Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 1. august 2014

Súd: Okresný súd Nové Mesto nad Váhom
Spisová značka: 2T/83/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3512010185
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 08. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Dlugoš, PhD.

ECLI: ECLI:SK:OSNM:2014:3512010185.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Mesto nad Váhom, samosudcom JUDr. Rastislavom Dlugošom, v trest-nej veci

vedenej proti obžalovanému Ľ. F., trestne stíhanému pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207
ods. 1, ods. 3 písm. b) Trestného zákona č. 300/2005 Z.z. v znení účinnom v čase spáchania skutku
(ďalej len „Trestný zákon"), na hlavnom pojednávaní konanom dňa 01. augusta 2014 v Novom Meste
nad Váhom takto

r o z h o d o l :

O b ž a l o v a n ý : Ľ. F. nar. XX.XX.XXXX H. D., trvale bytom N.H.V., Z.. T. Č.. XXX/XXX, naposledy
bytom XX R. I., U. O. F., U. XXX W., H. R., stíhaný na slobode, t.č. na neznámom mieste,

j e v i n n ý, ž e

ako otec mal. N. F., nar. XX.XX.XXXX, si v mieste trvalého pobytu oprávnenej osoby v R.Y.Q. D.
R., Z.. T. A. Č.. XXX/XX, riadne neplní svoju vyživovaciu povinnosť na svojho syna, vyplývajúcu mu
z ustanovenia § 62 Zákona o rodine, ktorá mu bola deklarovaná rozsudkom Okresného súdu Nové

Mesto nad Váhom, č.k. 5P/946/2008-57 zo dňa 11.05.2010, ktorým sa zmenil rozsudok Okresného súdu
Trnava, č.k. 26P/352/06-26 zo dňa 18.04.2007 a ktorým bol zaviazaný prispievať na výživu mal. syna
N. sumou 300,- Eur mesačne s účinnosťou od 01.08.2008 vždy do 20. dňa v mesiaci vopred na adresu
trvalého pobytu matky dieťaťa C. F., tým, že si svoju vyživovaciu povinnosť riadne neplnil v období od
01.07.2011 až doposiaľ, okrem mesiaca apríl 2012, kedy dňa 23.04.2012 zaslal poštovou poukážkou
oprávnenej sumu vo výške 350,- Eur, čím mu doposiaľ vznikol k rukám matky dieťaťa dlh na výživnom
vo výške najmenej 10.750,- Eur,
-2-

pričom obžalovaný podľa posledných známych informácií pracuje vo firme SUTTON Newark on Trent
vo Veľkej Británii ako vodič kamiónu s čistým mesačným príjmom cca 1.920,- Eur, za stravu a nájomné
platí 650,- Eur, má dve pôžičky, ktoré spláca vo výške 400,- Eur, má iné náklady a zostáva mu 350,-
Eur mesačne, ktoré si odkladá,

t e d a

najmenej tri mesiace v období dvoch rokov úmyselne neplnil svoju zákonnú povinnosť vyživovať iného
a uvedený čin spáchal závažnejším spôsobom konania - po dlhší čas,

č í m s p á c h a lprečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b) Trestného zákona.

Z a t o s a o d s u d z u j e :

Podľa § 207 ods. 3 Trestného zákona s prihliadnutím na § 38 ods. 2 Trestného zákona na trest odňatia

slobody vo výmere 15 (pätnásť) mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) a § 51 ods. 1 Trestného zákona súd obžalovanému výkon trestu odňatia
slobodypodmienečneodkladáazároveňukladáprobačnýdohľadnadjehosprávanímvskúšobnejdobe.

Podľa § 51 ods. 2 Trestného zákona obžalovanému určuje skúšobnú dobu na 3 (tri) roky.

Podľa § 51 ods. 2, ods. 4 písm. d) Trestného zákona obžalovanému ako súčasť probačného dohľadu
ukladá povinnosť zaplatiť v skúšobnej dobe zameškané (dlžné) výživné.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Nové Mesto nad Váhom podal dňa 21.05.2012 pod sp. zn. Pv/180/2012

na Okresný súd Nové Mesto nad Váhom obžalobu na obvineného Ľ. F. pre prečin zanedbania povinnej
výživy podľa § 207 ods. 1 Trestného zákona.

Na podklade výsledkov vyšetrovania vydal dňa 25.05.2012 samosudca trestný rozkaz pod č.k.
2T/83/2012-103, ktorým obvineného uznal vinným a uložil mu trest.

