Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 5. máj 2014

Súd: Okresný súd Košice II
Spisová značka: 17C/136/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7212217064
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 05. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Géciová

ECLI: ECLI:SK:OSKE2:2014:7212217064.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice II sudkyňou JUDr. Monikou Géciovou, PhD., v právnej veci žalobkyne: N. X., nar.

X.X.XXXX,bytomvK.,K.č.XX,zastúpenáJUDr.PetromMajerníkom,advokátomsosídlomvKošiciach,
Floriánska č. 16, proti žalovaným: 1/ Slovenská republika v mene ktorej koná Okresný úrad Košice, so
sídlom v Košiciach, Komenského č. 52, 2/ P. W., nar. XX.X.XXXX, bytom v K., A. N. č. 2, 3/ K. B., nar.
XX.X.XXXX, bytom v B., C. č. XX, zastúp. splnomocnenou zástupkyňou P. W., odporkyňou v 2. rade, 4/
P. D., nar. X.X.XXXX, bytom v K., K. č. 4, v konaní o určenie platnosti závetu takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a .

Žalovaným v 1. až 4. rade náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobkyňa sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 14.6.2012 domáhala, aby súd určil, že závet
spísaný dňa 15.8.2009 poručiteľom R. W., nar. 20.11.1954, naposledy bytom K. č. XX, K. je platný.
Zároveňsiuplatnilanáhradutrovkonania.Žalobuodôvodnilatým,ževdedičskomkonanípoporučiteľovi
R. W., zomr. XX.X.XXXX vedenom na Okresnom súde Košice II, sp. zn. 39D/65/2010, Dnot 50/2010
ako závetná dedička predložila dňa 21.5.2010 závet poručiteľa, v ktorom jej zanechal ako dedičstvo
chatu súp. č. 3292, nachádzajúcu sa na pozemku parc. reg. „C“ č. XXXX/XXX, pozemok parc. reg. „C“
č. XXXX/XXX o výmere 374 m2 a pozemok parc. reg. „C“ č. XXXX/XXX o výmere 26 m2 - zastavané

plochy a nádvoria, ktoré nehnuteľnosti sú evidované Katastrálnym úradom v Košiciach, správou katastra
Košice, na LV č. XXXX, kat. územie Severné mesto, obec Košice - sever, okres Košice I. Okresný súd
Košice II uznesením zo dňa 14.5.2012 prerušil dedičské konanie a odkázal žalobkyňu na podanie žaloby
o určenie platnosti závetu vzhľadom na to, že podľa názoru súdu je listina označená ako testament
sporná. V predmetnej veci bol poručiteľom spísaný alografný závet, ktorý bol poručiteľom podpísaný za
prítomnosti svedkov, pred ktorými poručiteľ výslovne prejavil, že sa jedná o jeho poslednú vôľu a títo
svedkovia svojimi podpismi na závete predmetnú skutočnosť potvrdili. Mala za to, že skutočnosť, že

samotná listina je označená ako zmluva o prenájme je irelevantná, nakoľko právne úkony sa posudzujú
podľa ich obsahu a z obsahu tohto dokumentu v časti označenej ako časť „D“ jednoznačne vyplýva,
že poručiteľ výslovne prejavil svoju vôľu zanechať uvedenú nehnuteľnosť ako dedičstvo žalobkyni.
Neplatnosť závetu tiež nespôsobuje, ak posledná vôľa poručiteľa bola prejavená v rámci jednej listiny,
ktorou boli upravené aj iné vzťahy poručiteľa, pokiaľ prejav poslednej vôle v tejto listine spĺňa všetky
formálne a obsahové náležitosti vyžadované zákonom pre spísanie závetu. Zo samotného závetu je
zrejmé kto má byť závetným dedičom a čo chce poručiteľ tomuto dedičovi odkázať. Prejav vôle by sa

považoval za neurčitý, ak by ani výkladom vôle závetcu nebolo možné zistiť jeho skutočný obsah.

Žalobkyňa v podanej žalobe pôvodne ako žalovaného označila Slovenskú republiku, v mene ktorej konal
Obvodný (teraz Okresný) úrad Košice. Až podaním doručeným súdu 5.2.2013 navrhla, vzhľadom na to,žeažpočaskonaniavyšlonajavo,ževdedičskomkonanípoporučiteľoviR.W.akodedičiav3.dedičskej
skupine prichádzajú do úvahy sestra poručiteľa a netere poručiteľa, aby súd pripustil do konania vstup
ďalšieho účastníka na strane žalovaného, a to žalovanú v 2. rade P. W., žalovanú v 3. rade K. B. a

žalovanú v 4. rade P. D.. Okresný súd Košice II uznesením sp. zn. 17C/136/2012 zo dňa 11.2.2013
pripustil do konania vstup ďalších účastníkov na strane žalovaného, a to žalovanú v 2. rade P. W.,
žalovanú v 3. rade K. B. a žalovanú v 4. rade P. D..

Žalovaný v 1. rade v písomnom podaní doručenom súdu 31.7.2012 uviedol, že na základe § 462 Zákona

č. 40/1964 Zb. (Občiansky zákonník) Slovenská republika zastúp. príslušnými správcami majetku štátu
nadobúda majetok (hnuteľný aj nehnuteľný) do svojho vlastníctva formou pripadnutia majetku štátu tzv.
odúmrť. V prípade SR - Obvodného úradu Košice tento majetok pripadá v súlade s ust. § 5 Zákona č.
278/1993Z.z.osprávemajetkuštátuvzneníneskoršíchpredpisovdotzv.„dočasnejsprávy“.Vzmysle§
175b O.s.p. v znení neskorších predpisov je účastníkom dedičského konania štát, ak účastníkmi konania
nie sú tí, o ktorých sa možno dôvodne domnievať, že sú poručiteľovými dedičmi, teda ak poručiteľ

nezanechal žiadnych zákonných ani závetných dedičov. V tejto súvislosti poukázal na skutočnosť, že
SR - Obvodný úrad Košice nebol účastníkom dedičského konania sp. zn. 39D/65/2010, Dnot 50/2010
po poručiteľovi R. W. v zmysle § 175b O.s.p. a z tohto dôvodu sa nemohol kvalifikovane vyjadriť v rámci
dedičského konania pred povereným notárom ako súdnym komisárom k platnosti alebo neplatnosti
listiny, ktorá predstavuje predmet konania. Súdny komisár nepredvolal v rámci dedičského konania

SR - Obvodný úrad Košice do konania. V uznesení o prerušení konania sa okrem iného zo strany
povereného notára ako súdneho komisára len konštatuje, že listina, ktorá je predmetom tohto konania
nespĺňa náležitosti závetu určené zákonom. Časť listiny - zmluvy o prenájme (bod D) predloženej zo
strany žalobkyne považuje žalovaný v 1. rade z obsahovej stránky a po posúdení všetkých formálnych
a obsahových náležitostí za určitý a zrozumiteľný alografný závet (jednostranný prejav vôle poručiteľa)

len v prípade, že bude výsluchom svedkov podpísaných na listine potvrdené, že dňa 15.8.2009 pred
nimi súčasne prítomnými poručiteľ výslovne prejavil, že listina, ktorú podpisujú obsahuje jeho poslednú
vôľu. Zároveň navrhol, aby súd nepriznal žalobkyni náhradu trov konania, nakoľko žalovaný v 1. rade
svojim správaním nedal príčinu na podanie návrhu na začatie tohto konania.

