Rozsudok ,
Zastavujúce odvolacie konanie Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 17. jún 2015

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 10C/164/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5611206045
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 06. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Uličná

ECLI: ECLI:SK:OSLM:2015:5611206045.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš samosudkyňou JUDr. Evou Uličnou v právnej veci žalobcu O. Z., D.. X.

X. XXXX, H. N. A. Z.. XX, A., U. F., zastúpeného splnomocneným zástupcom Erben & Erben, advokátska
kancelária, s. r. o., so sídlom v Bratislave, Nám. SNP 22, IČO: 35 724 111, proti žalovaným: 1) Tatry
mountain resorts, a. s., so sídlom Demänovská Dolina 72, Liptovský Mikuláš, IČO: 31 560 636, právne
zastúpený JUDr. Barborou Miškovou Kubošiovou, advokátkou so sídlom v Poprade, Košická 2624/32 a
2) Jánovi Gallikovi, miesto podnikania Tatranská 745/29, Lendak, IČO: 407 23 526, právne zastúpený
Mgr. Evou Žákovou, advokátkou so sídlom v Poprade, Okružná 63, za účasti vedľajšieho účastníka na
strane žalovaného 1./ Kooperativa poisťovňa, a. s. Vienna Insurance group, so sídlom Štefanovičova

4, Bratislava, IČO: 00 585 441 a vedľajšieho účastníka na strane žalovaného 2./ Allianz - Slovenská
poisťovňa, a. s., so sídlom Dostojevského rad 4, Bratislava, IČO: 00 151 700, o náhradu škody na zdraví,
takto

r o z h o d o l :

Žalovaný 1) j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 61.903,26 eura, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Vo zvyšnej časti a voči žalovanému 2) sa žaloba z a m i e t a .

Konanie o zaplatenie bolestného vo výške 3.898,60 eura a o zaplatenie náhrady za sťaženie
spoločenského uplatnenia vo výške 5.817,60 eura, s a z a s t a v u j e .

O trovách konania a trovách štátu bude rozhodnuté samostatným uznesením, do 30 dní po
právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou, doručenou Okresnému súdu Liptovský Mikuláš dňa 7. 7. 2011, sa žalobca domáhal voči
žalovaným 1) a 2), spoločne a nerozdielne, náhrady škody na zdraví v sume 22.702,20 eura z titulu
náhrady za spôsobenú bolesť a náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia, zvýšenej o 50 %,

určenej podľa znaleckého posudku, ako aj náhrady trov konania. V žalobe uviedol, že s rodičmi prišiel
na územie Slovenskej republiky na dovolenku v júli 2009. Dňa 10. 7. 2009 si spolu so svojím otcom
a bratmi kúpili v Tatranskej Lomnici lístky na lanovku a na letné atrakcie (kolobežky a stanley ridery)
a vyšli lanovkou na medzistanicu Štart. Po príchode predložil jeho otec zamestnancom právneho
predchodcu žalovaného l) zakúpené lístky a zamestnanci ich poučili o správaní sa počas spúšťania
zo stanice Štart. Od zamestnancov prevzali kolobežky, stanley ridery a ochranné prostriedky. Na
cestu sa pustili potom, ako ich zamestnanec, pracujúci na hornom konci trate, pustil. Na spodnom

konci trate stál žalovaným 1) poverený pracovník (tzv. regulovčík), ktorého povinnosťou bolo zabrániť
nepovolenému vjazdu motorových vozidiel v čase, keď sa na trati spúšťali dovolenkári na kolobežkách
a iných atrakciách. Pred spodným vjazdom na trať bola rampa, ktorú ovládal regulovčík, a ktorá musela
byť spustená, aby sa tak znemožnilo nekontrolovanému vjazdu áut v čase, keď sa spúšťali po trati.Komunikácia prebiehala formou vysielačiek. Po prvej jazde opäť išli na lanovku na medzistanicu Štart,
odkiaľ sa spustili, po dovolení a pokynoch zamestnancov žalovaného 1). Jeho otec išiel prvý, ale musel
jazdu spomaliť a prispôsobiť najmladšiemu synovi, takže prvý jazdil on. Otec pokračoval v jazde za

ním, pričom ho náhle zbadal ležať v kaluži krvi bez známok života. Pred ním stálo osobné motorové
vozidlo zn. Citroen Xsara, ev. č. KK 846-AN, žalovaného 2). Neskôr sa jeho otec dozvedel, že rampa bola
dňa 10. 7. 2009 nefunkčná. Následne prišla zdravotná služba a odviezla ho do nemocnice v Poprade.
Pred nehodou dodržali všetky pravidlá prevádzkového poriadku pre zjazd horských kolobežiek. Počas
prejazdu mala byť trať voľná a nemalo sa na nej nachádzať žiadne osobné motorové vozidlo. Žalovaný

1) uzavrel dňa 18. 8. 2008 dohodu č. 9/N/2008 o užívaní prístupovej komunikácie so Štátnymi lesmi
Tatranského národného parku, ako poskytovateľom, v zmysle ktorej mal právo užívať cestu na letné
športové aktivity v mesiacoch jún až september. Z interného pokynu žalovaného 1) pre pracovníkov Fun
parku vyplýva, že keď je cesta v prevádzke, musí byť uzavretá rampou počas celej doby prevádzky
a na rampe má byť tabuľka s označením STOP. Regulovčíci sú oprávnení pustiť na trať iba auto s
povolením Štátnych lesov TANAP-u a výlučne v čase, keď sa na trati nenachádza žiaden klient. Pri

nehode utrpel veľmi ťažké zranenia, v dôsledku ktorých bol hospitalizovaný v nemocnici v Košiciach
na oddelení anesteziológie a intenzívnej medicíny od 10. 7. 2009 do 14. 7. 2009, od 14. 7. 2009 do
24. 7. 2009 bol hospitalizovaný v Detskej fakultnej nemocnici v Košiciach. Pri nehode utrpel mozgovo-
lebečné poranenie - krvácanie po tvrdý obal mozgu vľavo, opuch mozgu obojstranne, zlomeninu lebky
v oblasti spánkovej kosti vľavo, krvácanie pod pavúčnicu vľavo, zlomeninu čeľuste a tvárových kostí

III. stupňa, poruchu spojenia tvárovej a lebečnej kosti, zlomeninu tela sánky vľavo, vykĺbenie zuba č.
11, centrálne roztrhanie pečene III. stupňa, pomliaždenie hrudníka, pomliaždenie pľúc obojstranne s
úrazovým vdýchnutím potravy do pľúc, pomliaždenie a odreniny v pravej bedrovej oblasti, pomliaždenie
a odreniny ľavého stehna, pomliaždenie a odreniny pravého predkolenia, pomliaždenie a odreniny
ľavého členka, pomliaždenie a odreniny ľavej päty, pomliaždenie a odreniny ľavej ruky, pomliaždenie

a odreniny pravej ruky. Na Slovensku bol viackrát operovaný v oblasti hlavy a raz v oblasti brušnej
dutiny. Bola mu odstránená časť kosti lebky vľavo a do oblasti čelového laloka vpravo zavedený snímač
vnútromozgového tlaku. Vykonaná bola plastika tvrdého obalu mozgu vľavo a zavedený brušný drén.
Následne bol letecky preložený do Litvy do Univerzitnej nemocnice v Kaunase, na oddelenie akútnej
a intenzívnej medicíny, kde bol viackrát operovaný. Bola mu prevedená kranioplastika. Následne bol

preložený do Detského sanatória v Palange na rehabilitácie. Dňa 14. 10. 2009 bol opäť prijatý na detské
neurochirurgické oddelenie. Mal značné výpadky pamäti a poruchy sústredenosti. Následne bol opäť
operovaný na oddelení tvárovej chirurgie. V apríli 2010 bol hospitalizovaný pre druhú kranioplastiku na
pediatrickom neurochirurgickom oddelení. Podľa záverov lekárov z Univerzitnej nemocnice v Kaunase
je invalidný. Stupeň invalidity mu zabraňuje angažovať sa v zárobkových činnostiach a aktivitách, s

veľkou pravdepodobnosťou počas celého jeho života. Dňa 4. 4. 2011 vydalo Ministerstvo sociálnej
istoty a práce Litovskej republiky potvrdenie o jeho invalidite. V dôsledku utrpených zranení došlo u
neho k trvalým estetickým, kozmetickým aj funkčným zmenám, ktoré sú viditeľné aj voľným okom. Pred
nehodou bol aktívny tanečník v športovo-tanečnej skupine, chodieval na tanečné súťaže a dosahoval
vynikajúce výsledky. V dôsledku nehody sa rapídne zhoršili jeho schopnosti učiť a koncentrovať sa,

bol nútený opustiť tanečnú školu. Pred nehodou dosahoval vynikajúce výsledky v základnej škole, po
nehode dosahuje už len dostačujúce výsledky, nakoľko má veľké problémy s koncentráciou, má poruchu
sústredenosti, trpí bolesťami hlavy a má veľké ťažkosti najmä so zapamätávaním si definícií. Znaleckým
posudkomčíslo16/2009zodňa2.9.2009,vypracovanýmO..O.U.,bolostanovenébodovéohodnotenie
bolestného na 1570 bodov, čo pri cene bodu 14,46 eura za rok 2009 činí 22.702,20 eura. Uvedené

ohodnotenie však nezohľadňuje aj následnú liečbu a operácie, ktoré musel podstúpiť. Navrhol, aby
súd nariadil vypracovanie znaleckého posudku o bolestnom, ktorý by zohľadňoval následnú liečbu a
zároveň znaleckého posudku na sťaženie spoločenského uplatnenia. Navrhol, aby náhrada za sťaženie
spoločenského uplatnenia bola zvýšená o 50 %. Zo strany žalovaného 1) došlo k porušeniu právnych
povinností, keďže nezabezpečil bezproblémový prejazd kolobežkárov počas zjazdu na trati. Porušil tým

povinnosť ustanovenú v § 415 Občianskeho zákonníka. Žalovaný 1) je právnym nástupcom obchodnej
spoločnosti Tatranské ľanové dráhy a. s., ktorá zanikla ku dňu 1. 5. 2010. Žalovaný 2) sa dostatočne
nevenoval riadeniu motorového vozidla, v dôsledku čoho nedokázal včas zabrániť zrážke. Žalovaný 2)
cestu poznal, nakoľko ju používal denne pri plnení svojich pracovných povinností, poznal aj režim, ktorý
platil na trati.

Podaním, doručeným súdu dňa 12. 6. 2012 (faxom), doplneným predložením originálu dňa 15. 6. 2012,
žalobca navrhol uložiť žalovaným, spoločne a nerozdielne, povinnosť zaplatiť mu sumu 22.702,20 eura
z titulu náhrady za spôsobenú bolesť, sumu vo výške určenej podľa znaleckého posudku z titulu náhradyza spôsobenú bolesť spojenú s následnou liečbou a zmenou jeho zdravotného stavu od vypracovania
znaleckého posudku zo dňa 2. 9. 2009, ako aj náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia, zvýšenú
o 50 %.

V doplnení žaloby, doručenom súdu dňa 16. 3. 2015, žalobca navrhol, na základe vykonaného
znaleckého dokazovania, uložiť žalovaným povinnosť, spoločne a nerozdielne, zaplatiť sumu vo výške
79.268,80 eura, pozostávajúcu z náhrady za bolesť vo výške 31.806,40 eura a náhrady za sťaženie
spoločného uplatnenia vo výške 47.462,40 eura. V podaní uviedol, že výšku bodového ohodnotenia za

bolestné znalec určil na 1930 bodov a bodové ohodnotenie za sťaženie spoločenského uplatnenia na
1920 bodov. Žalobca je chlapec v mladom veku, ktorému sa v dôsledku nehody natrvalo úplne zmenil
život. Utrpel viacero ťažkých zranení, ktoré si vyžadovali náročné operácie, pričom je uňho prítomné
viditeľné poškodenie a deformita tváre, deformita hlavy, čakajú ho ďalšie operácie. Jeho liečba doposiaľ
nie je ukončená, čo je preukázané aj znaleckým posudkom a zranenia, ktoré utrpel, uňho zachovajú
trvalé následky. Pri vyčísľovaní nároku vychádzal z výšky hodnoty bodu za rok 2014, t. j. 16,48 eura.

V podaní, doručenom súdu dňa 17. 4. 2015, označenom ako záverečný návrh, navrhol žalobca, uložiť
žalovaným, spoločne a nerozdielne, povinnosť zaplatiť sumu 69.552,60 eura, pozostávajúcu z náhrady
na bolesť vo výške 27.907,80 eura a z titulu náhrady na sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške
27.763,20 eura, zvýšenej o 50 %. V podaní uviedol, že pri výpočte uplatnenej náhrady škody vychádzal

omylom z výšky bodového ohodnotenia pre rok 2015, pričom zákonná hodnota bodu za rok 2009 je
14,46 eura. Podľa výsledkov znaleckého posudku znalca L.. Š. Ž., vodič vozidla mal možnosť zabrániť
dopravnej nehode, ak by sa pohyboval rýchlosťou maximálne 29 km za hodinu. Tým, že žalovaný 2)
neprispôsobil rýchlosť vozidla, došlo k zrážke. Žalovaný 2) cestu, na ktorej sa stala dopravná nehoda,
dobre poznal, keďže ju využíval denne na plnenie svojich pracovných povinností a poznal režim, ktorý

na trati platil. Na žalovaného 2) po jeho vjazde na cestu mával a kričal regulovčík, ukazoval mu, aby
vozidlo zastavil, čo žalovaný 2) neurobil. Zo strany žalovaného teda došlo k porušeniu povinnosti
riadne sa venovať vedeniu motorového vozidla. Je nelogické, aby sa žalobca na kolobežke spúšťal pri
pravom okraji vozovky, keď cesta mala byť v čase zjazdu uzatvorená a nemali sa tam nachádzať žiadne
vozidlá. Zo žiadnych pokynov povinnosť zdržiavať sa v pravej časti vozovky nevyplývala. Od maloletého

dieťaťa nemožno objektívne očakávať, že sa bude pri jazde držať pravého okraja vozovky. Znalecký
posudok, vypracovaný O.. H., bol vvpracovaný práve z podnetu vedľajšieho účastníka, ktorý ako jediný
nesúhlasil s ustanovením O.. U. za znalca v konaní. Vyjadrenie vedľajšieho účastníka k znaleckému
posudku považuje za účelové a neobjektívne. Vedľajší účastník priamo hodnotí odborné závery znalca,
bez potrebnej odbornej kvalifikácie. Vo vzťahu k tvrdenému premlčaniu žalovaného nároku poukázal na

rozhodnutie Ústavného súdu ČR sp. zn. I. ÚS 3367/13. Taktiež poukázal na rozhodnutie Ústavného
súdu SR sp. zn. II. ÚS 176/2011, podľa ktorého vo všeobecnosti nie je vylúčené, aby vznesenie námietky
premlčania žalovaným mohlo byť považované za konanie, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi. Nárok
na náhradu škody bol uplatnený riadne a včas. Presné vyčíslenie sťaženia spoločenského uplatnenia v
roku 2010 nebolo možné uskutočniť, nakoľko takéto výpočty by neboli dostatočne podložené, v tom čase

nebolo možné odhadnúť, aký bude ďalší zdravotný vývoj žalobcu, nakoľko ešte ani v súčasnej dobe jeho
zdravotný stav nie je ustálený. V čase nehody bol maloletým dieťaťom, s trvalým pobytom v cudzine,
opakovane podstupoval liečebné zákroky, nebolo preto možné, aby sa kvôli vyčísleniu bodového
ohodnotenia dostavil na Slovensko. Uvedená požiadavka je neobjektívna, účelová a prieči sa zásadám
spravodlivosti. Uznanie invalidity je jedným, nie však jediným, dôvodom hodným osobitného zreteľa pre

zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia. V čase nehody bol žalobca maloletý, následky
zranení ho budú sprevádzať veľmi dlhú dobu, čo sa prejaví v jeho budúcom živote. Aj zo znaleckého
posudku vyplýva, že je stále potrebná liečba u psychológa.

