Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 24. november 2015

Súd: Okresný súd Bratislava IV
Spisová značka: 4C/107/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1412213814
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 11. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozefína Králová

ECLI: ECLI:SK:OSBA4:2015:1412213814.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava IV v konaní pred samosudkyňou JUDr. Jozefínou Královou v právnej veci

navrhovateľa: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, právne
zastúpeného Fridrich Paľko, s.r.o., advokátskou kanceláriou, so sídlom Grösslingova 4, Bratislava, proti
odporcovi: Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Župné nám.
13, Bratislava, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, takto

r o z h o d o l :

I. Konanie o návrhu navrhovateľa na prerušenie konania do právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu
Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti žalobcu vo veci namietaného porušenia práva na zákonného
sudcu a práva na nestranný súd z a s t a v u j e.

II. Návrh navrhovateľa na prerušenie konania do právoplatného skončenia konania o prejudiciálnych
otázkach, ktoré navrhla predložiť Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti SR Súdnemu dvoru
EÚ v konaní vedenom na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 7C/6/2010 z a m i e t a.

III. Návrh navrhovateľa v spojenom konaní z a m i e t a.

IV. Odporcovi právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa spolu dvoma návrhmi doručenými tunajšiemu súdu dňa 27.09.2012, o ktorých konanie
bolo na základe uznesenia č. k. 4C 107/2012 - 22 zo dňa 22.04.2013, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa
15.05.2013, spojené na spoločné konanie ďalej vedené pod spisovou značkou 4C 107/2012, domáhal,
aby súd zaviazal odporcu povinnosťou zaplatiť mu náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy
podľa zák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci v znení
neskorších predpisov (ďalej len „zák. č. 514/2003 Z. z.“), ktorá mu mala vzniknúť nesprávnym úradným
postupom Okresného súdu Bratislava IV ako exekučného súdu pri rozhodovaní v exekučných konaniach

o vymoženie navrhovateľových pohľadávok. Konkrétne sa navrhovateľ domáhal od odporcu zaplatenia:
a) majetkovej škody vo výške 125,- eur a nemajetkovej ujmy vo výške 385,- eur (spis pôvodne vedený
pod sp. zn. 4C 107/2012),
b) majetkovej škody vo výške 125,- eur a nemajetkovej ujmy vo výške 275,- eur (spis pôvodne vedený
pod sp. zn. 4C 113/2012).
V odôvodení svojho návrhu uviedol, že je právnickou osobou vykonávajúcou podnikateľskú činnosť v
prevažujúcejmierevoblastiposkytovaniakrátkodobýchúverov.Akooprávnenýsubjektnavrholpodaním

v zmysle § 38 a nasl. zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „EP“) súdnemu exekútorovi vykonať exekúciu pre
svoju pohľadávku, ktorá vznikla neplnením záväzku vyplývajúceho:a) zo zmluvy o úvere č. 1440925 dlžníkom T. Ž., Z.. XX.XX.XXXX, o ktorom bolo vedené exekučné
konanie pod sp. zn. EX 2773/10 (spis pôvodne vedený pod sp. zn. 4C 107/2012),
b) zo zmluvy o úvere č. 1850414 dlžníkom P. F., Z.. XX.XX.XXXX, o ktorom bolo vedené exekučné

konanie pod sp. zn. EX 2591/09 (spis pôvodne vedený pod sp. zn. 4C 113/2012).
Súdny exekútor vo vyššie uvedených exekučných konaniach predložil exekučnému súdu návrh
oprávneného (navrhovateľa) na vykonanie exekúcie, pričom povinnosťou exekučného súdu bolo
rozhodnúť o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia do 15 dní od jej doručenia exekučnému
súdu. Hoci tieto prejednávané exekučné veci nevykazovali prvky nadmernej právnej zložitosti ani

si nevyžadovali takú spoluprácu s účastníkmi konania, ktorá by mohla mať svojou komplexnosťou
podstatný vplyv na čas potrebný k posúdeniu a rozhodnutiu a návrh na vykonanie exekúcie ako aj
žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie spĺňali všetky materiálne aj formálne záležitosti
predpokladané zákonom, exekučný súd nerozhodol o nich v zákonnom stanovenom čase, ale až:
a) vo veci EX 2773/10 (spis pôvodne vedený pod sp. zn. 4C 107/2012) dňa 06.10.2010, t.j. s omeškaním
viac ako 7 mesiacov,

b) vo veci EX 2591/09 (spis pôvodne vedený pod sp. zn. 4C 113/2012) dňa 06.06.2009, t.j. s omeškaním
viac ako 5 mesiacov.
Navrhovateľ hodnotí postup exekučného súdu ako nesprávny, v rozpore s ustanovením § 44 ods. 2
EP a má za to, že v predmetnom prípade neexistuje okolnosť, ktorá by umožňovala exekučnému súdu
postupovať nesústredene a so zbytočnými prieťahmi tak, že k vydaniu rozhodnutia o udelení poverenia

navykonanieexekúciepristúpilažpoveľmidlhejdobe.Súdpočasšpecifikovanéhoobdobianevykonával
vo veci také úkony, ktoré mali smerovať k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa navrhovateľ počas
súdneho konania nachádzal. Poukázal na skutočnosť, že o všetkých okolnostiach priebehu skutkového
deja, ktorý vyústil do porušenia jeho práv a spôsobenej škody, sa dozvedel po doručení uznesenia
exekučného súdu o zmene súdneho exekútora, čím zároveň bol skutkový dej zavŕšený.