2T/83/2012-161

Trestný rozkaz sa obvinenému nepodarilo doručiť do vlastných rúk. Po vykonaní úkonov smerujúcich k
prešetreniu aktuálneho pobytu obvineného vydal súd dňa 27.01.2014 pod č.k. 2T/83/2012-117 príkaz
na zatknutie obvineného.

Nakoľko sa príkaz na zatknutie obvineného nepodarilo zrealizovať, opatrením zo dňa 19.05.2014, č.k.
2T/83/2012-119, rozhodol súd o tom, že proti obvinenému sa bude ďalej viesť trestné stíhanie ako proti
ušlému.

Obvinenému bol z dôvodu podľa § 37 ods. 1 písm. e) Trestného poriadku ustanovený obhajca ex offo,

ktorému bol doručený trestný rozkaz, č.k. 2T/83/2012-103 zo dňa 25.05.2012. Proti trestnému rozkazu
podal obhajca obvineného včas odpor.

Súd na hlavnom pojednávaní dňa 27.06.2014 a dňa 01.08.2014 vykonal dokazovanie číta-ním zápisnice
o výsluchu obvineného z prípravného konania, výsluchom svedkyne a poškode-nej C. F., čítaním

listinných dôkazov a zistil nasledovné:

Zo zápisnice o výsluchu obžalovaného Ľ.Í. F. z prípravného konania v pro-cesnom postavení
obvineného, ktorá bola na hlavnom pojednávaní prečítaná podľa § 258 ods. 4 Trestného poriadku,
vyplynulo, že v čase výsluchu dosahoval jeho čistý mesačný príjem 1.920,- Eur, pričom pracoval ako

vodič kamiónu vo Veľkej Británii. Bol si vedomý svojej vyživovacej povinnosti na syna N. F., aj toho, že
mu vznikol dlh na výživnom, ktorý v čase jeho výsluchu bol vo výške 2.700,- Eur. Pri výsluchu prejavil
záujem tento dlh zaplatiť v čo najkratšom čase.

Z výsluchu svedkyne a poškodenej C. F. na hlavnom pojednávaní vyplynu-lo, že o maloletého syna

sa obžalovaný vôbec nezaujíma. Obžalovaný od 01.07.2011 zaplatil výživné iba raz, a to sumu 350,-Eur v apríli 2012. Odvtedy až doposiaľ výživné neplatí, ani sa v súvislosti s platením výživného s ňou
nekontaktoval. Nemá o ňom žiadne aktuálne informácie. S výchovou syna jej pomáha rodina.

Z oznámenia o narodení (kniha narodení Matričného úradu Mesta Trnava - zväzok 227, ročník 2004,
strana 185, por. č. 54) vyplýva, že obžalovaný Ľ. F., nar. XX.XX.XXXX H. D., je otcom mal. N. F., nar.
XX.XX.XXXX v F. z matky C. F., A.. U., nar. XX.XX.XXXX H. D..

Z rozsudku Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom, č.k. 10C/180/2010-24 zo dňa 11.05.2010,

právoplatného dňa 22.06.2010, vyplýva, že na čas po rozvode manželstva bol mal. N. F., nar.
XX.XX.XXXX, zverený do osobnej starostlivosti matky a obžalovanému ako jeho otcovi bola uložená
povinnosť prispievať na jeho výživu sumou 300,- Eur mesačne vždy do 20. mesiaca vopred k rukám
matky.

Z rozsudku Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom, č.k. 5P/946/2008-57 zo dňa 11.05.2010,

právoplatného dňa 19.05.2010, vyplýva, že vyživovacia povinnosť obžalovaného na mal. N. F. bola
zvýšená zo sumy 3.000,- Sk mesačne na sumu 300,- Eur mesačne s účinnosťou od 01.08.2008 so
splatnosťou do 20 dňa v mesiaci vopred k rukám matky. Nedoplatok na zročnom výživnom vo výške
1.660,- Eur bol obžalovaný povinný splácať v 12 pravidelných mesačných splátkach po 140,- Eur.
-4-

Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Mesto nad Váhom (č.l. 140-141 spisu) vyplýva,
že poškodená C. F. poberá od júna 2013 náhradné výživné, ktorého aktuálna výška je 108,50 Eur.

