Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 18. november 2015

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 11C/206/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7615206815
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 11. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Júlia Weiserová

ECLI: ECLI:SK:OSSN:2015:7615206815.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves, samosudkyňa JUDr. Júlia Weiserová v právnej veci žalobcu: Quantum

Credit a.s., Ružová dolina 25, Bratislava, IČO: 47 248 980, právne zast. PERSPECTA Legal. s.r.o.
Ružová dolina 25, Bratislava, IČO: 36 668 745, proti žalovanému: Ľ. M.Á., O.. XX.X.XXXX, V. F. O.
X., Š. XXXX/XX , t.č. na neznámom mieste , zast. opatrovníkom pre konanie Helenou Kotradyovou,
pracovníčkou tunajšieho súdu, o zaplatenie 248,95 Eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu zamieta.

Vyhlasuje, že zmluvná podmienka, dojednaná medzi Slovak Telekom, a.s. so sídlom Karadžičova 10,

Bratislava a žalovaným v Zmluve o pripojení Fix zo dňa 19.3.2008 v znení dodatku k zmluve o
pripojení Fix zo dňa 22.12.2009, článok 3 veta prvá dodatku v znení: "V prípade porušenia akejkoľvek
povinnosti uvedenej v bode 1 písmeno c), v bode 2 tohto dodatku alebo článku 3 bod 3.6 Všeobecných
podmienokalebovčlánku5bod5.2písmenoa)ažc)Všeobecnýchpodmienok,vdôsledkuktorejdôjdek
následnému vypojeniu SIM karty zo strany Podniku je účastník povinný uhradiť zmluvnú pokutu uvedenú
v tabuľke č. 1 tohto Dodatku" vo výške 248,95 Eur", je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa podaným žalobným návrhom domáhal od žalovaného priznania peňažného plnenia vo výške
248,95 Eur s príslušenstvom a náhrady trov konania. V žalobnom návrhu uviedol, že žalovaný uzavrel
dňa 19.3.2008 s právnym predchodcom žalobcu spoločnosťou Slovak Telecom, a.s., Bratislava zmluvu
o pripojení Fix, vrátane dodatku zo dňa 22.12.2009, ktorej predmetom bolo poskytovanie mobilných
hlasových služieb, program Fix 12, právnym predchodcom žalobcu. Žalovaný sa zaviazal riadne
odoberať službu a platiť za ňu riadne a včas poplatky dohodnuté v aktuálnom cenníku. Žalovaný si svoju
povinnosť uhrádzať riadne a včas cenu za poskytnuté služby nesplnil, a preto vznikol žalobcovi nárok na

zaplatenie v dodatku k zmluve dohodnutej zmluvnej pokuty. Porušenie povinností žalovaného žalobca
vidí v neuhrádzaní ceny za poskytnuté služby, resp. nedobíjaní zmluvne dohodnutého kreditu a porušení
povinnosti zotrvať v zmluvnom vzťahu počas doby viazanosti. Za porušenie povinností fakturoval
žalovanému zmluvnú pokutu vo výške 248,95 Eur. Zároveň požadoval aj priznanie príslušného úroku
z omeškania.

Žalobca ani jeho právny zástupca a ani opatrovník žalovaného sa na pojednávanie vo veci nedostavili,

doručenie predvolania mal súd preukázané, lehota na prípravu pojednávania bola zachovaná, preto
súd v súlade s ust. § 101 ods. 2 O.s.p. súd pojednával v ich neprítomnosti.Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so Zmluvou o pripojení Fix zo dňa 19.3.2008 a dodatkom k
nej zo dňa 22.12.2009, faktúrou zo dňa 8.4.2012, oznámením o postúpení pohľadávky podľa § 524 a
násl. Obč. zákonníka zo dňa 4.12.2013, i s ostatnými listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový stav:

Právny predchodca žalobcu, spoločnosť T Mobile a žalovaný uzavreli dňa 19.3.2008 zmluvu o
pripojení Fix vrátane dodatku zo dňa 22.12.2009, na základe ktorých predchodca žalobcu poskytoval
žalovanému služby produktu Fix 12 a žalovaný sa zaviazal riadne a včas platiť dohodnuté poplatky
za poskytované služby. Podľa dodatku k zmluve o pripojení bol žalovanému odpredaný mobilný

telefón/ dátové zariadenia NOKIA 2700 za kúpnu cenu vo výške 1,- Eur. V dodatku bola dohodnutá
doba viazanosti a tiež výška zmluvnej pokuty odkazom na tabuľku č. 1, pričom doba viazanosti bola 26
mesiacov,zmluvnápokuta 248,95Eur.Žalovanýsazaviazalvbode1d/dodatkunapravidelnédobíjanie
kredituvovýške12,-Eurmesačne.Žalovanýneuhrádzal riadneavčasfaktúryzavyúčtovanéposkytnuté
služby, resp. pravidelne nedobíjal svoju SIM kartu, v dôsledku čoho došlo k vypojeniu SIM-karty a pre
porušenie povinností pravidelného dobíjania a porušenie povinnosti zotrvať v zmluvnom vzťahu 26

mesiacov, mu bola dňa 8.4.2012 vystavená faktúra na sumu 248,95 Eur, splatná dňa 25.4.2012.

Z oznámenia o postúpení pohľadávky podľa § 524 a násl. Obč. zákonníka zo dňa 4.12.2013 súd zistil, že
žalobca oznámil žalovanému, že spoločnosť Slovak Telekom a.s. postúpila svoju pohľadávku vo výške
248,95 Eur vedenú pod ref. č. 9001405010 ich spoločnosti a zároveň ho vyzvali na úhradu do 5 dní od

prijatia oznámenia.

Zo zápisu v Obchodnom vestníku a z výpisu z Obchodného registra mal súd preukázané, že dňa
1.7.2010 došlo k zlúčeniu spoločnosti T-Mobile Slovensko, a.s. so spoločnosťou Slovak Telekom,
a.s. Bratislava a to na mimoriadnom valnom zhromaždení spoločnosti Slovak Telekom, a.s., ktorého

priebeh osvedčuje notárska zápisnica N 185/2010, Nz 21791/2010 zo dňa 17.6.2010. Rozhodlo sa o
zlúčení obidvoch spoločností s tým, že spoločnosť T-Mobile, a.s. bola zrušená bez likvidácie a zároveň
notárskou zápisnicou N 187/2010, Nz 21818/2010 zo dňa 17.6.2010 bola uzavretá Zmluva o zlúčení,
pričom univerzálnym právnym nástupcom zanikajúcej spoločnosti T-Mobile Slovensko, a.s. sa stala
Slovak Telekom, a.s. so sídlom Karadžičova 10, Bratislava.

Podľa § 42 ods. 1 písm. a/ Zákona č. 610/2003 Z.z o elektronických komunikáciách, platného v čase
uzavretia zmluvy, podnik má právo na zaplatenie ceny za poskytnutú verejnú službu podľa tarify, ak jej
vyúčtovanie doručil účastníkovi najneskôr do troch mesiacov od posledného dňa zúčtovacieho obdobia;
to neplatí pri vyúčtovaní predplatených služieb. Podľa ods. 4 písm. a, b/ účastník je povinný používať

verejnú službu v súlade s týmto zákonom, so zmluvou o pripojení a so všeobecnými podmienkami,
platiť cenu za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o pripojení a podľa tarify, a ak to povaha služby
umožňuje, až na základe predloženia dokladu o vyúčtovaní.

Podľa§43ods.1citovanéhozákonazmluvouopripojenísapodnikzaväzujeúčastníkovizriadiťpotrebný

prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou
zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného
predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a

zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané..

Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa
nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol
ovplyvniť ich obsah.

Podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia
dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Podľa § 53a ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej
zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným
spôsobom neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu
neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky,
dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom

v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe
takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť
primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa.

Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa
nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať

svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí
výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 153 ods. 4 O.s.p.. ak súd určí niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, alebo
vo všeobecných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky nepriznal
plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky alebo mu na základe takejto podmienky súd uložil
povinnosť vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané
finančné zadosťučinenie súd aj bez návrhu výslovne uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej

podmienky, ako bolo dojednané v spotrebiteľskej zmluve.

