Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 7. október 2014

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 7C/27/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5610208113
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Brišková

ECLI: ECLI:SK:OSLM:2014:5610208113.21

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš samosudkyňou JUDr. Gabrielou Briškovou v právnej veci žalobcu:

MALUPE, s.r.o., so sídlom vo Vlkanovej, Matúškova 48, IČO: 31 585 515, právne zastúpeného: Svitok a
spol. s.r.o., so sídlom v Bratislave, Tomášikova 23/C, IČO: 36 863 980, proti žalovanému: P. B., Z.. XX.
X. XXXX, bytom X. Č.. XXX, o náhradu škody vo výške 25.000 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žaloba sa z a m i e t a.

Žalovanému sa n e p r i z n á v a náhrada trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa podanou žalobou na tunajšom súde dňa 27. 9. 2010 domáhal uloženia povinnosti
žalovanému zaplatiť mu náhradu škody vo výške 25.000 eur s 9% ročným úrokom z omeškania od 1.

10. 2008 do zaplatenia a náhradu trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že na základe pracovnej zmluvy
uzavretej medzi účastníkmi konania vznikol pracovný pomer, na základe ktorého žalovaný vykonával
vedúceho zamestnanca Hotela Esperanto v Pribyline prevádzkovaného žalobcom. Dňa 26. 9. 2008
bola vykonaná inventarizácia majetkových hodnôt využívaných pri fungovaní hotela, ako aj evidencia
hostí Hotela Esperanto. Bolo zistené, že konaním žalovaného bolo v Hoteli Esperanto ubytované
väčšie množstvo hostí, ktorí nezaplatili za ubytovanie žalobcovi ako prevádzkovateľovi hotela. Zistená
škoda je tvorená nezaplatenou cenou ubytovania vo výške 469.000,- Sk, t.j. 15.567,95 eur, ktorá

škoda bola neskôr upresnená na sumu 25.000 eur. Žalobca a žalovaný uzatvorili dohodu o hmotnej
zodpovednosti. Podľa § 182 ods. 3 Zákonníka práce sa zamestnanec zbaví zodpovednosti celkom
alebo z časti, ak preukáže, že schodok vznikol celkom alebo z časti bez jeho zavinenia. Žalovaný
nepreukázal existenciu liberačného dôvodu, preto sa žalobca domáha svojho nároku žalobou. Na
súdnom pojednávaní dňa 29. 3. 2011 žalobca vzal žalobu čiastočne späť o zaplatenie sumy 8.339,18
eur s 9% ročným úrokom z omeškania od 1. 10. 2008 do zaplatenia. Späťvzatie odôvodnil poukazom
na výsledky inventúry. Žalovaný prevzal zodpovednosť za finančné prostriedky, inkaso tržieb za celú

hotelovú prevádzku, do ich vyúčtovania v pokladni spoločnosti. Žalovaný vykonával prácu vo funkcii
vedúci hotelového zariadenia od 1. 1. 2008 do 31. 8. 2008. Dňa 9. 9. 2008 bol odvolaný. Následne bola
vykonaná inventarizácia zástupcom zamestnávateľa spolu s osobou poverenou vykonaním účtovníctva.
Z výsledkov inventarizácie vyplynulo, že bolo spotrebovaných o 938 ks prádla viac. Žalobca tvrdí,
že skutočný počet hostí bol 1330 za rozhodné obdobie, keďže tomuto číslu zodpovedá počet kusov
posteľného prádla odovzdaného ako spotrebované prádlo na vypratie v rozhodnom období. Skutočný
počet hostí bol 1330, nie 392 podľa evidencie hostí v knihe ubytovaných. V evidencii hostí chýbajú údaje

o 938 osobách. Žalovaný tržby za 938 osôb nikdy neodovzdal. Cena za vypratie jedného ks posteľného
prádla predstavovala 38,10 Sk. Žalovaná istina preto pozostáva z cien zaplatených žalobcom za pracie
služby vo výške 32.923,80 Sk, t.j. 1.092,87 eur (938 x 35,10 Sk). Ďalšia časť žalovanej istiny predstavuje
žalovaným nevyúčtované ceny za ubytovanie poskytnuté počtu osôb 938, keď cena ubytovania zajednu osobu na noc predstavovala 500 Sk, t.j. 500 Sk x 938 spolu 469.000,- Sk, t.j. 15.567,95 eur.
Na súdnom pojednávaní dňa 15. 12. 2011 žalobca vzal žalobu čiastočne späť o sumu 1.092,87 eur
(ceny zaplatené žalobcom za pracie služby) s 9% ročným úrokom z omeškania od 1. 10. 2008 do

zaplatenia. Trval na zostatku dlhu. Na súdnom pojednávaní dňa 8. 6. 2012 žalobca vzal žalobu čiastočne
späť o sumu 3.161,01 eur s 9% ročným úrokom z omeškania od 1. 10. 2008 do zaplatenia. Procesný
úkon žalobca prostredníctvom právneho zástupcu odôvodnil tým, že v dňoch 18. 12. - 31. 12. 2011
vykonal žalobca novú inventúru hotela, inventarizačná komisia opakovane konštatovala vznik manka.
V rámci reinventúry vykonali korekciu pri stanovení ceny za ubytovaných hostí, vychádzali z priemernej

ceny, ktorú by zaplatili ubytovaní hostia v rozhodnej dobe podľa zinkasovaných tržieb. V uvedenom
čase predstavovala cena za ubytovanie 481,82 Sk. Výsledná suma schodku tak predstavuje sumu
12.426,94 eur (374.374,14 Sk), t. j. 777 nepriznaných hostí x 481,82 Sk. Uznesením Okresného súdu
Liptovský Mikuláš zo dňa 4. 7. 2012 bolo konanie čiastočne zastavené o sumu 12.593,06 eur s úrokmi
z omeškania vo výške 9% ročne od 1. 10. 2008 do zaplatenia. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť 3.
8. 2012. Predmetom konania bola zostávajúca časť žalovanej istiny 12.406,94 eur (vzhľadom na súčet

čiastočných späťvzatí žalobcom v priebehu konania).

Žalovaný so žalobou nesúhlasil a navrhol ju zamietnuť. Žalobou je pobúrený, ide o poškodzovanie
jeho dobrého mena a povesti. Žalobca ho dovolal z funkcie vedúceho hotelového zariadenia dňom
9. 9. 2008, pričom inventarizáciu realizoval ako sám uvádza 26. 9. 2008. Teda je neplatná a

nepoužiteľná pre akékoľvek právne účely, keďže dňom odvolania do objektu hotelového zariadenia
nemal prístup. Súčasne vzniesol námietku premlčania. Necíti sa byť zodpovedný za vznik žiadnej škody.
Už za odvolaním žalovaného bol fakt, že žalobcovi sa nedarilo, avšak v danej dobe sa nedarilo ani
iným hoteliérom. Žalovaný nebol prítomný ani na jednej inventarizácii. S výsledkami inventarizácie
„ubytovania“ nebol oboznámený. Dohoda o hmotnej zodpovednosti, z titulu ktorej si žalobca uplatňuje

nárok nebola uzatvorená v súlade so zákonom a je neplatná. Ubytovacia kapacita resp. ubytovávanie
hostí nie je a nemôže byť predmetom inventarizácie, tým môže byť len hmotný majetok hotela. Jedná
sa o predmet podnikania, ktorý mu bol menovaním do funkcie zverený a ktorý vykonával presne podľa
príkazov majiteľa. Ten nevzal do úvahy rozdielnosť ubytovacích cien (sezóna, mimosezóna, rozličné
zľavy). Vyčíslenie škody podľa faktúr prania prádla bolo bez ohľadu na fakt, že ubytovaní boli tak ako

