Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami… Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 30. september 2015

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 17C/153/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5115208626
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Majeriková

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2015:5115208626.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Žiline v konaní pred sudkyňou JUDr. Annou Maríkovou v právnej veci navrhovateľky: F.

U., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. U. XXX/X, A., občan SR, právne zastúpená R.. X. U., advokát so sídlom
D. H. XX, A., proti odporcovi: U. U., nar.XX.XX.XXXX, bytom M. U. XXX/X, A., občan SR, o určenie
výživného takto

r o z h o d o l :

Odporca j e p o v i n n ý platiť navrhovateľovi výživné vo výške 200 eur mesačne s účinnosťou od
25.3.2015 vždy do 25-teho dňa v mesiaci vopred k rukám navrhovateľa.

Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi nedoplatok na výživnom za obdobie od 25.3.2015 do

30.9.2015vovýške1.240eurstým,žesúd povoľuje nedoplatokodporcovisplácať,atovmesačných
splátkach po 100 eur splatných vždy k 25-temu dňu kalendárneho mesiaca počnúc prvou splátkou
splatnou do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia až do úplného zaplatenia pod následkom
straty výhody splátok spolu s bežným výživným.

Navrhovateľovi súd právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa návrhom súdu dňa 24.03.2015 domáhala voči odporcovi ako otcovi plnenia
vyživovacej povinnosti vo výške 200 € mesačne s odôvodnením, že s otcom žije v spoločnej domácnosti

a odporca jej odmieta platiť výživné a prostriedky na výživu. si navrhovateľka získava výlučne od matky.
JeštudentkouI.ročníkadennéhoštúdianaEkonomickejfakulteuniverzityMatejaBelaVBanskejBystrici
a svojím štúdium sa pripravuje na svoje budúce povolanie a nemá žiadne finančné prostriedky, ani iný
majetok a nie je schopná sama sa živiť. Odporca je vedený ako konateľ a spoločník spoločnosti Robtech,
s. r. o. Žilina a jeho mesačný príjem uviesť nevie. Na rozdiel od navrhovateľkinej matky, ktorá si voči
navrhovateľke plní vyživovaciu povinnosť, odporca jej nechce dobrovoľne platiť výživné a preto žiadala
návrhu vyhovieť.

Odporca vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 18.05.2015 uviedol, že mzdu nepoberá žiadnu,
nedostáva dôchodok ani sociálne dávky, je konateľom spoločnosti Robtech, s. r. o., ktorá je však v
útlme a preto nemá nárok na podporu v nezamestnanosti. Jeho otec ho podporuje mesačne sumou 200
€ z čoho platí elektrinu, plyn, telefón a nezostáva mu žiadna hotovosť na stravu. Je spoluvlastníkom
rodinného domu s Y. U. a aktívne si hľadá prácu, podal množstvo žiadostí o zamestnanie, avšak pre
vysoký vek ho nechcú zamestnať.

Súdvykonaldokazovanievýsluchovúčastníkovkonaniaoboznámenímsaspríjmovýmipomermirodičov
navrhovateľky, potvrdením o návšteve školy a dospel k nasledovným skutkovým zisteniam.Navrhovateľka zotrvala na podanom návrhu a uviedla, že študuje v II. ročníku denného štúdia
magisterského na Ekonomickej fakulte v Banskej Bystrici a jej výdavky spojené so štúdium predstavujú
nájomné za byt 90 € mesačne, MHD v mieste školy 10 €, 10 € MHD Žilina, strava 150 €, kozmetika 35

€, lieky 15 €, oblečenie 50 € a tieto náklady spolu aj s výdavkami na učebné pomôcky, koníčky a telefón
predstavujú spolu 426 € mesačne (č. l. 19). Matka je zamestnaná ako zdravotná sestra na živnosť a jej
mesačný príjem predstavuje cca 600 € a hradí všetky nedoplatky, elektrinu, plyn v domácnosti, pričom
otec jej neprispieva žiadnym plnením. V spoločnej domácnosti žije spolu s matkou a s otcom ešte sestra,
ktorá ukončila stredoškolské štúdium a ide na vysokú školu.

