Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Trenčín

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Denis Vékony

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 15C/162/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3111220631
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 04. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Denis Vékony
ECLI: ECLI:SK:OSTN:2013:3111220631.6

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín samosudcom JUDr. Denisom Vékonym v právnej veci navrhovateľa Slovenský
plynárenský priemysel, a.s., so sídlom Bratislava, Mlynské nivy 44/a, IČO 35 815 256, v konaní
zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Bratislava, Kubániho 16,
IČO 47 233 516 proti odporkyni W. V., štátnej občianke F. republiky, bytom Z., N. XX/XXX, toho času na
neznámom mieste, v konaní zastúpenej opatrovníčkou JUDr. Michaelou Makovcovou, vyššou súdnou
úradníčkou tunajšieho súdu, o zaplatenie 261,88 eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. Odporkyňa j e p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi 188,60 Eur spolu s 9 % úrokom z omeškania
od 23.09.2009 do zaplatenia a náhradu trov konania v sume 21,92 Eur k rukám právneho zástupcu
navrhovateľa Advokátskej kancelárie JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., všetko do 3 dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.

II. Návrh navrhovateľa v časti o zaplatenie 73,28 Eur spolu s 9 % úrokom z omeškania od 21.08.2009
do zaplatenia s a z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal od odporkyne zaplatenia 73,28 eur a 188,60 eur ako
kúpnej ceny za dodaný a odobratý plyn, ktorá kúpna cena bola odporkyni riadne vyfaktúrovaná dvomi
faktúrami. Popri istine kúpnej ceny požadoval navrhovateľ aj zaplatenie príslušného úroku z omeškania
od splatnosti jednotlivých faktúr až do zaplatenia, pretože odporkyňa faktúry v lehotách splatnosti
nezaplatila a s so splnením svojho peňažného dlhu sa dostala do omeškania.

Odporkyni sa nepodarilo doručiť písomnosti súdu na adresu jej trvalého pobytu a z vykonaného šetrenia
vyplynulo, že na tejto adrese sa nezdržiava, pričom jej súčasný pobyt sa súdu zistiť nepodarilo. Súd
preto podľa § 29 ods. 2 O.s.p. ustanovil odporkyni pre toto konanie opatrovníčku.

Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením obsahu zmluvy o dodávke plynu pre odberateľa plynu
v domácnosti zo dňa 22.1.2006, obchodných podmienok navrhovateľa, listu navrhovateľa odporkyni -
odstúpenie od zmluvy zo dňa 10.8.2009, zápisu navrhovateľa zo dňa 23.7.2009, vyúčtovacej faktúry
navrhovateľa č.XXXXXXXXXX zo dňa 8.9.2009, faktúry navrhovateľa č. XXXXXXXXXX zo dňa 6.8.2009
a zistil tento skutkový stav:

Navrhovateľ a odporkyňa dňa 28.11.2006 uzatvorili zmluvu o dodávke plynu pre odberateľa plynu
v domácnosti, súčasťou ktorej zmluvy sú aj Obchodné podmienky pre opakované dodávky plynu
pre odberateľov plynu v domácnosti. Predmetom zmluvy bolo poskytovanie dodávok a predaj plynu
odporkyni zo strany navrhovateľa s tým, že odporkyňa sa ako odberateľ zaviazala zaplatiť za opakovanú
dodávku plynu cenu stanovenú podľa cenníka dodávateľa platného v čase dodávky plynu.

Listom zo dňa 10.8.2009 odstúpil navrhovateľ od vyššie uvedenej zmluvy s odôvodnením, že eviduje
voči odporkyni pohľadávky po splatnosti vo výške 219,08 eur. Podľa písomného zápisu navrhovateľa
zo dňa 23.7.2009 navrhovateľ na odbernom mieste odporkyne zaslepil meradlo, uzavrel hlavný uzáver
plynu a meradlo preplomboval.

Za odber zemného plynu v období od 19.9.2008 do 26.8.2009 vystavil navrhovateľ odporkyni
vyúčtovaciu faktúru na cenu odobraného plynu na 188,60 eur /od ceny odobratého plynu 517,22 eur
odpočítal navrhovateľ uhradenú sumu zálohových faktúr 328,62 eur/ so splatnosťou dňa 22.9.2009.
Z vyúčtovacej faktúry ďalej vyplynulo, že po 23.7.2009, kedy navrhovateľ uzavrel odporkyni dodávku
plynu, nebol na odbernom mieste odporkyne uskutočnený žiadny odber plynu.

Faktúrou č. XXXXXXXXXX zo dňa 6.8.2009 vyúčtoval navrhovateľ odporkyni sumu 73,28 eur so
splatnosťou 20.8.2009 ako náhradu škody z dôvodu neoprávneného odberu podľa § 59 zákona č.
656/2004 Z.z..

