Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 17. júl 2014

Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: 6C/61/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8213206592
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 07. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Karol Krochta

ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2014:8213206592.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bardejov v právnej veci žalobcu PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25,

824 96 Bratislava 26, IČO: 35 792 752, zastúpeného advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková,
s.r.o., so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava proti žalovanej O. B., F..XX.XX.XXXX, T. E. XXX, XXX
XX E., za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovanej Združenia na ochranu občana spotrebiteľa
HOOS, Nám. Legionárov 5, 080 01 Prešov, IČO: 42 176 778, zastúpeného JUDr. Ambrózom Motykom,
advokátom so sídlom Nám. SNP 7, 091 01 Stropkov o zaplatenie 1.096,40 € s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a .

Žalobca n e m á právo na náhradu trov konania a žalovanej náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

Žalobca je p o v i n n ý zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi trovy konania vo výške 385,28 € na účet
právneho zástupcu vedľajšieho účastníka JUDr. Ambróza Motyku, advokáta, Nám. SNP 7, Stropkov, v
lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 21.08.2013 domáhal, aby súd žalovanej uložil
povinnosť zaplatiť mu sumu 1.096,40 € s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne od 06.06.2010 do
zaplateniaapovinnosťnahradiťmutrovykonania. Žalobuodôvodňovaltým,žedňa04.06.2009uzatvoril

so žalovanou zmluvu o revolvingovom úvere

č.8300022035, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanej úver vo výške 597,49 €, ktorý sa táto
zaviazala splatiť spolu s úrokom v 48-ich mesačných splátkach po 30,41 € v termínoch splatnosti podľa
splátkového kalendára dohodnutého v zmluve. Podľa tvrdenia žalobcu žalovaná už pri tretej splátke sa
dostala do omeškania s úhradou splátok úveru a keďže s úhradou splátky č.8 bola v omeškaní o viac ako
tri mesiace, žalobca uplatnil právo podľa § 565 Občianskeho zákonníka a vyhlásil okamžitú splatnosť

úveru čím žalovanej vznikla povinnosť uhradiť mu sumu neuhradených splátok vo výške 1.246,81 € v
lehote do 06.06.2010. Žalovaná však podľa žalobcu na dlžnú sumu uhradila len sumu 150,41 €, sumu
1.096,40 € neuhradila, s jej úhradou je v omeškaní, preto sa žalobca zaplatenia tejto sumy domáha
súdnou cestou a žiada zaplatiť aj zákonné úroky z omeškania.

Žalovaná vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe poukazovala na svoju ťažkú životnú situáciu, keď
po smrti svojho manžela, ktorý bol spoludlžníkom z predmetného úveru sa ocitla v takých ťažkých

ekonomických a sociálnych podmienkach, ktoré jej neumožňujú uhradiť žalobcovi požadovanú sumu
v celosti.Dňa 12.09.2013 bolo súdu doručené podanie Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, ktorým
s poukazom na ust.§ 93 ods.2 Občianskeho súdneho poriadku oznámilo, že vstupuje do konania ako
vedľajší účastník na podporu žalovanej, namieta neprijateľné zmluvné podmienky v spotrebiteľskej

zmluve, nekalé obchodné praktiky, vznáša námietku premlčania žalovanej pohľadávky, žiada o
doručenie žaloby s prílohami a uplatňuje náhradu trov konania.

Súd oznámil žalobcovi aj žalovanej, že do konania ako vedľajší účastník na strane žalovanej vstúpilo
vyššie uvedené občianske združenie. Žalovanú, ktorá v konaní nie je zastúpená advokátom súd v

súlade s ust.§ 5 O.s.p. poučil, že ak si účasť vedľajšieho účastníka v konaní na svojej strane neželá,
môže vyjadriť svoje nesúhlasné stanovisko so vstupom vedľajšieho účastníka do konania. Námietku
neprípustnosti vedľajšieho účastníka žalovaná nevzniesla.

Podaním doručeným súdu dňa 02.12.2013 žalobca vzniesol námietku neprípustnosti vedľajšieho
účastníctva.

Dňa 23.12.2013 bolo súdu doručené podanie občianskeho združenia OZ právna pomoc spotrebiteľom,
sosídlomSofijská13,Košice,ktorýmoznámilo,ževstupujedokonaniaakovedľajšíúčastníknapodporu
žalovanej. Podaním zo dňa 12.02.2014 občianske združenie OZ právna pomoc spotrebiteľom oznámilo,
že z konania ako vedľajší účastník vystupuje, súd s týmto združením preto ďalej ako s vedľajším

účastníkom na strane žalovanej nekonal.

Žalobca v podaní zo dňa 05.02.2014 formuloval ďalšie výhrady voči účasti vedľajšieho účastníka v
konaní na strane žalovanej.

