Rozhodnutie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 11. február 2015

Súd: Okresný súd Dolný Kubín
Spisová značka: 6C/99/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5414202979
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 02. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Veselá
ECLI: ECLI:SK:OSDK:2015:5414202979.5

Rozhodnutie

Okresný súd Dolný Kubín samosudkyňou JUDr. Janou Veselou v právnej veci navrhovateľa: UK Profit
spol. s r.o., so sídlom v Nitre, Hornočermánska 797/59, IČO: 35 937 815, zastúpeného JUDr. Ivanou
Zmekovou, advokátkou so sídlom v Bratislave, Zámocká 30, IČO: 42 254 396, proti odporkyni: Y. X.,
rod. X., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. Q., Y. XXXX/X, bývajúca v E. Q., D. T. č. XXXX/X, v konaní
o zaplatenie 421,29 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a.
II. Odporkyni sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom, doručeným tunajšiemu súdu dňa 09.06.2014, sa pôvodný navrhovateľ - spoločnosť DPS
financial consulting, s.r.o., so sídlom v Trnave, Mikovíniho 10, IČO: 46 713 930, prostredníctvom svojho
zástupcu voči odporkyni domáhal zaplatenia sumy 421,29 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške

76,58 eur a úrokom z omeškania vo výške 5,5% ročne zo sumy 421,29 eur od 28.09.2013 do zaplatenia,
ako aj náhrady trov konania.
Návrh odôvodnil tým, že odporkyňa uzatvorila s právnym predchodcom navrhovateľa - Slovenskou
sporitelňou, a.s., Suché mýto č. 4, Bratislava, IČO: 00151653 (ďalej len "banka") Zmluvu o kreditnej karte
(ďalej ako "Zmluva"), predmetom ktorej bolo vydanie elektronickej kreditnej karty VIS Classic s celkovým
úverovým rámcom 10.000, - Sk (331,94 eur). Odporkyňa využila možnosť čerpať úverový rámec, avšak

podmienky pre splácanie riadne nedodržala a dostala sa so splácaním dlhu do omeškania. Keďže
odporkyňa nedodržala platobnú disciplínu, na ktorú sa zaviazala, veriteľ v súlade s ustanoveniami bodu
10.3 písm. b/ a f/ Obchodných podmienok pred Kreditné karty odstúil od Zmluvy a to účinnosťou ku
dňu 28.02.2011. Veriteľ zároveň požiadal o úhradu dlžnej pohľadávky. Na základe Zmluvy o postúpení
podľadávok č. 0935/2013/CE uzavretej dňa 27.09.2013 medzi pôvodným veriteľom - Slovenskou
sporitelňou, a.s., Suché mýto č. 4 Bratislava, IČO: 0151653 ako postupcom a navrhovateľa ako

postupníkom, postúpil postupca postuníkovi pohľadávky vyplývajúce zo Zmluvy. Na základe uvedenej
Zmluvy o postúpení pohľadávok sa navrhovateľ stal veriteľom postúpených pohľadávok spolu s ich
príslušenstvom.Vzmysleustanovenia§524ods.1Občianskehozákonníka,spostúpenoupohľadávkou
prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené. Po postúpení pohľadávky zo strany
Slovenskej sporiteľne, a.s., na navrhovateľa nebola na úhradu záväzku vzniknutého na základe
Zmluvy poukázaná žiadna plarba. Navrhovateľ sa preto pri vyčíslení pohľadávky pridržiava vyčíslenia

pohľadávky poskynutého pri postúpení pohľadávky pôvodným veriteľom. Pohľadávka navrhovateľa,
ktorá je predmetom žaloby predstavuje dlh odporcu zo Zmluvy, ku dnu postúpenia pohľadávky v cekovej
sume 497,87 eur. Žalovaná suma pozostáva z istiny vo výške 421,29 eur, úrokov z omeškania vo výške
76,58 eur vyčísleného ku dňu postúpenia pohľadávky. Navrhovateľ si zároveň uplatňuje aj zákonný úrok
z omeškania vo výške 5,5% ročne zo sumy 421,29 eur od 28.09.2013 (deň nasledujúci po postúpení
pohľadávky) do zaplatenia.