Vykonaným dokazovaním, a to oboznámením sa s listinnými dôkazmi, výsluchom účastníkov konania,
svedkov, zistil súd tento skutkový stav:

Listinou označenou ako „Nájomná zmluva chata a záhrada“ zo dňa 15.8.2009 (č.l. 5) súhlasil poručiteľ
na základe dohody so žalobkyňou s prenajatím chaty a záhrady v obci Košice - sever, Račí potok, okres

Košice I, ktorá je v osobnom vlastníctve poručiteľa a zapísaná v katastri nehnuteľností Košice I, na LV č.
XXXX, parc. č. XXXX/XXX, kat. úz. Severné mesto, nakoľko zo zdravotných dôvodov poručiteľ nemôže
túto nehnuteľnosť obrábať a spravovať, dáva ju do prenájmu žalobkyni od 8/2009, aby nehnuteľnosť
spravovala, a to na dobu neurčitú a v prípade jeho smrti jej túto nehnuteľnosť prenecháva do osobného
vlastníctva. Toto jeho rozhodnutie je podpísané za prítomnosti jeho svedka (Q. T., nar. X.X.XXXX).

Zo Zmluvy o prenájme uzatvorenej medzi R. W. ako prenajímateľom (poručiteľ) a nájomcom N.
X. (žalobkyňa) za prítomnosti svedkov Q. T. a X. W. zo dňa 15.8.2009 vyplynulo, že prenajímateľ
prenecháva predmet nájmu do užívania nájomcovi na dobu neurčitú za odstupné, ktoré činí 3.000,-
eur vyplatené do rúk prenajímateľovi 8/2009 pri podpísaní nájomnej zmluvy za prítomnosti svedka. Z

bodu D) zmluvy vyplynulo, že v prípade smrti prenajímateľa, tento trvá na ponechaní nehnuteľnosti do
osobného vlastníctva nájomcu a to pani N. X., nakoľko vie, že o túto nehnuteľnosť sa bude starať vhodne
a bez problémov. Uvedenú zmluvu ako svedkovia podpísali Q. T. a X. W..

Žalobkyňa listom zo dňa 19.5.2010 predložila notárovi JUDr. Petrovi Varhalíkovi testament k dedičskému

konania sp. zn. 39D/65/2010 po neb. R. W. a uviedla, že v testamente bola nebohým pánom W. určená
ako právoplatná dedička, lebo nemal žiadnu rodinu po sebe ani po manželke. V priebehu 6 rokov ako
bol nebohý vlastníkom záhradky a chatky v T. potoku, ho nikto z rodiny ani nenavštevoval, nepomáhal
a nestaral sa o neho.

Okresný súd Košice II uznesením sp. zn. 39D/65/2010, Dnot 50/2010 zo dňa 14.5.2012 odkázal
žalobkyňu na podanie žaloby o určenie platnosti závetu na Okresný súd Košice II v Košiciach v lehote 30
dní odo dňa doručenia uznesenia a prerušil konanie o dedičstve až do právoplatného rozhodnutia súdu z
dôvodu,žežalobkyňoupredloženálistinaoznačenáakoNájomnázmluvachataazáhradaoznačenáakotestament poručiteľa, nespĺňa náležitosti závetu určené zákonom, pričom účastníčka N. X. sa domáhala
dedenia podľa tejto listiny.

Žalobkyňa vo svojej výpovedi pred súdom uviedla, že poručiteľa poznala prostredníctvom svojich
rodičov, ktorí mu predali záhradu cez realitnú kanceláriu, prenechali mu aj zariadenie a oblečenie, keďže
mali pocit, že poručiteľ je bezdomovec. Po určitom čase od predaja záhrady, keď šla s otcom do obchodu
stretli pána W., ktorý im povedal, že situácia s ním nie je dobrá, jeho zdravotný stav je zlý, že sa tiež na
neho sťažovali susedia zo záhradkárskeho zväzu, že sa o predmetnú záhradu vôbec nestará a ponúkol

sazáhraduvrátiťjejotcovi.Keďžejejotecužtiežnevládal,spýtalsa,čizáhradunechceona.Následnesa
s pánom W. dohodli na spísaní zmluvy o prenájme. Pán W. povedal, že nemá žiadnych dedičov a chcel,
aby sa o túto záhradu starala ona, pretože vedel, že sa o ňu starať bude. Spísala teda uvedenú zmluvu
o prenájme, ktorú jej otec, ako bývalý právnik skontroloval. Následne sa stretli s pánom W. a k podpisu
uvedenej zmluvy prišiel jej svedok pán W. a svedok pána W., pán T., ktorý vyzeral ako bezdomovec
a prítomní boli aj jej rodičia. Pánovi W. vyplatila 50 eur ako ročné nájomné a 3.000 eur odstupné za

predmetnú záhradu. Keď jej jedného dňa zavolala suseda, že pán W. zomrel, napísali list notárovi. Od
začatia dedičského konania sa do záhrady 3-krát vlámal pán R. bývalý policajt, ktorý vymieňal zámky a
odišiel. Následne jej pán R. ukázal list od notára, že predmetná záhrada je jeho majetok. Keď to začala
riešiť polícia, prestal tam chodiť. Doposiaľ sa o uvedenú záhradu stará ona, v lete tam spolu s deťmi aj
býva, je to jej srdcová záležitosť. Uviedla, že pán W. sa vyslovene vyjadril, že chce a že je to jeho vôľa

pre prípad smrti, aby uvedenú záhradu zdedila ona.
Žalobkyňa ďalej uviedla, že prvýkrát k uvedenej nehnuteľnosti prišla v máji 2010. V dňoch 10., 11., 12. a
13.5.2010 sa žalovaná so svojim druhom vlámala do záhradnej chatky a pri každom tomto ich príchode
bola volaná polícia, okrem prvého príchodu, kedy polícia volaná nebola, pretože tvrdili, že pán ktorý
prišiel k nehnuteľnosti je z realitnej kancelárie. Štvrtý krát keď prišla polícia a zistila skutkový stav, spísali

zápisnicu a žalovanú v 4. rade a jej druha z uvedenej nehnuteľnosti vykázali s tým, že na nehnuteľnosť
nemajú nárok. Následne bola žalobkyňa podať oznámenie na obvodné oddelenie PZ Košice - sever.
Poukázala na to, že pokiaľ žalovaná v 4. rade tvrdí, že strýko bol za ňou, hovorili o tom, že je chorý
a chcel jej nechať peniaze, neodovzdal jej však celý spis ohľadne predmetnej záhrady, ktorý má ona
aj s jeho podpismi. Žalobkyňa ďalej uviedla, že nájomná zmluva obsahujúca závet bola podpísaná na

záhrade 15.8.2009 a v ten deň boli poručiteľovi odovzdané aj peniaze. Poručiteľ nebol nesvojprávny
a pokiaľ bol hospitalizovaný v Plešivci mal povolené vychádzky a mohol podpisovať čo chcel. Do dňa,
kým poručiteľ žil nik nevedel, že má nejakú rodinu, aj v realitnej kancelárii vedeli, že nemá nikoho a toto
potvrdila aj pani H., ktorá následne organizovala jeho pohreb.

