Rozsudok ,
Potvrdené, Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 5. február 2015

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 7C/259/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114218548
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 02. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Farkášová

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2015:8114218548.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Danou Farkášovou v právnej veci navrhovateľa Home Credit

Slovakia, a. s., so sídlom Teplická 7434/147, 921 22 Piešťany, IČO: 36 234 176, právne zastúpeného
Advokátskou kanceláriou GOLIAŠOVÁ GABRIELA s. r. o., so sídlom Piaristická 707/25, 911 01 Trenčín,
IČO: 47 234 679, proti odporkyni C. K., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom S., F. Č.. XXXX/XX, za účasti
vedľajšieho účastníka na strane odporkyne a to Všeobecnej ochrany práv spotrebiteľov, so sídlom
Šafárikovo námestie 7, 811 02 Bratislava, právne zastúpeného JUDr. Patrikom Podhorským, advokátom
so sídlom Zámocká 36, 811 01 Bratislava, v konaní o zaplatenie 2 239,93 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Návrh zamieta.

II. Vo vzťahu medzi navrhovateľom a odporkyňou náhradu trov konania účastníkom nepriznáva.

III. Vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 30.6.2014 žiadal, aby súd odporkyňu zaviazal
zaplatiť mu sumu vo výške 2 239,93 eur spolu s kapitalizovaným ročným úrokom z omeškania vo výške
176,31 eur, s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 2 239,93 eur odo dňa 17.6.2014 do
zaplatenia, ako aj trovy konania.

Návrh vo veci samej odôvodnil tým, že ako veriteľ uzatvoril s odporkyňou dňa 23.8.2002 Úverovú zmluvu
č. XXXXXXXXXX, predmetom ktorej bolo poskytnutie revolvingového úveru. Neoddeliteľnou súčasťou
tejto úverovej zmluvy boli aj Úverové zmluvné podmienky spoločnosti Home Credit Slovakia, a. s.
Zároveň odporkyňa obdŕžala od navrhovateľa aj príručku pre držiteľa, ktorej súčasťou bol sadzobník
poplatkov. Predmetom úverovej zmluvy bolo poskytnutie peňažných prostriedkov a to revolvingového
úveru vo výške úverového rámca 2 323,57 eur zo strany navrhovateľa odporkyni prostredníctvom

úverovej karty. Z dôvodu, že odporkyňa bola v omeškaní s úhradou svojho záväzku patria navrhovateľovi
aj ním žiadané úroky z omeškania.

V písomnom podaní, súdu doručenom dňa 13. Októbra 2014 odporkyňa uviedla, že nárok navrhovateľa
uznáva, vrátane správnych poplatkov.

Súd vykonal dokazovanie vypočutím odporkyne a listinnými dôkazmi a to návrhu zo dňa

16.6.2014, výpisom z obchodného registra navrhovateľa, Úverovou kartou YES, Úverovými zmluvným
podmienkamispoločnostiHomeCreditSlovakia,a.s.,výzvouksplateniuceléhoúveruzodňa28.6.2013,
splátkovým kalendárom, vyjadrením odporkyne, vyjadrením navrhovateľa, vyjadrením vedľajšieho
účastníka zo dňa 10. Decembra 2014, ostatným spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav:Navrhovateľ je právnická osoba zapísaná v obchodnom registri Okresného súdu Trnava vo vložke č.
10130/T.

Dňa 23.8.2002 bola medzi navrhovateľom ako veriteľom a odporkyňou ako dlžníčkou podpísaná
Úverová zmluva č. XXXXXXXXXX, predmetom ktorej bolo poskytnutie revolvingového úveru do výšky
úverového rámca 30 000,- Slovenských korún, pri výške mesačnej splátky 1 200,- Slovenských korún.
Neoddeliteľnou súčasťou tejto zmluvy boli aj Úverové podmienky spoločnosti Home Credit Slovakia, a. s.

Z dôvodu neplnenia si povinnosti odporkyne vo vzťahu k navrhovateľovi ako veriteľovi, navrhovateľ
vyzval listom zo dňa 28.6.2013 odporkyňu na zaplatenie dlžnej sumy vo výške 2 399,02 eur v lehote
do 15 dní od odoslania tejto výzvy.

Zo splátkového kalendára, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou žalobného návrhu a nachádza sa na č. l. 17

súdneho spisu, mal súd za preukázané, že z celkového úverového rámca odporkyňa čerpala finančné
prostriedky vo výške 5 513,19 eur, pričom navrhovateľovi zaplatila celkovú sumu vo výške 8 600,09 eur.

