Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 19. jún 2014

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 6C/215/2006

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2206212825
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 06. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Lengyelová

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2014:2206212825.19

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda v právnej veci navrhovateľky : I. N. , D.. XX.XX.XXXX , N. H. XXX/X ,

H. , právne zastúpená JUDr. Evou Skačániovou , advokátkou AK so sídlom Dunajská Streda , Korzo
Bélu Bartóka 789/3 proti odporcovi : V. Z. , D.. XX.X.XXXX , N. Š. D. P. XXX , právne zastúpený
advokátomJUDr.MilanomTadialomsosídlomWolkrova31,85101Bratislavaozrušenieavyporiadanie
podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti a návrhu na zaplatenie investícií do nehnuteľností takto

r o z h o d o l :

I. Zrušuje sa podielové spoluvlastníctvo účastníkov konania k nehnuteľnostiam vedeným na LV č. XXX
Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky pre Okres Dunajská Streda , Obec Štvrtok
na Ostrove, katastrálne územie Štvrtok na Ostrove, parc.č. XXX/XX, druh pozemku záhrady vo výmere

932 m2, parc.č. XXX/XX, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria vo výmere 385 m2, rodinný dom
súp.č. XXX na parc. XXX/XX tak, že:

II. Do výlučného vlastníctva navrhovateľky I. N. F.. Z.R. D.. XX.XX.XXXX v celosti sa prikazujú
novovytvorené parcely podľa znaleckého posudku L..S. N. X/XXXX a jeho Dodatku č. č. XX/XXXX
- parc.č. XXX/XX zastavané plochy a nádvoria vo výmere 102 m2
- parc.č. XXX/XX zastavané plochy a nádvoria vo výmere 61 m2

- parc.č. XXX/XX zastavané plochy a nádvoria vo výmere 88 m2
- parc.č. XXX/XX záhrady vo výmere 408 m2
- rodinný dom súp.č. XXX na parc.č. XXX/XX

III. Do výlučného vlastníctva odporcu V. Z. D.. XX.XX.XXXX sa prikazujú novovytvorené parcely podľa
znaleckého posudku L.. S. N. Č.. X/XXXX V. M. W. Č.. XX/XXXX
- parc.č. XXX/XX zastavané plochy a nádvoria vo výmere 61 m2
- parc.č. XXX/XX zastavané plochy a nádvoria vo výmere 31 m2

- parc.č. XXX/XX zastavané plochy a nádvoria vo výmere 42 m2
- parc.č. XXX/XX zastavané plochy a nádvoria vo výmere 42 m2
- parc.č. XXX/XX záhrady vo výmere 18 m2
- parc.č. XXX/XX záhrady vo výmere 464 m2

IV. Súčasťou rozsudku sa stáva geometrický plán znalca L.. N. ako aj jeho Dodatok k znaleckému
posudku č. XX/XXXX.

V. Navrhovateľka je povinná na finančnom vyporiadaní zaplatiť odporcovi 7.488,27 Eur, do 30 dní od
právoplatnosti rozsudku.

VI. Konanie v časti o započítanie investícií sa z a s t a v u j e.

VII. O náhrade trov konania súd rozhodne do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka návrhom zo dňa 16.11.2006 sa domáhala na tunajšom súde zrušenia a vyporiadania
podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam vedeným na LV č. XXX, parc.č. XXX/XX ( záhrady

vo výmere 932 m2), parc. č. XXX/XX (zastavané plochy a nádvoria vo výmere 385 m2), rodinný
dom súp.č. XXX, nehnuteľnosti vedené Okresným úradom Dunajská Streda, Katastrálnym odborom
na tomto LV pre katastrálne územie Štvrtok na Ostrove. Zrušenia podielového spoluvlastníctva sa
domáhala reálnou deľbou podľa toho, ako je predmetná nehnuteľnosť oboma spoluvlastníkmi užívaná.
Predmetné nehnuteľnosti nadobudli s odporcom na základe Darovacej zmluvy zo dňa 12.02.2001
a nehnuteľnosť majú v podielovom spoluvlastníctve , každý v 1. Navrhovateľka poukázala na to,