Svedkyňa Y. X. vo svojej výpovedi uviedla, že pri uzatváraní zmluvy o prenájme záhrady a chatky bola
prítomná spolu so svojim manželom. Pána W. poznali, viackrát sa s ním stretli, chodil na záhradu aj k
susedom. Keďže jej manžel už nevládal a stavali nový rodinný dom, rozhodli sa záhradku s chatkou
predať. Po predaji záhrady v záhradnej chatke býval pán W.. Keď jedného dňa išli s manželom a dcérou
-žalobkyňou do obchodu, stretli pána W., ktorý im povedal, že by chcel záhradnú chatku vrátiť, lebo

nevládze, je chorý. Manžel svedkyne navrhol, aby sa pán W. dohodol s ich dcérou. Neskôr za nimi prišla
žalobkyňa, aby jej požičali 3.000 eur pre pána W. za záhradu, pretože sa tak dohodli. Svedkyňa sa na
to hnevala, pretože jej manžel je právnik, žalobkyňa však zmluvu spísala sama a povedala, že pánovi
W. bude platiť aj 50 eur nájomné. Pri podpise zmluvy sa stretli všetci, svedkyňa videla, že žalobkyňa
dala pánovi W. peniaze. Keď prišla neskôr žalobkyňa s tým, že pán W. zomrel, manžel svedkyne písal

notárovi, opísal rozhodné skutočnosti, notár zisťoval okruh dedičov, pán W. však nemal žiadnu rodinu.
Pokiaľ ide o svedkov uvedených v zmluve uviedla, že pána W. pozná dobre, pána T. nevidela, k pánovi
W. na záhradu chodili viacerí bezdomovci. Uviedla, že pri podpise predmetnej zmluvy sa pán W. vyjadril,
že chce záhradu a chatku nechať žalobkyni ako dedičstvo.

Svedok JUDr. Y. X. vo svojej výpovedi uviedol, že predmetná záhrada aj so záhradnou chatkou bola
predtým ich. Keďže už nevládali na záhrade pracovať, rozhodli sa cez realitnú kanceláriu záhradu aj
chatku predať. Záhradu predali pánovi W., ktorý nemal nikoho ani manželku, ani deti. V záhradnej
chatke mu nechali všetko, nábytok, oblečenie i náradie. Keď jedného dňa išiel s dcérou do Kauflandu
stretli pána W., ktorý im povedal, že už nevládze, za chvíľu zomrie a chcel záhradu i chatku vrátiť.

Svedok mu povedal, že nemôže vziať záhradu späť, pretože ani on už nevládze a navrhol, aby sa
dohodol s dcérou, žalobkyňou, s ktorou sa aj dohodol a podpísali nájomnú zmluvu. Nájomná zmluva bola
podpísaná z dôvodu, aby záhrada aj záhradná chatka prešli na žalobkyňu, ktorá tam nechala pána W.
dožiť. Pán W. v januári 2010 zomrel, ktorú skutočnosť im oznámila suseda a zároveň im povedala, abyniečo so záhradou robili, pretože je tam neporiadok. Svedok ďalej uviedol, že bol prítomný pri podpise
nájomnej zmluvy a prítomný bol aj nejaký iný pán zo strany pána W., ktorého svedok nepoznal a ktorý sa
nepredstavil. Vôľu pána W. nechať predmetnú záhradu a chatku žalobkyni odvodzoval zo skutočnosti,

že pán Popovič bol chorý, sám povedal, že na záhrade nevládze pracovať a vyjadril sa „vy ste taká
dobrá rodina, všetko ste mi tu nechali a ja to všetko zničím“.

Svedok X. W. vo svojej výpovedi uviedol, že bol prítomný pri podpise nájomnej zmluvy, kde boli prítomní
ďalší dvaja ľudia, ktorých on nepoznal. Zmluvu podpisovali v záhradkárskej lokalite na Bankove alebo

pod Baňou, v lete roku 2009. Z prítomných poznal žalobkyňu, bol tam prítomný jej otec a mama. Pána W.
nepoznal, videl ho prvýkrát. Pri podpise zmluvy v tom čase pôsobil na neho pán W. normálnym dojmom,
povedal, že sa dohodol so žalobkyňou, že sa vzdáva záhrady i chatky, je to jeho posledná vôľa a opýtal
sa svedka či súhlasí s tým, že na uvedenej zmluve bude uvedený ako svedok s čím aj súhlasil, nakoľko
žalobkyňu pozná dlhšiu dobu. Pán W. sa vyjadril, že je to jeho posledná vôľa, mal dojem, že vedel čo
hovorí, komunikoval normálne, bez emócií. Pokiaľ ide o záhradnú chatku, bola v dezolátnom stave, čo

sa dalo zničiť bolo zničené. Uviedol, že pri podpise zmluvy, za záhradu a záhradnú chatku boli pánovi
W. vyplatené peniaze.

Žalovaná v 2. rade vo svojej výpovedi uviedla, že poručiteľ bol jej brat. Býval v jej byte na K. ulici, tento
byt predal a kúpil si záhradnú chatku a pozemok od rodičov žalobkyne asi za 450.000,- Sk. O predaji

jej bytu vedela, čo sa dialo so záhradou a záhradnou chatkou uviesť nevedela, pretože s bratom nebola
v kontakte, v tom čase bola v zahraničí u neteri. Uviedla ďalej, že pri podpise závetu prítomná nebola,
nemala vedomosť ako chcel poručiteľ naložiť so svojim majetkom a je si istá, že takú vec by poručiteľ - jej
brat neurobil, vie ako poručiteľ písal, od malička sa s ním učila. Na uvedenej listine teda nie je podpis jej
brata - poručiteľa. Poručiteľa v Plešivci navštíviť nebola, v tom čase bola v zahraničí a ani by ho navštíviť

nešla. Poručiteľa dala pochovať Dr. H., pretože ona sa až po návrate zo zahraničia dozvedela, že zomrel.

Žalovaná v 3. rade vo svojej výpovedi uviedla, že je neterou poručiteľa. Notár kontaktoval najprv jej
tetu, žalovanú v 2. rade, ktorej oznámil, že poručiteľ zanechal nejaký majetok. V schránke záhradnej
chatky bol lístok od susedov, že po pánovi W. zostala chatka a niekto s ňou neoprávnene nakladá.

