Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 5. november 2015

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 13C/50/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3115201789
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 11. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tatiana Porubänová

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2015:3115201789.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín samosudkyňou JUDr. Tatianou Porubänovou v právnej veci navrhovateľa Friendly

Finance Slovakia s.r.o. so sídlom v Košiciach, Hlavná 104, IČO 47 243 368 právne zastúpeného Mgr.
Henrichom Schindlerom, advokátom so sídlom v Banskej Bystrici, Janka Kráľa 7, proti odporcovi B. V.,
bytom V. nad Z., Kpt. G. XXX/X, o zaplatenie 317,21 Eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi 200,- € s úrokom z omeškania 5,25 % ročne od
15.02.2014 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. V zostávajúcej časti sa návrh z a m i e t a .

III. Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania 83,08 €, z toho titulom
zaplateného súdneho poplatku za návrh 16,50 € a titulom trov právneho zastúpenia 66,58 €, a to do
troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku k rukám Mgr. Henricha Schindlera.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ domáhal, aby súd odporcovi uložil povinnosť zaplatiť mu 317,21 €, s 5,25 % ročným
úrokom z omeškania zo sumy 262,21 € od 15.02.2014 do zaplatenia a náhradu trov konania.
Navrhovateľ odôvodnil svoj návrh po skutkovej stránke tým, že medzi navrhovateľom ako veriteľom
a odporcom ako spotrebiteľom došlo dňa 14.01.2014 k uzatvoreniu Rámcovej zmluvy o poskytnutí

spotrebiteľského úveru, iného úveru a pôžičky a s tým spojených ďalších služieb a zároveň Zmluvy
o poskytnutí spotrebiteľského úveru a to tým, že odporca prijal návrh rámcovej zmluvy zo strany
navrhovateľa a zmluvy v súlade s článkom III. bod 3. rámcovej zmluvy, na základe ktorých navrhovateľ
poskytol odporcovi krátkodobý bezúčelový bezúročný úver vo výške 200,00 €, čo navrhovateľ preukázal
výpisom z bankového účtu. Predpokladom k uzatvoreniu zmluvy a rámcovej zmluvy bola registrácia
odporcu ako spotrebiteľa na adrese internetového sídla navrhovateľa ako veriteľa za účelom zriadenia
užívateľského účtu a žiadosť o uzatvorenie zmluvy, o ktorú bol oprávnený požiadať výlučne spotrebiteľ s

vytvoreným užívateľským účtom. Rámcová zmluva, zmluva aj pripojené prílohy nadobudli právoplatnosť
a účinnosť dňom vyjadrenia súhlasu oboma zmluvnými stranami s ich textom. V prípade veriteľa
bol súhlas vyjadrený zaslaním predzmluvného formulára obsahujúceho informácie o podmienkach
spotrebiteľského úveru a návrhu Zmluvy spotrebiteľovi formou elektronickej pošty. Zaregistrovaný
spotrebiteľ vyjadril svoj súhlas kliknutím na odkaz, ktorý mu bol zaslaný veriteľom prostredníctvom
elektronickej pošty. Odporca sa zaviazal navrhovateľovi vrátiť celkovú čiastku 262,21 €, ktorú tvorí súčet
poskytnutého úveru a celkových nákladov (príslušenstvo) za poskytnutie úveru vyjadrených pevnou

sumou vo výške 62,21 €. Celkové náklady za poskytnutie úveru predstavovali ročnú percentuálnu mieru
nákladov (RPMN), ktorej spôsob výpočtu je uvedený v čl. IV bod 8 Rámcovej zmluvy, pričom výpočet bol
vykonaný v súlade s prílohou č. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch
a pôžičkách pre spotrebiteľov. Percentuálna výška RPMN bola uvedená v uzatvorenej Zmluve. Úver spríslušenstvom sa stal splatný dňa 14.02.2014. Nakoľko odporca navrhovateľovi nevrátil dlžnú sumu v
lehote splatnosti, v zmysle čl. IV bod 4 Rámcovej zmluvy s poukazom na § 517 ods. 2 Občianskeho
zákonníka, v spojení s § 3 ods. 1 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. si navrhovateľ uplatnil aj zákonné

úroky z omeškania, ktorý výška je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba ECB
platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, t.j. vo výške 5,25 % p.a. zo sumy 262,21 €
odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti úveru až do zaplatenia.

Navrhovateľ písomnými výzvami vyzval odporcu na úhradu jeho záväzku voči nemu. V zmysle čl. IV

bod 5 Rámcovej zmluvy si navrhovateľ uplatnil voči odporcovi náhradu skutočne vynaložených nákladov
v celkovej výške 55,00 €, pričom odporca bol pred uzatvorením Rámcovej zmluvy a Zmluvy riadne
oboznámený s poplatkami súvisiaci s porušením povinnosti splniť riadne a včas svoj záväzok. Celkový
nárok navrhovateľa predstavoval sumu vo výške 317,21 € s príslušenstvom.