že domová nehnuteľnosť, súp.č. XXX sa znehodnocovala a chátrala. V júni 2006 začala napriek
protestom odporcu užívať časť svojho podielu. Na domovej nehnuteľnosti bolo potrebné vykonať
niektoré rekonštrukčné práce. V tomto čase do nehnuteľnosti investovala cca 90.000,- Sk, ktorá suma
bola použitá na opravu stien, kotla, ústredného kúrenia, postavenie komína, základnú rekonštrukciu
kuchyne a kúpeľne a vybudovanie novej studne. Jej vzťahy s odporcom sú narušené, pretože odporca

sústavne poškodzuje objekt domu, neustále ju napáda a neraz bola nútená sa obrátiť na pomoc polície.
V predmetnej domovej nehnuteľnosti súp.č. XXX uzavrel jednu miestnosť, ktorú síce nevyužíva, ale pri
vstupoch do domu znehodnocuje tak spoločný majetok, ako aj jej osobné veci, ktoré tam má uložené.
Navrhovateľka v priebehu konania požiadala o zmenu petitu pôvodného návrhu a domáhala sa investícií
do spornej nehnuteľnosti, a to už v sume 5.974,91 Eur ( 180.000,-Sk), hoci pri podaní návrhu tvrdila, že

do nehnuteľnosti investovala 90.000,- Sk. K návrhu zároveň doložila aj potvrdenia od OO PZ v Šamoríne
o tom, že podala trestné oznámenie na odporcu, ktorý je jej bratom vo veci priestupku voči občianskemu
spolunažívaniu. Zároveň doložila aj záznam z ústneho pojednávania spojeného s miestnym šetrením,
ktoré v dôsledku ich sporov riešila Obec Štvrtok na Ostrove.
Odporca sa k návrhu vyjadril tak, že v minulosti sa snažil niekoľkokrát o zrušenie podielového

spoluvlastníctva k sporným nehnuteľnostiam a navrhol rôzne varianty , navrhovateľke však nič
nevyhovuje a neustále vyvoláva konflikty. Nie je pravdou, že sa starala o matku tak, ako to uvádza,
pretože ich matka sa pokúsila aj o vrátenie daru od navrhovateľky z dôvodu, že jej neposkytla
náležitú pomoc. Taktiež nie je pravdou, že bránil navrhovateľke vstupu na spoločný pozemok. Je
faktom, že odporca začal stavať na pozemku rodinný dom, ku ktorému navrhovateľka ako podielová

spoluvlastníčka doposiaľ nedala súhlas a práve z tohto dôvodu nebolo vydané stavebné povolenie a
následne realizovaná kolaudácia novopostaveného domu, pretože správny orgán čaká na vyporiadanie
spoluvlastníctva súdom ( Tvrdenia odporcu uvádzané v odvolaní proti uznesenia OS Dunajská Streda
zo dňa 30.04.2007, ktorým bolo nariadené predbežné opatrenie a odporcovi uložený zákaz akýmkoľvek
spôsobom porušovať a obmedzovať vlastnícke právo navrhovateľky. Návrh na nariadenie predbežného

opatrenia bol KS Trnava zamietnutý. Odporca uviedol, že starý rodičovský dom nepotrebuje, ani ho
neužíva. Napriek tomu chce nehnuteľnosť v celosti prevziať do výlučného vlastníctva. Momentálne
ho užíva navrhovateľka. Ak by ho nadobudol, mohol by ho aj zbúrať alebo použiť na iný účel než
bývanie napr. na podnikanie. Pokiaľ by prišlo k výplate navrhovateľky, polovicu protihodnoty jej podielu
by chcel vyplatiť v hotovosti a polovicu z úveru. Nevie si predstaviť, že by spolu žili na nehnuteľnosti,