si želal majiteľ nielen platiaci hostia, ako aj neplatiaci VIP hostia podľa priania šéfa, zamestnanci firmy
B.I.S., ktorých do Tatier posielal na rekreáciu, ale aj zamestnanci Hotela Esperanto, ktorí žalobcom
udávanú sumu za ubytovanie neplatili. Žalobca neprihliadal na skutočnosť, že prezliekanie posteľného
prádla podlieha aj hotelovým štandardom, na prianie hosťa sa posteľné prádlo prezlieka opakovane.
Vstupná a výstupná inventarizácia musia byť vykonávané podľa rovnakých kritérií, merateľných a

hodnotiteľných. Podľa posteľného prádla to určite nie je možné, lebo nie je možné ani naplánovať počet
hostí. V súlade s vyššie uvedeným, žalobca vzniknutú škodu zakaždým mení. Z uvedeného vyplýva, že
nielen nerealizoval žiadnu inventarizáciu, ako mu to ukladá zákon, ale napriek odstupu času sa na výške
škody neujednotil a súdne konanie si pomýlil so škodovou komisiu. Svoju funkciu žalovaný vykonával v
intenciách príkazu majiteľa a v súlade s postupmi svojho predchodcu.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, svedkov a listinami: pracovnou zmluvou,
dohodou o zmene pracovnej zmluvy, dohodou o hmotnej zodpovednosti, knihou ubytovaných hostí -
tuzemskí hostia, zahraniční hostia, písomnou korešpondenciou účastníkov, cenníkom služieb na rok
2008, príkazom RS 1/2007, zápisom škodovej komisie, evidenčným listom výmeny prádla, zistiac

nasledovné:

Právny zástupca žalobcu vo svojom prednese na súdnom pojednávaní uviedol, že hostia, ktorí boli
evidovaní v hotelovej knihe hotelových hostí boli žalovaným vyúčtovaní riadne. Žalobca tvrdí, že
žalovaný nezaevidoval ďalších 938 osôb, ktorých ubytoval načierno. Platbu za ubytovanie uvedených

hostí žalobcovi neodovzdal. Pri druhej inventarizácii vykonali korekciu ceny za ubytovaných hostí,
vychádzajúc z priemernej ceny, ktorú zaplatili ubytovaní hostia v rozhodnej dobe podľa zinkasovaných
tržieb. V tom čase výsledná suma predstavovala cenu za ubytovanie 481.82,- Sk. Porušenie povinností
žalovaného spočívalo v tom, že bol povinný viesť evidenciu ubytovaných hostí, žalovaný však túto
evidenciu neviedol riadne, 777 osôb nebolo evidovaných ako ubytovaných. Hostia, ktorí boli evidovaní

v hotelovej knihe hotelových hostí, tí boli vyúčtovaní žalovaným riadne.

Žalobca prostredníctvom štatutárneho zástupcu vo svojej výpovedi uviedol, že pri realizácii inventúry
vychádzali z viacerých dokladov, ktoré sa snažili analyzovať a preskúmavať, z rozhodného obdobiaodvolania žalovaného z funkcie vedúceho prevádzky hotela. Dôvodom odvolania bola skutočnosť, že
hotelová prevádzka bola insolventná, nebola schopná uniesť svoje náklady. Bolo podozrenie, že nie je
vykázaný všetok príjem z ubytovania hotelových hostí. Hotelová prevádzka tak bola dotovaná z iných

činností. Žalobca bol vlastníkom Hotela Esperanto v Pribyline. Od odvolania žalovaného z funkcie 9. 9.
2008 do 12. 10. 2008 žalovaný čerpal dovolenku. Od 13. 10. 2008 bol práceneschopný. Listom zo dňa 6.
4. 2009 doručený žalobcovi 9. 4. 2009 požiadal žalovaný o rozviazanie pracovného pomeru, čomu došlo
dohodou ku dňu 15. 4. 2009. Pri výpočte náhrady škody vychádzali z údajov predstavujúcich hlásenie
počtu ubytovaných osôb v obci, kde počet ohlásených osôb predstavoval 392, čomu zodpovedá počet

evidovaných hostí v knihe ubytovaných. Počas výkonu funkcie žalovaného neboli zistené nesprávnosti
vo vzťahu k účtovaniu cien za ubytovanie osôb evidovaných v knihe ubytovaných hostí. Nevedel uviesť,
či tieto ceny uvedených osôb boli účtované rozdielne od cenníka hotelových služieb. Záznamy o výkone
kontrol ceny ubytovania u hostí evidovaných v knihe ubytovaných hostí mal žalobca predložiť. Počet
výmeny prádla raz za 14 dní u zamestnancov zodpovedal pracovným zmenám v rozhodnom období.
Samostatná evidencia pri vlastných zamestnancoch o výmene posteľnej bielizne na hotelovej prevádzke

nebola vedená. Štatutárny zástupca žalobcu nevedel vysvetliť, prečo od žalovaného nebola mesačne
žiadaná samostatná evidencia, keď podľa bodu 5 ním predloženého príkazu RS 1/2007 mala byť
samostatná evidencia mesačne predkladaná na sídlo spoločnosti s mesačnou uzávierkou. Nevedel
sa vyjadriť, či existovala evidencia výmeny posteľnej bielizne z iných príčin mimo tých uvedených
v intervale podľa príkazu. Potvrdil písomné záznamy formou zošitu podľa výpovede žalovaného.

Ekonomická situácia za pôsobnosti žalovaného v uvedenej funkcii nebola dobrá. Žalobca si nemohol
dovoliť poskytovať zamestnancom bonusy. V rozhodnej dobe sa ubytovanie iným osobám neposkytlo.
Cena za ubytovanie bola zrejmá z pokladničného dokladu, ktorý vyhotovoval žalovaný a podľa čísla
izby je možné spárovať takéhoto hosťa s údajom v knihe ubytovaných hostí. Je pravdou, že ubytovanie
bolo rozdielne na druhom, treťom poschodí a štvrtom, piatom poschodí, čomu zodpovedala aj odlišná

cena. Štatutárny zástupca žalobcu neodpovedal na otázku, či pod dobu výkonu funkcie žalovaného boli
vykonávané kontroly cien ubytovania osôb evidovaných v knihe ubytovaných hostí. U žalovaného neboli
zistené nesprávnosti vo vzťahu k účtovaniu cien za ubytovanie osôb evidovaných v knihe ubytovaných
hostí.

Žalovaný vo svojej výpovedi uviedol, že od 9. 9. 2008 prestal vykonávať funkciu vedúceho hotelového
zariadenia. Dňa 25. 9. 2008 došlo na základe telefonického kontaktu ku krátkemu osobnému stretnutiu
so štatutárnym zástupcom žalobcu, komunikovali spolu, žalovanému bolo povedané, že vznikla škoda v
nemalej výške, o ktorej žalovaný nemal vedomosť. Listom zo dňa 26. 9. 2008 písomne požiadal žalobcu
o vyčíslenie. Dňa 6. 4. 2009 požiadal žalovaný o ukončenie pracovného pomeru, čomu došlo dňom

15. 4. 2009 dohodou. V evidencii hostí sú riadne zaevidované osoby, ako aj doba, odkedy dokedy je
hosť ubytovaný v hoteli. V rozhodnej dobe zapisovali do knihy ubytovaných hostí traja zamestnanci,
okrem žalovaného aj dve recepčné, podľa toho, ako sa striedali na zmeny. Jedna z recepčných ukončila
pracovný pomer, striedali sa už len dvaja. Do úvahy je potrebné brať tzv. rekreo deň. Znamená to
počet dní, po ktoré bol zhosť v hoteli ubytovaný. Pre hotel bolo najvýhodnejšie čím dlhšie, aby sa

hosť zdržal. Ak bol aj na jeden deň, posteľné prádlo bolo potrebné vymeniť. Prádlo sa vždy mení po
odchode hosťa. Ak si hosť praje prezliecť prádlo, musí sa vymeniť. Neraz sa stalo, že k tomu došlo.
Špinavé prádlo sa zapísalo na recepcii, kto mal službu, v spolupráci s chyžnou. V počte použitého
prádla uvádzaného žalobcom nie je zohľadnená skutočnosť, koľko krát došlo k výmene prádla. Nebola
zohľadnená skutočnosť ubytovania zamestnancov žalobcu, ktorí mali tzv. poukážky. Nimi preukazovali,

