Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 1. jún 2015

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 0Er/408/2001

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4201895632
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 06. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Kostúr
ECLI: ECLI:SK:OSKN:2015:4201895632.1

Uznesenie

Okresný súd Komárno v exekučnej veci oprávneného: Sociálna poisťovňa, so sídlom Ul. 29. augusta
8-10, 813 63 Bratislava, IČO: 30 807 484, pobočka Komárno, Petőfiho 7 proti povinnému: SLOV -
CONTEX, spol. s r.o., so sídlom Brezová 3, Hurbanovo, IČO: 31 433 901 o vymoženie 2.397,36 Eur
(72.223,- Sk) a trov exekúcie

r o z h o d o l :

Súd exekučné konanie vedené u súdneho exekútora JUDr. Ladislava Szabóa, Exekútorský úrad so

sídlom Komárno, Palatínova č.41, pod sp. zn. 0Er/408/2001 (EX 61/2001) v y h l a s u j e za n e p
r í p u s t n é a z a s t a v u j e.

Súd exekútorovi n e p r i z n á v a náhradu trov exekúcie.

o d ô v o d n e n i e :

Tunajší súd vydal dňa 27.02.2001 poverenie na vykonanie exekúcie č.5401*012451 pre súdneho

exekútora Mgr. Ladislava Szabóa (EX 61/2001). Exekučné konanie sa začalo dňa 08.02.2001.

Dňa 16.12.2014 bol na tunajší súd doručený podnet súdneho exekútora na zastavenie exekúcie podľa
§57 ods.1 písm. h) EP z dôvodu, že exekúciu nemožno vykonať, nakoľko povinný bol dňa 12.07.2007
vymazaný z Obchodného registra. Súdny exekútor si súčasne vyúčtoval trovy exekúcie vo výške 39,84
Eur a žiadal, aby na náhradu trov exekúcie bol zaviazaný oprávnený.

Podľa §-u 235 ods.2 Exekučného poriadku exekučné konania, ktoré sa začali do 1. februára 2002, sa
dokončia podľa doterajších predpisov.

Podľa §-u 37 ods.1 Exekučného poriadku účastníkmi exekučného konania sú oprávnený a povinný.

Podľa § 20 O.s.p. každý môže pred súdom ako účastník samostatne konať (procesná spôsobilosť) v
tom rozsahu, v akom má spôsobilosť vlastnými úkonmi nadobúdať práva a brať na seba povinnosti.

Predpokladom občiansko-procesnej spôsobilosti účastníka (spôsobilosti samostatne, osobne či
prostredníctvom zástupcu, vykonávať procesné práva a plniť procesné povinnosti) podľa ustanovenia
§ 20 Občianskeho súdneho poriadku je občiansko-procesná subjektivita upravená v § 19 Občianskeho

súdneho poriadku.

Podľa § 19 O.s.p. spôsobilosť byť účastníkom konania má ten, kto má spôsobilosť mať práva a
povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva.

Podľa § 103 O.s.p. kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže

konať vo veci (podmienky konania).Podľa §-u 107 ods.4 O.s.p. ak po začatí konania zanikne právnická osoba, súd pokračuje v konaní s jej
právnym nástupcom, a ak právneho nástupcu niet, súd konanie zastaví.

Podľa §-u 57 ods.1 písm. g) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za
neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.

Podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení
tohto alebo osobitného zákona.

Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví na návrh alebo aj bez návrhu.

Súd výpisom z Obchodného registra zistil, že uznesením Krajského súdu v Bratislave č.k. 9K 45/01 zo
dňa 10.07.2001 bol na majetok povinného (dlžníka) vyhlásený konkurz. Za správcu konkurznej podstaty
bol ustanovený Ing. Peter Hrušovský, so sídlom Štefánikova 35, Bratislava.