Keď jej zavolala sestra, že bola predvolaná k notárovi, že je zákonnou dedičkou, bola v zahraničí. U
notára Dr. Varhalíka jej bolo povedané, že dedičská vec je na súde, pretože sa objavila závetná dedička.
Niekedy v máji 2009 jej volala sestra, že strýko, poručiteľ bol u nej, povedal, že je chorý, odchádza do
nemocnice a chcel si u sestry nechať peniaze, sestra mu však povedala, aby si ich nechal, že ich bude
potrebovať. Mala vedomosť o tom, že strýko nastúpil do nemocnice v Plešivci na psychiatriu, pretože bol

nesvojprávny. Na psychiatrii v Plešivci bol tri mesiace, až do 27.8.2009. Keď sa dozvedela o dedičke -
žalobkyni s tým, že závet mal byť podpísaný 15.8.2009 mala pochybnosti o jeho platnosti, pretože strýko
bol nesvojprávny, čo vie potvrdiť aj riaditeľ ústavu. Uviedla, že pri podpise predmetnej listiny prítomná
nebola, o tom ako chce jej strýko naložiť s majetkom po smrti sa s ním nebavila, mala však za to, že keď
prišiel za jej sestrou a chcel u nej nechať peniaze, nenechal by čokoľvek cudzej osobe. Dlhé desaťročia

podporovali poručiteľa finančne, neskôr sa s ním prestali kontaktovať, pretože nesúhlasili so spôsobom
jeho života, s jeho alkoholizmom. Keby vzťahy medzi nimi boli normálne, určite by sa dozvedeli o jeho
smrti a pochovali by ho.

Žalovaná v 4. rade sa stotožnila s výpoveďou žalovanej v 2. rade a uviedla, že ju kontaktoval Dr. Varhalík,

u ktorého predtým bola žalovaná v 2. rade, neskôr i ona. Následne šla pozrieť chatku, záhradkári jej
otvorili bránu a povedali jej, že chatka má nového majiteľa, čo nemohlo byť pravdivé, keďže dedičské
konanie len prebiehalo. Keď bola s bývalým druhom opäť v chatke, prišla žalobkyňa, ukázala jej nejakú
listinu s tým, že dedičské konanie skončilo a ide na kataster zapísať svoje vlastnícke právo. Keď jej
povedala, že dedičské konanie sa neskončilo, žalobkyňa jej ukázala listinu označenú ako závet, na

ktorej bol úhľadný podpis poručiteľa, ktorý sa žalovanej v 4. rade nezdal. Rozprávala aj s riaditeľom
psychiatrickej kliniky v Plešivci, pretože mali vedomosť, že strýko mal mozgový nádor riaditeľ jej povedal,
že mozgový nádor nemal, jeho ochorenie bolo z dôvodu dlhodobého užívania alkoholu. Keď sa riaditeľa
opýtala na podpis poručiteľa povedal jej, že jeho podpis na listinách v Plešivci je nečitateľný, pretože mal
roztrasené ruky. Žalobkyňa zároveň uvádzala, že uvedenú listinu podpísali u nej doma na K. s tým, že

ju podpisovali na 3-krát, pretože strýko bol taký opitý, že sa nevedel podpísať, preto mala pochybnosti
o tom, že táto listina bola podpísaná u navrhovateľky, pretože v tom čase bol strýko v Plešivci. So
žalobkyňou sa následne stretli asi 4-krát, spočiatku tvrdila, že má nájomnú zmluvu, potom hovorila o
kúpnej zmluve, následne tvrdila niečo o nájomnej zmluve a testamente a nakoniec o nejakej zmluve -záveti. Žalobkyňa bola presvedčená, že dedičské konanie je skončené a oni sú falošní dedičia. Uviedla,
že pri podpise predmetnej listiny prítomná nebola, poručiteľ bol pred nástupom do nemocnice u nej,
tvrdil, že má mozgový nádor, ona mu prisľúbila pomoc v prípadnej liečbe, následne sa dozvedela, že je

umiestnený na psychiatrickej klinike v Plešivci. Navštíviť poručiteľa v Plešivci nebola, v tom čase mala
ťažko chorého syna, ktorý v októbri 2009 zomrel. Uviedla, že do roku 2002 býval poručiteľ u svojej matky
(babky žalovanej), kde bývala aj ona. Pani H. poručiteľ povedal, že nemá nikoho a toto pravdepodobne
povedal aj žalobkyni, pričom žalobkyňa od prvej chvíle vedela, že žalované v 2., 3. a 4. rade sú dedičia
po poručiteľovi.

Žalované v 2., 3. a 4. rade zhodne uviedli, že poručiteľ nebol pozbavený spôsobilosti na právne úkony,
avšak v čase, kým bol umiestnený na Psychiatrickej klinike v Plešivci nemohol uvedenú listinu podpísať
a aj riaditeľ kliniky im povedal, že nebol schopný podpisovať také listiny.

Svedkyňa JUDr. S. H. vo svojej svedeckej výpovedi uviedla, že poručiteľa poznala, pracoval na

Technickej univerzite, boli kolegovia. Spoznala sa s ním približne pred siedmimi rokmi, kedy ho
požiadala, aby jej vymaľoval byt. Niekedy v máji 2009, začal mať poručiteľ zdravotné problémy. V
tom čase sa vykonávala maľba balkónov na rektoráte, zamestnanci sa pohybovali po chodbe, keď
ju kolegyňa upozornila na to, že p. Popovič sa tacká, ako keby bol opitý. Opitý však nebol, preto ho
kolegovia v ten deň odviezli na pohotovosť a bol hospitalizovaný na psychiatrii z dôvodu, že u neho

došlo k takým zmenám a poškodeniu mozgu, že tieto vyvolávali u neho psychiatrické problémy. Po
jeho umiestnení v nemocnici, kolega, p. A., šiel za sestrou poručiteľa, ktorá sa mala vyjadriť v zmysle,
že nebude brať zodpovednosť za p. W. a starať sa o neho. Následne p. W. bol hospitalizovaný v
Plešivci (pozn. v psychiatrickej liečebni). Kolegovia sa mu stále poskladali na cigarety, nejaký balíček,
vybavili služobné auto a odniesli mu aj peniaze a aj keď bol z Plešivca prepustení, boli pre neho oni.

