Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 10. september 2015

Súd: Okresný súd Piešťany
Spisová značka: 5P/5/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2515200147
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 09. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Arnouldová

ECLI: ECLI:SK:OSPN:2015:2515200147.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Piešťany sudkyňou Mgr. Katarínou Arnouldovou vo veci starostlivosti o maloletú Z. A., Z..

XX.XX.XXXX, bytom ako matka, zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce sociálnych vecí a
rodinyvPiešťanoch,dieťamatky:T.A.,rod.P.,nar.XX.XX.XXXX,bytomK.,O.XX/XXX,štátnyobčanSR
a otca J. A., nar. XX.XX.XXXX, K. bytom O. XXX/XX, K., štátny občan SR, o úpravu výkonu rodičovských
práv a povinností k maloletej takto

r o z h o d o l :

Maloletá sa z v e r u j e do osobnej starostlivosti matky.

Obaja rodičia budú o p r á v n e n í maloletú zastupovať a spravovať jej majetok.

Otec je p o v i n n ý s účinnosťou od 16.01.2015 platiť na maloletú výživné vo výške 200,-eur mesačne
vždy do 15.dňa v mesiaci vopred k rukám matky.

Nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie od 16.01.2015 do 10.09.2015 vo výške 1.503,22 eur súd
p o v o ľ u j e otcovi splácať v mesačných splátkach po 42,- eur splatných spolu s bežným výživným
počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku.

Styk otca s maloletou sa ponecháva n e u p r a v e n ý.

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom, doručeným súdu dňa 16.01.2015, sa matka domáhala zverenie maloletej do jej osobnej
starostlivosti a určenia výživného na maloletú vo výške 200,-eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci
vopred k rukám matky s účinnosťou od podania tohto návrhu. V návrhu uviedla, že s otcom maloletej
nežije v spoločnej domácnosti od 01.11.2014, kedy sa dobrovoľne kvôli mimomanželskej známosti

odsťahoval a od uvedeného dátumu na výživu dcéry neprispieva.

Otec sa k návrhu písomne nevyjadril, ani sa neustanovil na žiadne z vytýčených pojednávaní, pričom
svoju neprítomnosť ničím neospravedlnil ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie pojednávania,
preto súd vec prejednal v zmysle § 101 ods.2 O.s.p. v neprítomnosti otca, vykonal dokazovanie
výsluchom matky, kolízneho opatrovníka, oboznámením listinných dôkazov, najmä rodného listu
maloletej, sobášneho listu rodičov, potvrdeniami o príjmoch oboch rodičov, potvrdeniami Úradu práce

soc. vecí a rodiny X., potvrdeniami o pravidelných mesačných výdavkoch matky a maloletej, správou
kolízneho opatrovníka z prešetrených pomerov, ďalšími listinami, ako aj obsahom celého spisu a zistil
nasledovný skutkový stav:Maloletá sa narodila s manželstva rodičov, ktorí spolu nežijú a nehospodária od 01.11.2014, kedy otec
dobrovoľne opustil spoločnú domácnosť z dôvodu nadviazania mimomanželskej známosti a odvtedy k
obnoveniu spolužitia nedošlo.

Z výsluchu matky a ňou predložených listinných dôkazov bolo zistené, že maloletá zostala v osobnej
starostlivosti matky, bývajú v rodinnom dome v bezpodielovom spoluvlastníctve rodičov maloletej v K..
Matka odvtedy hospodári sama a otec jej na náklady na bývanie neprispieva, rovnako jej neprispieva
na výživu maloletej. Náklady na bývanie predstavujú u matky mesačne platbu plynu 72,-eur, rozhlas

a TV 4,62 eur, elektrinu 56,21 eur a spoločný mobilný telefón pre matku a maloletú paušálnu sumu
35,-eur mesačne, internet 10,50 eur. Mimo toho má matka náklady na benzín vo výške cca 27,-eur
mesačne, keďže do práce dochádza motorovým vozidlom, ďalej platí miestne poplatky a dane ročne
83,90 eur, poistku za jej motorové vozidlo v sume 72,01 eur ročne, poistku za dom v sume 125,-eur ročne
a káblovú televíziu 50,20 eur ročne. Súčasťou jej výdavkov sú aj splátky úveru vo výške 80,87 eur, ktorý
úver si vzali manželia zo Slovenskej sporiteľne dňa 27.07.2011 vo výške 3.079,-eur na 4 roky a suma

úveru bola podľa vyjadrenia matky použitá v podstate na kúpu auta, keďže koníčkom otca maloletej
sú veteráni, ktorých rozoberá a opravuje. Okrem tohto kúpeného auta- veterána, vlastnil otec maloletej
aj 4 zrenovované staré motorky, ktoré si však pri odsťahovaní vzal spolu s celým vybavením dielne,
náradím a televízorom. S matkou sa pri odchode vôbec nebavil, kto bude čo platiť, zaujímalo ho iba,
kedy mu vyplatí matka jeho podiel na rodinnom dome. Matka je zamestnaná od roku 2011 vo firmy T.

