Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 13. marec 2014

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 32Cb/187/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1112218196
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 03. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Buľubašová

ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2014:1112218196.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I sudkyňou JUDr. Gabrielou Buľubašovou v právnej veci žalobcu: Národná

diaľničná spoločnosť, a.s., Mlynské Nivy 45, 821 09 Bratislava, IČO: 35 919 001 proti žalovanému
v I. rade: V. C. - GT - TRANS, Košická 3/1, 945 01 Komárno, živnostenské oprávnenie Obvodný
úrad Komárno, č.: XXX - XXXX, v II. rade: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group,
Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00 585 441 o zaplatenie 647,47 € s príslušenstvom

r o z h o d o l :

Žalovaný v I. rade a žalovaný v II. rade sú p o v i n n í zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne dlžnú
sumu vo výške 647,47 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% p.a. z dlžnej sumy 647,47 € odo dňa
07.10.2010 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalovaný v I. rade a žalovaný v II. rade sú p o v i n n í zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne súdny
poplatok vo výške 38,50 € na účet vedený v UniCredit Bank Slovakia, číslo účtu XXXXXXXXXX/XXXX,
všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 07.06.2012 sa žalobca domáhal zaplatenia sumy vo výške
647,47 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% p.a. z dlžnej sumy 647,47 € odo dňa 07.10.2010 do
zaplatenia ako aj trov konania, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Návrh žalobcu bol odôvodnený tým, že dňa 15.06.2010 došlo k dopravnej nehode motorového vozidla
EČV: K. XXX E. prevádzkovateľom ktorého je žalovaný v I. rade, a to na rýchlostnej ceste I/11, km
424,150. Uvedenou dopravnou nehodou došlo k poškodeniu zvodidiel a ich súčastí, pričom žalobcovi
bola spôsobená škoda na majetku vo výške 4.735,21 €.

Žalobca si u žalovaného v II. rade uplatnil ako u poisťovateľa žalovaného v I. rade náhradu vyššie
spomenutej škody, a to listom číslo 11549/29121/40202/2010 zo dňa 15.06.2010. Žalovaný v II. rade

žalobcovi doručil dňa 27.09.2010 list - Oznámenie o poistnom plnení, na základe ktorého žalovaný v II.
rade dňa 23.09.2010 poukázal v prospech účtu žalobcu časť náhrady škody v celkovej výške 4.087,74
€. Vznikol tak rozdiel medzi skutočnou škodou a uhradeným poistným plnením v sume 647,47 €. Z
uvedeného listu Oznámenie o poistnom plnení vyplýva, že žalovaný v II. rade neoprávnene odpočítal
od poistného plnenia sumu 647,47 € z titulu amortizácie.

Podľa § 9 odsek 1 zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) závady v

zjazdnosti diaľnic, ciest a miestnych komunikácií sú bez prieťahov povinní odstraňovať správcovia.

V žalobnom návrhu žalobca poukazuje na § 9 ods. 6 Zák. č. 135/1961 Z.z. ako lex specialis vo vzťahu
k § 442 a 443 Občianskeho zákonníka. Následne na to poukazuje na ustanovenie § 9 ods. 6 cestnéhozákonazktoréhovyplývapovinnosťškodcuuhradiťsprávcovikomunikácienáhraduujmyspočívajúcuvo
vynaložených nákladoch spojených s odstránením poškodenia a uvedením komunikácie do pôvodného
stavu, pokiaľ sa nedohodne so správcom komunikácie, že poškodenie odstráni sám. Poukazuje ďalej na

skutočnosť, že v zmysle § 8 odsek 2 vyhlášky č. 35/1984 Zb., ktorou sa vykonáva zákon o pozemných
komunikáciách, poškodené zvodidlá sú súčasťou cestných komunikácií. Občiansky zákonník v § 120
presne definuje pojem súčasť veci, kedy súčasťou veci je všetko, čo k nej podľa jej povahy patrí a
nemôže byť oddelené bez toho, že by sa tým vec znehodnotila.

Podľa § 427 odsek 1 Občianskeho zákonníka zodpovedajú fyzické a právnické osoby vykonávajúce
dopravu za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky. Podľa odseku 2 predmetného
ustanovenia rovnako zodpovedá aj iný prevádzkovateľ motorového vozidla. Poškodený pritom nemusí
preukazovať porušenie právnej povinnosti prevádzkovateľa ale len to, že škoda bola vyvolaná osobitnou
povahou prevádzky dopravného prostriedku a musí byť zistené, kto je prevádzkovateľom dopravného
prostriedku.

