Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 27. október 2015

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 18C/347/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4312216714
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 10. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mariana Podbehlá

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2015:4312216714.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra sudkyňou JUDr. Marianou Podbehlou v právnej veci navrhovateľa : Pohotovosť, s.r.o.,

so sídlom Bratislava, ul. Pribinova č. 25, zast. Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Bratislava, ul. Grösslingova
č. 4, proti odporcovi : Slovenská republika, Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom
Bratislava, Župné námestie č. 13, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh zamieta.
Odporcovi súd náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa písomne podaným návrhom zo dňa 28.9.2012 prostredníctvom právneho zástupcu
domáhal, aby súd zaviazal odporcu na zaplatenie sumy vo výške 1.242,15.-eur z titulu majetkovej škody
a zo sumy 248,43.-eur a to z titulu nemajetkovej ujmy. Svoj návrh odôvodnil tým, že požiadal súdneho

exekútora na vykonanie exekúcie, ktorá vznikla neplnením záväzku vyplývajúceho so zmluvy o úvere
číslo 4440664,dlžníkombolaB.Z.. Exekučnýsúdnapriektomu,ževecnimprejednávanánevykazovala
prvky nadmernej právnej zložitosti a nevyžadovala si takú spoluprácu s účastníkmi konania, ktorá by
mohla mať svojou komplexnosťou podstatný vplyv na čas potrebný k posúdeniu a rozhodnutiu, rozhodol
o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie až dňa 30.1.2011. K rozhodnutiu o žiadosti o
udelenie poverenia došlo po uplynutí zákonom stanovenej doby, omeškanie viac ako 331 dní.

Vo veci rozhodol súd rozsudkom Okresného súdu Nitra č. k. XXC XXX/XXXX-XX, zo dňa 13.8.2013 tak,
že súd návrh navrhovateľa zamietol. Voči rozhodnutiu bolo podané odvolania a Krajský súd v Nitre ako
súd odvolací rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.

Na pojednávanie sa nedostavili účastníci konania, súd podľa § 101 ods. 2 OSP pojednával
v neprítomnosti účastníkov konania. Súd mal za to, že boli splnené podmienky na vykonanie
pojednávania, aj keď navrhovateľ prostredníctvom právneho zástupcu požiadal o odročenie

pojednávania z dôvodu, že podal návrh na prerušenie konania.

Súd doplnil dokazovanie oboznámením sa s návrhom, vyjadrením odporcu, článkom, listom Európskej
komisie, s predloženým znaleckým posudkom, rozsudkom OS Nitra, uznesením KS v Nitre, spisom
XXEr/XXX/XXXX a zistil nasledovný skutkový stav :

Zo spisu 13Er/71/2010 súd zistil, že dňa 10.5.2010 podal súdny exekútor JUDr. Rudolf F. na Okresný

súd Z. Žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Dňa 5.3.2010 bola spísaná Zápisnica pred
súdnym exekútorom - návrh na vykonanie exekúcie. Okresný súd Levice rozhodol uznesením č.k. XXEr/
XXX/XXXX-XX, zo dňa 18.10.2010 tak, že žiadosť o udelenie poverenia zamietol. Voči predmetnému
rozhodnutiubolopodanéodvolanieaKSvNitreakosúdodvolacíodvolaciekonaniezastavilzdôvodu,žeoprávnený vzal odvolanie späť. Okresný súd Levice uznesením XXEr/XXX/XXXX-XX, zo dňa 20.9.2011
exekučné konanie zastavil s poukazom na § 44 ods. 3 EP.

Podľa§4ods.1písm.a)bod1.zákonač.514/2003Z.z.ozodpovednostizaškoduspôsobenúprivýkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom
verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak
škoda vznikla v dôsledku rozhodnutia vydaného súdom alebo ak škoda bola spôsobená nesprávnym
úradným postupom súdu.

Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím má
účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní.

Podľa § 5 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci

a o zmene niektorých zákonov ak bolo nezákonné rozhodnutie vydané v konaní, na ktoré sa nevzťahujú
predpisy o správnom konaní, právo na náhradu škody má ten, komu nezákonným rozhodnutím škoda
vznikla.

Podľa§9ods.1zákonač.514/2003Z.z.zákona/vzneníplatnom včasezačatiatohtokonaniaapodania

návrhu na vydanie poverenia/, štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za
nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo
vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej
moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov
fyzických osôb a právnických osôb.

Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. zákona, právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym
úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

Podľa§17ods.1zákonač.514/2003Z.z.ozodpovednostizaškoduspôsobenúprivýkoneverejnejmoci
a o zmene niektorých zákonov uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje
inak. 1a)

Podľa § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva
nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo
nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné
uspokojiť ju inak.

Podľa § 17 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje
s prihliadnutím najmä na
a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,

b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo,
c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote,
d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.
Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone právo na
náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou

uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia
lehota odo dňa doručenia (oznámenia) rozhodnutia, ktorým bolo zmenené alebo zrušené právoplatné
rozhodnutie.

Podľa § 19 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone Lehota

neplynie počas predbežného prerokovania nároku podľa § 15 odo dňa podania žiadosti do skončenia
prerokovania, najdlhšie však počas šiestich mesiacov.Podľa § 41 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok)aozmeneadoplneníďalšíchzákonov(vzneníúčinnomkudňu31.5.2010) exekučnýmtitulom
je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.

Podľa § 41 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade
a) rozhodnutí orgánov Európskej únie, 4e)
b) rozhodnutí osvedčených ako európsky exekučný titul, 4ea)
c) notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená osoba

a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s
vykonateľnosťou súhlasila,
d) vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených,
e) osvedčení o dedičstve, vykonateľných rozhodnutí bývalých štátnych notárstiev a dohôd nimi
schválených,
f) vykonateľných rozhodnutí orgánov verejnej správy a územnej samosprávy vrátane blokov na pokutu

nezaplatenú na mieste,
g) platobných výmerov, výkazov nedoplatkov vo veciach daní a poplatkov, ako aj zmierov schválených
týmito orgánmi,
h) vykonateľných rozhodnutí a výkazov nedoplatkov vo veciach sociálneho zabezpečenia, sociálneho
poistenia, starobného dôchodkového sporenia a vo veciach verejného zdravotného poistenia,

i) iných vykonateľných rozhodnutí a schválených zmierov, ktorých výkon pripúšťa zákon,
j) dokladov vydaných podľa právneho predpisu platného v inom členskom štáte Európskej únie, ak ide
o vymáhanie pohľadávky podľa osobitného predpisu. 4eaa)

Podľa § 44 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný

poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov exekútor, ktorému bol doručený návrh oprávneného na
vykonanie exekúcie, predloží tento návrh spolu s exekučným titulom najneskôr do 15 dní od doručenia
alebo odstránenia vád návrhu súdu (§ 45) a požiada ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Podľa § 44 ods. X U. poriadku, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie,

návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do XX
dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti
alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
uznesením zamietne. J. tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

X. predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu sú: a/ protiprávny úkon resp. škodová udalosť, b/ vznik
škody, c/ príčinná súvislosť ( kauzálny nexus ) medzi protiprávnym úkonom ( škodovou udalosťou ) a
vznikom škody , d/ zavinenie ( len v prípade subjektívnej zodpovednosti , pri objektívnej zodpovednosti
nie je podstatné, či zodpovedný subjekt vznik škody zavinil alebo nie ). B. za škodu spôsobenú pri

výkone verejnej moci je zákonom č. XXX/XXXX Z. z. koncipovaná ako zodpovednosť objektívna ( podľa
§ 3 ods. X zodpovednosti podľa ods. X sa nemožno zbaviť ) čo znamená, že zo strany oprávneného
subjektu ( poškodeného ) nie je potrebné preukazovať zavinenie vo forme úmyslu resp. nedbanlivosti,
ale stačí preukázať , že škoda ( ak vznikla ) je výsledkom činnosti príslušného orgánu štátu ( tzv.
zodpovednosť za výsledok ) . I. základom uvedenej zodpovednosti je čl. XX ods. X ústavy ( " F. má

právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím súdu , iného štátneho orgánu či orgánu
verejnej správy alebo nesprávnym úradným postupom" ).

Y. príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a škodou je vzťahom príčiny a následku ,
ktorý musí byť priamy , bezprostredný, neprerušený, nestačí, ak je iba sprostredkovaný. J. zisťovaní

príčinnej súvislosti treba v dôsledku toho skúmať, či v komplexe skutočností prichádzajúcich do úvahy
ako ( priama ) príčina škody existuje skutočnosť, s ktorou zákon spája zodpovednosť za škodu.

