Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 12. august 2013

Súd: Okresný súd Stará Ľubovňa
Spisová značka: 1C/81/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8513201500
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 08. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erik Uhlár

ECLI: ECLI:SK:OSSL:2013:8513201500.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Stará Ľubovňa, samosudcom JUDr. Erikom Uhlárom, v právnej veci navrhovateľa CD

Consulting s.r.o., IČO: 26429705, Nagano Office Center, K červenému dvoru 3269/25a, 130 00 Praha 3,
Česká republika, právne zastúpeného spoločnosťou Fridrich Paľko, s.r.o., IČO: 36864421, Grösslingova
4, 811 09 Bratislava, proti odporkyni S. W., nar. XX.XX.XXXX, B. XXXX/XXX, XXX XX M. G., za
účasti vedľajšieho účastníka na strane odporkyne Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS,
IČO: 42176778, Námestie legionárov 5, 080 01 Prešov, právne zastúpeného JUDr. Igorom Šafrankom,
advokátom so sídlom vo Svidníku, Sov. hrdinov 163/66, o zaplatenie 811,42 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 28.3.2013 domáhal voči odporcovi zaplatenia zmenkovej

sumy 811,42 eur, zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne: zo sumy 844,42 eur od 19.5.2009 do
19.5.2011 a zo sumy 811,42 eur od 20.5.2011 do zaplatenia, úroku zo zmenkovej sumy vo výške 6
% ročne, a to: zo sumy 844,42 eur od 3.8.2009 do 19.5.2011 a zo sumy 811,42 eur od 20.5.2011 do
zaplatenia, zmenkovej odmeny vo výške 2,81 eur a náhrady trov konania. Nároky uplatnil podľa článku
4. ods. 1. Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske
konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu.

Navrhovateľuplatnenénárokyodôvodniltým,žejeindosatáromvšetkýchprávzozmenky,ktorúvystavila
odporkyňa 9.12.2008 na zmenkovú sumu 844,42 eur, pričom sa zaviazala aj k úhrade zmenkového
úroku 0,25 % denne od 19.5.2009; uviedol, že indosovaná zmenka je vistazmenkou opatrenou doložkou
„na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“ a ako miesto splatenia bolo určené sídlo prvotného
zmenkového veriteľa - t.j. spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35807598, Pribinova 25, 811 09
Bratislava (ďalej tiež aj ako „indosant“). Ďalej uviedol, že indosant predložil zmenku k zaplateniu, pričom
odporca doposiaľ na zmenkovú sumu zaplatila 33,00 eur a na úroky 0,00 eur, pričom keďže zmenková

listina je opatrená doložkou bez protestu, indosant nenechal uvedené skutočnosti zistiť verejnou
listinou. Ako písomné dôkazy na podporu svojej pohľadávky navrhovateľ označil a predložil originál
zmenky, plnomocenstvo udelené jeho právnemu zástupcovi, kópiu
-X- XC/XX/XXXX

výpisu navrhovateľa z príslušného registra, v ktorom je navrhovateľ zapísaný a kópiu osvedčenia jeho
právneho zástupcu pre daň z pridanej hodnoty.

Podľa § 121 O.s.p., netreba dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe súdu z jeho činnosti,
ako aj právne predpisy uverejnené alebo oznámené v Zbierke zákonov Slovenskej republiky a právnezáväzné akty, ktoré boli uverejnené v Úradnom vestníku Európskych spoločenstiev a v Úradnom
vestníku Európskej únie.

Podľa čl. 19. Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, pokiaľ toto nariadenie
neustanovuje inak, európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu sa riadi procesným právom
členského štátu, v ktorom sa konanie vedie.

Podľa čl. 4 ods. 4 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ak sa pohľadávka

zdá zjavne neopodstatnená alebo návrh neprípustný alebo ak navrhovateľ tlačivo návrhu na uplatnenie
pohľadávky nedoplnil alebo neopravil v rámci určenej lehoty, návrh sa zamietne.

Podľa bodu (13) „preambuly“ Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, pojmy
"zjavne neopodstatnené" v kontexte zamietnutia pohľadávky a "neprípustné" v kontexte
zamietnutia návrhu by sa mali určiť v súlade s vnútroštátnym právom.

