Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 19. november 2015

Súd: Okresný súd Vranov n/T
Spisová značka: 6C/10/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8815209627
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 11. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Mihóková

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2015:8815209627.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou samosudkyňou JUDr. Ivetou Mihókovou v právnej veci navrhovateľa:

G. P., J..P.., L. X, XXX XX Q., IČO: XX XXX XXX, zast. Q., Q. J. P.., P..D..G.., R.. F. K. XX, XXX XX
Q., proti odporkyni: T. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom Č. Č.. XXX, XXX XX P., o zaplatenie sumy 387,80
eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Odporkyňa j e p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi sumu 193,80 eur s úrokom z omeškania vo výške
5,25 % ročne zo sumy 193,80 eur od 30.4.2014 do zaplatenia a to v mesačných splátkach po 20,-
eur mesačne, splatných do 20. dňa toho ktorého mesiaca k rukám navrhovateľa pod následkom straty
výhody splátok.

V prevyšujúcej časti návrh z a m i e t a.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal voči odporkyni zaplatenia sumy 387,80 eur spolu s
úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne z dlžnej sumy od 30.4.2014 do zaplatenia a náhrady trov
konania. Podanie žaloby odôvodnil tým, že s odporkyňou uzavrel zmluvu č. J. a v zmysle predmetnej
zmluvy vypožičal jej SIM kartu, ktorá jej umožňovala využívať telekomunikačné služby poskytované

navrhovateľom. Ďalej uviedol, že sa predmetnou žalobou domáha aj nároku na náhradu škody voči
odporkyni, ktorá mu vznikla za odpredané tel. zariadenie U. L. X E. R. X.X XG to vo výške 194,-
eur (ďalej len „škoda“). Uvedená škoda predstavuje rozdiel medzi predajnou cenou telekomunikačného
zariadenia a jeho akciovou cenou, t. z. predstavuje škodu navrhovateľa, ktorú mu odporkyňa spôsobila
tým, že získala telekomunikačné zaradenie za cenu zvýhodnenú oproti cene trhovej tak, že sa podpisom
dodatku zaviazala používať služby a za tieto platiť po dobu viazanosti a platiť riadne a včas cenu za
poskytnuté služby. Odporkyňa si bola v zmysle dodatku vedomá, že telek. zariadenie je mu predávané

za cenu uvedenú v čl. 1 bode 1.3 Dodatku, ktorej výška sa rovná rozdielu medzi spotrebiteľskou
( trhovou ) cenou a poskytnutou zľavou z toho dôvodu, že sa zaviazala využívať služby po dobu
dohodnutú v Dodatku, pričom nedodržanie tohto záväzku by spôsobilo, že navrhovateľovi vznikla
škoda, minimálne v rozsahu zľavy zo spotrebiteľskej ceny telekomunikačného zariadenia. Pri výpočte
spôsobenej škody zohľadnil počet celých mesiacov, ktoré uplynuli od uzavretia dodatku k zmluve do
okamihu porušenia zmluvnej povinnosti zo strany žalovaného. Výška spôsobenej skutočnej škody, ktorú
odporkyňa spôsobila, je pri akciovej cene telekomunikačného zariadenia vo výške 1,- euro, predajnej

cene 195,- eur, v sume 194,- eur, pričom si uplatňuje nárok na náhradu škody vo výške 194,- eur.
Odporkyňa riadne a včas nezaplatila ani cenu poskytnutých služieb v sume 193,80 eur vyfakturovaných
v období 2013/12 - 2014/02. Navrhovateľ pokusom o pokonávku zo dňa 15.4.2015 oznámil odporkyni
sumu neuhradených faktúr za jednotlivé mesiace a sumu za mobilné zariadenie a vyzval ju na ichúhradu v dodatočnej lehote. Odporkyňa na pokus o pokonávku nereagovala ani čiastočnou úhradou
pohľadávky. Ďalej uviedol, že si uplatňuje nárok na úrok z omeškania z celkovej dlžnej sumy, a to počnúc
dňom nasledujúcim po uplynutí lehoty na dodatočné plnenie uvedenej v pokuse o pokonávku, t. j. od

30.4.2014. Na základe toho žiada, aby mu súd priznal okrem sumy za neuhradené služby vo výške
193,80 eur aj nárok na zaplatenie sumy 194,- eur, ktorý si navrhovateľ v tomto konaní uplatňuje vo
výške škody, ktorá mu preukázateľne vznikla. V prípade, ak súd vzhľadom na individuálne okolnosti
prípadu hodné osobitného zreteľa bude považovať uplatnenú škodu za neprimerane vysokú, ponechal
na voľnom rozhodnutí súdu, akú časť škody, po využití práva súdu výšku škody znížiť, žalobcovi prizná.