Vzhľadom na žalobcovu námietku súd v súlade s ust.§ 93 ods.3 druhá veta O.s.p. pristúpil k
rozhodovaniu, či vstup Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS do konania ako vedľajšieho
účastníka na strane žalovanej je alebo nie je prípustný a uznesením zo dňa 03.03.2014 rozhodol, vstup
Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Nám. Legionárov 5, 080 01 Prešov, IČO: 42 176
778 do konania ako vedľajšieho účastníka na

strane žalovanej pripúšťa. Uznesenie dňa 26.03.2014 nadobudlo právoplatnosť, preto súd konal s
uvedeným občianskym združením ako s vedľajším účastníkom na strane žalovanej.

Podaním zo dňa 11.02.2014 vedľajší účastník vzniesol námietku premlčania práva žalobcu čo odôvodnil
tým, že žalobca vyhlásil okamžitú splatnosť úveru ku dňu 06.06.2010, pričom žaloba bola súdu doručená
až dňa 21.08.2013, teda po uplynutí premlčacej doby. Súčasne poukázal na to, že výška ročnej úrokovej
sadzby predmetného spotrebiteľského úveru ( 80,27 % ročne) je vzhľadom na to, že išlo o spotrebiteľskú
zmluvu v rozpore s dobrými mravmi a nemohla by preto požívať súdnu ochranu. S poukazom na vyššie

uvedené navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť a priznať mu náhradu trov konania.

Žalobca, ktorému vyjadrenie vedľajšieho účastníka so vznesenou námietkou premlčania bolo doručené
prostredníctvom jeho právneho zástupcu dňa 10.03.2014 sa k vznesenej námietke premlčania v
priebehu celého zvyšku konania nevyjadril, oznámil len, že na podanej žalobe trvá v celom rozsahu a

žiada jej celej vyhovieť.

Na prejednanie veci samej súd nariadil pojednávanie na ktoré sa žalobca a jeho právny zástupca napriek
riadnemu a včasnému predvolaniu nedostavili. Svoju neúčasť ospravedlnili, pojednávanie odročiť
nežiadali, súhlasili s prejednaním veci v ich neprítomnosti, v súlade s ust.§ 101 ods.2 Občianskeho

súdneho poriadku ( ďalej len „O.s.p.“) preto súd vec na pojednávaní prejednal a rozhodol v neprítomnosti
žalobcu a jeho právneho zástupcu s prihliadnutím na obsah spisu a vykonané dôkazy.

Žalovaná na pojednávaní oznámila, že sa pripája k tomu čo uviedol vedľajší účastník a rovnako ako on
vznáša námietku premlčania práva žalobcu. Žalovaná na pojednávaní potvrdila, že oznámenie žalobcu

o zosplatnení úveru zo dňa 13.05.2010 jej bolo riadne doručené.

Vedľajší účastník na strane žalovanej na pojednávaní uviedol, že podľa jeho názoru je celá pohľadávka
žalobcu premlčaná, lebo sám žalobca v žalobe tvrdil, že žalovaná mu celú pohľadávku mala uhradiť do06.06.2010, pričom žaloba bola podaná po trojročnej premlčacej dobe až dňa 21.08.2013. Poukazoval
pritom na list zo dňa 13.05.2010, v ktorom bola žalovaná vyzvaná na úhradu s tým, že ak požadovanú
sumu neuhradí do 15 dní od doručenia listu, celý úver sa zosplatňuje a vzhľadom na to, kedy žalovaná

zosplatnenie úveru prevzala, je námietka premlčania dôvodná.

Súd sa oboznámil s obsahom žaloby, vykonal vo veci dokazovanie výsluchom žalovanej, oboznámením
sa s obsahom fotokópie zmluvy označenej ako „Žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru/zmluva o
revolvingovom úvere číslo 8300022035“ a oznámenia veriteľa o schválení úveru dlžníkovi, fotokópie

tzv. zmluvných dojednaní Zmluvy o revolvingovom úvere spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o.
vyhotovených na samostatných listoch, fotokópie karty klienta, fotokópie žalovanej adresovaného
oznámeniaozosplatnenízodňa13.05.2010as fotokópioujehodoručenkyzodňa19.05.2010,obsahom
výpisu z obchodného registra žalobcu, obsahom ďalších v spise pripojených listín, a zistil tento skutkový
stav:

Z obsahu zmluvy označenej ako „Žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru/Zmluva o revolvingovom
úvere“ číslo 8300022035 súd zistil, že žalobca dňa 04.06.2009 uzavrel so

žalovanou ako dlžníkom a s D.F. B. ako spoludlžníkom zmluvu o poskytnutí úveru vo výške 597,49 € s
tým, že tento sa mal spolu s úrokmi splácať v 48 - ich splátkach vo výške 30,41 € mesačne vždy k 31.

dňu v mesiaci. V zmluve je obsiahnutý údaj o výške ročnej úrokovej sadzby, RPMN a zmluvnej odmene
ako celkových nákladoch spotrebiteľa so spotrebiteľským úverom.