že nejde o čiernych hostí. V hoteli boli ubytovaní aj známi žalobcu, obchodní partneri a zamestnanci
hotelovej prevádzky Hotela Esperanto tzv. cezpoľní. Tí tam boli neustále. V hoteli tak boli ubytované aj
osoby, ktoré nemali byť ubytované v knihe ubytovaných hostí a ktorým sa posteľné prádlo menilo. Tieto
iné osoby sa žiadnym spôsobom neevidovali. Tvrdená suma za ubytovanie 500,- Sk na osobu bola len
informatívna, nie taxatívne daná. Len zriedkavo mohla byť uplatnená. Stav hotela nezodpovedal danej

cene. Veľmi málo bola cena v tomto rozsahu využívaná. Väčšinou to boli nižšie sumy, až do výšky 120,-
Sk. V neopravenej, nezrekonštruovanej časti hotela na druhom a treťom poschodí. Boli radi za každého
hosťa, za každého ubytovaného, či už lesného robotníka alebo cezpoľného. Účtovať sumu 500,- Sk na
noc bolo nemožné. Správny hoteliér hovorí, že najdrahší hotel je prázdny hotel. Predchádzajúci vedúci
prevádzky to takto praktizoval 4 roky predtým a fungovalo to ďalej aj za pôsobenia žalovaného. V knihe

ubytovaných hostí sa evidovali v rubrikách nasledovné informácie: meno, priezvisko, štátna príslušnosť,
doba ubytovania a zinkasovaná cena ubytovania. Vždy pri zmene ubytovaného bola posteľná bielizeň
menená. Pobyty na hoteli boli krátkodobé, víkendové, prípadne týždenné. Málokedy šlo o pobyt na 14
dní. Podľa hotelovej smernice, vzhľadom na hygienické pravidlá príslušné pre určitú kategóriu hotela, boldanýdôvodnavýmenuprádlavkratšejlehote,nežjeuvedenávpríkazežalobcu.Žalovanýsinepamätal,
že by bol oboznámený s predmetným príkazom predloženým žalobcom. Žalovaný dodržiaval hygienickú
smernicu. Zamestnancom žalobcu sa prádlo vymieňalo v dlhších intervaloch. Počas výkonu funkcie

žalovaného samostatná evidencia o výmene posteľnej bielizne zamestnancov žalobcu nebola vedená.
Nežiadala sa. Výmena prádla u zamestnancov prebiehala neformálne, na základe ich požiadania, bez
toho, aby sa to evidovalo. Výmena prádla prebiehala prostredníctvom spoločnosti LIPRA s.r.o., tak, že
príslušný zamestnanec, recepčná alebo chyžná fyzicky odovzdali použité posteľné prádlo spoločnosti,
ktorá prichádzala na objednávku alebo v dohodnutom intervale. Viedol sa zošit, v ktorom sa písalo

prádlo na výmenu s označením typu prádla a počtu kusov a dátumu odovzdania. Nerozlišovalo sa, či
ide o výmenu posteľného prádla hotelových hostí alebo zamestnancov. Rozlišovalo sa, či ide o prádlo
hotelovej alebo reštauračnej prevádzky. Pri preberaní už vymeneného prádla opäť do zošita sa evidoval
počet prevzatých kusov prádla a prevzala sa faktúra. Samostatná evidencia v prípade výmeny posteľnej
bielizne z dôvodu iných príčin nebola vedená, nebolo to od žalovaného požadované. Je mu známe
tlačivo Požiadavka zamestnanca na ubytovanie, ktorú žalovaný potvrdzoval. Stalo sa, že telefonicky

bolo povedané zo spoločnosti, prostredníctvom sekretárky štatutárneho zástupcu žalobcu, prípadne
ním osobne, že žalovanému bolo oznámené ubytovanie hostí iných, ako boli zamestnanci. Žalovaný
to bral ako príkaz. Ubytovanie takýchto osôb nebolo nikde evidované. Istú dobu namiesto zošita boli
vyhotovené žalobcom tlačivá, ktoré obsahovali rovnaké údaje ako v zošite a slúžili na zachytenie počtu
prádla, ktoré sa odovzdávalo na výmenu. Boli časté kontroly zo strany štátnych orgánov, najmä colnej

správy, ktorí kontrolovali, či sú hoteloví hostia skutočne zapísaní v knihe. Štatutárny zástupca žalobcu
Ing. Svitok neformálne kontroloval knihu ubytovaných hostí keď prišiel, nahliadal do nej. Zápisy boli
správne a úplné. Cenník mal len informatívny charakter. Keď prišiel hosť do hotela, pýtal sa na cenu,
postupovalo sa tým spôsobom ako bola predošlá prax a to počas celej prevádzky hotela spoločnosti
MALUPE. Znamená to, že sa stanovila cena zmluvná, nie podľa cenníka, keďže zariadenie nespĺňalo

požiadavky. Hotelová prevádzka mala označenie ako hotel s jednou hviezdičkou. V prípade záujmu o
ubytovanie na vyššom poschodí, cena 500,- Sk za ubytovanie na noc mohla byť prijateľná, ak šlo o
poschodie na štvrtom alebo piatom poschodí, ktoré boli zrekonštruované. Záujem však bol o ubytovanie
v nezrekonštruovanej časti na druhom a treťom poschodí hotela. Tento cenník bol aj za pôsobnosti
predchodcu žalovaného. Žalovanému zo strany zamestnávateľa po celú dobu výkonu funkcie nebolo nič

vytýkané, že robí nesprávne. Pokiaľ ide o výšku cien v období od januára 2008 do augusta 2008, všetko
sa dialo s vedomím a súhlasom štatutárneho zástupcu žalobcu Ing. Svitoka. Najdrahší hotel je prázdny
hotel. Boli vďační za každého hosťa, ktorého mali. V knihe ubytovaných hostí je uvedená aj cena za
ubytovanie.PrikontroleštatutárnyzástupcažalobcuIng.Svitokvždydotohonahliadal.Účtovalasacena
dohodou. Uvedený postup sa realizoval 4 roky. Každý mesiac musela mať o tom vedomosť ekonómka

ako aj štatutárny zástupca žalobcu, keďže sa predkladali príjmové pokladničné doklady, z ktorých bolo
možné zistiť presné označenie hosťa, ktorý bol uvedený v knihe ubytovaných hostí. Posteľné prádlo,
presnejšie plachty sa využívali pri nastieraní slávnostných tabúľ namiesto obrusov, pri rôznych akciách
a to svadba, kar, rodinná oslava. Pri týchto príležitostiach boli dané hosťom k dispozícii jedna, dve izby
na odkladanie vecí. V tej izbe sa potom menilo prádlo. Žiadnym spôsobom sa neevidovalo použitie

prádla na uvedené účely a následná výmena. Žalovaný doposiaľ neobdržal kvalifikované vyrozumenie
o škode. Vyčíslenie je zakaždým iné. Žaloba je zmätočná. Vyhláška č. 277/2008 Z. z. uvádza minimálne
raz za týždeň výmenu prádla. Žiadna evidencia sa neviedla. K evidenčnému listu výmeny prádla, ktorú
predložilaprotistranažalovanýuviedol,žejehopredchodcapánŠ.listinyvždypodpísal.Nanočnúslužbu
okrem recepčných pani X. a pani R., sa niekto vždy dohodol. Buď zamestnanec alebo externý pomocný

pracovník. Keďže sa jednalo o nočnú pohotovosť, mali možnosť prespať. Keď niekto zazvonil, kto sa
prišiel ubytovať, oni to len poznačili, aby na ďalší deň ho príslušná recepčná ubytovala. Tieto iné osoby
neubytovávali hostí. Niekedy takto bolo menené prádlo aj štyri - päťkrát do týždňa. Prádlo použité sa
pripočítalo k ostatnému použitému prádlu. Evidencia sa nerobila.