Súd na hlavnom pojednávaní vykonal aj ďalšie dokazovanie v rozsahu a spôsobom, ako vyplýva zo

zápisníc o hlavnom pojednávaní.

Podľa § 15 Trestného zákona trestný čin je spáchaný úmyselne, ak páchateľ
a) chcel spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom,
alebo

b) vedel, že svojím konaním môže také porušenie alebo ohrozenie spôsobiť, a pre prípad, že ho spôsobí,
bol s tým uzrozumený.

Podľa § 207 ods. 1 Trestného zákona kto najmenej tri mesiace v období dvoch rokov neplní, čo aj z
nedbanlivosti, zákonnú povinnosť vyživovať alebo zaopatrovať iného, potrestá sa odňatím slobody až

na dva roky.

Podľa § 207 ods. 3 písm. b) Trestného zákona odňatím slobody na jeden rok až päť rokov sa páchateľ
potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 alebo 2 závažnejším spôsobom konania.

Podľa § 138 písm. b) Trestného zákona závažnejším spôsobom konania sa rozumie páchanie trestného
činu po dlhší čas.

Z vykonaného dokazovania mal súd vinu obžalovaného za preukázanú riadne, v rozsahu nevyhnutnom
na zákonné rozhodnutie. Obžalovaného okrem vlastnej výpovede usvedčuje aj výpoveď poškodenej

a obsah vykonaných listinných dôkazov. Oproti obžalobnému návrhu kvalifikoval súd konanie
obžalovaného podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b) Trestného zákona, nakoľko obdobie, počas ktorého
obžalovaný výživné neplatil a stále neplatí, možno v zmysle ustálenej judikatúry posudzovať ako „dlhší
čas.“ Ku dňu rozhodnutia o vine a treste ustálil súd dlh obžalovaného na výživnom vo výške 10.750,-
Eur. Hoci súd nemá o ostatných rokoch existencie obžalovaného takmer žiadne bližšie informácie,

ako správne zistila obhajkyňa obžalovaného vo svojom odvolaní proti rozsudku (uvedené zistenie bolo
tiež jedným z dôvodov na vydanie opatrenia o konaní proti obžalovanému ako proti ušlému), možno z
dostupných dôkazov vyvodiť ten záver, že obžalovaný vzhľadom na schopnosti a odborné znalosti, ktoré
sú súdu o ňom známe, je osobou schopnou dosahovať vo Veľkej Británii príjem cca 1.900,- Eur, ktorý
sám deklaroval pri svojom výsluchu v prípravnom konaní. Je teda, ak chce, schopný živiť nielen seba,

ale aj osoby odkázané na jeho výživu. O výške výživného, ktoré má platiť, bol obžalovaný informovaný
a nič proti nej nenamietal, ako je možné vyvodiť nielen z absencie odvolania proti rozsudku, ktorým sa
výška výživného riešila, ale aj z jeho vyjadrenia pri výsluchu pred vyšetrovateľom. Následne, možno
vediac, že Veľká Británia je pre neplatičov výživného „zemou zasľúbenou“, sa odmlčal, neposkytujúcďalej o sebe, svojom príjme, svojom pobyte žiadne informácie matke svojho dieťaťa ani orgánom činným
v trestnom konaní. Súd má za to, že obžalovaný od 01.07.2011 až doposiaľ nevykonal všetky opatrenia
starostlivého rodiča, ktoré od neho bolo možné spravodlivo očakávať, smerujúce k tomu, aby bolo s

ohľadom na všetky objektívne a subjektívne zabezpečené platenie bežného výživného na jeho dieťa
riadne a včas. Je nielen zákonnom ustanovenou, ale aj morálnou povinnosťou rodičov starať sa zo
všetkých síl o zabezpečenie
2T/83/2012-162

riadnej a dostatočnej výživy svojich detí a na dosiahnutie tohto cieľa vynakladať v prípade potreby vyššiu
než obligatórne rutinnú snahu nájsť si vhodné zamestnanie. Nebolo preukázané, že by obžalovaný
bol vmieste svojho dobrovoľného ekonomického exilu nezamestnaný, alebo že by bol vylúčený z
vykonávania niektorých druhov povolaní z dôvodu zdravotného postihnutia, sociálneho postavenia
alebo pôvodu. Vzhľadom na uvedené skutočnosti bolo potrebné konanie obžalovaného kvalifikovať

