok so zreteľom na povahu, obsah a všetky
osobitosti právneho úkonu, so zreteľom na vzájomné práva a povinnosti účastníkov spotrebiteľskej
zmluvy a v neposlednom rade i so zreteľom na sankcionovanie nesplnenia povinností na strane oboch
účastníkov zmluvy. Preto by nemal byť v spotrebiteľskej veci už pri samotnom uzatváraní zmluvy
prísnejšie alebo výlučne sankcionovaný zmluvnou pokutou len jeden účastník zmluvy, a to spotrebiteľ,

teda výrazne v neprospech jedného účastníka zmluvy.

Tak, ako je dojednaná zmluvná pokuta v zmluvách o pripojení, ju považuje súd za neprimeranú sankciu,
a to s poukazom na viaceré aspekty.

Z hľadiska času, dodávateľ vôbec nerozlišuje situáciu, keď v dôsledku nezaplatenia ceny dôjde k
ukončeniu zmluvy napríklad jeden mesiac pred uplynutím doby viazanosti a prípadom, keď spotrebiteľ
nezaplatí cenu hneď v prvý mesiac viazanosti, teda na jeho začiatku.

Rovnako je bez akéhokoľvek významu to, akú cenu služieb spotrebiteľ nezaplatí, t.j. či nezaplatí

napríklad len cenu dojednaného mesačného poplatku, alebo nezaplatí cenu v dôsledku prekročenia
tejto sumy aj niekoľkonásobne vyššiu (v tomto smere dodávateľ až do prerušenia služby spotrebiteľa
nijako neobmedzuje). Zmluvná pokuta patrí dodávateľovi podľa zmluvného dojednania aj v prípade, ak
nedôjde k ukončeniu zmluvy, pretože stačí len úkon spotrebiteľa, ktorý smeruje k ukončeniu zmluvy,
pričom ukončenie ako také vôbec nemusí ani nastať.

Súd taktiež prihliadal k ostatným podmienkam zmluvy, k povahe služby, k okolnostiam zmluvy a inej
zmluve ( čl. 4 ods. 1 Smernice ). Hoci žalobca výslovne neoznačil zmluvu podľa toho o aký typ zmluvy
podľa Občianskeho zákonníka ide, časť zmluvy o pripojení predstavuje kúpnu zmluvu, ktorá je súčasneviazanou zmluvou k zmluve o pripojení. Za relevantnú treba považovať skutočnosť, že zmluvná pokuta
má zohľadňovať zľavnenú cenu mobilného telefónu a v prípade predčasného ukončenia garantovať
návratnosť prostriedkov investovaných do zľavy pri odpredaji telefónu. Zmluvná pokuta však súbežne

neprimerane ukracuje spotrebiteľa.

Súd taktiež prihliadal k ostatným podmienkam zmluvy, k povahe služby, k okolnostiam zmluvy a inej
zmluve ( čl. 4 ods. 1 Smernice ). Za relevantnú treba považovať skutočnosť, že zmluvná pokuta má
zohľadňovať poskytnutú výšku úveru a v prípade predčasného ukončenia zmluvy garantovať návratnosť

prostriedkov. Zmluvná pokuta však súbežne neprimerane ukracuje spotrebiteľa.

Doplňujúce formálne oznámenie Európskej komisie zo dňa 27.11.2008 č. 2007/2495 okrem iného
uvádza:

Čl. 4 ods. 1 Smernice sa nezameriava na vôľu účastníkov, ale skôr na všeobecný pojem nekalých

okolností. To sa odchyľuje od tradičnej zásady zmluvného práva, ktorou je suverenita účastníkov pri
prejave vôle. V zmysle ustálenej judikatúry Súdneho dvora je ochrana zavedená Smernicou založená
na myšlienke, že spotrebiteľ je vzhľadom na dodávateľa alebo predávajúceho v slabšej pozícii, pokiaľ
ide schopnosť vyjednávať a úroveň jeho znalostí.

Obligatórnosť zásahu je opodstatnená, ak spotrebiteľovi súd podľa procesného poriadku ( § 5 O.s.p. )
nemôže poskytnúť poučenie o hmotnom práve. Dôležitým rozhodnutím je rozsudok Súdneho dvora
Európskej únie vo veci Océano Grupo Editorial SA a Rocío Murciano Quinter ( C-240/98 ) a medzi Salvat
Editores SA a José M. Sánchez Alcón Prades a spol., spojené prípady C-240/98 a C-244/98, z ktorého
je zrejmá aj obligatórnosť zásahu súdu proti nekalej podmienke.