Žalovaný 2) v písomnom vyjadrení, doručenom súdu dňa 25. 5. 2012, poukázal na to, že žalobca

neuviedol, v čom vidí jeho pasívnu vecnú legitimáciu, nepreukázal, resp. sa ani nezmienil o príčinnej
súvislosti medzi jeho protiprávnym konaním a vznikom škody. Žalobca nepreukázal protiprávnosť jeho
úkonu. Zo znaleckého posudku č. 64/2009 zo dňa 7. 10. 2009, vypracovaného L.. Š. Ž. v trestnom
konaní, vyplýva, že neporušil žiadnu svoju právnu povinnosť, na nehodovú situáciu reagoval včas a
prispôsobil svoju rýchlosť jazdy rozhľadovým pomerom. Vzhľadom na skutočnosť, že nie je vo veci

pasívne vecne legitimovaný, navrhol konanie voči nemu zastaviť. V písomnom podaní, doručenom súdu
dňa 17. 7. 2014, uviedol, že sa nedopustil žiadneho porušenia právnej povinnosti, a teda žiadneho
protiprávnehokonania,pričomneexistujepríčinnásúvislosťmedzijehoprotiprávnymkonanímavznikom
škody.Vedľajší účastník na strane žalovaného 2) v písomnom podaní, doručenom súdu dňa 26. 3. 2015,
uviedol,žezoznaleckéhoposudkuč.64/2009,vypracovanéhoL..Š.Ž.,vyplýva, žežalovaný2)reagoval

na nehodovú situáciu včas a prispôsobil svoju rýchlosť jazdy rozhľadovým pomerom, nakoľko dráha, na
ktorej s vozidlom zastavil, je kratšia, resp. sa rovná rozhľadovej vzdialenosti. Žalovaný 2) teda neporušil
žalobcom tvrdenú povinnosť. Žalovaný 1) bol osobou, ktorá vykonávala prevádzku zábavných atrakcií v
rámci svojej podnikateľskej činnosti. V zmysle interného pokynu žalovaného 1) mala byť cesta uzavretá
rampou počas celej doby prevádzky atrakcií a zjazdy mali byť realizované počas pracovných dní vždy

o celej hodine od 12.00 do 16.00 hod., vrátane predjazdca, a od 16,30 do 19,00 hod. bez predjazdca,
pracovníci na stanovištiach mali pustiť klientov na trať len po preverení, že sa na trati nenachádza
žiadne vozidlo. Z výsluchu svedka O. Č. vyplýva, že rampa na začiatku cesty z Tatranskej Lomnice bola
nefunkčná a bola zdvihnutá, preto mal za úlohu zastavovať vozidlá. Uvedený spôsob zabezpečenia trate
nebol dostatočný, o čom svedčí aj skutočnosť, že žalovaný 2) prešiel po ceste tvrdiac, že rampa bola
stále otvorená a nikto tam nebol. Zjazd nebol časovo programovaný podľa interného pokynu, pracovníci

púšťali klientov podľa toho, ako sa nazbierali. Najzásadnejšou príčinou, podieľajúcou sa na vzniknutej
škode, bola skutočnosť, že žalovaný 1) nezabezpečil uzatvorenie a uzamknutie rampy a napriek tomu
prevádzkoval zjazdové atrakcie na ceste. Súd je povinný zaoberať sa aj tým, či sa žalobca spolupodieľal
na vzniku škody. Podľa znaleckého posudku L.. Š. Ž., jazdec na kolobežke mohol zabrániť dopravnej
nehode, ak by sa s kolobežkou pohyboval pri pravom okraji vozovky, pričom šírkové pomery vozovky

mu to umožňovali. Navrhol, aby za položky za bolestné, uvedené v znaleckom posudku O.. H., a to číslo
4, 7, 10, 11, 12, 13, 14, 15, 16, bolo priznané spolu 135 bodov, za položky 1, 2, 3, 5, 6, 8, 9, 17, 18, 19,
20, 21 navrhol priznať 865 bodov, spolu 1000 bodov. Znaleckým dokazovaním v súdnom konaní bola
preukázanánedôvodnosťvyššieuvedenýchpoložiek,ktorýmzodpovednábodovéohodnotenievovýške
570 bodov. Súd by mal pri rozhodovaní o bolestnom vychádzať len z 1000 bodov, t. j. zo sumy 14.420

eur. Bodové ohodnotenie nad rámec žalobného návrhu, t. j. do výšky 1930 bodov, si žalobca riadne
neuplatnil, a to aj napriek tomu, že jeho zdravotný stav bol ustálený v novembri 2010. Nárok na sťaženie
spoločenského uplatnenia si žalobca neuplatnil riadne, nakoľko v žalobnom petite presne neurčil sumu,
ktorú požaduje titulom sťaženia spoločenského uplatnenia, hoci v čase podania žaloby už bol jeho
zdravotný stav pri takmer všetkých položkách ustálený. Pri zvyšovaní náhrady sťaženia spoločenského

uplatnenia je súd povinný riadiť sa zásadou proporcionality a zvýšenie náhrady priznať len v takej
výške, ktorá zodpovedá preukázaným dôvodom osobitného zreteľa. Zvýšenie o 50 % predstavuje hornú
hranicunavýšenia náhrady,ktorájeponechanánanajzávažnejšieprípady,vktorýchsúpoškodenítrvalo
vylúčení zo života a pripútaní na lôžko s ťažkými trvalými následkami.

Právny zástupca žalobcu na súdnom pojednávaní na podanej žalobe trval. Uviedol, že návrh výroku
súdneho rozhodnutia, je v časti navrhovaného sťaženia spoločenského uplatnenia neúplný, avšak v
čase podania žaloby nebolo možné návrh výroku súdneho rozhodnutia koncipovať inak. V záverečnom
prednese uviedol, že zavinenie oboch žalovaných v konaní bolo preukázané. Žalovaní by mali
zodpovedať za spôsobenú škodu spoločne a nerozdielne. Vo vzťahu k vznesenej námietke premlčania

poukázal na skutočnosť, že sa nejedná o štandardný a bežný prípad, nakoľko žalobca je maloletý, utrpel
pri úraze devastačné zranenia, pričom aj znalec konštatoval, že ešte stále sa podrobuje liečeniu. Ide o
človeka z cudziny, ktorého pobyt je vzdialený, nebolo by teda spravodlivé od neho požadovať, aby sa
prišiel dať vyšetriť do cudzej krajiny v čase, keď sa podroboval liečeniu.

Právna zástupkyňa žalovaného 1) vzniesla námietku premlčania voči uplatnenému nároku na bolestné
vovýškenadsumuvyčíslenúvžalobe,t.j.vsume9.104,20eura,akoajvočinárokunanáhradusťaženia
spoločenského uplatnenia v celom rozsahu. V čase podania žaloby bol zdravotný stav žalobcu ustálený,
preto bolo možné výšku náhrady škody vyčísliť a zo strany žalobcu uplatniť. Namietala výšku náhrady
za bolesť, pokiaľ ide o hodnotu bodu uvedenú žalobcom, keďže žalobcovi by prislúchalo bolestné

len vo výške ceny bodu za rok 2010. V záverečnom prednese uviedla, že vykonaným dokazovaním
bolo jednoznačne preukázané, že zo strany žalovaného 1) nedošlo k porušeniu žiadnych právnych
povinností, keďže zabezpečil vstup na cestu prítomnosťou regulovčíka, ktorý sa snažil motorové vozidlo,
ktoréviedolžalovaný2),zataviť.Žalovaný2)všakpokynnerešpektoval.Žalovaný1) prevádzkovaljazdu
kolobežiek v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi aj nariadením zo strany Štátnych

lesov TANAP-u. O spôsobe vykonávania zjazdu žalobcu poučil, poučil ho aj o skutočnosti, že činnosť je
vykonávaná na vlastné nebezpečenstvo. Zákonný zástupca žalobcu svoj súhlas a potvrdenie o poučení
podpísal. Žalovaný 1) neporušil všeobecnú prevenčnú povinnosť podľa § 415 Občianskeho zákonníka,
čo vyplynulo aj zo záverov trestného konania. Ak by súd posudzoval zodpovednosť žalovaného v 1)rade ako zodpovednosť objektívnu, bolo preukázané, že existujú liberačné dôvody, keďže z výsledkov
dokazovania vyplynulo, že ku vzniku škody na strane žalobcu došlo neodvrátiteľnou udalosťou,
ktorá nemala pôvod v prevádzkovej činnosti žalovaného 1). K vzniku škody došlo v dôsledku stretu

motorového vozidla, vedeného žalovaným 2), so žalobcom, resp. vlastným konaním žalobcu ako
poškodeného. Zákonný zástupca žalobcu bol upozornený na nutnosť prispôsobiť rýchlosť jazdným
vlastnostiamapovrchuvozovkyavlastnýmschopnostiam,akojanaskutočnosť,žesanacestepohybujú
aj iní ľudia. Žalobca mohol dopravnej nehode zabrániť, ak by sa s kolobežkou pohyboval pri pravom
okraji vozovky. V čase vzniku škody už žalobca trasu poznal, keďže išiel po nej druhýkrát. V čase nehody

došlo k náhlej zmene počasia, mrholeniu, čo spôsobilo klzkosť vozovky. Žalobca nerešpektoval pokyny
svojho zákonného zástupcu, že má jazdiť za ním. Zodpovednosť žalovaného 2) za škodu je nevyhnutné
posudzovať podľa ustanovení § 427 a nasl. Občianskeho zákonníka ako zodpovednosť za škodu
spôsobenú prevádzkou dopravných prostriedkov, t. j. ako zodpovednosť objektívnu. Ak by súd dospel
k záveru, že zodpovednosť žalovaného 1) za škodu je daná, je nevyhnutné posúdiť mieru a rozsah
jeho zodpovednosti vo vzťahu k žalovanému 2) a postupovať podľa ustanovenia § 431 Občianskeho

zákonníka. Taktiež je nevyhnutné posúdiť otázku spoluzavinenia poškodeného. Zotrvala na vznesenej
námietke premlčania, keďže k ustáleniu zdravotného stavu žalobcu došlo v roku 2010. Navrhla, aby
žaloba voči žalovanému 1) bola v celom rozsahu zamietnutá a v prípade, že zodpovednosť žalovaného
1) v konaní bude preukázaná, aby súd vzal do úvahy mieru zodpovednosti žalovaného 1) a žalovaného
2), ako aj mieru spoluzavinenia žalobcu a vychádzal len zo žalobcom riadne a včas uplatneného nároku

v sume 22.702,20 eura.

Právna zástupkyňa žalovaného 2) v záverečnom prednese uviedla, nárok žalobcu voči žalovanému v
2) rade považuje za nedôvodný a navrhla, aby súd žalobu voči žalovanému 2) zamietol. Zo svedeckej
výpovede O. G. bolo preukázané, že svoju povinnosť porušil výlučne žalovaný 1), keďže nedodržiaval

interné pokyny, v zmysle ktorých mala byť cesta uzavretá rampou počas celej doby prevádzky atrakcií.
Skutočnosť, že cesta rampou zabezpečená nebola, potvrdil aj svedok Č.. Z pripojeného trestného spisu,
vyplynulo, že žalovaný 2) neporušil predpisy ohľadne premávky, reagoval na nehodovú situáciu včas
a prispôsobil svoju rýchlosť jazdy rozhľadovým pomerom. Podľa znaleckého posudku L.. Š. Ž. žalobca
mohol zabrániť dopravnej nehode, ak by sa s kolobežkou pohyboval pri pravom okraji vozovky, keď

šírkové pomery vozovky to umožňovali. Žalovaný 1) neuskutočňoval zjazd po celej hodine, trať počas
prevádzky nezabezpečil rampou a regulovčík nezastavoval vozidlá. Žalovaný 2) zrážke so žalobcom
ani pri dodržaní všetkých predpisov nemohol zabrániť.

Vedľajší účastník na strane žalovaného 2) uviedol, že v čase udalosti mali uzatvorenú poistnú zmluvu

so žalovaným 2) na poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, s
účinnosťou od 12. 11. 2007 na dobu neurčitú. Vzniesol námietku premlčania vo vzťahu k bolestnému,
keďže zo znaleckého posudku vyplýva, že zdravotný stav žalobcu bol ustálený v novembri 2010, kedy
si mohol dať bolesť ohodnotiť a uplatniť riadny nárok. Keďže nárok si uplatnil až v podaní zo dňa 16. 3.
2015, urobil tak po uplynutí premlčacej doby. Sumu vo výške 14.460 eur nenamietal, vo zvyšku nároku

na náhradu bolestného považoval nárok za bezdôvodný. Vzniesol námietku premlčania aj vo vzťahu k
náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia, keďže zo znaleckého posudku vyplynulo, že zdravotný
stav žalobcu bol ustálený už v roku 2010, kedy si žalobca mohol nárok vyčísliť a uplatniť. Namietol
výšku bodu 16,48 eura. V záverečnom prednese uviedol, nárok na sťaženie spoločenského uplatnenia
si žalobca neuplatnil riadne, keďže v žalobe absentovala konkrétna výška požadovaného sťaženia

spoločenského uplatnenia. Zo znaleckého posudku vyplynulo, že vodič reagoval na vzniknutú situáciu
včas a zodpovedajúcim spôsobom. Zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia o 50 % predstavuje
hornúhranicu,ktorásapriznávaprisťaženíspoločenskéhouplatneniavtýchnajzávažnejšíchprípadoch,
kedy sa jedná o osoby trvale pripútané na lôžko. U žalobcu bola invalidita popísaná len ako ľahký stupeň.
Preto navrhol podanú žalobu zamietnuť, prípadne zohľadniť vznesené námietky.

Vedľajší účastník na strane žalovaného 1) sa k podanej žalobe nevyjadril.

Uznesením zo dňa 30. 3. 2015, č. k. 10C/164/2011-594, súd pripustil zmenu žaloby v časti uplatneného
nároku na náhradu bolestného tak, že žalovaný 1) a žalovaný 2) sú povinní zaplatiť žalobcovi spoločne

a nerozdielne 31.806,40 eura.

V súlade s ustanovením § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku súd vykonal súdne pojednávanie
v neprítomnosti žalobcu, žalovaných a vedľajšieho účastníka na strane žalovaného 1), ktorýmbolo predvolanie na súdne pojednávanie riadne a včas doručené (žalobca bol o termíne súdneho
pojednávania upovedomený svojím právnym zástupcom). Žalobca a žalovaní 1), 2) svoju neúčasť na
súdnom pojednávaní neospravedlnili včas a dôležitými dôvodmi, pričom na súdnom pojednávaní boli

zastúpení svojimi právnymi zástupcami. Vedľajší účastník na strane žalovaného 1) svoju neúčasť na
súdnom pojednávaní ospravedlnil z dôvodu kolízie pojednávaní a navrhol, aby súd vykonal súdne
pojednávanie aj v jeho neprítomnosti. Súd preto vo veci konal a rozhodol v neprítomnosti žalobcu,
žalovaných a vedľajšieho účastníka na strane žalovaného 1), prihliadajúc na obsah spisu a vykonané
dôkazy.

Podľa čl. 66 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 o právomoci a o
uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach, toto nariadenie sa uplatňuje len
na konania začaté, na listiny úradne vyhotovené alebo zaregistrované ako verejné listiny a na súdne
zmiery schválené alebo uzavreté od 10. januára 2015.
Podľa čl. 2 Nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v
občianskych a obchodných veciach, ak nie je v tomto nariadení uvedené inak, osoby s bydliskom na

území členského štátu sa bez ohľadu na ich štátne občianstvo žalujú na súdoch tohto členského štátu.

Podľa čl. 5 bod 3. Nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov
v občianskych a obchodných veciach, osobu s bydliskom na území členského štátu možno žalovať v
druhom členskom štáte vo veciach nárokov na náhradu škody z iného ako zmluvného vzťahu, na súdoch

podľa miesta, kde došlo alebo by mohlo dôjsť ku skutočnosti, ktorá zakladá nárok na náhradu škody.

Nakoľko sa jednalo o vec s cudzím prvkom, keďže žalobca má bydlisko v zahraničí, súd prvotne skúmal,
či má právomoc vo veci konať. Keďže žalovaný 1) má sídlo a žalovaný 2) miesto podnikania na území
Slovenskej republiky a ku skutočnosti, ktorá zakladá nárok na náhradu škody, došlo na území Slovenskej

republiky, má, v zmysle čl. 2 v spojení s čl. 5 bod 3. Nariadenia Rady (ES) č. 44/2001, právomoc vo
veci konať slovenský súd.
Žalobca pri výsluchu pred dožiadaným súdom uviedol, že na nadobudnutie lístkov sa nepamätá,
nepamätá sa na inštruktáž. Prvý raz keď išiel dole, nič nebránilo jazde, potom išli opäť hore a počas
jazdy došlo k havárii. Rozdiel medzi prvým a druhým razom nebol. Nespomína si ako došlo k nehode.

Vysokú trávu si nepamätá, ak by bola, bola by príčinou havárie, keďže by zavadzala. Nevedel, že na
trasemôžebyťauto,dolebolznak,že pohybautomobilovjezakázaný.Plánovanémáeštedve operácie
na vyrovnanie nosa a čeľuste. Po nehode ho často bolieva hlava, zhoršila sa mu pamäť, utrpeli hodiny
športu, začal sa horšie učiť, ťažšie samu rozmýšľa, sústredí. Zmenil sa jeho výzor, menej ľudí sa s
ním chce kamarátiť. Má komplexy kvôli zovňajšku, nemôže si nájsť dievča. Stal sa veľmi precitliveným,

trápia ho bolesti hlavy. Otec aj mama sa pre jeho stav veľmi trápia.
Otec žalobcu, ako jeho zákonný zástupca, pri výsluchu pred dožiadaným súdom uviedol, že lístky si
zakúpili v deň, keď došlo k nehode. Ohľadom bezpečnostných pravidiel ich nikto nepoučil. Podpísal, že
prevzal vec, tak mu to povedali, hovorili po slovensky. S bezpečnostnými pokynmi oboznámený nebol.
O spôsobe jazdy na kolobežkách poučený nebol ani o skutočnosti, že zjazd sa vykonáva na vlastné

riziko účastníkov. O bezpečnostných pravidlách nemohol poučiť syna, nakoľko žiadne pokyny neboli.
Prvýkrát sa spustili až do konca, k havárii došlo počas druhej jazdy. Počas prvej jazdy bolo úplne sucho,
keď sa spúšťali po druhýkrát, začal malý dáždik, ktorý bolo na asfalte sotva vidieť, po havárii sa spustil
dážď. Pri prvej jazde požiadal syna, aby ho nepredbiehal, lebo nevedeli, aký je spád kopca, aká je
rýchlosť. Sklon však bol príliš malý, na kolobežkách sa odrážaním schádzalo rýchlejšie. Keď sa uistili, že

jazda je bezpečná, rýchlosť nie je vysoká, spustili sa ešte raz. Moment zrážky nevidel. Nevedeli, že sa
môže objaviť dopravný prostriedok, keby takú informáciu mali, o podobnej zábave by ani neuvažovali.
Dole bola závora, aj znak, ktorý zakazoval pohyb dopravných prostriedkov. Nevedeli o tom, že sa tam
pília stromy. Nepadlo ani slovo o rýchlosti, pokynoch, ani o lesných prácach. Viditeľnosť v zákrutách
dostatočná nebola, tráva bola vysoká asi 40 cm. Ak by aj bola tráva pokosená, auto by aj tak nebolo

možné zbadať. Pri závore stál človek, ktorý kontroloval, aby na plochu nevošiel automobil. Po prvom
raze videl, že trasa je bezpečná, dávajú na ňu pozor, všetko je kontrolované. Syn mohol ísť rýchlosťou
okolo 15 km za hodinu, rýchlosť nebola veľká. Po nehode našiel svojho syna uprostred cesty s rozbitou
hlavou, z úst a nosa mu tiekla krv. Boli zavolaní záchranári, vodič sa nijak nesnažil zachraňovať. Potom
záchranári volali vrtuľník. Lekár vrtuľníka urobil tracheotómiu, poskytol umelé dýchanie. Následne syna

dopravili do nemocnice v Poprade, odtiaľ ho vrtuľníkom previezli do Košíc, kde vykonali neodkladnú
operáciu, zošili pečeň, následne mu operovali hlavu. Syn sa nachádzal v umelej kóme. Keď za 2 týždne
opuch mozgu opadol, previezli ho do Litvy, kde ležal v kaunaských univerzitných klinikách. Tam mu
vykonali rekonštrukciu očnej jamky, lícnej kosti, čeľustí. Napravili mu časť lebky pomocou implantátov,za nejakú dobu napravili škúlenie, vykonali ešte plastiku lebky, voperovali mu umelé implantáty. Jazva
na hlave bola široká, nerástli mu vlasy. Keď dovŕši 18 rokov budú vykonané 3 operácie. Lieči sa doposiaľ.
Budú mu ešte robiť rekonštrukciu čeľuste a korekciu zhryzu. Odstránené budú niektoré zuby, vykonajú

korekciu nosa, odstránenie jaziev na tele. Pred nehodou sa syn zaoberal tancom, vyhral veľa národných
aj medzinárodných cien. V súčasnosti už tancovať nemôže, nemá rovnováhu. Nehoda mala vplyv
na jeho štúdium, dovtedy sa učil dobre, po úraze sa známky líšia, má narušenú pamäť, koncentráciu
pozornosti, ťažko sa sústredí. Stal sa precitliveným. Manželka sa po nehode venovala dva roky len
starostlivosti o jeho zdravie. Odvrátili sa od neho kamaráti, ťažko sa mu priatelí s dievčatami. Je to

bremeno pre celú rodinu. Často musia chodiť do Vilniusu na konzultácie k špecialistom, čo zaberá veľa
pracovného času, stojí to veľa peňazí.

Žalovaný 2) pri výsluchu na súdnom pojednávaní uviedol, že išiel zdola na ŠTART. Rampa bola otvorená
a nik tam nebol, popri ceste stretol len turistov. V mieste nehody slabo pršalo. V deň nehody išiel tou
cestou 2-krát, nik tam však nebol. Ráno išiel do roboty, auto mal hore. Dole schádzal približne o 14.00

hodine, v Tatranskej Lomnici sa zdržal 20-30 minút a následne išiel hore. Ráno bola rampa otvorená.
Keď išiel zhora, rampa bola otvorená, nik tam nebol. Žalobcu zbadal asi na 5 metrov, tráva tam bola dosť
vysoká. Cesta je široká približne 2,5 metra, akurát tam prejde chodec. Chlapec ako ho zbadal, zbrzdil,
dostal šmyk a vletel mu do auta. V lese robí, chodil tam do práce. Videl, že tam chodia kolobežky, no
nevedel o nich nič. Kolobežkári chodili tadiaľ každý deň od rána do večera, aj bicykle, aj autá. Stalo

sa možno jedenkrát, že rampu ráno otvoril, rampa bola stále otvorená, na cestu mohol vojsť ktokoľvek,
avšak bola tam značka, že je tam povolený vjazd len s povolením TANAP-u. On takéto povolenie mal.
Nevedel o prevádzkovom poriadku pre kolobežkárov. Štátne lesy ho neinformovali, že udelili súhlas na
prevádzku kolobežiek. Od mája 2009 sa mu ani raz nestalo, že by ho zastavili zamestnanci žalovaného
1) pri rampe. V deň nehody pršalo možno 20 minút pred nehodou, pršalo aj počas nehody. Nikdy

nevidel pri rampe osobu, ktorá by vyzerala, že rampu riadi, že je tam na to, aby rampu otvárala.

Okrem výsluchu žalobcu, jeho zákonného zástupcu a žalovaného 2), súd vykonal vo veci dokazovanie aj
výsluchom svedkov O. Č. V. O. G., znaleckým posudkom O.. M. H. č. 143/2014 a listinnými dôkazmi, a to
interným pokynom Tatranských lanových dráh, a. s., dohodou č. 9/N/2008, lekárskymi správami zo dňa

10. 7. 2009, 11. 10. 2009, 29. 10. 2009, 13. 5. 2010, 14. 10. 2010, 10. 3. 2010, 28. 5. 2012, potvrdením
o stupni invalidity, fotodokumentáciou, správou zo školského tanečného klubu, správou školy, výpisom z
obchodného registra žalovaného 1), návrhom na mimosúdnu dohodu, výpisom z lekárskych záznamov
zo dňa 12. 10. 2009, vyjadrením rodičov žalobcu, správou zo psychologickej konzultácie, oznámením o
plánovanej ortodontickej liečbe a obsahom pripojeného spisu Okresného riaditeľstva PZ, úrad justičnej

a kriminálnej polície, Poprad, ČVS: ORP-916/OVK-PP-2009, zistiac nasledovný skutkový stav:
Žalovaný 1) je univerzálnym právnym nástupcom obchodnej spoločnosti Tatranské lanové dráhy, a. s.,
ktorá sa zlúčila so žalovaným 1) ku dňu 1. 5. 2010.

Podľa interného pokynu Tatranských lanových dráh, a. s., čl. 6 písm. k), zamestnanci sú povinní pred

spustením prevádzky skontrolovať stav trate určenej pre zjazd a podľa potreby ju čistiť a upravovať.
Podľa čl. 8 sú zjazdy fun toolsov počas pracovných dní vždy o 12.00, 13.00, 14.00, 15.00, 16.00 hod. s
predjazdcom a od 16.30 hod. do 19.00 hod. nepretržite bez predjazdca. Cesta bude uzavretá rampou
na vjazde z Tatranskej Lomnice počas celej doby prevádzky atrakcií. Uzavretie rampy bude realizované
počas každej prevádzky fun toolsov bez ohľadu na to, či prebieha ťažba alebo nie. Na rampe bude

osadená tabuľa s označením „Stop - prevádzka atrakcií - Cesta uzavretá“. Rampa bude uzamykateľná.
Pokiaľ neprevádzkujeme zjazd fun toolsov, rampa bude otvorená bez prítomnosti regulovčíka. Počas
prítomnosti regulovčíka bude na vjazde na cestu pred rampou smerom zdola osadená prenosná značka
„Stop“. Na štarte smerom do Tatranskej Lomnice bude umiestnená v strede cesty prenosná značka
„Stop“ počas celej doby prevádzky atrakcií. Počas prevádzky bude na reguláciu dopravy dohliadať

regulovčík a pracovníci požičovne na štarte, spojení vysielačkami, pričom zabezpečený je horný vjazd
na trať na štarte a spodný vjazd na trať v Tatranskej Lomnici. Rampa v Tatranskej Lomnici je počas
prevádzky fun toolsov nepretržite zavretá, každé auto má povinnosť zastaviť pri rampe. Regulovčík ju
otvorí a vpustí auto na trať iba autá s povolením ŠL TANAP-u alebo s ich platným povolením, pokiaľ sa
nenachádza na trati žiaden klient s fun toolsom. Predjazdec dohliada na štarte, aby sa nikto zo skupiny

klientov nevydal na cestu skôr, ako bude overené, že sa na ceste nenachádza žiadne vozidlo.

Slovenská republika - Štátne lesy TANAP-u ako poskytovateľ a Tatranské lanové dráhy, a. s. ako
užívateľ uzatvorili dňa 18. 8. 2008 dohodu číslo 9/2008 o užívaní prístupovej komunikácie v katastrálnomúzemí Tatranská Lomnica, na základe ktorej si dohodli užívanie uvedenej prístupovej asfaltovej
komunikácie, ktorú užívateľ bude využívať ako prístupovú komunikáciu, okrem iného na prevádzkovanie
odsúhlasených letných športových aktivít (jún - september).

Podľa lekárskej správy Nemocnice Poprad, a. s. zo dňa 10. 7. 2009 bol žalobca privezený vrtuľníkom pre
polytraumu, spôsobenú zrážkou s osobným automobilom. Ako diagnóza bola stanovená polytrauma,
edém mozgu, maxilofaciálne poranenie, zlomenina kalvy T vľavo, ruptúra ľavého laloka pečene, početné
kontúzie a odreniny na končatinách. Podľa správy Rehabilitačného sanatória v Palange zo dňa 11. 10.

2009, bol dňa 29. 7. 2009 žalobca operovaný orálnymi a maxilofaciálnymi chirurgmi, dňa 13. 8. bola
prevedená kranioplastika pomocou ošetrenia lebečných kostí. Bola dokončená prvá fáza rehabilitácie
a boli odporučené ďalšie rehabilitácie. Reč je pomalá, prejavuje sa tvárová asymetria. Chodí sám. Nie
je schopný udržať vertikálnu pozíciu pri státí na ľavej nohe a dokáže stáť rovno počas 2 sekúnd na
pravej nohe. Podľa správy Lekárskej univerzity kliniky v Kaunase zo dňa 29. 10. 2009 bol žalobca
hospitalizovaný od 14. 10. 2009 do 26. 10. 2009 s diagnózou Status post polytraumam, pričom dňa

27. 10. 2009 bol operovaný na oddelení tvárovej chirurgie, boli mu odstránené platničky osteosyntézy
fixujúce ľavú zygómu s nižším obežným hrebeňom, ako aj ľavú časť čeľustnej kosti. Podľa správy
Lekárskej univerzitnej kliniky v Kaunase zo dňa 13. 5. 2010 bol žalobca hospitalizovaný od 27. 4. 2010
do 13. 5. 2010 pre druhú kranioplastiku na pediatrickom neurochirurgickom oddelení. Dňa 28. 4. 2010
bol operovaný. Podľa správy Lekárskej univerzitnej kliniky v Kaunase zo dňa 14. 10. 2010 bol žalobca

hospitalizovaný od 12. 10. 2010 do 14. 10. 2010, pričom dňa 13. 10. 2010 bol operovaný z dôvodu
strabizmu po poranení. Podľa výpisu zo zdravotných záznamov, zdravotný stav žalobcu a stupeň jeho
invalidity mu zabráni angažovať sa v platených činnostiach a aktivitách s veľkou pravdepodobnosťou
počas celého života. Podľa potvrdenia o stupni invalidity, vydaného Ministerstvom sociálnej istoty a
práce Litvy dňa 4. 4. 2011, je stupeň invalidity žalobcu mierny, stanovený od 21. decembra 2010 do 2.