Z.-T., Q..J..H.., ako predavačka skladníčka s priemerným čistým mesačným príjmom okolo 600,-eur, k
tomu poberá daňový bonus a prídavky na maloletú. Pokiaľ ide o jej majetok, okrem spoluvlastníckeho
podielu na rodinnom dome, v ktorom s maloletou bývajú, vlastnia s manželom 2 motorové vozidla, z
toho Mercedes Smart užíva ona a Kiu Sorento užíva manžel. Maloletá je žiačkou 8.ročníka ZŠ vo V.,
kam denne dochádza autobusom, cestovné ju stojí cca 10,-eur mesačne (cena cestovného lístka 0,22

eur x 2 x príslušný počet dní v mesiaci). V škole sa nestravuje, matka jej balí jedlo a následne obeduje
po príchode domov. Maloletá je zdravá, nemá zvýšené náklady na zdravotnú starostlivosť a rovnako
má bežné výdavky na školu ( školské potreby a pod.) V školskom roku 2014/2015 začala navštevovať
krúžok hip-hopu s polročným poplatkom 6,-eur a nákladmi na cestovné z V. do X. 1 krát týždenne, v
tomto školskom roku sa zatiaľ nerozhodla, či mieni pokračovať. Matka uviedla, že ona v kontakte s

manželom nie je, ten s ňou vôbec nekomunikuje, jedine tak, že ju uráža. Otec na maloletú neposiela
žiadne výživné, zobral si ju k sebe asi dva razy na víkend, následne sa s ňou nestretol celé letné
prázdniny a potom si ju vzal k sebe na 2 dni koncom augusta. S maloletou si obvykle iba píše cez
internet, keď si ju ale k sebe vezme, obvykle jej niečo kúpi, napr. oblečenie, tričká a pod.. Keď si od neho
dcéra pýtala peniaze do školy, povedal že nemá čas. Matka mu v stretávaní s dcérou nebráni, otec ju

však o stretnutiach neinformuje, ale dohodne sa priamo s maloletou a tá to matke oznámi. Matku mrzí,
že otec svoje problémy, ktoré má s manželkou alebo s jej rodinou, si rieši s maloletou Z. a píše jej to
cez internet. Maloletá Z. sa však na otca teší, lebo je to jej otec a tiež preto, lebo jej vždy niečo kúpi. S
ohľadom na vek maloletej, ktorá je schopná sama sa s otcom na stretávaní dohodnúť, matka žiadala,
aby súd neupravoval styk otca s maloletou., Podľa informácii matky žije otec maloletej so svojou novou

partnerkou, s ktorou má údajne dieťa, nemá to však overené.

Kolízny opatrovník odporučil súdu zveriť maloletú do osobnej starostlivosti matky, určiť výživné v sume
200,-eur mesačne od januára 2015 a súčasne neupraviť styk otca s maloletou vzhľadom k tomu, že táto
je už veľká a keď bude chcieť, aj tak sa bude s otcom stretávať podľa svojho uváženia.

Z listinných dôkazov bolo zistené, že matka dosiahla u zamestnávateľa T. Z.-T., Q..J..H.. priemerný čistý
mesačný príjem za posledných 12 mesiacov vo výške 664,50 eur, okrem toho poberá daňový bonus vo
výške 21,40 eur. Z Úradu práce soc. vecí a rodiny v X. poberá prídavky na maloletú vo výške 23,52 eur.

Keďže otec svoje príjmy a výdavky, ako aj celkové majetkové pomery súdu nijakým spôsobom
nepreukázal a to napriek uloženej poriadkovej pokute, súd vychádzal z listinných dôkazov, ktoré
zabezpečil z úradnej povinnosti.