Výsluchom svedka D.. X. Š. bolo zistené, že od roku 2004 do 31. 12. 2007 bol zamestnancom žalobcu
vo funkcii vedúci hotelového zariadenia. Žalovaný bol v tom čase jeho zástupcom aj prevádzkarom.
Podnikateľský zámer hotela sa nenaplnil tak, ako čakali, keď začínali prevádzku. Spôsobila to
skutočnosť, že hotel nebol dostavaný. Išlo o starý hotel, ktorý sa rekonštruoval a rekonštrukcia nemal
konca. Hotel nebol tým, čím mal byť. Z časti to bola ubytovňa a z časti hotel. Za každú cenu chceli hotel

udržať nad vodou. Pokiaľ ide o obsadenosť hotela, bola to sezónna záležitosť, kolísalo to. Od Silvestra
do marca bola zima. V sezóne bola obsadenosť 60 - 80%. Mimo sezóny, apríl, máj boli veľmi slabé
mesiace. Žilo sa z nejakých organizovaných akcií alebo z ubytovania lesných robotníkov. V tej dobe
slúžil hotel viac menej ako ubytovňa. Boli zrekonštruované dve poschodia, ktoré slúžili na ubytovanie prenáhodnúklientelualebodojednanézákazky.Hotelbolpäťposchodový.Službyubytovaniazabezpečovali
dve recepčné. Recepčné mali viesť evidenciu hostí, zapisovať hostí do knihy hostí a dať doklad z
registračnej pokladne. K určitému dátumu v mesiaci sa pripravovali všetky podklady pre ekonomiku:

sústreďovali sa doklady, kuchyňa, reštaurácia a hotel. Osobne s nimi chodil svedok do sídla žalobcu.
Pokiaľ boli problémy, konzultovali. V hoteli mali pohyblivé ceny. Ak niekto prišiel a bolo mu 15 eur veľa,
ponúklo sa mu ubytovanie za 12 eur. Bolo to poznačené v knihe ubytovaných hostí s poznámkou.
Cenník bol, ale mohla sa urobiť zľava z ceny, najmä keď prichádzali zahraničné skupiny, raftéri. Vtedy sa
dojednávali ceny. Klienti si vyberali, keďže mali možnosť vybrať si z konkurencie. V hoteli urobili všetko

preto, aby klienti boli u nich. Nebolo pevné pravidlo. Kto prišiel na jednu noc, nemal takú zľavu ako
na viac nocí. Recepčné mali cenník, zvážili to, či je to v záujme efektívnosti. Oprávnení boli k tomu aj
žalovaný a svedok. Najmä ak boli väčšie skupiny a akcie. Cena mohla byť odlišná od cenníka. Cenníka
sa presne nedržalo. Mali určitý interval, nešli pod čiastku, ktorá by bola stratovou. Maximum bola cena
stanovená v cenníku. Minimum ceny bolo riešené individuálne podľa prípadu. Majiteľ hotela (žalobca)
mal vedomosť o zmluvnom dojednávaní z cien. D.. Q. mal aj ľudí na hoteli, ktorí tam boli ubytovaní a

podávali mu dôležité informácie. O dianí na hoteli vedel, aj z iných prameňov, nielen z informácií svedka.
Boli faktúry za ubytovanie, z ktorých žalobca, prostredníctvom štatutárneho zástupcu Ing. Svitoka, mal
možnosť vidieť zmluvné dojednávanie cien. Hovorili o tom. Jeho zaujímala ekonomika hotela. Nocľah
podľa cenníka sa nedal preferovať, vzhľadom na to ako hotel vyzeral. Plány, že budú ako slušný hotel, sa
nemohli naplniť. 99% ľudí bolo zapísaných v knihe ubytovaných hostí. Pracujúci robotníci obsadzovali

jedno, dve podlažia. Boli však zapísaní v knihe. Niekedy pri vyúčtovaní chýbalo meno. Mohlo sa stať,
že sa tam nenapísala osoba, ktorá viedla stavbu, pán Š., alebo nebola zapísaná osoba, ktorá robila
diskotéku a zostala spať na hoteli. Boli to ojedinelé prípady. Na hoteli boli ubytovaní aj zamestnanci
hotela, čašník, obsluha, kuchár, ktorí chodili na týždňovky. Izby boli rezervované pre nich v tom
najspodnejšom poschodí hotela. Vrátane svedkovho ubytovania na hoteli. Ubytovanie vyúčtovali každý

mesiac. Recepcia nejakú evidenciu musela mať, pokiaľ ide o ubytovanie iných osôb ako hotelových
hostí. Možno nejaký mesiac tá evidencia uletela, ak ľudia neboli. Recepčné na konci mesiaca dávali
report, kto koľko ubytovaní mal. Niekedy sa hádali, či bolo 10 alebo 11 ubytovaných spolu s kuchárom.
Robili sa čiarky. Iné tlačivá evidencie neboli. Zamestnanci firmy žalovaného, chodievali na rekreáciu
do hotela. Prišli s listinou Rezervované miesta. Išlo o zamestnancov a ich rodinných príslušníkov.

Tieto osoby boli evidovaní v hotelovej knihe. Následne to bolo vyfakturované vedeniu podniku. Svedok
sa stretol s takýmto tlačivom, veľa ich nebolo. Evidenciu výmeny prádla mala na starosti recepcia,
recepčné. Tie pripravovali spolu s pokojskou zoznam, čo odišlo do práčovne. Starali sa, aby bola vždy
nejaká zásoba. Prádlo cirkulovalo. V súvislosti s pravidlami ohľadom výmeny posteľného prádla v hoteli
svedok uviedol, že mali jedno nepríjemné stretnutie s pani A.. Vznikol podobný problém ako v prípade

žalovaného. Hľadali vysvetlenia. Potvrdil svoj podpis na listine označenej ako príkaz RS-1/2007. Bolo
určité všeobecné pravidlo, ktoré sa dodržiavalo. Zamestnancom sa menilo prádlo po týždni. Ubytovaným
hosťom podľa toho, kde boli ubytovaní. Ak boli ubytovaní v lepšej časti hotela, menilo sa im prádlo
po troch dňoch. Napriek zneniu príkazu RS-1/2007, o výmene posteľnej bielizne raz za 14 dní, keďže
mali štandard hotela s troma hviezdičkami. Pravidlo pre takýto hotel bolo, že museli meniť po troch

dňoch prádlo. Evidencia výmeny posteľného prádla u zamestnancov bola z dôvodu, že sa vykonávala
fakturácia. Na konci mesiaca pri výplate zamestnancom odpočítavali stravu aj ubytovanie. Nie vždy
vyžadovali zamestnanci výmenu prádla. Prádlo sa mohlo meniť aj po týždni. Zásada bola 14 dní. Život na
hoteli sa nedá vtesnať do jednej smernice. Na recepcii mali listinu, kde sa mohli zapísať prípady výmeny
posteľnej bielizne z iných príčin, mimo intervalov. Napríklad, keď sa pomočilo dieťa, niekto rozlial mlieko.