Navrhovateľ si z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného súdu uplatnil náhradu majetkovej
škody a nemajetkovej ujmy. Majetková škoda predstavuje náhradu účelne vynaložených nákladov
spojených s jeho činnosťou uskutočňovanou vo veci správy a udržateľnosti pohľadávky v období, ktoré
zbytočne plynulo medzi doručením návrhu na zmenu exekútora a rozhodnutí o ňom, a to náklady:
- na správu pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov zamestnancov pomocou informačného

systému vo výške 70,- eur,
- na udržiavanie a správu informačného systému vo výške 40,- eur,
- na administratívne spracovanie textov urgencií adresovaných exekučnému súdu, na publikačné výdaje
spojené s vyhotovením týchto urgencií, na poštovné a telekomunikačné výdaje spojené s urgovaním a
kontrolou stavu konania na exekučnom súde vo výške 15,- eur,

teda majetková škoda predstavuje hodnotu celkom 125,- eur. Navrhovateľ sa návrhmi zároveň
domáhal náhrady nemajetkovej ujmy, pretože má za to, že samotné konštatovanie porušenia práva
na rozhodnutie o návrhu na zmenu exekútora v zákonom stanovenej dobe v spojení s porušením
práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a práva na prejednanie veci v primeranom čase
nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnym úradným postupom.

Nesprávny úradný postup exekučného súdu spočívajúci v neskorom ukončení procedúry zmeny
súdneho exekútora vystavil oprávnené záujmy navrhovateľa riziku zániku povinného, riziku zmarenia
účelu konania pre stratu kontaktu s povinným a riziku insolvencii povinného. Náhradu nemajetkovej
ujmy vníma ako spravodlivú satisfakciu za porušenie jeho zákonných nárokov tiež s poukazom na
neexistenciu účinného vnútroštátneho prostriedku nápravy spôsobilého reštituovať vzniknutú situáciu

- vyvolaný zásah do zákonných nárokov a základných práv v spojení s absolútnou nemožnosťou
vrátenia strateného času, čo vyvolalo u navrhovateľa resp. členov jeho riadiacich orgánov a jeho
majiteľov pocity frustrácie, úzkosti, nespravodlivosti, neistoty, nedôvery v právo a rovnosť v spoločnosti,
ďalej na zbytočné a právne nezdôvodniteľné časové omeškanie v rozhodovaní exekučného súdu,
ktoré spôsobilo v súvislosti s vymáhanou pohľadávkou a jej príslušenstva zánik ďalších plánovaných

podnikateľských aktivít navrhovateľa aj zánik už vytvorených podnikateľských plánov, pričom vyvolaná
strata zisku z realizovaného obchodu spôsobila hospodársku stratu na strane navrhovateľa a jeho
majiteľov a ovplyvnila ďalšie podnikateľské postupy navrhovateľa a spôsobila neistotu v plánovaní
ďalších rozhodnutí, ktoré mohol prijať. V predmetných prípadoch potreba náhrady nemajetkovej ujmy
má svoj základ v požiadavke na spravodlivé usporiadanie vzťahov a dosiahnutie adekvátnej nápravy a

primeranej satisfakcie za porušenie základných práv a princípov právneho štátu. Navrhovateľ výpočet
nároku na náhradu nemajetkovej ujmy uskutočnil alikvotným pomerom 55,- eur za každý mesiac
omeškania činnosti exekučného súdu, a to na základe aplikácie doktríny Ústavného súdu SR, podľa
ktorého ak ide o zbytočné prieťahy v súdnom konaní, je spravodlivé, ak sa na každý rok poznačenýprieťahmi vzťahuje satisfakcia vo výške 20.000,- Sk (t.j. cca 660,- eur), z čoho vyplýva 660,- eur/rok : 12
mesiacov = 55,- eur/mesiac. Navrhovateľ si nárok na náhradu nemajetkovej ujmy uplatnil návrhom:
a) pôvodne vedeným pod sp. zn. 4C 107/2012 v sume 385,- eur za viac ako 223 dní omeškania

exekučného súdu v danej veci,
b) pôvodne vedeným pod sp. zn. 4C 113/2012 v sume 275,60 eur za viac ako 167 dní omeškania
exekučného súdu v danej veci.