Zo žalobcom predloženej „karty klienta“ týkajúcej sa zmluvy číslo 8300022035 ( čl.13 spisu) obsahujúcej
prehľad kedy mali byť jednotlivé splátky úveru hradené a kedy a v akej výške boli hradené vyplýva, že

úver spôsobom tak, ako bol dohodnutý v úverovej zmluve splácaný nebol.

Zožalovanejadresovanéholistužalobcuzodňa13.05.2010označenéhoako„oznámenieozosplatnení“
súd zistil, že žalobca ním poukazujúc na omeškanie žalovanej s úhradou splátky č.8, 9 a 10 v zmysle
úverovejzmluvyčíslo8300022035tejtooznámil,ževprípadeomeškaniasúhradouktorejkoľvekztýchto

splátok dlhšieho ako 3 mesiace a uplynutia 15 dní od doručenia tohto oznámenia stanú sa splatnými
všetky záväzky zo zmluvy, ktoré sa majú stať splatnými až v budúcnosti čím žalovaná stratí výhodu
splátok a bude povinná splatiť dlh naraz. Z doručenky predloženej žalobcom na čl.88 spisu vyplýva,
že oznámenie o zosplatnení bolo žalovanej doručené dňa 19.05.2010. Podľa údajov z karty klienta,
žalovaná v určenej lehote žalobcovi nič neplnila a v karte je poznamenané že, dátum „uplatnenia“ je

deň 06.06.2010.

Žalobca v konaní tvrdil, že hoci žalovaná mala mu celú dlžnú sumu neuhradených splátok po zosplatnení
úveru vo výške 1.246,81 € uhradiť dňa 06.06.2010, neurobila tak, svoj dlh splnila len čiastočne, keď
na dlžnú sumu zaplatila 150,41 €.

Vzhľadom na námietku premlčania práva žalobcu vznesenú žalovanou, ako aj vedľajším účastníkom
na jej strane, bolo potrebné zaoberať sa v prvom rade otázkou, či táto námietka je dôvodná, teda
či žalobca svoje tvrdené právo uplatňuje po uplynutí premlčacej doby. Sám žalobca sa k vznesenej
námietke premlčania nijako nevyjadril, žiadne argumenty prípadne spochybňujúce tvrdenie žalovanej a

vedľajšieho účastníka o premlčaní jeho práva súdu nepredostrel.

Pokiaľ ide o posúdenie dôvodnosti vznesenej námietky premlčania, základnou otázkou pre právne
posúdenie veci bolo ustáliť, aká premlčacia doba sa vzťahuje na uplatňované právo žalobcu aj vzhľadom
na dojednanie obsiahnuté v článku 8 bod 8.7 tzv. Zmluvných dojednaní zmluvy o revolvingovom úvere

o predĺžení premlčacej doby a určiť, či v prejednávanom spore ide o obchodnoprávny vzťah (4 ročná
premlčacia doba upravená v Obchodnom zákonníku), alebo občianskoprávny vzťah (3 ročná premlčacia
doba upravená v Občianskom zákonníku).

Predmetom zmluvy číslo 8300022035 uzavretej dňa 04.06.2009 žalobcom, ktorého predmetom

podnikania vychádzajúc zo zápisu v obchodnom registri je okrem iného poskytovanie úverov a pôžičiek
nebankovým spôsobom z vlastných zdrojov s dlžníkmi- žalovanou a D. B. ako spotrebiteľmi bolo
poskytnutie peňažných prostriedkov dlžníkom so záväzkom dlžníkov tieto vrátiť a zaplatiť úroky, išloteda o úver, konkrétne o spotrebiteľský úver. I keby nešlo o spotrebiteľský úver, i tak by vzhľadom na
postavenie dlžníkov ako spotrebiteľov, t.j. osôb, ktoré pri uzatváraní a plnení predmetnej zmluvy

nekonali v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, čo je zrejmé tak z obsahu
zmluvy ako aj označenia dlžníkov v nej ( títo sú označené identifikačnými znakmi typickými pre fyzické
osoby- nepodnikateľov, t.j. menom, priezviskom, bydliskom, rodným číslom) bolo treba vzhľadom na
zákonnékritériáobsiahnutévust.§52Občianskehozákonníkavzneníúčinnomod01.04.2004,ktorýako
lexgeneralisspotrebiteľadefinujeodlišneaširšieakoustanovenie§3ods.2vtomčaseúčinnéhoZákona

