Rozhodnuté bolo na súde Mestský súd Bratislava IV
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Ivana Jahnová
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Potvrdené
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Okresný súd Bratislava V
Spisová značka: 41C/216/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3812208917
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 05. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivana Jahnová
ECLI: ECLI:SK:OSBA5:2013:3812208917.4
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava V, v konaní pred samosudkyňou JUDr. Ivanou Jahnovou, v právnej
veci navrhovateľa: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s., Vienna Insurance Group, so sídlom Bratislava,
Štefanovičova ul. č. 4, IČO: 00 585 441, zastúpený advokátkou JUDr. Soňou Pohojevovou, AK,
Bratislava, Záhradnícka ul. č. 37, proti odporkyni: P.. Y. T., nar. X. X. XXXX, trvale bytom V., Z. ul. č. X,
zastúpenáC..Z.T.,nar.X.X.XXXX,trvalebytomV.,Z.ul.č.X,ozaplatenie210,40Eurspríslušenstvom,
takto
r o z h o d o l :
Odporkyňa je p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi 210,40 Eur spolu s úrokom z omeškania v
sadzbe 9 % ročne odo dňa 17. 10. 2010 do zaplatenia, ako aj nahradiť mu trovy konania k rukám jeho
právneho zástupcu v sume 16,50 Eur titulom súdneho poplatku a v sume 66,54 Eur titulom trov právneho
zastúpenia a to všetko v lehote do 3. dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
o d ô v o d n e n i e :
Návrhom, ktorý bol doručený Okresnému súdu Prievidza dňa 22. 5. 2012, sa navrhovateľ domáhal
uloženia povinnosti odporkyni zaplatiť mu 210,40Eur spolu s úrokom z omeškania 9 % ročne od 17.
10. 2009 do zaplatenia zažalovanej istiny a náhrady trov konania. Návrh odôvodnil tým, že odporkyňa
s ním uzavrela poistnú zmluvu, ktorá v dôsledku neplatenia poistného zanikla, pričom odporkyňa dlhuje
poistné do 16. 10. 2009, teda do zániku poistenia v žalovanej výške.
Platobný rozkaz č. k. 8Ro 156/2012 - 10, ktorý bol v predmetnej veci vydaný dňa 25. 6. 2012 bol
z dôvodu odporkyňou riadne a včas podaného odporu zrušený. Odporkyňa v ňom namietala rozpor
poistnej zmluvy so zákonom, dobými mravmi. Uviedla, že bola uvedená do omylu a že išlo o poistný
podvod, pretože v čase uzavretia poistnej zmluvy nebola majiteľkou predmetu poistenia a v zmluve
mala vystupovať nie ako poistená ale ako poistník. V prípade poistnej udalosti by poisťovňa postupovala
tak, že poistné plnenie by nemohlo byť naplnené, pretože predmet poistenia - nehnuteľnosť nevlastnila.
Vzniesla námietku miestnej príslušnosti Okresného súdu Prievidza a ten vec postúpil tunajšiemu súdu,
ktorý vo veci nariadil pojednávanie.
Súd vykonal dokazovanie prednesom a výsluchom procesných strán, oboznámením sa s obsahom
listinných dokladov - s poistnou zmluvou, výpisom z poistného účtu, výzvou na zaplatenie poistného a
dokladom o jej doručení, pričom vykonal aj iné dôkazy, ktoré sú obsahom súdneho spisu a zistil tento
skutkový stav:
S účinnosťou od XX. X. XXXX uzavreli účastníci navrhovateľ ako poistiteľ a odporkyňa ako poistená
písomnú zmluvu o poistení budovy, stavby - rodinného domu a garáže nachádzajúcich sa v I. na P. ul. č.