Z potvrdenia bývalého zamestnávateľa otca V. E. Q.. Q..J..H.. bolo zistené, že otec pracoval v

tejto spoločnosti ako vodič od 26.11.2013 do 31.01.2015, pracovný pomer bol skončený na základe
výpovede zo strany zamestnanca, kde ako dôvod uviedol neplnenie pracovných povinností zo strany
zamestnávateľa, konkrétne „sústavné oneskorené vyplácanie mzdy a taktiež opakované výzvy na
vyplatenie mzdy ...“.Z potvrdenia tohto zamestnávateľa o príjmoch otca bolo zistené, že za obdobie od januára 2014 do
konca januára 2015, teda do ukončenia pracovného pomeru v tejto spoločnosti dosiahol otec priemernú

čistú mzdu 328,33 eur. Keďže pracoval ako vodič medzinárodnej kamiónovej dopravy boli mu súčasne
vyplácané aj diéty, ktorých priemerná výška za rovnaké obdobie ako je uvedené vyššie predstavovala
714,39 eur mesačne.

Z potvrdenia Sociálnej poisťovne bolo zistené, že otec za posledné 2 roky nepoberá, ani nepoberal

dávky v nezamestnanosti, z úradu práce bolo zistené, že za posledné 2 roky nie je a nebol evidovaný ako
uchádzač o zamestnanie, nebol poberateľom žiadnej štátnej sociálnej dávky, ani poberateľom pomoci
v hmotnej núdzi, ďalej otec nebol a nie je evidovaný ako poberateľ príspevku na kompenzáciu ŤZP a
príspevku na opatrovanie.

Lustráciou v Sociálnej poisťovni bolo zistené, že otec sa dňa 02.02.2015 zamestnal v spoločnosti I. T.

Q..J..H.. ako vodič medzinárodnej kamiónovej dopravy na dobu neurčitú a na plný pracovný úväzok,
so skúšobnou dobou 3 mesiace, ktorá už uplynula 02.05.2015 a k dnešnému dňu pracovný pomer
trvá. Podľa potvrdenia súčasného zamestnávateľa dosiahol otec za prvé štyri kalendárne mesiace
pracovného pomeru priemernú čistú mzdu 597,98 eur a za uvedené obdobie mu boli vyplatené diéty v
priemernej mesačnej výške 993,11 eur.

Lustráciou bolo zistené, že na tunajšom súde prebieha konanie o rozvod manželstva rodičov maloletej,
ktoré nie je právoplatne skončené.

Podľa § 36 ods. 1 zákona č. 36/2005 o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov

( ďalej len Zákon o rodine) rodičia maloletého, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť
o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez
návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí
maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24 , § 25 a 26 sa
použijú primerane.

Podľa § 24 ods. 2 Zákona o rodine, ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o
osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej

starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa.
Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať,
či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.

Podľa § 24 ods. 3 Zákona o rodine rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno

nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.

Podľa § 24 odsek 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností
alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu
k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby,

vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na
výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na
výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie
pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

Podľa § 24 ods. 5 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej
starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené
do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo
maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o
maloletom dieťati domáhať na súde.

Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred
vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom
sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa
odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia

úpravu styku žiadajú neupraviť.

Podľa § 25 ods. 4 Zákona o rodine, ak jeden z rodičov opakovane bezdôvodne a zámerne neumožňuje
druhému rodičovi styk s maloletým dieťaťom upravený podľa odseku 1 alebo 2, súd môže aj bez návrhu
zmeniť rozhodnutie o osobnej starostlivosti.

Z dokazovania mal súd za preukázané, že maloletá Z. sa narodila z manželstva, ktoré je toho času
rozvrátené a na súde prebieha konanie o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a
povinností k maloletej na čas po rozvode. Rodičia nežijú v spoločnej domácnosti od 01.11.2014, odkedy
tiež spolu nehospodária a nevychovávajú maloletú dcéru, ktorá je ich jediným spoločným dieťaťom.
Starostlivosť o maloletú zabezpečuje matka, ktorá aj prejavila záujem o zverenie maloletej do jej osobnej

starostlivostiastýmtosúhlasilajkolíznyopatrovník,ktorýmalzprešetrenýchpomerovvrodinemaloletej
zistené, že mal. Z. má v domácnosti matky vhodné podmienky na riadny vývoj a zo strany matky je o ňu
dobre postarané. Vzhľadom k uvedenému, keďže súd nezistil v doterajšej matkinej starostlivosti žiadne
nedostatky, berúc do úvahy záujem maloletej, zveril ju do matkinej osobnej starostlivosti. Súčasne obom
rodičom priznal právo maloletú zastupovať a spravovať jej majetok, pretože s takouto úpravou súhlasila

matka aj kolízny opatrovník a súd nezistil žiadny relevantný dôvod na to, aby bol niektorý z rodičov
týchto práv pozbavený. Pokiaľ ide o úpravu styku otca s maloletou, tento ponechal na žiadosť matky
neupravený, keď mal za preukázané, že otec sa stýka s maloletou vždy po dohode s ňou, v čom im
matka s ohľadom na vek maloletej nebráni a brániť nemieni.