Podľa§4ods.2zákonač.381/2001opovinnomzmluvnompoistenízodpovednostizaškoduspôsobenú
prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov platných a účinných v čase
rozhodnom - zákon o PZP mal poistený z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho
nahradil poškodenému uplatnené a preukázané nároky na náhradu škody vzniknutej poškodením,

zničením, odcudzením alebo stratou veci. Následne na to v zmysle § 15 odsek 1 zákona o PZP
poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi.

Je teda zrejmé, že žalovaný v I. rade ako prevádzkovateľ motorového vozidla, ktorým bola škoda
spôsobená a žalovaný v II. rade ako poisťovateľ žalovaného v I. rade sú povinní nahradiť škodu

spôsobenú dopravnou nehodou na zvodidlách a stĺpikoch ako súčastiach cestnej komunikácie, ktorej
správcom je v zmysle § 3 odsek 5 písmeno a) zákona č. 135/1961 Zb. žalobca.

Žalobca vynaložil náklady na odstránenie poškodenia cestnej komunikácie vo výške 4.735,21 €, pričom
mu bola uhradená len časť nákladov vo výške 4.087,74 €. Zvyšná časť nákladov vo výške 647,47 €

ostala neuhradená.

Opätovne v žalobnom návrhu poukazuje na § 9 odsek 6 cestného zákona, ktorý predstavuje lex specialis
vo vzťahu k ustanoveniam § 442 a 443 Občianskeho zákonníka. Následne na to z ustanovenia §
9 odsek 6 cestného zákona vyplýva povinnosť škodcu uhradiť správcovi komunikácie náhradu ujmy

spočívajúcu vo vynaložených nákladoch spojených s odstránením poškodenia a uvedením komunikácie
do pôvodného stavu bez akéhokoľvek obmedzenia.

V zmysle § 11 odsek 6 zákona o PZP bol poisťovateľ povinný bez zbytočného odkladu začať
prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a do 3 mesiacov

odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti skončiť prešetrenie potrebné na zistenie rozsahu
jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a oznámiť poškodenému výšku poistného plnenia ak bol
rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a nárok na náhradu škody preukázaný. Podľa
odseku 7 predmetného ustanovenia bol poisťovateľ povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po
skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné

plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z
tohto rozhodnutia nevyplývala iná lehota na poskytnutie poistného plnenia.

V zmysle § 11 odsek 8 predmetného zákona o PZP ak poisťovateľ nesplnil povinnosť podľa odseku 6,
bol povinný zaplatiť poškodenému úroky z omeškania podľa osobitného predpisu.

Nakoľko celá dlžná suma zaplatená žalobcovi nebola, žalobca si okrem dlžnej sumy uplatňuje aj úrok
z omeškania počítaný odo dňa nasledujúceho po 15 dni od skončenia prešetrovania poistnej udalosti.
Prešetrovanie poistnej udalosti bolo žalovaným v II. rade ukončené dňa 21.09.2010. Žalobca si teda
uplatňuje aj úrok z omeškania vo výške 9% p. a. z dlžnej sumy odo dňa nasledujúceho po 15 dni

od skončenia prešetrovania poistnej udalosti, teda od 07.10.2010 do zaplatenia ako aj náhradu trov
konania.Súdvovecivydaldňa08.08.2012platobnýrozkazsp.zn.32Rob/116/2012,vočiktorémupodalžalovaný
v I. rade ako aj žalovaný v II. rade v zákonnej lehote odpor.

Žalovaný v I. rade v podanom odpore zo dňa 22.08.2012 okrem iného uviedol, že dňa 19.11.2010 zaslal
na list žalobcu, aby mu uhradil sumu, teda 647,47 €, ktorú časť škody spôsobil žalobcovi vplyvom
prevádzkymotorovéhovozidla,ktorévuvedenomčaseviedol.ZvyšnúčasťsumyuhradilužžalovanývII.
Rade, u ktorého má žalovaný v I. rade uzatvorenú zmluvu o povinnom zmluvnom poistení, číslo zmluvy:
XXX XXXX XXX. Žiadal žalobcu, aby sa opätovne obrátil na žalovaného v II. rade, pretože práve u neho

má uzatvorenú zmluvu o povinnom zmluvnom poistení. Do súčasnosti však žiadnu odpoveď od žalobcu
na predmetný list nedostal. Predmetnú sumu považuje žalovaný v I. rade za značne nadhodnotenú,
za značne nadhodnotené považuje už samotné zvodidlá - 2.248,24 €, ako aj ďalšie položky, mzda vo
výške 408,26 €, doprava vo výške 2.078,71 €. Podľa názoru žalovaného v I. rade všetky tieto náklady
sú značne nadhodnotené a táto suma nemôže predstavovať aj reálne vynaložené náklady na opravu
poškodených zvodidiel. Z týchto dôvodov považuje žalobný návrh za bezdôvodný a žiada, aby ho súd

v celom rozsahu zamietol.