Navrhovateľ sa v daných prípadoch domáha náhrady škody a nemajetkovej ujmy z titulu nesprávneho

úradnéhopostupuOkresnéhosúduBratislavaIV.Priuplatnenínárokupostupovalpodľazák.č.514/2003
Z. z. a písomnou žiadosťou požiadal odporcu o predbežné prerokovanie jeho nároku. Odporca však
do podania žaloby na žiadosť navrhovateľa pozitívne nereagoval. Navrhol, aby súd medzitýmnym
rozsudkomrozhodolozákladevecitak,žeodporcajezodpovednýzaškodu,ktorávzniklanavrhovateľovi
nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Bratislava IV, pretože nerozhodol o jeho návrhu
na zmenu súdneho exekútora v exekučnom konaní vedenom pre vyššie špecifikované pohľadávky

navrhovateľa v zákonom stanovenej 30-dňovej lehote, a rozsudkom zaviazal odporcu povinnosťou
zaplatiť mu náhradu škody v paušálnej výške 125,- eur a náhradu nemajetkovej ujmy vo výške vyššie
uvedených v pomere k času tvrdeného omeškania súdu pri svojom rozhodovaní a náhradu trov konania.

Uznesením č. k. 4C 107/2012 - 22 zo dňa 22.04.2013, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 15.05.2013,

súd spojil konanie vedené na tunajšom súde pod sp. zn. 4C 107/2012 a 4C 113/2012 na spoločné
konanie, ktoré bude ďalej vedené pod sp. zn. 4C 107/2012.

Odporca k návrhom navrhovateľa vyjadril dňa 17.05.2013 a navrhol, aby súd návrh v celom rozsahu
zamietol. Poukázal na zmätočnosť návrhov. Navrhovateľ v nich neuviedol spisové značky príslušných

exekučných konaní vedených na súde, v návrhoch chýbajú relevantné údaje ako dátumy doručenia
podaní na súd, ktoré majú význam pre posúdenie celej veci a dátumy, kedy sa navrhovateľ dozvedel o
vzniku škody v jednotlivých prípadoch. Hoci navrhovateľ odkazuje na exekučné spisy, v skutočnosti celú
dôkaznúpovinnosťpreniesolnasúdnapriektomu,žedôkaznébremenoznášasám.Znavrhovateľových
návrhov nie je jasný ani titul nároku na náhradu škody, pretože navrhovateľ jednak namieta nezákonné

konanie v podobe nerozhodnutia o návrhu v zákonom stanovenej lehote, a jednak nesprávny úradný
postup v podobe prieťahov. Neuviedol, aké kroky podnikol na odstránenie prieťahov v konaní a či využil
možnosti podania sťažností. Podľa judikatúry Ústavného súdu SR ak navrhovateľ mal za to, že v konaní
sú prieťahy, mal postupovať v zmysle zásady vigilantibus iura (každý nech si stráži svoje právo). To, že
navrhovateľ nekonal, je možné pripísať iba jemu. Odporca má napokon za to, že všeobecný súd nie

je oprávnený posudzovať prieťahy v konaní súdu; túto právomoc má len predseda súdu alebo ústavný
súd. Odporca k návrhom ďalej uviedol, že nespĺňajú podmienky uplatnenia na súde a má za to, že ide o
predčasne uplatnené nároky na súde. Poukázal, že prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na
náhradu škody v zmysle zák. č. 514/2003 Z. z. mu boli doručené dňa 23.04.2012 a navrhovateľ podal
predmetnénávrhytunajšiemusúdudňa27.09.2012.Podľa§15ods.1a§16ods.4zák.č.514/2003Z.z.

vyplýva, že poškodený sa práva na náhradu škody spôsobenej pri výkone verejnej moci môže domáhať
na súde až po uplynutí šiestich mesiacov odo dňa prijatia jeho žiadosti o predbežné prerokovanie
nároku na náhradu škody. Keďže žiadosti nespĺňali náležitosti a uvedenie požadovaných skutočností,
ako napr. dátumy, kedy sa navrhovateľ dozvedel o škode, doklady preukazujúce vyčíslenú majetkovú
škodu a „ohrozenie“ práv zánikom povinného, resp. insolvenciou, stratou kontaktu s povinným a pod.,

odporca opakovane vyzýval navrhovateľa na ich doplnenie. Navrhovateľ neposkytol žiadnu súčinnosť
na predbežné prerokovanie podaných sťažností, čím zmaril akúkoľvek možnosť predbežne prerokovať
nárok na náhradu škody, o ktorého prerokovanie sám požiadal. V dôsledku tohto má odporca za to,
že podľa § 4 ods. 1 zák. č. 514/2002 Z. z. nárok navrhovateľa nepovažuje za predbežne prerokovaný.
Odporca uviedol, že k úspešnému uplatneniu nároku na náhradu škody je potrebné, aby boli súčasne

splnené podmienky: (1) nezákonné rozhodnutie, resp. nezákonný úradný postup, (2) vznik škody a (3)
príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím resp. úradným postupom a vzniknutou škodou. K
nesprávnemu úradnému postupu poukázal na judikatúru ústavného súdu, z ktorej vyplýva, že samotné
nedodržanie zákonom stanovenej lehoty neznamená automaticky prieťahy v konaní; zo skutkových
okolností, ktoré sa týkajú rozhodovania o žiadosti o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, je