Odporkyňa vo veci uviedla, že tablet od navrhovateľa zobrala a vzhľadom na jej finančnú situáciu dlžnú
sumu môže splatiť v splátkach vo výške 10,- eur až 15,- eur mesačne.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobným návrhom a jeho prílohami, Všeobecnými
podmienkami poskytovania verejných elektronických komunikačných služieb prostredníctvom verejnej

telefónnej siete spoločnosti Orange Slovensko, a.s., Zmluvou o poskytovaní verejných služieb a
dodatkom s prílohou k tejto zmluve, pokusom o pokonávku zo dňa 15.4.2014, opisom faktúr č.
XXXXXXXXXX, Č.. XXXXXXXXXX, Č.. XXXXXXXXXX, výsluchom odporkyne a zistil nasledovný
skutkový stav.

Zo zmluvy o poskytovaní verejných služieb č. J. zo dňa 12.12.2013 uzavretej medzi účastníkmi tohto
konania ( ďalej len ,,Zmluva“) vyplýva, že navrhovateľ poskytol odporkyni ako užívateľovi - fyzickej
osobe - nepodnikateľovi SIM kartu. Predmetom zmluvy bol účastnícky program Mobilný internet Štart
so zdieľaním dát.

Podľačlánku1bod1.2DodatkukZmluve,predmetomtohtododatkujedohodastránopredajizariadenia
typ Prestigio MultiPad 2 Ultra Duo 8.0 3G z majetku podniku so zľavou z jeho spotrebiteľskej ceny za
kúpnu cenu ( po uplatnení zľavy z jej spotrebiteľskej ceny ) s DPH (ďalej len „kúpna cena“) 1,- euro.

Podľa článku 1 bod 2.1 Dodatku k Zmluve, účastník je povinný zaplatiť podniku kúpnu cenu MT vo výške

uvedenej v čl. 1 bode 1.2 ako aj poplatok uvedený v čl. 1 bode 1.5. Účastník je povinný zaplatiť kúpnu
cenu a poplatok na základe faktúry vystavenej podnikom v lehote uvedenej vo faktúre, inak do 15 dní
od vystavenia faktúry. Ak sa zmluvné strany nedohodli na splácaní kúpnej ceny inak.

V zmysle článku 2 bod 2.3 Dodatku k Zmluve účastník sa zaväzuje, že po dobu 24 mesiacov odo dňa

uzavretia Dodatku, zotrvá v zmluvnom vzťahu s podnikom podľa Zmluvy v znení tohto dodatku ako
účastník Služieb poskytovaných mu podnikom prostredníctvom SIM karty a že po celú túto dobu bude
bez prerušenia tieto služby využívať, a to v súlade s jeho záväzkami a zároveň neuskutoční žiaden taký
úkon, ktorý by smeroval k ukončeniu platnosti Zmluvy alebo Dodatku pred uplynutím doby viazanosti.

Podľa článku 2 bodu 2.5 Dodatku k Zmluve, účastník vyhlasuje, že si je vedomý, že mobilný telefón
mu je predávaný za cenu uvedenú v čl. 1 bode 1.2 dodatku, ktorej výška sa rovná rozdielu medzi
spotrebiteľskou ( trhovou ) cenou a v zmysle tohto dodatku poskytnutou zľavou zo spotrebiteľskej ceny
len z toho dôvodu, že sa účastník zaviazal užívať služby poskytované mu prostredníctvom SIM karty
v zmysle ustanovení tohto Dodatku po dobu dohodnutú v tomto Dodatku, pričom nedodržanie tohto

záväzku (konkrétne záväzkov uvedených v článku 2 v bode 2.2, 2.3 alebo 2.4) vzhľadom na výšku zľavy
zo spotrebiteľskej ceny MT, ako aj prípadný obsah Prílohy č. 1 Dodatku, by spôsobilo, že Podniku vznikla
škoda (minimálne v rozsahu zľavy zo spotrebiteľskej ceny MT).