Žalovaný v II. rade podal voči platobnému rozkazu sp. zn. 32 Rob/116/2012 zo dňa 08.08.2012 taktiež v
zákonom stanovenej lehote odpor. Predmetný odpor odôvodnil okrem iného hlavne tým, prečo žalobcovi
krátil vyčíslenie náhrady škody o sumu 647,47 € titulom amortizácie. Poukázal na ustanovenie § 442 OZ:

„uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo ( ušlý zisk ). Poukázal tiež na ustanovenie § 443
OZ : „ pri určení výšky škody na veci sa vychádza z ceny v čase poškodenia.“ Uvádza, že výška náhrady
škody môže byť totožná s cenou veci v čase jej poškodenia iba v tom prípade, ak pri vzniku škody bola
poškodená celkom nová vec. Pri všetkých zostávajúcich veciach sa preto vždy vychádza z ceny veci v
čase jej poškodenia a pri veciach starších a opotrebovaných je preto potrebné vždy prihliadnuť na ich

vek, s tým spojené opotrebovanie a prípadne aj predchádzajúce poškodenie. Má za to, že postup, kedy
by sa pri stanovovaní náhrady škody vychádzalo z ceny vecí nových bez ohľadu na to, že pri vzniku
škody došlo k poškodeniu vecí, ktoré boli zo strany žalobcu v užívaní už niekoľko rokov a teda už boli
opotrebované, by potom viedol k zvýhodňovaniu žalobcu ako poškodeného na úkor škodcu, ako osoby,
ktorá mu škodu mala spôsobiť. Pri vynaložení určitej čiastky na opravu poškodenej veci je preto potrebné

od tejto čiastky odčítať čiastku, zodpovedajúcu zhodnoteniu veci oproti jej stavu a teda aj hodnote pred
poškodením.

Poukázal na § 5 odsek 1 bod d) zákona o PZP kde sa uvádza, ak poistná zmluva neustanovuje inak,
poisťovateľ nenahradí z poistného škodu, ak ide o zodpovednosť za škodu, ktorú poistený uhradil

alebo sa zaviazal uhradiť nad rámec ustanovený osobitnými predpismi alebo nad rámec právoplatného
rozhodnutia súdu o náhrade škody alebo na základe rozhodnutia súdu, ktorým bola schválená dohoda
účastníkov konania, ak poisťovateľ nebol jedným z týchto účastníkov. Pod bodom 8 je odvolávka na §
442 až 449 Občianskeho zákonníka.

Podľa žalovaného v II. rade z uvedeného jednoznačne vyplýva, že pri aplikácii zákona č. 381/2001 o
PZP ohľadne náhrady škody vyplýva, že sa nepoužijú ustanovenia cestného zákona, ale Občianskeho
zákonníka.

Žalovaný v II. rade je preto názoru, že postupoval v súlade s platnou legislatívou na území Slovenskej

republiky a poskytol žalobcovi náhradu škody v takej výške, aká mu podľa platnej právnej úpravy
prináležala. Preto žalovaný v II. rade navrhuje súdu, aby žalobný návrh zamietol ako nedôvodný a
zaviazal žalobcu k náhrade trov konania.

K odporu žalovaného v I. rade a žalovaného v II. rade sa dňa 10.09.2012 písomne vyjadril žalobca,

ktorý opätovne poukázal na § 9 ods. 6 Zákona č. 135/1961 Z.z. podľa ktorého subjekt, ktorý spôsobil
poškodenie pozemnej komunikácie, je povinný uhradiť správcovi komunikácie, t.j. žalobcovi, náklady
spojené s odstránením poškodenia a uvedením do pôvodného stavu, ak sa nedohodne so správcom
komunikácie, že poškodenie odstráni sám. Predmetné ustanovenie predstavuje lex specialis vo vzťahu k
ustanoveniam § 442 a 443 Občianskeho zákonníka. Poukázal na rozsudok Krajského súdu v Trnave, sp.