Evidenčnýlistvýmenyprádlasatýkalvýslovnezamestnancovhotela.Pokojskésavždybálioprádlo,aby
nič nechýbalo. Z toho dôvodu sa viedla evidencia. Pokojská si to mohla viesť aj samostatne. Recepčné
a pokojská si spočítali položky, vyplnili formulár a odišlo to do čistiarne. Po príchode z čistiarne sa to
opäť skontrolovalo (recepčné a pokojské). Niekedy túto úlohu musel plniť svedok a žalovaný. Svedok
potvrdil, že sa mohli použiť posteľné plachty namiesto obrusov, napríklad, keď mali nové plachty a bol

kar. Pamätal si na takúto situáciu. Boli to výnimočné prípady. V prípade rôznych podujatí na hoteli sa
poskytli izby na odkladanie vecí. Mohlo sa stať na Silvestra, ak niekto niečo potreboval. Počas trvania
zamestnania svedka stalo sa, že počet výmeny posteľného prádla nezodpovedal počtu ubytovaných
hostí podľa evidencie knihy ubytovaných hostí. Práve toho sa týkalo nepríjemné stretnutie s pani A..
Rozdiel mohol vzniknúť. Bolo to spôsobené tým, že pracovníci dali svojvoľne vymeniť prádlo. Mohlo to

byť aj z iných dôvodov. Jednoducho sa to dohodlo s pokojskou, ktorá vymenila prádlo. Niečo sa stane v
kuchyni a vezme sa plachta. Pokojská si to dá do svojho zápisníka a recepčná to už nepostrehne, nikto
to nepostrehne. Svedok si spomínal na rozdiel medzi počtom ubytovaných hostí a počtom vymenených
plachiet (34). K väčším disproporciám by nemalo dochádzať. Malo to byť skôr niečo sporadické. Každýmesiac bolo možné zistiť, či a aké rozdiely sú medzi počtom výmeny posteľného prádla a počtom
ubytovaných hostí zapísané v knihe ubytovaných hostí. Aj v prípade svadby mohlo dôjsť k tomu, že bola
poskytnutá jedna izba na preoblečenie. Mohlo sa to stať aj v prípade diskotéky, keď na hoteli diskotékar

zostal spať aj s priateľkou. Ak sa akcia predĺžila a zamestnanci odmietli ísť domov, mohlo sa stať, že
sa im poskytla tiež izba na prenocovanie. Ohľadom tlačiva s evidenciou výmeny prádla by sa mohla
kvalifikovane vyjadriť recepčná, ktorá mala na starosti tieto drobné evidencie.

Výsluchom svedkyne L. X. bolo zistené, že bola zamestnancom žalobcu od roku 2004 do februára

2008. Pracovala ako recepčná. Do jej pracovnej náplne patrilo ubytovať hostí. Pripravovala podklady pre
účtovníctvo. Pracovala aj s pokladničnými dokladmi. Vykonávala evidenčné údaje ohľadom ubytovaných
hostí. Recepcia bola otvorená 24 hodín denne. Striedali sa dve osoby ako recepčné. Začínala pracovať
sama na recepcii, kolegyňu Q. R. pribrali neskôr. Mali dve knihy ubytovaných hostí, do jednej zapisovali
rezidentov obyvatelia SR Do druhej knihy zapisovali osoby, ktorí boli cudzími štátnymi príslušníkmi. Ako
recepčná zapisovala do knihy ubytovaných hostí, striedavo s kolegyňou alebo D.. Š. alebo žalovaný ako

prevádzkar. Pán Š. sa stiedal so žalovaným. Približne do konca apríla chodili maďarskí raftéri, vtedy
bol hotel obsadený celkom dobre. V letnom období neboli úplne prázdni, nemôže však tvrdiť, že by
hotel bol mal dobrú obsadenosť. Stalo sa, že boli ubytovaní v hoteli hostia, ktorí neboli zapísaní v knihe
ubytovaných hostí. V blízkosti lokality hotela začali stavať chatovú osadu. Robotníci, ktorí tam pracovali
platili nižšiu cenu, pretože boli ubytovaní dlhšiu dobu, obývali druhé a tretie poschodie, ktoré neprešlo

rekonštrukciou.Pravdepodobnesazapísaliraz,nezapisovalisapravidelne.Malizošit,vktoromevidovali
uvedené osoby. Bolo to z rozhodnutia nadriadených D.. Š. a žalovaného. Vedenie svedkyni oznámilo,
koľko bude inkasovať ako platbu za ubytovanie týchto osôb. Inak mali stanovený cenník. Mali určité
zľavy, napr. množstevnú zľavu, zľavu vzhľadom na dĺžku pobytu. Cenník bol rozdelený na sezónne
a mimosezónne obdobie. Stalo sa, že cena za ubytovanie sa dohodla s hosťom mimo cenníka. Túto

kompetenciu mal pán Š. alebo žalovaný. Potom bola dojednaná zmluvná cena. Boli tiež tzv. chvíľkoví
hostia, ktorí sa nezapisovali do knihy ubytovaných hostí. Napríklad bola diskotéka v bare. Keď sa niekto
rozhodol prespať na hoteli, že sa mu nechcelo ísť domov. Takejto osobe sa dal kľúč od izby v hoteli a
dohodla sa nejaká zmluvná cena. Niektorí sa zapísali do knihy hostí. Mohlo ísť o prípad, keď sa tam
organizovali svadby alebo nejaké oslavy. Raz prišiel známy konateľa spoločnosti spolu s manželkou,

ktorí boli vysokoškolskí učitelia na škole Univerzita Mateja Bela. Svedkyňa si nespomínala, či sa
zapisovali do knihy ubytovaných hostí. Na prvom poschodí boli robené izby ako izby pre zamestnancov.
Tie sa nerekonštruovali. V jednej izbe spával pán Š., v ďalšej čašník P. Q., istý čas tam spával aj kuchár F.
H.. Za hotelom bol objekt, ten sa zrekonštruoval a tam spávali neskôr zamestnanci. Technicky to nebolo
prepojené. Stalo sa, že aj tam boli ubytovaní nejakí hostia. Títo zamestnanci hotela sa nikde neevidovali

akoosobybývajúcevhoteli.Keďboloprádlošpinavé,chyžnáhostiahla.Doniesladolenarecepciu.Mala
väčšinou spravený zoznam, počet plachiet a prádla. Svedkyňa to odovzdala osobe zo spoločnosti, ktorá
prala posteľné prádlo. Keď bolo prádlo opraté, kontroloval sa počet kusov posteľného prádla, ktorý sa
odovzdal a následne prevzal. Okrem posteľného prádla dávali prať aj obrusy. Na prestieranie namiesto
obrusovsavyužiliajplachty.Bolotovprípadoch,keďboliveľkéoslavy.Stolysaspojili.Nebolovidno,čije

to obrus alebo plachta. Určite sa to neevidovalo. Pamätala si na jeden prípad, keď vypomáhala čašníkom
a svedkyňu prekvapilo, že majú dať plachtu na stôl. Chyžná na papieri doniesla svoj rozpis plachta,
uterák a pod. Osoba, ktorá prišla z práčovne, mala dodací list, obsahujúci počty, to bolo prepísané a
svedkyni ostala kópia dokladu. Asi dvakrát týždenne chodila práčovňa. Nespomínala si, v akej frekvencii
sa menilo prádlo hosťom, ktorí boli dlhodobejšie ubytovaní. Väčšinou ľudia dlhodobo ubytovaní neboli.

Vždy keď odišli hostia sa prádlo menilo. Mohlo sa stať, že pri krátkodobých pobytoch došlo k požiadavke
hotelového hosťa na výmenu prádla. Nepamätala si, že sa s D.. Š. zaoberali situáciou týkajúcou sa
počtu výmeny posteľného prádla, čomu nezodpovedal počet ubytovaných hostí. Svedkyňa opakovane
potvrdila, že si pamätá, že boli na hoteli ubytovaní hostia, ktorí neboli zapísaní v knihe ubytovaných
hostí. Nemala vedomosť o tom, že by to robil žalovaný. Rovnako odpovedala ohľadom D.. Š..