V zmysle článku 2 bod 2.7 Dodatku k Zmluve, podnik je povinný splniť si všetky svoje povinnosti, ktoré

pre neho vyplývajú zo zmluvy a tohto dodatku, najmä predať účastníkovi koncové telekomunikačné
zariadenie za dohodnutú kúpnu cenu a previesť na účastníka vlastnícke právo ku koncovému
telekomunikačnému zariadeniu a odovzdať mu ho za predpokladu, že účastník splní všetky podmienky
potrebné pre vznik nároku na kúpu telekomunikačného zariadenia za kúpnu cenu v súlade s týmto
dodatkom a podmienkami.

Podľa článku 4 bod 4.6 Dodatku Zmluve, tento dodatok je neoddeliteľnou súčasťou zmluvy.Neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy o poskytovaní verejných služieb boli Všeobecné podmienky
poskytovania verejných elektronických komunikačných služieb prostredníctvom verejnej telefónnej siete
spoločnosti Orange Slovensko, a.s. ( ďalej len „ Všeobecné podmienky“ ).

ZoVšeobecnýchpodmienokatozčlánku17bodu17.4vyplýva,žezmluvaaVšeobecnépodmienky,ako
aj právne vzťahy medzi Účastníkom a spoločnosťou Orange Slovensko, teda účastníkmi tohto konania,
ktoré nie sú v Zmluve a Všeobecných podmienkach výslovne upravené, sa riadia ustanovenia zákona o
elektronických komunikáciách a ak tieto nie sú upravené, tak sa riadia ustanoveniami ostatných platných

právnych predpisov.

Podľa bodu 6.2 článku 6 Všeobecných podmienok, okrem povinností upravených v týchto všeobecných
podmienkachjeúčastníkpovinný používaťslužbuibavsúladespríslušnouzmluvoualebojejdodatkom,
zákonom a všeobecnými podmienkami, platiť cenu za poskytnuté služby podľa zmluvy a podľa cenníka,
ako aj cenu za iné služby až na základe predloženia dokladu o vyúčtovaní v súlade s ustanovením

článku 11 bod 11.8 týchto všeobecných podmienok.

Za neuhradené služby navrhovateľ vyfakturoval odporkyni faktúrou č. XXXXXXXXXX S. R. XX.XX.XXXX
P. XX,XX V. P. R. P. R.J. XX.X.XXXX, faktúru č. XXXXXXXXXX S. R. XX.X.XXXX P. XX,- V. P. R. P. R.
X.X.XXXX a faktúrou č. XXXXXXXXXX S. R. XX.X.XXXX P. XX,- V. P. R. P. R. XX.X.XXXX.

Zpokusuopokonávku navrhovateľaadresovanéhoodporkynizodňa15.4.2014vyplýva,ženavrhovateľ
upozornil odporkyňu, že voči nej eviduje splatnú pohľadávku, ktorá vznikla neuhradením riadne
vyúčtovanej ceny za poskytnuté služby za mesiace december 2013 až február 2014 v sume 193,80 eur a
zároveň, že je povinná z dôvodu porušenia zmluvných povinností vyplývajúcich z predmetného dodatku

k zmluve o pripojení zaplatiť zmluvnú pokutu/náhradu škody v celkovej výške 194,- eur. Pohľadávku ju
vyzval uhradiť s tým, že ak nebude pripísaná na účet spoločnosti G. P., J..P.. najneskôr v posledný deň
lehoty uvedenej v tomto liste a to dňa 29.4.2014, bude ju vymáhať súdnou cestou.

Odporkyňa vo svojej výpovedi uviedla, že od navrhovateľa zobrala tablet a dohodli sa, že jeho cenu

zaplatí naraz. Túto sumu nevyplatila, nemala z čoho, pričom tablet nefunguje. Ona poberá dávku v
hmotnej núdzi a opatrovateľský príspevok na syna. Dávka v hmotnej núdzi je vo výške 260,eur a
opatrovateľský príspevok vo výške 263,- eur. Syn má 14 rokov a lieči sa na onkologické ochorenie. Má
ešte dvojčatá vo veku 10,- rokov a syna, ktorý ma 16 rokov. Bývajú v sociálnom byte. Manžel pracuje
iba na aktivačných prácach a sú bezmajetní.