zn. 11 Co/41/2007 - 125 zo dňa 27.02.2008, rozsudok Krajského súdu v Trnave sp. zn. Co 24/145/2008
- 175 zo dňa 08.04.2009, rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 9 Co 289/09 - 173 zo dňa
07.10.2010, v ktorých súdy ustálili, že nie je spravodlivé pri odstraňovaní poškodenia náklady žalobcu
znižovať z titulu amortizácie, keďže v takomto prípade dôjde k nemajetkovej ujme na strane žalobcu,nakoľko tento dopravnú nehodu nezavinil, odstránil jej následky v zmysle platnej legislatívy, avšak
dochádza k majetkovej ujme na jeho majetku. Uviedol, že v súkromnom práve platí princíp úplnej
náhrady škody. Napriek tomu majetok poškodeného nemožno takmer nikdy uviesť do pôvodného stavu

(do stavu pred vznikom škody), poškodenému sa má vykompenzovať majetková strata do tej miery,
aby sa eliminovali všetky negatívne dôsledky spôsobené vznikom škody.... . Skutočnú škodu možno
vymedziť ako ujmu spočívajúcu v zmenšení majetkového stavu poškodeného, ktorá vznikla v dôsledku
škodnejudalostiavpríčinnejsúvislostisňou.Predstavujemajetkovéhodnoty,ktorébolonutnévynaložiť,
aby došlo k uvedeniu veci do predošlého stavu. Za skutočnú škodu možno považovať napr. náklady

potrebné pre obstaranie novej veci, a to aj vtedy, ak tieto náklady prevyšujú cenu veci v dobe vzniku
škody (Fekete, Občiansky zákonník komentár, strana 449 - 450). Aj profesor Lazar sa zaoberá otázkou
rozsahu náhrady škody na poškodenej veci a uvádza: „ Za týchto okolností možno za skutočnú škodu
považovať napríklad aj náklady nevyhnutne vynaložené na nové získanie veci, a to aj vtedy ak tieto
náklady presahujú cenu veci v čase spôsobenia škody (Lazar a kolektív, Občianske právo hmotné, tretie
doplnené vydanie, 2. zväzok, 2006, strana 308).

Pokiaľ ide o vyjadrenie KOOPERATIVY, čo sa týka odkazu na § 5 bod d) zákona o PZP žalobca
uvádza, že predmetné ustanovenie nie je na daný prípad aplikovateľné, keďže sa nejedná o škodu,
ktorú poistený uhradil, alebo sa zaviazal uhradiť nad rámec ustanovený osobitnými predpismi, alebo nad
rámec právoplatného rozhodnutia súdu o náhrade škody.

S prihliadnutím na všetky skutočnosti, ale predovšetkým na skutočnosť, že § 9 odsek 6 cestného zákona
je lex specialis vo vzťahu k ustanoveniam § 442 a 443 Občianskeho zákonníka, ktorý predstavuje lex
generalis a neprípustnosť amortizácie, má žalobca za to, že žalovaný v I. rade a žalovaný v II. rade sú
povinní uhradiť náklady v celom rozsahu, tak ako ich chápe cestný zákon.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, Hlásením o škode zo dňa 12.07.2010,
Listom č. 11549/29121/40202/2010 - Nehoda zo dňa 15.06.2010, Oznámením o poistnom plnení,
výpisom z účtu zo dňa 23.09.2010, základnou úrokovou sadzbou ECB, Výpismi žalobcu a žalovaných
z obchodného registra a živnostenského registra, písomnými vyjadreniami - odpormi žalovaných,

podaných v zákonnej lehote, písomným podaním žalobcu doručeným súdu dňa 12.09.2012 ako aj
ostatnými listinnými dôkazmi založenými v súdnom spise.

Súd z vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový stav:

Medzi účastníkmi konania je nesporné a z vykonaného dokazovania vyplýva, že dňa 15.06.2010 došlo k
dopravnej nehode motorového vozidla EČV: K. XXX E. prevádzkovateľom ktorého je žalovaný v I. rade,
a to na rýchlostnej ceste I/11, km: 424,150. Uvedenou dopravnou nehodou došlo k poškodeniu mostných
zvodidiel a ich súčastí, pričom žalobcovi bola spôsobená škoda na majetku vo výške 4.735,21 €.

Súd z vykonaného dokazovania zistil, že prevádzkovateľ motorového vozidla, ktorý škodu spôsobil, mal
uzatvorené povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobené prevádzkou motorového
vozidla a žalobca si uplatnil náhradu celej škody u žalovaného v II. rade ako poisťovateľa žalovaného
v I. rade.