V. nesprávny úradný postup môže mať za následok vznik zodpovednosti podľa zákona č. XXX/XXXX
Z. z. len vo vzťahu k takému zmenšeniu majetku navrhovateľa, ktoré bolo priamo a nesprostredkovane

spôsobené práve ( iba ) týmto postupom, ktorý by bol z hľadiska
zmenšenia majetku navrhovateľa rozhodujúcim t. j. ak by nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu,
jeho majetok by sa nezmenšil. S., či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo porušené právo
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantované v čl. XX ods. X I. SR, je kompetentnýpreskúmať ústavný súd, ktorý ju v súlade so svojou ustálenou judikatúrou preskúma vždy s ohľadom
na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií:
zložitosť veci, správanie účastníka a postup súdu (napr. I. ÚS XX/XX). R. konanie nie je kompetentný

preskúmavať súd v konaní o náhrade škody podľa zákona č. XXX/XXXX Z. z., ale len I. súd SR na
podklade ústavnej sťažnosti (resp. predseda súdu na podklade sťažnosti na prieťahy). Opačný výklad
by znamenal, že by existovalo niekoľko orgánov, ktoré by boli oprávnené v tom istom čase preskúmavať
postup toho istého súdu z hľadiska vzniku zbytočných prieťahov.

Pokiaľ by súd konajúci o náhrade škody mohol hodnotiť postup iného súdu z hľadiska existencie
zbytočných prieťahov, znamenalo by to absurdný záver, keďže všeobecné súdy by preskúmavali postup
iných všeobecných súdov, pričom uvedené by mohlo smerovať aj k porušeniu inštančného princípu v
súdnictve. Vzhľadom na to, exekučné konanie bolo začaté v roku 2010 a navrhovateľ sa predbežného
prerokovania domáhal v roku 2012, predmetný nárok na náhradu škody nie je premlčaný.

Navrhovateľ sa domáhal škody výlučne za nesprávny úradný postup z dôvodu, že k vydaniu poverenia
nedošlo v zákonnej 15 dňovej lehote. Súd v tomto prípade neskúmal či prišlo k prieťahom v konaní.
Zisťoval, či došlo k nedodržaniu zákonnej lehoty, z akého dôvodu a či je to dôvod na náhradu škody,
resp. či vôbec nejaká škoda vznikla. V zmysle § 41 ods. 2 písm. d) zákona č. 233/1995 Z.z. bolo
v čase podania žiadosti o udelenie poverenia možné vydať poverenie na základe vykonateľných

rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených, ako exekučného titulu. Až neskôr
bol zákon v uvedenej časti novelizovaný tak, že exekučným titulom boli vykonateľné rozhodnutia
rozhodcovských súdov. Súd vykonaným dokazovaním zistil, že exekučné konania bolo vedené v čase
účinnosti Exekučného poriadku, kde v § 44 ods. 2 je uvedené, že súd preskúma žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie, ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od
doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo
návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
uznesením zamietne. Zo slovného a logického výkladu uvedeného ustanovenia Exekučného poriadku
súd dospel k názoru, že lehote 15 dní sa vzťahuje len na rozhodnutie súdu, ktorým poverí súdneho

exekútora na vykonanie exekúcie. V ďalšej vete je uvedené, že ak zistí rozpor žiadosti , alebo návrhu
na vykonanie exekúcie so zákonom, žiadosť zamietne, kde však už nie je uvedená žiadna lehota na
rozhodnutie. Takýto výklad je logický aj preto, že pokiaľ súd zistí, že návrh na vykonanie exekúcie je v
rozpore so zákonom, táto činnosť rozhodovacia si vyžaduje jednak zložitejšie právne posúdenie, čo si
vyžaduje aj dlhší čas a jednak aj prípadné zadováženie listinných dôkazov potrebných pre rozhodnutie.