Po prepustení z liečebne sa vrátil na ubytovňu na T. ul. v Košiciach, svedkyňa mu začala vybavovať
invalidný dôchodok, chodila s ním do poisťovne, rok bolo treba posudzovať jeho zdravotný stav. Snažila
sa to urýchliť, pretože p. W. býval na ubytovni sám a potreboval starostlivosť. Kolegovia s ním chodili
k lekárovi, vyberali mu na recept lieky, prognóza u neho však nebola dobrá a po novom roku (2010)
musel byť opäť hospitalizovaný. Po prepustení z nemocnice sa chcel vrátiť do práce, stále však bol

práceneschopný. Následne, týždeň, alebo dva pred jeho smrťou, ho našli kolegovia na ubytovni a opäť
bol hospitalizovaný na internom oddelení, po uvoľnení miesta bol preložený na psychiatriu. V pondelok
ráno (pozn. 25.1.2010) jej volali z nemocnice, že p. W. zomrel. Keďže sa kolegom nepodarilo zohnať
sestru p. W., vybavili pohreb, na ktorom boli len jeho kolegovia. Svedkyňa ďalej uviedla, že v Plešivci
bol p. W. od mája do augusta 2009, často telefonoval kolegom, ona osobne za ním nebola, boli za ním

len jeho kolegovia. Domnievala sa, že ak by mal v tom čase povolené vychádzky a bol by v Košiciach,
ozval by sa jej. O tom, či mal poručiteľ povolené vychádzky vedomosť nemala, v tom čase však bol
na mentálnej úrovni 12 ročného dieťaťa, aj keď bol prepustený, kontaktovali ich, aby niekto pre neho
prišiel, keďže ho nechceli pustiť samého. Preto je ťažké uveriť, že by mu povolili v tom čase vychádzky.
Svedkyňa predložila súdu k nahliadnutiu podpisový vzor poručiteľa na Zmluvách o ubytovaní a po

nahliadnutí do spisu, konkrétne do zmluvy o prenájme (č.l. 6) uviedla, že podpis na zmluve o prenájme
zrejme nie je podpisom p. W..

Zástupca žalovaného v 1. rade navrhol, vzhľadom na doposiaľ vykonané dokazovanie a dôkazy zaslané
z liečebne v Plešivci, návrh v celom rozsahu zamietnuť.

Právny zástupca žalobkyne navrhol, aby súd nariadil znalecké dokazovanie z odboru písmoznalectva,
za účelom osvedčenia pravosti podpisu poručiteľa na nájomnej zmluve.

Zástupkyňa žalovaného v 1. rade na pojednávaní dňa 5.5.2014 namietala pasívnu legitimáciu

žalovaného v 1. rade.

V priebehu konania podali dňa 15.11.2013 žalované v 2., 3. a 4. rade návrh na vydanie predbežného
opatrenie, ktorým žiadali, aby súd zakázal žalobkyni, až do právoplatného skončenia konania vo
veci, predaj, prenájom a akékoľvek nakladanie s nehnuteľnosťou, ktorá je predmetom konania,

nachádzajúcou sa na pozemku parc. registra „C“ č. XXXX/XXX o výmere 374 m2 - záhrady, a pozemok
parc. registra „C“ č. XXXX/XXX. o výmere 26 m2 - zastavané plochy a nádvoria, evidované katastrálnym
úradom v Košiciach, Správou katastra Košice, zapísané na LV č. XXXX, kat. úz. Severné Mesto, obec
Košice - Sever, okres Košice I z dôvodu, že na uvedenú nehnuteľnosť si robí nárok žalobkyňa, ktorápredložila listinu, ňou označenú ako testament, ktorý dokument však nespĺňa náležitosti testamentu,
pretože je to len nájomná zmluva o prenájme chaty a záhrady. Podpisy na uvedenom dokumente sú tiež
sporné a podľa ich názoru, ako jediných priamych príbuzných nebohého p. L. W. (žalovaná v 2. rade

je jeho sestrou, žalované v 3. a 4. rade sú dcérami jeho nebohej sestry P. D., rod. W.), sú žalobkyňou
sfalšované a tieto ich strýko určite nepodpísal. Listiny predložené žalobkyňou, v ktorých uvádza, že p. W.
nemal rodinu a ju určil za dedičku nie sú pravdivé, pretože p. W. veľmi dobre vedel, že má žijúcu sestru
a dve netere, ktoré dobre poznal a roky s nimi komunikoval. Je preto zjavné, že žalobkyňa zneužila jeho
duševnú chorobu, pretože bol hospitalizovaný aj v psychiatrickej liečebni v Plešivci, aj na psychiatrii v

Košiciach a podvodným spôsobom sa chce dostať k vlastníctvu záhrady a pozemku, ktoré jej nepatria.

K návrhu priložili Potvrdenie Notárskeho úradu JUDr. Petra Varhalíka (sp. zn. 39D 65/2010, D not
50/2010; č.l. 101) zo dňa 12.5.2010, ktorým bol zistený okruh dedičov po poručiteľovi zo zákona v III.
dedičskej skupine a to: P. W., rod. W. (žalovaná v 2. rade) - sestra poručiteľa, K. B., rod. D. - neter
poručiteľa (žalovaná v 3. rade) a P. D., rod. D. - neter poručiteľa (žalovaná v 4. rade).

Podaním doručeným súdu dňa 16.12.2013 vzali žalované v 2., 3. a 4. rade návrh na nariadenie
predbežného opatrenia späť.

Súd uznesením č. k. 17C/136/2012-114 zo dňa 19.12.2013, právoplatným dňa 23.1.2014, konanie o

nariadenie predbežného opatrenia zastavil.

Súd vyžiadal z Psychiatrickej liečebne S. Bluma v Plešivci informácie týkajúce sa hospitalizácie
poručiteľa.

Z vyjadrenia riaditeľa Psychiatrickej liečebne (ďalej PL) Samuela Bluma v Plešivci, MUDr. W. F., MBA,
zo dňa 8.7.2013 (č.l.86) vyplynulo, že pacient R. W., bol v PL Plešivec k dobrovoľnej ústavnej liečbe
hospitalizovaný raz, v dobe od 28.5.2009 do 27.8.2009 (keď bol preložený k dlhodobejšej liečbe po
predošlom pobyte na I. Psychiatrickej klinike UNsP Košice, kde bol hospitalizovaný od 6.5.2009 do
28.5.2009).PočashospitalizácievPLniejevdokumentáciizáznamožiadnejpriepustkemimooddelenie

dňa 15.8.2009 ani inokedy, nie sú ani žiadne záznamy o eventuálnych návštevách príbuzných v PL;
len raz ho dňa 2.6.2009 navštívili spolupracovníci a aj prepustený z PL dňa 27.8.2009 bol v sprievode
spolupracovníkov. K predmetnému vyjadreniu boli priložené dokumenty PL, na ktorých sú podpisy
poručiteľa (č.l. 87), ktoré podľa vyjadrenia riaditeľa PL aj zodpovedajú závažnosti postihnutia jeho
psychickýchfunkcií,prektoréjeviacakospochybniteľné,žebolvtedyschopnýpodpísaťlistinuoznačenú

ako závet a vyjadriť svoju vôľu vedome, vážne, slobodne, ako to vyžaduje § 37 OZ.

Z denného hlásenia (ako prílohy k predmetnému podaniu; č.l. 88) vyplynulo, že dňa 15.8.2009 bol
poručiteľ v PL Plešivec a boli mu podané lieky; z nočného hlásenia (15./16.8.2009), že v noci spal.