Uznesením tunajšieho súdu sp.zn. 6C/99/2014-65 zo dňa 06.11.2014 súd pripustil, aby do konania na
miesto pôvodného navrhovateľa DPS financial consulting, s.r.o., so sídlom v Trnave, Mikovíniho 10, IČO:46 713 930 vstúpila spoločnosť UK Profit, spol. s r.o., so sídlom v Nitre, Hornočermánska 797/59, IČO:
35 937 815. Uvedené uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 4.12.2014.
Dňa 25.11.2014 odporkyňa súdu doručila podanie, v ktorom uviedla, že uznáva svoj dlh v celej výške

ako je uvedené.

Napriekobsahuuvedenéhovyjadrenia,súdvovecinerozhodolbeznariadeniapojednávania rozsudkom
na základe uznania nároku, ale na prejednanie veci nariadil pojednávanie, a to z nasledovného dôvodu.
Po preskúmaní žalobného návrhu a jeho príloh súd dospel k záveru, že návrhom uplatňované nároky

sú nárokmi zo spotrebiteľskej zmluvy, pričom pri rozhodovaní o takýchto nárokoch je súd od 01.05.2014
(vychádzajúc z novely zákona č. 250/2007 Z.z. ochrane spotrebiteľa, a to zákona č..... ) povinný
zaoberať sa tým, či neexistuje prekážka brániaca ich priznaniu. V tomto prípade súd zistil existenciu
danej prekážky, a to v podobe premlčania žalobného nároku.

Žalobný návrh bol spísaný dňa 02.06.2014 a tunajšiemu súdu bol doručený dňa 09.06.2014. V

odôvodnení návrhu sa uvádza, že odporkyňa uzavrela so Slovenskou sporiteľňou, a.s. Zmluvu o
kreditnej karte, predmetom ktorej bolo vydanie elektronickej kreditnej karty VISA Classic s celkovým
úverovým rámcom 10.000,- Sk, avšak po čerpaní úverového rámca, odporkyňa nedodržala podmienky
pre jeho splácanie a banka od zmluvy odstúpila s účinnosťou ku dňu 28.02.2011. Predmetné odstúpenie
sa nachádza na č.l. 7 spisu a vyplýva z neho, že navrhovateľom tvrdená skutočnosť, že účinnosť

odstúpenia bola k 28.02.2011, pričom uvedeným listom (ktorý je zo dňa 23.02.2011) banka odporkyňu
vyzvala na zaplatenie nesplatenej pohľadávky banky z odstúpenej zmluvy, ktorá k dátumu 20.02.2011
predstavovala sumu 78,33 eur, a to v lehote 15 dní odo dňa účinnosti odstúpenia, t.j. do 15.03.2011.
Z uvedeného je zrejmé, že splatnosť pohľadávky z odstúpenej zmluvy bola 15.03.2011 a veriteľ
tejto pohľadávky mohol právo po prvýkrát vykonať dňa 16.03.2011. Vykonal ho až v júni 2014, teda

po uplynutí dvojročnej premlčacej doby uvedenej v ust. § 107 uvedenej Občianskeho zákonníka,
ktoré je potrebné v danej veci aplikovať z dôvodu, že ide o nárok zo spotrebiteľskej zmluvy, ktorá
bola zrušená odstúpením. Právny názor, že je na mieste aplikácia Občianskeho zákonníka súd
opiera napr. o závery Krajského súdu v Žiline vyslovené v rozsudkoch sp. zn. 11Co/573/2014-118
zo dňa 26.01.2015, sp. zn. 10Co/474/2014-94 zo dňa 27.11.2014, sp. zn. 5Co/627/2014-140 zo dňa

18.11.2014, ako aj na novelizované ustanovenie § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého
" na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia
Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva". Vzhľadom na jeho
časovú pôsobnosť, toto ustanovenie v prejednávanej veci aplikovať nemožno. To však automaticky
neznamená, že otázku premlčania žalovaného nároku je potrebné v danom prípade posudzovať podľa

Obchodného, a nie Občianskeho zákonníka. Je tomu práve naopak. Novelizované znenie ust. § 52 ods.
2 Občianskeho zákonníka len potvrdilo správnosť tej doterajšej rozhodovacej praxe slovenských súdov,
ktorá otázku premlčania nárokov z právneho vzťahu, ktorého účastníkom je spotrebiteľ posudzovala
podľa Občianskeho zákonníka a na druhej strane deklarovalo nesprávnosť tej rozhodovacej praxe, ktorá
túto otázku posudzovala podľa Obchodného zákonníka. Keďže v prejednávanej veci ide nesporne o

spotrebiteľský vzťah, otázku premlčania je potrebné posudzovať podľa Občianskeho zákonníka.