zrejmé, že skúmanie vykonateľnosti rozhodcovských rozsudkov si vyžaduje osobitnú právnu úvahu
najmä s ohľadom na to, že tieto sa týkajú právnych vzťahov podliehajúcich režimu rozhodcovských
zmlúv. Taktiež za nesprávny úradný postup nepovažuje ani existenciu prieťahov v konaní. Poukázal
na § 9 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z. z., ktorý explicitne uvádza, z čoho je výlučne možné vychádzať priposudzovaní nesprávneho úradného postupu spočívajúceho v zbytočných prieťahoch v konaní. Súd
konajúci o nároku na náhradu škody môže vychádzať z existencie prieťahov v súdnom konaní len v
prípade, ak by tieto boli konštatované vo výsledkoch vybavenia sťažnosti na prieťahy predsedom súdu,

právoplatnom rozhodnutí vydanom v disciplinárnom konaní, rozhodnutia ESĽP alebo Ústavného súdu
SR, v ktorom bolo konštatované, že došlo k porušeniu práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov. Navrhovateľ si v tomto prípade nesplnil ani povinnosť tvrdenia, ani povinnosť preukázania
týchto prieťahov, preto odporca vzhľadom na vyššie uvedené ich existenciu nepovažuje za preukázanú.
Navyše uviedol, že otázku, či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo porušené ústavne garantované

právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, je kompetentný preskúmať jedine Ústavný súd SR
na podklade ústavnej sťažnosti, a to vždy vzhľadom na okolnosti každého jednotlivého prípadu (podľa
kritérií zložitosti veci, správania účastníka a postupu súdu), ani nie všeobecný súd v konaní o náhrade
škody podľa zák. č. 514/2003 Z. z., pretože by inak to viedlo k absurdnému záveru, že všeobecné súdy
by preskúmavali postup iných všeobecných súdov, čo by mohlo smerovať aj k porušeniu inštančného
postupu v súdnictve.

Odporca k materiálnej škode navrhovateľa v paušálnej výške 125,- eur, ktorej zaplatenia sa návrhmi
v predmetnej veci domáha, uviedol, že podľa § 17 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z. sa uhrádza skutočná
škoda a ušlý zisk, ktorých existenciu navrhovateľ v konaní nepreukázal a jeho uplatňované nároky
sú len hypotetické. Navrhovateľovi mala vzniknúť škoda spočívajúca v administratívnych, funkčných a

mzdovýchvýdajochavýdajochspojenýchsostratoučasuzamestnanca,atobezohľadunadĺžkutrvania
prieťahov a len výlučne v období medzi doručením návrhu na zmenu exekútora a rozhodnutím o ňom.
Navrhovateľ jednak neuviedol, či predmetné náklady sú skutočnou škodou alebo ušlým ziskom, a jednak
odporca nepovažuje uvedenú paušalizáciu vecných nákladov ani za zmenšenie majetku poškodeného
(za škodu) ani za ušlý majetkový prospech (za ušlý zisk), a teda nie je možné domáhať sa ich náhrady

podľa zák. č. 514/2003 Z. z. Odporca ďalej poukázal, že navrhovateľ je povinný preložiť dôkazy
preukazujúce škodu pri každej individuálnej pohľadávke. Navrhovateľ ako spoločnosť zaoberajúca sa
spotrebiteľskými úvermi k svojej činnosti nepochybne potrebuje a každodenne využíva informačný
systém, ktorý mu poskytuje prehľad o poskytnutých úveroch, a tento systém musel využívať nielen
počas domnelých prieťahov, ale aj pred týmto obdobím ako aj po ňom a nielen na správu pohľadávok,

ktoré boli predmetom exekúcií, ale aj takých, pri ktorých žiadne exekúcie neprebiehali. To isté sa týka
aj položky majetkovej škody za udržiavanie systému, a preto požadovať paušálne sumy za spomínané
veľmi všeobecne uvedené činnosti je nesprávne a účelové. Odporca má za to, že požadovanú náhrada
škody spočívajúca v administratívnych spracovaniach urgencií exekučnému súdu a v publikačných
výdajoch si navrhovateľ uplatňuje v neprimeranej výške, najmä s poukazom na to, že mnohé z nich

sa mohli vykonať hospodárnejšie, napr. elektronicky. Navrhovateľ sám v návrhu uviedol, že návrhy boli
spracované a odoslané elektronicky, a preto uplatňovanie paušálnej náhrady škody vo výške 125,- eur
pokladá za nadhodnotené, nepreukázané a bez priložených dôkazov nepreskúmateľné. Navrhovateľ
nepreukázal ani vznik, ani výšku škody.

