Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 8. september 2015

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 7C/94/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4112233193
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 09. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Arpád Pastorek

ECLI: ECLI:SK:OSKN:2015:4112233193.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno v konaní pred samosudcom JUDr. Arpádom P a s t o r e k o m v právnejveci

navrhovateľa: POHOTOVOSŤ, s.r.o. so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zast. Fridrich
Paľko, s.r.o. so sídlom Grösslingova 4, Bratislava, IČO: 36 864 421, proti žalovanému: Slovenská
republika, zast. Ministerstvom spravodlivosti SR, so sídlom Župné námestie 13, Bratislava, o náhradu
majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, takto

r o z h o d o l :

Súd uplatnený návrh navrhovateľa na rozhodnutie medzitýmnym rozsudkom z a m i e t a.

Súd uplatnený návrh navrhovateľa na prerušenie konania z a m i e t a.

Súd žalobu z a m i e t a.

Žiaden z účastníkov konania nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca vo svojom podaní ktoré označil ako: „Žaloba na plnenie o náhradu majetkovej škody a
nemajetkovej ujmy“ z dňa 17.09.2012, ktoré bolo doručené súdu dňa 01.10.2012 sa domáhal náhrady

majetkovej škody 175,- EUR a nemajetkovej ujmy 331,92 EUR, ako aj ďalších nárokov vrátane nároku
na náhradu trov konania a to všetko v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia.

Obaja účastníci konania boli súdom riadne predvolaní, napriek tomu sa na pojednávanie nedostavili,
lehota na prípravu pojednávania bola zachovaná, predvolanie prevzali zhodne dňa 31.08.2015, ako je
zrejmé z č. l. 52 súdneho spisu.

Žalobca ako ani žalovaný sa na pojednávanie sa nedostavili napriek tomu, že bol riadne predvolaný,
lehota na prípravu pojednávania podľa § 115 ods. 2 O.s.p. bola zachovaná, svoju neúčasť ospravedlnili
a zároveň žiadali aby súd vo veci konal a rozhodol v ich neprítomnosti, pojednávanie nežiadali odročiť
a preto súd vo veci konal a rozhodol podľa § 101 ods. 2 O.s.p.v jeho neprítomnosti.

Žalovaný sa k žalobe žalobkyne do zahájenia pojednávania písomne vyjadril vo svojom podaní z č. l.
24 a nasl. z dňa 25.04.2014, ktoré bolo doručené súdu dňa 30.04.2014.

Vzhľadom k neúčasti žalobkyne na pojednávaní súd pristúpil k oboznámeniu sa s obsahom spisového
materiálu, prečítaním jednotlivých listín a to s podanou žalobou žalobcu na čís. l. 1--4, plná moc na zast.-
č. l. 5, úradný záznam - č. l. 6, potvrdenie OS KN č.l. 7, písomnosti súdu OS NR č. l. 8 - 12, námietkazaujatosti - predloženie veci na rozhodnutie - č.l. 13, uznesenie KS NR č.l. 14 - 16, písomnosti OS NR
- č.l 17 - 20, potvrdenie o prevzatí veci OS KN - č.l. 21, uzn.OS KN - č.l. 22 - 23, vyjadrenie žalovanej -
č. l. 24 - 32,kedy žalovaná strana poukazuje na to, že sú tu nedostatky podania, ktoré žalovaná strana

charakterizovalaakorôzneprocesnénámietky,podmienkauplatnenianároku,knestrannémuúradnému
postupu, ako aj k ďalším skutočnostiam, UZ - č.l. 33 - 34, žiadosť o vrátenie spisu - č.l. 35, UZ - č.l.
36, vrátenie spisu na OS NZ - č.l. 37, oznámenie splnomoc.práv.zást.žalobcu - č.l. 38 - 40, potvrdenie
o prevzatí veci OS KN - č.l. 41, UZ - č.l. 42, predvolania č.l. 43 - 45, ospravedlnenie neúčasti žalovanej
- č.l. 46 - 47, ospravedlnenie neúčasti splnomoc.práv.zást.žalobcu - č.l. 48 - 50, UZ - č.l. 51, potvrdenie