Podľa § 115a ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v

drobných sporoch.

Drobnýmispormisúvzmysle§200eaods.1Občianskehosúdnehoporiadkuspor,akvpriebehukonania
dosiahne predmet konania sumu 1 000 eur, od toho okamihu ide o drobný spor.

Nakoľko predmetom konania bola suma nepresahujúca vyššie uvedenú čiastku, nebolo vo veci
nariadenépojednávanie,aleverejnevyhlásenýrozsudokvzneníuvedenomvovýrokutohtorozhodnutia,
ku ktorému dospel súd na základe zisteného skutkového stavu oboznámením listinných dôkazov
obsiahnutých v spise.

Účastníci dňa 14.1.2014 uzavreli Zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru podľa zákona č.
129/2010 Z.z., zákona č. 266/2005 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku
a Občianskeho zákonníka. Navrhovateľ poskytol odporcovi krátkodobý, bezúčelový, bezúročný úver
200,00 € s jednorazovým čerpaním, bezhotovostným prevodom z účtu v jeho banke na bankový
účet odporcu dňa 14.1.2014. Odporca sa zaviazal vrátiť úver s príslušenstvom vo výške 262,21 € do

14.2.2014. V ďalšej časti Zmluvy sa uvádza, že celkové náklady spotrebiteľa sú tvorené poplatkom za
poskytnutie úveru vo výške 62,21 €, ktoré predstavujú RPMN 2326,1 %.

Rámcová zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru, iného úveru a pôžičky a s tým spojených ďalších
služieb, ako aj Zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru bola uzatvorená medzi navrhovateľom a

odporcom elektronickými prostriedkami tým spôsobom, že odporca sa registroval u navrhovateľa s
tým, že sa oboznámil so zmluvnými podmienkami a následne túto skutočnosť potvrdil elektronickými
prostriedkami. Následne po takejto verifikácii bola na účet odporcu zaslaná suma 200,00 € titulom
poskytnutého úveru.

Podľa čl. IV.1 zmluvných podmienok za poskytnutie pôžičky je klient povinný veriteľovi uhradiť poplatok,
ktorý je spojený so spracovaním a poskytnutím úveru.
Podľa čl. IV 2 zmluvných podmienok sa klient zaväzuje zaplatiť veriteľovi skutočné náklady spojené
s vymáhaním poskytnutého úveru. Tieto predstavujú konkrétne určené náklady za spracovanie
upomienky, urgencie, a prípadného prevodu externej inkasnej spoločnosti, celkom 55,- eur.

Z obchodného registra súd zistil, že predmetom činnosti navrhovateľa je aj poskytovanie úverov alebo
pôžičiek z peňažných zdrojov získaných výlučne bez verejnej výzvy a bez verejnej ponuky majetkových
hodnôt.

Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 52 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka účinného ku dňu uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom

úvere (ďalej len "OZ."), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú
uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné
ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú vždy, ak je to naprospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 53 ods. 1, 2, 3, 5, 6 OZ (1) Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú
hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito,
jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. (2) Za individuálne

dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa
pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. (3) Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné
ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
(5) Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. (6) Podľa § 53 ods. 6
Občianskeho zákonníka ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov,
nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské

úvery v obdobných prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú
situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých peňažných
prostriedkov a lehotu splatnosti.

Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa

nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať
svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch spotrebiteľským úverom na účely
tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom

úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom
spotrebiteľovi.

Podľa § 1 ods. 3 písm. l) zákona č. 129/2010 Z.z. spotrebiteľským úverom nie je úver, ktorý sa musí
splatiť v lehote nepresahujúcej tri mesiace.

Podľa § 2 písm. a/ zákona č. 266/2005 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku a
o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len " zákon č. 266/2005 Z.z.") na účely tohto zákona sa
rozumie zmluvou na diaľku zmluva medzi dodávateľom a spotrebiteľom o poskytnutí finančnej služby
výlučne prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie.

Podľa § 2 písm. c/ zákona č. 266/2005 Z.z. na účely tohto zákona sa rozumie dodávateľom osoba, ktorá
jevrámcisvojhopodnikaniazmluvnýmposkytovateľomfinančnýchslužiebprostredníctvomprostriedkov
diaľkovej komunikácie na základe zmluvy na diaľku.

Podľa § 2 písm. d/ zákona č. 266/2005 Z.z. na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická
osoba, ktorej sa výlučne na osobnú spotrebu poskytujú finančné služby na základe zmluvy na diaľku a
ktorá pri jej uzavieraní a plnení nekoná v rámci svojho zamestnania, povolania alebo podnikania.

Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 266/2005 Z.z. dodávateľ je povinný oznámiť spotrebiteľovi informácie podľa

odseku 1 zreteľným a zrozumiteľným spôsobom vhodným pre použitý prostriedok diaľkovej komunikácie
v súlade so zásadami dobrých mravov a v súlade so zásadami poctivého obchodného styku tak, aby
bol zrejmý obchodný účel týchto informácií; informácie musia byť aktuálne, úplné a zrozumiteľné.

Uzavretú zmluvu, na základe ktorej bola odporcovi poskytnutá suma 150,00 € súd považoval za

zmluvu spotrebiteľskú, keďže navrhovateľ ako právnická osoba poskytol v rámci svojho podnikania
spotrebiteľský úver odporcovi ako fyzickej osobe, ktorá nekonala v rámci predmetu svojho povolania
alebo podnikania. Z formy a obsahu zmluvy, je zrejmé, že sa jedná o tzv. "formulárovú" zmluvu, ktorej
predtlač formulára mal navrhovateľ už pripravenú a dopisoval do nej iba konkrétne údaje týkajúce sa
odporcu, ktorý obsah tejto zmluvy žiadnym podstatným spôsobom nemohol ovplyvniť ani neovplyvnil.

Spotrebiteľská zmluva nesmie obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach
apovinnostiachzmluvnýchstránvneprospechspotrebiteľaapokiaľzmluvaobsahujetakétoneprijateľné
podmienky, tak tieto sú neplatné. Okrem tohto v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí
výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.V danom prípade bolo potrebné ustáliť, či ide o zmluvu o spotrebiteľskom úvere podľa zákona č.
129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, o zmluvu o úvere iba podľa Obchodného zákonníka alebo o

zmluvu o pôžičke podľa Občianskeho zákonníka.

Zákon č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch nie je možné na daný prípad aplikovať vzhľadom na
ustanovenie § 1 ods. 3 písm. l) zákona č. 129/2010 Z.z.. Podľa tohto ustanovenia totiž spotrebiteľským
úverom nie je úver, ktorý sa musí splatiť v lehote nepresahujúcej 3 mesiace. Vychádzajúc z obsahu a

povahy uzatvorenej zmluvy a na základe nej odporcovi jednorázovo poskytnutej sumy 150 € s lehotou
splatnosti kratšou než jeden mesiac a deklarácie bezúčelovosti a bezúročnosti poskytnutej pôžičky mal
súd za to, že uzatvorená zmluva zo dňa 13. 9. 2013 je zmluvou o pôžičke a nie zmluvou o úvere podľa
Obchodnéhozákonníka,podľaktoréhojedlžníkpovinnýplatiťzaposkytnutýúverajúroky,ktorévdanom
prípade dojednané neboli, čiže nemôže ísť o zmluvu o úvere, nakoľko nie sú naplnené pojmové znaky
obligatórneho ustanovenia § 497 Obchodného zákonníka upravujúceho zmluvu o úvere.

Vzhľadom na tieto skutočnosti súd posúdil právny vzťah medzi účastníkmi podľa Občianskeho
zákonníka, konkrétne podľa ustanovenia § 657 a nasledujúcich o pôžičke.

Podľa § 488 Občianskeho zákonníka záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká

právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

Podľa § 559 ods. 1 Občianskeho zákonníka splnením dlh zanikne.

Podľa § 559 ods. 2 Občianskeho zákonníka dlh musí byť splnený riadne a včas.

Podľa § 657 Občianskeho zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa
druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

Podľa § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je
neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za

ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.

Ako vyplýva z ustanovenia § 657 a 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka pôžička je buď bezodplatná
alebo odplatná, avšak odplata je možná len vo forme úrokov (§ 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka).
V spornej zmluve sa však výslovne uvádza, že úver (správne pôžička) je bezúročný. Účastníci si teda

nedohodli úroky a inú formu odplaty zákon neumožňuje. Dohoda o poplatku za poskytnutie pôžičky je
preto absolútne neplatná pre rozpor so zákonom v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka. Z absolútne
neplatného právneho úkonu nemôžu dotknutému účastníkovi právneho úkonu vzniknúť žiadne práva či
povinnosti, keďže takýto úkon je neplatný od začiatku (extunc). V zmysle § 41 Občianskeho zákonníka
sa uvedený dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu a to spomínaný poplatok a preto

neplatnou je len táto časť právneho úkonu, keďže z jeho obsahu vyplýva, že túto časť možno oddeliť od
ostatného obsahu zmluvy. Pre komplexnosť súd uvádza, že takéto dojednanie v spotrebiteľskej zmluve
je v rozpore s Občianskym zákonníkom, konkrétne s ustanovením § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka
(§ 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka), spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa - odporcu, čím zhoršuje jeho postavenie.

