Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 25. máj 2015

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 7P/37/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6714214626
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 05. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Bálintová

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2015:6714214626.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v konaní pred sudkyňou JUDr. Zuzanou Bálintovou vo veci starostlivosti o maloleté

deti Q. V., K.. XX. XX. XXXX, maloletého Q. V.Z., K.. XX. XX. XXXX, maloleté deti bytom u matky,
zastúpené Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Zvolen, pracovisko Detva, deti rodičov matky Q..
Q. V., K.. XX. XX. XXXX, O. XXX XX P., U.. Z. X, zastúpenej JUDr. Ivanou Gajdošíkovou, advokátkou,
Advokátska kancelária 960 01 Zvolen, J. Kozáčeka č. 146/13 a otca Q. V., K.. XX. XX. XXXX, O. XXX
XX P., P. XXXX/XX, zastúpenej JUDr. Janou Sivokovu, advokátkou so sídlom Partizánska cesta 1465,
962 05 Hriňová, o návrhu otca na zníženie výživného, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a .

Ani jeden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Otec dieťaťa sa vo svojom návrhu domáhal zníženia výživného z pôvodne určenej sumy o 150,- € na
sumu po 40,- € na každé dieťa zvlášť, nakoľko zo zdravotných dôvodov bol nútený zmeniť prácu a
ukončiť pracovný pomer.

Matka maloletých detí s návrhom na zníženie výživného nesúhlasila.

Kolízna opatrovníčka trvala na písomne podanej správe a uviedla, že síce bolo preukázané, že na túto
dobu poklesol príjem navrhovateľa, ale v priebehu pojednávania bolo preukázané, že k poklesu jeho
životnej úrovne nedošlo. Keďže deti sa majú podieľať na životnej úrovni rodičov, na túto dobu doporučila
návrh zamietnuť.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, listinnými dôkazmi, spisom 17C/73/2012 Okresného
súdu Zvolen a zistil tento skutkový stav:

Rodičia maloletých detí boli manželia a ich manželstvo bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu
Zvolen číslo konania 11P/54/2011 - 41 zo dňa 18. 11. 2011. V tomto konaní súd schválil rodičovskú
dohodu, na základe ktorej boli maloleté zverené do osobnej starostlivosti matky a otec bol zaviazaný
prispievať na ich výživu na maloletého Q. mesačne 80,- € a na maloletého Q. mesačne 80,- €. Súčasne
súd upravil styk otca s maloletými deťmi. Rozsudok nadobudol právoplatnosť 25. 11. 2011.

Zo spisu 17P/73/2012 Okresného súdu Zvolen súd zistil, že rozsudkom zo dňa 22. 01. 2013, ktorý

nadobudol právoplatnosť 15. 02. 2013 súd zaviazal otca maloletých detí prispievať na maloletého Q. V.
mesačne 150,- € a na maloletého Q. mesačne 150,- € od 01. 11. 2012.Z výpovede navrhovateľa na pojednávaní súd zistil, že sa domáha zmeny takto určeného výživného z
toho dôvodu, že síce od poslednej úpravy prešlo obdobie len jeden a pol roka, ale na jeho strane došlo
k podstatnej zmene ekonomickej situácie a majetkových pomerov. Na základe posúdenia zdravotného

stavu posudkovým lekárom dňa 08. 01. 2014 došlo k zmene miery poklesu schopnosti vykonávať
zárobkovúčinnosťzpôvodných75%na70%apretodošloajkzníženiuinvalidnéhodôchodkuod08.03.
2014 na sumu 378,90 € mesačne. Pre zdravotné problémy bol nútený zmeniť prácu a ukončiť pracovný
pomer u predchádzajúceho zamestnávateľa. Nový zamestnávateľ s ním ukončil pracovný pomer v
skúšobnej dobe. Keďže došlo ku skončeniu pracovného pomeru, bol nútený zaevidovať sa na úrade

práce ako uchádzač o zamestnanie, pričom príslušná pobočka sociálnej poisťovne ho informovala,
že nemá nárok na dávku v nezamestnanosti z toho titulu, že je poberateľom invalidného dôchodku.
Ak poukazovala matka detí na to, že dostal vyplatené finančné príspevky zo sociálnej poisťovne, tieto
boli vyplatené v rokoch 2011-2013, pričom časť týchto finančných prostriedkov sa spotrebovala za
trvania manželstva, časť bola použitá na vyplatenie matky detí z titulu BSM. Ďalej na splatenie úveru a
dokúpenia zariadenia do bytu, ktorý si musel kúpiť, lebo nemal kde bývať. V súčasnosti nemá k dispozícii

z týchto prostriedkov žiadne peniaze. Na druhej strane je pravdou, že sa dohodol so zamestnávateľom
W., W..Y..R.., K. G., že bude pre neho pracovať, ale len na dohodu, nakoľko žiadnu inú prácu nemá.
Taktiež používa služobné motorové vozidlo Š. E., ktoré patrí tomuto zamestnávateľovi. Uviedol ďalej, že
v prípade, že sa jeho príjem zvýši, je ochotný sa porozprávať s matkou o ohľadom vyššieho výživného.
Trval na tom, že k poklesu jeho príjmu došlo mesačne o 1.000,- €, ktorá skutočnosť sa musela odzrkadliť

na jeho životnej úrovni. Preto mal za to, že návrh je podaný odôvodnene a navrhovaná výška výživného
40,- € na každé dieťa, ak je považovaná za neprimeranú, ponechal na úvahe súdu, aby zvážil výšku
výživného, ktoré by považoval za primerané niekde na hranici okolo 50-60,- €.

Matka detí s návrhom nesúhlasila, mala za to, že v prípade zníženia výživného by mal súd skúmať nielen

platové pomery navrhovateľa, ale skúmať celkove jeho majetkové pomery. Poukázala na to, otec detí
disponuje štandardným majetkom ako autom, bytom garážou. Dostal výplatu za následky svojho úrazu
a z tejto sumy uhradil aj úvery. Potvrdila, že jej dal z týchto peňazí 15.000,- € z titulu vyporiadania BSM
a poukázala tiež na to, že ona, hoci sa stará o dve maloleté deti, je zamestnaná, pričom aj otec detí
pracuje,jehozdravotnýstavsamiernezhoršil.Aktvrdí,žesajehoživotnáúroveňznížila,lenzamotorové

vozidlo platí vyše 100,- € a zdá sa vzhľadom na to, že tvrdí, že nie je schopný platiť základnú vyživovaciu
povinnosť až príliš nadštandardné. Takisto sa venuje kulturistike, platí si permanentku do fitnescentra,
ktoré náklady nie sú podľa jej názoru nákladmi, ktoré znižujú jeho možnosť platiť výživné deťom. Trvala
na tom, že súdom určené výživné 150,- € je primerané jednak schopnostiam na strane navrhovateľa
ale hlavne potrebám maloletých detí. Sú to opodstatnené výdavky detí, ktoré sa naopak od poslednej

úpravy výživného len zvýšili z dôvodu, že starší maloletý syn Q. začal navštevovať základnú školu. Od
roku 2011, kedy bolo naposledy určené výživné uplynula doba štyroch rokov, preto nie je dôvod, aby
výživné bolo oproti pôvodnému rozhodnutiu súdu znížené. Majetok, ktorý má navrhovateľ k dispozícii,
je stále nadštandardný, jeho výdavky spojené či už s účasťou na rôznych fitnes súťažiach, športovou
činnosťou vo fitnes sú nadštandardné a výživné by malo byť pre neho prvoradé, je v prospech detí.

Nebolo preukázané, že by došlo k poklesu životnej úrovne zo strany navrhovateľa, podľa ich informácií
absolvoval zahraničnú dovolenku, kde letecky bol minimálne na týždeň preč a pri jeho znížených
príjmoch by si asi nemohol toto normálne dovoliť. Žiadala zohľadniť, že ona okrem dvoch maloletých
detí pochádzajúcich z manželstva má ešte ďalšiu vyživovaciu povinnosť, je na materskej dovolenke a
teda jej príjmové a zárobkové možnosti sú obmedzené oproti možnostiam otca detí. Napriek tomu sa

snaží zvýšiť si príjem a teda aj takýmto spôsobom kryť potreby maloletých detí.

Z listinných dôkazov súd ďalej zistil:

Z pracovnej zmluvy, ktorú uzavrel otec detí v U. W., W..Y..R.., Y. W. dňa 23. 06. 2014 súd zistil, že

bola uzavretá pracovná zmluva na dobu neurčitú so skúšobnou dobou tri mesiace s miestom výkonu
práce B.-V. so základnou mesačnou mzdou 1.120,00 €. Skončením pracovného pomeru v skúšobnej
dobe podľa § 72 Zákonníka práce došlo k ukončeniu pracovného pomeru s otcom detí podľa § 72 ods.
1 Zákonníka práce k 30. 09. 2014.

Z rozhodnutia Sociálnej poisťovne, Ústredie Bratislava z 21. 02. 2014 súd zistil, že podľa § 73, § 112 ods.
4-6 a § 82 zákona č. 461/2003 Zbierky zákonov o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov mu
znižujú sumu invalidného dôchodku od 18. 03. 2014 na 378,90 € mesačne, nakoľko pokles schopností
vykonávať zárobkovú činnosť od 08. januára je 70 %.Zo správy Úradu práce sociálnych vecí a rodiny Zvolen, úseku služieb zamestnanosti, pracovisko Detva
súd zistil, že otec detí v súčasnosti nie je vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie. Posledná

evidencia menovaného bola od 01. 10. 2014 do 02. 11. 2014. Z evidencie uchádzačov o zamestnanie
bol vyradený 03. 11. 2014, nakoľko sa zamestnal vo firme W., W..Y..R.. K. G..

Zo správy Daňového úradu Banská Bystrica, kontaktné miesto Detva súd zistil, že matka detí za
zdaňovacie obdobie 2013 vykázala čistý ročný príjem z podnikateľskej činnosti vo výške 2.025,60 €.

Podľa správy Sociálnej poisťovne, Ústredie Bratislava otec detí je poberateľom invalidného dôchodku
v súčasnosti vo výške 378,90 €.

Zo správy U. W., W..Y..R.., D. XXXX, Y. W. súd zistil, že otec detí pracoval v spoločnosti od 01. 07. 2014
do 30. 09. 2014 na základe pracovnej zmluvy uzatvorenej na dobu neurčitú. Za toto obdobie si zarobil

priemerne mesačne 1.219,22 €. Z výpisu listu vlastníctva č. XXXX Správy katastra P., katastrálne územie
P. súd zistil, že otec detí je vlastníkom garáže nachádzajúcej sa na parcele číslo XXXX katastrálne
územie P.. Z čiastočného výpisu z listu vlastníctva č. XXXX katastrálne územie P. súd zistil, že matka
detí je spoluvlastníčka jednej polovice bytového domu nachádzajúceho sa na parcele číslo XXXX/XX.

Z dohody o skončení pracovného pomeru uzatvorenej podľa § 67 Zákonníka práce súd zistil, že bola
uzavretá medzi otcom maloletých detí a zamestnávateľom O., W..Y..R.., X. X, XXX XX P.. Predmetom
dohody bola skutočnosť. že sa zamestnanec so zamestnávateľom dohodli na skončení pracovného
pomeru ku dňu 30. 06. 2014. Za posledných 12 kalendárnych mesiacov predstavoval jeho čistý príjem
mesačne 1.381,33 €.

Zo správy o šetrení pomerov, ktoré vypracoval Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Zvolen, úsek
sociálnych vecí a rodiny, pracovisko Detva súd zistil, že matka detí žije v spoločnej domácnosti s
maloletým Q. V., maloletým Q.Á. V., priateľom Q. W. a ich spoločným maloletým dieťaťom Q. W., K..
XX. XX. XXXX. Bývajú v trojizbovom byte, ktorý má pani Porubská v spoločnom vlastníctve s pánom W..

K dispozícii majú kuchyňu, obývaciu izbu, spálňu a detskú izbu. Domácnosť je vybavená hygienickými
zariadeniami. Izba pre maloleté deti je zariadená zodpovedajúco ich potrebám, každé z detí má svoje
samostatné lôžko, majú vytvorený priestor pre uloženie osobných vecí a pre prípravu do školy. Sú tak
vytvorené vhodné bytové podmienky pre maloleté deti. Pán W. je vojakom z povolania na B. Ú. B.
Ž., jeho čistý mesačný príjem predstavuje 1.050,- €. Mesačne uhrádzajú nájom 180,- € inkaso 50,- €,

splátku hypotekárneho úveru 110,- € Q. Q. U. Q. uhrádzajú stavebné sporenie. Maloletý Q. je žiakom
prvého ročníka Základnej školy v P., matka mu uhrádza poplatok za stravu v sume 25,- €, poplatok za
školský klub 5,- €. Vo voľnom čase nenavštevuje záujmové krúžky. Maloletý Q. navštevuje materskú
školu v P., kde uhrádzajú poplatok 10,- € a poplatok za stravu 25,- €. Deti nemajú vážnejšie zdravotné
problémy, ktoré by si vyžadovali zvýšené náklady. Pokúsili sa tiež prešetriť rodinné pomery v domácnosti

otca, nepodarilo sa im ho zastihnúť. Ako sám uviedol, žije v trojizbovom byte panelového domu, ktorý
má v osobnom vlastníctve. K dispozícii má kuchyňu, obývačku, spálňu a detskú izbu. Izba pre deti je
zariadená, aby mohli deti tráviť víkendy v domácnosti otca. Byt je vybavený hygienickými zariadeniami.

Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, oddelenie služieb pre občana, pracovisko Detva súd

zistil, že otec detí nepoberá pomoc v hmotnej núdzi, nakoľko si o ňu nepožiadal.

Zo správy Sociálnej poisťovne, pobočka Zvolen, súd zistil, že otec detí si podal žiadosť o dávku v
nezamestnanosti, zatiaľ dávku nepoberá, nie je rozhodnuté o jej výplate.

Z rozhodnutia Sociálnej poisťovne zo dňa 06. 07. 2010 súd zistil, že bola priznaná náhrada za bolesť
otcovi detí vo výške 22.305,- € rozhodnutím zo dňa 26. 09. 2011 vo výške 7.998,- €, náhrada za sťaženie
spoločenského uplatnenia vo výške 10.511,10 €, vyplatená v mesiaci jún 2013.

Z dohody o pracovnej činnosti uzavretej podľa § 228a Zákonníka práce dňa 13. 04. 2015 súd zistil,

že bola uzavretá medzi otcom maloletých detí a zamestnávateľom W., W..Y..R.. K. G. ako dohoda o
pracovnej činnosti s dohodnutou prácou - pomocné práce a dohodnutou odmenou za vykonanú prácu
148,57 €, s dohodnutým rozsahom pracovného času 10 hodín týždenne. Dohoda bola uzavretá na dobu
neurčitú.Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia
pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena, alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich

schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.

Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní

schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti

a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživu sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo

dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov
spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že otec detí sa domáha zníženia výživného z toho
dôvodu, že oproti pôvodnému konaniu, kde bolo určené výživné na maloleté deti na každé mesačne

po 150,- € došlo k zmene pomerov na jeho strane tým, že sa mu znížil príjem. Naposledy bolo určené
výživné rozsudkom Okresného súdu Zvolen číslo konania 17P/73/2012 - 57 zo dňa 22. januára 2013.
V tom čase otec dieťaťa poberal invalidný dôchodok vo výške 520,80 €, okrem toho bol zamestnaný,
zarábal priemerne mesačne 1.340,- €. Matka pracovala ako živnostníčka, jej príjem bol okolo 500-600
€. V súčasnosti došlo k poklesu schopností otca vykonávať zárobkovú činnosť z pôvodných 75 % na

70 % a došlo tým k zníženiu invalidného dôchodku na sumu 378,90 €. Matka za rok 2013 vykázala
z podnikateľskej činnosti čistý zisk vo výške 2.025,60 €, otec pokiaľ pracoval zarobil mesačne u firmy
W., W..Y..R.. 1.219,22 €, u firmy O., W..Y..R.. 1.381,33 €. V obidvoch prípadoch došlo k ukončeniu
pracovného pomeru dohodou. Napriek tomu, že podľa vyjadrenia otca došlo k zníženiu jeho príjmu a tým
zníženiu životnej úrovne, kúpil si osobné motorové vozidlo za 6.000,- €, ako sám uviedol niečo mal, niečo

si požičal, platí si polročnú kartu do fitnescentra, ktorá stojí 150,- € do roka. Oproti pôvodnému určeniu
výživného došlo k zmene pomerov v tom smere, že matke pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť, ktorú
má s priateľom, s ktorým žije a je na materskej dovolenke, aj keď si privyrába, jej zárobkové možnosti
sú však obmedzené. Obidvaja rodičia majú výdavky spojené s bývaním, bežnými potrebami. Na druhej
strane od posledného určenia výživného sa zvýšili výdavky spojené s maloletými deťmi, maloletý syn

účastníkov Q. začal navštevovať základnú školu, s čím sú spojené zvýšené výdavky. Od posledného
určenia výživného v roku 2011 uplynula doba štyroch rokov, ktorá by odôvodňovala vzhľadom na
zvýšené výdavky maloletých detí zvýšenie výživného. V konaní bolo ďalej preukázané, že napriek tomu,
že došlo k ukončeniu pracovného pomeru otca detí s firmou W., naďalej otec detí v tejto firme pracuje,
aj keď podľa dohody, ktorú predložil len na desať hodín týždenne nič však otcovi detí nebráni vzhľadom

na to, že nemá v osobnej starostlivosti maloleté deti, aby si hľadal a našiel zamestnanie, kde by mohol
zarobiť primeranú sumu potrebnú pre platenie výživného na maloleté deti. Súd nemal preukázané, že
by otcovi detí bránili iné závažné okolnosti nájsť si zamestnanie také, aké vykonával pred ukončením
pracovného pomeru, kde u predchádzajúcich zamestnávateľov zarábal mesačne od 1.219,- € do 1.381,-
€, ktorá suma spolu s invalidným dôchodkom by v dostatočnej miere stačila na to, aby mohol platiť

výživné v nezmennej výške. Súd nemal tiež preukázané, že by sa životná úroveň otca detí znížila
natoľko, že by bolo odôvodené zníženie výživného s prihliadnutím na to, že potreby detí sa od poslednej
úpravy výživného zvýšili. Na základe týchto skutočností súd návrh otca zamietol.O trovách konania rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku, pričom vychádzal z
ustanovenia § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p.
Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia

pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena, alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.

Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní
schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby

oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživu sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo
dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov
spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom

tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v troch vyhotoveniach (§ 204 ods. 1, prvá
veta O.s.p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu
nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci
sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom
rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden
rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví

kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších

predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251
ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., t.j.
1. sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov
2. ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania
3. účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený
4. v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie

5. sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný6. účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom
7. rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát

8. súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho
predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav
9. sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli
alebo ak také dôvody neexistovali
10. bol odvolacím súdom schválený zmier

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.), t.j.

1. sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,
2. má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej
3. odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p.,

4. ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2
O.s.p.).