VýsluchomsvedkyneQ.R.bolozistené,žebolazamestnancomžalovanéhovobdobírokov2004-2008.
Vykonávala prácu recepčnej. Do jej pracovnej náplne spadalo zapisovanie hostí do knihy dochádzky,
vytlačiť cudzinecké prihlásenia, vykonať platby. Keď prišlo prádlo, bolo jej úlohou prebrať ho a zapísať.
V roku 2008 uvedené činnosti spolu s ňou vykonávala kolegyňa L. X.. Boli dve recepčné. Do knihy

ubytovaných hostí, je možné, že zapisovali aj iné osoby, žalovaný a aj pán Š.. Služba na recepcii bola
24 hodní. Cez leto chodili raftovať osoby z Maďarska, bolo tri, štyri mesiace. K obsadenosti hotela
svedkyňa uviedla, že cez leto chodili raftovať osoby z Maďarska, bolo to tri, štyri mesiace, cez zimu to
bolo horšie, vtedy robila v troch hoteloch. Svedkyňa všetkých zapisovala do knihy ubytovaných hostí.Myslí si, že nedošlo k tomu, by boli v hoteli hostia, ktorí sa nezapísali do knihy. Zamestnanci hotela, ktorí
boli ubytovaní na hoteli, tí sa nezapisovali do knihy ubytovaných hostí, zapisovali sa na čistý papier.
Na konci mesiaca sa to zrátalo. Boli tam iné osoby, napr. dcéra majiteľa hotela, netere, účtovníčky. Tí

sa tiež nezapisovali do knihy ubytovaných hostí. Nikde sa nezapisovali. Ohľadom platby uvedených
osôb sa svedkyňa nevedela vyjadriť. Dcéra majiteľa hotela chodila častejšie. Na recepcii mali cenník
ubytovania. Niektoré osoby mali zľavy, napr. ubytovaní drevorubači, tým sa dávala zľava. Aj raftéri mali
urobenú cenu. Ostatní platili podľa cenníka. Zľavnené ceny určoval žalovaný alebo pán Š.. Na základe
toho potom svedkyňa prijímala platby. Uvedeným osobám bola stanovená zmluvná cena. Na iné druhy

evidencie si svedkyňa nespomínala. Keď doniesli prádlo, priniesli so sebou dodací list. Ten sa zakladal.
Chyžné prádlo zrátali, doniesli na lístku napísaný počet prádla určený na vypratie a šofér si to prepisoval.
Keď boli hostia dlhšie ubytovaní, uteráky sa menili každý deň, výmenu prádla si svedkyňa nepamätala.
Nepamätala si na prípad, že by sa namiesto obrusov využili plachty. Tlačivo označené ako Evidenčný
list výmeny prádla bol. Tam sa uvádzal počet vankúšov, osušiek, uterákov, podložky z WC. Túto listinu
svedkyňa len zakladala. Zamestnanci hotela, ktorí mali nočnú službu, napr. čašník, externí pracovníci,

strážnici, tým osobám sa menilo prádlo. Keď sa vedelo, že príde na nočnú iný strážnik, požiadala sa
chyžná, aby prestriedala prádlo. Bola miestnosť, kde bola aj posteľ, keď niekto zazvonil, strážnik šiel
otvoriť. Posteľné prádlo slúžilo na tú posteľ. Výmena prádla sa evidovala, že sa prirátalo k tomu prádlo,
ktoré šlo do práčovne. Chyžné to značili do evidencie.

Výsluchom svedkyne D.. P. A. bolo zistené, že pre výpočet škody pre dané súdne konanie robila
analýzu. V roku 2008 došlo k nezrovnalosti počtu prádla vypratého v práčovni a počtu ubytovaných hostí.
Na základe toho robila dokladovú inventúru, na základe účtovných dokladov. Bol tam nesúlad medzi
počtom prádla a ubytovaných hostí. Od toho sa odvíjal aj rozdiel v tržbách. Podklad robila pre konateľa
spoločnosti. Ohľadom zapisovania hostí nemala žiadnu priamu vedomosť. V mesačných intervaloch mal

prevádzkar hlásiť počet ubytovaných hostí vedeniu spoločnosti alebo na ekonomické oddelenie. Tlačivo
na to nebolo. Viedla sa evidencia v knihe ubytovaných hostí. Svedkyňa vychádzala len z listinných
dokladov, ktoré jej predložil žalobca. Nemala skutkovú vedomosť ohľadom evidencie výmeny prádla, ako
ani ohľadom rozdielu medzi počtom prádla vyfakturovaného a počtom zapísaných hostí. Svedkyňa sa
nemusela priamo fyzicky zúčasťňovať inventúr. Inventúra môže mať charakter fyzický alebo dokladový.

Predmetná inventúra bola dokladová.

Výsluchom svedkyne F. E. bolo zistené, že pracovala ako čašníčka v Hoteli Esperanto, zamestnaná
u žalovaného. Keď odchádzal vedúci hotela pán Š. v januári, svedkyňa odchádzala zo zamestnania
v mesiaci jún. Do pracovnej náplne svedkyne spadala obsluha hostí, inkasovanie platieb. Ohľadom

ubytovávania hostí v hoteli svedkyňa nemala vedomosť. Zo začiatku sa používali plachty na stoly. V
neskoršom období bolo dosť obrusov. Keď však bolo viac akcií za sebou, museli sa použiť plachty.
Čašníci mali skrinku, v ktorej boli uložené obrusy. Bolo tam aj niekoľko nových plachiet, ktoré keď bolo
treba, využili. Stalo sa aj, že šli za pokojskou a požiadali ju, aby im doniesla dve - tri plachty, ktoré budú
potrebovať. Jeden - dvakrát ročne sa robila inventúra obrusov, plachty nie. Tie sa rátali pokojskej. K

obsadenosti hotela svedkyňa uviedla, že na jar mali Maďarov, kde bývalo viac ľudí. Sezóna sa celkom
dala, mimosezóna, jeseň menej, Vianoce, Nový rok viac obsadený. Na úplnom začiatku, približne pol
roka,využívaliplachtyčastejšie.Potomtoboloskôrvýnimočne.Keďbolavpiatokakcia,ajvsobotuakcia
a viac ľudí. Museli použiť plachty alebo keď bola svadba, nebolo dosť obrusov na stoly. Ak bola akcia
v sobotu, kde bolo 60 ľudí, tak cez práčovňu ich sami nevedeli vyprať. Stalo sa, že v týchto prípadoch

použili plachty.

Listinnými dôkazmi bolo preukázané, že účastníci konania dňa 28. 12. 2007 podpísali Dohodu č. 1 o
zmene pracovnej zmluvy č. 228/2004 (uzavretej dňa 11. 6. 2004), na základe ktorej žalovaný nastúpil
do funkcie vedúceho hotelového zariadenia, s uvedením miesta výkonu práce prevádzka Pribylina

od 1. 1. 2008 za dohodnutú mzdu 15.000,- Sk mesačne plus pohyblivá čiastka mzdy určená podľa
výsledkov hotelového zariadenia do výšky 5.000,- Sk/mes. Dňa 2. 1. 2008 účastníci konania podpísali
Dohodu o hmotnej zodpovednosti, v zmysle ktorej žalovaný prevzal hmotnú zodpovednosť za finančné
prostriedky predstavujúce tržbu hotelovej prevádzky do ich vyúčtovania v pokladni spoločnosti, za
finančné prostriedky, ktoré preberie z pokladne na nákup materiálu, materiál a zásoby, ktoré zakúpi pre