V písomnom vyjadrení, súdu doručenom dňa 15. Decembra 2014 vedľajší účastník žiadal v celom
rozsahu návrh navrhovateľa ako nedôvodný zamietnuť. Poukázal na ustanovenie § 4 ods. 5 Zákona o

spotrebiteľských úveroch, podľa ktorých veriteľ nemôže požadovať od dlžníka úrok alebo poplatky, ktoré
nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere. Úverová zmluva, ktorá je predmetom tohto konania
neobsahuje úroky aj poplatky, z tohto dôvodu navrhovateľ na nich nemá právny nárok. Zároveň vedľajší
účastník v tomto písomnom podaní vzniesol námietku premlčania uplatneného nároku navrhovateľa.

Odporkyňaprítomnánapojednávanídňa5.2.2015sovstupomvedľajšiehoúčastníkadokonaniavcelom
rozsahu súhlasila.

Navrhovateľ v písomnom podaní, ktoré bolo súdu doručené dňa 4.2.2015 uviedol, že odporkyňa
vyčerpala celkovú sumu vo výške 5 513,18 eur a zaplatila celkovú sumu 8 600,09 eur. Navrhovateľ súdu

zároveň zaslal o týchto skutočnostiach kompletný výpis z úverového rámca odporkyne.

Odporkyňa prítomná na pojednávaní dňa 5.2.2015 uviedla, že samotný podpis úverovej zmluvy si s
odstupom času kedy tá bola uzatvorená už nespomína. Navrhovateľ ju nevyzval na zaplatenie tejto
sumy a zároveň vôbec nevie súdu uviesť ako dospel k tejto sume, ktorú od nej v tomto konaní uplatňuje.

Úverová karta jej zo strany navrhovateľa prišla poštou, prišiel jej aj PIN kód, kartu si aktivovala. Nevedela
však o žiadnych úrokoch, ani o poplatkoch, koľko z úverového rámca čerpala to súdu uviesť nevedela.
Na to, či jej boli mesačne doručované výpisy z účtu si nespomína. Navrhovateľa nepožiadala dvakrát o
navýšenie úverového rámca. Sadzobník poplatkov jej bol doručený raz.

Prítomný právny zástupca navrhovateľa žiadal žalobnému návrhu v celom rozsahu vyhovieť. Poukázal
na to, že odporkyňa potvrdila súdu, že jej raz bol doručený sadzobník poplatkov a aj keď nebol
neoddeliteľnou súčasťou úverovej zmluvy mal za to, že odporkyňa o ňom mala vedomosť. Mala tak
vedomosť aj o úrokoch, ako aj o poplatkoch. Rovnako nie je pravdivé tvrdenie odporkyne, že nebola zo
strany navrhovateľa informovaná o výške dlhu. Navrhovateľ si pravidelne vedie telefonické rozhovory

s klientmi s tým, že zároveň bola aj výzvou navrhovateľa písomne vyzvaná na splatenie celého dlhu.
Žalobnému návrhu tak žiadal v celom rozsahu vyhovieť.

Na základe takto zisteného skutkového stavu, súd právne uzatvára:

V § 497 Obchodného zákonníka sa uvádza, že zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie
dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté
peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 6 ods. 3 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa účinného v čase uzavretia zmluvy,

konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely tohto zákona rozumie konanie, ktoré a) je v rozpore
so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky
uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby, b) môže privodiť ujmu účastníkovi obchodnéhovzťahu pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe a pri ktorom sa využíva najmä omyl,
lesť, vyhrážka, výrazná nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej slobody.

V zmysle § 23a ods. 1. a 2. zákona o ochrane spotrebiteľa, typovou zmluvou sa podľa tohto zákona
rozumie zmluva, ktorá sa má uzavrieť vo viacerých prípadoch, ak je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy
podstatným spôsobom neovplyvňuje.
Typová zmluva nesmie obsahovať) neprimerané podmienky, ktoré na škodu spotrebiteľa zakladajú
nápadný nepomer medzi právami a povinnosťami zmluvných strán, najmä 1. podmienky, ktoré viažu

predaj výrobku alebo poskytnutie služby na odobratie iného výrobku alebo na prevzatie inej služby, 2.
podmienky,ktorýmisapodmieňujepredajvýrobkualeboposkytnutieslužbypožiadavkou,abyspotrebiteľ
zabezpečil pre predávajúceho ďalšieho spotrebiteľa, ktorý s ním uzavrie rovnakú alebo podobnú zmluvu;
b) podmienky, ktoré sú v rozpore s dobrými mravmi.