Pokiaľ ide o záver, že uzavretá zmluva má charakter spotrebiteľskej zmluvy, tak ten je daný tým, že ide
o zmluvu o spotrebiteľskom úvere podľa zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene
a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení

neskorších predpisov, a to s poukazom na jeho ustanovenia § 1 ods. 3, § 2 písm. a/ a b/, § 3 ods. 1 a 2.

Keďže súd dospel k záveru o premlčaní nároku, nariadil pojednávanie, aby zistil, či odporkyňa v čase
vykonania uznávacieho prejavu vedela o jeho premlčaní alebo nie, pretože od tejto skutočnosti záviselo
posúdenie právnych účinkov tohto odstúpenia, ktoré sú zakotvené v ust. § 558 Občianskeho zákonníka.

Vychádzajúc z uvedeného ustanovenia, možno uznať aj premlčaný dlh (čo je prejednávaný prípad),
avšak uznávací prejav bude mať právne účinky len vtedy, ak dlžník vedel, že dlh je premlčaný.

Výsluchom odporkyne na pojednávaní súd zistil, že o premlčaní nevedela a list, že uznáva pohľadávku
napísala na informačnom centre tunajšieho súdu, kam prišla na druhý deň potom, čo jej prišla zásielka

od súdu za účelom oznámenie, že ide do Nemecka, kde si chodí pre nedostatočné príjmy privyrábať, keď
je na materskej dovolenke. Nevedela pritom ani o čo poriadne ide. Súd súčasne výsluchom odporkyne
zistil, že vie čo je to premlčanie (jej slovami: premlčanie je to, že po určitom čase sa už s tým nedá
nič robiť)Ak dlžník v čase uznania vedel, že dlh je premlčaný a uznal ho, nemôže už namietať premlčanie. Ak
však v čase uznania o premlčaní dlhu nevedel a dlh je premlčaný, premlčanie namietať môže. To v

podmienkach prejednávanej veci, ktorou je nárok zo spotrebiteľskej zmluvy, s poukazom na ust. § 5b
zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa znamená, že ak odporkyňa v čase uznania nároku o
jeho premlčaní nevedela, je povinnosťou súdu zaoberať sa premlčaním a pri jeho zistení premlčaný
nárok nepriznať.

Súd po dokazovaní, ktoré vykonal na pojednávaní v neprítomnosti navrhovateľa a jeho zástupkyne, ktorí
s takýmto postupom súdu vopred súhlasili a ktoré, okrem výsluchu odporkyne spočívalo v dokazovaní
listinami, ktoré do spisu predložil navrhovateľ, návrh navrhovateľa zamietol v celom rozsahu. Dôvodom
zamietnutia návrhu bolo na prvom mieste premlčanie nároku zo zrušenej zmluvy vrátane úroku z
omeškania, ktorý sa ako príslušenstvo premlčal spolu s istinou. Tento právny záver súd opiera o
najnovšiu súdnu prax (rozsudok NS SR sp. zn. 2Sžf/57/2012 zo dňa 18.09.2013 uverejnený pod č.

67/2014).

Aj v prípade, ak by súd nezamietol návrh pre premlčanie, v podstatnej časti by ho zamietol aj z
nasledovného dôvodu. Ako už bolo uvedené, Slovenská sporiteľňa, a.s., s ktorou odporkyňa uzavrela

zmluvu o kreditnej karte, mala ku 20.02.2011, teda týždeň pre nastúpením účinkov odstúpenia voči
odporkyňu pohľadávku len vo výške 78,33 eur, a nie teda vo výške 421,29 eur, na ktorú navrhovateľ
predložil výtlačok z výpisu z účtu (č.l. 55-59 spisu). Pritom po zrušení zmluvy už chýbal právny základ
na to, aby navrhovateľovi, resp. jeho právnym predchodcom vznikli akékoľvek nároky z predmetného
vzťahu (s výnimkou úroku z omeškania z dlžnej sumy 78,33 eur od jej splatnosti do jej zaplatenia vo

výške vyplývajúcej z občianskoprávnych predpisov).

Uznávací prejav dlžníka zakladá vyvratiteľnú právnu domnienku, že dlh v čase uznania existoval (pri
premlčanom dlhu len ak dlžník o premlčaní vedel). Neexistenciu dlhu v takomto prípade je povinný
preukázať dlžník. V podmienkach prejednávanej veci, ktorou je nárok zo spotrebiteľskej zmluvy, sa táto

povinnosť fakticky "presúva" na konajúci súd, keďže je jeho povinnosťou skúmať dodržanie ustanovení
zákona č. 258/2001 Z.z.
Zo zisteného skutkového stavu vyplýva, že odporkyňa uzavrela so Slovenskou sporiteľňou, a.s. v
Obchodnom zákonníku (resp. inom zákone) nepomenovanú zmluvu - zmluvu o kreditnej karte, a to
tak, že ústne prijala písomný návrh na jej uzatvorenie, na čo súd usudzuje z faktu, že ak odporkyňa

kartou čerpala úver (platila ňou, vyberala ňou), karta musela byť nevyhnutne aktivovaná, pričom podľa
obsahu návrhu zmluvy k aktivácii dochádza do 3 pracovných dní od vzniku zmluvy o kreditnej karte. Ako
už bolo uvedené, na túto zmluvu sa vzťahuje zákon č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o
zmene zákona o obchodnej inšpekcii (§ 1 ods. 3 zákona) a keďže pri tejto forme úveru nemožno určiť
ročnú percentuálnu mieru nákladov, odporkyňa ako spotrebiteľ musela byť podľa § 3 ods. 6 uvedeného

zákona v znení účinnom od 01.07.2006 najneskôr v čase uzatvorenia zmluvy písomne informovaná
o úverom limite, ak je stanovený, o ročnej úrokovej sadzbe a poplatkoch platných od doby, keď bola
zmluva uzatvorená a podmienkach, za ktorých môže byť zmenená a doplnená, ako aj o postupe a
spôsobe zániku zmluvy. Súd konštatuje, že v danom prípade si Slovenská sporiteľňa svoju informačnú
povinnosťsplnilaohľadneuvedeniavýškyúverovéhorámca.Zpredloženéhonávrhunauzavretiezmluvy

o kreditnej karte (č.l. 6 spisu), ani z iných listín predložených navrhovateľom však nevyplýva, že by si
Slovenská sporiteľňa splnila svoju povinnosť písomne informovať odporkyňu aj o ročnej úrokovej sadzbe
a poplatkoch (ktoré Slovenská sporiteľňa, a.s. pritom účtovala, napríklad poplatok za každú platbu
kartou, resp. za každý výber z bankomatu účtovala vo výške 150,- Sk). Pretože nebolo preukázané
dodržanie povinnosti písomne informovať odporkyňu o výške úrokovej sadzby a poplatkov, právo na

zaplatenie zmluvného úroku a poplatkov nemohlo platne vzniknúť. Navrhovateľovi mohlo prípadne
vzniknúť jedine právo na vrátenie rozdielu medzi vyčerpanými a uhradenými prostriedkami. Z výtlačku z
výpisuzúčtuvšak vyplýva,žeodporkyňaodprvéhopoužitia karty(22.11.2007)do28.02.2011vyčerpala
spolu sumu 11.176,20 Sk a 121,20 eur (čo spolu predstavuje 492,18 eur), pričom jej úhrady boli spolu
v sume 6.692,70 Sk a 370,23 eur (čo spolu predstavuje 592,39 eur). Odporkyňa teda zaplatila o 100,21

eur viac ako čerpala. Je potom zrejmé, ak zaplatila viac ako čerpala a ak vznikol na kartovom účte
pasívny zostatok, toto pasívum vzniklo účtovaním zmluvného úroku a poplatkov. Na tieto však, ako už
bolo uvedené, navrhovateľovi nárok pre nesplnenie informačnej povinnosti nevznikol. Zhrnúc uvedenéje zrejmé, že v čase uznania dlhu odporkyňou žiaden dlh neexistoval. Z tohto dôvodu, ako aj z dôvodov
vyššie uvedených, súd žalobný návrh ako neopodstatnený zamietol.
Vzhľadom na úplné zamietnutie návrhu bola v spore plne úspešná odporkyňa, ktorej s poukazom na ust.

§ 142 ods. 1 OSP vzniklo právo na náhradu trov konania. Keďže si však odporkyňa právo na náhradu
trov konania neuplatnila a vznik žiadnych trov jej nevyplýva ani z obsahu spisu, súd jej náhradu trov
konania nepriznal.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
na Okresný súd Dolný Kubín (§ 204 ods. 1 O.s.p.).

V odvolaní sa musí okrem všeobecných náležitostí podania stanovených v § 42 ods. 3 O.s.p. (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, jeho datovania a podpísania) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2
O.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).

Okresný súd Dolný Kubín
dňa 11. februára 2015

JUDr. Jana Veselá
samosudkyňa