o spotrebiteľských úveroch č.258/2001 Z.z. uzavrieť, že v prípade Úverovej zmluvy číslo 8300022035
zo dňa 04.06.2009 ide bez akýchkoľvek pochybností o vzťah spotrebiteľský, a ako na taký preň platia
normy na ochranu spotrebiteľa obsiahnuté tak vo vnútroštátnych právnych predpisoch, ako aj v právnych
aktoch Európskej únie. Vzhľadom na uvedené je bez významu konštatovanie v čl.19 bod 19.9 tzv.
Zmluvných dojednaní zmluvy o revolvingovom úvere, že ide o zmluvu o úvere podľa ust.§ 497 až § 507
Obchodného zákonníka, teda absolútny obchod. Nakoľko žalobca v konaní uplatňuje nároky zo zmluvy

o spotrebiteľskom úvere, pri ich právnom posúdení je potrebné vychádzať z ustanovení osobitného
zákona, ktorým tu je zákon o spotrebiteľských úveroch, a v ostatnom z príslušných ustanovení
Občianskeho zákonníka ktorý je tu lex generalis. Keďže tzv. zmluvné dojednania zmluvy vyhotovené
na samostatných listoch sa vo svojich ustanoveniach dovolávajú absolútnej obchodnej povahy daného
záväzkového vzťahu, tak tu je treba uviesť, že ak by sa aj daný úver posudzoval ako absolútny

obchod podľa ustanovení § 261 ods.3 písm.d) Obchodného zákonníka a § 497 a nasl. Obchodného
zákonníka, i tak by bolo nutné prihliadať na ten fakt, že žalovaná a spoludlžník úverovú zmluvu uzatvárali
ako spotrebitelia. Vysoký stupeň ochrany spotrebiteľov ( Hlava III článok 98 Charty základných práv
Európskej únie ) nekončí pri spotrebiteľských úveroch. Široká ochrana spotrebiteľov je garantovaná
smernicou Rady 93/13/EHS z 5.apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ktoré

sa spotrebiteľom predkladajú tak, že sú predformulované a spotrebiteľ spravidla ich obsah nemení. Ak
spotrebiteľ pri takejto zmluve neprijíma službu alebo nekupuje tovar na obchodnú činnosť alebo iné
podnikanie, prináleží mu ochrana touto smernicou a nemusí pritom ísť o spotrebiteľský úver. Ochrana
spotrebiteľa pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami z úradnej moci súdu sa týka rozmanitých
zmluvných vzťahov vrátane úverov, ktoré nemožno zaradiť do kategórie spotrebiteľských úverov. Naviac

aj v takom právnom vzťahu so spotrebiteľom, ktorý by sa spravoval, či už ex lege alebo ex contractu,
ustanoveniami Obchodného zákonníka nemožno opomenúť tú podstatnú skutočnosť, že táto právna
úprava bola a je sprevádzaná právnym predpisom verejnoprávneho charakteru obsahujúcim kogentné
ustanovenia t.j. zákonom na ochranu spotrebiteľa, ktorým v čase uzavretia predmetnej úverovej zmluvy
so žalovanou a spoludlžníkom bol zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona

Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o ochrane spotrebiteľa“).

To, že zmluva o úvere je tzv. absolútny obchod (§ 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka) nič
nemení na tom, že v danom prípade sa jednalo o spotrebiteľský úver majúci samostatnú úpravu v

osobitnom zákone, preto právny vzťah medzi účastníkmi založený predmetnou zmluvou je nevyhnutné
posudzovaťpodľatohto osobitnéhozákonač.258/2001Z.z.ospotrebiteľskýchúverochvzneníúčinnom
v čase uzavretia zmluvy ( nejednalo sa o žiaden z druhov úverov podľa § 2 tohto zákona, ktorý by jeho
použitie vylučoval). Vychádzajúc zo zásady lex specialis derogat lex generalis, podľa ktorej špeciálna
právna úprava, ktorou v danom prípade je zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch má prednosť

pred všeobecnou, ktorou je Obchodný zákonník, je teda nevyhnutné predmetný právny vzťah medzi
účastníkmi posudzovať podľa príslušných ustanovení zákona o

spotrebiteľských úveroch, zákona o ochrane spotrebiteľa a tiež podľa Občianskeho zákonníka.
( podporne pozri tiež napr. Rozsudok Krajského súdu v Trnave sp.zn.24Co 130/2011 zo dňa 06.03.2012

