Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 27. november 2013

Súd: Okresný súd Bánovce n/B
Spisová značka: 6C/77/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3213200750
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 11. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Radoslav Svitana, PhD.

ECLI: ECLI:SK:OSBN:2013:3213200750.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bánovce nad Bebravou v konaní pred sudcom JUDr. Radoslavom Svitanom, PhD., v

právnej veci navrhovateľa: Slovenská sporiteľňa, a.s., so sídlom Tomášikova 48, 832 37 Bratislava, IČO:
00 151 653, v konaní zastúpeného advokátskou kanceláriou JUDr. Roman Kvasnica, advokát, s.r.o.,
Sad A. Kmeťa 24, 921 01 Piešťany, proti odporcovi: Z. Š., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. XXXX/X, XXX
XX I. E. I., t. č. Ústav na výkon trestu odňatia slobody Hrnčiarovce nad Parnou, o zaplatenie 5 994,51
eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Návrh sa v celom rozsahu z a m i e t a .

Odporcovi sa náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom podaným dňa 15.2.2013 domáhal, aby súd uložil odporcovi zaplatiť
navrhovateľovi sumu 5 994,51 eur spolu s úrokom vo výške 11,75 % ročne a s úrokom z omeškania
vo výške 8 % ročne zo sumy 4 518,78 eur od 26.1.2013 do zaplatenia a nahradiť trovy konania. Svoj
návrh odôvodnil tým, že na základe zmluvy o splátkovom úvere číslo 0263476297 zo dňa 17.10.2007
(ďalej len "zmluva") poskytol navrhovateľ odporcovi spotrebný úver v celkovej výške 150 000 Sk s
premenlivou výškou úrokovej sadzby, ktorá ku dňu uzavretia zmluvného vzťahu bola vo výške 11,75 %
ročne. Odporca sa v zmluve o úvere zaviazal zaplatiť poskytnutý úver navrhovateľovi v splátkach po 3

420 Sk mesačne, splatných vždy k 20. dňu kalendárneho mesiaca. Ročná percentuálna miera nákladov
bola v zmluve dohodnutá vo výške 14,52 %. Odporca svoj dlh zo zmluvy prestal pravidelne splácať
v mesiaci október 2009, kedy v určenej lehote nezaplatil zmluvne dohodnutú splátku úveru. Následne
realizoval už iba jednu platbu, a to dňa 26.5.2010 vo výške 11,09 eur. Okrem toho odporca zmluvne
dohodnuté splátky úveru od mesiaca január 2008 uhrádzal zväčša v sume nižšej ako bola zmluvne
dohodnutá výška mesačnej splátky, prípadne s oneskorením. Vzhľadom k tomu navrhovateľ následne
zaplatené splátky úveru započítal najprv na príslušenstvo pohľadávky a následne na istinu pohľadávky.

Ku dňu 25.1.2013 dosiahla výška splatného dlhu odporcu celkom sumu 5 994,51 eur, ktorá pozostáva z
istiny vo výške 4 518,78 eur, úrokov vo výške 798,29 eur vyčíslených z istiny 4 518,78 eur za obdobie od
5.8.2011 do 25.1.2013 pri úročení úrokom 11,75 % ročne, a z úrokov z omeškania vo výške 677,44 eur
vyčíslených od 1.3.2010 do 25.1.2013 pri úročení istiny úrokom z omeškania 8 % ročne. Listami zo dňa
20.4.2011 a 11.7.2011 vyzval navrhovateľ odporcu na zaplatenie dlžnej sumy. Na tieto výzvy odporca
vôbec nereagoval a do dňa podania návrhu nezaplatil na účet navrhovateľa žiadnu sumu.

Súd vydal dňa 27.2.2013 platobný rozkaz, proti ktorému podal odporca včas odpor. V odôvodnení
vzniesol námietku premlčania podľa ustanovení § 101 až 103 Občianskeho zákonníka. Ďalej uviedol, že
v jeho osobnom živote došlo k dramatickým zmenám, ktoré vyústili do straty bydliska a práce, a poukázalna svoje majetkové pomery s tým, že je bezdomovec, nemá žiadny majetok ani príjem. Z minulosti má
dlhy vo výške 10 000 eur, ktoré neuhrádza, lebo je bez príjmu a majetku.

V písomnom vyjadrení k odporu navrhovateľ k námietke premlčania uviedol, že ide zo strany odporcu
o mylnú aplikáciu ustanovení § 101 - 103 Občianskeho zákonníka. Zmluva o úvere je v zmysle § 261
ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka absolútnym obchodným záväzkovým vzťahom, v dôsledku čoho
sa spravuje vždy ustanoveniami Obchodného zákonníka bez ohľadu na subjekty týchto vzťahov. Nie
je preto možné tak v otázke premlčania ako aj v iných otázkach tohto zmluvného vzťahu poukazovať