Odporca s návrhom nesúhlasil, uviedol, že nemá žiaden príjem. Platí elektrinu 53 €, plyn 196 € a to
zo sumy 200 €, ktorú mu dáva mesačne jeho otec. Je stále konateľom spoločnosti, Robtech, ktorá
je v útlme, spoločnosť nemá žiadne príjmy. Je vyučený ako elektrotechnik a hľadá si prácu, buď dáva
inzeráty a nie je evidovaný na úrade práce.

Z potvrdenia o návšteve školy súd vzal za nepochybné, že navrhovateľka je študentkou v akademickom
roku 2015/2016 od 01.09.2015 do 30.06.2016 v druhom ročníku denného štúdia II. stupeň, štandardná
dĺžka štúdia dva roky (č. l. 52) a v akademickom roku 2014/2015 od 03.09.2014 do 31.08.2015 bola v I.
ročníku denného štúdia na Ekonomickej fakulte univerzity Mateja Bela, Tajovského 10, Banská Bystrica.

Z výpisu z obchodného registra spoločnosti Robtech, s. r. o. Žilina súd zistil, že spoločníkom a konateľom
spoločnosti je odporca od 27.02.2008 a z potvrdenia Daňového úradu Žilina zo dňa 25.08.2015 (č. l. 34)
súd zistil, že daňový subjekt odporca nepodal daňové priznanie k dani z príjmov fyzickej osoby za rok
2014azaspoločnosťRobtech,s.r.o.,vktorejjeU.U.,jednýmzkonateľovbolopodanédaňovépriznanie
k dani z príjmov právnickej osoby za rok 2014 s údajmi, výsledkom hospodárenia pred zdanením 111,36

€ a daň na úhradu 480 €.

Z daňového priznania matky navrhovateľky U. Y. súd zistil, že základ dane za rok 2014 predstavoval
sumu 2.883,12 € t. j. príjmy zo živnosti 13.947,36 € a výdavky 7.302,12 € a základ dane predstavoval
sumu 6.645,24 €.

Z výsluchu matky navrhovateľky súd zistil, že všetky výdavky, ktoré sa týkajú základných životných
potrieb navrhovateľky hradí výlučne sama zo svojej výplaty a tiež aj s výživou dcéry Barbory. Odporca
žije s nimi v spoločnej domácnosti a platí iba mesačne inkaso 150 €, je to plyn a elektrika, pričom
všetky nedoplatky hradila svedkyňa výlučne sama. Neprispieva na výživu detí žiadnou sumou, hradí len

mesačné inkaso.

Podľa § 154 ods. 1 O.s.p. pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

Vyživovacia povinnosť vyplýva priamo zo zákona (zákonná vyživovacia povinnosť) a nie až na základe
rozhodnutia súdu. Právo na výživu vzniká narodením dieťaťa. Výživou sa rozumie zaobstarávanie
všetkých životných potrieb pre všestranný telesný a duševný vývoj dieťaťa. Z povahy výživného vyplýva,
že právo na výživné je osobným právom dieťaťa.

Ustanovenie § 62 ods. 1 Zákona o rodine zakotvuje plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom ako
zákonnú povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

V ustanovení § 62 ods. 2 Zákona o rodine je povinnosť rodičov platiť výživné na svoje deti viazané na ich
schopnosti, možnosti a majetkové pomery s bezprostredným právom dieťaťa podieľať sa na ich životnej

úrovni. V uvedenom ustanovení je daný základ pre určenie jej výšky. Na strane povinného rodiča sú
rozhodujúce v prvom rade jeho zárobkové schopnosti, možnosti a majetkové pomery, životná úroveň,
počet iných vyživovacích povinnosti. Na strane dieťaťa treba prihliadať na jeho oprávnené potreby s
ohľadom na vek, zdravotný stav, záujmy, prípravu na budúce povolanie. Určenie výšky výživného je
individuálne v každom jednom prípade. Rozdielnosť životnej úrovne oboch rodičov sa premieta do výšky

vyživovacej povinnosti toho z nich, s ktorým dieťa nežije v spoločnej domácnosti. Ak dieťa žije s rodičom,
ktoréhoživotnáúroveňjeporovnateľnenižšianežživotnáúroveňdruhéhorodiča,potommožnozaviazať
povinného rodiča aj na plnenie všetkých preukázaných oprávnených potrieb dieťaťa, pričom súd budevychádzať z predpokladu, že druhý rodič plní svoju vyživovaciu povinnosť formou osobnej starostlivosti
a uspokojovania potrieb dieťaťa.

Podľa ustanovenia § 65 ods. 3 zákona o rodine, výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh.

Podľa ustanovenia § 75 ods. 1 zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené

potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti,
možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého
dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na
neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa ustanovenia § 77 ods. 1 zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však
priznať len odo dňa začatia súdneho konania.

Podľa ustanovenia § 162 ods. 1 a 2 O.s.p., pri rozsudkoch predbežne vykonateľných plynie lehota na
plnenie od ich doručenia. Predbežne vykonateľné sú rozsudky odsudzujúce na plnenie výživného alebo

pracovnej odmeny za posledné tri mesiace pred vyhlásením rozsudku.

S poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenia s prihliadnutím na vykonané dokazovanie dospel
súd k záveru, že sú dané podmienky preto, aby odporca ako rodič platil výživné navrhovateľke. Súd vzal

za preukázané, že rodičia navrhovateľky sú rozvedení a žijú v spoločnej domácnosti, pričom odporca
ako i matka navrhovateľky ako rodičia majú k nej naďalej vyživovaciu povinnosť, pretože navrhovateľka
nie je schopná sama sa živiť. Je potom správne a spravodlivé, aby na bežných, ako aj zvýšených
nákladov svojich detí (hoc ide o dospelé dieťa) participovali obaja rodičia. Obaja rodičia totiž majú
rovnakú zákonnú povinnosť vyživovať svoje deti v rámci plnenia rodičovských povinností a z hľadiska

morálnych priorít obaja majú mať záujem o to, aby ich dieťa sa vzdelávalo, pripravovalo sa na budúce
povolanie a uplatnilo sa čo najlepšie ako v osobnom, tak i v profesionálnom živote. V konaní bolo
nesporné, že účastníci žijú v spoločnej domácnosti aj po rozvode a podľa ustálenej judikatúry, pokiaľ sa
dieťa pripravuje na budúce povolanie štúdiom, ktoré znemožňuje výkon pravidelnej pracovnej činnosti
bez ohľadu na možnosť vykonávať prácu, nie je pre potreby určenia vyživovacej povinnosti sa schopné

samo živiť a vyživovacia povinnosť rodičov voči nemu zostáva zachovaná a teda spĺňa predpoklady
stanovené zákonným ustanovením § 62 ods. 1 Zákona o rodine. Otec, t.j. odporca sa v podstate
bránil tejto vyživovacej povinnosti a poukazoval na svoje osobné majetkové a zárobkové pomery. Otec
navrhovateľky neplní vyživovaciu povinnosť, pričom má ďalšiu vyživovaciu povinnosť, kedy obidve dcéry
študujú na vysokej škole a pripravujú sa na budúce povolanie, pričom iba matka navrhovateľky si