Zpredloženejzmenkyvyplýva,žezmenkaboladňa9.12.2008vystavenátak,akojeuvedenévpodanom
návrhu (zmenková suma 25.439,- Sk, t.j. 402,28 eur), pričom však všetky údaje (vrátane zmenkovej
sumy, zmenkového úroku a obdobia, od ktorého mala byť zmenková suma úročená) okrem údajov o
vystaviteľovi, mieste vystavenia, dátumu vystavenia a č. zmenky boli vopred predtlačené; išlo pritom

o vystavenie vlastnej zmenky. Z predloženej zmenky tiež vyplýva, že došlo k jej indosovaniu. Zmenka
je opatrená doložkou „bez protestu“, čo v zmysle § 77 ods. 1 v spojení s § 46 ods. 1 zákona č.
191/1950 Zb. zbavovalo v danom prípade spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o. ako prvého zmenkového
veriteľa a osobu, ktorá zmenku indosovala (je teda indosant), povinnosti na zachovanie postihových
práv dať urobiť protest - toto právo (urobiť protest) však menovaná spoločnosť napriek tomu mohla

využiť. Vo vzťahu k tomu, vychádzajúc zo skutočností uvádzaných samotným navrhovateľom v bode
8.1. návrhu na začatie konania je zrejmé, že k indosovaniu zmenky došlo po uplynutí lehoty na protest
(„indosant predložil zmenku k zaplateniu“, keďže zmenková listina je opatrená doložkou „bez protestu“
indosant nenechal vyššie uvedené skutočnosti zistiť verejnou listinou“) - navrhovateľ /indosatár/ teda
nijako nespomína svoj postup ohľadne /napriek doložky v zmenke „bez protestu“/ stále daného práva

protestu pre neplatenie, z čoho možno vyvodiť, a súd to považuje vyššie uvedeným za preukázané, s
poukazomnahoreuvedenéformulácievnávrhu,jedineto,žekindosovaniuzmenkydošloažpouplynutí
lehoty na protest, v dôsledku čoho indosament dotknutej zmenky má v zmysle § 77 ods. 1 v spojení s
§ 20 ods. 1 zákona č. 191/1950 Zb. len účinky obyčajného postúpenia.

Súdu je zároveň z jeho činnosti, osobitne z činnosti v exekučných konaniach (ale aj zo skutočností
zistených súdom v súvislosti s konaním o obdobných návrhoch navrhovateľa v iných veciach, podaných
súdu tiež dňa 28.3.2013), ako aj z verejne sprístupneného výpisu spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o.,
ktorá bola prvým zmenkovým veriteľom, z obchodného registra známe, že činnosť menovanej
spoločnosti v značnej miere predstavuje poskytovanie

-X- XC/XX/XXXX

úverov z vlastných zdrojov, ktoré boli zabezpečované zmenkami, pričom v činnosti súdu neboli zriedkavé
prípady, naopak v zásade to bolo pravidlom, že pri uplatňovaní práv spoločnosťou POHOTOVOSŤ,
s.r.o. bolo zistené, že osoby konajúce v mene uvedenej spoločnosti vypisovali zmluvy tak, aby aj v

prípade, že úver nebol poskytovaný na účel podnikania či obchodnej činnosti alebo výkon zamestnania
dlžníka, boli v zmluvách zaznačené práve takéto účely poskytovania úveru (ako v tomto prípade viď
exekučný spis tunajšieho súdu 5Er/388/2010), resp. ak bolo zistené, že dlžník podniká na základe
živnostenskéhoaleboajinéhooprávnenia,bolijehoúdajevzmluveuvedenéibasuvedenímpríslušného
identifikačného čísla za účelom navodenia dojmu, že ide výlučne o obchodnoprávny vzťah. Rovnako

je súdu z jeho činnosti známe, že po preukázaní v príslušných konaniach skutočnej povahy právneho
vzťahu (zabezpečeného zmenkou) ako spotrebiteľského, spadajúceho pod úpravu zákona č. 258/2001
Z.z., medzi spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o. a tým-ktorým dlžníkom, bolo zrejmé, že menovaná
spoločnosť (v období kedy vystavila zmenku aj odporkyňa) prijala od dlžníkov na zabezpečenie svojich
nárokov zo spotrebiteľského úveru zmenky vyplnené v rozpore s ustanovením § 4 ods. 6 zákona č.