Odporca k uplatňovanej nemajetkovej ujme poukázal na judikatúru Ústavného súdu SR, podľa ktorej
poskytovanie finančného zadosťučinenia nie je automatické a podlieha podrobnému skúmaniu prípadu
zo strany súdu s ohľadom na význam sporu pre navrhovateľa a či sťažnosť predsedovi súdu viedla
k náprave. Pokiaľ navrhovateľ tento prostriedok nevyužil, je neprijateľné, aby sa priznávala náhrada
nemajetkovej ujmy, keďže predseda súdu nemal možnosť prípadnú nápravu zjednať. Ďalej poukázal

na odlišnosť vzniku nemajetkovej ujmy u fyzických a právnických osôb. Pocity frustrácie, úzkosti,
neistoty a nedôvery sú v predmetnom konaní irelevantné, pretože v konaní si nemajetkovú ujmu
uplatňuje navrhovateľ ako právnická osoba a nie jej konatelia a majitelia. Navrhovateľ teda nepreukázal,
že konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením ako ani vznik nemajetkovej
ujmy. Odporca napokon uviedol, že pri rozhodnutí o nemajetkovej ujme je potrebné prihliadnuť na

dobré mravy a na poškodenú osobu. V posledných rokoch sa všetky zložky štátnej moci zamerali na
ochranu práv spotrebiteľov, pričom je všeobecne známe, že práve túto potrebu podmienil navrhovateľ
svojou činnosťou na trhu spotrebiteľských úverov. Navrhovateľ je vnímaný ako spoločnosť využívajúca
neprijateľné podmienky, zneužívajúca slabé finančné postavenie a právne vedomie nízkopríjmových
osôb, jeho praktiky boli predmetom záujmu Európskej komisie a súdy viackrát konštatovali porušenie

spotrebiteľských práv v rámci jeho podnikateľskej činnosti. S prihliadnutím na vyššie uvedené odporca
považuje konanie navrhovateľa v rozpore s dobrými mravmi, pokiaľ si uplatňuje nárok na náhradu škody
voči štátu, keďže uplatnená škoda mala vzniknúť práve pri spornej a negatívne vnímanej podnikateľskej
agende.Vdanejsituáciiaspoukazomnadoterajšiepôsobenienavrhovateľa,jehoosobuanaminimálnuzávažnosť porušenia práva teda už len samotné konštatovanie porušenia práv navrhovateľ musí byť
považované za dostačujúce. Čo sa týka príčinnej súvislosti má za to, že táto nie je daná, pretože
vychádzajúc z jej charakteristiky ako priameho a bezprostredného vzťahu príčiny a následku nemožno

tvrdiť, že navrhovateľovi vznikla škoda postupom okresného súdu. Preto navrhol, aby súd návrh v celom
rozsahu zamietol.

Súd nariadil na prejednanie veci samej pojednávanie na deň 24.11.2015, na ktoré sa však napriek
riadnemu predvolaniu navrhovateľ, jeho právny zástupca ani odporca nedostavili. Odporca svoju

neúčasť neospravedlnil ani o odročenie pojednávania nežiadal. Právny zástupca navrhovateľa podaním
doručeným súdu elektronickou poštou dňa 23.11.2015 požiadal o odročenie pojednávania z dôvodu
podaného návrhu na prerušenie konania do rozhodnutia Súdneho dvora EÚ o prejudiciálnych otázkach,
ktoré navrhol predložiť odporca 1/ Slovenská republika zastúpená Ministerstvom spravodlivosti SR v
konaní o náhradu škody pre porušenie práva EÚ prebiehajúcom na Okresnom súde Prešov pod sp. zn.
7C/6/2010. Zároveň požiadal o zrušenie nariadeného pojednávania z dôvodu objektívneho porušenia

zásady nestrannosti súdu a sudcu. Zopakoval dôvody uvádzané v žalobe, podľa ktorých sú vylúčení
všetci sudcovia tunajšieho súdu. Ďalej uviedol, že mu bolo doručené uznesenie krajského súdu o tom,
že sudcovia tunajšieho súdu nie sú vylúčení z prejednávania veci, avšak s týmto rozhodnutím nesúhlasí,
preto podal na Ústavný súd SR ústavnú sťažnosť vo veci namietaného porušenia práva na zákonného
sudcu a práva na nestranný súd. Navrhol konanie prerušiť až do právoplatného rozhodnutia Ústavného

súdu SR o tejto jeho ústavnej sťažnosti. Ďalším podaním doručeným súdu elektronickou poštou rovnako
dňa 23.11.2015 žalobca navrhol konanie prerušiť podľa § 109 ods. 2 písm. c) zákona č. 99/1963
Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP“) do právoplatného
skončeniakonaniaoprejudiciálnychotázkach,ktorénavrhlapredložiťSlovenskárepublika-Ministerstvo
spravodlivosti SR Súdnemu dvoru EÚ v konaní vedenom na Okresnom súde Prešov pod sp. zn.

7C/6/2010, predmetom ktorého je náhrada škody pre porušenie práva Európskej únie, ktorého sa mal
dopustiť Okresný súd Prešov v exekučnom konaní vedenom proti žalobkyni na základe neprijateľnej
rozhodcovskej doložky, v ktorom sa vymohlo plnenie na základe neprijateľnej zmluvnej podmienky,
ako aj v rozpore so zákonmi schválenými z dôvodu transpozície smerníc EÚ zameranými na ochranu
spotrebiteľa na finančnom trhu. Poukázal na to, že v uvedenom konaní vystupujú na strane odporcov

v 1/ rade Slovenská republika zastúpená Ministerstvom spravodlivosti SR a v 2/ rade POHOTOVOSŤ,
s.r.o. Uviedol tiež, že Okresný súd Prešov v danom konaní rozhodol o prerušení konania podľa § 109
ods. 1 písm. c) OSP do rozhodnutia Súdneho dvora EÚ o prejudiciálnych otázkach (ktoré navrhovateľ
v návrhu na prerušenie konania odcitoval). Mal za to, že zodpovedanie predmetných prejudiciálnych
otázok má pre ďalší priebeh a rozhodnutie v konaní zásadný význam.

