Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 21. október 2015

Súd: Okresný súd Rimavská Sobota
Spisová značka: 8C/131/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6912212530
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 10. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Čipková

ECLI: ECLI:SK:OSRS:2015:6912212530.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rimavská Sobota sudkyňou JUDr. Evou Čipkovou v právnej veci navrhovateľa

POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova č. 25, Bratislava, IČO 35 807 598, zast. Fridrich Paľko, s.r.o.,
Grösslingova č. 4, Bratislava, IČO 36 864 421 proti odporkyni Slovenská republika - Ministerstvo
spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné námestie č. 13, Bratislava, IČO 00 166 073 o náhradu
majetkovej škody a nemajetkovej ujmy takto

r o z h o d o l :

Návrh navrhovateľa sa z a m i e t a .

Odporkyni sa voči navrhovateľovi náhrada trov konania
n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ podal na súd návrh, ktorým žiadal, aby súd medzitýmnym rozsudkom rozhodol o základe
veci tak, že odporkyňa je zodpovedná za škodu, ktorá vznikla navrhovateľovi nesprávnym úradným
postupom Okresného súdu Rimavská Sobota a ďalej rozsudkom zaviazal odporkyňu na zaplatenie
majetkovej škody a nemajetkovej ujmy.
Svoj návrh odôvodnil tým, že v exekučnom konaní Okresný súd v Rimavskej Sobote nerozhodol v 15-
dňovej zákonnej lehote o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia, k rozhodnutiu došlo po

uplynutí tejto lehoty a to rozhodnutím o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia. Tým mu mala vzniknúť
jednak majetková škoda, ktorá predstavuje náhradu účelne vynaložených nákladov spojených s jeho
činnosťou uskutočňovanou vo veci správy a vymáhania pohľadávky v období, ktoré zbytočne uplynulo
medzi doručením žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a rozhodnutím o nej.
Ďalej si navrhovateľ uplatňoval náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, pretože samotné konštatovanie
porušenia práva na súdnu ochranu zaručeného čl.46, ods.1 Ústavy SR a práva na spravodlivý súdny
proces zaručeného čl.6, ods.1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd nie

je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Podľa
navrhovateľa na základe nesprávneho postupu súdu boli ohrozené legitímne očakávania navrhovateľa a
došlo k vzniku rizík v súvislosti so zánikom povinného, k zmareniu účelu exekučného konania pre stratu
kontaktu s povinným, k insolvencii povinného, kde vzhľadom na neskoré rozhodnutie súdu navrhovateľ
nemohol včas a efektívne uskutočniť rad iných krokov smerujúcich k zabezpečeniu vymožiteľnosti jeho
pohľadávky, tento zásah do zákonných nárokov navrhovateľa vyvolal u navrhovateľa, resp. u členov
riadiacich orgánov, ako aj u jej majiteľov pocity frustrácie, úzkosti, nespravodlivosti, neistoty a nedôvery

v právo a rovnosť v spoločnosti a taktiež vyvolal stratu zisku z vytvorených podnikateľských plánov
navrhovateľa.
Odporkyňa v písomnom vyjadrení k návrhu navrhovateľa žiadala návrh navrhovateľa v plnom
rozsahu zamietnuť, poukázala na zmätočnosť podania navrhovateľa, navrhovateľ nesplnil ani procesnépodmienky konania, keďže dostatočným spôsobom svoj návrh dôkazne nepodporil, nie je jasný titul
nároku na náhradu škody. Odporkyňa má zato, že sa jedná o predčasne uplatnený nárok na súde,
pretože aj keď navrhovateľ podal žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody u

odporkyne, napriek opakovaným výzvam na doplnenie žiadosti, navrhovateľ túto nedoplnil, čiže v celku
neposkytol žiadnu súčinnosť na predbežné prerokovanie podanej žiadosti.
Čo sa týka hmotnoprávnych nárokov navrhovateľa, odporkyňa poukázala na to, že 15-dňová lehota v
zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku sa nevzťahuje na vydanie rozhodnutia v podobe zamietnutia
žiadosti o udelenie poverenia, ale len na vydanie poverenia. Pokiaľ ide o konštatovanie prieťahov v