o prevzatí veci JUDr.Arpádom Pastorekom - č.l. 52, predvolania č.l. 53 - 55, ospravedlnenie neúčasti
žalovanej - č.l. 56 - 57, ospravedlnenie neúčasti splnomoc.práv.zást.žalobcu - č.l. 58 - 59, oboznamuje
sa pripojený spis OS NR 17Er/387/2005 v xerox-kópii, zisťuje sa, že vo vzťahu k uplatnenému nároku
na náhradu škody a nemajetkovej ujmy, ktorá má spočívať v tom, že súd nerozhodol o návrhu na zmenu
súdneho exekútora v lehote je zrejmé, - že na č.l. 18 súd rozhodol dňa 31.5.2011.

Súd z obsahu spisového materiálu a prednesov účastníkov konania a zúčastnených osôb zistil tento
skutkový stav.

Zo spisu Okresného súdu Nitra. zn. 17Er/387/2005 súd zistil, že exekučný súd vo veci udelil
dňa 20.10.2005 poverenie na vykonanie exekúcie JUDr. Ľubomír Pekár súdny exekútor so sídlom

exekútorského úradu na ul. Petra Pázmánya č. 51/19 v Šali. Následne žalobca požiadal o zmenu
exekútora na vykonanie exekúcie, svojim písomným podaním z dňa 17.05.2011 ktoré bolo súdu
doručené dňa 25.05.2009 to na základe návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora namiesto
dovtedajšieho exekútora JUDr. Ľubomír Pekár navrhol aby vo veci konal ďalej ako súdny exekútor JUDr.
Rudolfa Krutého, so sídlom exekútorského úradu v Bratislave. Exekučný súd OS v Nitre o tejto zmene

rozhodol svojim rozhodnutím z dňa 31.05.2011, pod čís. kon.: 17 Er 387/05-18 a to v lehote po 14 - tich
dňoch odo dňa doručenia žiadosti na vykonanie exekúcie. Z uvedeného je zrejmé, že skutkový základ
o ktorý opiera žalobca svoje podanie a to porušenie zákonom uloženej povinnosti v § 44 ods. 8 Exek.
por. zo strany konajúceho súdu nedošlo, práve naopak súd svojim rozhodnutím túto lehotu skrátil zo
zákonom uloženej poriadkovej lehoty 30 dní o 16 dní a preto súd má za to, že zo strany konajúceho

súdu v uvedenom prípade nemohlo dôjsť k porušeniu si svojej povinnosti a tým v zmysle podanej žaloby
vytvoriť skutkový základ pre uplatnenú náhradu škody, resp. nemajetkovej ujmy.
Žalobca sa podanou žalobou domáhal náhrady majetkovej škody 175,- EUR a nemajetkovej ujmy
331,92 EUR. Žalobca špecifikoval majetkovú škodu v sume 175 Eur, ktorá má predstavovať náhradu
istiny s príslušenstvom, ktorá viac nemôže byť priznaná právoplatným rozhodnutím všeobecného

súdu v občianskom súdnom konaní vedenom proti dlžníkovi zo záväzkového zmluvného vzťahu
založeného Zmluvou o úvere. Nemôže preto tiež nastať akceptácia návrhu na nútené vymáhanie istiny
a príslušenstva zo strany exekučného súdu. Žalobca sa ďalej domáhal nemajetkovej ujmy v peniazoch.
Túto náhradu odôvodnil tým, že nesprávnym úradným postupom došlo k zmareniu legitímneho
očakávania žalobcu, že správnym a zákonným postupom súdu dôjde k vymoženiu jeho pohľadávky.