Podľa § 14 ods. 1 písm. d/, e/ zák. č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov
platnom do 31.12.2005 (ďalej v texte len "zákon o konkurze a vyrovnaní"), vyhlásenie konkurzu má tieto
účinky:
d/ súdne a iné konania podľa osobitného predpisu, ktoré sa začali pred vyhlásením konkurzu, sa

prerušujú, ak sa týkajú majetku patriaceho do podstaty alebo ak sa týkajú nárokov, ktoré majú byť z
podstaty uspokojené;
e/ pre pohľadávku proti úpadcovi nemožno nariadiť výkon rozhodnutia, viesť výkon rozhodnutia ani
vykonávať exekúciu na majetok patriaci do podstaty, ani nadobudnúť na ňom právo na oddelené
uspokojenie (§ 28). Ak sa v konaní o výkon rozhodnutia alebo v exekučnom konaní prerušených

podľa písmena d) speňažil dlžníkov majetok a výťažok nebol vydaný oprávnenému, stáva sa súčasťou
podstaty. Trovy týchto konaní sú pohľadávkou proti podstate.

Podľa § 206 ods. 1 zák. č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých
zákonov, v znení neskorších predpisov účinnom od 1.1.2006, konkurzy a vyrovnania vyhlásené alebo

povolené pred účinnosťou tohto zákona, ako aj právne vzťahy s nimi súvisiace sa spravujú podľa
doterajších právnych predpisov.

Podľa § 36 ods. 5 zák. č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, ak osobitný zákon

neustanovuje inak, exekučné konanie nemožno prerušiť, nemožno odpustiť zmeškanie lehôt a po
skončení exekučného konania nemožno podať návrh na obnovu exekučného konania.

Z dikcie § 36 ods. 5 Exekučného poriadku vyplýva, že ak osobitný zákon neustanovuje inak, exekučné
konanie nemožno prerušiť. V predmetnej veci však osobitný zákon, t.j. zákon o konkurze a vyrovnaní,

v znení platnom do 31.12.2005, v ust. § 14 ods. 1 písm. d/ zakotvil, že súdne a iné konania podľa
osobitného predpisu (teda vrátane exekučných konaní), ktoré sa začali pred vyhlásením konkurzu, sa
prerušujú, ak sa týkajú majetku patriaceho do podstaty alebo ak sa týkajú nárokov, ktoré majú byť z
podstaty uspokojené. Tento zákon bol zrušený s účinnosťou k 1.1.2006, ale konkurzy a vyrovnania
vyhlásené alebo povolené do 31.12.2005, ako aj právne vzťahy s nimi súvisiace sa aj naďalej spravujú

podľa doterajších právnych predpisov, teda podľa zák. č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení
neskorších predpisov.

Vzhľadom na vyššie uvedené sa vyhlásením konkurzu na majetok povinného exekučné konanie
prerušilo, a to zo zákona. Pokračovať v prerušenom konaní možno iba za podmienok stanovených v § 14

ods. 5 zák. č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov platnom do 31.12.2005
(s výnimkou konaní o pohľadávkach, ktoré treba prihlásiť v konkurze).

Až po tom, čo bol konkurz na majetok povinného zrušený, resp. ukončený, alebo príslušný, subjekt
podal návrh na pokračovanie v prerušenom exekučnom konaní, môže súd prvého stupňa rozhodovať

o predložených návrhoch.

Uznesením Krajského súdu v Bratislave č.k. 9K 45/01-483 zo dňa 21.01.2007 bol konkurz na majetok
povinného zrušený po splnení rozvrhového uznesenia, pričom spoločnosti nezostal žiadny majetok,správca konkurznej podstaty bol zbavený funkcie a následne bola obchodná spoločnosť SLOV -
CONTEX, spol. s r.o., so sídlom Brezová 3, Hurbanovo dňom 12.07.2007 vymazaná z obchodného
registra

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a vychádzajúc z citovaných ustanovení exekučného poriadku
súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

Podľa §-u 235 ods.2 Exekučného poriadku exekučné konania, ktoré sa začali do 1. februára 2002, sa

dokončia podľa doterajších predpisov.

Podľa §-u 203 Exekučného poriadku ak dôjde k zastaveniu exekúcie, môže súd uložiť oprávnenému,
aby nahradil trovy exekúcie. Súd však uváži, ktoré trovy potreboval oprávnený na účelné vymáhanie
nároku, a či mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie.

V zmysle citovaného zákonného ustanovenia exekučný súd zaviaže oprávneného k náhrade trov
exekúcie, ak sú na to splnené podmienky. Oprávnený je zaviazaný na náhradu trov exekúcie podľa
princípu zavinenia a princípu voľnej úvahy súdu. Použitie tohto ustanovenia prichádza do úvahy, len
ak sú splnené zákonné predpoklady, t.j. exekučné konanie bolo zastavené, ak existuje zavinenie
oprávneného a ak je daná príčinná súvislosť medzi zavinením oprávneného a zastavením exekúcie.