pretože neustále ich rieši polícia. Stavbu, ktorú na nehnuteľnosti zriadil a je čiernou stavbou, začal
stavať so súhlasom matky a stavbu musel realizovať, lebo nemal kde bývať. ( Tvrdenia odporcu na
pojednávaní dňa 02.12.2008 z jeho výpovede ako účastníka konania). Odporca poprel akékoľvek
investície navrhovateľky do spornej nehnuteľnosti, ktoré by zhodnotili nehnuteľnosť, ba práve naopak,
domnieva sa , že navrhovateľka robila len čiastkové opravy a to nekvalitne a slúžili iba k tomu, aby

mohla domovú nehnuteľnosť sama užívať. Jej návrh na priznanie investícií do spornej nehnuteľností
ako nedôvodný žiadal zamietnuť.
V priebehu konania krátko pred rozhodnutím vo veci samej navrhovateľka svoj návrh na započítanie
investícií v celom rozsahu zobrala späť a v tejto časti žiadala konanie zastaviť. Odporca so späťvzatím
návrhu v tejto časti súhlasil.

Podľa § 96 ods. 1,2 O.s.p. navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to z časti
alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť z časti, súd
konanie v tejto časti zastaví.
Súdkonanienezastaví,akodporcasospäťvzatímnávrhuzvážnychdôvodovnesúhlasí,vtakomprípade
súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v konaní.Súd zobral na vedomie dispozitívny úkon navrhovateľky týkajúci sa návrhu na započítanie jej investícií
a konanie v tejto časti zastavil.
Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámil sa s pripojenými listinnými

dôkazmi, najmä LV č. XXX pre katastrálne územie Štvrtok na Ostrove, Okresného úradu Dunajská
Streda - Katastrálneho odboru, Darovacou zmluvou zo dňa 12.02.2001, potvrdeniami OO PZ Šamorín
o podaní trestného oznámenia zo strany navrhovateľky, záznamom z ústneho jednania spojeného
s miestnym šetrením cestou Obce Štvrtok na Ostrove zo dňa 04.10.2006, nariadil vo veci znalecké
dokazovanie znalcom z odboru geodézie a kartografie L.. S. N., znalkyňou z odboru stavebníctva,

odvetvie oceňovania nehnuteľností L.. L. G. B.vou a zistil nasledovný skutkový a právny stav veci:
Účastníci konania sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností v katastrálnom území Štvrtok na
Ostrove, Obec Štvrtok na Ostrove, Okres Dunajská Streda, vedených na LV č. XXX ako parc.č. XXX/
XX (záhrady vo výmere 932 m2), parc.č. XXX/XX ( zastavané plochy a nádvoria vo výmere 385 m 2),
rodinného domu súp.č. 184 v podiele každý po 1 . Predmetné nehnuteľnosti nadobudli do vlastníctva
darom od svojej matky na základe Darovacej zmluvy zo dňa 12.02.2001.

Výsledkami vykonaného dokazovania bolo preukázané, že účastníci konania majú medzi sebou
zlé vzťahy, ktoré vyplývali z rozdielov názorov pri užívaní spornej nehnuteľnosti. Odporca uvádzal,
že niekoľkokrát sa pokúšal riešiť zrušenie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam rôznymi
variantami, avšak navrhovateľke nič nevyhovovalo. Odporca sa však nevedel preukázať tým, že by
zrušenie podielového spoluvlastníctva sám začal riešiť úradnou cestou resp. nepreukázal ani písomný

návrh, ktorý by v tomto smere navrhovateľke adresoval.
Výsledkami vykonaného dokazovania bolo preukázané aj to, že účastníci nehnuteľnosť užívajú v
podstate spôsobom, ako je uvedený vo výrokovej časti rozsudku a to tak, že navrhovateľka užíva rodinný
dom a odporca na nehnuteľnosti postavil čiernu stavbu, ktorú v súčasnosti používa na svoje bývanie.
Znalcovi L.. S. N. súd uložil znaleckú úlohu vyjadriť sa k otázke reálnej deľby spornej nehnuteľnosti podľa