Podľa § 80 písm. b) O.s.p. návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o splnení
povinnosti, ktorá vyplýva zo zákona, z právneho vzťahu alebo z porušenia práva.

Podľa 59 ods. 1 zákona č. 656/2004 Z.z. o energetike v znení účinnom od 1.4.2008 do 31.8.2012,
neoprávneným odberom plynu je odber a) bez uzavretej zmluvy alebo v rozpore s uzavretou zmluvou,
b) nemeraného plynu, c) bez určeného meradla alebo s meradlom, ktoré v dôsledku neoprávneného
zásahu odberateľa nesprávne zaznamenáva odber plynu, d) bez určeného meradla alebo s meradlom,
ktoré nebolo namontované prevádzkovateľom siete, alebo na ktorom bolo porušené zabezpečenie
proti neoprávnenej manipulácii, e) ak odberateľ neumožnil prerušenie dodávky plynu; takýto odber
sa za neoprávnený odber považuje odo dňa, keď odberateľ neumožnil prerušenie dodávky plynu, f)
ak odberateľ nedodržal obmedzenia určené dodávateľom plynu, prevádzkovateľom prepravnej siete,
prevádzkovateľom zásobníka alebo prevádzkovateľom distribučnej siete, g) ak odberateľ nedodržal
zmluvne dohodnuté platobné podmienky.

Podľa 59 ods. 2 zákona č. 656/2004 Z.z. o energetike v znení účinnom od 1.4.2008 do 31.8.2012,
odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, je povinný uhradiť dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi
prepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete, prevádzkovateľovi zásobníka skutočne
vzniknutú škodu, ak vznikla. Odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, je povinný uhradiť spolu
so škodou aj ušlý zisk dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi prepravnej siete a prevádzkovateľovi
distribučnej siete.

Podľa 59 ods. 3 zákona č. 656/2004 Z.z. o energetike v znení účinnom od 1.4.2008 do 31.8.2012, ak
nemožno vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov, použije
sa spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu, ktorý ustanoví všeobecne záväzný
právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.

Po posúdení skutočností zistených vykonaným dokazovaním podľa citovaných zákonných ustanovení
dospel súd k záveru, že návrh navrhovateľa je dôvodný čiastočne.

Vykonaným dokazovaním bolo zistené, že odporkyňa porušil svoje povinnosti zo záväzkového vzťahu
medzi ňou a navrhovateľom, ktorý bol založený zmluvou o dodávke plynu pre odberateľa plynu v
domácnosti zo dňa 28.11.2006. V tejto zmluve sa odporkyňa zaviazala za plyn dodaný jej navrhovateľom
zaplatiť cenu podľa platného cenníka. Vyúčtovaciu faktúru na cenu plynu v sume 188,60 eur, ktorý jej bol
navrhovateľom dodaný v období od 19.9.2008 do 26.8.2009 však odporkyňa v lehote splatnosti faktúry
a ani doposiaľ neuhradila.

Navrhovateľ sa teda v súlade s citovaným ustanovením § 80 písm. b) O.s.p. domáha aby súd rozhodol
o splnení povinností, ktoré odporkyni vyplýva z uzatvorenej zmluvy - záväzkového vzťahu medzi
účastníkmi, konkrétne povinnosti zaplatiť cenu odobratého plynu v sume 188,60 eur.

Podľa § 559 ods. 2 Občianskeho zákonníka dlh musí byť splnený riadne a včas.

V zmysle § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v
omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri
plnení aj úrok z omeškania. Výška úrokov je upravená nariadením vlády č. 87/1995 Z.z., v znení účinnom
do 30.6.2010 tak, že je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej
centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Keďže odporkyňa v stanovenej lehote splatnosti faktúry do 22.9.2009 nezaplatila navrhovateľovi dlžnú
cenu plynu, dostala sa s plnením svojho peňažného dlhu do omeškania a navrhovateľovi vzniklo právo
požadovať od nej v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení aj úrok z omeškania z dlžnej sumy.
Pretože si navrhovateľ v podanom návrhu uplatnil aj toto právo na zaplatenie úroku z omeškania a úrok
z omeškania určil v súlade so zákonom, súd odporkyňu zaviazal aj na zaplatenie úroku z omeškania z
dlžnej istiny 188,60 eur a to vo výške 9 % ročne od 23.9.2009 /odo dňa po splatnosti vyúčtovacej faktúry/
do zaplatenia, ktorá výška zodpovedá zneniu nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z..

Takto súd odporkyni uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi istinu 188,60 eur spolu s 9 % ročným úrokom
z omeškania od 23.9.2009 do zaplatenia.