Žalobkyňa prostredníctvom právneho zástupcu dňa 6.12.2013 navrhla vyžiadať z PL v Plešivci
prepúšťaciu správu R. W. z PL S. Bluma v Plešivci a informáciu o tom, akým spôsobom je vedená
evidencia pacientov, ich účasť na rôznych aktivitách, terapii, pri stravovaní a pod., t.j. aké druhy
evidencií o jednotlivých pacientoch vedú a čo sa v nich eviduje. Vo svetle žalobkyňou zistených
informácií, žalobkyňa spochybňuje vierohodnosť vyjadrenia riaditeľa PL, predložené súdu. Vzhľadom

na skutočnosť, že R. W. sa nielen podľa vyjadrenia žalobkyne, ale aj podľa svedectva dvoch svedkov
vypočutých pred súdom, dňa 15.8.2009 nachádzal v Košiciach, kde osobne podpísal závet v prospech
žalobkyne, dali na zváženie súdu vykonanie znaleckého dokazovania z odboru písmoznalectvo na
pravosť podpisu R. W. na listine zo dňa 15.8.2009 - zmluva o prenájme.

Riaditeľ PL S. Bluma v Plešivci vo vyjadrení k podaniu žalobkyne dňa 19.12.2013 (č.l. 115) uviedol, že
R. W. bol v PL Plešivec k dobrovoľnej liečbe hospitalizovaný raz, v dobe od 28.5.2009 do 27.8.2009.
Prepúšťaciu správu súdu nezaslal z dôvodu, že v zmysle platných právnych predpisov, zdravotnú
dokumentáciu môžu poskytnúť len znalcom, súdu zaslali „Výpis...“. Uviedol, že počas hospitalizácie v
PL sú v dokumentácii uvádzané záznamy o každej dôležitej udalosti týkajúcej sa pacienta. Po celú dobu

pobytu menovaného v PL Plešivec, nemali žiadne kontakty s príbuznými, nie sú ani žiadne záznamy
o eventuálnych návštevách príbuzných v PL, len raz, dňa 2.6.2009 ho navštívili spolupracovníci, a aj
prepustený bol dňa 27.8.2009 v sprievode spolupracovníkov. Z kópií dokumentov Pl vyplýva, že dňa
15.8.2009 sa nachádzal v liečebni. V uvedený deň bola sobota a je obvyklé, že pacientom, ktorých stavje stabilizovaný môže byť udelená priepustka buď na vybavovanie úradných vecí, tzv. „24 hodinová“ v
priebehu pracovného týždňa, alebo raz v mesiaci „na víkend“, spravidla od 12.00 hod. v piatok do 20.00
hod.vnedeľu.Udeleniepriepustkyjezaznamenanéhneďvniekoľkýchformách:vdekurzepacienta(príl.

č. 2; č.l. 118), v dennom hlásení (príl. č. 3; č.l. 120), v priepustkovom zošite (príl. č. 4; č.l. 121) a napokon
objektívne je to možné overiť v záznamoch Všeobecnej zdravotnej poisťovne, keďže priepustka počas
hospitalizácie sa poisťovni vykazuje .
Ak by pacient L. W. dostal na deň 15.8.2009 priepustku, musel by to mať v uvedených
dokumentoch zaznamenané, žiaden záznam o udelení priepustky však neexistuje, naopak v dekurze

i ošetrovateľských záznamoch i v dennom hlásení sú zápisy o podanej liečbe a ošetrení kontinuálne
dennodenne. Ani v zázname z vrátnice PL (príl. č. 5; č.l. 123) o vstupe cudzích osôb do areálu PL nie je
uvedená žiadna osoba, ktorá prišla menovaného v uvedenej dobe navštíviť alebo vybrať na priepustku
z PL do Košíc. Napokon i samotná diagnóza menovaného spochybňuje, že závet mohol v uvedenej
dobe napísať.

Podľa ust. § 460 Občianskeho zákonníka (ďalej „OZ“), dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa.

Podľa ust. § 461 ods. 1, 2 OZ, dedí sa zo zákona, zo závetu alebo z oboch týchto dôvodov (1). Ak
nenadobudne dedičstvo dedič zo závetu, nastupujú namiesto neho dedičia zo zákona. Ak sa nadobudne
zo závetu len časť dedičstva, nadobúdajú zvyšujúcu časť dedičia zo zákona (2).

Podľa ust. § 473 ods. 1, 2 OZ, v prvej skupine dedia poručiteľove deti a manžel, každý z nich rovnakým
dielom (1). Ak nededí niektoré dieťa, nadobúdajú jeho dedičský podiel rovnakým dielom jeho deti. Ak
nededia ani tieto deti alebo niektoré z nich, dedia rovnakým dielom ich potomci (2).

Podľaust.§474ods.1,2OZ,aknedediaporučiteľovipotomci,dedívdruhejskupinemanžel,poručiteľovi
rodičia a ďalej tí, ktorí žili s poručiteľom najmenej po dobu jedného roku pred jeho smrťou v spoločnej
domácnosti a ktorí sa z tohto dôvodu starali o spoločnú domácnosť alebo boli odkázaní výživou na
poručiteľa (1). Dedičia druhej skupiny dedia rovnakým dielom, manžel však vždy najmenej polovicu
dedičstva (2).

Podľa ust. § 475 ods. 1, 2 OZ, ak nededí manžel ani žiadny z rodičov, dedia v tretej skupine rovnakým
dielom poručiteľovi súrodenci a tí, ktorí žili s poručiteľom najmenej po dobu jedného roku pred jeho
smrťou v spoločnej domácnosti a ktorí sa z toho dôvodu starali o spoločnú domácnosť alebo boli
odkázaní výživou na poručiteľa (1). Ak niektorý zo súrodencov poručiteľa nededí, nadobúdajú jeho

dedičský podiel rovnakým dielom jeho deti (2).

Podľa ust. § 476 ods. 1 OZ, poručiteľ môže závet buď napísať vlastnou rukou, alebo ho zriadiť v inej
písomnej forme za účasti svedkov alebo vo forme notárskej zápisnice.

Podľa ust. § 476 ods. 2 OZ, v každom závete musí byť uvedený deň, mesiac a rok, kedy bol podpísaný,
inak je neplatný.

Podľa ust. § 476b OZ, závet, ktorý poručiteľ nenapísal vlastnou rukou, musí vlastnou rukou podpísať
a pred dvoma svedkami súčasne prítomnými výslovne prejaviť, že listina obsahuje jeho poslednú vôľu.

Svedkovia sa musia na závet podpísať.

Podľa ust. § 477 OZ, v závete poručiteľ ustanoví dedičov, prípadne určí ich podiely alebo veci a práva,
ktoré im majú pripadnúť. Ak nie sú podiely viacerých dedičov v závete určené, platí, že podiely sú
rovnaké.

Závet je jednostranný právny úkon poručiteľa, ktorým robí poriadok o svojom majetku pre prípad smrti.
Musí ísť o výslovný prejav vôle, ktorý nevzbudzuje pochybnosti, čo ním chcel poručiteľ prejaviť a musí
k nemu dôjsť formou požadovanou zákonom. Závet musí poručiteľ urobiť osobne. Jeho zastúpenie, či
už zákonným zástupcom alebo splnomocnencom, je pri tomto právnom úkone vylúčené. Pre všetky

druhy závetov (alografný, holografný) je spoločné, že musia mať písomnú formu. Druhou podstatnou
náležitosťou je, aby z neho bol zrejmý deň, mesiac a rok, kedy bol podpísaný; ak závet neobsahuje
presný dátum podpísania, je neplatný. Za neplatný treba považovať i závet, v ktorom sa uvádza inýnež skutočný deň podpísania. Chýbajúci a nepresný dátum nemožno nahradiť iným dôkazom, súd je
povinný prihliadať na tento nedostatok z úradnej povinnosti.