alebo uznesenie Krajského súdu v Trnave sp.zn.3CoE/259/2012 zo dňa 26.02.2013, či Rozsudok
Krajského súdu v Nitre sp.zn.6Co/112/2013 zo dňa 19.06.2013). O nutnosti použiť na záväzky zo
zmlúv o spotrebiteľskom úvere popri zákone č.258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch Občiansky
zákonník svedčí aj to, že tento zákon sa podporného použitia Občianskeho zákonníka v niektorých
prípadoch aj osobitne dovoláva ( viď napr. odstúpenie od zmluvy v § 5 zák.č.258/2001 Z.z. na ktoré

sa v zmysle poznámky pod čiarou č.9 nepoužije právna úprava odstúpenia od zmluvy v Obchodnom,
ale v Občianskom zákonníku).Podľa § 25 ods. 1 prechodných ustanovení zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení
neskorších predpisov právne vzťahy, ktoré vznikli pred 11.06.2010 na základe zmluvy o spotrebiteľskom
úvere sa spravujú podľa doterajších predpisov, ak tento zákon v odseku 2 neustanovuje inak.

Úverová zmluva bola uzavretá 4.6.2009, teda ešte za účinnosti zákona č. 258/2001 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch, preto sa právne vzťahy účastníkov ňou založené v súlade s vyššie uvedeným
spravujú týmto zákonom.

Podľa § 2 písm.a) a b) uvedeného zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie
peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky,
úveru alebo v inej právnej forme a zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje
poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky
vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa § 3 ods.1 a 2 tohto zákona veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje
spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského
úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý
spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

Podľa § 3 ods.3 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa každý spotrebiteľ má právo na ochranu
pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.

Podľa § 53 ods. 1 a 5 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia zmluvy spotrebiteľské
zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach

zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len neprijateľná podmienka ). Neprijateľné podmienky
upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia zmluvy zmluvné podmienky
upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa.

Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak
zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Niet pochýb o tom, že sporom dotknutá zmluva uzatvorená účastníkmi konania je štandardnou
formulárovou spotrebiteľskou zmluvou, uzatvorená medzi dodávateľom, (ktorý konal v rámci predmetu
svojej podnikateľskej činnosti) a spotrebiteľom, (ktorý nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo
inej podnikateľskej činnosti). Spotrebiteľské zmluvy sú typické tým, že ich o určitom rovnakom predmete

plnenia štandardne a opakovane uzatvárajú dodávatelia s veľkým počtom zákazníkov ( spotrebitelia )
s tým, že dodávateľ ako navrhovateľ zmluvy vopred v návrhu stanovuje obsah týchto zmlúv a
stanovuje aj podmienky ich realizácie. Návrh zmluvy býva často pripravený na predtlačených tlačivách,
spotrebiteľ nemá možnosť žiadnym spôsobom zmeniť ich obsah, nemôže vyjednávať, jedinou jeho
alternatívou je prijatie, respektíve odmietnutie návrhu ako celku. Pre spotrebiteľskú zmluvu je teda

charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, pričom nemá možnosť
tieto zmluvné podmienky individuálne ovplyvniť. Za neprijateľnú podmienku je potrebné považovať aj
podmienku, pokiaľ v zmluve alebo vo všeobecných obchodných podmienkach je stanovená dlhšia
premlčacia doba v porovnaní s Občianskym zákonníkom, ktorý upravuje trojročnú premlčaciu dobu.
Za neplatné z dôvodu neprijateľnosti preto súd považoval vopred dodávateľom pripravené ustanovenie

čl.8 bod 8.7 tzv. Zmluvných dojednaní zmluvy o revolvingovom úvere o predĺžení premlčacej doby na
uplatnenie práv žalobcu na 10 rokov odo dňa keď začala po prvý raz plynúť. Predmetné dojednanie
nebolo so spotrebiteľom individuálne dojednané, spotrebiteľ celkom zjavne nemal reálnu možnosť
ho ovplyvniť, resp. vylúčiť keďže toto je súčasťou dodávateľom vopred jednostranne pripravených
Zmluvných dojednaní. Samotná forma akou sú tieto napísané, a to drobným, ťažko čitateľným husto

popísaným textom už sama osebe podstatne sťažuje riadne oboznámenie sa spotrebiteľa s obsahom
dojednaní v takomto texte obsiahnutými, pričom dojednanie o predĺžení premlčacej doby splýva s
ostatnými podmienkami v štandardnej zmluve. Celé zmluvné dojednania Zmluvy o revolvingovom
úvere žalobcu sú písané veľmi drobným písmom pri hustom riadkovaní, čo text robí bez použitialupy veľmi ťažko čitateľným až neprehľadným. Z ustanovenia § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka
jasne vyplýva, že zmluvné podmienky sa nemôžu odchýliť od Občianskeho zákonníka v neprospech
spotrebiteľov, ako je tomu v prípade tohto ustanovenia, ktoré predlžuje všeobecnú trojročnú premlčaciu