Výnimkou je ustanovenie § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, kedy musí oprávnený uhradiť trovy
exekúcie, aj keď zastavenie nezavinil a nemohol predvídať, ale toto zákonné ustanovenie bolo zavedená
až novelou Exekučného poriadku vykonanou zákonom č.32/2002 Z.z. s účinnosťou od 1. februára 2002.

S poukazom na skutočnosť, že oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie na Exekútorský úrad dňa

08.02.2001, súd sa bude pri rozhodovaní o trovách exekúcie riadiť právnym názorom Ústavného súdu
vysloveným v náleze Ústavného súdu SR, sp. zn. II. 272/08 zo dňa 22.10.2008, a o trovách exekúcie
nebude rozhodovať podľa §-u 203 ods.2 Exekučného poriadku účinného od 1. februára 2002 tak, ako
to žiadal súdny exekútor.

Z ustanovenia § 203 Exekučného poriadku v znení platnom do 31. januára 2002 vyplývalo, že v prípade
zastavenia exekúcie mohol súd uložiť oprávnenému uhradiť trovy exekúcie, avšak výlučne iba vtedy, ak
zastavenie exekúcie procesne zavinil oprávnený, prípadne, ak oprávnený mohol pri náležitej opatrnosti
v čase podania návrhu predvídať dôvod zastavenia exekúcie.

V dôsledku zániku povinného, t.j. straty spôsobilosti byť účastníkom exekučného konania, súd exekúciu
zastavil. Pritom je zrejmé, že oprávnený ani pri náležitej opatrnosti nemohol predvídať objektívnu
okolnosť, a to že dôjde k zániku povinného výmazom z Obchodného registra a následne k zastaveniu
exekúcie. Preto na náhradu trov exekúcie nemohol byť zaviazaný. Rovnako nemohla byť uložená
povinnosť náhrady trov konania neexistujúcemu subjektu. Vychádzajúc z uvedeného súd súdnemu

exekútorovi náhradu trov exekúcie nepriznal. Tento záver v žiadnom prípade nemožno považovať za
arbitrárny, či zjavne neodôvodnený.

Z ustanovení Exekučného poriadku možno vyvodiť, že súdnych exekútorov treba považovať za
príslušníkov slobodného povolania, pričom je vecou slobodného rozhodnutia osoby spĺňajúcej

predpísané predpoklady, že sa dá vymenovať za súdneho exekútora. Exekútorskú činnosť vykonávajú
súdni exekútori za účelom dosiahnutia zisku, teda v podnikateľskom režime. Na preklenutie prípadných
ťažkostí spojených s financovaním exekučnej činnosti môžu požadovať od oprávneného zloženie
preddavku. Neposkytnutie preddavku je dôvodom na zastavenie exekúcie. Možno preto ustáliť, že súdny
exekútor vystupuje pri svojej činnosti v postavení podnikateľa. Základnou charakteristikou postavenia

podnikateľa je sústavná činnosť vykonávaná samostatne podnikateľom vo vlastnom mene a na vlastnú
zodpovednosť za účelom dosiahnutia zisku. Súdny exekútor má z úspešne vykonanej exekúcie zisk, ale
súčasne nesie aj riziko spočívajúce v tom, že majetok povinného nebude postačovať na uspokojenie
oprávneného, resp. trov exekúcie.

Možno konštatovať, že hoci súdny exekútor má zákonný nárok na náhradu trov exekúcie, nemusí to
bezpodmienečne znamenať, že tieto trovy aj v každom prípade reálne vymôže (mutatis mutandis Van
der Mussele v. Belgicko z 23. novembra 1983).Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a vychádzajúc z citovaných ustanovení súd rozhodol tak, ako
je to uvedené vo výrokoch tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní od jeho
doručenia na tunajšom súde. V odvolaní sa má popri všeobecných
náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§205 ods.1 OSP).

Odvolanie proti uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo dôkazy, ktoré doteraz
neboli uplatnené ( § 205a)
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho posúdenia veci.