Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 24. október 2014

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 4Er/585/2007

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7607213676
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 10. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Ernestová
ECLI: ECLI:SK:OSSN:2014:7607213676.7

Uznesenie

Okresný súd Spišská Nová Ves v exekučnej veci oprávnenej GENERAL FACTORING, a.s., Bratislava,
Košická 56, IČO: 35 838 825, právne zastúpenej HMG & PARTNERS, s.r.o., advokátskou kanceláriou
so sídlom v Bratislave, Štefanovičova 12, IČO: 35 885 459, proti povinným: 1./ J. Ž., P.. XX.XX.XXXX, Y.
Y., Y. H.. Č.. XXX, 2./ J. Ž., P.. XX.XX.XXXX, Y. Y., Y. H.. Č.. XXX, 3./ U. Ž., P.. XX.XX.XXXX, Y. Y., Y. H..
Č.. XXX a 4./ J. Ž., P.. XX.XX.XXXX, Y. Y., Y. H.. Č.. XXX, vedenej u súdneho exekútora JUDr. Rudolfa

Krutého, PhD., Exekútorský úrad so sídlom v Bratislave, Záhradnícka 60, pod sp. zn. EX 17704/11, o
vymoženie 181,74 Eur (5.475,- Sk) s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Súd z a s t a v u j e exekúciu.

II. Súd n e p r i z n á v a súdnemu exekútorovi JUDr. Rudolfovi Krutému, PhD. Exekútorský úrad
Bratislava, Záhradnícka 60, trovy exekúcie.

III. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov exekúcie.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Spišská Nová Ves na žiadosť súdneho exekútora, ktorej predchádzal návrh oprávnenej
na vykonanie exekúcie na základe právoplatného a vykonateľného platobného rozkazu tunajšieho súdu
č. k. Ro 370/90 zo dňa 25.5.1990, vydal dňa 23.6.2008 poverenie na výkon exekúcie pod číslom

5810 024988* pre súdneho exekútora JUDr. Stanislava Varoščáka, Exekútorský úrad Michalovce, na
vymoženie uloženej povinnosti - istiny 181,74 Eur (5.475,- Sk) s 12,00 % úrokom od 17.4.1990 do
zaplatenia, trov súdneho konania 8,96 Eur (270,- Sk), trov právneho zastúpenia 31,81 (958,25 Sk) a
trov exekúcie. V poverení číslom 5810 024988* zo dňa 23.6.2008 bola ako povinný uvedený len Vojtech
Žiga, nar. 29.10.1947, keďže súd uznesením č. k. 4Er 585/07-42 zo dňa 9.6.2008 žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie voči povinným v 2./ až 4./ rade zamietol. Na základe riadne a včas

podaného odvolania proti zamietajúcemu uzneseniu oprávnenou Krajský súd v Košiciach uznesením č.
k. 3CoE/118/2008-54 zo dňa 30.1.2009 zrušil uznesenie č. k. 4Er 585/07-42 zo dňa 9.6.2008 a vec vrátil
súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Doplňujúcim uznesením č. k. 4Er 585/07-57 zo dňa 11.3.2009 tunajší súd doplnil poverenie 5810
024988* zo dňa 23.6.2008 tak, že uviedol ako povinných J. Ž., P.. XX.XX.XXXX, J. Ž., P.. XX.XX.XXXX,

U. Ž., P.. XX.XX.XXXX N. J. Ž., P.. XX.XX.XXXX. Doplňujúce uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňom
9.4.2009.

Uznesením č. k. 4Er 585/07-73 zo dňa 27.9.2011 súd vyhovel návrhu oprávnenej na zmenu súdneho
exekútora a vykonaním exekúcie poveril súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, Exekútorský úrad
Bratislava,Záhradnícka60.ZároveňurčiltrovyexekúciesúdnehoexekútoraJUDr.StanislavaVaroščáka

v sume 23,74 Eur, ktoré mal vymáhať v ďalšom priebehu exekúcie súdny exekútor JUDr. Krutý.Uznesenie č. k. 4Er 585/07-73 zo dňa 27.9.2011 nadobudlo právoplatnosť dňom 4.10.2011 vo svojom
prvom výroku a dňom 20.10.2011 vo svojom druhom výroku.

