Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 11. február 2015

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 2T/110/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7109011688
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 02. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Baločko

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2015:7109011688.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdM.I,samosudcaJUDr.MartinBaločkonahlavnompojednávaníkonanomdňaXX.XX.XXXX

v trestnej veci obž. U. M. takto

r o z h o d o l :

P. § 285 písm. b/ Tr. poriadku súd obžalovanú

U. M., nar. XX.X.XXXX , trvale bytom M., G. č.2, vedúca predajne D. spod skutku obžaloby D.
prokurátora M. I, sp. zn. X Pv XXX/XX., v ktorom sa vidí prečin ublíženia na zdraví podľa § 157
ods.X,ods.X písm. a/ Tr. zákona s poukazom na § 138 písm. h/ Tr. zák., ktorého sa mala dopustiť tak, že :

-v M. na B. ul. dňa XX.XX.XXXX v čase okolo XX.XX hod. viedla osobné motorové vozidlo zn. F. R. ev.
č. KE XXX AI smerom od O. triedy, kde pri zastávke U. zo svetelnou signalizáciou v riadne vyznačenom
prechode pre chodcov, nerešpektujúc červené svetlo pre jej smer jazdy pokračovala v jazde a pravdou
prednou časťou vozidla zachytila chodkyňu V. I., čím poškodenej V. I. spôsobila ťažké zranenie a to
politrálnu so zlomeninou hornej časti ľavého predkolenia s malým posunom, zlomeninu koncovej časti
ľavej kľúčnej kosti s posunutím úlomkov, zlomeninu oboch ramienok oboch kostí vľavo s natrhnutím
močového mechúra a krvácaním do moču, zlomeninu spánkovej kosti

vľavo s nevýrazným krvácaním podpavučnicu a tvrdý obal mozgu, pomliaždenie s odreninou a tržnou
ranou v ľavej temennej oblasti hlavy veľkosti cca X a pol cm., opuch s krvnou podliatinou na chrbtovej
strane pravej ruky s drobnou tržnou rankou, pomliaždenie s opuchom a krvnou podliatinou chrbtovej
strany ľavej ruky a pomliaždenie pravého kolena s krvnou podliatinou s dobou liečby do X mesiacov

oslobodzuje,

pretože skutok nie je trestným činom.

P. § 288 ods. X Tr. poriadku súd poškodenú V. I., nar. XX.XX.XXXX v M., trvale bytom M., B. č.XX s
nárokom na náhradu škody odkazuje na občiansko-súdne konanie.

o d ô v o d n e n i e :

F. vykonal v predmetnej trestnej veci dokazovanie výsluchom obžalovanej, výsluchom svedkov,
výsluchom svedka - poškodeného, prečítaním zápisníc o výsluchoch svedkov z prípravného konania,
prečítaním znaleckých posudkov, oboznámením listinných dôkazov a zistil nasledovný skutkový stav :

Na hlavnom pojednávaní konanom dňa XX.XX. XXXX uviedol splnomocnenec poškodenej strany L..
E. P., že poškodená si uplatňuje náhradu škody na bolestnom vo výške X.XXX,XX W. a s poukazom
na znalecký posudok U.. F. a doplnenie znaleckého posudku č. XX/XX zo dňa X.X. XXXX tiežspôsobenú škodu z titulu sťaženia spoločenského uplatnenia vo výške X.XXX,XX W. , teda spolu vo
výške XX.XXX,XX W. , plus trovy zastupovania v trestnom konaní.

D. U. M. na predmetnom pojednávaní vyhlásila, že je nevinná. Vo vzťahu ku skutku táto uviedla, že
svoje motorové vozidlo viedla tak, ako je uvedené v spise. P. k svetelnej signalizácii, na ktorej svietilo
jasne zelené svetlo , pričom z chodníka z pravej strany jej vstúpila na vozovku chodkyňa priamo do
jazdnej dráhy. Na chodníku podľa jej výpovede stálo viacero chodcov, ale len sama poškodená vstúpila
nacestu.D.jazdilavpravompruhu,chodkyňu-poškodenúzbadala,keďvstúpilanavozovku.Naotázku,

prečo neoznámila poisťovni dopravnú nehodu, odpovedala, že sa absolútne necítila byť vinná, pretože
išla na zelenú a cez prechod, ktorý bol označený. L. verziu jej potvrdí aj svedkyňa , ktorá stála vpravo
na chodníku medzi chodcami. Z. svedkyňa podľa slov obžalovanej sama išla k vyšetrovateľovi, že to
videla, ako poškodená vkročila do vozovky pred auto a že sa jej zdalo, že poškodená bola pod vplyvom
alkoholu. B. ako zbadala poškodenú chodkyňu, brzdila, prvá reakcia bola stlačenie brzdy, ale nedalo
sa zrážke zabrániť.

Na pojednávaní bola vypočutá i svedkyňa - poškodená V. I., ktorá uviedla, že vystúpila z autobusu,
postavila sa pred prechod a čakala na zelenú, videla, že prechádza auto, keď bola v štvrtine prechodu.
V. zelená , a keď ju zrazilo modré auto, bolo tak X - X metre od nej. P. nej aj iní ľudia prechádzali cez
cestu , ale z druhej strany. P. sa neponáhľala , netelefonovala a išla rovno. Z jej výpovede vyplýva, že

mala vypité jedno pivo. D. neskôr po incidente povedala, že mala radšej naraziť do auta ako do nej,
pričom obžalovaná s ňou súhlasila a do nemocnice jej priniesla čokoládu a jablká. Na ostrovčeku , kde
stála bolo viac ľudí, koľko presne si nepamätá. Na vozovku vyrazila ako prvá, pričom jedna pani za ňou
kričala, aby neprechádzala, že ide auto. O. vysvetlila, že pani, ktorá na ňu kričala, nepočula. V závere
výsluchu konštatovala, že zo zrážky má dodnes trvalé následky.

V. vypočutý i svedok P. M., ktorý ako dopravný policajt vyšetroval predmetnú autonehodu. D. mu ako
policajtovi mala uviesť, že keď prechádzala v inkriminovaný moment, na svetelnej signalizácii svietila
oranžová farba, neskôr keď sa jej to spýtal opätovne, vyhlásila jednoznačne , že išla na zelenú. V. tam
podľa neho pár svedkov, jedna pani okolo XX rokov a ešte jedna menšia žena zjavne retardovaná okolo

XXX cm vysoká. L. zo svedkýň, ktorú bližšie nekonkretizoval , uviedla, že na semafore bola zelená, lebo
prechádzalo auto, a ešte aj to, že prechádzalo i auto z druhej strany.

F. U. N. , ktorý v čase incidentu viedol motorové vozidlo, si vzhľadom na odstup času cca X rokov, veľa
nepamätal, ale uviedol, že počul zrážku a videl ako letí vzduchom postava človeka. N. prechádzali z

pravej strany, či aj z opačnej neevidoval, nakoľko sa sústredil na svoj smer jazdy. P. jeho názoru už bola
pre chodcov zelená. K. s autom a privolal sanitku.

Na hlavnom pojednávaní konanom dňa X.X. XXXX bol vypočutý znalec z odboru dopravy C.. C. B.,
ktorý v plnom rozsahu zotrval na svojom znaleckom posudku č.XXX/XXXX, ako aj na jeho záveroch. P.

posudzovaní pohybu vozidla v závislosti na svetelnú signalizáciu v čase nehody mohol vychádzať iba z
údajov nachádzajúcich sa vo výpovediach vodičky vozidla a svedkov. Z. výpovede sa odlišujú, vodička
tvrdí, že na prechod pre chodcov vchádzala v čase, keď v jej smere jazdy svietil zelený signál. N. a
ďalší svedok z oproti idúceho vozidla uvádzajú, že v čase nehody pre chodcov svietil zelený signál. X.
k tomu nie je ako znalec oprávnený hodnotiť výpovede. K. posudok mohol vypracovať len tak, ako je to

v jeho písomnom vyhotovení. F. signalizácia je konštruovaná tak, že vylučuje kolíziu účastníkov nehody
v prípade, ak dodržujú pravidlá cestnej premávky. Na záver dodal ,že keď svieti pre chodcov zelené
svetlo na voľný prejazd, je to pre všetky X pruhy, pretože v strede nie je ostrovček, ktorý by to predeľoval.

Na tomto pojednávaní bola vypočutá aj svedkyňa L. V., ktorá vypovedala, že si stojí za tým, čo uviedla

v rámci prípravného konania , a to aj vzhľadom na odstup času. P. si, že bola jeseň, na zastávke sa
lúčila so svojim priateľom a stála chrbtom k miestu incidentu. O. sa vyjadriť, či mali chodci červenú,
oranžovú alebo zelenú farbu. O. uviesť ani to, či autá stáli, alebo sa pohybovali, venovala sa iným
činnostiam. P. bola podľa nej plynulá, ale chodci pred prechodom stáli, neprechádzali cez cestu. Na
svetelnú signalizáciu nevidela. F. na záver predostrela svoj subjektívny postoj. Z. usúdila, že poškodená

mohla vstúpiť obžalovanej na vozovku, aj keď to nevidela, a to na základe viacerých skutočností. L. z
týchto skutočností bolo to, že poškodená po náraze ostala bez topánok, pričom mala bosé nohy, napriek
tomu, že bola jeseň. U. skutočnosťou bolo to, že keďže pracuje ako opatrovateľka, človek keď pozrie
do tváre druhému človeku, tak si urobí svoj osobný názor, a ona mala z poškodenej pocit, že je buďpo vplyvom liekov, respektíve, že má nejakú dermatologickú chorobu na tvári, alebo je pod vplyvom
alkoholu. K. tesne po nehode prišla za obžalovanou, pričom spolu videli pri rozbitom skle zaseknutý za
stieračom mobilný telefón. D. sa pýtala, či ten mobil je jej, na čo ona odpovedala, že nie. P. ešte raz

záverom podotkla, že to bol jej úsudok, že tá pani či už pod vplyvom nejakých látok alebo nepozornosťou
- telefonovaním mohla vstúpiť na vozovku do jazdnej dráhy obžalovanej.

Na hlavnom pojednávaní bola vypočutá i svedkyňa U. V., ktorá vypovedala, že stála na tej strane, kde
je G. bar na B. ulici, čiže je to opačná strana oproti benzínovej pumpe D.. V podstate počula nejaký

náraz a videla, ako poškodená leží na zemi. V tom čase si všimla, že po tomto náraze svietila červená
svetlená signalizácia pre vodičov, teda pre autá. O. však uviesť, ako dlho táto červená svietila, či už pred
tým nárazom, resp. preskočila až po náraze. O. uviesť, aká bola svetelná signalizácia pre chodcov, ani
to, či v tom čase nejakí chodci prechádzali cez cestu. Z. nevedela skonštatovať, resp. si nepamätala,
či autá, ktoré išli smerom od B. Z. na svetelnej signalizácií stáli, resp. či tam vôbec nejaké autá boli.
D. v podstate cez cestu rozprávala so svojou kamarátkou U. U.. X. k tomu , aby odstránila rozpor so

svojou výpoveďou z prípravného konania, svedkyňa vypovedala, že stála na tej strane, ako je G. bar,
a niečo na seba pokrikovali s U. U., lebo ona stála na druhej strane zastávky. F. stála čelom ku nej,
chcela ísť za ňou na zastávku, pozrela sa doľava, kde videla, ako autá stáli na zastávke, ktorá je pri
ul. X., a pozrela sa aj opačného smeru a videla , ako na semafore svietila červená pre autá od Z.. M.
išla vykročiť, tak v tom len počula rachot a videla, ako nejaká pani letí vzduchom. K. ju auto a potom

prešla na druhú stranu za kamarátkou U.. F. uviedla, že platí to, čo bolo z jej strany vypovedané pred
vyšetrovateľom v prípravnom konaní. V podstate pre odstup času.

Na pojednávaní konanom dňa XX.X. XXXX bola vypočutá svedkyňa U. U.. Z výpovede z prípravného
konania si spomenula, že poškodená, ktorá bola zrazená, prechádzala na prechode pre chodcov

na zelenú, a že vodička prechádzala na červenú. Na tom zotrvala aj na hlavnom pojednávaní. Na
pojednávaní sa čítala zápisnica o skoršej výpovedi svedkyne z prípravného konania na č.l. XXX až XXX
vyšetrovacieho spisu, kde uviedla rovnaké skutočnosti.

Na hlavnom pojednávaní konanom dňa XX.X. XXXX bol vypočutý znalec z odboru cestnej dopravy

doc. C.. P. M., P.. , ktorý základe vykonanej analýzy ustálil, že pri tejto nehode to prebiehalo tak, že
auto sa pohybovalo rýchlosťou XX-XX km za hod. N. začala vstupovať do vozovky v čase XX a pol
sekundy pred zrážkou . X. bolo v tom okamihu vzdialené XX metrov. X. chodkyne do vozovky na
vzdialenosť XX metrov a to v čase F. sekundy pred zrážkou. Svetelná signalizácia v mieste nehody
je konštruovaná tak, aby nemohlo dôjsť ku kolízií medzi vozidlom a chodcom v prípade, že chodkyňa

a vodička by rešpektovali svetlenú signalizáciu. P. dopravnej nehody je preto potrebné vyhodnotiť vo
vzťahu k svetelnej signalizácií, pričom po a) : ak priebeh nehodového deja prebiehal takým spôsobom ,
ktorý korešponduje s popisom chodkyne, resp. i zo strany vodiča U. N. potom chodkyňa vstupovala
na vozovku na svetelný signál a vodička prechádzala na červený signál, v takomto prípade príčinou
dopravnej nehody bola nesprávna technika vodičky ako i oneskorená reakcia na svetelnej signalizácií.

Po b) : ak vodička prechádzala na zelený signál, potom chodkyňa musela vstupovať na červený signál a
pri takomto priebehu je príčinou dopravnej nehody nesprávny vstup chodkyne do vozovky. S ohľadom
na svetelnú signalizáciu považoval za potrebné uviesť, že takýto priebeh by mohol nastať iba vtedy, ak
by pre vodiča U. N. svietil neustále zelený signál a preto by nemal dôvod zastaviť pred prechodom pre
chodcov. F. skonštatoval, že znalcovi neprináleží hodnotiť výpovede a preto posúdenie príčiny považuje

za otázku právnu. K. skonštatoval, že sa nedá určiť, či ide o variantu a/ alebo variantu b/.

K.,X dodal, že nie je technicky možné ,aby obom ,to znamená obžalovanej aj poškodenej svietila na
svetelnej signalizácii zelená farba. P. znalca , keďže rýchlosť jazdy vodičky bola stanovená na XX -
XX km, konečné posúdenie je otázkou právnou, keďže sa jednalo o úsek kde je prechod pre chodcov,

tak to je otázkou právnou z hľadiska primeranosti vo vzťahu k ostatným okolnostiam, ako primeranosť
rozhľadu, primeranosť šírkovým pomerom vozovky, prípadne bočného odstupu vozidla od miesta, kde
by mohli stáť chodci, tak rýchlosť do XX km za hod. je možné považovať za primeranú.

Na otázku predsedu senátu, či existuje nejaké obmedzenie, povinnosť zo zákona alebo z vyhlášky, že

vodič pred prechodom pre chodcov v obci, kde je stanovená maximálna povolená rýchlosť XX km za
hod. , že by mal spomaliť zabrzdiť, resp. zvýšiť ostrahu , znalec odpovedal, že sa jedná predovšetkým
o otázku predvídavosti, pretože vodič je povinný dbať na vozovku a v oblasti prechodu pre chodcov je
to zvýšené.Na pojednávaní sa po súhlase procesných strán čítala výpoveď svedkyne G. I. z prípravného konania na
č.l. XX - XX vyšetrovacieho spisu. Z tejto výpovede vyplýva, že svedkyňa sa otočila k miestu incidentu

až po zrážke. X. k tomu nevedela opísať pohyb áut, či stáli, či nie, nevedela popísať, aká bola farba
svetelnej signalizácie zo strany vodičky, ani poškodenej, ani ďalšie rozhodné skutočnosti pre konkrétnu
vec významné.

Po súhlase procesných strán sa na pojednávaní čítal znalecký posudok znalca z odboru zdravotníctva

na č.l. XX - XX a doplnok k tomuto znaleckému posudku na č.l. XXXa - XXXb vyšetrovacieho spisu,
z ktorého mal súd zrejmé - charakter zranení, ich pôvod , vznik, dobu rekonvalescencie a vyčíslenie
( bodové ohodnotenie ) bolestného.
E. sa po súhlase procesných strán čítal i znalecký posudok znalca z odboru cestnej dopravy C.. B. na č.l.
XX - XX vyšetrovacieho spisu, zo záverov ktorého je zrejmé, že znalec pri posudzovaní pohybu vozidla
v závislosti na svetelnú signalizáciu v čase nehody mohol vychádzať iba z údajov nachádzajúcich sa vo

výpovediachvodičkyvozidlaasvedkov,ktorésaodlišujú.E.ito,žesvetelnásignalizáciajekonštruovaná
tak, že vylučuje kolíziu účastníkov nehody v prípade, ak dodržujú pravidlá cestnej premávky.

Po súhlase procesných strán čítal i znalecký posudok J. súdneho inžinierstva K. univerzity v K. na č.l.
XXX - XXX vyšetrovacieho spisu. Z jeho záverov vyplýva, že príčinu dopravnej nehody je preto potrebné

vyhodnotiťvovzťahuksvetelnejsignalizácií,pričompoa):ak priebehnehodovéhodejaprebiehaltakým
spôsobom , ktorý korešponduje s popisom chodkyne, resp. i zo strany vodiča U. N. potom chodkyňa
vstupovala na vozovku na svetelný signál a vodička prechádzala na červený signál, v takomto prípade
príčinou dopravnej nehody bola nesprávna technika vodičky ako i oneskorená reakcia na svetelnej
signalizácií. Po b) :Ak vodička prechádzala na zelený signál, potom chodkyňa musela vstupovať na

červený signál a pri takomto priebehu je príčinou dopravnej nehody nesprávny vstup chodkyne do
vozovky. P. sa nedá určiť, či ide o variantu a/ alebo variantu b/.

F. na hlavnom pojednávaní čítal i listinné dôkazy v zmysle § 269 Z. poriadku, z ktorých zistil nasledovné
skutočnosti :

Z odpisu registra trestov na č.l. XXX spisu vyplýva, že obžalovaná tam nemá žiaden záznam.

Zo správy a charakteristiky obžalovanej na č.l. XX vyšetrovacieho spisu od jej zamestnávateľa mal súd
preukázané pozitívne informácie na jej osobu.

Z registra priestupkov na č.l. XXX spisu vyplýva, že táto v rozhodnom období nemá žiaden záznam na
úseku priestupkov.

F. dej je ďalej objektivizovaný listinnými dôkazmi , a to konkrétne : záznam dopravnej nehody č.l. XX-

XX, zápisnica o dopravnej nehode č.l. XX-XX, plánok dopravnej nehody č.l. XX-XX, fotodokumentácia
č.l. XX-XX, evidenčná karta vodiča č.l. XX.XX, lekárske potvrdenie č.l. XX, ,evidenčná karta vodiča č.l.
XXX-XXX a vyčíslenie škody poškodenou stranou č.l. XXXd - XXXi spisu.

F. na základe takto vykonaného dokazovania, podľa názoru súdu dostatočného pre náležité zistenie

skutkového stavu a v rozsahu nevyhnutnom na meritórne rozhodnutie, po jeho objektívnom vyhodnotení
podľa svojho presvedčenia, založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo
a v ich súhrne, ako to predpokladá ustanovenie § 2 ods. XX Tr. por., dospel
k záveru o oslobodení obžalovanej U. M. spod obžaloby prokurátora D. prokuratúry M. I.
P. názoru súdu nebolo v prípravnom konaní orgánmi činnými v trestnom konaní ani v konaní pred

súdom jednoznačne a nespochybniteľne preukázané, že skutok, tak ako je uvedený v obžalobe, teda,
že obžalovaná

-v M. na B. ul. dňa XX.XX.XXXX v čase okolo XX.XX hod. viedla osobné motorové vozidlo zn. F. R. ev.
č. KE XXX AI smerom od O. triedy, kde pri zastávke U. zo svetelnou signalizáciou v riadne vyznačenom

prechode pre chodcov, nerešpektujúc červené svetlo pre jej smer jazdy pokračovala v jazde a pravdou
prednou časťou vozidla zachytila chodkyňu V. I., čím poškodenej V. I. spôsobila ťažké zranenie a to
politrálnu so zlomeninou hornej časti ľavého predkolenia s malým posunom, zlomeninu koncovej časti
ľavej kľúčnej kosti s posunutím úlomkov, zlomeninu oboch ramienok oboch kostí vľavo s natrhnutímmočového mechúra a krvácaním do moču, zlomeninu spánkovej kosti vľavo s nevýrazným krvácaním
podpavučnicu a tvrdý obal mozgu, pomliaždenie s odreninou a tržnou ranou v ľavej temennej oblasti
hlavy veľkosti cca X a pol cm., opuch s krvnou podliatinou na chrbtovej strane pravej ruky s drobnou

tržnou rankou, pomliaždenie s opuchom a krvnou podliatinou chrbtovej strany ľavej ruky a pomliaždenie
pravého kolena s krvnou podliatinou s dobou liečby do X mesiacov, je trestným činom.

V rámci všetkých štádií trestného konania v predmetnej veci nebolo bez rozumných pochybností
preukázané, že by obžalovaná svojim konaním naplnila znaky skutkovej podstaty prečinu ublíženia na

zdraví podľa § 157 ods.1, ods.X písm. a/ Tr. zákona s poukazom na § 138 písm. h/ Tr. zák. účinného
v čase spáchania skutku. V konečnom dôsledku práve naopak, z výsluchu obžalovanej, poškodenej,
svedkov a z listinných dôkazov v rámci prípravného konania ako aj konania pred súdom, najmä
znaleckého dokazovania vyplynuli skutočnosti podľa názoru súdu v prospech neviny obžalovanej.
P. aplikačnú prax v trestnom konaní je významným pravidlom, že obžalovaný nie je povinný dokazovať
svoju nevinu, t.j. nenesie tzv. dôkazné bremeno, ale je povinnosťou orgánov činných v trestnom konaní

zisťovať skutkový stav a vykonávať nielen dôkazy , ktoré obžalovaného usvedčujú ,ale aj tie, ktoré ho
ospravedlňujú, v konečnom dôsledku však zabezpečovať prednostne dôkazy, ktoré ho zo spáchania
skutku usvedčujú.
X. k tomuto, je nutné konštatovať, že v rámci celého prípravného konania, ako aj konania pred súdom
nebol produkovaný jediný relevantný a zákonný dôkaz, ktorý by jednoznačne a bez akýchkoľvek

pochybností preukazoval to, že skutok obsiahnutý v obžalobe je trestným činom a k spomínanému
spornému momentu tak ani nie je zodpovedaná spoľahlivo základná otázka, či obžalovaná skutočne
nerešpektujúc červené svetlo pre jej smer jazdy pokračovala v jazde a pravou prednou časťou vozidla
tak zachytila chodkyňu V. I.. V tejto súvislosti je potrebné poznamenať, že v celom doterajšom priebehu
trestného konania nebolo žiadnym spôsobom orgánmi činnými v trestnom konaní preukázané to, že

obžalovaná sa dopustila trestného činu, nakoľko o tejto skutočnosti sa možno vzhľadom na vykonané
dokazovanie iba domnievať. V tomto zmysle však dáva súd do pozornosti tú skutočnosť, že dôkazy
založené na domnienkach a dohadoch nie je možné považovať za jednoznačné a nespochybniteľné
dôkazy, ktoré by mali dokazovať to, že skutok uvedený vo výrokovej časti tohto rozsudku je trestným
činom.

V celom prejednávanom prípade možno konštatovať množstvo nezrovnalostí, množstvo rozporov a
konfliktov, či už vo svedeckých výpovediach, vyšetrovacích úkonov, ako i absencie jasného dôkazu
preukazujúceho vinu obžalovanej.

V prvom rade je nutné poukázať na výpoveď samotnej obžalovanej v rámci prípravného konania, ako
aj konania pred súdom. Z jej výpovedí jednoznačne vyplýva, že prichádzala k svetelnej signalizácii, na
ktorej svietilo jasne zelené svetlo , pričom z chodníka z pravej strany jej vstúpila na vozovku chodkyňa
priamodojazdnejdráhy.Nachodníkupodľajejvýpovedestáloviacerochodcov,alelensamapoškodená
vstúpila na cestu. F. na brzdu, ale zrážke sa nedalo zabrániť. F. akým ku incidentu došlo, t.j. spôsob

vykonania činu v sebe zahŕňa druh a povahu konania, ako aj použité prostriedky a sčasti aj správanie
sa páchateľa po čine. V danom prípade absentuje úmysel obžalovanej pri páchaní skutku, jej úmyslom
nebolo spôsobenie ťažkej ujmy na zdraví, prípadne inej ujmy , poškodenej nechcela spôsobiť následok,
anisprávanieobžalovanejposkutkunenasvedčovalogradáciizávažnostitohtoskutku.Z.ihneďvystúpila
z auta, zalarmovala sanitku a následne navštívila poškodenú v nemocnici.

V prospech tvrdení obžalovanej svedčia aj výpovede ostatných svedkov. L. výpoveď dopravného
policajta P. M., ktorý bol privolaný k dopravnej nehode a ktorému mala obžalovaná po opätovnom
dotazovaní jednoznačne uviesť, že pri prechádzaní v inkriminovaný moment na svetelnej signalizácii
svietila pre ňu ako vodiča zelená farba. E. tento v jej prospech dodal, že jedna zo svedkýň, ktorú

bližšie nekonkretizoval , uviedla, že na semafore pre vodičov bola zelená, lebo prechádzalo auto, a
ešte aj to, že prechádzalo i auto z druhej strany. F. vyhodnotil jeho výpoveď ako vierohodnú, ide o
nezainteresovanú osobu na veci, a nemal dôvod nejakým spôsobom vypovedať v prospech alebo
neprospech obžalovanej . C. o neutrálnu odpoveď policajta , ktorý popísal veci tak , ako ich vnímal
svojimi zmyslami.

F. ďalej vyhodnotil výpoveď svedkyne L. V. ako výpoveď, ktorá nebola v neprospech obžalovanej. Z. síce
tvrdila , že sa nevie vyjadriť, či mali chodci červenú, oranžovú alebo zelenú farbu, ani to, či autá stáli,
alebo sa pohybovali. Na druhej strane podotkla, že premávka bola podľa nej plynulá, ale chodci predprechodom stáli, neprechádzali cez cestu. Na svetelnú signalizáciu nevidela. F. na záver predostrela
svoj subjektívny postoj. Z. usúdila, že poškodená mohla vstúpiť obžalovanej na vozovku, aj keď to
nevidela, a to na základe viacerých skutočností. L. z týchto skutočností bolo to, že poškodená po náraze

ostala bez topánok, pričom mala bosé nohy, napriek tomu, že bola jeseň. U. skutočnosťou bolo to, že
keďže pracuje ako opatrovateľka, človek keď pozrie do tváre druhému človeku, tak si urobí svoj osobný
názor, a ona mala z poškodenej pocit, že je buď po vplyvom liekov alebo má nejakú dermatologickú
chorobu na tvári, alebo je pod vplyvom alkoholu. K. tesne po nehode prišla za obžalovanou, pričom
spolu videli pri rozbitom skle zaseknutý za stieračom mobilný telefón. D. sa pýtala, či ten mobil je jej,

na čo ona odpovedala, že nie. P. ešte raz záverom podotkla, že to bol jej úsudok, že tá pani či už pod
vplyvomnejakýchlátokalebonepozornosťou-telefonovanímmohlavstúpiťnavozovkudojazdnejdráhy
obžalovanej. To nepriamo potvrdila aj samotná poškodená, keď na otázku, či požila pred incidentom
nejaký alkohol, uviedla, že mala vypité jedno pivo. F. vo všeobecnosti konštatuje , že i požitie jedného
piva, môže vzhľadom na vek, pohlavie, fyziognomické vlastnosti človeka znamenať zmenšenú reakciu
na dianie sa v rámci premávky.

E. i svedkyňa V. popísala priebeh udalostí tak, že to súd vyhodnotil ako nie v neprospech obžalovanej.

P. vo svojich výpovediach síce tvrdí, že vošla na vozovku na zelený signál, na druhej strane sama
konštatuje, že na vozovku vyrazila ako prvá, pričom jedna pani za ňou kričala, aby neprechádzala, že ide

auto. O. vysvetlila, že tú pani, ktorá na ňu kričala, nepočula. I tu jej odpoveď nemá prvky jednoznačnosti.
O. ani fakt, či počas prechádzania cez vozovku telefonovala, čo nepriamo potvrdila svedkyňa V., ktorá
mala mobilný telefón poškodenej nájsť spolu s obžalovanou za stieračom auta.

Z. obžalovanej , že išla predpisovou rýchlosťou a neporušila žiadnu dôležitú povinnosť, zlegitimizoval aj

znalec z odboru cestnej dopravy z J. K. doc. C.. P. M., P.. , ktorý na základe vykonanej analýzy ustálil, že
pri tejto nehode to prebiehalo tak, že auto sa pohybovalo rýchlosťou XX-XX km za hod. Ak súd vychádza
pri takto určenom rozmedzí v prospech obžalovanej a na podklade priaznivejšej varianty, tak obžalovaná
jazdila rýchlosťou XX km za hod. , čo je povolenou rýchlosťou.

F. konštatuje, že v neprospech obžalovanej svedčil svojim spôsobom svedok N., ktorý v čase incidentu
viedol motorové vozidlo. V tomto smere si je však nutné uvedomiť, že tento nebol bezprostredne po
skutku vypočutý, kde mohol nakladať s čerstvými informáciami a popísať tesne po tomto inkriminovanom
momente rozhodujúce skutočnosti. F. bol však vypočutý až v prípravnom konaní mesiac a pol po skutku
a v konaní pred súdom, kde sám skonštatoval, že si pre odstup času cca X rokov, veľa nepamätá. H.

však, že počul zrážku a videl ako letí vzduchom postava človeka. N. prechádzali z pravej strany, či aj z
opačnej neevidoval, nakoľko sa sústredil na svoj smer jazdy. P. jeho názoru už bola pre chodcov zelená.

V neprospech svedčí i svedkyňa U., ale tú súd musí upriamiť pozornosť i na súvis s ďalšou svedkyňou
V., s ktorou viedla rozhovor a sústredili sa na vzájomnú komunikáciu cez cestu, pričom tak mohla ale

nemusela byť narušená jej pozornosť pri vnímaní celej situácie.

E. celú dilemu , ktorý subjekt, či poškodená, či obžalovaná porušili predpisy cestnej premávky, to jest, či
prechádzali prechodom na červenú farbu v rámci svetelnej signalizácie tak mal J. súdneho inžinierstva
K. univerzity. Zo záverov znaleckého posudku tohto ústavu, ako aj z výpovede znalca z tejto inštitúcie

na pojednávaní vyplýva, že príčinu dopravnej nehody je potrebné vyhodnotiť vo vzťahu k svetelnej
signalizácií v dvoch diametrálne odlišných variantoch.

po A) : ak priebeh nehodového deja prebiehal takým spôsobom , ktorý korešponduje s popisom
chodkyne, resp. i zo strany vodiča U. N. potom chodkyňa vstupovala na vozovku na svetelný signál a

vodička prechádzala na červený signál, v takomto prípade príčinou dopravnej nehody bola nesprávna
technika vodičky ako i oneskorená reakcia na svetelnej signalizácií.

Po B) :Ak vodička prechádzala na zelený signál, potom chodkyňa musela vstupovať na červený signál
a pri takomto priebehu je príčinou dopravnej nehody nesprávny vstup chodkyne do vozovky.

P. znaleckého ústavu sa nedá jednoznačne určiť, či ide o variantu A/ alebo variantu B/.Na to, aby bol spáchaný skutok trestným činom, musia byť naplnené všetky obligatórne znaky
skutkovej podstaty trestného činu ( objekt, objektívna stránka, subjekt, subjektívna stránka ) . Z. znaky
musí obsahovať každá skutková podstata trestného činu. Sú nevyhnutné, rovnocenné a obligatórne

( povinné ). P. absencii čo i len jedného z obligatórnych znakov skutkovej podstaty trestného činu,
nepôjde o trestný čin.

V prejednávanom prípade tak na podklade vykonaného dokazovania absentuje tak objektívna ako aj
subjektívna stránka trestného činu.

F. ani po vykonaní všetkých do úvahy prichádzajúcich možných dôkazov a na základe výsledkov
vykonaného dokazovania nemôže spoľahlivo /teda bez rozumných a dôvodných pochybností/ uzavrieť,
že skutok , pre ktoré bola obžalovaná spod obžaloby oslobodená, je trestným činom.

V rámci popísanej dôkaznej situácie vyplýva, že na jednej strane stojí výpoveď poškodenej a na druhej
strane výpoveď obžalovanej, na jednej strane výpoveď svedkov v prospech obžalovanej, na druhej

strane výpoveď svedkov v prospech poškodenej, teda sa jedná o situáciu „tvrdenia proti tvrdeniu“. W.
rozporov medzi jednotlivými dôkazmi či skupinami dôkazov nie je neobvyklá, pokiaľ však nie je možné
jednoznačne určiť, ktorá z variant skutkového stavu odpovedá skutočnosti, je potrebné pri zachovaní
zásady „in dubio pro reo“ zvoliť variantu pre obžalovanú najpriaznivejšiu. To všetko umocňujú i závery
znaleckého posudku znaleckého ústavu, ktoré pripúšťajú i variantu poškodenej, i variantu obžalovanej,

pričom nevedeli v rámci znaleckého skúmania jednoznačne určiť, ktorá je tá správna.

P. obžalovanej nie je dokazovať svoju nevinu, pretože zásada prezumpcie neviny vyžaduje, aby to
bol štát, kto nesie v trestnom konaní dôkazné bremeno. X. dôkazy musia jednoznačne a s najvyšším
stupňom istoty preukazovať, že skutok uvedený v obžalobe, sa stal a že práve obžalovaná je osobou,

ktorá sa žalovaného skutku dopustila. V prípade existencie akýchkoľvek rozumných pochybností je ich
potrebné vykladať v prospech obžalovanej a nie naopak. R. vysoký stupeň podozrenia sám o sebe
nevytvára zákonný podklad pre odsudzujúci výrok.

I. zostáva, že súd vykonal na hlavnom pojednávaní všetky dôkazy, ktoré sa podarilo zabezpečiť a

keďže dôkazná situácia bola úzka, hlavným dôkazom je nesporne znalecký posudok. F. preto venoval
rozhodujúcu pozornosť práve tomuto posudku. M. súd hodnotí vykonané dôkazy jednotlivo ako aj v
ich súhrne, pričom ak niektorá skutková okolnosť pripúšťa rôzny výklad, súd je povinný vychádzať
z okolností pre obžalovanú priaznivejších. Ak teda zo znaleckého posudku vyplývajú dve protirečivé
alternatívy priebehu nehodového deja, ktoré ďalším dokazovaním nie je možno viacej overiť, je súd

povinný v duchu zásady "in dubio pro reo" vychádzať z varianty pre obžalovanú priaznivejšej.

F. navyše skúmal i motív obžalovanej, t.j. určitú pohnútku páchateľa spáchať trestný čin. V tejto
súvislosti sa súd dôsledne zaoberal okolnosťami za ktorých bol spáchaný trestný čin, okolnosťami, ktoré
nasledovali bezprostredne po tejto udalosti ako aj správaním a konaním obžalovanej po inkriminovanej

udalosti. X. tieto udalosti na seba nadväzujúce nenaznačujú žiadnym spôsobom, aby obžalovaná
konala s vedomím spáchať trestný čin. V celom trestnom konaní nebol preukázaný motív obžalovanej,
a ani náznak preukázania toho, že skutok bol trestným činom, tak ako je uvedený v obžalobnom návrhu.
D. je bezúhonná, bez záznamu v registri trestov, ako aj v registri priestupkov.

D. rozhodnutie v predmetnej trestnej veci vychádza z dôsledného objasnenia skutočností týkajúcich sa
toho, či skutok, pre ktorý je obžalovaná stíhaná je trestným činom, keď v tomto smere boli vykonané
všetky potrebné dôkazy. K náležitému zisteniu skutkového stavu súd vykonal dokazovanie v značnom
rozsahu, ale o otázke viny obžalovanej existujú značné pochybnosti, ktoré nemožno rozptýliť vo veci
vykonaným dokazovaním a to vzhľadom ku skutočnostiam uvedeným v tomto rozhodnutí.

P. § 2 ods. XX Tr. por. orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným
spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia, založeného na starostlivom uvážení všetkých
okolnostíprípadujednotlivoavichsúhrne,nezávisleodtoho,čiichobstaralsúd,orgányčinnévtrestnom
konaní, alebo niektorá zo strán.

P. § 2 ods. XX Tr. por. pri rozhodovaní na hlavnom pojednávaní, na verejnom zasadnutí, alebo na
neverejnom zasadnutí smie súd prihliadnuť len na tie dôkazy, ktoré boli v tomto konaní vykonané.F. v zmysle § 288 ods. X Z. poriadku vzhľadom k vyneseniu oslobodzujúceho rozsudku obligatórne
odkázal poškodenú s nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie.

X. k vyššie uvedeným skutočnostiam súd rozhodol tak , ako je uvedené v enunciáte tohto rozhodnutia
a obžalovanú podľa § 285 písm. b/ Tr. por. spod podanej obžaloby v celom rozsahu oslobodil.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od oznámenia rozsudku. Oznámením
rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil
v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.

Odvolanie má odkladný účinok (§ 306/2).
Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech
obžalovaného (§ 308/1,2).
- V prospechobžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného (§ 308/2)

- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§
308/2)
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)

- zákonný zástupca obž. opatrovník obž. a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa
priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obž. pozbavený spôsobilosti na právne úkony
alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obž. i proti
jeho vôli (§ 308/2)
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého

obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1)
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c),
a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať
len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1)

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.