Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Nitra
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Denisa Šaligová
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 7C/174/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4114224465
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 11. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Denisa Šaligová
ECLI: ECLI:SK:OSNR:2015:4114224465.5
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nitra, v právnej veci navrhovateľky: I. J., narodená XX.XX.XXXX, XXX XX L. D. XX, proti
odporkyni: K. O., narodená XX.XX.XXXX, Y. XXXX, XXX XX X. C., zast. JUDr. Martin Kanás, advokát,
Školská 3, Nitra, o zvýšenie výživného na plnoleté dieťa, sudkyňou JUDr. Denisou Šaligovou, takto:
r o z h o d o l :
V časti o zvýšenie výživného o 30 eur mesačne súd konanie z a s t a v u j e .
Súd m e n í uznesenie Okresného súdu Nitra č.k. 13P/381/2012-39 zo dňa 28.2.2013, právoplatné a
vykonateľné dňa 11.3.2013, v časti vyživovacej povinnosti odporkyne na navrhovateľku tak, že z v y š
u j e vyživovaciu povinnosť odporkyne na navrhovateľku zo sumy 30,-eur mesačne na sumu 40,-eur
mesačne, počnúc dňom 1.9.2014, ktoré je odporkyňa povinná platiť vždy do 15. dňa v mesiaci vopred,
počnúc právoplatnosťou rozsudku.
Zročné výživné za obdobie od 1.9.2014 do 30.11.2015 v sume 150,-eur, povoľuje súd odporkyni splácať
v splátkach po 30,-eur spolu s bežným výživným.
Vo zvyšku súd návrh z a m i e t a .
Žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
Navrhovateľka sa podaným návrhom zo dňa 13.8.2014 domáhala, aby súd zvýšil vyživovaciu povinnosť
odporkyne zo sumy 30 eur mesačne na sumu 100 eur mesačne od 1.9.2014. V priebehu konania zobrala
návrh v časti späť a žiadala priznať výživné vo výške 70 eur mesačne.
Okresný súd rozhodol vo veci rozsudkom č.k.7C 174/2014-33, ktorým zvýšil vyživovaciu povinnosť
odporkyne voči navrhovateľke zo sumy 30 eur mesačne na sumu 70 eur mesačne. Na základe odvolania
odporkyne, Krajský súd v Nitre uznesením č.k. 9Co/328/2015-49 napadnutý rozsudok prvého stupňa
zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
Navrhovateľka na pojednávaní uviedla, že žiada o zvýšenie výživného, nakoľko začala študovať na VŠ
- D. v L., medzinárodné podnikanie, 1. ročník. Od 7.9.2015 je opäť študentkou prvého ročníka na P.
fakulte D. poľnohospodárskej univerzity v L.. Táto zmena v štúdiu nastala z dôvodu finančnej náročnosti
prvej vysokej školy a z dôvodu, že jazykovo to nezvládala. Do školy dochádza 5-krát do týždňa, pričom
cestovné ju stojí 1,15 eura denne. Musela si kúpiť montérky, pracovnú blúzu, topánky, čo ju stálo 60
eur. Začala nosiť okuliare, ktoré si kúpila za 103,51 eura, kúpila si aj notebook za 550 eur. Má zvýšené
výdavky na kúpu kníh a skrípt, jedna kniha stojí od 25,- do 50,- eur. Má zvýšené výdavky na obliekanie,
kozmetiku, ďalšie výdavky na voľnočasové aktivity - kino, diskotéka, posedenie s kamarátmi. Má ajzdravotné problémy, lieky ju mesačne stoja 15,- eur. Stravuje sa v škole, obed stojí 2,- eurá. Žije s
otcom v rodinnom dome. Mesačne ich strava stojí 150 eur. Spolu s nimi žije babka, sestra s priateľom
a dieťaťom. Výdavky spojené s bývaním majú podelené, ona s otcom uhrádzajú 70 eur mesačne na
plyn, 15 eur na elektrickú energiu, internet 10 eur mesačne, televízia 10 eur mesačne. Otec platí telefón
jej, aj sebe v sume 40 eur mesačne, životnú poistku v sume 64,12 eura, nemocenskú poistku v sume
15 eur mesačne. Do práce dochádza otec autom a benzín ho stojí 50 eur mesačne. V auguste 2015
robila a jej príjem bol 32,19 eura.
Odporkyňa na pojednávaní uviedla, že súhlasí so zvýšením výživného na sumu 40 eur mesačne. Žije
s manželom v dvojizbovom byte, ktorý je vo výlučnom vlastníctve jej manžela a ktorý nadobudol ešte
pred uzatvorením ich manželstva. Na jeho kúpu si zobral úver 36.000 eur, ktorý v súčasnosti splácajú
po 219,89 eura mesačne. Výdavky na bývanie predstavujú mesačne 140,51 eura, elektrina 24,- eur,
poistenie bytu 6,41 eura, internet 11,19 eura, manželov telefón 32,46 eura, jej telefón 12,90 eura, prvé
stavebné sporenie, ktoré platí za bývalého manžela 36,76 eura, daň za byt a smetné 5,07 eura, poistka
vozidla 8,25 eura, benzín 70,- eur. Manžel dochádza za prácou do P.. Strava ich stojí 300,- eur mesačne,
plienky 60,- eur, výživné I. 30,- eur, lieky pre dieťa 15,- eur, operácia dieťaťa ich v januári 2015 stála 155
eur. Syn O. O., nar. 14.12.2012 nechodí do škôlky z dôvodu jeho zhoršeného zdravotného stavu, ona je
v súčasnosti v 16. týždni tehotenstva a 27.4.2016 jej pribudne ďalšia vyživovacia povinnosť. Jej manžel
zarobí v čistom 684,21 eura, ona poberá rodičovský príspevok vo výške 226,72 eura. V poslednom
období mali zvýšené výdavky na kúpu novej chladničky a práčky, spolu vo výške 800 eur. Iné vyživovacie
povinnosti nemá.
Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámením sa s návrhom, s
listinnými dôkazmi založenými v spise, spismi Okresného súdu Nitra sp.zn. 13P 381/2012, 26P 107/2011
a 9C 13/2014 a zistil tento skutkový a právny stav :
Z pripojeného spisu Okresného súdu Nitra sp.zn. 13P 381/2012 súd zistil, že uznesením č.k.13P
381/2012-39 zo dňa 28.2.2013, právoplatným 11.3.2013 súd schválil zmier, v ktorom sa odporkyňa
zaviazala prispievať na výživu navrhovateľky od 1.12.2012 do 31.5.2013 sumou 60 eur mesačne a
od 1.6.2013 sumou 30 eur mesačne. Ako vyplýva z výsluchu účastníkov konania č.l.28,29, odporkyňa
podala návrh na zníženie výživného z dôvodu, že jej pribudla vyživovacia povinnosť na syna O. O., jej
manžel v tom čase zarobil 650 eur v čistom, ona poberala materské dávky v sume 390 eur mesačne a
príspevok na dieťa 23,10 eura. Náklady na domácnosť predstavovali mesačne 25 eur elektrina, 134 eur
nájomné s plynom, ročne 77 eur daň. Jej manžel splácal hypotéku na byt vo výške 220 eur mesačne.
Plienky stáli 100 eur mesačne. Navrhovateľka bola v čase schválenia zmieru študentkou 4. Ročníka Y.
akadémie v L., cestovné ju stálo 30 eur mesačne. Navštevovala jazykovú školu, čo ju polročne stálo 175
eur. Na stužkovú sa skladali po 50 eur ročne. Jej zdravotný stav sa zhoršil, lieky ju stáli 60 eur mesačne.
Otec mal vtedy príjem 860 eur netto, poberal na ňu prídavky na dieťa 23,10 eura. Náklady na domácnosť
predstavovali 160 eur plyn, 36 eur elektrická energia, 8 eur voda. Otec uhrádzal jej, aj sestrinu životnú
poistku 34,12 eura a 28,70 eura. Splácal aj stavebné sporenie 60 eur mesačne a 120 eur mesačne. Žila
v spoločnej domácnosti spolu s otcom a so sestrou Michaelou.
Zo spisu 26P 107/2011 súd zistil, že rozsudkom č.k. 26P 107/2011-45 bolo manželstvo odporkyne a
otca navrhovateľka rozvedené, navrhovateľka bola zverená do osobnej starostlivosti otca a matke bola
uložená vyživovacia povinnosť vo výške 70 eur mesačne.
Zo spisu 9C 13/2014 súd zistil, že medzi rodičmi navrhovateľky prebieha vyporiadanie bezpodielového
spoluvlastníctva manželov, konanie nie je doposiaľ skončené. Posledné pojednávanie dňa 22.9.2015
bolo odročené na neurčito z dôvodu možnej mimosúdnej dohody.
V čase tejto úpravy výživného je odporkyňa študentkou 1. ročníka vysokej školy, denne dochádza do
L., čo ju stojí mesačne cca 25 eur. Žije s otcom a ďalšími rodinnými príslušníkmi v jednej domácnosti.
Otcov priemerný príjem v čistom predstavuje 947 eur (príjem za 2/2015-9/2015). Otec už inú vyživovaciu
povinnosť nemá. Výdavky spojené s bývaním predstavujú cca 85 eur. Lieky ju stoja mesačne 15 eur.
Odporkyňa je na rodičovskej dovolenke so synom O. O., ktorý bude mať 14.12.2015 3 roky, je v 16.
týždni tehotenstva. Poberá rodičovský príspevok vo výške 226,72 eura. Spolu s manželom a synom žijú
v byte, výdavky spojené s bývaním predstavujú spolu sumu cca 170 eur, celkovo má dve vyživovacie
povinnosti. Jej manžel zarobí v čistom v priemere 697 eur (rok 2014), 780 eur (1-9. 2015).Podľa § 62 ods.1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods.2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods.3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové
pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy
životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného
zákona.
Podľa § 62 ods.4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.
Podľa § 62 ods.5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní
schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 63 ods.1 Zákona o rodine rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej
dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových
pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj
ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že
výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima.
Podľa § 63 ods.2 Zákona o rodine, u rodiča, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani
z príjmu, súd neberie do úvahy výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť alebo ktoré nie je nevyhnutné
vynaložiť v takom rozsahu v súvislosti s touto činnosťou, a možnosti a schopnosti povinného posudzuje
podľa predpokladaného príjmu, aký by povinný dosiahol, ak by tieto výdavky nerealizoval.
Podľa § 65 ods.3 Zákona o rodine, výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh.
Podľa § 75 ods.1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 76 ods.1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú
zročné vždy na mesiac dopredu.
Podľa § 78 ods.1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia
pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
Podľa § 78 ods.3 Zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že navrhovateľka bola v čase podania návrhu až
do rozhodnutia vo veci výživou odkázaná na svojich rodičov, jej potreby sa v porovnaní s poslednou
úpravou výživného zmenili. Od poslednej úpravy výživného, ktorá bola 28.2.2013 nastala zmena na
strane navrhovateľky, ktorá od septembra 2014 navštevuje vyšší stupeň školy (vysokú školu) a úmerne
jej veku a rastu sa zvýšili aj jej výdavky. Niektoré výdavky (na stužkovú, jazykovú školu) odbudli, výdavky
na lieky sa znížili zo sumy 60 eur mesačne na 15 eur mesačne. V súvislosti so štúdiom na vysokej škole
jej pribudli výdavky na kúpu kníh, skrípt, notebooku, začala nosiť okuliare. Príjem otca sa zvýšil, znížili sa
výdavky spojené s bývaním, nakoľko tieto platia pomerne s babkou a so sestrou C. a jej rodinou. Pomery
na strane odporkyne sa výrazne nezmenili, vyživovacia povinnosť jej neubudla, ani nepribudla. V čase
schváleniazmieruvofebruári2013bolanamaterskejdovolenke,materskádávkapredstavovala390eur,
prídavky na dieťa 23,10 eura. V súčasnosti je odporkyňa na rodičovskej dovolenke a poberá rodičovskýpríspevok vo výške 226,72 eura. Začiatkom roka mala zvýšené výdavky v súvislosti s operáciou syna, s
kúpou novej práčky a chladničky. Príjem jej manžela sa od poslednej úpravy výživného zvýšil v priemere
o130 eur mesačne, avšak zníženie na jej strane predstavuje cca 163 eur mesačne.
Súd môže konštatovať, že na strane navrhovateľky nastala zmena pomerov, ktorá je spôsobená
predovšetkým nástupom na vysokú školu, jej psychickým a fyzickým vývojom, osobnostným rozvojom.
Na strane odporkyne došlo k zníženiu príjmu o 41,86 %. Súd prihliadol na životné náklady na stranách
rodičov navrhovateľky, ktoré sa takisto zmenili rastom cien tovarov a služieb v spoločnosti. Pozornosť
tiež venoval iným finančným záväzkom, ktoré však majú popri ich záväzku z titulu existencie vyživovacej
povinnosti k dieťaťu až druhoradý charakter. Súd zistil, že otec navrhovateľky dosahuje v súčasnej
dobe vyššie príjmy, ako dosahoval pri poslednej úprave výživného a tieto mu umožňujú podieľať sa na
výžive navrhovateľky vyššou sumou. Odporkyňa, matka navrhovateľky, naopak dosahuje v čase tohto
rozhodnutia nižšie príjmy, ktoré jej neumožňujú podieľať sa na výžive navrhovateľky v takej výške, ako
navrhovateľka požaduje. Matka navrhovateľky má dve vyživovacie povinnosti, pričom na výživu synovi
a za súčasnej situácie, aj jej samotnej, musí vo väčšej miere prispievať jej manžel.
Kúpravevýškyvýživnéhozvýšením,súdpristúpilod1.9.2014tak,akopožadovalanavrhovateľka,keďže
od vtedy je študentkou vysokej školy. Napriek zníženiu príjmu odporkyne o 41,86 % oproti poslednej
úprave, súd rozhodol o zvýšení na sumu 40 eur mesačne, pretože odporkyňa s takýmto zvýšením
výživného súhlasila
V súvislosti so zvýšením výživného vzniklo na strane odporkyne vo vzťahu k navrhovateľke zročné
výživné, a to za obdobie od 1.9.2014 do 30.11.2015. Zročné výživné predstavuje rozdiel sumy, ktorú
by mala odporkyňa uhradiť za rozhodujúce obdobie podľa tohto rozsudku a sumy, ktorú za uvedené
obdobie zaplatila. Ide o obdobie 15 -ich mesiacov, spolu 150 eur, ktoré súd povolil odporkyni splatiť v
piatich splátkach po 30 eur podľa § 160 ods. O.s.p..
V časti zvýšenia výživného o 30 eur mesačne, súd konanie zastavil, nakoľko navrhovateľka zobrala
návrh v tejto časti späť a odporkyňa so späťvzatím súhlasila.
Vo zvyšku uplatneného nároku, súd návrh zamietol.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods.2 O.s.p. a žiadnemu z účastníkov konania nepriznal
právo na náhradu trov konania, nakoľko navrhovateľka mala vo veci úspech len čiastočný.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa
doručenia rozsudku na Okresnom súde Nitra.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach / § 42 ods. 3 O.s.p./
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,
v čom sa toto rozhodnutie alebo postúp súdu považuje za nesprávny
a čoho sa odvolateľ domáha./ § 205 ods. 1 O.s.p./
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu,
ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie
skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a
O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právnehoposúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.