na ustanovenia Občianskeho zákonníka, ale je potrebné brať do úvahy ustanovenia Obchodného
zákonníka, kde je v § 397 stanovená štvorročná premlčacia doba. Navrhovateľ zopakoval, že sa domáha
zaplatenia splatného dlhu odporcu, ktorý je vyčíslený nasledovne: celková suma 5 994,51 eur pozostáva
z istiny vo výške 4 518,78 eur, úrokov vo výške 798,29 eur vyčíslených z istiny 4 518,78 eur za obdobie
od5.8.2011do25.1.2013priúročeníúrokom11,75%ročne,azúrokovzomeškaniavovýške677,44eur
vyčíslených od 1.3.2010 do 25.1.2013 pri úročení istiny úrokom z omeškania 8 % ročne. Z uvedeného je

zrejmé, že najstaršie zmluvné úroky a úroky z omeškania sú vyčíslené od 5.8.2011, resp. od 1.3.2010,
teda pohľadávku nemožno považovať za premlčanú. Ďalšia argumentácia odporcu (svojimi dlhmi a
nemajetnosťou) je právne irelevantná a nemôže mať vplyv na rozhodnutie súdu v tejto veci.

Na pojednávaní dňa 27.11.2013 sa odporca nezúčastnil. V písomnom ospravedlnení uviedol, že sa

na pojednávaní nechce zúčastniť a dodal, že nie je proti tomu, aby dlžná čiastka bola navrhovateľovi
vyplatená, avšak v momentálnom stave má možnosť to platiť len zo zrážok zo mzdy a po výkone trestu
sa chce zaradiť do práce a žiť normálnym životom, ale sotva by to vedel vyplatiť, keby tam narástli úroky
plus ďalšie výdavky. Preto chce docieliť, aby úroky plus príslušenstvo ďalej nerástli. Právny zástupca
navrhovateľa na pojednávaní uviedol, že trvá na podanom návrhu a po poučení o zhodných a sporných

skutkových tvrdeniach účastníkov podľa § 118 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (O.s.p.) a poučení
o dôkaznej povinnosti podľa § 120 ods. 4 O.s.p. uviedol, že nemá návrhy na doplnenie dokazovania.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením písomných vyjadrení oboch účastníkov a listinných dôkazov
predložených navrhovateľom, a to: zmluva o splátkovom úvere zo 17.10.2007, obchodné podmienky

Slovenskej sporiteľne, a.s., pre poskytovanie splátkových a kontokorentných úverov a povolených
prečerpaní fyzickým osobám nepodnikateľom, špecifikácia stavu pohľadávky, výpis z úverového účtu za
obdobie 6.8.2011 - 27.1.2013, prehľad úrokových sadzieb platných do 31.3.2010, výzva na zaplatenie
pohľadávkyz20.4.2011,predžalobnávýzvanazaplateniepohľadávkyz11.7.2011,azistiltentoskutkový
stav:

Navrhovateľ a odporca uzavreli dňa 17.10.2007 zmluvu o splátkovom úvere, ktorou sa navrhovateľ
zaviazal poskytnúť odporcovi úver vo výške 150 000 Sk a odporca sa zaviazal splácať tento úver v
splátkach po 3 420 Sk mesačne. Zo zhodných vyjadrení navrhovateľa a odporcu vyplýva, že odporcovi
bol skutočne poskytnutý úver, avšak dátum jeho poskytnutia ako aj výška a dátum jednotlivých splátok,

s ktorými mal byť odporca v omeškaní, neboli súdu preukázané, resp. niektoré z týchto údajov vyplývajú
len z vyhlásení navrhovateľa, ku ktorým navrhovateľ nepredložil ani nenavrhol žiadne dôkazy.

Podľa § 2 písm.b) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia
zmluvy, zmluvou o spotrebiteľskom úvere sa rozumie zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť

spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a
uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z. z. veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba,
ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného

spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci.

Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z. z. spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý
spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

Podľa § 23a zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom ku dňu uzavretia úverovej
zmluvy, spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného
zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých
prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.Podľa § 879j Občianskeho zákonníka, ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj právne vzťahy
vzniknuté pred 1. januárom 2008; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 1.

januárom 2008 sa však posudzujú podľa doterajších predpisov.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného od 1.1.2008, spotrebiteľskou zmluvou je každá
zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa § 103 Občianskeho zákonníka ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia
doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným
celý dlh, začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.

Súd vyhodnotil vykonané dôkazy jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti, na základe čoho právne uzatvára:
Medzi účastníkmi došlo k uzavretiu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, upravenej v zákone č. 258/2011
Z. z., ktorý je vo vzťahu k Občianskemu zákonníku aj vo vzťahu k Obchodnému zákonníku v pomere
špeciality. Súčasne, prinajmenšom od 1.1.2008 (§ 879j Občianskeho zákonníka), keďže navrhovateľom
tvrdené skutočnosti (neplnenie zmluvných povinností odporcom) mali nastať a jeho nárok mal vzniknúť

až po 1.1.2008, treba túto zmluvu a nároky z nej vyplývajúce po 1.1.2008 posudzovať ako spotrebiteľskú
zmluvu podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Podľa ustanovenia § 23a zákona č. 634/1992 Zb.
však možno predmetnú zmluvu medzi navrhovateľom a odporcom považovať za spotrebiteľskú zmluvu
aj pred 1.1.2008.