výšky podielov, ktorá by zároveň aj zohľadňovala vyššie uvedený stav užívania nehnuteľnosti účastníkmi
konania. L.. S. N. vypracoval vo veci znalecký posudok č. 4/2009, v ktorom sa vyjadril k tomu, že reálna
deľba v tomto prípade je možná. Sporné parcely sa nachádzajú na ulici, ktorá je vystavaná na jednej
strane rodinnými domami. Sporná parcela je z oboch strán oplotená, na uličnej strane pozemok má
šírku 19,75 m. Časť pozemku je súčasťou miestnej komunikácie, ktorú označil novým parcelným číslom

XXX/XX a XXX/XX. Na parc.č. XXX/XX sa nachádza rodinný dom súp.č. XXX. Za rodinným domom
juhozápadným smerom sa nachádza murovaná stavba - šopa označená parc.č.XXX/XX - zastavaná
plocha vo výmere 17 m2. Od ulice na východnej strane pozemku odporca vystaval rodinný dom bez
súpisného čísla , čo označil parc.č. XXX/XX. Ďalej užíva bývalú letnú kuchyňu na parc.č. XXX/XX. Inak
na pozemku sa nachádza hospodárska budova bez betónových základov, z ktorej zostala len južná

stena, za ktorou sa nachádza chliev.
Na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva reálnou deľbou vyhotovil geometrický plán.
Následne k tomuto znaleckému posudku na žiadosť účastníkov, ktorí v priebehu konania sa pokúsili o
uzavretie súdneho zmieru L.. S. N. vypracoval Dodatok k pôvodnému posudku č. XX/XXXX. Znalcovi
bola daná úloha na rozdelenie spoluvlastníctva tak, aby vstup do rodinného domu súp.č. XXX bol

zachovaný cez prístavbu - verandu, kde sa nachádza aj sociálna miestnosť. Od rohu tejto prístavby nová
hranica medzi novovytvorenými parcelami č. XXX/XX a XXX/XX bude prechádzať do stredu uličného
plotu. Prístup na obe parcely bude zúžený od rohu domu na parc.č. XXX/XX po novú hranicu bude šírka
prechodu 2,25 m. Na toto nové rozdelenie opätovne vyhotovil nový geometrický plán.
Na základe Dodatku č. XX/XXXX k znaleckému posudku, do vlastníctva navrhovateľky by pripadli

novoutvorené parcely č. :
- XXX/XX zastavané plochy a nádvoria vo výmere 102 m2 s rodinným domom súp.č. XXX
- 287/77 zastavané plochy a nádvoria vo výmere 61 m2
- XXX/XX zastavané plochy a nádvoria vo výmere 88 m2
- XXX/XX záhrady vo výmere 408 m2

Spolu vo výmere: 659 m2

Do vlastníctva odporcu by pripadli parcely č.:
- XXX/XX zastavané plochy a nádvoria vo výmere 61 m2
- XXX/XX zastavané plochy a nádvoria vo výmere 31 m2

- XXX/XX zastavané plochy a nádvoria vo výmere 42 m2
- XXX/XX zastavané plochy a nádvoria vo výmere 42 m2
- XXX/XX záhrady vo výmere 18 m2
- XXX/XX záhrady vo výmere 464 m2Spolu vo výmere: 658 m2