258/2001 Z.z. ((v znení účinnom od 1.1.2008 /t.j. aj v čase vystavenia v tomto konaní predloženej
zmenky/ - „V súvislosti s poskytovaním úveru od spotrebiteľa alebo inej osoby sa zakazuje splniť dlh
zmenkoualebošekom.Veriteľsmieprijaťoddlžníkazmenkualebošeknazabezpečeniesvojichnárokov
zo spotrebiteľského úveru, len ak ide o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vyplneniaje maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva (vrátane
zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere) vo výške maximálne
30% istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Zmenku prijatú, resp. vyplnenú veriteľom v rozpore s

predchádzajúcou vetou veriteľ nesmie prijať a je povinný ju dlžníkovi kedykoľvek na požiadanie vydať.
Ustanovenietohtoodsekuplatíajvprípadezmenymajiteľazmenkyalebopostúpeniaprávzozmenky.“)).

Z vyššie uvedených dôvodov, s poukazom na v danom prípade zrejmé účinky indosamentu ako len
obyčajného postúpenia tak, ako je uvedené vyššie (za súčasného priamo zo zmenky zrejmého rozporu

výšky úroku požadovaného zo zmenkovej sumy /0,25 % denne, t.j. 91,25 % ročne tak s dobrými mravmi,
ako aj s ich užším vymedzením - so zásadami poctivého obchodného styku), ako aj vzhľadom na to, že
v zmysle smernice Rady č. 93/13/EHS z 5.4.1993 je súd z úradnej povinnosti povinný skúmať v každom
konaní, či sa nejedná o spotrebiteľský právny vzťah, a to za účelom zabezpečenia právnej ochrany
spotrebiteľa, vyzval súd v zmysle článku 4. bod 4. Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES)
č. 861/2007 navrhovateľa na uvedenie konkrétneho právneho titulu, na základe ktorého bola zmenka

vystavená a vyplnená (zmluvy alebo iného právneho aktu) s uvedením prvotného právneho vzťahu
medzi pôvodnými zmluvnými stranami, ako aj na samotné zaslanie právneho titulu, na základe
ktorého bola zmenka vystavená a vyplnená. Zároveň v príslušnom tlačive súd navrhovateľa poučil, že
ak návrh nedoplní, resp. neopraví v uvedenej lehote (do 31.5.2013) súd návrh zamietne v súlade s
podmienkami ustanovenými v nariadení (ES) č. 861/2007.

Navrhovateľ požadované skutočnosti neoznámil a listiny nepredložil; prostredníctvom svojho právneho
zástupcu podaním doručeným súdu 28.5.2013 uviedol, že poskytol súdu dostatočne jasné a primerané
informácie o uplatnenej pohľadávke, ktorá je založená na zmenkových nárokoch vyplývajúcich z platnej
zmenky, predložil súdu originál zmenky, zmenkové informácie preniesol presne do návrhu a preto

neostáva z jeho strany čo doplniť
-X- XC/XX/XXXX

alebo opraviť, ďalej že si uplatňuje majetkové práva zo zmenky a nie z pohľadávky, že disponuje len
indosovanou zmenkou a nemá k dispozícii iné primerané a presné údaje alebo listiny, ktoré súd vyžaduje

a ktoré by mohol nad rámce už v návrhu uvedeného súdu oznámiť alebo predložiť, že vzhľadom na
uvedenénemádostatočnepresnéaprimeranéúdajenato,abymoholzodpovednezhodnotiťtypzmenky
a titul jej vzniku. Ďalej uviedol, že správne vyplneným tlačivom uplatnil pohľadávku, ktorá vyjadruje
zmenkové nároky, na preukázanie vzniku zmenkových nárokov predložil súdu originál platnej zmenky,
zmenka obsahuje všetky dostatočne jasné a primerané informácie o vyčíslenej pohľadávke, ktorú

uplatňuje, ako aj že prípustnosť uplatneného nároku je daná platnosťou zmenky, a tiež, že doplnenie
alebo oprava tlačiva na uplatnenie pohľadávky preto nesúvisí s prípustnosťou uplatneného nároku.