Alografný závet (nenapísaný vlastnou rukou poručiteľa), môže napísať ktokoľvek písacím strojom
alebo inak mechanicky, alebo ho môže napísať i vlastnou rukou iná osoba. Závetca musí taký
závet vlastnoručne podpísať a pred dvoma svedkami súčasne prítomnými výslovne prejaviť, že listina
obsahuje jeho poslednú vôľu. Svedkovia sa musia na závet podpísať. Aj pre túto formu závetu sa
vyžaduje, aby bol v ňom uvedený deň, mesiac a rok kedy bol podpísaný.

V danom prípade mal súd za preukázané, že poručiteľ, R. W. zomrel dňa XX.X.XXXX. Súd na základe
oznámenia Matričného úradu MČ Košice - Západ zo dňa 25.1.2010 o úmrtí R. W., uznesením zo dňa
2.2.2010 začal konanie o dedičstve a vykonaním úkonom v dedičskom konaní poveril ako súdneho
komisára, notára JUDr. Petra Varkalíka. Podľa potvrdenia o lustrácii poručiteľa v Notárskom centrálnom
registri závetov bolo zistené, že poručiteľ nezanechal závet ani listinu o vydedení (uvedené vyplynulo

z uznesenia okresného súdu Košice II, sp. zn. 39D/65/2010, Dnot 50/2010). Žalobkyňa predložila
notároviJUDr.Varhalíkoviakotestamentlistinuoznačenúako„Nájomnázmluvachataazáhrada“zodňa
15.8.2009, ktorou poručiteľ prenechal nehnuteľnosť zapísanú na LV č. XXXX, parc. č. XXXX/XXX., v kat.
úz. Severné mesto do prenájmu N. X. od augusta 2009 na dobu neurčitú a v prípade jeho smrti ponechal
túto nehnuteľnosť nájomkyni. Prílohou bola „Zmluva o prenájme“ uzatvorená medzi poručiteľom ako

prenajímateľomaN.X.akonájomcom,zodňa15.8.2009,kdevzmyslepísm.D)jeuvedené,ževprípade
úmrtia prenajímateľa, tento trvá na ponechaní nehnuteľnosti nájomkyni. Listina (príloha) je podpísaná
zmluvnými stranami a svedkami Q. T. a X. W..

Okresný súd uznesením sp. zn. 39D 65/2010, Dnot 50/2010 zo dňa 14.5.2012 odkázal N. X. na

podanie žaloby o určenie platnosti závetu podanou na Okresný súd Košice II v lehote 30 dní odo dňa
doručenia uznesenia a konanie o dedičstve prerušil do právoplatného rozhodnutia súdu, pretože podľa
súdneho komisára uvedená listina označená ako testament poručiteľa nespĺňa náležitosti závetu určené
zákonom.
Z potvrdenia notára zo dňa 12.5.2010 vyplynulo, že notár, ako súdny komisár (č.l. 101), potvrdil, že z

obsahu zápisnice o predbežnom vyšetrení dedičskej veci, spísanej na Notárskom úrade JUDr. Petra
Varhalíka, je zistený okruh dedičov po poručiteľovi zo zákona v III. dedičskej skupine: P. W., rod. W. -
sestra poručiteľa, (žalovaná v 2. rade), K. B., rod. D. - neter poručiteľa (žalovaná v 3. rade) a P. D., rod.
D. - neter poručiteľa (žalovaná v 4. rade).

Ako vyplýva z uznesenia Okresného súdu Košice II, sp. zn. 39D 65/2010, Dnot 50/2010, žalobkyňa
predložila notárovi, ako súdnemu komisárovi ako testament listinu označenú „Nájomná zmluva chata
a záhrada“ zo dňa 15.8.2009, ktorou jej mal poručiteľ prenechať vyššie uvedenú nehnuteľnosť do
prenájmu na dobu neurčitú a v prípade jeho smrti ponechať do osobného vlastníctva, pričom táto
listina nie je podpísaná svedkami tak, ako to vyžaduje zákon. Prílohou tejto listiny bola „Zmluva o

prenájme“ predmetnej nehnuteľnosti, uzatvorená medzi poručiteľom ako prenajímateľom a žalobkyňou
ako nájomníčkou. Príloha bola podpísaná prenajímateľom, nájomcom - žalobkyňou a dvoma svedkami.
Pod písm. D) tejto zmluvy je uvedené, že „...V prípade úmrtia mojej osoby trvám na ponechaní
nehnuteľností do osobného vlastníctva pre nájomcu a to p. X. N., nakoľko viem, že o túto nehnuteľnosť
sa starať bude vhodne a bez problémov.“.

Súd posudzoval vyššie uvedené zmluvy z hľadiska splnenia všetkých náležitostí závetu určených
zákonom a mal za to, že uvedené listiny je možné z hľadiska zákona považovať za prejav vôle poručiteľa
i napriek tomu, že pozostávajú z viacerých, vzájomne nespojených listov, nakoľko prvá listina spísaná
mechanickými prostriedkami, označená ako „Nájomná zmluva chata a záhrada“, na ktorej nie sú podpisy

zákonom určených dvoch svedkov, odkazuje na prílohu, ktorou je „Zmluva o prenájme“, a v ktorej je
uvedenávôľaporučiteľavprípadejehoúmrtia,ponechaťnehnuteľnosťnájomcovi,žalobkyni,naktorejsú
uvedenídvajasvedkovia,zktorýchjeden,X.W.vosvojejvýpovediuviedol,žeporučiteľvýslovneuviedol,
že je to jeho posledná vôľa. Druhý svedok na uvedenej listine podpísaný, Q. T., je podľa zisťovania súdu
bezdomovec,jehopobytsasúdupodôslednomšetrenínepodarilozistiť,pretonebolomožnéskutočnosti

týkajúce sa predmetnej listiny jeho výpoveďou overiť.