Podľa § 25 ods. 1, ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch

a pôžičkách pre spotrebiteľov právne vzťahy, ktoré vznikli pred 11. júnom 2010 na základe zmluvy o
spotrebiteľskomúvere,saspravujúpodľadoterajšíchpredpisov,aktentozákonvodseku2neustanovuje
inak. Ustanovenia § 10 ods. 2 a 3, § 12, 14, 17 ods. 1 a 2 a § 18 sa od 11. júna 2010 použijú aj na právne
vzťahy vzniknuté na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorá bola uzavretá pred nadobudnutím
účinnosti tohto zákona na dobu neurčitú a podľa ktorej sa po nadobudnutí účinnosti tohto zákona

poskytuje alebo môže poskytovať spotrebiteľský úver.

V zmysle § 2 písm. a), b) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase
uzatvorenia zmluvy, spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe
zmluvyospotrebiteľskomúverevoformeodloženejplatby,pôžičkyalebovinejprávnejforme,b)zmluvou

o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver
a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so
spotrebiteľským úverom,

Vzmysle§3ods.6zákonaospotrebiteľskýchúveroch, prispotrebiteľskýchúverochformoupreddavkov

na bežný účet s výnimkou kreditnej karty (§ 1 ods. 3) alebo v prípadoch, keď nemožno určiť ročnú
percentuálnu mieru nákladov, musí byť spotrebiteľ pred uzavretím zmluvy informovaný o úverovom
limite, o nákladoch spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom, o spôsobe výpočtu ročnej
percentuálnej miery nákladov, o podmienkach, za ktorých môže byť zmluva zmenená, a o spôsobe
a termíne skončenia zmluvného vzťahu. Počas trvania zmluvy musí byť spotrebiteľ bezodkladne

informovaný o zmene ročnej percentuálnej miery nákladov.

Ako vyplýva z § 4 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať
písomnú formu, inak je neplatná.

Podľa § 4 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem
všeobecných náležitostí 6) obsahuje najmä a) sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných
poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania
kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto možnosť využiť, b) opis tovaru alebo služby, na ktoré
sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, c) cenu tovaru alebo poskytnutej služby, d) identifikáciu

vlastníka, ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo
služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva spotrebiteľom, e) adresu predávajúceho, na
ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, f) meno a adresu spotrebiteľa, g) ročnú
percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez
poplatkov, h) podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená

ročná percentuálna miera nákladov, i) výpočet nákladov uvedených v §2 písm. c), ktoré neboli zahrnuté
do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov; ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ
zaplatiťzvýšenénáklady.Uvediesavýškatýchtonákladov,spôsobvýpočtualebočonajpresnejšíodhad.

Ako vyplýva z § 4 ods. 5 zákona o spotrebiteľských úveroch od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať

úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.

Vstupom Slovenskej republiky do európskeho hospodárskeho a právneho systému boli do Občianskeho
zákonníka zákonom č. 150/2004 Z. z. s účinnosťou od 1.4.2004 začlenené ustanovenia ospotrebiteľských zmluvách. Uvedená právna úprava má základ v smernici Rady č. 93/13 EHS z 5.4.1993
o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.

V zmysle ustanovenia § 879f ods. 3 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy podľa § 52 uzavreté
predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa musia dať do súladu s ustanovením § 53 a 54 tohto
zákona a s ustanovením tohto zákona do troch mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona,
preto súd považuje za podstatný súlad spotrebiteľskej zmluvy uzavretej medzi účastníkmi konania s ust.
§ 53 a 54 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 1.4.2004 i keď zmluva bola medzi účastníkmi

tohto konania uzavretá dňa 23.08.2002.

Podľa § 52 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 1.4.2004 ( ďalej len „Občiansky
zákonník“ ), spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy
upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane
dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom

vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu
svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

V zmysle § 53 ods. 1, ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa (ďalej len neprijateľná podmienka ). Neprijateľné podmienky upravené v
spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Nepochybne zmluva uzavretá medzi účastníkmi je teda spotrebiteľskou - typovou zmluvou v zmysle
zákona o ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany

spotrebiteľa v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách

Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s
dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil

dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky
zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských
zmlúv a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v
právachapovinnostiachvneprospechspotrebiteľasúneprijateľnéapretoneplatné.Vychádzasaztoho,
že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva,

že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým
prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi
vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou.

Ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka sa týka iba podmienok, ktoré zákon označuje za neprijateľné.