Vzhľadom k tomu, že nejde o zmluvu o úvere uzavretú podľa ustanovení § 497 a nasl. Obchodného
zákonníka, ale o zmluvu o spotrebiteľskom úvere podľa osobitného zákona, súd sa nestotožnil s
tvrdením navrhovateľa, že na zmluvu je potrebné aplikovať ustanovenia Obchodného zákonníka,
vrátane ustanovení o premlčaní. Podľa posúdenia súdom, keďže osobitný predpis, na základe ktorého
bola zmluva uzavretá (zákon č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch) nemá osobitnú úpravu

premlčania, je potrebné aplikovať úpravu premlčania podľa ustanovení Občianskeho zákonníka.

Bez ohľadu na aplikovateľný právny predpis súd dospel k záveru, že navrhovateľ neuniesol dôkazné
bremeno, keď tvrdil, že odporca mu neuhrádzal poskytnutý úver riadne a včas. Súd nepovažoval
výpis (tabuľku) transakcií na úverovom účte za obdobie od 16.10.2007 do 31.10.2012 predložený

navrhovateľom (čísla listov 20-32 súdneho spisu) za listinný dôkaz, ale len za vyhlásenie navrhovateľa
(súčasť jeho tvrdení uvedených v návrhu), keďže nejde o relevantný výpis z účtu spracovaný
certifikovaným bankovým softvérom, ale ide len o navrhovateľom vypracovanú tabuľku. O tom súd
právneho zástupcu navrhovateľa na pojednávaní riadne poučil. Relevantný výpis z účtu navrhovateľ
predložil len za obdobie od 6.8.2011 do 27.1.2013, pričom však aj zo samotného návrhu vyplýva,

že odporca mal byť v omeškaní s úhradou niektorých splátok už od januára 2008 a svoj dlh celkom
prestal splácať v mesiaci október 2009. V dôsledku toho, že navrhovateľ nepredložil relevantný
dôkaz o tom, odkedy presne bol odporca v omeškaní s plnením každej z omeškaných (resp. vôbec
neuhradených splátok), súd nemohol posúdiť relevantnosť námietky premlčania, ktorú vzniesol odporca.
Súd pripomína, že účastník, ktorý vznesie námietku premlčania, nie je povinný preukazovať dôkazmi, že

jeho námietka je dôvodná - posúdenie námietky premlčania je vecou právneho posúdenia, ktoré urobí
súd na základe relevantných dôkazov, ktorých predloženie zaťažuje navrhovateľa. To, že navrhovateľ
v petite svojho návrhu požaduje úrok z omeškania len od určitého dňa (v danom prípade od 1.3.2010)
nemožno v žiadnom prípade považovať za dôkaz, že k omeškaniu dlžníka v skutočnosti nedošlo už skôr.

Napokon ani zo samotného návrhu nebolo jasné, ako navrhovateľ vypočítal ním vyčíslenú istinu, úroky
a úroky z omeškania. Navrhovateľ uviedol, že už v minulosti dochádzalo k omeškaniu odporcu, preto
niektoré splátky započítaval najprv na úhradu príslušenstva a potom na istinu, neuviedol však, ktoré
konkrétnesplátkyakozapočítal,pretosúdnemoholstanoviťvýškuskutočnedlžnýchjednotlivýchsplátokistiny, ani ich splatnosť. Navrhovateľ ďalej neuviedol ani to, akým spôsobom (z ktorých splátok, odkedy
splatných a v akej neuhradenej výške) vypočítal úrok a úrok z omeškania. To však v danom prípade
vzhľadom na vyššie uvedenú námietku premlčania nebolo ani potrebné ďalej skúmať.

Súd sa stotožnil s tvrdením navrhovateľa, že argumentácia odporcu (svojimi dlhmi a nemajetnosťou) je
právne irelevantná a nemôže mať vplyv na rozhodnutie súdu v tejto veci.

V danom prípade, ako bolo uvedené vyššie, súd dospel k záveru, že nemá k dispozícii dostatok

relevantných dôkazov (ktoré mal predložiť navrhovateľ) na posúdenie dôvodnosti námietky premlčania,
ktorú vzniesol odporca, a pretože navrhovateľ ani na pojednávaní ďalšie dôkazy nenavrhol, bolo
potrebné návrh v celom rozsahu zamietnuť tak ako keby bola námietka premlčania v celom rozsahu
dôvodná, keďže navrhovateľ nepreukázal opak.

O trovách konania rozhodol súd tak, že odporcovi, ktorý bol vo veci úspešný, náhradu trov konania

nepriznal, keďže odporca o náhradu trov konania nežiadal.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie písomne na Okresný súd Bánovce nad Bebravou do
15 dní odo dňa doručenia tohto rozhodnutia.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden
rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis s prílohami, ak je to potrebné. Ak

účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3,
§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., teda:

- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
- rozhodovalvylúčenýsudcaalebobolsúdnesprávneobsadený,ibaženamiestosamosudcurozhodoval
senát,
- súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho
predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav,

- sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli
alebo ak také dôvody neexistovali,
- odvolacím súdom má byť schválený zmier;
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností;
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam;
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.);
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.