dobu o 7 rokov a to len vo vzťahu k právam dodávateľa voči spotrebiteľovi, nie aj naopak. V zmysle
uvedeného, vzhľadom na vyhodnotenie predmetnej spotrebiteľskej zmluvy - zmluvy o spotrebiteľskom
úvere ako občianskoprávneho vzťahu, s prihliadnutím na skutočnosť, že osobitnú úpravu premlčania
zákon o spotrebiteľských úveroch nemá je na premlčanie potrebné aplikovať všeobecné ustanovenia
Občianskeho zákonníka o premlčaní ( § 100 a nasl. Občianskeho zákonníka) a vychádzať zo všeobecnej

trojročnej premlčacej doby. V súvislosti s vyššie uvedeným súd dáva do pozornosti právne závery
vyslovené Najvyšším súdom SR v rozhodnutí 5MCdo 20/2009 zo dňa 25.11.2011 alebo Krajským súdom
v Trenčíne v rozsudku 17Co 167/11-73 zo dňa 23.11.2011.

Súd, v súvislosti so svojim právnym názorom o nutnosti vychádzať z premlčacej doby upravenej v
Občianskom zákonníku v danom prípade a o nemožnosti považovať za prijateľné a platné ustanovenie o

predĺžení premlčacej doby v spotrebiteľskom vzťahu spôsobom použitým aj v tu prejednávanej veci dáva
do pozornosti, že pred Ústavným súdom Slovenskej republiky, v konaní I.ÚS 402/2013 iným žalobcom
bolo namietané, že aplikácia Občianskeho zákonníka a posúdenie právneho vzťahu založeného
zmluvouoúvereuzatvorenousospotrebiteľom(vtamuvedenejvecisadokoncajednalooúvervylúčený
z režimu zákona o spotrebiteľských úveroch) ako spotrebiteľského je ústavne rozporná. Ústavný súd sa

však s takýmto tvrdením nestotožnil. Ústavný súd v uvedenom konaní tam preskúmavané závery

Krajského súdu v Prešove vo veci 6Co/81/2012-279 zo dňa 14.02.2013 v zmysle ktorých kogentné ust.§
54 ods.1 Občianskeho zákonníka nedovoľuje v spotrebiteľskom vzťahu predĺženie premlčacej doby na
10 rokov a že pri spotrebiteľskej zmluve o úvere je nutnosť posúdenia premlčania uplatnenej pohľadávky

podľa všeobecného právneho predpisu upravujúceho spotrebiteľské právo, t.j. Občianskeho zákonníka
označil za plne ústavne udržateľné.

Podľa § 100 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone
ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník

premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Premlčujú sa všetky majetkové práva
s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú
skôr, než zabezpečená pohľadávka. Nepremlčujú sa takisto práva z vkladov na vkladných knižkách
alebo na iných formách vkladov a bežných účtoch, pokiaľ vkladový vzťah trvá.

Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Premlčacia doba začala v danom prípade plynúť po zosplatnení celého úveru žalobcom listom zo dňa
13.05.2010 žalovanej doručeného dňa 19.05.2010. Aj sám žalobca v žalobe tvrdil, že žalovaná celú

dlžnú sumu po zosplatnení bola povinná uhradiť mu dňa 06.06.2010, právo na zaplatenie celej sumy
teda mohol prvý krát vykonať po tomto dni. Vzhľadom na skutočnosť, že žaloba bola súdu doručená dňa
21.08.2013, je nepochybné, že žalobca sa svojho práva domáha po uplynutí trojročnej premlčacej doby.

Vzhľadom na námietku premlčania vznesenú žalovanou a vedľajším účastníkom nemohol súd

premlčané právo žalobcovi priznať a preto jeho žalobu bez ďalšieho v celom rozsahu zamietol.

S poukazom na dôvod zamietnutia žaloby žalobcu (premlčanie jeho práva), opodstatnenosťou a
oprávnenosťou uplatneného nároku vo veci samej sa súd nezaoberal ( viď tiež R29/1983).

O trovách konania súd rozhodol podľa § l42 odsek 1 v spojení s § 151 odsek 1 Občianskeho súdneho
poriadku.

Vo veci neúspešný žalobca právo na náhradu trov konania nemá. Úspešná žalovaná návrh na uloženie
povinnosti žalobcovi nahradiť jej trovy konania v priebehu konania neurobila, na pojednávaní výslovne

uviedla, že v prípade úspechu náhradu trov konania nežiada, súd jej preto náhradu trov konania
nepriznal.Návrh na rozhodnutie o trovách konania však podal vedľajší účastník, ktorý trovy konania aj včas
vyčíslil (v podaní zo dňa 18.7.2014). Vedľajší účastník má na náhradu trov konania právo za rovnakých
podmienok ako účastník, na strane ktorého v konaní vystupoval, preto vzhľadom na výsledok konania

a plný úspech žalovanej mu súd priznal náhradu trov konania.