Súd si je vedomý prísnej formálnosti zmenkového práva, avšak s poukazom na vyššie uvedené
skutočnosti nemôže neprihliadať na to, že, konkrétne v prípade spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o.,

ktorá bola pôvodným zmenkovým veriteľom, podľa názoru súdu (vychádzajúc zo skutočností známych
mu z celej jeho činnosti) vznikla určitá „prax“ (v rámci zmluvných vzťahov a následne v súvislosti s
uplatňovaním nárokov z nich), v dôsledku ktorej dochádza podľa názoru súdu k využívaniu zmenkových
inštitútov (v súvislosti s úverovými vzťahmi) de facto v neprospech druhej strany, ktorá vstupuje do
týchto zmluvných vzťahov s uvedenou spoločnosťou. Samotná formálnosť zmenkového práva nemôže

byť preto ani v danom prípade základným a jediným argumentačným podkladom, z ktorého by súd
pri posudzovaní tohto prípadu vychádzal. Práve preto v záujme zabránenia prípadného zneužitia
zmenkového práva len s ohľadom na jeho formálnosť (napr. v kontexte § 17 zákona č. 191/1950
Zb.) a v záujme plného splnenia povinnosti súdu v zmysle smernice Rady č. 93/13/EHS z 5.4.1993
skúmať v každom konaní, či sa nejedná o spotrebiteľský právny vzťah, a to za účelom zabezpečenia

právnej ochrany spotrebiteľa - k čomu je súd v danom prípade napriek formálnosti zmenkového práva
povinný o to viac nielen vzhľadom na skutočnosti známe mu z jeho činnosti v iných konaniach týkajúcich
sa spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o. (osobitne /vzhľadom na čas vystavenia zmenky predloženej v
tomto konaní/ prijímania z jej strany zmeniek, ktoré neboli vyplnené v súlade s § 4 ods. 6 zákona č.
258/2001 Z.z. v znení účinnom po 1.1.2008) ale aj vzhľadom na z obsahu samotného návrhu vyvodený

čas indosovania zmenky a účinky takéhoto indosamentu ako obyčajného postúpenia, vyzval súd
navrhovateľa v zmysle článku 4. bod 4. Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 na
uvedenie konkrétneho právneho titulu, na základe ktorého bola zmenka vystavená a vyplnená (zmluvy
alebo iného právneho aktu) s uvedením prvotného právneho vzťahu medzi pôvodnými zmluvnýmistranami, ako aj na samotné zaslanie právneho titulu, na základe ktorého bola zmenka vystavená a
vyplnená, pričom navrhovateľa zároveň v príslušnom tlačive súd poučil, že ak návrh nedoplní, resp.
neopraví v uvedenej lehote (do 31.5.2013) súd návrh zamietne v súlade s podmienkami ustanovenými

v nariadení (ES) č. 861/2007. Na to navrhovateľ reagoval ako je uvedené vyššie.

Súd je toho názoru, že ak vyzval navrhovateľa na doplnenie návrhu (ako je uvedené vyššie), uvedúc mu
výslovne, že je povinnosťou súdu v zmysle smernice Rady č. 93/13/EHS z 5.4.1993 skúmať v každom
konaní, či sa nejedná o spotrebiteľský právny vzťah, a to za účelom zabezpečenia právnej ochrany

spotrebiteľa, pričom zmenka bola navrhovateľovi indosovaná spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o., kde
jestvujú zrejmé indície, že zmenka zabezpečovala úver alebo pôžičku a druhou zmluvnou stranou
minimálne mohol byť spotrebiteľ, ktoré skutočnosti navrhovateľovi nielen môžu, ale vzhľadom na osobu
jeho právneho zástupcu (ktorý práve spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o. zastupuje aj v mnohých
-X- XC/XX/XXXX