účely prevádzky do ich spotreby, skladové zásoby na prevádzka vrátane HIM a DHIM. Písomnosťou zo
dňa 9. 9. 2008 žalobca odvolal žalovaného z funkcie vedúceho hotelového zariadenia Hotel Esperanto -
Pribylinaanariadilmučerpaniedovolenkyod10.9.2008.Zpísomnéhostanoviskakoznámeniaovzniku
škody zo dňa 7. 10. 2008 bolo zistené, že žalovaný namietal výšku škody z titulu nezaplatených pobytov,označujúc nárok za absurdný. Žiaden schodok na zverených hodnotách nespôsobil. Nie je zrejmé o aké
ubytovanie v akom čase sa jednalo, aké boli ceny. Z cenníka hotelových služieb na rok 2008 bolo zistené
rozlíšenie cien na jednotlivé obdobia v kalendárnom roku: 1. 2. - 10. 3., 1. 7. - 15. 9., izba 1/1 600,- Sk;

od 14. 12. - 2. 1. - 600,- Sk, mimosezóna 400,- Sk. Z Príkazu RS-1/2007, vyhotoveného žalobcom bolo
zistené, nariadenie výmeny posteľnej bielizne raz za 14 dní a vždy pri zmene ubytovaného. Pri vlastných
zamestnancoch, ktorí z dôvodu vzdialeného trvalého bydliska sú ubytovaní v zariadení, je potrebné viesť
samostatnú evidenciu, ktorá bude mesačne predkladaná na sídlo spoločnosti s mesačnou uzávierkou.
Výmena bielizne sa uskutoční jedenkrát za 14 dní. V prípade výmeny posteľnej bielizne z dôvodu iných

príčin mimo uvedených intervaloch je povinnosťou viesť samostatnú evidenciu, ktorá bude mesačne
predkladaná na sídlo spoločnosti s mesačnou uzávierkou (prevzal Š.). Z listinného dôkazu predloženého
žalovaným (označeným ako Zbierka zákonov č. 277/2008) bolo zistené pod bodom 5 výmena bielizne
- posteľná bielizeň raz za týždeň.

Z príkazu žalobcu č. 2/2008 k vykonaniu mimoriadnej fyzickej inventúry k 31. 8. 2008 z dôvodu

odvolania funkcie hmotne zodpovedného vedúceho pracovníka Hotela Esperanto bolo zistené
nariadenie vykonania fyzickej inventúry na prevádzke Hotela Esperanto - Pribylina ku dňu 31 .8 .2008.
Inventarizácia DHM, zásob ostatného materiálu a tovaru a dokladová inventúra na prevádzke hotela
bola nariadená z dôvodu odvolania z funkcie hmotne zodpovedného vedúceho pracovníka. Zloženie
inventarizačnej komisie bolo nasledovné: D.. P. A., predsedníčka, D.. X. Q., A. Q.. Dátum začatia

inventúry bol 24. 9. 2008. Dátum ukončenia inventúry 26. 9. 2008, manko bolo stanovené vo výške
501.923,80 Sk, inventúrne rozdiely boli zistené v dokladovej inventúre, zistený nesúlad medzi knihami
ubytovaných hostí, hláseniami o počte ubytovaných a odvedených poplatkoch. Po porovnaní s faktúrami
za čistenie prádla došla komisia k názoru, že v hotelovom zariadení bolo ubytovaných viacej hostí ako
bolo skutočne zaevidovaných a odvedených tržieb za ubytovanie. Z tohto dôvodu komisia vypracovala

inventúrne súpisy, v ktorých porovnáva počty čistého prádla s počtom nahlásených ubytovaných, čím
vznikne počet nepriznaných hostí, za ktorých boli zinkasované tržby mimo registračnú pokladňu. Za
kontrolované obdobie nebolo priznaných 938 hostí, čo pri cenníkovej cene za ubytovanie 500,- Sk/
noc činí rozdiel 469.00,-Sk. Za čistenie prádla 1330 ks pri počte nahlásených ubytovaných hostí 392,
vzniká rozdiel 938 x 35,10 (cena vyčistenia za jeden komplet) t.j. 32.924,80 Sk. Z Príkazu RS-1/2011 bol

zistený príkaz žalobcu k vykonaniu mimoriadnej inventúry z dôvodu pripomienok hmotne zodpovedného
pracovníka za obdobie 1-8/2008 za prevádzku Hotela Esperanto - Pribylina. Inventúra bola vykonaná
v dňoch 18. 12. 2011 - 31. 12. 2011. Inventúra bude vykonaná určenou inventarizačnou komisiou, po
jej vykonaní vypracoval predseda komisie súpis, ktorý zabezpečí preukázateľnosť počtu ubytovaných
hostíapočtunocľahovzasledovanéobdobie,počtunocľahovvlastnýchzamestnancovprespávajúcichv

hotelovomzariadenípočasslužiebzasledovanéobdobie,počtuubytovanýchzamestnancovspoločnosti
za účelom rekreácie, počtu VIP hostí za sledované obdobie, výpis došlých faktúr spoločnosti LIPRA.
Členmi komisie bol D.. X. Q., predseda, A. Q., H. U.. Podľa inventarizačného zápisu inventarizačný
rozdiel predstavoval 401.646,84 Sk, t.j. 13.332,23 eur. Skutočne podľa došlých faktúr vyčisteného prádla
bolo 1330 ks, z toho výmena prádla vlastným zamestnancom 23 ks, ostáva 1307 ks. V dôsledku rozdielu

1307 - 530 (zaevidovaných hosti) nebolo za sledované obdobie 1-8/2008 zaevidovaných 777 hostí, za
ktorých neboli odvedené tržby za ubytovanie vo výške 374.374,14 Sk, t.j. 12.426,94 eur. Vydelením
skutočne odvedených mesačných tržieb počtom nocí preukázateľne priznaných hostí bola zistená
priemerná cena nocľažného, čo predstavuje 481,82 Sk, t.j. počet nepriznaných hostí 777 x 481,82 Sk
priemerná cena nocľažného, t.j. 12.546,94 eur. Z listiny označenej ako Bystrická inštalačná spoločnosť

B.I.S., s.r.o., bola zistená požiadavka zamestnanca na ubytovanie v Hoteli Esperanto - Pribylina, 13. 8.
- 19. 8. 2006 P. A. + 3 z toho 2 maloleté, v tomto čase hotel nebol obsadený. Rezervovali 2 izby č. 501,
502, Hotel Esperanto. V dňoch 24. 4. - 30. 4. A. L., 3 dospelé osoby, 2 deti, v termíne bol preplnený
hotel, najskôr termín 12. - 14. 5. V dňoch 27. 8. - 3. 9. V. A., M. A. jedna dvojka, potvrdená objednávka č.
406. V dňoch 29. - 31. 7. 2005 P. P. dve dospelé, jedno dieťa, jedna izba. Evidenčný list výmeny prádla

bol predložený za mesiace mimo rozhodného obdobia t.j. júl 2007 až november 2007.

Podľa § 182 ods. 1 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce:

Ak zamestnanec prevzal na základe dohody o hmotnej zodpovednosti zodpovednosť za zverené

hodnoty, ceniny, tovar, zásoby materiálu alebo iné hodnoty určené na obeh alebo obrat, ktoré je
povinný vyúčtovať, zodpovedá za vzniknutý schodok. V dohodách sa môže so zamestnancami súčasne
dohodnúť, že ak budú pracovať na pracovisku s viacerými zamestnancami, ktorí uzavreli dohodu o
hmotnej zodpovednosti, zodpovedajú s nimi za schodok spoločne (spoločná hmotná zodpovednosť).Podľa § 189 ods. 1 Zákonníka práce:

Zamestnanec, ktorý zodpovedá za schodok alebo za stratu predmetov, je povinný nahradiť schodok
alebo stratu v plnej sume.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia súd žalobu zamietol, keď
vykonaným dokazovaním nebola preukázaná jej dôvodnosť. Žalobca sa domáhal náhrady škody vo

vzťahu k žalovanému ako svojmu bývalému zamestnancovi, na základe zodpovednosti žalovaného
za schodok, ktorý mal byť žalovanému zistený na základe vykonaných inventúr. Charakteristickými
znakmi zverených hodnôt, ktoré je pracovník povinný vyúčtovať, je ich určenie na obeh alebo obrat a
osobná dispozícia zodpovedného pracovníka nimi po celý čas, po ktorý sú mu zverené. Predmetom
objektívnej zodpovednosti za schodok sú teda len také hodnoty, ktoré sú predmetom obratu alebo
obehu. V konaní bolo nesporné, že všetky tržby v rozhodnej dobe, získané od všetkých ubytovaných

hostí zapísaných v knihe ubytovaných hostí boli žalovaným riadne odvedené. Tak ako nechýbali
peniaze za ubytovaných hostí podľa evidencie v knihe ubytovaných hostí, nechýbalo ani posteľné
prádlo (ktoré však žalovanému ani zverené nebolo, pričom žalobca vzal žalobu späť v časti nákladov
vynaložených na pracie služby posteľného práda). Žalobca s poukazom na uvedené nepreukázal a
neuniesol dôkazné bremeno primárneho predpokladu zodpovednosti zamestnanca za schodok a to

existenciu škody vo forme schodku na zverených hodnotách určených na obeh alebo obrat. Nepomer
medzi počtom ubytovaných hostí, zapísaných v knihe ubytovaných hostí a počtom evidencie posteľného
prádla určeného na výmenu nepredstavuje schodok. Schodkom nie je ani škoda, ktorá by vznikla
nezapísaním hostí v knihe ubytovaných hostí. Obdobne nepredstavuje schodok ani škoda, ktorá by
bola vznikla vynaložením nákladov na pracie služby v dôsledku neodôvodnenej frekvencie výmeny

prádla. Zavinené porušenie povinnosti zamestnanca pri plnení pracovných úloh v súvislosti s evidenciou
hostí alebo výmeny prádla sa posudzuje podľa všeobecných ustanovení zodpovednosti za škodu (§
179 Zákonníka práce), ktorý nárok však v danom konaní uplatnený nebol. Žalobca sa domáhal voči
žalovanému v danom súdnom konaní náhrady škody z titulu zodpovednosti za schodok, na základe
výsledkov inventúry, ktorú opakoval aj v priebehu konania korigovaním výsledku inventúry. Povinnosťou

zamestnávateľa je preukázať, že vznikol schodok (R12/1976), ktorý však žalobca v danom prípade
nepreukázal a žaloba musela byť preto zamietnutá.

Žalobca sa v danom konaní nedomáhal peňažného nároku z dôvodu, že nebola odvedená cena za
ubytovaných hostí evidovaných v knihe ubytovaných hostí. Obdobne nežiadal ani peňažné plnenie

vynaložené za pracie služby ako ani za chýbajúce prádlo. Žalobca sa domáhal zaplatenia ceny za
ubytovanie osôb (v počte 777), ktorých ubytovanie v hoteli nepreukázal žiadnym spôsobom. Ich počet
len hypoteticky odvodil od počtu kusov vypratého prádla, pričom cenu za ubytovanie zase len odvodil
od priemernej ceny, ku ktorej dospel spriemerovaním všetkých zaplatených cien za ubytovanie v
rozhodnej dobe. Schodkom je rozdiel medzi skutočným (nie hypotetickým) stavom hodnôt (nie hostí)

zverených na vyúčtovanie a údajmi v účtovnej evidencii, o ktorý je skutočný stav nižší než stav
účtovný (rozsudok NS SR 3M Cdo24/2008). Počet hostí nepredstavuje hodnoty zverené na vyúčtovanie.
Skutkové vymedzenie nároku na náhradu škody z titulu objektívnej zodpovednosti, vzhľadom na atribúty
zodpovednostného vzťahu, je postavené na výsledkoch inventúry. V prípade subjektívnej zodpovednosti
zamestnanca za škodu sú predmetom skutkového vymedzenia odlišné atribúty zodpovednostného

vzťahu, vrátane odlišnosti nesenia dôkazného bremena procesných strán. S poukazom na uvedené,
žalobca nepreukázal vznik skutočnej škody, ako ani ubytovanie akejkoľvek konkrétnej osoby, ktorá by
bezdôvodne („na čierno“) nebola zapísaná v knihe evidencie hostí a ani cenu za ubytovanie, ktorú takáto
osoba za ubytovanie v hoteli bola zaplatila.

Z vykonaného dokazovaním vyplývalo, že zapisovanie do knihy hostí predstavovalo primárnu pracovnú
náplň recepčných (v rozhodnom období L. X. a Q. R.). Aj podľa svedka D.. X.. Š. v hoteli boli ubytované
aj osoby, ktoré sa z rôznych dôvodov, opísaných svedkami, nezapísali do knihy hostí. Výpovediami
uvedených troch svedkov bolo tiež preukázané zmluvné dojednávanie cien, využívajúc aj rôzne zľavy
z ceny ubytovania. Svedok D.. X. Š. zdôraznil vo svojej svedeckej výpovedi, že ceny uvádzané v

cenníku predstavovali maximum, pričom minimálna hranica nebola stanovená pevnou sumou. Zmluvné
dojednávanie cien podľa výpovede svedka D.. X.. Š. sa realizovalo so súhlasom štatutárneho zástupcu
žalobcu, ktorý o tom vedel. Z faktúr za ubytovanie mal možnosť vidieť počet hostí a zmluvné ceny,
ako aj z mesačného vyúčtovania ubytovania, vrátane kontroly v knihe ubytovaných hostí. Výsluchmisvedkov bolo preukázané, že osobitný režim vo vzťahu k zápisom a platbám za ubytovanie sa vzťahoval
na zamestnancov hotela. Výsluchom uvedených troch svedkov bolo preukázané tvrdenie žalovaného,
že dochádzalo k spotrebe a v dôsledku toho k nutnej výmene posteľného prádla v prípade rôznych

podujatí (diskotéka, účastníci zábavy, poskytnutie izby na odkladanie vecí v súvislosti s organizovanými
oslavnými podujatiami). Výsluchmi svedkov D.. X.. Š., L.. X., F.. E. bolo tiež preukázané, že posteľné
prádlo (plachty) boli využívané na účely v reštauračnej časti hotela, keďže boli používané namiesto
obrusov. Výsluchom svedka D.. X.. Š. bolo tiež preukázané, že zamestnanci hotela si dali svojvoľne
vymeniť prádlo, pričom zamestnávateľ mal možnosť na základe mesačných výkazov zistiť tvrdený

nepomerpravidelnekaždýmesiac(početprádlaapočetubytovanýchhostí).Nepotrebovalktomužiadnu
inventúru. Zaužívanú prax zamestnávateľ toleroval. Nenaplnenie podnikateľského zámeru ohľadom
obsadenosti hotela, podľa výpovedi svedka D.. X. Š. keď, cieľom bolo za každú cenu udržať hotel
nad vodou, taktiež nenasvedčuje počtu hostí, ktorých ubytovanie v hoteli žalobca hypoteticky vypočítal.
Žalobca nepreukázal vznik zodpovednosti žalovaného za schodok, netvrdil, nepreukázal atribúty iného
zodpovednostného vzťahu žalovaného za vznik škody (pričom netvrdil ani vznik inej škody okrem

schodku).Keďžežiadnazprocesnýchstránnezniesladôkaznénávrhy,súdvzmysleprejednacejzásady
podriadil preukázaný skutkový stav pod príslušné ustanovenia právnej normy a z dôvodu neunesenia
dôkazného bremenu žalobu žalobcu v plnom rozsahu zamietol.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku,

podľa ktorého ustanovenia žalovanému, ktorý bol v konaní úspešný vznikol nárok na náhradu trov
konania voči žalobcovi v konaniu neúspešnému. Z dôvodu, že žalovaný náhradu trov konania nevyčíslil
a z obsahu spisu žiadne trovy nevyplývali, súd rozhodol tak, že žalovanému sa nepriznáva náhrada trov
konania (v súlade s ust. § 151 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Žiline v dvoch vyhotoveniach.

Podľa § 205 ods. 1 OSP v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, dátum, podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 OSP odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno
odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v
znení neskorších predpisov.