XXX/XX. Poistenie bolo dohodnuté na dobu neurčitú. Odporkyňa ako poistená mala platiť ročné poistné
16 656,- Sk, čo je 552,88 Eur splatné k 29. 5. kalendárneho roka. Poistné za prvé poistné obdobie bolozaplatené 29. 5. 2008. Za nasledujúce poistné obdobie od 29. 5. 2009 do 29. 5. 2010 poistné nezaplatila.
Listom z 31. 8.2 009 ju navrhovateľ vyzval k úhrade nedoplatku poistného a poučil ju, že pokiaľ nebude
poistné zaplatené do jedného mesiaca od doručenia tejto výzvy, poistenie zanikne uplynutím tejto 1-
mesačnej lehoty. Odporkyňa výzvu prevzala 7. 9. 2009. Dlžné poistné odporkyňa nezaplatila.
Odporkyňa vypovedala, že v čase uzavretia poistnej zmluvy mala bydlisko v obci I., v rodinnom dome,
ktorý vlastnili jej dcéry. Pôvodne dom vlastnila ona spolu s manželom, jej zástupcom v tomto konaní,
avšak z dôvodu ochrany majetku, keďže podnikali, darovali dom dcéram. V dome mali zachované
právo jeho doživotného bývania, zriadením vecného bremena. Spolu s manželom požiadala v pobočke
navrhovateľa v P. o poistenie tohto domu, pričom k identifikácii nehnuteľnosti predložila list vlastníctva.
Uviedla, že konaním navrhovateľa sa cíti byť poškodená, pretože voči nemu nevystupuje v správnom
právnom postavení, keď v zmluve nemá byť označená ako poistená, ale ako poistník, na čo ju mala
pracovníčka navrhovateľa upozorniť. Zmluvu si pri jej podpísaní prečítala, ale rozdiel terminológie pri
označení osoby poistník a poistený v čase uzavretia zmluvy nechápala. Prostredníctvom jej zástupcu
v konaní tvrdila, že bolo povinnosťou navrhovateľa prešetriť jej vzťah k nehnuteľnosti a pokiaľ nie
je jej postavenie v zmluve označené ako poistník a pokiaľ v zmluve nie je uvedená osoba vlastníka
nehnuteľnosti nemôže byť táto zmluva platná. Text zmluvy vyhotovil navrhovateľ a odporkyňa nemala
možnosť do neho zasiahnuť. Navrhovateľ definuje v jeho všeobecných poistných podmienkach osobu
poistníka ako osobu, ktorá poistnú zmluvu uzavrela a je povinná platiť poistné. Poistenou osobou je
osoba na majetok, ktorej sa poistenie vzťahuje. Odporkyňa uviedla, že postupom navrhovateľa sa cíti
byť poškodená, pretože v prípade poistnej udalosti by jej nebolo vyplatené poistné plnenie.
Dcéry odporkyne C.. X. U. a M. T. písomnou zmluvou z XX. 9. XXXX previedli vlastnícke právo k
nehnuteľnosti na tretie osoby. Zmluvu za C.. X. U. podpísal ňou splnomocnený otec C.. Z. T. a za M.
T. ňou splnomocnená odporkyňa.
Zástupkyňa navrhovateľa v jej prednese poukázala na to, že označenie odporkyne v zmluve nemôže
spôsobiť neplatnosť zmluvy, pretože zmluvný vzťah bol platne dojednaný podľa § 815 Občianskeho
zákonníka.
Podľa § 815 zák. č. 40/1964 Zb. - Občianskeho zákonníka (OZ) sa poistenie môže vzťahovať na majetok
iného než toho, kto poistnú zmluvu s poistiteľom uzavrel. Poistné podmienky určujú , kedy v tomto
prípade nevzniká právo na plnenie z poistnej udalosti poistenému , ale inej osobe.