Cieľ článku 6 Smernice, ktorý od členských štátov vyžaduje stanoviť, že nečestné podmienky nie sú pre
spotrebiteľa zaväzujúce, by sa nedosiahol, keby bol spotrebiteľ sám povinný vystúpiť proti nečestnej
povahe takýchto podmienok. V sporoch, kde zahrnuté sumy sú často obmedzené, môžu byť právnické
poplatky vyššie než vložená čiastka, čo môže spotrebiteľa odradiť, aby napadol použitie nečestnej

podmienky. V počte členských štátov procedurálne predpisy umožňujú jednotlivcom brániť sa v takých
konaniach a je reálne riziko, že spotrebiteľ kvôli neznalosti práva nespochybní podmienku prednesenú
proti nemu. Z toho vyplýva, že účinná ochrana spotrebiteľa sa môže dosiahnuť, len ak národný súd
prehlási, že má právomoc zhodnotiť podmienky tohto druhu na svoj vlastný návrh.

Zároveň nastaviť výšku zmluvnej pokuty, aby plnila význam pre dodávateľa a nepoškodzovala
spotrebiteľa je v danom prípade problematické a ani čiastočná neplatnosť zmluvnej pokuty nie
je riešením. Len čiastočné zneplatnenie zmluvnej pokuty by navyše nieslo riziko, že žalobcu by
neodradilo takéto opatrenie, pretože v prípade súdnej kontroly by bola len sporadicky zmluvná pokuta
zmoderovaná, ale aj tak by ostala a neprimerane by regulovala vzťahy neurčitého počtu spotrebiteľov.

Aj tento význam má oprávnenie súdu podľa § 153 ods. 3,4 O.s.p., ktoré umožňuje súdu aj bez
návrhu rozhodnúť o neplatnosti zmluvnej podmienky v štandardnej formulárovej zmluve. Opatrenia proti
nečestným klauzulám musia byť efektívne a odradzujúce ( č.l 7 Smernice ).

Tak, ako bolo dohodnuté znenie zmluvnej pokuty, vôbec nerozlišuje závažnosť porušenia tej ktorej

zmluvnej povinnosti a z tohto hľadiska aj primeranosť zmluvnej pokuty k porušeniu tej ktorej zmluvnej
povinnosti. Nerozlíšenie medzi porušením zmluvnej povinnosti a výškou pokuty znamená neurčitosť
dohody o zmluvnej pokute. Takúto neurčitosť znamená aj nejednoznačnosť vyjadrenia toho, ktoré
porušenie zmluvnej povinnosti znamená nárok na zmluvnú pokutu v uvedenej výške.

Treba pritom podotknúť, že v tomto prípade sa jedná spotrebiteľský vzťah, a teda podľa § 54 ods. 2 OZ
sa na takýto vzťah použije ustanovenie zákona, ktoré je pre spotrebiteľa výhodnejšie, čo sa použije aj na
posudzovanie platnosti právnych úkonov, a to z dôvodu, že na strane žalovanej je spotrebiteľ, ktorý má
stále slabšie postavenie oproti druhej strane, na ktorej vystupuje dodávateľ, ktorý koná svoju činnosť v
rámcisvojhopodnikaniaamákdispozícii,okremfinanciíajľudísprávnickýmaekonomickýmvzdelaním.

V danom prípade žalobca pre prípad porušenia zmluvných podmienok dojednal ako sankciu zmluvnú
pokutu sume 40 eur. Takto určená výška zmluvnej pokuty je v rozpore s dobrými mravmi, preto súd
aj v takejto výške v tejto časti žalobu zamietol, nakoľko v prípade jeho vyhovenia by nielen porušilzákon, princípy súkromného práva ( princíp proporcionality ), ale došlo by tak aj k porušeniu záväzkov
Slovenskej republiky vyplývajúcich z členstva v Európskej únii. Z neplatnej zmluvnej podmienky teda
nevzniklo žalobcovi právo na plnenie a žalovanému povinnosť plniť. Preto súd žalobu o plnenie zmluvnej

pokuty zamietol.

Výrok o trovách konania sa opiera o ustanovenie §142 odst. 2 O.s.p., podľa ktorého ak mal účastník vo
veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov
nemá na náhradu trov právo.

V danom prípade mal žalobca v konaní úspech len čiastočný, nakoľko súd v časti zmluvnej pokuty
vo výške 40 eur žalobu zamietol. Dlžná istina bola 447,68 eur, pričom súd žalobcovi priznal 407,68
eur a teda jeho úspech predstavuje 91,06 % a neúspech 8,94 %. Po odrátaní neúspechu žalobcu od
jeho úspechu patrí žalobcovi náhrada trov konania vo výške 82,12% z celkovej výšky uplatnených trov
konania.

Pri plnom úspechu by žalobcovi patrila náhrada trov konania vo výške 26,50 eur a táto suma predstavuje
zaplatený súdny poplatok.

Súd priznal žalobcovi náhradu trov konania vo výške 82,12 % podľa jeho úspechu v konaní zo sumy

26,50 eur, čo predstavuje 21,76 eur.

O nepriznaní trov právneho zastúpenia právnemu zástupcovi žalobcu, súd rozhodol v súlade s § 150
ods. 2 O.s.p. a s poukazom na rozhodnutie NS SR vo veci sp. zn. 4 M Cdo 21/2009 a rozsudok OS
Revúca, sp. zn. 6C/67/2012.

O náhrade trov konania vedľajšieho účastníka, Združenia na ochranu spotrebiteľov, súd rozhodoval
podľa ust. § 142 ods.1 O.s.p., nakoľko vedľajší účastník namietal len opodstatnenosť nároku žalobcu
na zaplatenie sumy 40 eur, titulom zmluvnej pokuty. V tejto časti súd žalobu zamietol, teda žalovaný bol
úspešný v celom rozsahu obrany vznesenej vedľajším účastníkom, preto súd pri rozhodovaní o náhrade

trov konania vedľajšieho účastníka vychádzal z ust. § 142 ods. 1 O.s.p., nakoľko tento mal v časti, v
ktorej bol vedľajším účastníkom plný úspech.

Vedľajší účastník na strane žalovaného si uplatnil trovy právneho zastúpenia. Súd má za to, že najmä
pričinením vedľajšieho účastníka Združenia na ochranu spotrebiteľov, ktorý v konaní vystupoval od

22.12.2014, pričom žaloba na začatie konania bola súdu doručená dňa 24.10.2014, vzhľadom obranu
vedľajšieho účastníka, ktorý poukázal na neopodstatnenosť nároku na náhradu škody, rovnako z dôvodu
nesplnenia všetkých predpokladov pre vznik škody, súd žalobu v tejto časti zamietol. Trovy konania
vedľajšieho účastníka Združenia na ochranu spotrebiteľov pozostávajú z trov právneho zastúpenia vo
výške 176,21 eur.

za / úkon súd priznal vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného 16,60 eur, tak ako žiadal vo svojom
vyúčtovaní priznať právny zástupca vedľajšieho účastníka
-sadzba tarifnej odmeny je 16,60
- prevzatie a príprava právneho zastúpenia 16,60 eur

- vyjadrenie k žalobe 16,60 eur
- účasť na pojednávaní 16,60 eur
- režijný paušál za rok 2015 á 8,39 eur x 3 25,17 eur
- náhrada cestovného MI - HÉ 15,95 eur
( 59x0,183 + 0,59x7,2x1,214 )

- náhrada za stratu času za 4 začaté polhodiny á 13,98 eur 55,92 eur
- +20 %DPH 29,37 eur

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
na Krajský súd v Prešove, prostredníctvom tunajšieho súdu.Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané po uplynutí lehoty preto, že sa odvolateľ spravoval
nesprávnym poučením súdu o lehote na podanie odvolania. Ak rozhodnutie neobsahuje poučenie o
lehote na podanie odvolania, alebo ak obsahuje nesprávne poučenie o tom, že odvolanie nie je

prípustné, možno podať odvolanie do 3 mesiacov od doručenia.

V podanom odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 OSP ) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( § 205 ods. 1 OSP ).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal nevyhnutné dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené ( § 205a O.s.p.)
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie ( § 205 ods. 3 O.s.p ).

Podľa § 251 ods.1 O.s.,p.; Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,

oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona;31) ak ide o rozhodnutie
o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.