ako také, ktoré napĺňa znaky skutkovej podstaty prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207
ods. 1, ods. 3 písm. b) Trestného zákona, keďže súd mal za preukázané, že najmenej tri mesiace v
období dvoch rokov neplnil zákonnú povinnosť vyživovať iného a uvedený čin spáchal závažnejším
spôsobom konania - po dlhší čas. Obžalovaný sa činu dopustil ako plne trestnoprávne zodpovedný
subjekt. Nebola preukázaná okolnosť, ktorá by vylučovala protiprávnosť jeho konania, prípadne ktorá by

vylučovala jeho trestnú zodpovednosť. Skutku sa dopustil vo forme nepriameho úmyslu, nakoľko vedel,
že neplnením vyživovacej povinnosti môže spôsobiť porušenie alebo ohrozenie záujmu chráneného
Trestným zákonom a pre prípad, že taký následok nastane, bol s ním uzrozumený. Zákonom chráneným
záujmom je riadne plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči svojim deťom, odkázaným na ich výživu.

Aj keď rozhodnutia súdov iných štátov nemajú zatiaľ pre rozhodovaciu činnosť súdov Slovenskej
republiky právnu záväznosť, pre edukačné účely považuje súd v súvislosti s trestným činom zanedbania
povinnej výživy za vhodné poukázať na časť odôvodnenia uznesenia Najvyššieho súdu Českej republiky
zo dňa 18.04.2012, sp. zn. 4Tdo/250/2012, s ktorým sa v rovine právno-filozofickej stotožňuje: „Zplození
dítěte není sport ani zábava, byť to tak některým jedincům na počátku může připadat. Ve skutečnosti tím

ale budoucí rodič na sebe bere povinnosti a odpovědnost, která jej provází po celý další život, namnoze
aždojehovlastnísmrti.Protojenezbytné,abysechovaltak,abysvýmzávazkůmapovinnostemdokázal
vždy a za všech okolností dostát.“

Z odpisu z registra trestov obžalovaného vyplýva, že doposiaľ bol dvakrát súdne trestaný, avšak sa na

neho hľadí, ako keby nebol odsúdený.

Podľa § 34 ods. 1 Trestného zákona trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred pácha-teľom tým,
že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby
viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne

odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Podľa § 34 ods. 4 Trestného zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliad-ne najmä
na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okol-nosti, poľahčujúce
okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Podľa § 38 ods. 2 Trestného zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery prihliadne súd na pomer a
mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.

U obžalovaného súd nezistil žiadnu poľahčujúcu okolnosť ani žiadnu priťažujúcu okolnosť, čo pri

úvahách o druhu a výmere trestu za spáchaný trestný čin viedlo súd k názoru o možnosti sankcionovania
jeho protiprávneho konania trestom výchovným. Súčasne však dospel súd k záveru, že najmä s
poukazom na výšku dlžného výživného, ku ktorej sa obžalovaný za roky neplatenia výživného stihol
„dopracovať,“ je namieste neukladať trest na
-6-

dolnej hranici trestnej sadzby. Vychádzajúc z okolností prípadu, dostupných informácií o osobe
obžalovaného, jeho pomerov a možností jeho nápravy uložil mu súd podľa § 207 ods. 3 Trestného
zákona s prihliadnutím na § 38 ods. 2 Trestného zákona trest odňatia slobody vo výmere 15 mesiacov.Podľa § 49 ods. 1 písm. a) a § 51 ods. 1 Trestného zákona súd obžalovanému výkon trestu odňatia
slobody podmienečne odložil a zároveň uložil probačný dohľad nad jeho správaním v skúšobnej dobe.
Podľa § 51 ods. 2 Trestného zákona obžalovanému určil skúšobnú dobu na 3 roky. Podľa § 51 ods.

2, ods. 4 písm. d) Trestného zákona obžalovanému ako súčasť probačného dohľadu uložil povinnosť
zaplatiť v skúšobnej dobe zameškané (dlžné) výživné. Takto uložený trest považuje súd za zákonný,
dôvodný a primeraný, napĺňajúci požiadavky generálnej a tiež individuálnej prevencie, po ktorého
vykonaní možno očakávať naplnenie jeho účelu v zmysle Trestného zákona. Trest súčasne primerane
vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia. Oznámením
rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlási v
neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Odvolanie sa podá-va na Okresnom
súdu Nové Mesto nad Váhom. O odvolaní rozhoduje Krajský súd v Trenčíne.