Z citovaného ustanovenia vyplýva, že vlastníctvo veci nie je nevyhnutným predpokladom a podmienkou
toho, aby vec mohla byť poistená. Z výpovede odporkyne je preukázané, že jej vôľou bolo poistenie
nehnuteľnosti - domu, ktorý užívala. Teda k predmetu poistenia bola viazaná poistným záujmom alebo
potrebou.Dôkazotom,ževlastníčkoudomukčasuuzavretiapoistnejzmluvynebola, súdunepredložila.
O dôkaznej povinnosti bola poučená súdom písomne. Poučenie prevzala dňa 27. 11. 2012. Navrhovateľ
toto tvrdenie však nerozporoval. Ustanovenie § 815 OZ dávalo odporkyni právo poistnú zmluvu k
označenej nehnuteľnosti uzavrieť. Odporkyňa bola v zmluve nesprávne označená ako osoba poistená
a nie ako poistník, ktorým v skutočnosti bola, pretože tento termín vyjadruje obsahovo jej postavenie
zmluvnej strany. I keď tu treba vysloviť, že ustanovenia Občianskeho zákonníka o poistení nepoznajú
termín „poistník“.
Je nesporné, že označenie strany zmluvy poistník a poistený má odlišnú obsahovú náplň a súd sa tu
stotožňuje s predneseným tvrdením odporkyne. Pojem poistník znamená účastníka poistnej zmluvy,
ktorý uzavrel s poistiteľom poistnú zmluvu. Pojem poistený znamená, že je to ten, komu vznikne právo
na plnenie, môže byť totožný s poistníkom. Nesprávne označenie osoby odporkyne však nemôže podľa
názoru súdu spôsobiť neplatnosť právneho úkonu poistnej zmluvy, pretože právne úkony vyjadrené
slovami treba vykladať nielen podľa ich jazykového vyjadrenia, ale tiež podľa vôle konajúceho (§ 35
ods. 2 OZ) a tou ako to preukazuje výpoveď odporkyne bolo poistenie domu, ktorý užívala, ku ktorému
mala legitímne právo bývania dané právom vecného bremena, respektíve chcela poistiť majetok jej dcér.
Z výpovede odporkyne je zrejmé, že jej vôľou bolo uzavretie poistnej zmluvy, keďže to bola ona, kto
vyhľadal navrhovateľa a predniesol návrh zmluvy. V konaní vypovedala, že konala v omyle, pretože
vzhľadom na jej právny vzťah k poistenej nehnuteľnosti by v prípade poistnej udalosti nemohla byť
príjemcom poistného plnenia. Podľa § 49a OZ je neplatný právny úkon, ak ho konajúca osoba urobila
v omyle vychádzajúcom zo skutočnosti, ktorá je pre jeho uskutočnenie rozhodujúca a osoba, ktorej bolprávny úkon určený tento úkon vyvolala alebo o ňom musela vedieť. Odporkyňa k predmetu poistenia
bola viazaná poistným záujmom, uviedla, .... že nechceli nehnuteľnosť nechať bez dohľadu v čase
keď sa zdržiavali v V. pri výkone pracovných povinností... . Či bol k uzavretiu zmluvy predložený list
vlastníctvaknehnuteľnosti(vpoistnejzmluveniesúuvedenéidentifikačnéúdaje nehnuteľnostizistiteľné
len z listu vlastníctva) a aké vstupné údaje odporkyňa pred úkonom uzavretia zmluvy navrhovateľovi
predniesla, to v konaní nebolo preukázané. Nespornou je však okolnosť, že nehnuteľnosť bola užívaná
odporkyňou a chcela ju poistiť. Bola to ona kto vyhľadal navrhovateľa a predniesol žiadosť o poistenie
domu, napriek tomu, že vedela, že jej dom vlastnícky nepatrí. Mala v ňom však ako tvrdila, právo
zodpovedajúce vecnému bremenu, právo doživotného bývania. Dcéry, ktoré nehnuteľnosť mali vlastniť,