Dňa 12.5.2014 bolo tunajšiemu súdu doručené podanie podpísané povinnými v 1./ až 4./ rade označené
ako „JUDr. Rudolf Krutý, exekúcia EX 17704/11 - podnet na zastavenie z dôvodu uplynutia premlčacej
lehoty a zrušenie povinnosti úhrady exekúcie z dôvodu uplatnenia § 526 Občianskeho zákonníka -
predloženie“. Povinní v 1./ až 4./ rade vo svojom podaní vzniesli námietku premlčania práva oprávnenej
vyplývajúceho z exekučného titulu - platobného rozkazu č. k. Ro 370/90 zo dňa 17.4.1990 (správne

má byť zo dňa 25.5.1990 - poznámka súdu), konkrétne práva na zaplatenie istiny 181,74 Eur (5.475,-
Sk) s jej príslušenstvom. Citovali ustanovenie § 100 a § 101 Občianskeho zákonníka, pričom uviedli,
že právo sa mohlo prvý krát vykonať nadobudnutí právoplatnosti a vykonateľnosti platobného rozkazu
dňa 19.6.1990. Nakoľko oprávnená návrh na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi podala až
po dátume 25.10.2007, kedy bol spracovaný, od tejto doby uplynula podstatne dlhšia doba ako je
najdlhšia premlčacia lehota (desaťročná) stanovená Občianskym zákonníkom. Na základe uvedeného

povinní v 1./ až 4./ rade mali za to, že exekúcia je v rozpore s Občianskym zákonníkom a navrhli
exekúciu ako nezákonnú v plnom rozsahu zastaviť. Povinní v 1./ až 4./ rade zároveň poukázali
na porušenie povinnosti postupcu (právnej predchodkyne oprávnenej Slovenská sporiteľňa, š. p.
Bratislava a Slovenská sporiteľňa, a. s., Bratislava - poznámka súdu) bez zbytočného odkladu oznámiť
dlžníkovi, v tomto konaní povinným, pretransformovanie a následné postúpenie pohľadávky. Rovnako

túto skutočnosť nepreukázal postupník (oprávnená) dlžníkovi (povinným). Na základe tohto, podľa ich
názoru, došlo k zániku povinnosti ich úhrady dlhu, nakoľko išlo o úplne iný právny subjekt. Ďalej namietli
porušenie povinnosti bezodkladnosti informácie o zmene veriteľa, pričom sa venovali vymedzeniu lehoty
„bez zbytočného odkladu“ v rozhodovacej praxi súdov Slovenskej republiky.

Na základe výzvy súdu bolo dňa 5.9.2014 doručené vyjadrenie oprávnenej k podaniu povinných v
1./ až 4./ rade doručenému dňa 12.5.2014, ktorého obsahom bola aj návrh na zastavenie exekúcie
z titulu uplynutia premlčacej doby. Oprávnená vo svojom vyjadrení vyjadrila presvedčenie, že nárok
oprávnenej nemôže byť premlčaný v celom rozsahu. Citovala §100 ods. 1, § 110 ods. 1, § 110 ods. 3 a
§ 112 Občianskeho zákonníka, ďalej rozsudok NS SR sp. zn. 4 Obo 319/99 zo dňa 1.5.2000, rozsudok