Žalobca mohol vďaka skorému rozhodnutiu exekučného súdu v zákonnej lehote včas, efektívne a
účinne uskutočniť rad iných krokov smerujúcich k zvýšeniu úspechu mimosúdneho zabezpečenia
vymožiteľnosti jeho pohľadávky a jej príslušenstva. Podľa žalobcu mal postup exekučného súdu
zamedziť správať sa so starostlivosťou riadne hospodára. Potreba náhrady nemajetkovej ujmy má
svoj základ v požiadavke na spravodlivé usporiadanie vzťahov a dosiahnutie adekvátnej nápravy

a primeranej satisfakcie za porušenie základných práv a princípov právneho štátu. Žalobca si
uplatňuje ako primeranú náhradu nemajetkovej ujmy za vnútorné zásahy do spoločnosti, ovplyvňovanie
podnikateľského plánovania a rozhodovania, porušenie jeho práv, stratu legitímnych očakávaní, že
nastane v zákonnom čase stav predpokladaný zákonom, stratu dôvery v právo a v spravodlivé riešenie
veci a zamedzenie vymoženiu pohľadávky cestou exekúcie (spôsobené v priamej príčinnej súvislosti s

nesprávnym úradným postupom exekučného súdu).

Žalobca požiadal u žalovanej o predbežné prerokovanie nároku. Žalovaná do podania žaloby na súd
nereagovala pozitívne.

Podľa § 3 ods. 1 písm. d) zákona zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri
výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov(ďalej cit. zákona), štát zodpovedá za podmienok
ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti
tohto zákona pri výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom.Podľa § 4 ods. 1 písm. a) bod 1. cit. zákona vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom
verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak

škoda vznikla v dôsledku rozhodnutia vydaného súdom alebo ak škoda bola spôsobená nesprávnym
úradným postupom súdu.

Podľa § 9 ods. 1 cit. zákona štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom.
Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon

alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone
verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených
záujmov fyzických osôb a právnických osôb; za nesprávny úradný postup sa nepovažuje postup alebo
výsledok postupu Národnej rady Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa či. 86 písm. a) a
d) Ústavy Slovenskej republiky a postup alebo výsledok postupu vlády Slovenskej republiky pri výkone
jej pôsobnosti podľa či. 119 písm. b) Ústavy Slovenskej republiky.

Podľa § 9 ods. 2 cit. zákona v znení v čase začatia tohto konania a podania návrhu na vydanie
poverenia, právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola
takým postupom spôsobená škoda.

Podľa § 15 ods. 1 cit. zákona nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím,
nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste,
o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti
poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4

a 11.
Podľa § 16 ods. 1 cit. zákona v znení v čase vydania poverenia a podania tohto návrhu, ak príslušný
orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti,
môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde.

Podľa § 17 ods. 1 cit. zákona uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje
inak.

Podľa § 17 ods. 2 cit. zákona v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie
je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo

nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné
uspokojiť ju inak.

Podľa § 17 ods. 3 cit. zákona výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje s
prihliadnutím najmä na

a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,
b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo,
c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote,
d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.
Podľa § 19 ods. 1 cit. zákona právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa, keď sa poškodený

dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie alebo zmena
právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia) rozhodnutia,
ktorým bolo zmenené alebo zrušené právoplatné rozhodnutie.

Podľa § 19 ods. 3 cit. zákona lehota neplynie počas predbežného prerokovania nároku podľa § 15 odo

dňa podania žiadosti do skončenia prerokovania, najdlhšie však počas šiestich mesiacov.

Podľa § 41 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) ďalej len EP a o zmene a doplnení ďalších zákonov exekučným titulom je vykonateľné
rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.

Podľa § 41 ods. 2 písm. c), d) a i) Exekučného poriadku podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu
aj na podkladec) notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená osoba
a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s
vykonateľnosťou súhlasila,

d) vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských súdov a rozhodcovských komisií a
zmierov nimi schválených,
i) iných vykonateľných rozhodnutí a schválených zmierov, ktorých výkon pripúšťa zákon.

Podľa § 44 ods. 8 EP ku dňu doručenia žiadosti o zmenu exekútora a to dňa 25.05.2009 platilo, že

oprávnenýmôžekedykoľvekvpriebehuexekučnéhokonaniaajbezuvedeniadôvodupodaťnapríslušný
okresný súd návrh na zmenu exekútora. Súd rozhodne o zmene exekútora do 30 dní od doručenia
návrhu oprávneného na zmenu exekútora.

Súd mal preukázaný nasledovný skutkový a právny stav a po vykonanom dokazovaní podľa § 132

O.s.p. dôkazy hodnotil podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej
súvislosti, pritom starostlivo prihliadol na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli
účastníci. a pri hodnotení dôkazov dospel k presvedčeniu, že podaná žaloba žalobkyne nie je dôvodná
a preto súd túto žalobu zamietol v plnom rozsahu, tak ako je vo výroku tohto rozhodnutia uvedené.

Zo spisu Okresného súdu Nitra. zn. 17Er/387/2005 súd zistil, že exekučný súd vo veci udelil
dňa 20.10.2005 poverenie na vykonanie exekúcie JUDr. Ľubomír Pekár súdny exekútor so sídlom
exekútorského úradu na ul. Petra Pázmánya č. 51/19 v Šali. Následne žalobca požiadal o zmenu
exekútora na vykonanie exekúcie, svojim písomným podaním z dňa 17.05.2011 ktoré bolo súdu
doručené dňa 25.05.2009 to na základe návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora namiesto

dovtedajšieho exekútora JUDr. Ľubomír Pekár navrhol aby vo veci konal ďalej ako súdny exekútor JUDr.
Rudolfa Krutého, so sídlom exekútorského úradu v Bratislave. Exekučný súd OS v Nitre o tejto zmene
rozhodol svojim rozhodnutím z dňa 31.05.2011, pod čís. kon.: 17 Er 387/05-18 a to v lehote po 14-tich
dňoch odo dňa doručenia žiadosti na vykonanie exekúcie. Z uvedeného je zrejmé, že skutkový základ
o ktorý opiera žalobca svoje podanie a to porušenie zákonom uloženej povinnosti v § 44 ods. 8 Exek.

por. zo strany konajúceho súdu nedošlo, práve naopak súd svojim rozhodnutím túto lehotu skrátil zo
zákonom uloženej poriadkovej lehoty 30 dní o 16 dní a preto súd má za to, že zo strany konajúceho
súdu v uvedenom prípade nemohlo dôjsť k porušeniu si svojej povinnosti a tým v zmysle podanej žaloby
vytvoriť skutkový základ pre uplatnenú náhradu škody, resp. nemajetkovej ujmy.

Pre priznanie náhrady škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je nevyhnutné súčasné
splnenie troch podmienok: 1) nesprávny úradný postup, 2) vznik škody a 3) príčinná súvislosť medzi
nesprávnym úradným postupom a vznikom škody. Predpoklad kumulatívneho splnenia uvedených
podmienok znamená, že ak chýba čo i len jedna z podmienok, náhradu škody nie je možné priznať.
Dôkazné bremeno preukázať podmienky náhrady škody spočíva na poškodenom, v preskúmavanej

veci na žalobcovi.

Zákon nedefinuje pojem nesprávny úradný postup. Podľa obsahu tohto pojmu môže ísť o akúkoľvek
činnosť spojenú s výkonom právomoci určitého štátneho orgánu, ak pri tomto výkone alebo v súvislosti
s ním dôjde k porušeniu pravidiel ustanovených právnymi normami pre konanie štátneho orgánu alebo

k porušeniu poriadku, ktorý vyplýva z povahy, funkcie alebo cieľov tejto činnosti. Pretože úradný postup
spravidla nemožno v právnom predpise upraviť do najmenších podrobností, treba správnosť úradného
postupu posudzovať aj z hľadiska účelu, k dosiahnutiu ktorého postup štátneho orgánu smeruje.