neboli zárobkovo činné, pretože v čase uzavretia zmluvy boli vysokoškolské študentky. Za takto
zisteného skutkového stavu nie je možné vyvodiť neplatnosť poistnej zmluvy dovolávaním sa konania
odporkyne v omyle, ktorý mal byť vyvolaný navrhovateľom alebo o ňom musel vedieť. Právne významný
podľa § 49a OZ, t.j. majúci za následok relatívnu neplatnosť právneho úkonu, je len taký omyl vo
vôli, ktorý vychádza zo skutočnosti, ktorá je pre uskutočnenie právneho úkonu rozhodujúca. Omyl vo
vôli je podstatný vtedy, ak sa týka takej okolnosti, bez ktorej by k právnemu úkonu vôbec nebolo
došlo. Dôkazné bremeno k preukázaniu konania v omyle zaťažuje odporkyňu. Odporkyňa chcela
poistiť dom ich rodiny, dom ktorý jej vlastnícky nepatril, o čom ona vedela a navrhovateľ sa zmluvou
zaviazal v prípade poistnej udalosti nahradiť poistné plnenie. Nebolo ničím v konaní preukázané, že
by bola pre ňu pri uzatváraní poistnej zmluvy rozhodujúca okolnosť rozdielnosti postavenia poistníka
a poisteného a že by poistnú zmluvu nebola uzavrela, keby bola vystupovala v zmluvnom označení
poistníka. Jej zástupca v konaní dňa 19. 3. 2013 na pojednávaní predniesol, odporkyňa sa k prednesu
pripojila, že vychádzala z toho, že odporkyňa bude vystupovať ako poistník a teda poistí majetok dcér ,
vlastníčok a nebude vystupovať ako poistená. Nebolo ničím v konaní preukázané, že by bola pre ňu pri
uzatváraní poistnej zmluvy rozhodujúca okolnosť prijímateľa eventuálneho poistného plnenia, naopak
z jej výpovede je zrejmé, že s dcérami žili v usporiadanom harmonickom spolužití, kde panoval súlad
o tom, čo komu patrí. Dokazuje to aj skutočnosť zastúpenia dcéry odporkyňou respektíve dcér rodičmi
pri úkone predaja domu v roku 2011. Navrhovateľ má vysvetľovaciu a poučovaciu povinnosť k obsahu
zmluvy, pretože táto sa uzatvára podľa ním zostaveného návrhu. K uzavretiu zmluvy musí pristupovať s
odbornou starostlivosťou. Tejto povinnosti zodpovedá informačná povinnosť zmluvnej protistrany, teda
aj odporkyňa mala predniesť, že poistený predmet jej nepatrí. Ako boli tieto povinnosti splnené, je pre
odstup času vierohodne nepreukázateľné. Teda nie je ani preukázané, že navrhovateľ omyl spôsobil,
alebo o ňom vedel a napriek tomu odporkyňu na omyl neupozornil.
Podľa§801ods.2OZpoisteniezanikneajtak,žepoistnézaďalšiepoistnéobdobienebolozaplatené do
jedného mesiaca odo dňa doručenia výzvy poisťovateľa na jeho zaplatenie, ak nebolo poistné zaplatené
pred doručením tejto výzvy. Výzva poisťovateľa obsahuje upozornenie , že poistenie zanikne , ak
nebude zaplatené.
Podľa § 803 ods. 1 OZ poistiteľ má právo na poistné za dobu do zániku poistenia.
Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že medzi účastníkmi vznikol poistný vzťah, ktorý zanikol
dňom XX. XX. XXXX, pretože odporkyňa nezaplatila poistné za ďalšie poistné obdobie splatné 29. 5.
2009, k čomu ju navrhovateľ vyzval listom doručeným jej 16. 9. 2009. Súčasne s výzvou na plnenie
ju upozornil na zánik poistenia, ak nebude poistné zaplatené do jedného mesiaca odo dňa doručenia
výzvy. Iný zánik poistenia alebo ukončenia zmluvného vzťahu v konaní preukázaný nebol.
Za obdobie do zániku poistenia navrhovateľ voči odporcovi poskytoval poistné krytie a má preto nárok
za toto obdobie na poistné. Výška poistného v predmetnom prípade za obdobie od 29. 5. 2009 do 16.
10. 2009 predstavuje 211,40 Eur, navrhovateľ žiadal 210,40 Eur (29. 5. 2009 do 16. 10. 2009 = 140
dní, ročné poistné 552,88 Eur : 365 dní roka = 1,51 Eur na deň, 140 dní x 1,51 Eur = 211,40 Eur).
Nárok navrhovateľa je preto v plnom rozsahu dôvodný a súd odporkyňu k úhrade dlžného poistného
210,40 Eur zaviazal.
Podľa prvej vety § 517 ods. 1 OZ dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Podľa §
517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie so splnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka
popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku
úroku z omeškania a poplatku z omeškania určuje vykonávací predpis.Odporkyňa sa nezaplatením poistného dostala do omeškania, je preto povinná platiť aj úrok z
omeškania. Navrhovateľ úrok z omeškania žiadal priznať od 17. 10. 2009. K tomuto dátumu bola
odporkyňasúhradoupoistnéhovomeškaní,jetoprvýdeňzačiatkuomeškania,pretožesplatnosťcelého
poistného nastala 16. 10. 2009. Výška úroku z omeškania vyplýva z § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č.
87/1995 Z. z. v znení účinnom k času vzniku omeškania. Odporkyňa je povinná platiť úrok z omeškania
vo výške, ktorá je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej
banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. K 17. 10. 2009 bola základná úroková
sadzba 1 %, takže odporkyňa je povinná platiť úrok z omeškania 9 % ročne.
O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 1 OSP v spojení s § 150 ods. 2 OSP.
Navrhovateľovi ako plne úspešnému účastníkovi konania bola priznaná náhrada trov konania, ktoré
mu vznikli zaplatením súdneho poplatku v sume 16,50 Eur a právnym zastúpením. Advokát požadoval
náhradu za 3 úkony právnych služieb a síce prevzatie a príprava zastúpenia a 2 x účasť na pojednávaní.
Sadzba za úkon právnej služby je podľa § 10 ods. 1 vyhl. č. 655/ 2004 Z. z. v plat. znení za každý úkon
po 19,92 Eur a k nej prináleží aj režijný paušál po 7,81 Eur. V zmysle § 18 ods. 3 cit. vyhl. boli tarifná
odmena a režijný paušál zvýšené o 20 % -nú daň z pridanej hodnoty, keďže právny zástupca je jej
platiteľom, teda tarifná odmena na sumu 23,90 Eur a režijný paušál na sumu 9,37 Eur, spolu 33,27 Eur.
Navrhovateľovi vznikli trovy spolu v sume 116,31 Eur, z ktorej trovy právneho zastúpenia predstavujú
99,81 Eur a súdny poplatok 16,50 Eur. Ich výšku vo vzťahu k pohľadávke, ktorej úhrada predstavuje
predmet sporu, považoval súd za neprimeranú, preto ich znížil na náhradu súdneho poplatku 16,50 Eur a
náhradu dvoch úkonov právnej služby v sume 66,54 Eur, ktorý aj reálne zodpovedá rozsahu poskytnutej
právnej pomoci navrhovateľovi.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15. dní odo dňa
jeho doručenia, písomne v 2 vyhotoveniach na tunajšom súde.
Odvolanie voči rozsudku musí obsahovať tieto náležitosti:
- musí byť z neho zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí
byť podpísané datované,
- musí sa v ňom uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto
rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie podlieha poplatkovej povinnosti v rovnakej výške ako sa platí súdny poplatok za návrh.
Odvolanie, ktoré nebude mať tieto náležitosti odvolací súd odmietne.
Ak povinná dobrovoľne nesplní, čo jej ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.