Ide o podmienky, ktoré sú nečestné, neslušné, hrubo poškodzujúce spotrebiteľa, a preto ich použitie
zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou. Vyjadruje snahu, aby dodávateľ v spotrebiteľských
zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi. Je potrebné dodať, že spotrebiteľ
z povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej
spotreby, ako aj zmluvných podmienok, má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných

podmienok, ktoré sú mu zo strany dodávateľa predložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a
použitú právnu terminológiu nemá možnosť, či už ich vôbec prečítať, resp. pochopiť ich obsah. Ide teda
o zákonný zákaz používania neprijateľných podmienok, ktoré vyvolá právoplatné súdne rozhodnutie a
dodávateľ je povinný zdržať sa ich používania. Ochrana spotrebiteľa sa týka iba formulárových zmlúv,
ktoré sú uzatvárané na základe predbežne formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ

vopredpripravenýaktorýpoužívavdvochaleboviacerýchprípadoch,pričomspotrebiteľspravidlaobsah
zmluvy nemení.Súd v danej súvislosti poukazuje aj na skutočnosť, že Slovenská republika ako člen Európskej únie
je povinná plniť záväzky vyplývajúce z tohto členstva. Členské štáty Únie sú povinné zabezpečiť,
aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu

alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva
bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez
nekalých podmienkach (čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách, ďalej len „smernica“).

Dôležitým rozhodnutím je rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci Océano Grupo Editorial SA
a Rocío Murciano Quintero (C-240/98) a medzi Salvat Editores SA a José M. Sánchez Alcón Prades
a spol., spojené prípady C-240/98 a C-244/98, z ktorého je zrejmá aj obligatórnosť zásahu súdu proti
nekalej podmienke: ,,Cieľ Článku 6 Smernice, ktorý od členských štátov vyžaduje stanoviť, že nečestné
podmienky nie sú pre spotrebiteľa zaväzujúce, by sa nedosiahol, keby bol spotrebiteľ sám povinný
vystúpiť proti nečestnej povahe takých podmienok. V sporoch, kde zahrnuté sumy sú často obmedzené,

môžu byť právnické poplatky vyššie než vložená čiastka, čo môže spotrebiteľa odradiť, aby napadol
použitie nečestnej podmienky. V počte členských štátov procedurálne predpisy umožňujú jednotlivcom
brániť sa v takých konaniach a je reálne riziko, že spotrebiteľ kvôli neznalosti práva nespochybní
podmienku prednesenú proti nemu. Z toho vyplýva, že účinná ochrana spotrebiteľa sa môže dosiahnuť,
len ak národný súd prehlási, že má právomoc zhodnotiť podmienky tohto druhu na svoj vlastný návrh“.

Z vykonaného dokazovania je nepochybné, že navrhovateľ a odporkyňa uzavreli dňa 23.08.2002
úverovú zmluvu, predmetom ktorej bolo poskytnutie revolvingového úveru odporkyni a vydanie karty
YES podľa príslušných ustanovení dojednaných v zmluve a v Úverových podmienkach s dohodnutým
úverovým rámcom a pravidelnou mesačnou splátkou. Odporkyni boli následne finančné prostriedky

navrhovateľom poskytnuté, tak ako je to zrejmé z predloženého splátkového kalendára.

V dôsledku neplnenia si povinnosti odporkyne navrhovateľ vyzval odporkyňu na zaplatenie celého dlhu
výzvou zo dňa 28.06.2013.

Súd mal za preukázané, že odporkyňa prostredníctvom poskytnutej úverovej karty vyčerpala finančné
prostriedky v celkovej sume 5.513,19 eur a ďalej je nesporné, že odporkyňa v prospech navrhovateľa
následne jednotlivými splátkami uhradila sumu 8.600,09 eur, ako to vyplýva aj z predloženého
splátkového kalendára.

Podľa § 4 ods. 2 písm. a) a g) zák. č. 258/2001 Z.z. takáto zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem
všeobecných náležitostí musí obsahovať okrem iného sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov
a iných poplatkov, vrátane ročnej percentuálnej miery nákladov. Ak navrhovateľ percentuálnu mieru
nákladov nemohol určiť, potom v zmysle ustanovenia § 3 ods. 6 citovaného zákona bol povinný
spotrebiteľa informovať nielen o výške úverového limitu, ale aj o nákladoch spotrebiteľa a o spôsobe

výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov.

Navrhovateľ však v danom prípade nepreukázal, že odporkyňu ako spotrebiteľa o týchto náležitostiach
informoval, pretože predmetná zmluva neobsahuje žiadne údaje o výške uplatneného úroku zo
spotrebiteľského úveru, vrátane poplatkov uvedených v žalobnom návrhu. Podľa § 4 ods. 5 cit. zák. od

spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú v zmluve o spotrebiteľskom
úvere uvedené.