3. 2015. Podľa správy Fakultnej nemocnice v Klaipéda zo dňa 28. 5. 2012, do budúcnosti sú plánované
u žalobcu operácie, a to korekcia skusu pomocou svoriek, chirurgická korekcia skusu a asymetrie
tváre a korekcia nosa. Podľa oznámenia zo dňa 15. 5. 2014 je u žalobcu plánovaná ortodontická
liečba, spolu s ortognátnou chirurgiou, ktorej cena je 6000-8000 Lt. a trvá priemerne 2 roky. Podľa
správy zo psychologickej konzultácie so žalobcom zo dňa 6. 6. 2012, v máji roku 2012 psychológ

SlužbyprepodporuvzdelávaniavPalangeposkytolžalobcovipsychologickúkonzultáciukvôlištudijným,
emocionálnym, komunikačným problémom. Výsledky vyšetrenia ukazujú existujúce problémy v regulácii
činnosti, v kontrole výsledkov činnosti kvôli zlyhaniu regulačnej funkcie CNC, v miernej poruchu emócií
(zmiešaná úzkostná-depresívna reakcia), adaptačné problémy.

Školský klub Palanga vo vyjadrení zo dňa 28. 6. 2011 uviedol, že v tanečnej skupine žalobca tancoval
od septembra 2003. Všetky svoje úlohy robil so záujmom, vynikal citom pre hudbu a vynikajúcou
koordináciou, preto dosahoval vynikajúce výsledky. Nešťastie, ktoré sa mu stalo, mu nedovolilo
pokračovať v tréningoch. Po návrate sa veľmi snažil, aby sa mohol vrátiť medzi kamarátov, avšak
nešťastie malo na jeho psychiku negatívny vplyv. Jeho koncentrácia a pozornosť sa zhoršili, učenie

tanečných techník mu išlo oveľa pomalšie ako očakávali. Jeho psychický stav počas tréningov nebol
dobrý, aj keď sa plánoval zúčastniť letného športového tréningového sústredenia 2010, jeho nálada
sa počas jesene zhoršovala, stratil motiváciu pokračovať v športovom tancovaní a opustil športovú
tréningovú skupinu.

Stredná škola Palanga vo vyjadrení zo dňa 28. 6. 2011 uviedla, že žalobca je žiakom 7. triedy, ktorú
navštevuje od 5. ročníka. 5. a 6. ročník ukončil dobrými známkami, bol vyznamenaný za úspechy v
športových aktivitách. Po prekonaní úrazu mu bolo pridelené domáce štúdium na rok 2009/2010. Jeho
známky v školskom roku 2010/2011 boli len dostačujúce, nakoľko po úraze sa oveľa rýchlejšie unaví,
má ťažkosti s koncentráciou a poruchou sústredenosti, čoraz častejšie si sťažuje na bolesti hlavy.

Rodičia žalobcu vo vyjadrení o jeho zdravotnom stave zo dňa 31. 5. 2012 uviedli, že pred nehodou bolo
ich dieťa šťastné a aktívne, čo už teraz o ňom nemôžu povedať. Je oveľa senzitívnejšie a vznetlivejší
ako predtým. Jeho snom bolo stať sa profesionálnym tanečníkom, čo sa neuskutoční. Nevládze pri
namáhavých telesných aktivitách a nemôže ďalej pokračovať v tréningu. Musel zanechať aj iné aktivity,

najmä vodné športy, má striktne zakázané potápať sa, plávať a skákať do vody. Počas cestovania,
obzvlášť pri cestovaní lietadlom, trpí bolesťami hlavy. Potrebuje viacej odpočinku a relaxácie. Nehoda
dramaticky zmenila rytmus ich života. Musia si dávať pozor na oveľa viacej nebezpečenstiev, ktoré
môžu stav ich syna poškodiť. Navždy musí byť po dozorom lekárov. Musí sa vyhýbať rôznych faktoromživotného prostredia, nemôže zostávať dlho na slnku, nevie znášať hluk a byť na miestach s veľa ľuďmi.
Nemôže ísť s kamarátmi na rôzne akcie. V škole má aj zlé známky. Pred nehodou mal dobré výsledky,
teraz sa nevie koncentrovať, myslením sa rýchlo unaví. Učitelia v škole neskrývajú fakt, že pri vyučovaní

ich syna musia vynaložiť dva krát toľko úsilia ako predtým. Syn si naďalej praje komunikovať s ostatnými
deťmi, ale dostáva sa mu aj uštipačných poznámok a posmeškov, čo narúša normálnu komunikáciu a
možnosť byť plnohodnotným žiakom.

Svedok O. Č. pri výsluchu na súdnom pojednávaní uviedol, že bol brigádnikom firmy TMR. Jeho úlohou

bolo stáť pri vjazde a kontrolovať, aby tam nešli autá, keď išli kolobežky. Pri ceste mal stoličku, na ktorej
sedel a ak išlo auto, mal ho zastaviť. Auto zastavoval znamením rukou. Nevedel uviesť, či mal na sebe
nejakú vestu alebo iné označenie. Počas celého obdobia ako brigádoval na uvedenom mieste , tak
autá zastavoval len rukou, asi mu to prikázal vedúci G.. Autá nekontroloval, len ich usmerňoval. Nevedel
uviesť, či pri vjazde na cestu bola nejaká značka obmedzujúca vjazd vozidiel. Žiadny mechanický
prostriedok, ktorý mal zabrániť vjazdu áut, tam nebol. Nevedel uviesť, či tam bola závora a či fungovala.

Nepamätal si, či bol oboznámený s interným pokynom ohľadne prevádzkovania atrakcií. V deň nehody
určite nebol prvý raz na pracovisku. K dispozícii mal vysielačku. Keď hlásil partnerovi na štarte, že na
ceste je auto, už bolo neskoro. Auto nezastavilo, nevedel uviesť, prečo. Šofér pokračoval v jazde napriek
tomu,ženanehomával.Nemalpríkazpoužívaťrampu,vysvetlilimu,žemápricestesedieťazastavovať
autá. Nevedel uviesť, v akej vzdialenosti od cesty sedel a z akej vzdialenosti zbadal prichádzajúce

vozidlo. Bol to prvý prípad, keď mu auto nezastavilo. Rampa bola zdvihnutá, inak by auto neprešlo. Z
miesta sa nevzdialil, pokiaľ mu bolo treba ísť na toaletu, ohlásil to do vysielačky na štarte. Ľudia sa
spúšťali na kolobežkách sami, nepamätal si, že by bol nejaký predjazdec.

Svedok O. G. pri výsluchu na súdnom pojednávaní uviedol, že pracoval u žalovaného 1) ako aktivity

manažér, jeho pracovnou náplňou bolo dohliadať na prevádzky, pripraviť prevádzky na sezónu a
dohliadať na zamestnancov. Vo vzťahu ku kolobežkám bol povinný pripraviť prevádzku, kontrolovať
ju, kontrolovať zamestnancov. Pracovne mu priamo podliehali aj regulovčíci. Pred každou sezónou
boli zamestnanci riadne zaškolení o všetkých pracovných postupoch. Regulovčík pri výjazde mal za
úlohu zabezpečiť prevádzku pred začatím prevádzky, uzavrieť rampu a vykonať kontrolu cesty, ktorú

vykonával sám alebo po dohode s iným kolegom. Hlavnou úlohou regulovčíka bolo zabrániť vjazdu
vozidiel počas jazdy kolobežiek. V dobe nehody bolo zabránenie vjazdu vozidiel zabezpečené pevnou
rampou a regulovčíkom. Inak ako rampou sa vjazd vozidiel nezabezpečoval. Nepamätal si, akým
spôsobom boli organizované zjazdy kolobežkárov. V prípade, že prebiehala ťažba dreva, predjazdec
s kolobežkármi bol, využíval sa v prípade, ak bol zvýšený pohyb na ceste a ak regulovčík nevedel

tento pohyb obmedziť, keď tam boli ťažobné stroje, traktory. Inak ľudia jazdili priebežne ako prichádzali.
Prebiehalo u nich školenie o bezpečnosti pri práci, zamestnanci boli oboznámení s interným pokynom,
pravdepodobne každý zamestnanec interný pokyn podpisoval. Veľa krát sa stalo, že autá regulovčíka
nerešpektovali. Regulovčík bol označený reflexnou vestou. Na vestách označenie prevádzkovateľa
nebolo, každý zamestnanec mal menovku. Pri pokladniciach je tabuľa s prevádzkovým poriadkom vo

viacerých jazykoch. V deň nehody a po nahlásení úrazu išiel osobne na miesto nehody a zotrval tam do
odletu vrtuľníka, následne odviezol otca žalobca do Tatranskej Lomnice. Každá činnosť sa konzultovala
so Štátnymi lesmi TANAP-u. Cesta nie je bežnou komunikáciou, bola tam aj zákazová značka a na vjazd
museli mať vozidlá špeciálne povolenie, vydané Štátnymi lesmi TANAP-u.

Znalec O.. M. H. v znaleckom posudku č. 143/2014 zo dňa 18. 12. 2014, uviedol, že žalobca pri
úraze dňa 10. 7. 2009 utrpel zlomeninu lebky ľavej spánkovo-temennej oblasti bez vpáčenia úlomkov,
krvácanie pod tvrdé obaly mozgu vľavo, krvácanie pod pavúčnicu vľavo, pomliaždenie mozgu v ľavej
temenno-spánkovej oblasti, združené zlomeniny v oblasti suprazygomatickomaxilárneho komplexu Le
Fort III s poruchou spojenia tvárových a lebečných kostí, zlomeninu tela sánky vľavo bez posunu

úlomkov, vykĺbenie zuba č. 11 vpravo hore, roztrhnutie pečene s krvácaním pod puzdro pečene a do
dutiny brušnej, pomliaždenie hrudnej steny, pomliaždenie pľúc obojstranne s poúrazovým vdýchnutím
potravy do pľúc, pomliaždenie a odreniny kože v pravej bedrovej oblasti, pomliaždenie a odreniny
kože na prednej strane ľavého stehna, v oblasti pravého predkolenia, v oblasti ľavého členka, na
ľavej päte, na chrbte ľavej ruky, na chrbte pravej ruky a komplikácie opuch mozgu, dvojité videnie na

ľavé oko, roztrhnutie puzdra pečene v dôsledku pokračujúceho krvácania z centrálnej časti pečene
a poruchy dýchania. Vykonané boli operácie dňa 13. 7. 2009 tracheostómia, 10. 7. 2009 zošitie
pečene, 11. 7. 2009 odľahčujúca kraniotómia, zavedenie vnútrolebečného snímača a plastika tvrdého
obalu mozgu vľavo a po preložení do miesta bydliska punkčné odstránenie nahromadenej tekutinyv mieste odľahčujúcej kraniotómie vľavo, 29. 7. 2009 fixácia jarmového oblúka s čeľusťou vľavo
kovovou dlážkou, fixácia zlomeniny sánky, 13. 9. 2009 kranioplastika, 27. 10. 2009 odstránenie kovovej
platničky z miesta fixácie jarmového oblúka a čeľuste vľavo, 28. 4. 2010 doplnenie defektov v mieste

kranioplastiky cementom a 13. 10. 2010 predĺženie okohybného svalu na ľavom oku-odstránenie
dvojitého videnia. Absolvoval liečbu medikamentóznu, infúznymi roztokmi, transfúziami krvi, napojením
na umelú ventiláciu, zavedením cievky do močového mechúra a do žalúdka, naložením vyrovnávacej
fixácie na horné zuboradie po dobu 6 mesiacov a rehabilitačnú liečbu. K zraneniu žalobcu došlo
tak, že keď jazdil na kolobežke na trati medzi stanicou Štart a Tatranskou Lomnicou, došlo ku kolízii

s motorovým vozidlom. Jednalo sa o čelnú zrážku, po náraze kolobežky do vozidla došlo k pádu
poškodeného na vozovku. K poraneniu lebečnej klenby došlo priamym násilím na túto oblasť, ktoré
bolo dôsledkom nárazu hlavou do prednej časti motorového vozidla, rovnako ako zlomeniny v oblasti
kosti tváre. Odreniny kože na tvári menšieho rozsahu vznikli pri páde na vozovku. Ku krvácaniu pod
mozgové obaly a pod pavúčnicu, ako aj k pomliaždeniu mozgu v ľavej temenno-spánkovej oblasti,
došlo v dôsledku uvedeného tupého násilia. K opuchu mozgu došlo v príčinnej súvislosti s poranením

hlavy. K zlomenine sánky a k vykĺbeniu zuba došlo priamym násilím pri náraze hlavou do prednej časti
motorového vozidla, k roztrhnutiu pečene došlo tupým násilím, ktoré mohol spôsobiť náraz prednou
časťou vozidla do tela poškodeného, pričom sa nedá vylúčiť ani možnosť nárazu bruchom do volantu
kolobežky. K pomliaždeniu hrudníka a pľúc došlo tupým násilím, pravdepodobne nárazom do prednej
časti vozidla, nemožno vylúčiť ani vznik poranenia pádom na vozovku. K pomliaždeniu a odreninám kože

na horných a dolných končatinách, v oblasti chrbta oboch rúk, došlo pri páde na vozovku a následnom
otere o vozovku. Vytrpenú bolesť znalec ohodnotil na 1265 bodov, a to zlomeninu kosti spánkovej na
35 bodov, zlomeninu sánky bez posunu úlomkov na 50 bodov, združené zlomeniny centrálnej časti
suprazygomatikomaxilárnej na 150 bodov, vyrazenie jedného zuba na 10 bodov, tracheotómiu na 40
bodov, pomliaždenie mozgu na 150 bodov, pomliaždenie hrudnej steny na 20 bodov, pomliaždenie pľúc

a aspiráciu do pľúc na 200 bodov, poranenie vnútrobrušného orgánu s operáciou - roztrhnutie pečene na
80 bodov, pomliaždenie pravej ruky s odreninou kože na 15 bodov, pomliaždenie ľavej ruky s odreninou
kože na 15 bodov, pomliaždenie bedrového kĺbu s odreninou kože ťažšieho stupňa na 15 bodov,
pomliaždenie ľavého členka ťažšieho stupňa na 15 bodov, pomliaždenie päty vľavo ťažšieho stupňa
na 15 bodov, pomliaždenie predkolenia vpravo ťažšieho stupňa na 15 bodov, pomliaždenie predkolenia