Okrem náležitostí vyplývajúcich z ust. § 476 ods. 2 OZ (v závete musí byť uvedený deň, mesiac a
rok, kedy bol podpísaný), ust. § 476b OZ pre platnosť závetu nenapísaného vlastnou rukou poručiteľa(alografného závetu) vyžaduje, aby ho poručiteľ podpísal vlastnou rukou a aby pred dvoma súčasne
prítomnými svedkami výslovne prejavil, že listina obsahuje jeho poslednú vôľu, a aby ho podpísali aj
svedkovia. Svedkovia nemusia poznať obsah závetu a nemusia byť prítomní pri samotnom spísaní

závetu. Nemusia byť prítomní ani pri podpise závetu poručiteľom, ich prítomnosť, a to súčasnú,
vyžaduje zákon iba pri výslovnom prejave poručiteľa, že listina obsahuje jeho poslednú vôľu, pričom v
bezprostrednej nadväznosti na tento prejav poručiteľa musia listinu podpísať. Výslovný prejav poručiteľa
o tom, že listina obsahuje jeho poslednú vôľu, môže byť urobený ústne, písomne, prípadne aj iným
jednoznačným, nesporným a pochybnosti nevzbudzujúcim spôsobom. Pre platnosť závetu nie je

nevyhnutné, aby bolo priamo v jeho texte uvedené, že poručiteľ pred oboma svedkami súčasne
prítomnými výslovne prejavil, že listina obsahuje jeho poslednú vôľu. Rozhodujúce je, či sa tak fakticky
stalo. Práve svedkovia závetu sú povolaní, aby o tom podali svedectvo.
Účelom prísnych zákonných požiadaviek na formálne a obsahové náležitosti závetu je naplnenie
poslednej vôle poručiteľa a ochrana dedičov so zreteľom na skutočnosť, že účinky závetu nastávajú v
čase, keď sa k nemu už poručiteľ nemôže vyjadriť. Ustanovenia Občianskeho zákonníka, ktoré upravujú

náležitosti závetu, používajú termín listina závetu, neriešia však otázku viacerých lisov tvoriacich túto
listinu (rozsudok Najvyššieho súdu SR; 4 Cdo93/2009). Podľa názoru NS SR , ak listina závetu
pozostáva z viacerých listov, ktoré nie sú pevne spojené, alebo nie sú vôbec spojené, právnym
následkom tejto skutočnosti nie je bez ďalšieho neplatnosť, ale ani platnosť závetu. Záver o platnosti v
takomto prípade vyžaduje splnenie podmienky, že tu nie sú pochybnosti o pravosti, pravdivosti, súvislosti

a nadväznosti jednotlivých listov závetu.

Z dôvodu viacerých listín predloženej poslednej vôle poručiteľa, či nepodpísania jednej listiny dvoma
svedkami, nemohol súd posúdiť predmetnú listinu ako závet ako neplatnú, a to ani z dôvodu, že
posledná vôľa je písaná na viacerých listinách, z obsahu ktorých je možné, i bez svedeckej výpovede

svedka p. Reblána, vyvodiť vôľu poručiteľa pre prípad smrti prenechať nehnuteľnosť žalobkyni. Súd
však na základe dokazovania posudzoval uvedené listiny aj z hľadiska naplnenia ostatných zákonných
náležitostí závetu, a to týkajúcich sa vlastnoručného podpisu poručiteľa na týchto listinách.

V konaní žalované v 2. až 4. rade namietali pravosť podpisu poručiteľa na Nájomnej zmluve chata

a záhrada zo dňa 15.8.2009 a Zmluve o prenájme (ďalej „zmluvy“) z toho istého dňa z dôvodu, že
v čase vzniku sporného podpisu bol poručiteľ hospitalizovaný v psychiatrickej liečebni v Plešivci. Z
vyjadrenia riaditeľa liečebne vyplynulo, že poručiteľ bol skutočne v tomto období (od 28.5.2009 do
27.8.2005) v liečebni hospitalizovaný, nemal žiadne návštevy, okrem jednej, kedy ho navštívili kolegovia,
po celý čas hospitalizácie mu neboli povolené vychádzky (a teda v čase vyhotovenia sporného podpisu

na zmluvách sa v mieste ich podpisu (Košiciach) nemohol zdržiavať, a prepustený z liečebne bol v
sprievode svojich kolegov. Na prvý pohľad je tiež zrejmé, že podpis poručiteľa na oboch zmluvách je
úplne odlišný, ako je podpis poručiteľa na „Informovanom súhlase“ a „Vyhlásení o dobrovoľnom vstupe“
do PL Samuela Bluma v Plešivci zo dňa 28.5.2009 (č.l. 87). Zo správy riaditeľa liečebne tiež vyplynulo,
že podpisy poručiteľa zodpovedajú závažnosti postihnutia jeho psychických funkcií, preto je viac ako

spochybniteľné, že bol vtedy schopný podpísať listinu označenú ako závet (t.j. vyjadriť svoju vôľu
vedome, vážne a slobodne). Tiež z výpovede svedkyne JUDr. H. H. vyplynulo, že v spornom období bol
poručiteľ na mentálnej úrovni 12 ročného dieťaťa, že ak by mal povolené vychádzky a bol by v Košiciach,
ozval by sa jej, že ho ani nechceli samého prepustiť z liečenia a že je ťažko uveriť, že v tom čase by mu
boli povolené vychádzky. Z uvedeného súd vyvodil záver, že podpis poručiteľa na oboch zmluvách zo

dňa 15.8.2009 nie je jeho podpisom, nakoľko mal objektívne preukázané, že poručiteľ bol v tom čase
hospitalizovaný v PL v Plešivci a nemal v uvedený deň, a vlastne ani po celý čas hospitalizácie povolené
vychádzky. Vzhľadom na uvedené súd žalobný návrh žalobkyne v celom rozsahu zamietol, nakoľko
žalobkyňa nepreukázala nesporne, že vyššie uvedené listiny podpísal poručiteľ a tým jej odkázal jemu
patriaci majetok. Súd tiež poukazuje na to, že návrh na začatie konania podala žalobkyňa 14.6.2012 a

ako žalovaného označila len Slovenskú republiku - Obvodný úrad Košice, pričom v čase podania žaloby
musela už mať vedomosť o dedičoch po poručiteľovi, nakoľko „testament“ predkladala notárovi listom
zo dňa 19.5.2010, pričom z potvrdenia Notárskeho úradu JUDr. Varhalíka zo dňa 12.5.2010 vyplýva,
že v čase vydania potvrdenia už bol známy okruh dedičov po poručiteľovi v III. dedičskej skupine (a to
žalovaných v 2. až 4. rade). Je preto možné sa domnievať, že žalobkyňa sa chcela vyhnúť konaniu s

oprávnenými dedičmi po poručiteľovi práve z vyššie uvedených dôvodov.

Voči žalovanému v 1. rade súd zamietol žalobu i z dôvodu, že takto označený žalovaný nie je pasívne
v konaní legitimovaný, nakoľko už notár, ako súdny komisár presne označil do úvahy prichádzajúcichdedičov a žalobkyňa až v priebehu konania navrhla, aby títo dedičia (žalované v 2., 3. a 4. rade) vstúpili
do konania na strane odporcu v 1. rade.

Pokiaľ ide o návrh žalobkyne vykonať v konaní dokazovanie znaleckým posudkom z odboru
písmoznalectvo, tento dôkaz súd nepripustil, z už vyššie uvedených dôvodov, ktoré dostatočne
preukázali, že predmetné listiny nemohol v danom čase podpísať poručiteľ a nejedná sa ani o jeho
podpis ako aj z dôvodu hospodárnosti konania.

Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku a
žalobný návrh zamietol.

O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p., t.j. podľa zásady úspešnosti. V vzhľadom
na to žalovaní si náhradu trov konania neuplatnili a ani im preukázateľne žiadne trovy nevznikli, súd im
ich náhradu nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho písomného doručenia
na Okresný súd Košice II. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.