Podľa ustanovenia § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak strany dojednajú pre prípad porušenia
zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť,
aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.

Podľa ustanovenia § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne
a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

Podľa ustanovenia § 545 ods. 2 Občianskeho zákonníka veriteľ nie je oprávnený požadovať náhradu

škody spôsobenej porušením povinnosti, na ktorú sa vzťahuje zmluvná pokuta, ak z dojednania
účastníkov o zmluvnej pokute nevyplýva niečo iné.

Podľa § 545 ods. 3 Občianskeho zákonníka veriteľ je oprávnený domáhať sa náhrady škody
presahujúcej zmluvnú pokutu, len keď je to medzi účastníkmi dohodnuté. Ak z dohody nevyplýva niečo

iné, nie je dlžník povinný zmluvnú pokutu zaplatiť, ak porušenie povinnosti nezavinil.

Z výsledkov vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že návrh žalobcu nie je opodstatnený.
Žalovaný sa zmluvne zaviazal riadne za služby poskytnuté žalobcom dobíjať mesačný kredit vo výške
12,- Eur. V konaní bolo preukázané, že túto povinnosť porušil, kredit si nenabíjal. Predchodca žalobcu

evidoval voči žalovanému pohľadávku vo výške zmluvnej pokuty 248,95 Eur.

Zmluva o pripojení s dodatkom uzavretá medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným je
spotrebiteľskou zmluvou a vzťahujú sa na ňu ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Právo
na zmluvnú pokutu odvodzuje žalobca od dodatku k zmluve o pripojení zo dňa 22.12.2009, ktorý uvádza,

že porušenie zmluvných povinnosti zo strany žalovaného má za následok platenie zmluvnej pokuty
žalobcovi, uvedenej v tabuľke č. 1. Z toho dodatku nie je jasne a zrozumiteľne zrejmé, pre prípad
porušenia ktorej zmluvnej povinnosti je žalovaný povinný zaplatiť zmluvnú pokutu uvedenú v tabuľke
č. 1 tohto dodatku, keďže sa v ňom uvádza pojem "akákoľvek povinnosť" s odvolaním sa na dodatok
i Všeobecné podmienky. Už vzhľadom k takejto formulácii má súd za to, že takto dojednaná zmluvná

pokuta je uzatvorená neplatne pre jej neurčitosť a to podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Zároveň
bol súd toho názoru, že žalobca dal žalovanému podpísať formulárovú zmluvu, vrátane jej dodatku,
do ktorej sa údaje len vpisovali a ich obsah tento nemohol nijak ovplyvniť. Mohol zmluvu iba ako celok
odmietnuťalebojuprijaťapodrobiťsatakajdojednaniuozmluvnýchpokutách.Žalovanýnemalnavýbera ak chcel zmluvu uzavrieť, musel prijať podmienky právneho predchodcu žalobcu bez výhrad navyše v
nečitateľnej forme, vypísané malými písmenami. Táto skutočnosť spôsobuje neprijateľnosť zmluvných
podmienok, pretože nie je možné akceptovať stav, v rámci ktorého jedna zo zmluvných strán zneužíva

svoje postavenie na to, že diktuje spotrebiteľovi zmluvné podmienky, ktoré spotrebiteľ buď bezvýhradne
prijme alebo s ním dodávateľ neuzavrie zmluvu. Spotrebiteľ má objektívne iba veľmi nejasnú predstavu
o obsahu zmluvných podmienok a to nielen vzhľadom na drobné písmo, akými sú všeobecné zmluvné
podmienky, ale aj zmluva o pripojení a jej dodatok napísaný, ale aj pre komplikovanú slovnú formuláciu
a množstvo zmluvných dojednaní, ktorých obsah spotrebiteľ nie je ani schopný v krátkom čase pochopiť

a zvážiť. Súd mal sám problém prečítať zmluvu i dodatok zmluvy o pripojení, ktorý je písaný tak malým
písmom, že pri čítaní museli byť použité technické prostriedky (lupa), aby bolo možné dodatok prečítať.
V ďalšom súd poukazuje na skutočnosť, že dohodnutými zmluvnými podmienkami zaväzuje zmluvná
pokuta žalovaného počas celej doby viazanosti a to aj v prípade, ak by žalovaný porušil zmluvné
podmienky v posledný deň doby viazanosti. V tomto prípade by mal taktiež platiť zmluvnú pokutu v
plnej výške. Takú istú vysokú zmluvnú pokutu musí zaplatiť podľa týchto podmienok aj v prípade, že by

dlhoval veľmi nízku čiastku za služby poskytované dodávateľom služieb. V tomto prípade žalovaný nič
nedlhoval, len nerealizoval pravidelné zmluvne dohodnuté dobíjanie.

V danej veci prichádza do úvahy aplikácia citovaného ustanovenia § 53a ods. 1 Občianskeho zákonníka,
účinného od 1.3.2010. Tiež je potrebné aplikovať ustanovenie § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka v

znení zákona č. 568/2007 Z. z., ktoré určuje, že neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné. Za týchto okolností nie je možné žalobcovi priznať nárok na zaplatenie žalovanej
sumy z dôvodu zmluvnej pokuty, ktorej dojednanie by malo vyplývať z príslušných ustanovení zmluvy o
pripojení zo dňa a dodatku, pričom zmluvné dojednania zodpovedajú obsahu zmluvných dojednaní v
konaniach v ktorých bolo právoplatne rozhodnuté o ich neprípustnosti.

Pokiaľ by súd vyhovel žalobe na zaplatenie zmluvnej pokuty, nielenže by porušil zákon, princípy
súkromného práva (princíp proporcionality), ale došlo by aj k porušeniu záväzkov Slovenskej republiky
vyplývajúcich z členstva v Európskej únii. Členské štáty majú totiž povinnosť zabezpečiť, aby nekalé
podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa

podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto
podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok (čl.
6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách,
ďalej len "smernica"). Smernica zároveň v prílohe vypočítava pre členské štáty ako vzor niektoré
zmluvné podmienky, ktoré odporúča transponovať do vnútroštátnych predpisov. Miesto v Smernici má aj

"neprimeraná kompenzácia za porušenie záväzku spotrebiteľa" a s účinnosťou od 1. januára 2008 bola
neprimeraná sankcia explicitne zapracovaná medzi neprijateľné podmienky do Občianskeho zákonníka.
Rozhodujúce je, že problémová zmluvná podmienka v spotrebiteľskej zmluve je objektívne spôsobilá
poškodiť spotrebiteľa a nie je rozhodujúca vôľa zmluvných strán. Do pozornosti súd dáva Doplňujúce
formálne oznámenie Európskej komisie z 27.11.2008 č. 2007/2495, v ktorom sa okrem iného uvádza:

"V tejto súvislosti je potrebné pripomenúť, že čl. 4 ods. 1 Smernice sa nezameriava na vôľu účastníkov,
ale skôr na všeobecný pojem nekalých okolností. To sa odchyľuje od tradičnej zásady zmluvného
práva, ktorou je suverenita účastníkov pri prejave vôle. V zmysle ustálenej judikatúry Súdneho dvora je
ochrana zavedená Smernicou založená na myšlienke, že spotrebiteľ je vzhľadom na dodávateľa alebo
predávajúceho v slabšej pozícii, pokiaľ ide o schopnosť vyjednávať a úroveň jeho znalosti.

Z vyššie uvedených dôvodov teda súd žalobu na zaplatenie zmluvnej pokuty, ako nedôvodnú, zamietol
a v súlade s ust. § 153 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku zároveň vyslovil neplatnosť neprijateľnej
zmluvnej podmienky vo výrokovej časti rozsudku.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p.. Žalovaný bol v konaní úspešný, a preto mu
podľa zásady úspešnosti v konaní vzniklo právo na plnú náhradu trov konania. Nakoľko si žalovaný
voči žalobcovi žiadne trovy neuplatnil, súd rozhodol, že na ich náhradu nemá právo.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho

doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Košiciach.V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa

toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo
veci samej, možno odôvodniť len tým, že:

a)v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b)konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c)súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d)súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e)doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 250a),
f)rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného

zákona č. 233/95 Z.z. v platnom znení o súdnych exekútoroch
a exekučnom poriadku.