vpravo ťažšieho stupňa na 15 bodov, pomliaždenie stehna ťažšieho stupňa vľavo na 15 bodov, krvácanie
vnútrolebečné na 200 bodov, operačný zákrok, kranioplastiku na 100 bodov, doplnenie kranioplastiky
s aplikáciou cementu na 85 bodov, odstránenie kovovej dlahy z tváre na 10 bodov a predĺženie
okohybného svalu na ľavom oku na 30 bodov, pričom v zmysle § 9 ods. 6 zák. č. 437/2004 Z. z. doporučil
zvýšiť položky 18b5 (združené zlomeniny centrálnej časti suprazygomatikomaxilárnej), 15a (zlomenina

sánky bez posunu úlomkov), 227 (krvácanie vnútrolebečné) na dvojnásobok, nakoľko si vyžiadali
operačný zákrok, položky 90a (poranenie vnútrobrušného orgánu s operáciou), 78 (pomliaždenie pľúc)
navrhol zvýšiť na dvojnásobok z dôvodu, že si vyžadovali bolestivý spôsob liečby a položku 224
(pomliaždenie mozgu) zvýšiť na dvojnásobok z dôvodu, že si vyžadovala operáciu a bolestivý spôsob
liečby. Podľa priebehu liečby určil, že k ustáleniu zdravotného stavu poškodeného pre hodnotenie

bolestného došlo v novembri 2010. K hodnoteniu sťaženia spoločného uplatnenia mal k dispozícii
výpisy zo zdravotnej dokumentácie poškodeného, aktuálne psychologické a neurologické vyšetrenia,
RTG snímok lebky, dňa 10. 12. 2014 poškodeného osobne vyšetril. Počas jeho vyšetrenia zistil, že
v oblasti temenno-spánkovej vľavo je polooblúkovitá jazva po kraniotómii a následných operáciách,
ktorá je prekrytá vlasmi a nie je dobre viditeľná, prítomná asymetria v oblasti lebečnej klenby, v oblasti

tváre je tiež prítomná asymetria, mierne vpáčenie ľavej strany tváre v oblasti jarmového oblúka a
ľavej očnice, deformita hornej pery vľavo, otváranie úst je obmedzené o jednu tretinu, prítomný je
predkus, strata zuba č. 11 bola nahradená, zhryz zubmi je rovnomerný. Pod ľavou očnicou je 3 cm
dlhá vodorovná jazva, na prednej dolnej časti krku je jazva po tracheotómii, v oblasti brušnej steny sa
nachádza jazva po operácii pečene 25 cm dlhá, keloidného charakteru, stena brušná je bez oslabenia.

RTG lebky vykazujú drobné defekty v lebečnej klenbe v mieste kranioplastiky a zavedenia snímača
vnútrolebečného tlaku, prítomné sú znaky poúrazovej atrofie mozgu a zmeny v štruktúre mozgu a
zvýšenie mozgového moku. V psychologickom náleze je uvedené, že u poškodeného je charakteristická
slabá krátkodobá pamäť, dlhodobá pamäť je dobrá, prítomné aj rigidnosť myslenia, emocionálna
labilita,intraverzia,vyhýbaniesakomunikácii.Dopravnánehodaovplyvňujesúčasnýživotpoškodeného,

nakoľko si na ňu nešťastne spomína, snaží sa na ňu zabudnúť, zažíva nepríjemné pocity. Do doby do
dopravnej nehody bol vývoj poškodeného a učebný proces plynulé, po nehode sa výučba zhoršila, sú
preň charakteristické sociálne problémy, agresívne správanie. Úraz mozgu mohol negatívne ovplyvniť
krátkodobú pamäť, rigidnosť myslenia, neschopnosť ovládať emócie, je potrebná psychologická liečba.V súvislosti s úrazom došlo u žalobcu ku sťaženiu jeho spoločenského uplatnenia, ktoré spočíva v
prítomnosti kostného defektu v lebečnej klenbe, došlo k poškodeniu mozgu, dôsledkom poškodenia
mozgu došlo k psychickým poruchám, prítomné je poškodenie tváre, ktoré je sprevádzané funkčnými

poruchami a deformitou tváre, má keloidné jazvy na tele, mal priznanú invaliditu mierneho stupňa.
Následky po úraze sú trvalého charakteru. Deformácie v oblasti tváre a funkčné poruchy tváre by bolo
možné zmierniť vo veku 17-18 rokov života. Operačný výkon, ktorým by bolo možné zmierniť popisované
poruchy, nepovažuje za jednoduchý výkon a nemôže stanoviť jeho úspech, preto považuje daný stav v
oblasti tváre a hlavy za následky trvalé a nie je predpoklad, že by v budúcnosti mohlo dôjsť k zmierneniu

týchto porúch. Poškodený v dôsledku poranenia mozgu a tvárových kostí utrpel psychické poruchy, k
zmierneniu ktorých doposiaľ nedošlo a aj v budúcnosti bude potrebná liečba u psychológa. Sťaženie
spoločenského uplatnenia hodnotil na 960 bodov, a to kostný defekt v lebečnej klenbe na 60 bodov,
vážne mozgové alebo duševné poruchy po ťažkom poranení hlavy na 600 bodov, poškodenie tváre
sprevádzané funkčnými poruchami a zmenami výzoru na 200 bodov a keloidné jazvy po poraneniach
alebo operačných zákrokoch na 100 bodov. Poškodený utrpel úraz vo veku 12 rokov svojho života,

pričom v dôsledku úrazu došlo k poraneniam, ktoré majú vplyv na jeho ďalšie vzdelávanie a zaradenie
do pracovného procesu. Vzhľadom na psychické zmeny a zmeny vzhľadu, bude ovplyvňovaný aj pri
výbere svojho životného partnera a uplatnenia sa v spoločnosti. Pred úrazom mal záujem o tancovanie
v tanečnom krúžku, ktorý po úraze stratil, v súčasnosti hráva rekreačne volejbal. Vzhľadom na uvedené
dôvodydoporučilzvýšiťsadzbupresťaženiespoločenskéhouplatnenianadvojnásobok,t.j.1920bodov.

Zdravotný stav poškodeného pre účely pre účely hodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia bol
ustálenýkoncomroka2010.Nakoľkoupoškodenéhonedochádzakzhoršeniujehopsychickéhozdravia,
v súčasnej dobe je jeho psychický stav ustálený.

Z obsahu pripojeného spisu Okresného riaditeľstva PZ, odbor kriminálnej polície, Poprad, sp. zn. ČVS:

ORP-916/OVK-PP-2009, súd zistil, že uznesením zo dňa 10. 7. 2009 bolo začaté trestné stíhanie vo
veci prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, 2 písm. a) Tr. zákona s poukazom na § 138 písm.
h) Tr. zákona pre skutok, že dňa 10. 7. 2009 okolo 14.40 hod. na lesnej ceste v Tatranskej Lomnici
došlo doposiaľ nezistenou osobou k porušeniu právnych predpisov na prevádzku lesnej cesty Javorovou
dolinou, následkom čoho došlo k zrážke O. Z.L., ktorý viedol kolobežku v smere od lanovej zastávky

Štart do Tatranskej Lomnice, pričom vo vzdialenosti 800 metrov od stanice Štart v ostrej ľavotočivej
zákrute sa čelne zrazil s oproti idúcim motorovým vozidlom zn. Citröen Xsara, ev. č. KK 846-AN, ktoré
viedol M. B., v smere od Tatranskej Lomnice, v dôsledku čoho utrpel maloletý poškodený ťažké zranenia,
a to edém mozgu, maxilofaciálne poranenie, zlomeninu kalvy T vľavo plášťový SH T vľavo, ruptúru
ľavého laloka pečene, početné kontúzie a odreniny na končatinách, s nezistenou dobou liečenia a

elektronickým meračom Dräger Alcotest bolo požitie alkoholických nápojov u vodiča M. B. vylúčené.
Svedok O. G. pri výsluchu v prípravnom konaní, okrem iného, uviedol, že každý klient po prevzatí
materiálu podpíše prevzatie materiálu a oboznámenie sa s prevádzkovým poriadkom. Na zabezpečenie
bezpečnosti klientov je na začiatku cesty v smere od Tatranskej Lomnice v čase prevádzky, t. j. od 14.00
- 19.00 hod., tzv. regulovčík, ktorý v prípade vjazdu vozidla počas zjazdu klientov vozidlo zastaví. V

deň nehody prevádzku otvorili o 14.00 hod., pred otvorením skontrolovali cestu. Regulovčík zaujal svoje
miesto na začiatku cesty. Okolo 15.00 hod. regulovčík zahlásil prejazd vozidla smerom hore a následne
sa dozvedel, že došlo k úrazu. V čase, keď sa dozvedel o zrážke, tak nepršalo, pršať začalo až po
zrážke. Klient je poučený o tom, že na ceste alebo v jej blízkosti sa môžu nachádzať lesné stroje, že tam
chodia turisti a jazdu mal prispôsobiť svojím schopnostiam a okolnostiam. Svedok O. Č.I. pri výsluchu

v prípravnom konaní uviedol, že v deň nehody prišiel okolo 12.00 hod., kolegovia išli skontrolovať trať
a vyčistiť ju, on išiel na začiatok cesty z Tatranskej Lomnice, kde prišiel okolo 13.00 hod. Stál od rampy
asi 2-3 metre. Rampa je nefunkčná, preto stojí na začiatku cesty pri nej. Zjazd sa začínal o 14.00 hod..
Prešlo niekoľko jázd, ktoré prebehli v poriadku. Sedel pri rampe na stoličke, v červenej veste označenej
TLD. Počul, ako prichádza vozidlo, preto sa postavil, avšak vozidlo približne na jeho úrovni prešlo okolo

neho bez toho, aby zastavilo, pričom stihol ukázať rukou, aby zastavilo. Hneď volal kolegovi, že na cestu
vošlo auto, ale už bolo neskoro. Nikdy pri nástupe na brigádu nepodpisoval žiadne doklady a vždy bol o
činnosti, ktorú bude prevádzkovať, preškolený G.. Zákazníkov mali púšťať po skupinách, vždy, keď sa
nazbierali. Žiadne časové limity nemali stanovené. Znalec O.. O. U. v znaleckom posudku č. 16/2009
zo dňa 2. 9. 2009 uviedol, že žalobca pri úraze dňa 10. 7. 2009 utrpel mozgovo-lebečné poranenie -

krvácanie pod tvrdý obal mozgu, opuch mozgu obojstranne, zlomeninu lebky v oblasti spánkovej kosti
vľavo, krvácanie pod pavúčnicu vľavo, zlomeninu čeľuste a tvárových kostí, zlomeninu tela sánky vľavo,
vykĺbenie zuba č. 11, centrálne roztrhnutie pečene III. stupňa, pomliaždenie hrudníka, pomliaždenie pľúc
obojstranne s úrazovým vdýchnutím potravy do pľúc, pomliaždenie a odreniny v pravej bedrovej oblasti,ľavého stehna, pravého predkolenia, ľavého členka, ľavej päty, ľavej ruky, pravej ruky. Bolesť, vytrpenú
žalobcom pri uvedenom úraze, ohodnotil za krvácanie pod tvrdý obal mozgu vľavo na 340 bodov, za
opuch mozgu na 170 bodov, zlomenú spánkovú kosť vľavo 45 bodov, krvácanie do mozgu 340 bodov,

združené zlomeniny centrálna časť 150 bodov, zlomenina tela sánky 50 bodov, vykĺbenie zuba 10 bodov,
poranenie vnútrobrušných orgánov 80 bodov, pomliaždenie hrudnej steny ťažkého stupňa 20 bodov,
stlačeniehrudníkasúrazovouasfyxiou260bodov,pomliaždeniebedrovéhokĺbu15bodov,pomliaždenie
ľavého stehna 15 bodov, pomliaždenie pravého predkolenia 15 bodov, pomliaždenie ľavého členka
15 bodov, pomliaždenie ľavej päty 15 bodov, pomliaždenie ľavej ruky 15 bodov, pomliaždenie pravej

ruky 15 bodov, spolu 1570 bodov. Znalec z odboru Doprava cestná L.. Š. Ž.Á. v znaleckom posudku
č. 64/2009 zo dňa 7. 10. 2009 uviedol, že k dopravnej nehode prišlo na lesnej ceste so spevneným
asfaltovým povrchom, priemernej šírky cca 3,5 metra, s nespevnenými krajnicami. V okolí cesty sa
nachádza nízky, kalamitou poškodený stromový porast, kríky a vysoká tráva. Vozidlo zn. Citröen sa
pohybovalo v smere z Tatranskej Lomnice a v čase pred zrážkou prechádzalo priamym úsekom a
následne ľavotočivým smerovým oblúkom rýchlosťou približne 35 km/h, pričom vyššiu rýchlosť jazdy v

tomto úseku neumožňuje výškové a smerové vedenie komunikácie. Vozidlo sa v tomto úseku nemôže
pohybovať rýchlosťou vyššou ako 40 km/h. Vodič vozidla na kolíznu situáciu reagoval vo vzdialenosti
cca 14 - 24,8 metra pred miestom zastavenia a v čase cca 2,24- 3,34 sek. pred zastavením. Rýchlosť
prejazdukolobežkyúsekompredzrážkouniejemožnéstanoviťsdostatočnoupresnosťou,kolobežkana
vozovke nezanechala žiadnu brzdnú stropu. Medzná rýchlosť vozidiel pre bezpečný prejazd uvedeným

oblúkom je približne 50,14 km/h. Kolobežka sa v úseku mohla pohybovať rýchlosťou maximálne 50
km/h. V čase dopravnej nehody bolo okolie lesnej cesty porastené vysokou trávou, ktorá výrazne
obmedzovala rozhľadové podmienky. Jazda na tejto komunikácii vyžaduje zvýšenú opatrnosť zo strany
všetkých účastníkov. Vzhľadom na šírkové pomery cesty, obojsmerná premávka vozidiel a vzájomné
míňanie sa vozidiel možné len pri prejazde minimálnou rýchlosťou, prípadne je potrebné, aby jedno z

míňajúcich sa vozidiel zastavilo. Vzájomné minutie osobného vozidla Citroen a kolobežky je v úseku,
vzhľadom na šírkové pomery, možné, obaja účastníci však vzájomne musia na pohyb druhého účastníka
reagovať v dostatočnej vzdialenosti na to, aby dokázali prispôsobiť svoju techniku jazdy vzniknutej
situácii. Vodič vozidla Citröen má za denného svetla a pri neznížených rozhľadových pomeroch rozhľad
pred seba na nízky objekt do vzdialenosti max. 31,8 metra. Vodič vozidla Citröen na nehodovú situáciu

reagoval včas a prispôsobil svoju rýchlosť jazdy rozhľadovým pomerom, nakoľko dráha, na ktorej s
vozidlom zastavil, je kratšia, resp. sa rovná samotnej rozhľadovej vzdialenosti. V čase reakcie vodiča
na nehodovú situáciu mal vodič vozidla rozhľad pred seba na vzdialenosť približne 23-24 metrov. K
zrážke prišlo v pozdĺžnej vzdialenosti približne 0,3 metra od východiskového bodu merania v smere
jazdy kolobežkára a v priečnej vzdialenosti približne 1,65 metra od ľavej strany cesty v smere jazdy

vozidla Citröen. Rýchlosť jazdy vodiča vozidlom Citröen pri prejazde úsekom bola nižšia ako maximálna
povolená rýchlosť v úseku určená zákonnými ustanoveniami, a teda rýchlosť jazdy je možné vzhľadom
na zákonné ustanovenia vyhodnotiť ako správny prvok použitej technike jazdy. Vodič vozidla Citröen
mal možnosť zabrániť dopravnej nehode zastavením pred miestom zrážky v prípade, ak by sa v úseku
pohyboval rýchlosťou max. 29 km/h. Toto zabránenie zrážke však predpokladá, že by pred miestom

zrážky musel zastaviť aj samotný kolobežkár. Techniku jazdy vodiča kolobežky, s ohľadom na rýchlosť
jazdy, je potrebné vyhodnotiť ako správnu. K strate jazdnej stability kolobežky prišlo následkom zásahu
jej vodiča do riadenia, s najväčšou pravdepodobnosťou v dôsledku reakcie na kolíznu situáciu. V čase
zrážky bol povrch vozovky mokrý, čo tiež prispelo k skoršej strate jazdnej stability kolobežky, ako by
to bolo v prípade, ak by bola vozovka suchá. Vodič kolobežky mohol dopravnej nehode zabrániť v

prípade, ak by sa kolobežkou sa pohyboval pri pravom okraji cesty, keďže šírkové pomery na vozovke
mu to umožňovali. V takomto prípade by došlo k vzájomnému minutiu vozidla Citröen a kolobežky.
Toto zabránenie nehody však predpokladá, že obaja účastníci by vozidlá viedli nízkou rýchlosťou a
žiaden z nich by zároveň nestrácal nad vozidlom kontrolu. Smerové a výškové vedenie lesnej cesty,
ako aj jej šírkové parametre, neumožňujú bezpečnú prevádzku dopravných prostriedkov pri obojsmernej

premávke. V prípade, že na úseku je povolená jazda kolobežiek dole kopcom, z technického hľadiska a
z hľadiska bezpečnosti cestnej premávky by sa v protismere mala vylúčiť iná doprava. Vodič kolobežky
mátotiž,vzhľadomnakonštrukciukolobežky,výrazneobmedzenémožnostiovládaniatohtodopravného
prostriedku, hlavne v prípade zhoršených adhéznych pomerov na vozovke. Pri výsluchu znalec uviedol,
že šírkové usporiadanie lesnej cesty v úseku, kde prišlo k zrážke, neumožňuje vodičom viesť vozidlá

celým pôdorysom v pravej polovici cesty, ale vodiči sú nútení viesť vozidlá sčasti aj v ľavej polovici
vozovky, hlavne pri prejazde smerových oblúkov. Žalovaný 2) uzavrel dňa 15. 5. 2009 so Štátnymi
lesmi TANAP-u zmluvu o dielo, predmetom ktorej bolo vykonanie lesných prác v ochrannom obvode
Tatranská Lomnica, počnúc od 15. 5. 2009 do 30. 12. 2009. Žalovanému 1) bolo udelené oprávneniena vjazd a státie na lesných cestách a lesnom pôdnom fonde v správe a užívaní Štátnych lesov
TANAP-u na obdobie od 6. 5. 2 009 do 31. 12. 2009. Tatranské lanové dráhy, a. s. požiadali dňa 1.
6. 2009 Štátny lesy TANAP-u o udelenie súhlasu na prevádzkovanie letných Fun atrakcií zo stanice

Štart Javorovou cestou do Tatranskej Lomnice, v prevádzkovej dobe od 1. 6. 2009 do 1. 11. 2009,
od 12.00 do 19.00 hod.. Dňa 16. 6. 2009 Štátne lesy TANAP-u udelili Tatranským lanovým dráham,
a. s. súhlas, s podmienkou dodržania prevádzkovej doby od 14.00 do 19.00 hod., pričom zjazd je
potrebné organizovať na celé hodiny a zabezpečiť obojsmernú reguláciu dopravy. Podľa prevádzkového
poriadku pre zjazd horských kolobežiek, bod 1), pri zjazde zo stanice Štart je klient povinný jazdiť

po pravej strane cesty, chodci a cyklisti majú prednosť. Podľa bodu 5) je dôležité prispôsobiť rýchlosť
jazdy vlastnostiam povrchu cesty a vlastným schopnostiam. Podľa bodu 15) je jazda na fun tools na
vlastné riziko. Podľa bodu 16) druhá veta, v lese prebieha ťažba dreva. Podľa bodu 17) je počas
jazdy potrebné dávať pozor na lesné mechanizmy a rešpektovať pokyny pracovníkov ŠL TANAP-u.
Zákonný zástupca žalobcu dňa 10. 7. 2009 potvrdil na lístku číslo 004659, že zodpovedá za zapožičanú
športovú výstroj, pričom v uvedenom lístku je uvedené, že jazda je na vlastné riziko a potvrdzuje,

že bol oboznámený s prevádzkovým poriadkom. V správe Štátnych lesov TANAP-u zo dňa 13. 7.
2009, vypracovanej vedúcim ochranného obvodu, je, okrem iného, konštatované, že prevádzkovatelia
kolobežkovej atrakcie boli už pred udalosťou viackrát upozorňovaní na porušovanie podmienok dohody,
a to púšťanie kolobežkárov mimo povolených časov, začiatok dennej prevádzky pred 14.00 hod., často
už v doobedňajších hodinách, neprítomnosť predjazdca, neprítomnosť hliadky na vstupe pri rampe.

Uznesením zo dňa 5. 10. 2010, v spojení s uznesením Okresnej prokuratúry Poprad zo dňa 16. 12.
2010, sp. zn. 2Pv/627/29-25, bolo trestné stíhanie zastavené, nakoľko skutok nie je trestným činom a
nie je dôvod na postúpenie veci.

Podľa § 96 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na

jeho začatie, a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh
vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví.

Podľa § 96 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, súd konanie nezastaví, ak odporca so späťvzatím
návrhu z vážnych dôvodov nesúhlasí; v takom prípade súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v

konaní.

Podľa§96ods.3Občianskehosúdnehoporiadku,nesúhlasodporcusospäťvzatímnávrhuniejeúčinný,
ak dôjde k späťvzatiu návrhu skôr, než sa začalo pojednávanie, alebo ak ide o späťvzatie návrhu na
rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. V takomto prípade súd

rozhodne o zastavení konania do 30 dní od späťvzatia návrhu.

V súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd konanie v časti o zaplatenie bolestného vo výške
3.898,60 eura a o zaplatenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 5.817,60 eura
zastavil, nakoľko žalobca vzal v uvedenej časti podanú žalobu späť, pričom uvedený dispozitívny úkon

mu prislúchal. Žalobca podaním, doručeným súdu dňa 17. 4. 2015, navrhol, aby žalovaným bolo uložené
zaplatiť mu 69.552,60 eura, z toho z titulu náhrady za bolesť 27.907,80 eura a za sťaženie spoločného
uplatnenia 41.644,80 eura (27.763,20 eura zvýšených o 50 %), pričom návrh označil ako správne
znenie petitu. Keďže žalobca uvedeným podaním žiadal menej, než bolo predmetom konania na základe
uznesenia o pripustení zmeny žaloby zo dňa 30. 3. 2015, a to v časti bolestného o 3.898,60 eura

(keďže predmetom konania bol nárok na zaplatenie bolestného vo výške 31.806,40 eura) a v časti
náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia o 5.817,60 eura (keďže podaním zo dňa 16. 3. 2015
navrhol priznať náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 47.462,40 eura), súd, podľa
obsahu, posúdil podanie ako čiastočné späťvzatie žaloby. Žalovaní 1) a 2), ako aj vedľajší účastník na
strane žalovaného 2), s uvedeným čiastočným späťvzatím žaloby súhlasili. Vedľajší účastník na strane

žalovaného1)nevzniesolvočispäťvzatiužalobyvčastižiadnevýhradyaneuviedolžiadnevážnedôvody
pre nezastavenie konania.

Podľa § 420 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.

Škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti
tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za škodu takto spôsobenú podľa tohto zákona
nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov nie je tým dotknutá.
Zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.Podľa § 415 Občianskeho zákonníka, každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na
zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.

Podľa § 25 ods. 3 zákona č. 326/2005 Z. z. o lesoch, v znení účinnom do 30. 6. 2014, lesné cesty
je oprávnený využívať každý, kto ich potrebuje na hospodárenie v lesoch alebo na zabezpečovanie
starostlivosti o dotknuté územie a o stavby a zariadenia na tomto území, a to po dohode s ich vlastníkom,
správcom alebo so združením podľa § 51 ods. 2 o výške a o spôsobe úhrady za ich využívanie.

Podľa § 427 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu
zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky.
Rovnako zodpovedá aj iný prevádzateľ motorového vozidla, motorového plavidla, ako aj prevádzateľ
lietadla.

Podľa § 428 Občianskeho zákonníka, svojej zodpovednosti sa nemôže prevádzateľ zbaviť, ak bola
škoda spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke. Inak sa zodpovednosti zbaví, len ak
preukáže, že sa škode nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno požadovať.

Podľa § 441 Občianskeho zákonníka, ak bola škoda spôsobená aj zavinením poškodeného, znáša

škodu pomerne; ak bola škoda spôsobená výlučne jeho zavinením, znáša ju sám.

Podľa § 444 Občianskeho zákonníka, pri škode na zdraví sa jednorazove odškodňujú bolesti
poškodeného a sťaženie jeho spoločenského uplatnenia.

Podľa § 3 ods. 1, 2 zákona č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského
uplatnenia a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 273/1994 Z. z. o
zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne
a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní v znení
neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 437/2004 Z. z.“), náhrada za bolesť sa poskytuje jednorazovo;

musí byť primeraná zistenému poškodeniu na zdraví, priebehu liečenia alebo odstraňovaniu jeho
následkov.
Náhrada za bolesť sa poskytuje na základe lekárskeho posudku (§ 7 a 8). Sadzby bodového hodnotenia
za bolesť sú ustanovené v prílohe č. 1 v I. a III. časti.
Podľa § 4 ods. 1, 2 zákona č. 437/2004 Z. z., náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia sa

poskytuje jednorazovo; musí byť primeraná povahe následkov a ich predpokladanému vývoju, a to v
rozsahu, v akom sú obmedzené možnosti poškodeného uplatniť sa v živote a v spoločnosti.
Náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia sa poskytuje na základe lekárskeho posudku (§ 7 a 8).
Sadzby bodového hodnotenia za sťaženie spoločenského uplatnenia sú ustanovené v prílohe č. 1 v II.
a IV. časti.

Podľa § 5 ods. 1, 2, 4, 5 zákona č. 437/2004 Z. z., pri určení výšky náhrady za bolesť a výšky náhrady
za sťaženie spoločenského uplatnenia sa vychádza z celkového počtu bodov, ktorým sa bolesť alebo
sťaženie spoločenského uplatnenia ohodnotilo v lekárskom posudku (§ 7 a 8).
Výška náhrady za bolesť a výška náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia sa určuje sumou 2%

z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým
úradom Slovenskej republiky za kalendárny rok predchádzajúci roku, v ktorom vznikol nárok na náhradu
podľa odseku 1, za jeden bod a výsledná suma sa zaokrúhli na najbližšie celé euro smerom nahor.
Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky ustanoví výšku náhrady za bolesť a výšku náhrady
za sťaženie spoločenského uplatnenia určenú podľa odseku 2 opatrením vyhláseným v Zbierke

zákonov Slovenskej republiky uverejnením oznámenia o jeho vydaní najneskôr do 31. mája príslušného
kalendárneho roka.
V prípadoch hodných osobitného zreteľa, akým je uznanie invalidity, 4) môže súd náhradu za sťaženie
spoločenského uplatnenia zvýšiť najviac o 50%.

Podľa opatrenia Ministerstva zdravotníctva SR č. 21/2010 Z. z. o ustanovení výšky náhrady za bolesť
a výšky náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia na rok 2010, výška náhrady za bolesť a výšku
náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia za jeden bod v roku 2010 predstavuje 14,89 eura.Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych
vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť
v rozpore s dobrými mravmi.

Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa,
keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.

Podľa § 112 prvá veta Občianskeho zákonníka, ak veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo na súde alebo
u iného príslušného orgánu a v začatom konaní riadne pokračuje, premlčacia doba od tohto uplatnenia
po dobu konania neplynie.

V súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd vyhovel žalobe žalobcu vo vzťahu k žalovanému
1), a to v časti, uvedenej vo výroku rozsudku, nakoľko v uvedenej časti mal preukázanú jej dôvodnosť.
Žalobca sa podanou žalobou domáhal náhrady škody, ktorá mu bola spôsobená na zdraví pri zrážke
s motorovým vozidlom žalovaného 2), a to náhrady za bolesť vo výške 27.907,80 eura a náhrady za

sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 27.763,20 eura, zvýšenej o 50 %, t. j. 41.644,80 eura.
Na úvod je potrebné uviesť, že žalobca sa podanou žalobou domáhal náhrady bolestného vo výške
22.702,20 eura tak, ako bola vyčíslená v znaleckom posudku, vypracovanom v trestnom konaní O..
U., ako aj náhrady sťaženia spoločenského uplatnenia, zvýšenej o 50 %, vo výške určenej znaleckým
posudkom. Žalovaný 1) a vedľajší účastník na strane žalovaného 2) namietali riadne uplatnenie nároku v

časti náhrady za bolesť vytrpenú po prevoze žalobcu do miesta bydliska (ďalej len „následné bolestné“)
a náhrady na sťaženie spoločenského uplatnenia na súde včas a z uvedeného dôvodu považovali
nároky v tejto časti za premlčané. Súd premlčanie uvedených nárokov preukázané nemal. Nárok na
následné bolestné a nárok na sťaženie spoločenského uplatnenia boli uplatnené včas, nakoľko nárok na
následnébolestnéboluplatnenýnasúdedňa12.6.2012anároknanáhraduzasťaženiespoločenského

uplatnenia podanou žalobou dňa 7. 7. 2011, t. j. v rámci plynutia dvojročnej subjektívnej premlčacej
doby, ktorá začala plynúť od ustálenia zdravotného stavu žalobcu, t. j. od novembra 2010. Pokiaľ aj
výška uplatnených nárokov nebola v žalobe, resp. v podaní zo dňa 12. 6. 2012, uvedená konkrétnou
sumou a bola žalobcom doplnená až následne, po vykonaní znaleckého dokazovania, jednalo sa len
o doplnenie žaloby (neúplného podania). Podľa ustálenej judikatúry, k spočívaniu plynutia premlčacej

doby dochádza aj v prípade neúplného podania, podaného na súde, pokiaľ žalobca v začatom
konaní riadne pokračuje. Pokiaľ teda je žaloba neúplná, ide napriek tomu o žalobu, ktorá vyvoláva
spočívanie premlčacej doby. Vady žaloby je však potrebné odstrániť, nakoľko k spočívaniu premlčacej
doby dochádza len vtedy, ak žalobca v konaní riadne pokračuje. K spočívaniu premlčacej doby by preto
nedošlo, ak by žalobca v konaní riadne nepokračoval, pokiaľ by svoje podanie neopravil alebo nedoplnil.

Žalobca však svoj nárok na náhradu sťaženia spoločenského uplatnenia a následného bolestného v
žalobe, resp. podaní zo dňa 12. 6. 2012 riadne označil tak, že bolo nepochybné, akého nároku sa
voči žalovaným domáha a na základe akých právnych a skutkových dôvodov, už v žalobe žiadal,
aby na zistenie konkrétnej výšky bodového ohodnotenia následného bolestného a náhrady za sťaženie
spoločenského uplatnenia bolo nariadené znalecké dokazovanie a v konaní riadne pokračoval, keď

bezodkladne po doručení znaleckého posudku doplnil žalobu o konkrétnu výšku žalovaných nárokov.
Podanie žalobcu zo dňa 16. 3. 2015 nepredstavovalo uplatnenie nároku na súde, ale len doplnenie
neúplnej žaloby. Navyše, vznesenie námietky premlčania, vzhľadom na všetky okolnosti prípadu, súd
považoval za rozporné s dobrými mravmi. Uplatnenie námietky premlčania je zákonným inštitútom, teda
zásadne neodporuje dobrým mravom. V ojedinelých prípadoch však vznesenie námietky premlčania

môže mať za následok neprimerane tvrdý postih v porovnaní s rozsahom a charakterom uplatňovaného
práva a dôvodmi, pre ktoré žalobca svoje právo včas neuplatnil. Je potrebné uviesť, že žalobca bol
v čase vzniku škody na zdraví, ako aj v čase podania žaloby na súd, maloletým dieťaťom, ktoré
sa v súvislosti so spôsobenou škodou na zdraví podrobovalo opakovane operáciám v mieste svojho
bydliska, absolvovalo rehabilitácie a začleňovalo sa do predchádzajúceho spôsobu života. Preto by

bolo v rozpore s akoukoľvek požiadavkou spravodlivosti od neho žiadať, aby v čase, keď podstupoval
opakovanú liečbu, pri ktorej opätovne vytrpel ďalšie bolesti, sa, za účelom vyhotovenia znaleckého
posudku, dostavil na územie Slovenskej republiky. Vyhotovenie znaleckého posudku v mieste bydliska
žalobcu by, z dôvodu rozdielnosti právnych úprav, bolo absolútne neúčelné a nehospodárne, nakoľkoby nemohlo slúžiť ako podklad pre rozhodnutie v konaní. Pokiaľ by bol žalobca uviedol do žaloby, z
dôvodu presnej konkretizácie, akúkoľvek sumu, najmä z hľadiska následného rozhodovania o náhrade
trov konania, by to bolo opätovne rozporné s dobrými mravmi, nakoľko od žalobcu nebolo možné

spravodlivožiadať,abybezpríslušnéhoodbornéhoposúdeniakvantifikovalsvojnároknabolestné,resp.
sťaženie spoločenského uplatnenia.

Predpokladmi vzniku zodpovednostného právneho vzťahu za škodu v zmysle § 420 Občianskeho
zákonníka sú porušenie právnej povinnosti, existencia škody, príčinná súvislosť medzi porušením

právnej povinnosti a škodou a zavinenie, pričom občiansko-právna úprava zodpovednosti za škodu
vychádza z prezumpcie nedbanlivostného zavinenia (teda nedbanlivostné zavinenie sa predpokladá).
Súd mal v konaní vo vzťahu k žalovanému 1) preukázané splnenie všetkých atribútov vzniku
zodpovednostného právneho vzťahu zo zodpovednosti za škodu. Z výpisu z obchodného registra
žalovaného 1) mal súd preukázané, že je univerzálnym právnym nástupcom obchodnej spoločnosti
Tatranské lanové dráhy, a. s., ktorá zanikla zlúčením so žalovaným 1), čím prešli všetky práva a

povinnosti z Tatranských lanových dráh, a. s. na žalovaného 1). Obchodná spoločnosť Tatranské lanové
dráhy, a. s. bola prevádzkovateľom letných atrakcií, vrátane jázd kolobežkou, v Tatranskej Lomnici, v
období od 1. 6. do 1. 11. 2009. Atrakcie boli prevádzkované na lesnej ceste, v správe Štátnych lesov
TANAP-u, ktoré komunikáciu poskytli na základe zmluvy zo dňa 18. 8. 2008 do užívania právnemu
predchodcovi žalovaného 1), pričom súhlas s prevádzkovaním letných atrakcií, vrátane podmienok ich

prevádzkovania, udelili Štátne lesy TANAP-u dňa 16. 6. 2009. Právny predchodca žalovaného 1) vydal
prevádzkový poriadok a interný pokyn, ktoré podrobne upravovali podmienky prevádzkovania letných
atrakcií a povinnosti zúčastnených osôb (klientov, zamestnancov právneho predchodcu žalovaného 1)).
Interný pokyn obsahoval aj podrobné vymedzenie a popis spôsobu zabezpečenia cesty proti vjazdu
motorových vozidiel. Cesta mala byť počas celej prevádzky atrakcií zabezpečená rampou, obsluhu

ktorej mal zabezpečovať zamestnanec právneho predchodcu žalovaného 1) (regulovčík). Atrakcie mali
byť vykonávané v organizovaných zjazdoch, v pracovných dňoch od 12.00 hod. do 16.00 hod. v
hodinových intervaloch s predjazdcom a od 16,30 hod. do 19.00 hod. nepretržite bez predjazdca. Z
vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že právny predchodca žalovaného 1) porušil všeobecnú
prevenčnú povinnosť podľa § 415 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého je každý povinný počínať

si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, majetku, na prírode a životnom prostredí. Uvedené
zákonné ustanovenie ukladá každej osobe povinnosť zachovávať vždy taký stupeň opatrnosti, ktorý
možno od nej, vzhľadom na konkrétnu časovú a miestnu situáciu, rozumne požadovať, a ktorý je
spôsobilý zabrániť alebo aspoň čo najviac znížiť riziko vzniku škôd na živote, zdraví, či majetku. Jedná
sa o tzv. generálnu prevenciu, ktorá zaťažuje každého účastníka občianskoprávnych vzťahov. Právny

predchodca žalovaného 1) v rozpore so všeobecnou prevenčnou povinnosťou, ako aj v rozpore s
vlastným interným predpisom a podmienkami prevádzkovania atrakcií, uvedenými v súhlase správcu
cesty, nevykonal primerané a dostatočné opatrenia na zabránenie vjazdu motorových vozidiel na
cestu, na ktorej prevádzkoval letné atrakcie a nezabezpečil organizáciu uvedených atrakcií spôsobom,
určeným v internom pokyne a podmienkach prevádzkovania atrakcií, uvedených v súhlase správcu

cesty, v dôsledku čoho došlo k vjazdu žalovaného 2) na cestu a zrážke so žalobcom, ktorý vykonával
jazdu na kolobežke. Rampa, ktorá mala byť počas celej prevádzky letných atrakcií uzavretá, bolo v deň
úrazu žalobcu otvorená, čo bolo preukázané výpoveďami zákonného zástupcu žalobcu, žalovaného 2),
ako aj svedka Č., ktorý v uvedený deň vykonával funkciu regulovčíka pri vjazde. Žalovaný 2) dokonca
tvrdil, že hoci v deň nehody prešiel vjazdom na cestu viackrát, pri rampe nevidel žiadneho zamestnanca,

ktorý by bol za jej obsluhu, resp. za vjazd vozidiel na cestu, zodpovedný. Je nepochybné, že pokiaľ
právny predchodca žalovaného 1) prevádzkoval letné atrakcie, bol povinný, a to vzhľadom na charakter
cesty, na ktorej atrakcie prevádzkoval, jej šírku, kvalitu povrchu, rozhľadové pomery, prebiehajúce lesné
práce, zabezpečiť cestu proti vjazdu motorových vozidiel. Aj znalec L.. Ž. v trestnom konaní konštatoval,
že, vzhľadom na technický stav cesty je táto úplne nevhodná na prevádzkovanie atrakcií (kolobežiek)

pri súčasnom pohybe motorových vozidiel. Cesta je široká priemerne 3,5 metra, čo neumožňuje plynulé
vyhýbanie sa dvoch účastníkov cestnej premávky pri obojsmernej premávke. Navyše, krajnice cesty
sú nespevnené, čo vylučuje jazdu úplne pri krajnici, okolie cesty bolo porastené vysokou trávou, ktorá
zabraňovala rozhľadu pri jazde. Právny predchodca žalovaného 1) mal a mohol predpokladať, že v
prípade, ak nebude vjazd na cestu zabezpečený mechanicky, pevnou zábranou (rampou), môže dôjsť k

vjazdumotorovéhovozidla,atoajnapriektomu,ževjazdboloznačenýzákazovouznačkouaumožňoval
vjazd vozidiel len s povolením Štátnych lesov TANAP-u. Navyše, právny predchodca žalovaného 1)
nevykonával jazdy v súlade s určeným spôsobom ich organizácie v internom pokyne, ani s podmienkami
prevádzkovania uvedenými správcom cesty v súhlase zo dňa 16. 6. 2009, keďže jazdy neorganizovalna celé hodiny a v čase do 16,00 hod. s predjazdcom. Uvedená skutočnosť vyplynula tak z výpovede
svedka Č., ako aj z obsahu vyšetrovacieho spisu, výpovede žalobcu a jeho zákonného zástupcu. Hoci
žalobca absolvoval 2 zjazdy, v čase pred 16,30 hod., ani jeden krát s ním nešiel predjazdec, ani jeden

krát sa zjazd nerealizoval v celej hodine. Svedok Č. uviedol, že zjazdy sa realizovali podľa toho, ako
sa nazbierali klienti, čo vyplynulo aj z výpovedí ďalších svedkov v trestnom konaní. Skutočnosť, že sa
nejednalo o ojedinelý spôsob prevádzkovania atrakcií, vyplynula aj zo správy Štátnych lesov TANAP-
u, podľa ktorej prevádzkovateľ atrakcií bol viackrát upozorňovaný na porušovanie podmienok dohody,
a to púšťanie kolobežkárov mimo povolených časov, začiatok dennej prevádzky pred 14.00 hod., často

už v doobedňajších hodinách, neprítomnosť predjazdca, neprítomnosť hliadky na vstupe pri rampe. V
čase, keď došlo k úrazu žalobcu, navyše, začínalo mrholiť, čo mal súd preukázané výpoveďami svedkov
v trestnom konaní, žalovaného 2), aj zákonného zástupcu žalobcu, v dôsledku čoho bola vozovka
mokrá. Znalec L.. Ž. ustálil ako jednu z príčin straty jazdnej stability žalobcu práve mokrú vozovku.
Právny predchodca žalovaného 1) napriek uvedenej skutočnosti prevádzkovanie atrakcií nepozastavil,
čím taktiež porušil všeobecnú prevenčnú povinnosť. Právny predchodca žalovaného 1) mal a mohol

predpokladať, že mrholenie, resp. dážď a s tým súvisiaca mokrá vozovka, môžu sťažiť ovládanie
kolobežiek, viesť k šmyku a následne aj k vzniku škôd na zdraví, resp. majetku. Napokon súd uvádza,
že za zavinené konanie právnickej osoby sa považuje zavinené konanie jej štatutárneho orgánu ako aj
osôb, ktoré na výkon svojej činnosti použili, t. j. aj zamestnancov. Právnická osoba teda zodpovedá za
škodu, ktorá bola spôsobená osobami, ktoré použila pri svojej činnosti, ak ku škode došlo pri činnosti

právnickej osoby. Keďže ku vzniku škody na zdraví žalobcu došlo v dôsledku zavineného protiprávneho
konania zamestnancov právneho predchodcu žalovaného 1), pri výkone činnosti-prevádzkovaní letných
atrakcií, vznikla zodpovednosť za škodu právnemu predchodcovi žalovaného 1).

Súd mal v konaní preukázaný aj vznik škody (ujmy) na zdraví na strane žalobcu, ktorej výška bola určená

znaleckými posudkami O.. U. v trestnom konaní a O.. H. v rámci občianskeho súdneho konania. Pri
škodenazdravísaodškodňujúnajmäbolesti,ktorévytrpelpoškodenývsúvislostispoškodenímzdravia.
Bolesťou sa rozumie ujma spôsobená poškodením zdravia, jeho liečením alebo odstraňovaním jeho
následkov, a to nielen fyzická, ale aj psychická bolesť, ktorú v súvislosti so spôsobeným poškodením
zdravia poškodený vytrpel. Za spôsobenú bolesť sa považuje aj bolesť spôsobená pri následnej

rehabilitačnej starostlivosti. Náhrada za bolesť sa poskytuje jednorazovo. Pri ustálení výšky škody
súd vychádzal zo znaleckého posudku, vypracovaného O.. U. v trestnom konania, keďže na základe
uvedeného posudku si žalobca vyčíslil a uplatnil nárok podanou žalobou. Nárok na náhradu bolestného
(bez následného bolestného) vo výške 22.702,20 eura, súd považoval za uplatnený riadne a včas. Preto
priznal žalobcovi náhradu za vytrpenú bolesť na území Slovenskej republiky v rozsahu 1560 bodov,

čo pri výške hodnoty bodu, uplatnenej žalobcom pre rok 2009 (hoci nárok na náhradu škody vznikol
v roku 2010, kedy došlo k ustáleniu zdravotného stavu žalobcu, súd nemohol rozhodnúť nad rámec
uplatneného nároku) v sume 14,46 eura, činí 22.557,60 eura, a to za krvácanie pod tvrdý obal mozgu
vľavo 340 bodov, za opuch mozgu 170 bodov, zlomeninu spánkovej kosti vľavo 35 bodov, krvácanie
do mozgu 340 bodov, združené zlomeniny centrálna časť 150 bodov, zlomeninu tela sánky 50 bodov,

vykĺbenie zuba 10 bodov, poranenie vnútrobrušných orgánov 80 bodov, pomliaždenie hrudnej steny
ťažkého stupňa 20 bodov, stlačenie hrudníka s úrazovou asfyxiou 260 bodov, pomliaždenie bedrového
kĺbu 15 bodov, pomliaždenie ľavého stehna 15 bodov, pomliaždenie pravého predkolenia 15 bodov,
pomliaždenie ľavého členka 15 bodov, pomliaždenie ľavej päty 15 bodov, pomliaždenie ľavej ruky 15
bodov,pomliaždeniepravejruky15bodov.Súdvšakmalzato,žeznalec,pravdepodobnenedopatrením,

ocenil v znaleckom posudku namiesto položky 10a zlomenina spánkovej kosti vľavo položku 9a, v
dôsledku čoho nesprávne priradil uvedenej položke body (namiesto maximálnych 35 bodov priradil 45
bodov). Súd preto za položku 10a priznal 35 bodov. Súd mal taktiež preukázanú výšku bolestného za
bolesť, ktorú vytrpel žalobca následne, v súvislosti s liečbou v Litve, ktorá bola ohodnotená znaleckým
posudkom O.. H. na 225 bodov a vyčíslená v znaleckom posudku. Preto súd priznal žalobcovi aj

následné bolestné za 225 bodov, čo pri hodnote bodu, uplatnenej žalobcom v sume 14,46 eura, činí
3.253,50 eura, a to za operačný zákrok, kranioplastiku 100 bodov, doplnenie kranioplastiky s aplikáciou
cementu 85 bodov, odstránenie kovovej dlahy z tváre 10 bodov a predĺženie okohybného svalu na
ľavom oku 30 bodov. Spolu súd priznal žalobcovi bolestné vo výške 25.811,10 eura. Pokiaľ vedľajší
účastník na strane žalovaného 2) namietal jednotlivé položky, ohodnotené v znaleckých posudkoch O..