Prílohou znaleckého posudku je geometrický plán č. XX/XXXX s výkazom výmer s číselnými údajmi o

celej nehnuteľnosti ako i návrh na rozdelenie nehnuteľnosti reálnou deľbou.
Dňa 10.06.2014 podala znalkyňa L.. L. G. B. z odboru stavebníctvo, odhad hodnoty nehnuteľností,
znalecký posudok č. XX/XXXX vo veci stanovenia aktuálnej všeobecnej hodnoty ku dňu rozhodnutia
rodinného domu súp. Č. XXX s príslušenstvom a priľahlými pozemkami, ktoré tvoria predmet tohto
konania. Zo záveru znaleckého posudku vyplýva, že všeobecná hodnota stavieb a pozemkov ku dňu

vyporiadania je spolu 32.900 Eur , z čoho všeobecná hodnota rodinného domu súp.č. XXX na parc.č.
XXX/XX je 12.497,85 Eur.
Podľa § 141 ods. 1 OZ spoluvlastníci sa môžu dohodnúť o zrušení spoluvlastníctva a o vzájomnom
vyporiadaní, ak je predmetom spoluvlastníctva nehnuteľnosť, dohoda musí byť písomná.
Podľa § 141 ods. 2 OZ každý zo spoluvlastníkov je povinný vydať ostatným na požiadanie písomné
potvrdenie o tom, ako sa vyporiadali, ak nemala už dohoda o zrušené spoluvlastníctva a o vzájomnom

vyporiadaní písomnú formu.
Podľa § 142 ods. 1 OZ ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh
niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Ak
nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže vec súd za primeranú náhradu jednému alebo viacerým
spoluvlastníkom, prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie

podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce,
súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.
Podľa § 142 ods. 2 OZ z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd nezruší a nevyporiada
spoluvlastníctvo prikázaním veci za náhradu alebo predajom veci a rozdelením výťažku.
Podľa § 142 ods. 3 0Z pri zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva rozdelením veci môže súd zriadiť

vecné bremeno k novovzniknutej nehnuteľnosti v prospech vlastníka inej novovzniknutej nehnuteľnosti.
Zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva nemôže byť na ujmu osobám, ktorým patria práva viaznuce
na nehnuteľnosť.
Výsledkami vykonaného dokazovania súd mal preukázané, že účastníci konania sú podielovými
spoluvlastníkmi spornej nehnuteľnosti, každý v podiele 1 v pomere k celku. Zároveň bolo preukázané,

že nehnuteľnosť, čo sa týka pozemkov je reálne deliteľná. Rodinný dom nie je reálne deliteľný , avšak
rodinný dom je užívaný výlučne navrhovateľkou. Pri samotnom rozhodnutí vo veci súd preto zobral
do úvahy veľkosť podielov účastníkov ako aj účelné využitie veci. Odporca mal záujem prevziať do
výlučného vlastníctva celú nehnuteľnosť, poukazoval pred samotným rozhodnutím vo veci na to, že
je schopný navrhovateľku vyplatiť, pretože pracuje. Ich vzťahy sú veľmi zlé, navyše navrhovateľka

sporný rodinný dom nepotrebuje, pretože je vlastníčkou iného rodinného domu v Tôni , Okres Komárno.
Navrhovateľka naopak na poslednom pojednávaní uviedla, že rodinný dom v Tôni neužíva, prestali tam
bývať z dôvodu, že stratili prácu a v Okrese Komárno si prácu nevedia nájsť. Navrhovateľka pracuje v
Bratislave a taktiež jej syn v blízkosti Bratislavy a v Rakúsku a preto sa aj oni nasťahovali do rodinného
domu,ktorýjepredmetomtohtovyporiadaniaabývajútamod31.05.2013.Od01.06.2014vpredmetnom

byte býva aj jej manžel, ktorý je invalidným dôchodcom a potrebuje opateru. V čase, keď navrhovateľka
pracuje, o manžela sa stará jej nevesta, ktorá taktiež býva aj s malol. dieťaťom v tomto dome. Rodinný
dom v Tôni, ktorý má v bezpodielovom spoluvlastníctve s manželom je ponúkaný na predaj, zatiaľ sa
vhodný záujemca nenašiel. Navrhovateľka mieni vyplatiť odporcu z úveru, ktorý úver si vezme jej syn.
Súd je toho názoru, že spôsob vyporiadania tak, ako je uvedený vo výrokovej časti rozsudku berie