Podľa § 65 citovaného zákona ak rodičia mal. dieťaťa nežijú spolu, súd upraví rozsah ich vyživovacej
povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného. Súd postupuje rovnakým spôsobom, ak rodičia
žijú spolu, avšak jeden z nich neplní dobrovoľne svoju vyživovaciu povinnosť k mal. dieťaťu.

Podľa § 62 citovaného zákona, plnenie vyživovacejpovinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť,

ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich
detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podielať sa na životnej
úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný
plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na
nezaopatrené neplnoleté dieťa. Pri určení vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov

a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo

dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie po dobu troch rokov
spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Vzhľadom k tomu, že rodičia sa nedohodli na výške výživného, výživné učil súd, pričom vychádzal
zo zistených majetkových pomerov rodičov, ich schopností a možností ako aj z odôvodnených potrieb

dieťaťa. U matky bolo zistené, že jej príjmy pozostávajú zo mzdy z pracovného pomeru na plný úväzok
v spol. T. Z.J.-T., Q..J..H.. v priemernej výške 664,50 eur, okrem toho poberá daňový bonus 21,41 eur
a prídavky na maloletú vo výške 23,52 eur výška jej celkových príjmov teda predstavuje v priemere
cca 709,50 eur mesačne. Z uvedeného mesačne uhrádza sama náklady na bývanie v celkovej výške
132,83 eur ( plyn, elektrina, rozhlas TV), ďalej telefón sebe a maloletej 35,- eur, internet 10,50 eur, za

pohonné hmoty 27,- eur a pri prepočte ročných platieb poistky auta, domu, miestnych daní a poplatkov
a káblovej televízie na mesiace, za tieto služby uhrádza mesačne 27,59 eur. Súčet týchto pravidelných
mesačných výdavkov predstavuje 232,92 eur a navyše spláca spoločný úver manželov v sume 83,90
eur, na platení ktorého sa otec maloletej nepodiela. V uvedených výdavkoch nie sú zahrnuté náklady na
stravu, ošatenie a hygienu, ktoré musí matka tiež vynakladať a pritom výlučne sama živí maloletú Niku,

pretože otec jej doposiaľ nedal na dcéru žiadne výživné.

Pokiaľ ide o otca, tento podľa vedomosti matky by mal bývať u svojej novej partnerky, adresu súčasného
pobytu otca sa však súdu nepodarilo zistiť a doručoval mu preto prostredníctvom zamestnávateľa.Ako vyplýva z predložených listinných dôkazov, otec je zamestnaný ako vodič kamiónovej dopravy,
pričom do konca januára 2015 pracoval v spol. a od 02.02.2015 pracuje na dobu neurčitú v spol. ..
Zatiaľ čo u predchádzajúceho zamestnávateľa dosahoval priemerný čistý príjem a mesačne mu boli

vyplatené diéty v priemernej výške …., v súčasnosti dosahuje priemerný čistý príjem a priemerná
výška vyplatených diét predstavuje . Výšku mesačných výdavkov otca sa súdu nepodarilo zistiť pre
jeho nespoluprácu pri dokazovaní, a otec v tomto smere ani nezaslal súdu žiadne písomné vyjadrenie,
preto súd vychádzal z toho, že hospodári spoločne s novou partnerkou, preto jeho náklady na bývanie
a domácnosť by mali byť v zásade o polovicu nižšie než matkine, ktorá hospodári sama, teda možno

predpokladať pravidelné náklady na bývanie okolo 115,- eur a tiež u neho možno predpokladať rovnaké
náklady na stravu, ošatenie a hygienu ako u matky. Iné nevyhnutné mesačné výdavky u otca neboli
zistené.