exekučných konaniach, kde exekučným titulom boli rozhodcovské rozsudky vychádzajúce zo zmeniek,
kde súdy žiadosti o udelenie poverení zamietali a aj zastavovali exekučné konania s ohľadom na
neprijateľnosť samotných zmluvných podmienok) nepochybne sú taktiež zrejmé, nie je možné poskytnúť
ochranu navrhovateľovi pri takomto spôsobe uplatňovania jeho práv (ako v tomto konaní) a akceptovať
jeho tvrdenia, že nemá iné údaje alebo listiny k dispozícii aby mohol zhodnotiť typ zmenky a titul jej

vzniku (totiž osobitne s poukazom na poslednú vetu vo vyššie uvedenom texte citovaného ustanovenia
§ 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z. navrhovateľ bol povinný preskúmať, s ohľadom na samotný predmet
činnosti subjektu, zo strany ktorého mu zmenka bola indosovaná, či je zmenka v súlade s ustanoveniami
právnych predpisov upravujúcimi spotrebiteľské právne vzťahy).

V zmysle § 3 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z. v znení účinnom v čase vystavenia zmenky spotrebiteľom je
fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania
alebopodnikania-účelposkytnutéhoúverupritommožnozistiťibazpríslušnýchzmluvnýchdokumentov
(napr. či je v nich povolanie, podnikanie či zamestnanie náležite špecifikované alebo iba uvedené
všeobecne za účelom obídenia prísnejšej - spotrebiteľskej - právnej úpravy), ktorými bol založený

právny vzťah, ktorý v tomto konaní predložená zmenka mala zabezpečiť; zároveň treba poukázať aj
na ustanovenie § 2 písm. a/ zákona č. 250/2007 Z.z. v znení účinnom v čase vystavenia zmenky (na
účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba alebo /pozn.: dokonca/ právnická osoba,
ktorá nakupuje výrobky alebo používa služby pre osobnú potrebu alebo pre potrebu príslušníkov svojej
domácnosti), v zmysle ktorého taktiež možno vyvodiť to, že len podrobným preskúmaním zmluvných

dokumentov zakladajúcich právny vzťah, v súvislosti s ktorým bola zmenka vystavená možno vyvodiť
záver, či išlo alebo nešlo v danom prípade o spotrebiteľský právny vzťah, čo však navrhovateľ súdu
svojim postupom v zmysle podania doručeného súdu 28.5.2013 neumožnil.

Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti (a znenie § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z. a §

2 písm. a/ zákona č. 250/2007 Z.z. účinným v čase vystavenia zmenky) má súd za to, že, osobitne
v dôsledku postupu navrhovateľa, ktorý po výzve súdu danej mu podľa článku 4. ods. 4. Nariadenia
Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 návrh nedoplnil a nepredložil požadované listiny,
v dôsledku čoho nie je možné náležite preskúmať dôvodnosť a oprávnenosť návrhom uplatnených
nárokov (čo práve kvôli formálnosti zmenkového práva, na ktorej navrhovateľ napriek ustanoveniam §

4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z. a § 2 písm. a/ zákona č. 250/2007 Z.z. účinným v čase vystavenia
zmenky zotrváva, za takého stavu znemožňuje súdu už v tomto štádiu konania //aj s poukazom na
účinky indosamentu zmenky podľa § 20 ods. 1 zákona č. 191/1950 Zb., vzhľadom na jeho vyššie zistený
čas vyplývajúci priamo z podaného návrhu, podľa názoru súdu pritom za súčasného stavu bez potreby
osobitných námietok zo strany odporcu - i keď samotná zmenka je stále platná// riadnym posúdením

a preskúmaním samotného zmluvného vzťahu a jeho podmienok zabezpečiť spravodlivú ochranu
prípadných odôvodnených práv navrhovateľa tak, aby súčasne s tým nedochádzalo k porušovaniu práv
a právom chránených záujmov odporcu), že v danom prípade ide zo strany navrhovateľa o uplatňovanie
práva takým spôsobom, ktorý je v rozpore s dobrými mravmi, v dôsledku čoho súd podaný návrh hodnotí
ako neprípustný, pričom v zásade takýto výkon práva, takéto uplatňovanie práva, ani nemôže požívať

právnu ochranu.