KrajskéhosúduvČeskýchBudejoviciachsp.zn.5Co49/2005zodňa3.3.2005,rozhodnutieNajvyššieho
súdu Českej republiky sp. zn. 32 ODO 466/2004 zo dňa 26.4.2006, Stanovisko občianskoprávneho
kolégia obchodnoprávneho kolégia NS ČR zo dňa 19.04.2006 Cpjn 202/2005, uznesenie Krajského
súdu v Košiciach sp. zn. 5CoE/91/2010-51 zo dňa 28.2.2011, uznesenie Okresného súdu Poprad sp. zn.
9ER/534-2009-52 zo dňa 13.9.2010, uznesenie Okresného súdu Martin sp. zn. 23Er 1049/2010-57 zo

dňa 12.7.2011. Oprávnená priznala, že došlo k premlčaniu istiny, nakoľko ubehla 10-ročná premlčacia
doba ustanovená v § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka, avšak podľa jej právneho názoru nárok v
časti úrokov vo výške 12,00 % zo sumy 181,74 Eur ročne od 19.10.2004 do zaplatenia premlčaný
nie je. Keďže nie všetky úroky sa doposiaľ stali zročnými a oprávnená podala návrh na vykonanie
exekúcie na Exekútorský úrad JUDr. Stanislava Varoščáka dňa 19.10.2007, kedy došlo k uplatneniu

práva oprávnenej a k spočívaniu premlčacej doby, úrok vo výške 12,00 % ročne zo sumy 181,74 Eur od
19.10.2004 do zaplatenia premlčaný nie je. K námietkám povinných, že im nebolo oznámené postúpenie
pohľadávky, oprávnená uviedla, že táto skutočnosť bola oznámená listom Posledná výzva pred podaním
návrhu na exekúciu zo dňa 20.6.2007 a vzhľadom na uvedené ich považuje za bezpredmetné a
zavádzajúce. Vyjadrenie oprávnená uzavrela návrhom, aby konajúci súd návrh povinných na zastavenie

exekúcie zo dňa 7.5.2014 zamietol, a uplatnením náhrady trov konania za vyjadrenie v sume 20,60 Eur
podané cestou právneho zástupcu oprávnenej.

Podľa § 243b ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný

poriadok“), exekučné konania začaté pred 1. novembrom 2013 sa dokončia podľa predpisov účinných
do 31. októbra 2013, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak.

Podľa § 243b ods. 2 Exekučného poriadku, ustanovenia § 36 ods. 8 až 13, § 46 ods. 3 až 7 a § 60 ods.
2 sa použijú aj na konania začaté pred 1. novembrom 2013.

Podľa § 243b ods. 3 Exekučného poriadku, o odvolaní proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí
podľa § 57, ktoré bolo podané pred 1. novembrom 2013, sa rozhodne podľa predpisov účinných do 31.októbra 2013; to neplatí, ak ide o odvolanie podané proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, o
ktorom doposiaľ nerozhodol sudca.

Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

Podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku, exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení
tohto alebo osobitného zákona.

Podľa § 100 ods. 1 zákona 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len
„Občiansky zákonník“), právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( §
101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá,
nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia

doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak bolo právo priznané právoplatným rozhodnutím súdu
alebo iného orgánu, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď sa malo podľa rozhodnutia plniť. Ak právo
dlžník písomne uznal čo do dôvodu i výšky, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď k uznaniu došlo;

ak bola však v uznaní uvedená lehota na plnenie, plynie premlčacia doba od uplynutia tejto lehoty.

Podľa § 110 ods. 3 Občianskeho zákonníka, úroky a opakujúce sa plnenia sa premlčujú v troch rokoch;
ak však ide o práva právoplatne priznané alebo písomne uznané, platí táto premlčacia doba, len pokiaľ
ide o úroky a opakujúce sa plnenia, zročnosť ktorých nastala po právoplatnosti rozhodnutia alebo po

uznaní.

Podľa § 111 Občianskeho zákonníka, zmena v osobe veriteľa alebo dlžníka nemá vplyv na plynutie
premlčacej doby.

Z pripojeného súdneho spisu sp. zn. Ro 370/90 tunajšieho súdu mal súd preukázané, že Okresný súd
Spišská Nová Ves na návrh právnej predchodkyne oprávnenej Slovenská štátna sporiteľňa v Bratislave,
pobočka v Spišskej Novej Vsi vydal dňa 25.5.1990 platobný rozkaz sp. zn. Ro 370/90, ktorým uložil
odporcom: J. Ž., P.. XX.XX.XXXX, Y. Y. XXX, J. Ž., P.. XX.X.XXXX, Y. Y. XXX, U. Ž.M., P.. XX.X.XXXX, Y.
Y. XXX N. J. Ž., P.. XX.X.XXXX, Y. Y. XXX, aby do 15 dní zaplatili spoločne a nerozdielne navrhovateľovi

5.475 Kčs s 12,00 % úrokmi odo dňa 17.4.1990 do zaplatenia a trovami konania v sume 270,- Kčs alebo,
aby v tej istej lehote, počítanej odo dňa doručenia platobného rozkazu, podali proti nemu na súde odpor
a podľa možnosti ho aj odôvodnili. Platobný rozkaz nadobudol právoplatnosť a stal sa vykonateľným
dňa 19.6.1990.

Plynutie času ako objektívna právna skutočnosť má v právnom poriadku Slovenskej republiky významné
postavenie a spôsobuje právne následky vo vzťahu k subjektívnym právam a povinnostiam subjektov
občianskoprávnych vzťahov. Právny inštitút premlčania je chápaný ako inštitút hmotného práva, pričom
jeho podstata spočíva v kvalifikovanom uplynutí času, v ktorom zo strany veriteľa nedošlo k vykonaniu
subjektívneho práva, následkom čoho vzniká dlžníkovi právo vzniesť pred súdom námietku premlčania.

Uplatnením námietky premlčania zaniká nárok veriteľa na splnenie povinnosti zo strany dlžníka, teda
dochádza k zániku vymáhateľnosti subjektívneho práva, napríklad priznaného aj súdnym rozhodnutím.
Samotné uplynutie premlčacej doby nepostačuje na zánik nároku veriteľa na splnenie povinnosti zo
strany dlžníka, je potrebné, aby kumulatívne bola splnená aj druhá podmienka, ktorou je vznesenie
námietky premlčania, ktorou dlžník vyjadruje odmietnutie plniť veriteľovi. Účelom inštitútu premlčania

je viesť subjekty práva k zachovávaniu a rešpektovaniu princípu právnej istoty v právnych vzťahoch.
Skutočnosť, že veriteľ s uplatnením svojho práva v niektorých prípadoch dlho vyčkáva narúša tento
princíp a spôsobuje riziká pri uplatnení tohto práva, a v konečnom dôsledku narúša občianskoprávne
vzťahy. Inštitút premlčania nepriamo núti veriteľa k výkonu jeho práva, prípadne uplatneniu tohto práva,
„v primeranej“ zákonnom maximálne určenej dobe, v opačnom prípade veriteľ znáša riziko, že dlžník

vznesie námietku premlčania, na základe ktorej dôjde k oslabeniu jeho práva, ktoré síce nezanikne, ale
zmení sa už len na tzv. naturálnu obilgáciu, t. j. plnenie, ktoré už nie je možné súdnom vynútiť.Vzhľadom na uvedené je nepochybné, že predmetom exekučného konania je vymoženie pohľadávky
s príslušenstvom oprávnenej proti povinným, ktorá bola právnej predchodkyni oprávnenej judikovaná
rozhodnutím súdu - platobným rozkazom č. k. Ro 370/90 zo dňa 25.5.1990. Keďže platobný rozkaz

nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňom 19.6.1990 právna predchodkyňa oprávnenej mohla
uplatniť svoje právo na splnenie povinnosti povinnými prvý krát dňa 20.6.1990. V tento deň začala v
zmysle vyššie citovaných §§ 110 ods. 1 plynúť 10-ročná premlčacia doba vo vzťahu k istine pohľadávky
a 110 ods. 3 plynúť 3-ročná premlčacia doba vo vzťahu k úrokom, ktorých splatnosť nastala po
právoplatnosti platobného rozkazu. Z uvedeného potom vyplýva, že k uplynutiu premlčacej doby vo

vzťahu k istine pohľadávky došlo dňom 20.6.2000. Návrh na vykonanie exekúcie oprávnenej bol spísaný
dňa 25.10.2007. Žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie datovaná
dňom 5.11.2007, bola tunajšiemu súdu doručená dňa 12.11.2007, teda právny nástupca pôvodného
veriteľa (oprávnená v tomto konaní - poznámka súdu) začal vymáhať splnenie judikovanej povinnosti
dlžníkmi až po uplynutí viac ako sedemnástich rokov, teda dávnom po uplynutí desaťročnej premlčacej
doby vo vzťahu k istine pohľadávky.

K tvrdeniu oprávnenej, že k uplatneniu práva oprávnenej došlo dňom 19.10.2007, teda dňom kedy
oprávnená podala návrh na vykonanie exekúcie u súdneho exekútora ( návrh bol spísaný oprávnenou
dňa 25.10.2007 v Bratislave, nie je preto z časového hľadiska možné, aby bol návrh podaný u súdneho
exekútora dňom 19.10.2007 - poznámka súdu), čím došlo k spočívaniu premlčacej doby vo vzťahu

k úrokom vo výške 12,00 % ročne zo sumy 181,74 Eur, a teda nárok oprávnenej na úroky vo výške
12,00 % ročne zo sumy 181,74 Eur od 19.10.2004 do zaplatenia premlčaný nie je, súd uvádza, že v
dôsledku premlčania pohľadávky (istiny) nie je možné priznať ani jej príslušenstvo za dobu od okamihu,
kedy došlo k premlčaniu pohľadávky, v tomto prípade od 20.6.2000 (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu
Českej republiky sp. zn. 32 ODO 466/2004 zo dňa 26.4.2006). Najneskôr sa teda všetky úroky premlčia

spolu s pohľadávkou. Iný výklad by mal za následok, že napriek premlčaniu práva na splnenie hlavného
záväzku, prostredníctvom úrokov z omeškania, ktoré predstavujú vedľajší alebo akcesorický záväzkový
vzťah, by bol dlžník po časovo neobmedzenú dobu donucovaný na splnenie hlavného záväzku, čím
by boli negované právne dôsledky vyplývajúce z inštitútu premlčania a zároveň by nebol rešpektovaný
jeden zo základných princípov súkromného práva a to princíp „vigilantibus iura scripta sunt“ (bdelým

patrí právo). Ak sa dlžník môže brániť proti žalobe o splnenie hlavného záväzku námietkou premlčania,
tým viac sa môže brániť námietkou premlčania aj proti uplatneniu úrokov z omeškania za čas od
uplynutia premlčacej doby na splnenie hlavného záväzku (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp .zn. 4 Cdo 222/2005 zo dňa 27.3.2008). Povinnosť platiť úroky z omeškania so splnením
dlhu (záväzku) nevzniká samostatne (nanovo) za každý deň trvania omeškania, ale jednorazovo v deň,

v ktorom sa dlžník ocitol v omeškaní so splnením tohto záväzku; týmto dňom začína u tohto práva
plynúť premlčacia doba a jej uplynutím sa právo premlčí ako celok. Iný výklad by evokoval záver,
že za každý ďalší deň omeškania vzniká, v súvislosti s porušením povinnosti dlžníka plniť riadne a
včas, veriteľovi nové právo na úrok z omeškania, čím by bolo vo svojich dôsledkoch a v rozpore so
zákonom popreté, že by povinnosť platiť úrok z omeškania ako právny následok omeškania dlžníka so

splatením dlhu, bola príslušenstvom pohľadávky zodpovedajúcim tomuto dlhu, a že by teda povinnosť
platiť úroky z omeškania predstavovala vedľajší (akcesorický) záväzkový právny vzťah. (viď rozsudok
NS SR sp. zn. 1 Cdo 157/2009 zo dňa 29.6.2010, rovnako uznesenia Krajského súdu v Košiciach
sp. zn. 1CoE/86/2011-37 zo dňa 17.4.2012, sp. zn. 16CoE/58/2011-45 zo dňa 23.11.2011 a sp. zn.
13CoE/17/2014-71 zo dňa 25.2.2014)

Vzhľadom na citované zákonné ustanovenia, vznesenú námietku premlčania povinnými v 1./ až 4./ rade
a vyššie uvedené súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku I. výrokovej časti a exekúciu zastavil.

Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku (s účinnosťou od 1.6.2014 § 200 ods. 5 Exekučného poriadku

- poznámka súdu), ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí
trovy exekúcie.

Súd prípisom zo dňa 9.6.2014 vyzval súdneho exekútora na predloženie vyčíslenia trov exekúcie spolu
s exekučným spisom. E-mailom doručeným súdu dňa 18.7.2014 súdny exekútor požiadal o predĺženie

lehoty na vypracovanie odpovede na výzvu súdu, a síce predloženie exekučného spisu a vyúčtovanie
trov exekúcie. Písomným podaním doručeným súdu dňa 2.10.2014 súdny exekútor oznámil, že v
prípade rozhodnutia súdu o zastavení exekúcie si trovy uplatní. Až do právoplatného rozhodnutia súdu o
zastavení exekúcie je poverený vykonaním exekúcie v danej veci. Vyčíslenie trov v tomto štádiu konaniaby preto bolo predčasné, nakoľko nemusí zodpovedať realite vzhľadom na ďalšie vykonané úkony v
prebiehajúcom exekučnom konaní.

Z vyššie citovaného ustanovenia § 200 ods. 2 Exekučného poriadku vyplýva, že súd je povinný pri
rozhodnutí o zastavení exekúcie rozhodnúť o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie, pričom súd
poznamenáva, že ide o kogentné ustanovenie zákona. Súdu je známe, že v odbornej literatúre sa
ohľadne vzťahu § 60 Exekučného poriadku a § 200 ods. 2 a ods. 3 ( v Exekučnom poriadku účinnom
od 1.6.2014 § 200 ods. 5 a ods. 6 - poznámka súdu) vyskytujú dve skupiny názorov. Jeden preferuje,

že súdny exekútor po zastavení exekúcie, resp. upustení od vykonania exekúcie, vráti súdu poverenie
až po vymožení trov exekúcie uložených v rozhodnutí o zastavení exekúcie. Druhý tvrdí, že je potrebné
zastaviť exekúciu len v časti, pričom v časti exekúcie, v ktorej sa vymáhajú trovy exekúcie sa bude
pokračovať, a až po ich vymožení by exekútor upustil od vykonania exekúcie a vrátil by poverenie. Podľa
názoru súdu výklad vzťahu vyššie uvedených ustanovení Exekučného poriadku v tomto prípade by sa
mal riadiť vzťahom generality a špeciality, teda ustanovenia § 200 ods. 2 a ods. 3 upravujúce špeciálny

procesný postup by mali mať prednosť. (Števček, M., Ficová S. a kol. Exekučný poriadok. Komentár. 1.
vydanie, Praha: C. H. Beck, 2011, s. 163)

Vzhľadom na uvedené o trovách exekučného konania súdneho exekútora súd rozhodol v zmysle § 200
ods. 2 Exekučného poriadku (s účinnosťou od 1.6.2014 § 200 ods. 5 Exekučného poriadku - poznámka

súdu) tak, že ich súdnemu exekútorovi nepriznal, keďže súdny exekútor napriek písomnej výzve súdu
nepredložil špecifikáciu trov exekúcie, rovnako nepredložil exekučný spis sp. zn. EX 17704/11, preto
nebolo aj možné o nich rozhodnúť.

O trovách exekučného konania účastníkov konania súd rozhodol v zmysle § 251 ods. 4 O.s.p. v

spojení s § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov
konania podľa jeho výsledku, ak konanie bolo zastavené, keďže ustanovenia § 200 - § 203 Exekučného
poriadku o trovách exekúcie neobsahujú osobitné ustanovenie upravujúce náhradové pravidlo pre
prípad zastavenia exekučného konania.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu j e prípustné odvolanie do 15 dní od dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
na Krajský súd v Košiciach, písomne v šiestich vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných
náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v
čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.