Nesprávnym úradným postupom nie sú len prípady, v ktorých orgán verejnej moci priamo koná (pri

rozhodovacej činnosti), ale aj pri porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom
stanovenej lehote, prípade ak ide o nečinnosť pri výkone verejnej moci.

Žalobca odvodzuje svoj nárok na uplatnené náhrady z údajného nesprávneho úradného postupu
exekučného súdu, ktorý v konaní o žiadosti súdneho exekútora o zmenu exekútora na vykonanie

exekúcie nekonal v primeranom čase a bez zbytočných prieťahov keď rozhodnutie vydal po uplynutí
lehoty 30 dní od doručenia žiadosti súdu ako aj z dôvodu, že exekučný súd svojim nelegálnym postupom
vykonal opätovné posúdenie práva žalobcu na zaplatenie dlhu v časti istiny.Z vyššie citovaných ustanovení (§ 44 ods. 8 EP) vyplýva, že v čase predmetného konania Okresného
súdu Nové Zámky platila zákonná lehota 30 dní na rozhodnutie súdu o zmene exekútora Vzhľadom
na vyššie uvedené je súd toho názoru, že postupom Okresného súdu Nitra v danej veci nedošlo k

nesprávnemu úradnému postupu z dôvodu, že by súd nedodržal zákonné lehoty a teda k porušeniu
povinnosti súdu vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote.

Súd ďalej poukazuje na to, že otázku, či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo porušené právo na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantované v čl. 48 ods. 2 Ústavy SR, je kompetentný

preskúmať ústavný súd, ktorý ju v súlade so svojou ustálenou judikatúrou preskúma vždy s ohľadom
na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií:
zložitosť veci, správanie účastníka a postup súdu (napr. I. ÚS 41/02). Súdne konanie nie je kompetentný
preskúmavať súd v konaní o náhrade škody podľa zákona č. 514/2003 Z. z., ale len Ústavný súd
SR na podklade ústavnej sťažnosti (resp. predseda súdu na podklade sťažnosti na prieťahy). Opačný
výklad by znamenal, že by existovalo niekoľko orgánov, ktoré by boli oprávnené v tom istom čase

preskúmavať postup toho istého súdu z hľadiska vzniku zbytočných prieťahov. Prípadné nedodržanie
primeranej lehoty automaticky nezakladá nárok na náhradu škody. Konštatovanie že vo veci išlo o
prieťah nie je všeobecný súd v tomto konaní oprávnený konštatovať. Žiadne konanie, v ktorom je možné
konštatovať prieťahy v konaní, sa neviedlo. Pokiaľ by súd konajúci o náhrade škody mohol hodnotiť
postup iného súdu z hľadiska existencie zbytočných prieťahov, znamenalo by to absurdný záver, keďže

všeobecné súdy by preskúmavali postup iných všeobecných súdov, pričom uvedené by mohlo smerovať
aj k porušeniu inštančného princípu v súdnictve.
Ustanovenie § 44 ods. 8 Exekučného poriadku, platného v čase podania žiadosti o zmenu exekútora
upravovalo povinnosť súdu síce rozhodnúť v lehote 30 dní, ak nezistí rozpor. Už toto samotné znenie
zákonného ustanovenia oprávňovalo exekučný súd ex offo preskúmať všetky podmienky konania či sú

splnené nielen z formálneho, ale aj z vecného hľadiska.

Ako súd už vyššie konštatoval, základné podmienky pre priznanie nároku na náhradu škody spôsobenej
pri výkone verejnej moci musia byť splnené kumulatívne. Keďže potom podmienka existencie
nesprávneho úradného postupu exekučného súdu v danej veci, s poukazom na vyššie uvedenú

argumentáciu splnená nebola, nemohol vzniknúť žalobou uplatnený nárok žalobcu, ani nadväzne
nemôžu byť splnené podmienky príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a škodou a
ani vznik škody, resp. ujmy. Vzhľadom na to už potom nie je potrebné a bolo by nadbytočné a v rozpore
so zásadou hospodárnosti +občianskeho súdneho konania skúmať existenciu škody a nemajetkovej
ujmy, ako aj ich rozsah. Nebol zistený právny základ a to zodpovednosť žalovanej za škodu.