Dojednanie v spotrebiteľskej zmluve o poplatku za poskytnutie pôžičky je vzhľadom na svoj charakter v
zmysle § 53 ods. 1, 2, 3, 5 Občianskeho zákonníka individuálne nedojednanou neprijateľnou zmluvnou
podmienkou, a tým aj neplatnou zmluvnou podmienkou v spotrebiteľskej zmluve. To možno dovodiť aj
s poukazom na výšku poplatku a výšku a lehotu splatnosti pôžičky, keď poplatok 62,21 €, ktorý veriteľ

považuje za náklady spotrebiteľa predstavuje RPMN 2326,1 %. Vzhľadom na uvedené skutočnosti
súd žalobu v časti o zaplatenie poplatku vo výške 62,21 € ako nedôvodnú zamietol. Navrhovateľ
súdu preukázal platné uzavretie zmluvy o pôžičke a naplnenie všetkých podstatných náležitostí
predmetnej zmluvy t.j. reálne poskytnutie peňažných prostriedkov odporcovi ako dlžníkovi, dočasnosťzmluvného vzťahu ako aj povinnosť odporcu vrátiť peniaze. Keďže navrhovateľ preukázal splnenie
svojho zmluvného záväzku zo zmluvy o pôžičke a reálne poskytol odporcovi peňažné prostriedky vo
výške 200,00 € ako to vyplýva aj z výpisu z jeho účtu, odporcovi vznikla povinnosť navrhovateľovi vrátiť

požičanúsumudo14.2.2014. Odporcasitútosvojupovinnosťaničiastočnenesplnil,bolopretodôvodné
žalobe o zaplatenie istiny, t.j. o zaplatenie sumy 200,00 € vyhovieť.

Podľa § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh nesplní riadne a včas je v omeškaní.
Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení

úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z
omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. v znení účinnom od 1.1.2009 výška úrokov z omeškania
je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k
prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Nakoľko odporca nesplatil pôžičku riadne a včas, vznikol navrhovateľovi aj nárok na zaplatenie úrokov
z omeškania, a to odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti pôžičky, t.j. od 15.2.2014 do zaplatenia
v zákonnej výške pri základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky 0,25 % k prvému dňu
omeškania s plnením peňažného dlhu.

Podaným návrhom si navrhovateľ uplatnil voči odporcovi aj právo na zaplatenie sumy 55,00 € ako
sumy skutočne vynaložených nákladov, ktoré vznikli navrhovateľovi v súlade s výzvami, ktorými vyzval
odporcu na úhradu jeho záväzku. V tejto časti uplatnených skutočne vynaložených nákladov v celkovej
výške 55,- € súd návrh na začatie konania ako nedôvodný zamietol. Navrhovateľ síce poukazuje na

ustanovenia v čl. IV, bod 5 rámcovej zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru, v zmysle ktorého účtuje
poplatky za spracovanie urgencií v prípade prvej upomienky 15,- €, druhej, tretej upomienky po 10,- €
a štvrtej upomienky 30,- €. Takto určené náklady podľa názoru súdu predstavujú určité ďalšie skryté
poplatky a ich priznanie by bolo v rozpore s § 3 Občianskeho zákonníka, t.j. rozporné s dobrými mravmi.

Z predložených upomienok je zrejmé, že ich mal zasielať navrhovateľ odporkyni elektronickou formou
v dňoch 28.2.2014, 7.3.2014 a 21.2.2014, t.j. v určitom krátkom časovom období s tým, že zasielaním
predmetných upozornení podľa názoru súdu žiadne trovy navrhovateľovi nevznikli. Naviac navrhovateľ
nijakým spôsobom nepreukázal, že predmetné upomienky boli skutočne odporcovi zaslané a zo strany
odporcu nedošlo k potvrdeniu skutočnosti, že upomienky mu boli doručené. Z uvedených dôvodov súd

preto návrh v časti o zaplatenie 55,- € zamietol.

Podľa § 142 ods. 3 O.s.p., ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú
náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti. Keďže navrhovateľ bol neúspešný
v pomerne nepatrnej časti, súd mu priznal náhradu trov konania celkom v sume 83,08 €, ktoré spočívali

v zaplatenom poplatku za návrh 16,50 € a v trovách právneho zastúpenia 66,58 € za 2 úkony právnej
pomoci po 24,90 € a 2 x režijný paušál 8,39 € .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Trenčín
písomne v dvoch rovnopisoch.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 2 rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov

účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len
tým, že
- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
- rozhodoval vylúčený sudca,
- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia
sudcu, dôkazmi
má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie

vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez svojej viny
nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa),
- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, §
205a ods. 1, § 221 ods. 1 O. s. p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti.