Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 9. december 2015

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 12C/193/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4112231131
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 12. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivana Heinrichová

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2015:4112231131.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra v právnej veci navrhovateľa: Prima banka Slovensko, a.s., IČO: 31 575 951, so sídlom

Hodžova 11, Žilina, proti odporcovi: I. F., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom T. R. XX/X, T., t.č. na
neznámom mieste, zast. opatrovníkom: JUDr. Y. G., vyššia súdna úradníčka Krajského súdu v Nitre, o
zaplatenie 1.153,42 eura s príslušenstvom, sudkyňou Mgr. Ivanou Heinrichovou, takto

r o z h o d o l :

Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 1.153,42 eura s 9 % - ným úrokom z omeškania
ročne od 25.3.2010 do zaplatenia a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Vo zvyšnej časti súd návrh z a m i e t a .

Ž i a d n y z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom podaným dňa 5.3.2015 domáhal od odporcu zaplatenia sumy 90,36 eura s
úrokom vo výške 28 % zo sumy 54,06 eura od 2.3.2015 do zaplatenia ako aj náhrady trov konania.
Svoj návrh odôvodnil tým, že uzatvoril s odporcom dňa 26.2.2008 zmluvu, na základe ktorej zriadil pre
odporcu a viedol bežný účet. Pre porušenie zmluvy odstúpil od zmluvy dňa 27.9.2012. Záväzok 90,36
eura pozostáva z istiny 54,06 eura a úroku vo výške 36,30 eura. Nepovolené prečerpanie úroku je
úročené úrokom vo výške 28 % ročne.

Súd vo veci pojednával v súlade s § 101 ods. 2 O.s.p. v neprítomnosti účastníkov konania a vykonal
dokazovanie oboznámením sa s obsahom spisu a to návrhom, zmluvou o spolupráci pri poskytovaní
bankových produktov a služieb, všeobecnými obchodnými podmienkami, odstúpením od zmluvy,
výpisom z účtu, úrokovými sadzbami, platobným rozkazom, správami zo šetrenia pobytu odporcu,
uznesením o ustanovení opatrovníka a zistil tento skutkový a právny stav:

Medzi navrhovateľom a odporcom bola dňa 26.2.2008 uzavretá Zmluva o spolupráci pri poskytovaní

bankových produktov a služieb. Na základe uvedenej zmluvy navrhovateľ zriadil a viedol pre odporcu
bežný účet. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy boli všeobecné obchodné podmienky.

Navrhovateľ listom zo dňa 27.9.2012 od zmluvy odstúpil z dôvodu vykazovaného debetného zostatku
na účet odporcu od 31.3.2012 vo výške 50,22 eura.
Z výpisu z účtu vyplýva, že debetná istina je vo výške 54,06 eura.
Úrok pri nepovolenom prečerpaní účtu bol v zmluve dohodnutý vo výške 28 %. Suma 36,30 eura je

vyčíslený úrok.

Žalovaná suma 90,36 eura pozostáva z istiny 54,06 eura a úroku vo výške 36,30 eura.Podľa § 708 ods. 1 Obchodného zákonníka, zmluvou o bežnom účte sa zaväzuje banka zriadiť od určitej
doby na určitú menu bežný účet pre jeho majiteľa.

Podľa § 52 ods. 1 a 2 OZ spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu,
ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné
ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na
prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 53 ods.4 písm. k) OZ za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú
najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane
vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.

Podľa § 53 ods. 5 OZ neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 53 ods. 8 OZ ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže
dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením
splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.

Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že medzi navrhovateľom a odporcom bola
uzatvorenázmluvaobežnomúčte,nazákladektorejnavrhovateľzriadilaviedol preodporcubežnýúčet.

Základnú charakteristiku spotrebiteľských zmlúv upravuje Občiansky zákonník v ustanovení § 52 a
nasl. O spotrebiteľskú zmluvu sa jedná v tom prípade, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane

dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom
vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Špeciálna úprava spotrebiteľského úveru je obsiahnutá

v zákone č. 258/2001 Z.z.. Do Občianskeho zákonníka bola spotrebiteľská zmluva zakomponovaná
novelou č. 150/2004 účinnou od 01.04.2004 a režim typových zmlúv bol do nášho právneho poriadku
zavedený novelou Zákona o ochrane spotrebiteľa č. 310/1999 Z.z. účinnou od 01.01.2000. Základnou
črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na
dojednanie obsahu zmluvy alebo jeho zmeny. Základnou zásadou spotrebiteľských zmlúv je, že nesmú

obsahovať neprijateľnú podmienku, teda ustanovenie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a to pod sankciou absolútnej neplatnosti
takejto podmienky. Neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách sú absolútne neplatné, a teda
nie je potrebné, aby sa ich neplatnosti spotrebiteľ dovolával. I v prípade spotrebiteľských vzťahov
vzniknutých pred nadobudnutím účinnosti zákona, ktorý bol režim spotrebiteľských zmlúv do nášho

právneho poriadku transformovaný, je treba zabezpečiť právnu ochranu i v týchto prípadoch, nakoľko
materiálne nahliadané pozícia kontrahenta uzatvárajúceho zmluvu pred nadobudnutím účinnosti zákona
sa nijako nelíši od spotrebiteľa uzatvárajúceho zmluvu už v režime spotrebiteľských zmlúv, to znamená,
že práva dodávateľa vzniknuté na základe zmluvných podmienok, ktoré by mali podľa neskoršej právnej
úvahy povahu tzv. neprijateľných, resp. neprimeraných podmienok a ktoré by tak boli s poukazom na

ustanovenie § 53 ods. 5 Občianskeho zákonník v platnom znení ex lege neplatné, nemôžu v zmysle
ust. § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 265 Obchodného zákonníka používať právnu ochranu (nález
Ústavného súdu ČR sp. zn. 1.ÚS 342/2009, uznesenie KS v Žiline sp. zn. 9Co 236/2010 zo dňa
30.08.2010, uznesenie KS Prešov z 30.09.2009 sp. zn. 7 CoE 34/2009, rozhodnutie KS v Nitre z
10.02.2009 sp. zn. 6Co 254/2008). Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam treba na zmluvu účastníkov

pozerať ako na spotrebiteľskú zmluvu.

V danom prípade účastníci uzatvorili z hľadiska podstatných náležitostí zmluvu o bežnom účte, ktorá
je formálne absolútnym obchodným vzťahom a spravuje sa ustanovením § 708 a nasl. Obchodného
zákonníka.Idevšakospotrebiteľskúzmluvu,naktorúsavzťahujeustanovenie§52 anasl.Občianskeho

zákonníka. Napriek tomu, že zmluva o bežnom účte je absolútnym obchodno-záväzkovým vzťahom v
zmysle Obchodného zákonníka, vzhľadom na charakter účastníkov zmluvy v postavení dodávateľa a
spotrebiteľa ako aj vzhľadom na tzv. formulárový typ zmluvy, keď spotrebiteľ nemal možnosť ovplyvniť
obsah zmluvných podmienok, je potrebné na tento právny vzťah aplikovať ustanovenia § 52 a nasl.Občianskeho zákona o ochrane spotrebiteľa. Podľa § 23a) ods. 2 zák. č. 634/1992 Zb. o ochrane
spotrebiteľa sa na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa Občianskeho zákonníka použijú
primerane ustanovenia Občianskeho zákonníka (rozsudok KS Žilina z 30.09.2010 sp. zn. 9Co 312/2010,

rozsudok KS Žilina z 13.10.2010 sp. zn. 7Co 284/2010). Podľa názoru súdu ide o spotrebiteľskú zmluvu.

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti ako aj citované zákonné ustanovenia mal súd za
preukázané, že návrh navrhovateľa bol podaný sčasti dôvodne, pretože došlo k riadnemu a platnému
uzatvoreniu zmluvy o bežnom účte, pre závažné porušovanie obchodných podmienok zo strany odporcu

banka od zmluvy odstúpila, pričom na účte zostal debetný zostatok vo výške 1.153,42 eura, na ktorého
zaplatenie má navrhovateľ nárok. Súd zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi sumu 1.153,42 eura s
9 % - ným úrokom z omeškania ročne od 25.3.2010 do zaplatenia, pričom výška úroku z omeškania je
v súlade s nariadením vlády č. 87/1995 Z.z. zvýšená o 8 percentuálnych bodov ako určuje ECB. Súd
nepriznal navrhovateľovi nárok na úrok vo výške 16,9 % ročne zo sumy 1.153,42 eura od 25.3.2010 do
zaplatenia a v tejto časti súd návrh navrhovateľa zamietol ako nedôvodný, keď si navrhovateľ uplatňoval

zmluvný úrok po odstúpení od zmluvy, pretože podľa ustálenej súdnej praxe (uznesenie Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4 Obo 143/98) vyplýva, že dohodnuté úroky (zmluvné úroky) z
poskytnutých prostriedkov patria len do splatnosti dlhu (jeho splátok). Od splatnosti je dlžník v omeškaní
a musí platiť úroky z omeškania, pretože v opačnom prípade by na ťarchu spotrebiteľa dochádzalo k
dvojnásobnému zaťaženiu a to jednak v podobe úrokov z úveru, ako aj úrokov z omeškania, čo by

spôsobovalo značnú nerovnováhu vo vzťahoch medzi účastníkmi.
Na tomto výklade a ustálenej súdnej praxi nič nemení ani zákon o spotrebiteľských úveroch, podľa
ktorého spotrebiteľ má povinnosť uhradiť úrok len za časové obdobie od poskytnutia spotrebiteľského
úveru do jeho splatenia.
Toto ustanovenie Zákona o spotrebiteľských úveroch má na mysli situáciu, kedy spotrebiteľ - dlžník svoj

dlh riadne spláca a toto ustanovenie vymedzuje celkovú dĺžku obdobia, počas ktorého má dlžník ako
spotrebiteľ povinnosť platiť úroky.
Nič to však nemení na situácii, že pokiaľ veriteľ (v danom prípade žalobca) pristúpi k tomu, že považuje
celý dlh za splatný (tzv. zosplatnenie úveru), potom nastupuje režim platenia úrokov z omeškania a nie
už úrokov z úveru.

Preto súd dospel k záveru, že nie je možné priznať úroky z úveru v čase po splatnosti celého úveru,
pokiaľ tu nastupuje režim platenia úrokov z omeškania, tak ako to vyplýva z citovaného uznesenia
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4 Obo 143/98.
S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti ako aj citované zákonné ustanovenia, súd rozhodol tak ako
je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia a zaviazal zaplatiť navrhovateľovi sumu 1.153,42 eura s

9 % - ným úrokom z omeškania ročne od 25.3.2010 do zaplatenia a to všetko do 3 dní od právoplatnosti
tohto rozsudku. Vo zvyšnej časti uplatneného úroku po odstúpení od zmluvy súd návrh zamietol.
O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 2 O.s.p. tak, že žiadny z účastníkov nemá právo
na náhradu trov konania, nakoľko každý z nich mal vo veci úspech len čiastočný.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho
súdu na Krajský súd v Nitre.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O.s.p. ) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje

za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( § 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a),f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na odvolanie.