Žalovaná v písomnom vyjadrení k žalobe namietala, že žalobca si svoj nárok uplatnil na súde predčasne.
Žalobcasanažalovanúobrátilsožiadosťouopredbežnéprerokovanienárokunanáhraduškody,pričom
podal žalobu na súd skôr, ako uplynula lehota 6 mesiacov od podania tejto žiadosti. Aj keď žaloba bola
podaná pred uplynutím 6 mesačnej lehoty ku dňu rozhodovania súdu o žalobe žalobcu už bolo zrejmé,

že žalovaná neuznala nárok žalobcu a v rámci predbežného prerokovania ho neuspokojila, čo vyplynulo
aj z vyjadrenia žalovanej, preto mal súd za to, že v čase rozhodovania súdu 6 mesačná lehota uplynula,
teda už nemožno žalobu považovať za predčasne podanú.

Ďalej podanú žalobu zamietol aj s poukazom na, že vo veci v zmysle písomného podania: „Žaloby na

plnenie o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy“ z dňa 17.09.2012, súd riešil ako predbežnú
otázku, v žalobe uvádzaných skutočností a to podmienok v bode III., kedy žalobca o. i. uviedol, že ... v
súlade s pravidlami riadneho hospodárenia (poskytol úver na základe ... ). Podľa súdu je zrejmé, že v
právnom poriadku či už SR tak aj EU bola a aj je vždy prítomná zásada obozretného hospodárenia, ktorá
osobitne vo finančnom hospodárení a tým aj pri poskytovaní úverov má svoje dominantné postavenie,

natoľko, že napr. prezident ECB Mario Draghi v tejto súvislosti uviedol, že výsledok hospodárenia za
rok je odrazom .....a obozretného finančného hospodárenia..... V tejto súvislosti treba poznamenať,
že aj NBS vyhlasuje tzv. zásady obozretného hospodárenia, ktoré podliehajú vývoju, ale vždy boli
odrazom všeobecných skúsenosti a zvyklostí, ktoré boli zhmotnené v tzv. zásadách obozretného
hospodárenia. Za danej situácie je nepochybné a zrejmé, že poskytovanie finančných prostriedkov

zo strany žalobcu bez zohľadnenia týchto zásad, ktoré nie sú založené vo vzťahu k nebankovým
spoločnostiam na báze povinností, ale nie je možné podľa súdu neprihliadať k týmto skúsenostiam,
ktoré boli zhmotnené v uvedených zásadách. Za tejto situácie ako je všeobecne známe, že spoločnosť
POHOTOVOSŤ, s.r.o., ktorá emitovala obrovské množstvo úverov čo do počtu osôb ako aj čo do objemufinančných prostriedkov a osobitne sa hlási k zachovaniu pravidiel riadneho hospodárenia pri svojej
činnosti nechala bez povšimnutia jednak všeobecne známe zásady ako aj skúsenosti z tzv. obozretného
hospodárenia vo finančníctve rovnako ako právnym poriadkom SR poskytnuté zabezpečovacie inštitúty

a bankové zvyklosti ako sú napr. preverenie bonity klienta z hľadiska možnosti splatenia si svojich dlhov
a tak optimalizovať vo vzťahu k tejto osobe zabezpečenie poskytnutého úveru pre prípad insolvencie,
zabezpečenie kontroly čerpania, prihliadať možno k účelovosti poskytnutého úveru na nákup, konkrétnej
veci z ktorej sa v prípade insolvencie dá zabezpečiť návratnosť úveru atď.
Podľa súdu v týchto prípadoch ak by bolo zriadené či už záložné právo resp. iný zabezpečovací inštitút