Pokiaľ ide o ďalšiu navrhovateľ uplatňovanú sumu 73,28 eur spolu s príslušným úrokom z omeškania, tu
súd dospel k záveru, že návrh navrhovateľa dôvodný nie je. Zaplatenia uvedenej sumy, ktorú navrhovateľ
odporkyni vyúčtoval faktúrou č. XXXXXXXXXX zo dňa 6.8.2009, sa navrhovateľ domáha titulom náhrady
škody za neoprávnený odber plynu podľa citovaných ustanovení § 59 vtedy platného a účinného zákona
č. 656/2004 z.z. o energetike. Aj keď navrhovateľ neuvádza konkrétne konanie odporkyne, ktoré by
mohlo byť podľa § 59 uvedeného zákona kvalifikované ako neoprávnený odber plynu, súdu je zrejmé, aj
vzhľadom na to, že na odbernom mieste odporkyne po jej odpojení od dodávky plynu navrhovateľ nebol
zaznamenaný ďalší odber plynu, že konanie odporkyne, ktoré navrhovateľ kvalifikoval ako neoprávnený
odber plynu spočívalo v nedodržaní zmluvne dohodnutých platobných podmienok /§ 59 ods. 1 písm.
g) uvedeného zákona/. Niet sporu o tom, že takéto konanie vtedy platný a účinný zákon o energetike
kvalifikoval ako neoprávnený odber plynu. Na druhej strane však z obsahu ustanovení § 59 ods. 2 a 3
zákona o energetike vyplývalo, že právo dodávateľ plynu na náhradu škody vznikne len v tom prípade,
ak neoprávneným odberom plynu bola škoda spôsobená. Pokiaľ škodu nebolo možné ako skutočnú
škodu a ušlý zisk vyčísliť, stanovil zákon, že sa škoda vypočíta spôsobom, ktorý ustanoví všeobecne
záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo. Dodávateľ plynu má teda v prípade neoprávneného
odberu plynu právo na náhradu škody, ale musí mu nejaká škoda vzniknúť, pričom zákon mu len uľahčuje
spôsob jej kvantifikácie tým, že ak ju nie je možné určiť tak sa vypočíta stanoveným spôsobom. V danom
prípade navrhovateľ netvrdil a ani nepreukázal, že by mu vôbec nejaká škoda konaním odporkyne, ktorá
riadne neplnila zmluvne dojednané platobné podmienky, vznikla. Okrem toho prípadná škoda majúca
pôvod v riadnom a včas nezaplatení ceny plnenia je paušálne odškodnená úrokmi z omeškania, na ktoré
má aj navrhovateľ právo. To samozrejme neznamená, že by aj v takýchto prípadoch nemohol žiadať
poškodený skutočnú škodu, či ušlý zisk, ak mu predsa len vznikli. Navrhovateľ však nič také v tomto
konaní netvrdil a ani nepreukazoval.

Preto súd návrh navrhovateľa v časti o zaplatenie 73,28 Eur spolu s 9 % úrokom z omeškania od
21.08.2009 do zaplatenia zamietol.

O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 2 O.s.p., v zmysle ktorého ak mal účastník vo veci
úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá
na náhradu trov právo. V danej právnej veci bol v konaní pomerne úspešnejší navrhovateľ. Pomer jeho
úspechu je 44 % /188,60 eur priznané - 73,28 eur zamietnuté = 115,32 eur, čo je v pomere k predmetu
konania 261,88 eur 44%/. Celkové trovy konania navrhovateľa sú 49,82 eur a predstavujú 16,50 eur
za zaplatený súdny poplatok z návrhu na začatie konania a 33,32 eur trovy právneho zastúpenia
navrhovateľa v konaní /tarifná odmena 12,95 eur za prevzatie a prípravu zastúpenia + 7,41 eur režijný
paušál, tarifná odmena 12,95 eur za písomný návrh na začatie konania + 7,41 eur režijný paušál a
20 % DPH zo súčtu tarifných odmien a režijných paušálov; výška tarifnej odmeny za úkony advokáta
navrhovateľa bola vypočítaná podľa § 10 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z.z.., výška režijného paušálu
bola určená podľa § 16 ods. 3 uvedenej vyhlášky ako jedna stotina výpočtového základu pre rok 2011,
v ktorom boli úkony právnej pomoci vykonané/. Z týchto celkových trov konania navrhovateľa v sume
49,82 eur /16,50 eur + 33,32 eur/ patrí navrhovateľovi proti odporkyni náhrada v pomernej časti 44 %,

teda v sume 21,92 eur. Povinnosť zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania v sume 21,92 eur uložil
súd odporkyni k rukám právneho zástupcu navrhovateľa podľa § 149 ods. 1 O.s.p..

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Trenčín.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 2 rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov
účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len
tým, že
- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
- rozhodoval vylúčený sudca,
- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia
sudcu, dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez
svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa),
- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, §
205a ods. 1, § 221 ods. 1 O. s. p.).

Pokiaľ si povinný nesplní povinnosť uloženú týmto rozhodnutím, môže sa oprávnený domáhať jej
splnenia prostredníctvom exekúcie.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.