K tomu súd uvádza, že o námietke zaujatosti Krajský súd v Bratislave už právoplatne rozhodol a
rovnako už bolo právoplatne rozhodnuté aj o identickom návrhu žalobcu na prerušenie konania do
právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti žalobcu vo veci
namietaného porušenia práva na zákonného sudcu a práva na nestranný súd podaného z rovnakého

dôvodu (uznesením tunajšieho súdu č. k. 4C 107/2012 - 75 zo dňa 20.06.2014 v spojení s uznesením
Krajského súdu v Bratislave č. k. 2Co 882/2014 - 113 zo dňa 28.11.2014), a to tak, že uvedený návrh na
prerušenie konania bol zamietnutý. Vzhľadom na uvedené, pretože nedošlo k žiadnej relevantnej zmene
oproti predchádzajúcemu stavu, súd konanie o identickom návrhu žalobcu na prerušenie konania s
poukazomnaustanovenie§104ods.1vspojenís§159ods.3a§167ods.2OSP(zapoužitiaanalógie)

preprekážkuveciprávoplatnerozhodnutejzastavil(obdobneporov.uznesenieNajvyššiehosúduČeskej
republiky zo dňa 17.07.2013, sp. zn. 29 Cdo 1301/2013 uverejnené v Zbierke súdnych rozhodnutí a
stanovísk Najvyššieho súdu Českej republiky č. 10/2013 pod č. 99). Čo sa týka ďalšieho návrhu žalobcu
na prerušenie konania do právoplatného skončenia konania o prejudiciálnych otázkach, ktoré navrhla
predložiť Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti SR Súdnemu dvoru EÚ v konaní vedenom

na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 7C/6/2010, tento pre nesplnenie zákonných predpokladov
na prerušenie konania podľa § 109 ods. 2 písm. c) OSP súd zamietol. Zodpovedanie predmetných
prejudiciálnych otázok v konaní vedenom na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 7C/6/2010 nemá
žiadny význam pre rozhodnutie súdu v prejednávanej veci, pretože žiadna z prejudiciálnych otázok,
ktoré mali byť predložené Súdnemu dvoru EÚ zo strany Okresného súdu Prešov, nemá akúkoľvek vecnú

súvislosť s predmetom konania v posudzovanej veci. Konanie vedené na Okresnom súde Prešov pod
sp. zn. 7C/6/2010 má odlišných účastníkov (na strane navrhovateľa) a celkom odlišný skutkový základ
žalovaného nároku. V prejednávanej veci sa totiž rieši otázka zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú
nesprávnym úradným postup tunajšieho súdu v exekučnom konaní, ktorý nemal dodržať zákonnúlehotu na rozhodnutie o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
Zodpovedanie označených prejudiciálnych otázok Súdnym dvorom EÚ je tak bez akéhokoľvek významu
na posudzovanú vec. Navyše v prejednávanej veci nebol daný už samotný vecný základ žalovaného

nároku (čo viedlo k zamietnutiu žaloby ako takej, ako bude vysvetlené nižšie), a preto prerušenie konania
(z akéhokoľvek dôvodu) by postrádalo akýkoľvek racionálny základ. Z uvedeného dôvodu preto súd
tento návrh žalobcu na prerušenie konania ako nedôvodný zamietol.

Vzhľadom na nedôvodnosť obidvoch návrhov navrhovateľa na prerušenie konania (v súvislosti s ktorými

navrhovateľ požiadal o odročenie pojednávania) mal súd zároveň za to, že navrhovateľ nepožiadal z
dôležitého dôvodu o odročenie pojednávania, a preto vec za splnenia podmienok podľa § 101 ods. 2
OSP prejednal v neprítomnosti účastníkov ako aj právneho zástupcu navrhovateľa.

Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s písomnými podaniami účastníkov konania a ich
právnych zástupcov a oboznámením sa listinnými dôkazmi, ktoré sú súčasťou pripojených spisov, a

to spisu Okresného súdu Bratislava IV sp. zn. 15Er 1233/2010, EX 2733/10, spisu Okresného súdu
Bratislava IV sp. zn. 16Er 989/2009, EX 2591/09, a zistil nasledovný skutkový stav.

K návrhu, o ktorom sa pôvodne viedlo konanie pod sp. zn. 4C 107/2012, súd z exekučného spisu
Okresného súdu Bratislava IV sp. zn. 15Er 1233/2010 zistil, že dňa 27.04.2010 bola exekučnému

súdu podaná žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, so sídlom exekútorského úradu na
ul. Záhradnícka 62, Bratislava, o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vo veci oprávneného
navrhovateľa proti povinnému Židek Andrej - FINANCIAL, IČO: 43 407 331, na vymoženie uloženej
povinnosti zaplatiť sumu 1.584,- eur s príslušenstvom a trov exekúcie, a to na základe exekučného
titulu rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného spoločnosťou Slovenská

rozhodcovská a.s. zo dňa 11.11.2009, sp. zn. SR 19125/09. Súd poverením č. 5104 - 060099 zo dňa
06.10.2010, sp. zn. 15Er/1233/2010 - 12, EX 2733/10, súdneho exekútora poveril vykonaním exekúcie.

K návrhu, o ktorom sa pôvodne viedlo konanie pod sp. zn. 4C 113/2012, súd z exekučného spisu
Okresného súdu Bratislava IV sp. zn. 16Er 989/2009 zistil, že dňa 02.06.2009 bola exekučnému

súdu podaná žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, so sídlom exekútorského úradu na
ul. Záhradnícka 62, Bratislava, o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vo veci oprávneného
navrhovateľa proti povinnému P. F., Z.. XX.XX.XXXX, na vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť sumu
332,62 eur s príslušenstvom a trov exekúcie, a to na základe exekučného titulu rozhodcovského
rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s. zo

dňa 15.01.2009, sp. zn. SR 13638/08. Súd poverením č. 5104 - 050420 zo dňa 16.06.2009, sp. zn.
16Er/989/2009 - 8, EX 2591/09, súdneho exekútora poveril vykonaním exekúcie.

Podľa § 44 ods. 2 EP súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na
vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od
doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo
návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Podľa § 3 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z. štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za
škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej
moci
a) nezákonným rozhodnutím,
b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody,

c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo
d) nesprávnym úradným postupom.

Podľa § 9 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z. štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť

úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone
verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených
záujmov fyzických osôb a právnických osôb.Podľa § 9 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z. z. pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu
spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej
lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci alebo v zbytočných prieťahoch v konaní možno vychádzať

len z výsledkov vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy,
z právoplatného rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o tom, že sudca
sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní, právoplatného
rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu

Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd Slovenskej republiky konštatoval, že sa
porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

Podľa § 9 ods. 4 zák. č. 514/2003 Z. z. právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

Podľa § 15 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z. nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím,
nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste,
o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti
poškodeného o predbežné prerokovanie nároku s príslušným orgánom podľa § 4 a 11.

Podľa § 16 ods. 4 zák. č. 514/2003 Z. z. ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody
alebo uspokojí iba jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti alebo ak príslušný orgán
písomne oznámi poškodenému, že neuspokojí jeho nárok na náhradu škody, môže sa poškodený
domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Pri uplatnení nároku na súde

môže poškodený požadovať úhradu len v rozsahu nároku, ktorý bol predbežne prerokovaný, a z
titulu, ktorý bol predbežne prerokovaný. Ak súd rozhodnutím o náhrade škody prizná poškodenému aj
úrok z omeškania, lehota omeškania začína príslušnému orgánu plynúť najskôr dňom oznámenia, že
neuspokojí nárok na náhradu škody, alebo uplynutím šesťmesačnej lehoty na predbežné prerokovania
nároku, ak súd neurčí začiatok jej plynutia neskôr.

Podľa 17 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z. uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis
neustanovuje inak.

Podľa § 17 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z. z. v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva

nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo
nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné
uspokojiť ju inak.

Podľa § 17 ods. 3 zák. č. 514/2003 Z. z. výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje

s prihliadnutím najmä na
a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,
b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo,
c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote,
d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.

Podľa § 120 ods. 1 OSP účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd
rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako
navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

K podmienke predbežného prerokovania nároku na príslušnom orgáne v zmysle § 4 ods. 1

písm. a) bod 1 zák. č. 514/2003 Z. z. súd poukazuje, že navrhovateľ sa obrátil so žiadosťou o predbežné
prerokovanie nároku na náhradu škody na odporcu a podľa vyjadrenia odporcu mu boli skutočne
doručené prvé žiadosti navrhovateľa dňa 23.04.2012, z čoho vyplýva, že návrh podal navrhovateľ na
súde skôr, ako uplynula šesťmesačná lehota odo dňa prijatia žiadosti, avšak ku dňu rozhodovania súdu o
návrhu navrhovateľa už bolo zrejmé, že odporca neuznal nárok navrhovateľa a došlo zároveň k uplynutiu

tejto lehoty. Predmetná námietka odporcu nebola uplatnená dôvodne, a preto súd pristúpil k vecnému
posúdeniu žalovaného nároku.Vpredmetnejprávnejvecisanavrhovateľdomáhanáhradyškodyanáhradynemajetkovejujmyvzmysle
zák. č. 514/2003 Z. z., ktorá mu mala byť spôsobená nesprávnym úradným postupom exekučného
súdu, keď nerozhodol o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v

zákonom stanovenej 15-dňovej lehote od doručenia takéhoto návrhu (§ 44 ods. 2 EP). Podľa § 3 ods.
1 zák. č. 514/2003 Z. z. štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá
bola spôsobená orgánmi verejnej moci, pri výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom a
podľa § 3 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z. z. sa tejto zodpovednosti nemôže zbaviť. Uvedené ustanovenia
teda zakladajú objektívnu zodpovednosť štátu (t.j. zodpovednosť bez ohľadu na zavinenie), ktorá

predpokladá súčasné splnenie troch podmienok: (1) nesprávny úradný postup, (2) vznik škody a (3)
príčinnú súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody. Súd preto najskôr skúmal,
či sú splnené tieto predpoklady zodpovednosti štátu za vznik navrhovateľom označenej majetkovej a
nemajetkovej škody.