U.Š. V. O.. H., súd uvádza, že rozdielne ohodnotenie bolo len v 3 položkách, odhliadnuc od nesprávne
ohodnotenej položky 10a (224 pomliaždenie mozgu, 78 stlačenie hrudníka s úrazovou asfyxiou a 227
krvácanie vnútrolebečné), pričom O.. U. síce ohodnotil bodovo uvedené položky vyššie, avšak O.. H.
navrhol v týchto položkách, z dôvodu vyžadovania operačného zákroku, resp. vytrpenej bolesti, bodovéohodnoteniezvýšiťnadvojnásobokresp.opolovicu,čímichohodnotilvovyššejvýškeakoO..U.. Včasti
bolestného za bolesť vytrpenú na území Slovenskej republiky, v ktorej prevyšovalo bodové ohodnotenie
O.. H. bodové ohodnotenie O.. U., t. j. vo výške 145 bodov čo predstavuje 2.096,70 eura, súd považoval

uplatnený nárok za premlčaný, pričom tak žalovaný 1), ako aj vedľajší účastník na strane žalovaného 2),
vzniesli námietku premlčania. Dĺžka premlčacej doby v prípade nároku na náhradu škody na zdraví je
dvojročná subjektívna, pričom plynie odo dňa, kedy došlo k ustáleniu zdravotného stavu poškodeného
tak, aby bolo možné objektívne vykonať bodové ohodnotenie bolesti. Keďže objektívne došlo k ustáleniu
zdravotného stavu žalobcu v novembri 2010, pričom bolestné, vytrpené v Slovenskej republike, bolo

uplatnené riadne konkretizáciou sumy žalobou dňa 7. 7. 2011, bolestné, uplatnené nad rámec uvedený
v žalobe (podľa znaleckého posudku vypracovaného O.. H.) bolo uplatnené až dňa 16. 3. 2015, t. j. po
uplynutí zákonnej dvojročnej subjektívnej premlčacej doby, v uvedenej časti súd podanú žalobu zamietol
pre premlčanie žalovaného nároku.

Náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia predstavuje náhradu za trvalé následky vyvolané

poškodením zdravia, ktoré nepriaznivo ovplyvňujú možnosť poškodeného uplatniť sa v ďalšom živote, a
to v osobnom, pracovnom, pri trávení voľného času a pod. Náhrada za sťaženie spoločného uplatnenia
teda predstavuje jednorazové odškodnenie nemajetkovej ujmy, spočívajúcej v zhoršení kvality života.
Zo znaleckého posudku O.. H. mal súd jednoznačne preukázané, že v dôsledku poškodenia zdravia
žalobcu došlo k trvalým následkom na jeho zdraví, spočívajúcich v prítomnosti kostného defektu v

lebečnej klenbe, v dôsledku poškodenia mozgu v prejavoch psychických porúch, poškodení tváre,
ktoré je sprevádzané funkčnými poruchami a deformitou tváre, prítomnosti keloidných jaziev na tele.
Bodové ohodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia mal súd preukázané zo znaleckého posudku
O.. H. o výške 960 bodov, a to kostný defekt v lebečnej klenbe 60 bodov, vážne mozgové alebo
duševné poruchy po ťažkom poranení hlavy 600 bodov, poškodenie tváre sprevádzané funkčnými

poruchami a zmenami výzoru 200 bodov a keloidné jazvy po poraneniach alebo operačných zákrokoch
100 bodov, ktoré znalec doporučil zvýšiť na dvojnásobok, t. j. 1920 bodov, čo pri hodnote bodu,
uplatnenej žalobcom v sume 14,46 eura, činí 27.763,20 eura. Súd mal preukázanú aj dôvodnosť
zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia, a to o 30 %. Súd nepovažoval za dôvodné zvýšiť sťaženie
spoločenského uplatnenia o žalobcom navrhovaných 50 %, prihliadajúc ku všetkým okolnostiam

prípadu, najmä ku skutočnosti, že znalec už priamo pri bodovom ohodnotení sťaženia spoločenského
uplatnenia zdvojnásobil bodové ohodnotenie. Súd tiež prihliadol k tomu, že 50 % zvýšenie sťaženia
spoločenského uplatnenia predstavuje maximálne zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia, ktoré
prichádza do úvahy pri najťažších stavoch poškodeného, keď poškodený je trvalo pripútaný na lôžko,
trvalo odkázaný vo všetkých alebo väčšine samoobslužných činností na pomoc tretích osôb, trvalo

vyradený z akýchkoľvek pracovných, spoločenských, voľnočasových aktivít. Súd mal za dôvodné
priznanie zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia, prihliadajúc najmä ku skutočnosti, že žalobcovi
bola priznaná invalidita, pričom sa jednalo o mierny stupeň invalidity. Okolnosti prípadu však napriek
uvedenej skutočnosti odôvodňovali zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia, prihliadajúc najmä k
veku žalobcu, v ktorom došlo k poškodeniu zdravia. Žalobca bol v čase úrazu maloletým dieťaťom a

v dôsledku poškodenia zdravia je poznačený jeho ďalší život minimálne na mnohé roky, ak nie trvalo.
V dôsledku poškodenia zdravia žalobca nemôže žiť doterajším spôsobom života, najmä vykonávať
aktivity primerané svojmu veku. Žalobca sa musel vzdať výkonu voľnočasovej aktivity (tancovania),
v ktorej dosahoval veľmi dobré výsledky, a to aj na medzinárodnej úrovni. U žalobcu sa prejavujú
poruchy učenia, poruchy sústredenia, časté bolesti hlavy, nervozita. Stav žalobcu v súčasnosti vyžaduje

pravidelnú psychologickú intervenciu. Je potrebné uviesť, že spôsobený úraz má dopad taktiež na
možnosti pracovného uplatnenia žalobcu, pričom súd prihliadol k veku žalobcu, keďže inak by dôsledky
poškodenia zdravia v rámci štúdia, resp. pracovného uplatnenia pociťovala osoba blízko dôchodkového
veku, resp. v dôchodkovom veku ako osoba, ktorá sa len mala pripravovať na budúce povolanie a začať
pracovať. Taktiež súd zohľadnil skutočnosť, že poškodenie zdravia sa prejavilo aj vo vzhľade žalobcu,

v súvislosti s čím nepochybne má sťažené nadväzovanie nových kontaktov, nadväzovanie citových
vzťahov.

Súd mal taktiež v konaní preukázanú príčinnú súvislosť medzi porušením právnej povinnosti
právnym predchodcom žalovaného 1) a vznikom škody na zdraví žalobcu, keďže nebyť porušenia

právnej povinnosti právneho predchodcu žalovaného 1) v zmysle § 415 Občianskeho zákonníka a
podmienok prevádzkovania letných atrakcií upravených v internom pokyne a súhlase správcu cesty
na prevádzkovanie atrakcií, by ku škode na zdraví žalobcu nedošlo. Ak by totiž právny predchodca
žalovaného 1) neporušil vyššie uvedené povinnosti a zabezpečil lesnú cestu, na ktorej prevádzkovalletné atrakcie, dostatočným a primeraným spôsobom proti vjazdu motorových vozidiel a súčasne letné
atrakcie prevádzkoval v súlade s interným pokynom a podmienkami súhlasu správcu cesty, nedošlo by
k vjazdu motorového vozidla žalovaného 2) na lesnú cestu, jeho následnej zrážke so žalobcom a tým

k vzniku škody na zdraví žalobcu.

Súd nemal v konaní preukázané zavinenie, ani spoluzavinenie vzniku škody zo strany žalobcu. Žalovaný
1) ako aj vedľajší účastník na strane žalovaného 2) poukazovali na skutočnosť, že žalobca mohol škode
zabrániť,akbyboljazdilpripravomokrajivozovky.Jenepochybné,žezprevádzkovéhoporiadkuatrakcií

vyplýva, že povinnosťou klientov bolo jazdiť pri pravej strane vozovky. Aj zo znaleckého posudku L.. Ž.
vyplynulo, že k zabráneniu nehody mohlo dôjsť vtedy, ak by bol žalobca jazdil pri pravom okraji vozovky,
kedy sa mohol stretu so žalovaným 2) vyhnúť. Z výsledkov dokazovania, a to ani zo znaleckého posudku
L.. Ž., však nevyplynulo, že by žalobca nejazdil v pravej strane vozovky. Samotné miesto zrážky bolo
v strede vozovky. Vzhľadom na technický stav cesty (keď v znaleckom posudku znalec konštatoval, že
cesta nemala spevnené krajnice, slúžila na ťažbu dreva, čomu zodpovedal aj jej technický stav) nebolo

možné požadovať od žalobcu, aby jazdil úplne pri vonkajšom okraji vozovky. Navyše, k zabráneniu
zrážke by v uvedenom prípade došlo len vtedy, ak by obaja účastníci viedli vozidlá nízkou rýchlosťou
a žiaden z nich by nestratil kontrolu nad riadením vozidla. Zo znaleckého posudku L.. Ž. taktiež
vyplynulo, že žalobca pred nehodou jazdil primeranou rýchlosťou stavu vozovky a okolnostiam zjazdu,
teda neporušil povinnosť pokiaľ ide o rýchlosť a prispôsobenie jazdy svojím schopnostiam a okolnostiam

v premávke. Navyše, žalobca nepredpokladal pohyb vozidiel po ceste, a to vzhľadom na dopravnú
značku, umiestnenú pri vjazde na cestu, ako aj skúsenosti z predchádzajúcej jazdy. Pokiaľ aj poukazoval
žalovaný 1) na skutočnosť, že zákonný zástupca žalobcu bol v prevádzkovom poriadku poučený o
pohybe vozidiel na ceste, uvedená skutočnosť v konaní preukázaná nebola. V prevádzkovom poriadku
síce bolo uvedené, že v lese prebieha ťažba dreva, z uvedeného poučenia však nevyplýva, že po

ceste sa budú pohybovať motorové vozidlá. Súd pri posudzovaní zavinenia žalobcu ako poškodeného
prihliadol aj k jeho veku, keď v čase nehody bol dieťaťom vo veku 12 rokov, teda primerane tomu aj
vyhodnotil situáciu a reagoval na kolíznu situáciu, keď v protismere zbadal náhle motorové vozidlo,
ktorého pohyb na ceste nepredpokladal, v dôsledku čoho došlo k zrážke s motorovým vozidlom.

Na základe uvedených skutočností súd uložil žalovanému 1) povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu škody
spôsobenej na zdraví v celkovej výške 61.903,26 eura, pozostávajúcu z náhrady za vytrpenú bolesť
vo výške 25.811,10 eura a náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia, zvýšenej o 30 %, vo výške
36.092,16 eura.

Súd žalobu voči žalovanému 2) zamietol, nakoľko mal u neho preukázané liberačné dôvody v
zmysle ustanovenia § 428 Občianskeho zákonníka. Žalovaný 2) by za škodu spôsobenú žalobcovi
zodpovedal v zmysle § 427 ods. 2 Občianskeho zákonníka ako prevádzateľ motorového vozidla.
Uvedená zodpovednosť za škodu je zodpovednosťou objektívnou, teda nevyžaduje porušenie právnej
povinnosti, ani zavinenie. Na vznik zodpovednostného právneho vzťahu sa vyžaduje len preukázanie

skutočnosti, že škoda bola vyvolaná osobitnou povahou prevádzky motorového vozidla. Zodpovednosti
za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla sa nemôže prevádzateľ zbaviť vtedy, ak škoda
bola spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke. Inak sa môže zodpovednosti zbaviť len ak
preukáže, že škode nemohol zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno požadovať. Súd
mal v konaní preukázané, že škoda na zdraví, spôsobená žalobcovi, nebola spôsobená okolnosťami,

ktoré majú svoj pôvod v prevádzke, t. j. v súvislosti s organizáciou dopravy, technickými parametrami
dopravného prostriedku a ľuďmi, ktorí sa podieľajú na prevádzke dopravného prostriedku. Súd mal
preukázané, že žalovaný 2) vynaložil všetko úsilie, ktoré bolo možné za daných podmienok vyvinúť,
aby sa zabránilo vzniku škody. Zo znaleckého posudku L.. Ž. vyplynulo, že žalovaný 2) viedol
motorové vozidlo nižšou ako maximálnou rýchlosťou, prispôsobil jazdu motorového vozidla stavu

vozovky, pričom po zistení kolíznej situácie zastavil vozidlo na vzdialenosť kratšiu ako mal rozhľad.
Aj znalec vyhodnotil spôsob jazdy žalovaného 2) ako súladný s právnymi predpismi o premávke na
pozemných komunikáciách. Žalovaný 2) viedol vozidlo po svojej strane vozovky, mal povolenie na
vjazd na lesnú cestu, vydané Štátnymi lesmi TANAP-u, pričom nemohol predpokladať, že žalobca, v
dôsledku zaregistrovania kolíznej situácie, stratí jazdnú stabilitu a dôjde k zrážke s jeho motorovým

vozidlom. Bezprostrednou príčinou vzniku škody teda bola iná okolnosť, ktorú nemohol žalovaný 2)
objektívne predvídať, a tým škode zabrániť. Žalovaný 2) síce mal vedomosť o pohybe kolobežkárov,
cyklistov a turistov na lesnej ceste, nemohol však predvídať, že dôjde k náhlej zrážke s kolobežkárom, v
dôsledku straty jazdnej stability kolobežkára ako reakcie na kolíznu situáciuV tomto prípade žalobcapredstavoval náhlu prekážku v premávke, pričom zrážke žalovaný 2) nemohol zabrániť. Podľa výsledkov
znaleckého dokazovania zrážke mohol zabrániť len vtedy, ak by išiel rýchlosťou 29 km/h, ktorá však
predstavovala podstatne nižšiu rýchlosť, ako povolenú rýchlosť v danom úseku, pričom k zabráneniu

zrážke by došlo len za predpokladu súčasného zastavenia žalobcu.

Podľa § 151 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku, v zložitých prípadoch, najmä z dôvodu väčšieho
počtu účastníkov konania alebo väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní súd môže rozhodnúť,
že o trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej; ustanovenie §

166 sa nepoužije. Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia primerane s tým, že lehota troch pracovných dní
plynie od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
V súlade s citovaným zákonným ustanovením si súd vyhradil rozhodnutie o trovách konania a o trovách
štátu na samostatné rozhodnutie, po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej, vzhľadom na pluralitu
subjektov v konaní, pluralitu uplatnených nárokov a z toho vyplývajúcu zložitosť rozhodnutia o náhrade
trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku m o ž n o p o d a ť odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia rozsudku
prostredníctvom Okresného súdu Liptovský Mikuláš na Krajský súd v Žiline v piatich vyhotoveniach.

Podľa § 205 ods. 1 O. s. p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené,

kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, dátum, podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O. s. p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci

samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa Zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení
neskorších predpisov.