Podľa § 42 ods. 4 písm. b) zákona č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách (ďalej len ,,Zákon“),
účastník je povinný platiť cenu za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o pripojení a podľa tarify, a
ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženia dokladu o vyúčtovaní.

Podľa § 43 ods. 1, 2 Zákona, zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup
k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú
všeobecné podmienky a tarifa. Podstatnými časťami zmluvy o pripojení sú dohodnutý druh verejnej
služby, miesto jej poskytovania a cena za službu. Ak nie je v zmluve o pripojení určený čas poskytovania,
platí, že sa služba bude poskytovať na neurčitý čas. Cenu za službu možno dojednať aj odkazom na

tarifu.

Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka ( ďalej len ,,Občiansky zákonník“),
spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so
spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky
iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to
na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 52 ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia
alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné
ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom

zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

Podľa § 489 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo
spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone

Podľa § 491 ods. 1 Občianskeho zákonník, záväzky vznikajú najmä zo zmlúv týmto zákonom výslovne

upravených; môžu však vznikať aj z iných zmlúv v zákone neupravených (§ 51) a zo zmiešaných zmlúv
obsahujúcich prvky rôznych zmlúv.

Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.

Podľa§517ods.1Občianskehozákonníka, akdlžníkktorýsvojdlhriadneavčasnesplní,jevomeškaní.
Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy
odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len
jednotlivých plnení.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková
sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Podľa § 160 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku ( ďalej len ,,O.s.p.“), ak súd
uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku; súd môže
určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať aj v splátkach, ktorých výšku
a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť
celého plnenia.

Predmetný právny vzťah súd posudzoval ako spotrebiteľskú zmluvu v zmysle ust. § 52 a nasl.
Občianskeho zákonníka, nakoľko ide o zmluvu, ktorú uzatváral navrhovateľ ako dodávateľ a odporkyňa
ako spotrebiteľ, pričom obsah zmluvy, ako aj Všeobecných podmienok bol daný navrhovateľom bez
možnosti odporkyne privodiť akúkoľvek zmenu.

Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s
dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil
dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky
zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských

zmlúv a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v
právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné a preto neplatné. Vychádza sa
z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa
očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade
s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a

oproti spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou
zmluvou. Pokiaľ dodávateľ požaduje od spotrebiteľa sankciu za porušenie jeho zmluvných povinností a
táto je v nepomere k jeho plneniu, je neplatná.Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že navrhovateľ uzavrel s odporkyňou zmluvu o
poskytovaní verejných služieb, na základe ktorej boli odporkyni poskytované dohodnuté služby, no
táto cenu služieb, tak ako jej bola vyčíslená v jednotlivých vyššie uvedených faktúrach, neuhradila.

Navrhovateľ si svoje povinnosti z predmetnej zmluvy plnil riadne a včas. Súd preto dospel k záveru,
že jeho nárok na zaplatenie ceny za poskytnuté služby vo výške 193,80 eur je opodstatnený a v tejto
časti žalobe vyhovel.

Odporkyňatým,ženezaplatilacenuzaposkytnutéslužbyanivdodatočnejlehoteurčenejnavrhovateľom

v pokuse o pokonávku, teda do 29.4.2014, dostala sa dňom nasledujúcim po uplynutí lehoty, teda dňom
30.4.2014, do omeškania. Týmto dňom vznikol navrhovateľovi nárok na úroky z omeškania z dlžnej
sumy. Podľa zistenia súdu výška základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky platná k prvému
dňu omeškania s plnením, t.j. ku dňu 30.4.2014, bola 0,25 % ročne. Výška úrokov z omeškania k
uvedenému dňu teda bola 5,25 % ročne. Súd preto priznal Navrhovateľovi nárok na úroky z omeškania
v súlade s platnou právnou úpravou a to podľa § 517 ods. 2 Občianskeho Zákonníka v spojení s

nariadenímvlády č.87/1995Z.z.vovýške5,25 %ročneod30.4.2014dozaplateniazosumy193,80eur.