Pretože predmetná úverová zmluva neobsahuje podstatné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere
podľa § 4 cit. zák., a to najmä údaje o výške úroku, iných poplatkov, vrátane ročnej percentuálnej miery

nákladov, resp. spôsobu jej výpočtu, uvedený spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez
poplatkov. Pokiaľ ide o ročnú úrokovú sadzbu, výška tejto, prípadne spôsob jej výpočtu v danom prípade
ani nie je uvedený v úverových podmienkach navrhovateľa. V hlave 6 § 9 úverových podmienok sa
uvádza iba, že klient je povinný platiť úrok z poskytnutého úveru vo výške aktuálne platnej mesačnej
úrokovej sadzby v okamihu splátky úveru, v ktorej je obsiahnutá platba úroku. Základná úroková sadzba

pre účely výpočtu úrokov je uvedená v aktuálnom sadzobníku poplatkov. Samotný sadzobník poplatkov
nie je v danom prípade ani priamo súčasťou úverovej zmluve, ale ako to uvádza navrhovateľ vo
svojom písomnom podaní, tvorí neoddeliteľnú súčasť Metodickej príručky. Táto mala byť do zmluvy
inkorporovaná iba ustanovením § 13 hlavy 9 Úverových podmienok, kde odporkyňa ako klient podpisompotvrdzuje, že je oboznámená s metodickou príručkou a prejavuje súhlas byť viazaný ustanoveniami
tohto dokumentu.

V danom prípade zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavretá medzi účastníkmi konania neobsahuje údaj
o úrokoch, ale len údaj o výške mesačnej splátky vo výške 1.200,-Sk. Ani úverové zmluvné podmienky
navrhovateľa na ktoré zmluva o úvere poukazuje ako na svoju neoddeliteľnú súčasť, neobsahujú žiadnu
úrokovú sadzbu (hlava 6 § 9 úverových podmienok).

Účelom právnej úpravy (§ 4 ods. 5 zákona o spotrebiteľských úveroch) je bez akýchkoľvek pochybností
aj poskytnutie ochrany spotrebiteľovi. Ten má totiž právo byť informovaný o výške úrokov z úveru a
poplatkoch. Navrhovateľ ako dodávateľ má preto zákonnú povinnosť v zmluve o spotrebiteľskom úvere
uviesť údaj o výške úrokov a poplatkov. A to priamo v zmluve so sankciou straty práva na úroky a
poplatky v zmluve neuvedené (§ 4 ods. 5 zákona o spotrebiteľských úveroch). Informácia spotrebiteľa o
úrokoch a poplatkoch má podstatný význam z dôvodu, že prispieva k transparentnosti trhu a umožňuje

spotrebiteľovi poznať rozsah svojho záväzku. Odporkyňa však túto možnosť nemala, keďže výška úroku
a poplatkov nie je uvedená v zmluve o revolvingovom úvere (porov. tiež uznesenie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 2Cdo 245/2010).

Navrhovateľovi preto vzniklo iba právo na zaplatenie nevrátených finančných prostriedkov poskytnutých

odporkyni formou výberu hotovosti z bankomatu a nákupov tovaru platobnou kartou. Navrhovateľ
poskytol odporkyni celkovú sumu 5.513,19 eur, odporkyňa vykonala navrhovateľovi jednotlivými
splátkami úhrady vo výške 8.600,09 eur. Tým mu uhradila vyššiu sumu, ako výška poskytnutých
finančných prostriedkov, súd preto žalobu navrhovateľa v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci
plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti
účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

V tomto konaní bol navrhovateľ v celom rozsahu neúspešný, odporkyni trovy konania nevznikli, ani si

ich náhradu neuplatnila, preto súd ich náhradu účastníkom nepriznal.

Pokiaľ ide o trovy vedľajšieho účastníka, súd mu náhradu trov konania nepriznal. Nepovažoval ich za
hospodárne a účelné. Súd sa nestotožňuje ani s písomným vyjadrením vedľajšieho účastníka, podľa
názoru súdu ide o paušálne vyjadrenie, ktoré vedľajší účastník podáva aj v ďalších konaniach, pričom

rozhodovacia prax súdov mu je zrejmá a známa. Je potrebné poukázať na to, že súd sám prihliada
na neprijateľné zmluvné podmienky uvedené v spotrebiteľských zmluvách. Trovy vedľajšieho účastníka
považoval súd za nehospodárne, neúčelné, z tohto dôvodu súd mu náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Protitomutorozsudkumožnopodaťodvolaniedo15dníododňajehodoručenianaOkresnýsúd Prešov.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda
a dôvody odvolania, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné
rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.