Žiadosť o udelenie poverenia bola súdu doručená 10.5.2010 a súd rozhodol o tejto žiadosti 18.10.2010 ,
teda súd rozhodol v primeranej lehote a preto nedošlo jeho postupom k nesprávnemu úradnému
postupu. Údaj uvedený v návrhu navrhovateľa, že exekučný súd rozhodol o zamietnutí žiadosti o
udelení poverenie s omeškaním viac ako 331 dní je nepravdivý. Nárok na náhradu škody si navrhovateľ
uplatňoval výlučne podľa § 9 zákona č. 514/2003 Z.z., keď podľa neho príslušný súd svojim postupom

porušil povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej
lehote, resp. bez zbytočných prieťahov v konaní. Ohľadne prípadného prieťahu sa neviedlo žiadne
disciplinárne konanie, nerozhodol Ústavný súd Slovenskej republiky, či Európsky súd pre ľudské práva.
V zmysle § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. v súčasnom znení by len takéto podklady by boli relevantné
pre priznanie náhrady škody. M. ustanovenie je platné od 01.01.2013. Návrh bol podaný v roku 2012 súd

však mal za to, že predmetné ustanovenie možno brať do úvahy ako výklad pôvodného ustanovenia pri
skúmaní nárokov podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. platného v čase podania návrhu na vydanie
poverenia a začatia tohto konania.

Navrhovateľ predložil súdu znalecký posudok č. 1/2013 vypracovaný doc. E.. PhDr. Miroslavom

R., PhD., z ktorého záveru vyplýva, že primárne právo neumožňuje Európskej únii zasahovať do
právomoci členských štátov stanoviť a následne podrobne upraviť možnosti riešenia sporov v rámci
rozhodcovského konania. Súd neprihliadal na znalecký posudok predložený navrhovateľom, nakoľko
bol toho názoru, že znalec riešil otázku právnu, ktorú bol oprávnený riešiť súd.

V predmetnej veci, z ktorej sa navrhovateľ domáhal náhrady škody bol exekučným titulom
rozhodcovský rozsudok.Účastníkomexekučnéhokonaniarozhodnutímvuvedenýchlehotáchnevznikol
stav právnej neistoty. X. uvádzaná majetková škoda nebola v konaní preukázaná, a navrhovateľneprodukoval žiadne dôkazy preukazujúce ním uvádzanú škodu, škodou sa pritom rozumie majetková
ujma , ktorá vznikla fyzickej alebo právnickej osobe, je vyjadriteľná v peniazoch a spočíva v zmenšení
( úbytku ) existujúceho majetku poškodeného a predstavuje majetkové hodnoty, ktoré bolo treba

vynaložiť na to, aby sa vec uviedla do predošlého stavu, resp., aby sa v peniazoch vyvážili dôsledky
toho, že navrátenie do predošlého stavu nie je možné alebo účelné.

Súd sa nestotožňuje ani s názorom, že možno priamo porovnávať nemajetkovú ujmu za nedodržanie
zákonnej lehoty na vydanie rozhodnutia a nárokom priznávaným I. súdom SR za prieťahy v konaní. Súd

však nevidel dôvod, aby sa nejakou výškou škody vôbec zaoberal, keďže mal za to, že k vzniku škody
ani nedošlo.

I. súdu je spravodlivé rozhodnutie v celom kontexte vzájomne sa odvíjajúcich skutočností. Majetková
ujma nebola preukázaná a nemajetková ujma nezávisí automaticky, len od zistenia nedodržania
zákonnej či primeranej lehoty, ale aj od okolností, ktoré sú v tejto veci v odôvodnení konštatované a na

základe ktorých, súd nevidel dôvod pre finančnú satisfakciu vo forme nemajetkovej ujmy. Predmetný
návrh súd považuje za účelový a to aj s poukazom na hromadne podané totožné návrhy, v ktorých
sa taktiež neuvádzajú správne údaje o počte dní omeškania a pod. V konaní nebola preukázaná
ani príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom tvrdenej škody. Súd zároveň
poukazuje aj na skutočnosť, že aj súdny exekútor u ktorého oprávnený navrhovateľ podal návrh na

začatie exekúcie, nedodržal lehotu podľa § 44 ods. 1 Exekučného poriadku na podanie návrhu na súd
do XX dní. Rozhodovaciu činnosť, ktorá je podstatou súdnictva nemožno hodnotiť ako nesprávny úradný
postup ( uznesenie NS ČR sp. zn. 25Cdo X018/2007 zo dňa 25.08.2009).Z týchto dôvodov súd návrh
navrhovateľa v plnom rozsahu zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že odporcovi, ktorý mal vo veci úspech,
nepriznal náhradu trov konania, nakoľko mu žiadne trovy nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou
tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre.

V prípade, že si povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený
podaťnávrhnavykonanieexekúciepodľaosobitnéhozákona,akideorozhodnutieovýchovemaloletých
detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto hodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny

a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.), pričom podľa § 205 ods.2 O.s.p. odvolanie možno
odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.