a ak sa súdny exekútor a ani súd síce nedostanú do omeškania, aj tak v prípade, že dlžník príde
o svoju prácu z ktorej uhrádzal splátky úveru, by bolo obtiažne ak nie vylúčené u nemajetných ľudí
zabezpečiť návratnosť úverov poskytnutých za daných podmienok. Záverom je potrebné poznamenať,
že ak žalobca za danej skutkovej situácie, kedy si zvolil takúto podnikateľskú stratégiu za možno
menej formálnych podmienok pri poskytnutí finančných prostriedkov takéto konanie žalobcu v snahe
poskytovať úvery, podľa súdu nepredstavuje vyvážené a dôvodné riziko pri výkone podnikania a v tom

prípade ak dôjde ku škode podľa súdu nie je možné sa domnievať, že ku škody došlo postupom súdu
ale žalobcu, tak ako bolo vyššie uvedené.
Súd podľa ods. 1 a ods. 2 § 152 Obč. súd. por. rozsudkom rozhoduje súd o veci sa-mej. Zákon
ustanovuje, kedy súd rozhoduje vo veci samej uznesením. Rozsudkom má sa roz-hodnúť o celej
prejednávanej veci. Ak je to však účelné, môže súd rozsudkom rozhodnúť najskôr len o jej časti alebo

len o jej základe.
Súd podľa § 152 /2/ a súvisiacich ustanovení Obč. súd. por. poriadku v prvej vete výroku rozhodnutia
zamietol návrh navrhovateľa rozhodnúť medzitýmnym rozsudkom. V zmysle § 152 /1/ a súvisiacich
ustanovení Obč. súd. por. má súd rozhodnúť o celej prejednávanej veci jedným rozhodnutím, avšak
skôr výnimočne v osobitných konaniach (napr. podľa Zák. práce, resp. v iných prípadoch) ak sa to javí

ako účelné môže rozhodnú len o časti, alebo len o jej základe nároku. Uvedená výnimočnosť podľa
súdu vychádzala z teórie procesného práva z minulosti (z 50-rokov), keď základ predmetu konania bol
postavený do protikladu sume, výške predmetu konania. Podľa súdu z obsahu spisového materiálu
ako aj vykonaného dokazovania je zrejmé, že žalobca žiadal aby súd rozhodol najprv medzitýmnym
rozhodnutím, avšak žalobca nepreukázal dôvodnosť, opodstatnenosť uplatneného nároku, osobitne

rozhodnúť o základe nároku a v prípade úspechu neskôr rozhodnúť o peňažnej sume uplatneného
nároku. V zmysle vykonaného dokazovania nie je účelné vo veci využiť možnosť rozhodnutia
medzitýmnym rozsudkom v zmysle § 152 odseku 2. druhej vety, nakoľko podľa súdu je zrejme, že
žalobca nepreukázal dôvodnosť podanej žaloby a preto nie je namieste takýmto spôsobom rozhodnúť
najprv o základe nároku medzitýmnym rozsudkom a je to zrejmé aj z doterajšej rozsiahlej rozhodovacej

praxe súdov v SR v týchto konaniach.

V zmysle § 109 Obč. súd. por. ods. 1 a ods. 2 platí, že súd konanie preruší, ak

a) účastník stratil spôsobilosť konať pred súdom a nie je zastúpený zástupcom s plnomocenstvom pre

celé konanie;
b) rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je v tomto konaní oprávnený riešiť. Rovnako postupuje, ak tu
pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru, že všeobecne záväzný právny predpis, ktorý sa týka veci, je
v rozpore s ústavou, zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná; v
tom prípade postúpi návrh ústavnému súdu na zaujatie stanoviska.

c) rozhodol, že požiada Súdny dvor Európskych spoločenstiev o rozhodnutie o predbežnej otázke podľa
medzinárodnej zmluvy12). Pokiaľ súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak
a) sa účastník nemôže konania zúčastniť pre prekážku trvalejšej povahy alebo preto, že jeho pobyt nie
je známy;
b) zákonný zástupca účastníka zomrel alebo stratil spôsobilosť konať pred súdom;

c) prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak
súd dal na takéto konanie podnet.
Ak to účastníci zhodne navrhnú alebo ak sa neustanovia bez predchádzajúceho ospravedlnenia na
pojednávanie, súd konanie podľa § 110 Obč. súd. por. preruší, ak sa to neprieči účelu konania. Ak ide
o konanie o rozvod, preruší súd v týchto prípadoch konanie vždy.