túto vyživovaciu povinnosť voči deťom aj plní adekvátnou mierou, ako jej to umožňujú jej možnosti a
schopnosti. Po tom ako súd zistil, aké sú osobné majetkovéa zárobkové pomery rodičov navrhovateľky v
posudzovanomobdobípriurčenívyživovacejpovinnosti,súdvychádzalzozistenia,žeotecjekonateľom
spoločnosti Robtech a podľa vyjadrení odporcu nemá žiaden príjem. Matka je samostatne zárobkovo-
činná osoba a má pravidelný príjem, obaja majú ďalšiu vyživovaciu povinnosť voči druhej dcére. Súd

je toho názoru, že odporca ako otec nevyvíja dostatočné úsilie k tomu, aby si našiel trvalý pracovný
pomer a mal pravidelný zdroj príjmu, pričom pri možnostiach a schopnostiach odporcu pokiaľ by otec
bol v trvalom pracovnom pomere, mohol by dosahovať aspoň minimálnu mzdu. Na tomto nemení nič
ani tá skutočnosť, že v súčasnosti podľa jeho vyjadrení je spoločnosť Robtech v útlme a tento stav
ako jediný spoločník podľa názoru súdu si spôsobil svojim nezodpovedným konaním, čo nemôže byť v

neprospech jeho študujúcich detí. Odporca neuviedol relevantný dôvod, prečo by nemohol dosiahnuť
vyšší príjem z trvalého zaradenia sa do pracovného procesu než ten, ktorý deklaruje vo výške 200 € a
to len za pomoci svojich rodičov. Odporca podstate iným spôsobom, než platením inkasa za bývanie
neprispieva na výchovu a výživu svojej dcéry t.j. navrhovateľky. S prihliadnutím na tieto skutočnosti súd
stanovil rozsah vyživovacej povinnosti otca vo výške 200 € od podania návrhu, ktorú súd považuje za

primeranú odôvodneným mesačným potrebám navrhovateľky vzhľadom na jej vek a pokračovanie v
štúdiu na vysokej škole mimo svojho bydliska. V konaní bolo tiež nesporné, že v posudzovanom období
od podania návrhu na výživu navrhovateľky odporca neprispieval žiadnou sumou a preto súd súčasne
rozhodolajopovinnostiodporcuzaplatiťzameškanévýživnévovýške1.240€zaobdobieod25.03.2015do 30.09.2015, (od podania návrhu do konca mesiaca, v ktorom bol rozsudok vyhlásený) t.j. 6 mesiacov
a 6 dní, (6 x 200 = 1200 + 200 : 30 x 6).

Súd zaviazal odporcu splácať zameškané výživné v mesačných splátkach po 100 € spolu s bežným
výživným počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozhodnutia pod stratou výhody splátok.
Výška splátok v sume 100 € mesačne v zmysle ustanovenia § 160 ods. 1 O.s.p. (ak súd uložil v rozsudku
povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť lehotu dlhšiu

alebo určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti
určí) je zodpovedajúca potrebám dieťaťa, tak i schopnostiam odporcu. Pri výške splátok bolo potrebné
prihliadnuť na výšku nedoplatku výživného s tým, že ak tieto nebudú dodržané, môže navrhovateľ
žiadať zaplatenie celého nedoplatku výživného, ktoré právo však môže použiť len do splatnosti najbližšej
nasledujúcej splátky.

Výrokotrováchkonaniasaopieraoustanovenie§150ods.1vetaprváO.s.p., vzmyslektorého
zákonného ustanovenia, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu
trov konania celkom alebo sčasti priznať. Aj keď navrhovateľka bola úspešná, prihliadal súd na osobitosť
tohto konania určenie výživného rodič a dieťa a rozhodol o trovách konania tak, že navrhovateľke právo

na náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho
robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté

dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné
dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 221 ods. 1 OSP, súd rozhodnutie zruší, len ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo
konanie,
e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto
samosudcu rozhodoval senát,
h) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované
dôkazy.Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 OSP, skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom
prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom
len vtedy, ak

a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 2 OSP, ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa
§ 120 ods. 2.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov ); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková

povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č.
65/2001 Z. z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).