Vedľajší účastník trovy konania vyčíslil tak, že tieto pozostávajú z trov jeho právneho zastúpenia vo

výške 481,76 €.

Vedľajší účastník má v konaní rovnaké práva a povinnosti ako účastník, čo je zrejmé z ust. § 93 ods. 4
O.s.p. Občiansky súdny poriadok v ust. § 24 a nasl. umožňuje každému účastníkovi dať sa zastúpiť v
konaní zástupcom, ktorého si zvolí. Takýmto zástupcom môže byť i advokát. Občiansky súdny poriadok
vo svojich ustanoveniach pritom nevylučuje, aby účastník odborne spôsobilý hájiť svoje záujmy v konaní

pred súdom, sa nemohol dať zastúpiť zástupcom a aby len z tohto dôvodu mu nemala byť priznaná
náhrada trov vzniknutých v súvislosti s právnym zastupovaním. Náklady s tým spojené sú vždy potrebné.
Vyššie uvedené sa v plnej miere vzťahuje tiež na možnosť vedľajšieho účastníka dať sa zastupovať v
konaní advokátom. Niet preto dôvod na iný záver ako ten, že pokiaľ v súvislosti so vstupom a účasťou
v konaní vznikli vedľajšiemu účastníkovi trovy konania, má aj vedľajší účastník podľa výsledku konania

právo na náhradu účelne vynaložených trov konania, vrátane trov spojených s jeho právny zastúpením.
Účelnosť trov vynaložených na právnu pomoc možno vyvodiť z čl. 47 Ústavy SR. V podstate to znamená,
že trovy právneho zastúpenia treba považovať za účelne vynaložené trovy. Každý má právo na to,
aby bol zastúpený advokátom. ( v tejto súvislosti viď tiež Uznesenie Krajského súdu v Prešove zo dňa
28.03.2012 sp.zn.7Co/34/2012, či Uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici z 09.08.2012, sp. zn.

15Co/169/2012 ).

Trovy konania vedľajšieho účastníka považované súdom za účelné, dôvodné a preukázané pozostávajú
z náhrady trov jeho právneho zastúpenia vo výške spolu 385,28 €.

Priznané trovy právneho zastúpenia pozostávajú z odmeny za 4 úkony právnej služby vo výške spolu
245,64 € ( 1./ prevzatie, príprava zastúpenia a prvá porada s klientom; 2./ vyjadrenie zo dňa 11.02.2014;
3./ zastúpenie na pojednávaní dňa 17.06.2014 a 4./ zastúpenie na pojednávaní dňa 17.07.2014 ) pri
sume 61,41 € za jeden úkon právnej služby podľa § 10 ods.1 a 2 v spojení s § 13a ods.1 písm. a/, c/
a d/ Vyhlášky 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb. K

tomu treba pripočítať náhradu výdavkov na miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné /
režijný paušál / za 4 hore uvedené úkony právnej služby vo výške 31,93 € ( 1á 7,81 € +3á 8,04 €)
podľa § 16 ods.3 vyhlášky a náhradu cestovných výdavkov vo výške 43,50 € ( za použitie motorového
vozidla TOYOTA RAV4 s priemernou kombinovanou spotrebou PHM podľa predloženého technického
preukazu 8,6 l/100 km právnym zástupcom vedľajšieho účastníka na cestu na pojednávanie z miesta

jeho sídla - Stropkov do Bardejova a späť dňa 17.06.2014 a dňa 17.07.2014 podľa zák.283/2002 Z.z. o
cestovných náhradách, pri cestnej vzdialenosti pre jednu cestu 100 km, sume základnej náhrady 0,183
€/km a cene PHM 1,52 €/l) pričom priznaná výška náhrady pri ceste na pojednávanie dňa 17.07.2014
zodpovedá 1/2 skutočných výdavkov vzhľadom na účasť právneho zástupcu vedľajšieho účastníka na
2 pojednávaniach konaných po sebe. Po sčítaní to činí na trovách právneho zastúpenia a náhradách

advokáta spolu 321,07 €. Keďže advokát zastupujúci vedľajšieho účastníka je platiteľom dane z pridanej
hodnoty, zvyšuje sa priznaná odmena a náhrady o daň z pridanej hodnoty vo výške 64,21 € podľa § 18
ods.3 Vyhlášky. Spolu tak vedľajšiemu účastníkovi patrí náhrada trov konania vo výške spolu 385,28 €.
V súvislosti so zastúpením vedľajšieho účastníka na pojednávaniach dňa 17.06.2014 a dňa 17.07.2014
súd nepriznal náhradu za stratu času. Podľa § 17 vyhlášky MS SR č.655/2004

Z.z.totižnáhradazastratučasupatríibaadvokátovizapredpokladu,ževykonávaúkonyprávnejslužbyv
mieste, ktoré nie je jeho sídlom. V predmetnej veci sa však uvedených pojednávaní zúčastnil advokátsky
koncipient advokáta vedľajšieho účastníka, pričom zo žiadneho právneho predpisu nevyplýva právo
na náhradu za stratu času advokátskeho koncipienta, preto na jej priznanie chýba akýkoľvek právny
podklad. Právo na náhradu za stratu času advokátovi je upravené v § 24 ods. 2 zákona č. 586/2003 Z.z.

o advokácii v znení neskorších predpisov. Toto ustanovenie však neplatí primerane pre advokátskeho
koncipienta - viď § 63 ods. 2 zákona 586/2003 Z. z.. Advokátsky koncipient je v zmysle § 64 zákona
586/2003Z.z.vpracovnompomereajehoodmeňovaniesapretospravujepracovnoprávnymipredpismi.
Za čas strávený cestou koncipienta na pojednávanie mu patrí riadna mzda, preto neprichádza do úvahyduplicitné kompenzovanie tohto času náhradou za stratu času. Už len z povahy a účelu náhrady za stratu
času advokáta vyplýva, že nemožno ju stotožňovať napr. s náhradou hotových výdavkov advokáta ktoré
patria aj v prípade, že úkon vykonáva koncipient, lebo na rozdiel od hotových výdavkov, ktoré v danom

čase môžu vzniknúť advokátovi paralelne, ten istý čas advokáta reprezentovaný konkrétnym časovým
úsekom je možné stratiť len raz. Náhradu za stratu času možno preto priznať iba v takom prípade, ak
úkon právnej služby vykonáva osobne advokát v mieste, ktoré nie je jeho sídlom. Účelom náhrady straty
času je finančne kompenzovať stratu, ktorá vzniká advokátovi
cestovaním, teda stratu za čas počas ktorého by mohol vykonávať inú odbornú prácu ale v dôsledku

cestovaniatorobiťnemôže.Prisúdená náhradazastratučasujeriadnympríjmomadvokáta.Advokátsky
koncipient je zamestnancom advokáta, ktorý je advokátom vyslaný na služobnú cestu. Pri ceste
koncipienta na pojednávanie žiadna strata času advokáta, ktorú by bolo možné nahradiť nevzniká, lebo
za tento čas advokát môže riadne vykonávať svoju odbornú prácu, resp. tento čas tráviť napr. cestou
na iné pojednávanie a koncipient má tento čas odmenený mzdou. Za tento čas preto advokátskemu
koncipientovi nepatrí náhrada za stratu času, ale náhrada cestovných výdavkov v zmysle zákona o

cestovných náhradách. Ide o plnenie pracovných povinností v rámci pracovného času, za ktorý patrí
advokátskemu koncipientovi mzda. Advokát, ktorý advokátskeho koncipienta zamestnáva, môže počas
tohto času riadne vykonávať inú odbornú prácu. Ak by súd priznal náhradu za stratu času aj za čas
strávený cestou zo sídla advokáta do sídla súdu a späť advokátskemu koncipientovi, potom by za tento
čas získal advokát príjem z výkonu vlastnej odbornej práce, prípadne za stratu svojho času stráveného

cestou niekam inam ako aj z náhrady za stratu času, ktorá má byť práve kompenzáciou. Takisto by
potom v prípade priznania náhrady za stratu času mohlo dôjsť k tomu, že ak by advokát poveril svojím
zastúpením v rovnaký deň a v rovnaký čas viacerých koncipientov, náhrada za stratu času by bola
priznávaná opakovane, čo je v zjavnom rozpore so zmyslom a účelom § 17 označenej vyhlášky. Nakoľko
pojednávaní na tunajšom súde sa zúčastnil advokátsky koncipient, ktorý bol v pracovnoprávnom vzťahu

s advokátom vedľajšieho účastníka, náhradu za stratu času za uvedené pojednávania súd nepriznal.
Trovy konania vo výške 385,28 € je žalobca povinný zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi na účet jeho
právneho zástupcu ( § 149 ods.1 O.s.p.)

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho

písomného vyhotovenia na Okresný súd Bardejov.

1, V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

-11- 6C 61/2013-106-

2, Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

3, Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na
súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis s prílohami, ak je to potrebné.Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v
znení neskorších predpisov (§ 251 ods. 1 O.s.p.).