Všeobecný súd prvého stupňa v konaní o nároku na náhradu škody z titulu zodpovednosti štátu

za škodu spôsobenú orgánom verejnej moci pri výkone verejnej moci nie je oprávnený zisťovať ani
deklarovať porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, práva na prejednanie veci
v primeranom čase či práva na spravodlivý súdny proces, pretože túto činnosť má v kompetencii
Ústavný súd SR na základe ústavnej sťažnosti alebo predseda súdu na základe sťažnosti na prieťahy.
Všeobecný súd prvého stupňa takisto nie je oprávnený ani deklarovať, či nerozhodnutie exekučného

súdu v zákonom ustanovenej lehote je zbytočným prieťahom resp. nesprávnym úradným postupom
alebo nie. Súd konajúci o nároku na náhradu škody podľa zák. č. 514/2003 Z. z. je pri posudzovaní
nesprávneho úradného postupu súdu spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať
rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci alebo v zbytočných
prieťahoch v konaní povinný vychádzať len z výsledkov vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o

prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, z právoplatného rozhodnutia vydaného v disciplinárnom
konaní, ktorým sa rozhodlo o tom, že sudca sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok
prieťahy v súdnom konaní, právoplatného rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa
rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo z právoplatného
rozhodnutiaÚstavnéhosúduSRoústavnejsťažnosti,ktorýmÚstavnýsúdSRkonštatoval,žesaporušilo

právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (§ 9 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z. z.). Navrhovateľ
nijaké takéto vybavenie sťažnosti alebo rozhodnutie príslušného orgánu nepredložil, neuniesol dôkazné
bremeno a súd z vykonaných dôkazov nezistil resp. nemal nijako preukázané, že by exekučný súd v
niektorom z vyššie uvedených exekučných konaniach nesprávne úradne postupoval.

V prejednávanej veci nebol splnený už prvý predpoklad zodpovednosti štátu za škodu v podobe
nesprávneho úradného postupu, keď vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že:
a) vo veci vedenej na Okresnom súde Bratislava IV pod sp. zn. 15Er 1233/2010, EX 2773/10 (spis
pôvodne vedený pod sp. zn. 4C 107/2012), exekučný súd na žiadosť súdneho exekútora doručenej dňa
27.04.2010 ho poveril vykonaním exekúcie poverením vydaným dňa 06.10.2010, avšak navrhovateľ do

vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie, nepredložil súdu výsledok vybavenia sťažnosti,
žiadosti alebo rozhodnutie predpokladané § 9 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z. z.,
b) vo veci vedenej na Okresnom súde Bratislava IV pod sp. zn. 16Er 989/2009, EX 2591/09 (spis
pôvodne vedený pod sp. zn. 4C 113/2012), exekučný súd na žiadosť súdneho exekútora doručenej
dňa 02.06.2009 ho poveril vykonaním exekúcie poverením vydaným dňa 16.10.2010, t.j. 14 dní po

doručenížiadostisúdnehoexekútoraoudeleniepoverenianavykonanieexekúcie.Kpovereniusúdneho
exekútora vykonaním exekúcie tak došlo v zákonnej 15-dňovej lehote v zmysle § 44 ods. 2 EP (a
nie s omeškaním viac ako 5 mesiacov ako to nesprávne uvádzal žalobca), a preto nemohlo dôjsť k
nesprávnemu úradnému postupu exekučného súdu v zmysle § 9 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z.

Keďže pri posúdení nároku na náhradu škody spôsobenej exekučným súdom pri výkone verejnej moci
súd nemal preukázanú existenciu už prvého predpokladu pre jeho priznanie v konaní pred súdom, a
to existenciu nesprávneho úradného postupu, neskúmal ďalej ostatné predpoklady zodpovednosti štátu
za škodu - vznik škody a príčinnú súvislosť, a návrh ako nedôvodný v celom rozsahu zamietol.

Podľa § 142 ods. 1 OSP účastníkov, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.Súd rozhodol o náhrade trov konania podľa § 142 ods. 1 OSP v spojení s § 151 ods. 1 OSP tak, že
odporcovi právo na náhradu trov konania nepriznal, hoci mal v konaní plný úspech, a to z dôvodu, že
o ich náhradu v konaní nežiadal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne v dvoch
vyhotoveniach na Okresný súd Bratislava IV.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 42 ods. 3 OSP (t.j. ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované, v potrebnom počte

rovnopisov) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto
rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 OSP).

Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým že (§ 205
ods. 2 OSP):

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.