Bezprostredne vo výroku rozhodnutia je súd oprávnený určiť, že peňažné plnenie bude vykonané
v splátkach. Vzhľadom na nepriaznivú finančnú situáciu odporkyne, ktorá je poberateľkou dávky v
hmotnej núdzi, zabezpečuje starostlivosť o vážne chorého maloletého 14-ročného syna, má vyživovaciu

povinnosť voči ďalším trom maloletým deťom, súd povolil odporkyni uhradiť dlžnú sumu navrhovateľovi
v pravidelných splátkach vo výške 20,- eur mesačne.

Vo zvyšku navrhovateľom uplatňovaný nárok predstavoval nárok na zaplatenie sumy 194,- eur
titulom náhrady škody, ktorá predstavuje rozdiel medzi predajnou cenou odpredaného koncového

telekomunikačného zariadenia a tzv. akciovou cenou.

Z vymedzenia nároku navrhovateľa na náhradu škody v predmetnom dodatku k zmluve o poskytovaní
verejných služieb tak ako je to uvedené vyššie vyplýva, že navrhovateľ sa tejto škody domáha z dôvodu
porušenia povinnosti odporkyňou zotrvať v zmluvnom vzťahu s ním po dobu minimálne 24 mesiacov.

Takto skutkovo vymedzený nárok na náhradu škody je potrebné právne posudzovať podľa § 420
ods.1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého predpokladom vzniku tzv. všeobecnej občianskoprávnej
zodpovednosti podľa § 420 Občianskeho zákonníka je porušenie právnej povinnosti (existencia
protiprávneho úkonu), vznik škody ako majetkovej ujmy, príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom
a škodou a zavinenie toho, kto škodu svojím protiprávnym úkonom spôsobil.

Ustanovenie § 420 Občianskeho zákonníka, o všeobecnej zodpovednosti za škodu možno aplikovať
jednak na prípad porušenia mimozáväzkovej povinnosti (v tomto prípade ide o zodpovednosť ex delicto
- škoda spôsobená mimo existencie záväzkového vzťahu medzi škodcom a poškodeným) a jednak
na prípad zodpovednosti za škodu spôsobenú porušením zmluvnej (záväzkovej) povinnosti (ide o

zodpovednosť charakteru ex contractu).

Pre vznik zodpovednosti za škodu je nevyhnutné kumulatívne splnenie všetkých štyroch vyššie
uvedených predpokladov. Pri neexistencii čo len jedného z nich zodpovednosť za škodu nie je daná.

Ako už súd uviedol vyššie, jedným z predpokladov zodpovednosti za škodu je samotný vznik škody,
pričom dôkazné bremeno o vzniku škody a jej rozsahu (výške) zaťažuje poškodeného.

Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo
(ušlý zisk).

Občiansky zákonník nede?nuje pojem skutočnej škody a ušlého zisku. Škoda sa chápe ako ujma,
ktorá nastala (prejavuje sa) v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná všeobecným
ekvivalentom, t. j. peniazmi, a je teda napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým
poskytnutím peňazí, ak nedochádza k naturálnej reštitúcii (porovnaj R 55/1971).

Skutočnou škodou sa rozumie ujma spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného
a reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do
predchádzajúceho stavu ( R 55/1971).To, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk), je ujmou spočívajúcou v tom, že u poškodeného nedôjde v
dôsledku škodnej udalosti k rozmnoženiu majetkových hodnôt, aj keď sa to dalo očakávať s ohľadom

na pravidelný beh vecí (R 55/1971).

Podľa navrhovateľa mu vznikla škoda ako rozdiel medzi trhovou cenou koncového telekomunikačného
zariadenia a jeho akciovou cenou, za ktorú predmetné zariadenia odporkyňa odkúpila.

Z vyššie citovaných ustanovení, tak ako boli dojednané v Dodatku k zmluve o poskytovaní verejných
služieb ako aj Všeobecných podmienkach, účastníci konania v dodatku k zmluve uzavreli aj dohodu
o predaji koncového telekomunikačného zariadenia, a to presne uvedeného v dodatku a za v ňom
uvedenú kúpnu cenu, ktoré bolo odporkyni ako účastníkovi predávané z majetku podniku so zľavou. V
tejto časti možno potom predmetný dodatok hodnotiť ako kúpnu zmluvu, keďže v jeho ustanoveniach
boli dojednané všetky podstatné náležitosti tak ako ich upravuje ustanovenie § 588 Občianskeho

zákonníka, podľa ktorého z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť predmet kúpy kupujúcemu
odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň predávajúcemu dohodnutú
cenu. Opakovane boli povinnosti ohľadom predaja telekomunikačného zariadenie upravené aj v ďalších
ustanoveniach či už v dodatku k zmluve ako aj vo Všeobecných podmienkach tak ako sú už vyššie
citované v čl. 2 bod 2.1 o povinnosti účastníka zaplatiť podniku kúpnu cenu vo výške uvedenej v čl. 1 bod

1.2 a v čl. 2.7 povinnosť navrhovateľa ako podniku predať odporkyni ako účastníkovi telekomunikačné
zariadenie za kúpnu cenu a previesť na účastníka vlastnícke právo k telekomunikačnému zariadeniu
a odovzdať mu ho.

Navrhovateľ teda umožnil odporkyni na základe Dodatku k Zmluve kúpu telekomunikačného zariadenia

za ním určené zníženú kúpnu cenu v rámci jeho marketingovej a obchodnej stratégie na trhu mobilných
operátorov, keď je nepochybné, že k takémuto kroku, resp. k predaju za takýchto podmienok nebol
nijako donucovaný, bolo to jeho dobrovoľné rozhodnutie podľa názoru súdu zamerané výhradne na
účel získania klientov. Rozdiel medzi skutočnou a akciovou cenou mobilného telefónu, tak nie je
následkom protiprávneho úkonu odporkyne, ale výsledkom zmluvného konsenzu medzi navrhovateľom

a odporkyňou. Je neprípustné, aby takýto zmluvný konsenzus bol v prípade nesplnenia očakávaní,
ktoré do zmluvného vzťahu navrhovateľ vkladal, z jeho strany reparovaný prehodnotením predmetného
rozhodnutia o predaji telekomunikačného zariadenia za dojednanú cenu s tvrdením o spôsobení škody.
Keďže navrhovateľ obdŕžal dojednanú kúpnu cenu, nakoľko túto skutočnosť nijako nespochybnil, má
súd za to, že k protiprávnemu zmenšeniu jeho majetku nedošlo, teda navrhovateľ nepreukázal vznik

škody ako jeden z predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu, neuniesol dôkazné bremeno, preto súd
žalobu v časti nároku na zaplatenie náhrady škody v sume 194,- eur spolu s jej príslušenstvom zamietol.

Podľa § 142 ods. 2 O.s.p., ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov konania právo.

Podľa § 137 O.s.p., trovy konania sú najmä hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov, včítane
súdneho poplatku, ušlý zárobok účastníkov a ich zákonných zástupcov, trovy dôkazov, odmena notára
za vykonávané úkony súdneho komisára a jeho hotové výdavky, náhrada výdavkov právnickej osoby,
ktorá je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu, odmena správcu dedičstva a jeho

hotové výdavky, tlmočné a odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát.

Podľa § 151 ods. 1,2 O.s.p. o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný
trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia. Ak účastník

v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu ku
dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia; ak takému účastníkovi okrem trov
právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania neprizná a v takom
prípade súd
nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým

sa konanie končí.

V danej právnej veci súd návrhu v časti uplatneného návrhu na zaplatenie sumy vo výške 193,80 eur
s príslušenstvom vyhovel a vo zvyšnej časti návrh, t.j. ohľadom sumy 194,-eur s prísl. zamietol.V časti zamietnutého nároku navrhovateľa bola v konaní úspešná odporkyňa, čo predstavuje 50 %.
Vo zvyšnej časti uplatneného nároku bol úspešný navrhovateľ, čo predstavuje 50 %. Nakoľko úspech
obidvoch účastníkov konania je pomerne rovnaký, súd preto rozhodol, že žiadnemu z nich právo na

náhradu trov konania nemá.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na odvolanie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.