Pokiaľ ide o výšku výživného, súd vychádzal nielen z takto zistených príjmov a výdavkov rodičov, ale
aj z odôvodnených potrieb maloletej s ohľadom na jej vek. Z dokazovania vyplynulo, že ide o zdravé

14-ročné dievča, ktoré okrem cestovného okolo 9,50 eur má bežné výdavky na školu aj mimoškolské
aktivity, v minulom školskom roku navštevovala tanečný krúžok, za ktorý platila cca 3,- eurá mesačne
( polročný poplatok + cestovné), v tomto školskom roku zatiaľ nemá platenú mimoškolskú činnosť. Matka
tiež maloletej platí v rámci svojho telefonického programu náklady na mobilný telefón. Ostatné výdavky
maloletej sú bežné, primerané veku dieťaťa v puberte.

Ako je uvedené vyššie, súd mal zistené, že otcova priemerná čistá mzda predstavuje 597,98 eur, avšak
okrem nich má nárok na cestovné náhrady, takzvané diéty, vyplatené doposiaľ u tohto zamestnávateľa v
priemernej mesačnej výške 993,11 eur, takže celkovo mu mesačne zamestnávateľ vypláca 1.591,09 eur.
Aj keď diéty v podstate predstavujú stravné za dobu strávenú na služobných cestách v zahraničí a majú

slúžiť prednostne na úhradu nákladov na stravu, hygienu a pod., je zrejmé, že otec celú sumu na tento
účel nespotrebuje, čo aj vyplýva z vyjadrenia matky na pojednávaní, ktorá uviedla, že ako kamionista
počas ich spolužitia zarábal cca 1.200,- až 1.500,- eur. Je teda zrejmé, že z vyplácaných diét otec na
pôvodný účel spotrebúva iba časť, zvyšnú nespotrebovanú časť môže preto použiť na úhradu svojich
ostatnýchvýdavkovakopribežnompríjme,pričomsúdustálil,žetaktonespotrebujemesačneminimálne

jednu tretinu vyplatených diét. Súd preto, rešpektujúc charakter týchto náhrad, majúcich prednostne
zabezpečovať uspokojovanie základných potrieb otca pri služobnývh cestách, toto akceptoval a pre
účely určenia výživného na maloletú posudzoval ako príjem otca iba jednu tretinu jeho diét, t.j. sumu
331,- eur ( 993,11 : 3). Podľa ustálenej súdnej praxe by sa povinný rodič mal podielať na výžive svojich
detí sumou 20 až 30% z mesačného čistého príjmu pri zohľadnení jeho prípadných vecných či iných

príspevkov na ich výživu, ako aj jeho podielu na osobnej starostlivosti o ne, resp. ďalších osobitostí
prípadu. Vychádzajúc z vykonaného dokazovania, berúc do úvahy schopnosti a možnosti otca ako aj
potreby maloletej, určil súd otcovi povinnosť platiť výživné na mal. Z. vo výške 200,- eur mesačne, ktorá
suma predstavuje cca 21,50% zo súdom vypočítaného čistého príjmu otca 928,98 eur ( 597,98 + 331),
čo je primerané s ohľadom na všetky vyššie uvedené zistené skutočnosti a zohľadňuje pritom matkinu

osobnú starostlivosť o dieťa, na ktorej sa otec podiela iba minimálne ( § 62 ods. 4 Zákona o rodine).

Súd preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku a určil otcovi povinnosť platiť na
maloletú výživné 200,- eur s účinnosťou od 16.01.2015, teda od podania návrhu matkou na súd ( § 77
ods. 1 Zákona o rodine), kedy už rodičia spolu nehospodárili. Keďže do dnešného dňa otec nezaplatil

žiadne výživné, vznikol mu tým nedoplatok na zročnom výživnom v uvedené obdobie vo výške 1.503,22
eur, ako súčet výživného za alikvótnu časť mesiaca január 2015 vo výške 103,22 eur ( vypočítané ako
200,- eur : 31 dní x 16 dní) + výživného za 7 mesiacov ( február až august 2015) po 200,- eur. Vzniknutý
nedoplatok súd povolil otcovi splácať v mesačných splátkach po 42,- eur rešpektujúc súdnu prax, podľa
ktorej by dlh na výživnom mal byť vyrovnaný najneskôr do troch rokov.

O trovách konania bolo rozhodnuté za použitia ustanovenia § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p., podľa ktorého
žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak sa konanie mohlo
začať aj bez návrhu, ktorá podmienka vo veciach starostlivosti o maloleté deti je splnená.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou podpísaného
súdu na Krajský súd v Trnave.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.

Ak jeden z rodičov opakovane bezdôvodne a zámerne neumožňuje druhému rodičovi styk s maloletým

dieťaťom upravený súdnym rozhodnutím, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o osobnej
starostlivosti.