konaní, táto kompetencia je zverená do právomoci ústavného súdu a nie všeobecných súdov. Podľa
názoru odporkyne navrhovateľ škodu žiadnym spôsobom nepreukázal, požaduje len paušálne sumy.
Čo sa týka nemajetkovej ujmy, k tomu odporkyňa v písomnom vyjadrení uvádzala, že navrhovateľ
nepreukázal vznik nemajetkovej ujmy, ani to, že by sa mala poskytnúť náhrada za túto ujmu v peniazoch
s prihliadnutím na dobré mravy a na poškodenú osobu, kde poukázala na to, že obchodné praktiky
navrhovateľa sú všeobecne vnímané negatívne vzhľadom na existenciu neprijateľných zmluvných

podmienok v úverových zmluvách. Odporkyňa taktiež vzniesla námietku premlčania prípadného nároku
na náhradu škody navrhovateľa.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s celým obsahom spisu 8C/131/2012 tun.súdu, návrhom,
uznesením KS B.Bystrica XXNcC/XXX/XXXX , dokladmi o doručení rozhodnutí KS účastníkom
konania, pripojeným spisom XEr/XXXX/XXXX tun.súdu, najmä žiadosťou o udelenie poverenia zo dňa

26.11.2010, návrhom na vykonanie exekúcie, poverením zo dňa 06.12.2010, uznesením o zastavení
exekúciezodňa17.02.2012,ktorénadobudloprávoplatnosťdňa22.01.2013azistilnasledovnýskutkový
stav:
Navrhovateľ si uplatňuje od odporkyne náhradu škody a náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, ktorá
mu mala vzniknúť nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Rimavská Sobota v exekučnom

konaní, kedy bola povinnosť tohto súdu rozhodnúť o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie do 15-tich dní od doručenia tejto žiadosti, a pretože okresný súd v zákonnej
lehote 15 dní nerozhodol, rozhodol až po uplynutí tejto lehoty, následkom tohto nesprávneho úradného
postupu vznikla navrhovateľovi škoda a zároveň si uplatnil aj nemajetkovú ujmu v peniazoch.
Podľa§3ods.1písm.d)Zákonač.514/2003Z.z.vzneníplatnomkudňupodanianávrhuštátzodpovedá

za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci pri
výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom.
Podľa § 4 ods. 1 písm. a) citovaného zákona vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom
verejnej moci podľa § 3 ods. 1 koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti SR, ak škoda vznikla v
občianskom súdnom konaní alebo trestnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 9 ods. 1, 2 citovaného zákona štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť
úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone
verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených
záujmov fyzických osôb a právnických osôb. Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným

postupom má ten, komu bola takýmto postupom spôsobená škoda.
Podľa § 15 ods. 1 citovaného zákona nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím,
ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred
predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku s
príslušným orgánom.

Podľa § 16 ods. 1 citovaného zákona ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho
časť do 6-tich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku
alebo jeho neuspokojenej časti na súde.
Podľa § 17 ods. 1, 2 a 3 citovaného zákona uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk. V prípade,
ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na

ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj
nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak. Výška nemajetkovej ujmy v peniazoch
sa určuje s prihliadnutím najmä na osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom
žije a pracuje, závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo, závažnosť následkov,
ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote a závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v

spoločenskom uplatnení.
Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku platného v čase začatia exekúcie súd preskúma žiadosť o
udelenie poverenia, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného tituluso zákonom, do 15-tich dní odo dňa doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu,
táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods.2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti
alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie

uznesením zamietne.
Medziúčastníkmikonanianebolosporné,ženavrhovateľsiuplatniluodporkynenároknanáhraduškody
a nárok na nemajetkovú ujmu v peniazoch na základe žiadosti o predbežné prerokovanie nároku. O tejto
žiadosti doposiaľ nebolo rozhodnuté, je nesporné, že lehota 6-ich mesiacov od jej podania už uplynula
a preto sa navrhovateľ domáha uspokojenia svojho nároku na súde v zmysle § 16 ods. 1 Zákona č.

514/2003 Z.z. o zodpovednosti štátu za škodu.
Navrhovateľ si uplatňoval svoj nárok na náhradu škody s nárokom na nemajetkovú ujmu na základe
tej skutočnosti, že v konkrétnom exekučnom konaní nerozhodol okresný súd v zákonnej 15-dňovej
lehote o žiadosti súdneho exekútora, a tým došlo ku vzniku škody na strane navrhovateľa na základe
nesprávneho úradného postupu súdu.
V predmetnej exekučnej veci súd zistil, že v konaní, ktoré bolo vedené na tunajšom súde pod číslom

XEr/XXXX/XXXX oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie dňa 19. 08. 2010 a súdny exekútor
podal žiadosť o udelenie poverenia dňa 26. 11. 2010. Exekučným titulom bol rozsudok Stáleho
rozhodcovského súdu spoločnosti R. O žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia súd rozhodol
dňa 06. 12. 2010 tak, že vydal poverenie na vykonanie exekúcie. žiadosť súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Následne bola exekúcia zastavená uznesením zo dňa

17.02.2012, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 22. 01. 2013.
Tvrdenie navrhovateľa, že k rozhodnutiu o žiadosti o udelenie poverenia došlo po uplynutí zákonom
stanovenej doby (omeškanie viac ako 6 mesiacov) je zavádzajúce, navrhovateľom tvrdená nečinnosť
exekučného súdu nebola preukázaná. Naopak z pripojeného exekučného spisu je zrejmé, že exekučný
súd rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia, ktorá bola doručená tunajšiemu súdu dňa 26.11.2010, už

dňa 06.12.2010 a to tak, že vydal poverenie na vykonanie exekúcie. Poverenie na vykonanie exekúcie
bolo vydané v zákonom stanovenej lehote.
Na základe vyššie uvedených skutočností, ako i citovaných zákonných ustanovení je možné
konštatovať, že navrhovateľ nepreukázal jednu zo zákonných podmienok pre vznik prípadného nároku
na náhradu škody, prípadne nároku na nemajetkovú ujmu, a to nesprávny úradný postup okresného

súdu, a preto v ďalšom konaní sa súd nezaoberal skúmaním otázky, či na strane navrhovateľa
týmto prípadným nesprávnym úradným postupom vznikla škoda alebo iná nemajetková ujma a či
existuje príčinná súvislosť medzi prípadným nesprávnym úradným postupom a vznikom škody, prípadne
nemajetkovej ujmy na strane navrhovateľa.
Vzhľadom na to, že zo strany okresného súdu v rámci exekučného konania nedošlo k nesprávnemu

úradnému postupu, ktorý by zakladal právo navrhovateľa na náhradu škody, prípadne nemajetkovú
ujmu, súd návrh navrhovateľa v plnom rozsahu zamietol.
Odporkyňa si v prípade úspechu uplatnila právo na náhradu trov konania, trovy nevyčíslila do troch
pracovných dní po vyhlásení rozsudku, súd jej náhradu trov konania nepriznal , keďže zo spisu
nevyplýva, žeby jej nejaké trovy vznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15-tich dní odo dňa jeho doručenia písomne vo
dvoch vyhotoveniach prostredníctvom tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Banskej Bystrici, odvolanie
musí obsahovať náležitosti v zmysle § 205 a 205a/ O.s.p.

Z odvolania musí byť, v zmysle § 42 ods. 3 O.s.p., zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci
sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom
rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden
rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví
kópie na jeho trovy.

V odvolaní je potrebné, podľa § 205 ods. 1 O.s.p., popri vyššie uvedených všeobecných náležitostiach
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo
postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.