-X- XC/XX/XXXXNásledne súd zo spisu 5Er/388/2010 zistil, že právny vzťah, ktorý v tomto konaní predložená zmenka
zabezpečovala, bol ako spotrebiteľský vyhodnotený už v konaní vedenom na tunajšom súde pod

sp. zn. 5Er/388/2010, v dôsledku čoho bola žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého,
Exekútorský úrad Bratislava o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením tunajšieho súdu
5Er/388/2010 zo 16.4.2012 v spojení s uznesením KS v Prešove sp. zn. 20CoE/121/2012 zo dňa
30.8.2012 právoplatne zamietnutá. Z citovaných rozhodnutí vyplýva, že v danom prípade bola zmenka
skutočne vystavená v rozpore s § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z. a spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o.

ju napriek tomu prijala - predložená zmluva o úvere v konaní 5Er/388/2010 bola uzavretá 9.12.2008 (deň
vystavenia zmenky), mal byť podľa nej poskytnutý odporkyni úver 14.000,- Sk (464,71 eur), zmenka
však bola v deň uzavretia zmluvy vystavená na 844,42 eur (25.439,- Sk). Z toho je zrejmé, že ak právny
predchodca vzhľadom na tieto skutočnosti nebol podľa § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z. v znení
účinnom v čase vystavenia zmenky oprávnený túto zmenku prijať, nie je prípustné, aby sa plnení z tejto
zmenky domáhal samotný navrhovateľ v tomto konaní.

S poukazom na všetky vyššie uvedené skutočnosti preto súd podľa čl. 4. ods. 4. Nariadenia Európskeho
parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 navrhovateľom podaný návrh ako neprípustný zamietol.

Podaním doručeným súdu dňa 14.6.2013 oznámilo svoj vstup do tohto konania v pozícii vedľajšieho

účastníka na strane odporkyne Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, ktoré uvedeným
podaním súčasne uplatnilo nárok na náhradu trov konania.

V Nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 nie je uvedené akou konkrétnou formou
rozhodnutia (rozsudok, uznesenie) rozhodne súd, ak zamieta návrh podľa čl. 4. ods. 4. uvedeného

nariadenia.NajbližšiaúpravavO.s.p.jepritomobsiahnutáv§43O.s.p.upravujúcomodmietnutienávrhu
na začatie konania v prípade, ak navrhovateľ ani v lehote určenej mu súdom neodstráni vady návrhu
na začatie konania. Vzhľadom na znenie slovenskej verzie vyššie uvedeného nariadenia a v poslednej
vete jeho čl. 4. ods. 4 výslovne vyjadrené „zamietnutie“ návrhu, súd napriek tomu, že v danom prípade v
podstate nejde o meritórne rozhodnutie, zvolil ako formu rozhodnutia, vzhľadom na výrok o „zamietnutí“,

rozsudok. O náhrade trov konania účastníkov, ako aj vedľajšieho účastníka, však súd nerozhodoval, a
to z dôvodu, že v tomto štádiu konania súd rozhodol o zamietnutí návrhu z dôvodu jeho nedoplnenia a
jeho neprípustnosti ako je uvedené vyššie, teda iba z procesných dôvodov, z čoho je podľa súdu zrejmé,
že v tomto štádiu rozhodovania odporkyni a vedľajšiemu účastníkovi účelne vynaložené trovy ešte ani
nemohli vzniknúť; u navrhovateľa vzhľadom na výsledok tohto konania niet dôvodu na priznanie náhrady

trov. Obdobne aj podľa § 43 O.s.p. ak súd odmietne návrh na začatie konania, taktiež v rozhodnutí o
odmietnutí nerozhoduje o trovách účastníkov.

Podľa bodu (26) „preambuly“ Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, akýkoľvek
odkaz v tomto nariadení na opravný prostriedok by mal zahŕňať všetky možné opravné prostriedky v

rámci vnútroštátneho práva.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na tunajšom súde do 15 dní odo dňa
jeho doručenia.
-X- XC/XX/XXXX

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo
postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci

samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, d) potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

e) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,f) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
g) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľaust.§205ods.3O.s.p.rozsah,vakomsarozhodnutienapádaadôvodyodvolaniamôžeodvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Podľa § 205a ods. 1 O.s.p. skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa,
sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo

obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.

Podľa § 205a ods. 2 O.s.p. ustanovenie odseku 1 sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Podľa § 251 O.s.p. ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený

môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.