do úvahy účelné využitie veci. Je pravdou, že navrhovateľka má v spoluvlastníctve iný rodinný dom,
avšak v podstate od roku 2006 užíva predmetný rodinný dom súp.č. 184, v ktorom rodinnom dome aj
urobila úpravy, aby tento dom mohla užívať. Tento rodinný dom užíva v súčasnosti so svojim manželom a
rodinou. Napriek tomu, že dom je v značne schátralom stave, navrhovateľke a jej rodine slúži na bývanie.
Tak, ako je vyššie uvedené, odporca pôvodne vo svojej výpovedi uviedol, že býva na novostavbe, ktorú

zriadil na sporných pozemkoch. Starý rodičovský dom nepotrebuje a ani ho neužíva. Napriek tomu by
chcel nehnuteľnosť prebrať do vlastníctva v celosti a keby tento dom nadobudol, mohol by ho aj zbúrať
alebo použiť na iný účel než na bývanie.
Je pravdou, že medzi účastníkmi sú zlé vzťahy, ktoré boli riešené v minulosti cestou polície ako aj
Obce Štvrtok na Ostrove, avšak tieto zlé vzťahy nemôžu mať za následok prikázanie nehnuteľnosti do

výlučného vlastníctva jednému z účastníkov, pokiaľ je možná reálna deľba. Je tu potrebné zohľadniť
aj výšku podielu každého zo spoluvlastníkov, ktorí sú spoluvlastníkmi spornej nehnuteľnosti, každý v
podiele 1.Výsledkami vykonaného dokazovania bolo jednoznačne preukázané, že rozdelenie veci je dobre možné
podľa výšky spoluvlastníckych podielov pri pozemku. Navyše rozdelenie pozemkov bolo dobre možné
aj podľa faktického stavu užívania tejto nehnuteľnosti aj pri zohľadnení realizovanej „čiernej stavby“ zo

strany odporcu tým spôsobom, že v podstate do výlučného vlastníctva odporcu pripadne nehnuteľnosť
- pozemok , na ktorom túto stavbu realizoval a ktorý užíva a tak tomu bude aj na strane navrhovateľky,
ktorá preberie do výlučného vlastníctva dom, ktorý užíva a jemu priľahlý pozemok.
Vzhľadom na vyššie uvedený skutkový a právny stav veci súd postupoval striktne v zmysle § 142 ods. 1
O.s.p. a zrušil podielové spoluvlastníctvo spôsobom uvedeným vo výrokovej časti tohto rozsudku. Tak ,

ako je vyššie uvedené , pozemky boli reálne rozdelené, navrhovateľka preberá spolu výmeru 659 m2
a odporca výmeru 658 m2. Rodinný dom súp.č. XXX preberá do výlučného vlastníctva navrhovateľka.
Zároveň súd previedol aj finančné vyporiadanie a zaviazal navrhovateľku zaplatiť odporcovi výšku jeho
podielu, ktorý preberá zo spornej domovej nehnuteľnosti ako aj hodnotu 1 m2 z pozemku, o ktorú výmeru
preberá viac než odporca.
Podľa § 151 ods. 1 O.s.p. o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh ,spravidla v

rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Podľa § 151 ods. 3 O.s.p. v zložitých prípadoch, najmä z dôvodu väčšieho počtu účastníkov konania
alebo väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní, súd môže rozhodnúť, že o trovách konania
rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou podpísaného
súdu na Krajský súd v Trnave (§ 204 ods. 1 O.s.p.).
Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné,
ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované.
Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na

súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§205a)
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania (§ 205 ods.3 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá toto vykonateľné uznesenie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu (§ 251 ods. 1 O.s.p.). Ak ide o rozhodnutie o výchove
maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady

súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (§ 251 ods. 2 O.s.p.).