Súd v ďalšom svojom výroku rozhodnutia zamietol podaný návrh na prerušenie konania nakoľko dospel
k presvedčeniu, že návrh na prerušenie konania podľa § 110 Obč. súd. por. nie je dôvodný, ktorá
skutočnosť podľa súdu je zrejmá nakoľko k podanému návrhu navrhovateľa pod doručení odporcovi saodporca nepripojil čím v zmysle § 110 O. s. p. neboli splnené zákonom predpokladné podmienky na
prerušenie konania a to v časti ak to účastníci konania zhodne navrhli.
Ďalej podľa názoru súdu nie je dôvod na prerušenie konania ani podl'a § 109 ods.1 a 2 OSP v

zmysle podania navrhovateľa nakoľko tieto dôvody s odkazom na prebiehajúce konania nemajú oporu v
citovaných ustanoveniach O.s.p. a preto podľa súdu v prejednáva-nom prípade bolo možné pokračovať
bez prerušenia konania.
Nazákladeuvedenýchsúdmalzato,ženičnebránitomuaby vjednomrozhodnutírozhodolozamietnutí
návrhu navrhovateľa na prerušenie konania, ako i o zamietnutí návrhu vo veci samej, nakoľko právo

navrhovateľa na súdnu ochranu, osobitne jeho možnosť konať pred súdom je zabezpečená tým, že
navrhovateľ má možnosť podať opravný prostriedok tak proti rozhodnutiu súdu, ktorým zamietol jeho
návrh na prerušenie konania, ako i proti výroku rozhodnutia, ktorým zamietol jeho žalobu vo veci samej.
Súdkonštatuje,žežalobcadoručilsvojepísomnépodanie,ktorébolooznačenéako:„Znaleckýposudok“
k majetkovej ujme, ktorá vznikla v časti III - záver znaleckého posudku a túto majetkovú ujmu odvodili
od mzdových nárokov, telekomunikačných a poštových nákladov spojených a s úpravou informačného

systému, osobitne podľa jednotlivých druhov konania.

Súd uvedenému písomnému podaniu žalobcu nemohol prihliadnuť ako k znaleckému posudku a
to jednak k univerzálnemu charakteru tohto podania, nakoľko podľa žalobcu má platiť, pre všetky
konania žalobcu a nezohľadňuje osobitosti toho ktorého konania, nebolo nariadené súdom na riešenie

konkrétnych otázok v tom ktorom konaní a to v súčinnosti aj so žalovanou stranou, ktorá má právo sa
vyjadrovať k osobe znalca ako aj k zadaniu konkrétnych otázok atď.

Súd v tomto konaní vykonal všetky dôkazy navrhnuté účastníkmi konania, žiadny návrh na doplnenie
dokazovania nebol zo strany účastníkov konania uplatnený a ktoré dôkazy súd považoval za potrebné

tie v tomto písomnom vyhotovení rozsudku aj vyhodnotil.

Súd o náhrade trov konania rozhodol v zmysle ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že žalovanej,
ktorá mala vo veci úspech, nepriznal náhradu trov konania, keďže žiadne nešpecifikovala v zákonom
stanovenej lehote a z obsahu spisu je zrejmé, že jej žiadne trovy nevznikli.

Na základe uvedených skutočností rozhodol súd tak ako je vo výroku rozhodnutia uvedené.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
Okresného súdu Komárno na Krajský súd v Nitre v 2 písomných vyhotoveniach.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O.s.p.)
uviesť: proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo
postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa citovaného ustanovenia ods. 2 odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté
vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým

zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy,
ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.