Žalovaný však žalobcovi nepriznal celú vzniklú škodu, ale túto znížil z dôvodov, ktoré uviedol v podanom
odpore a ktoré predniesol aj na pojednávaní konanom dňa 14.03.2014.

Poverený zástupca žalobcu sa na pojednávaní v plnom rozsahu pridržiaval písomne podaných návrhov
založených v súdnom spise, pričom poukázal opätovne na § 9 ods. 6 cestného zákona, podľa ktorého

subjekt, ktorý spôsobil poškodenie pozemnej komunikácie je povinný uhradiť správcovi komunikácie,
teda žalobcovi, náklady spojené s odstránením poškodenia a uvedením komunikácie do pôvodného
stavu, ak sa nedohodne so správcom komunikácie, že poškodenie odstráni sám. Uviedol, že zvodidlá
musia neustále preukazovať zhodu a spĺňať kritériá bezpečnosti cestnej premávky a podľa technického
predpisu TP 7/2000, ktorým je navrhovateľ sa riadiť a pri poškodení zvodidiel je nutné všetky poškodené

časti okamžite vymeniť a uviesť zvodidlo do pôvodného stavu. Poverený zástupca žalovaného v II. rade
sa tiež v plnom rozsahu na pojednávaní pridržiaval písomne podaného odporu zo dňa 16.08.2012 a
vzhľadom na skutočnosti a argumenty uvedené v odpore žiadal, aby súd žalobný návrh ako nedôvodný
zamietol a žalovanému priznal trovy konania v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku.Žalovaný v I. rade na pojednávaní uviedol, že nie je možné, aby náklady na obnovu zvodidiel
predstavovali sumu 4.735,21 €.

V zmysle § 420 ods. 2 OZ každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
Podľa ods. 2 tohto ustanovenia škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď
bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby sami za škodu takto
spôsobenú podľa tohto nezodpovedajú, ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov nie je tým

dotknutá. Podľa ods. 3 zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.

V zmysle § 427 fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú
osobitnou povahou tejto prevádzky (ods. 1). Rovnako zodpovedá aj iný prevádzateľ motorového vozidla,
motorového plavidla ako aj prevádzateľ lietadla (ods. 2).

Podľa § 442 OZ uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo - ušlý zisk (ods. 1). Škoda sa
uhrádza v peniazoch, ak však o to poškodený požiada a ak je to možné a účelné, uhrádza sa skutočná
škoda uvedením do predošlého stavu (ods. 3).

V zmysle § 443 OZ pri určení výšky škody na veci sa vychádza z ceny v čase jej poškodenia.

V zmysle § 9 ods. 6 Zákona č. 135/1961 Zb. pri poškodení diaľnice, cesty alebo miestnej komunikácie,
ktoré spôsobí alebo môže spôsobiť závadu v zjazdnosti je povinný ten, kto poškodenie spôsobil uhradiť
správcovi komunikácie náklady spojené s odstránením poškodenia a s uvedením komunikácie do
pôvodného stavu, pokiaľ sa nedohodne so správcom komunikácie, že poškodenie odstráni sám.

Správu pozemných komunikácií vykonáva, ak ide o diaľnice, cesty pre motorové vozidlá a cesty podľa
schváleného plánu rozvoja diaľnic a ciest vo vlastníctve štátu okrem ich prejazdných úsekov cez colné
priestory a koncesných ciest - Národná diaľničná spoločnosť (Zákon číslo 135/1961 Zb.).

Súd má z vykonaného dokazovania za preukázané a nesporné, že žalovaný žalobcovi poukázal v
prospech účtu žalobcu časť náhrady škody v celkovej výške 4.087,74 €. Vznikol tak rozdiel medzi
skutočnou škodou a uhradeným poistným plnením v sume 647,47 €. Z uvedeného listu Oznámenie
o poistnom plnení vyplýva, že žalovaný v II. rade uhradil poistné plnenie vo výške 4.087,74 € z titulu
amortizácie, poistné plnenie krátil z titulu amortizácie tak, ako to uviedol vo svojom písomnom podaní

ako aj na súdnom pojednávaní o sumu 647,47 €.

Podľa názoru súdu nemožno od žalobcu požadovať, aby on ako správca komunikácie doplácal na
dopravnú nehodu, odhliadnuc od toho, že komunikáciu je potrebné uviesť do pôvodného stavu, čo nie je
možné inak len za použitia nových dielov zvodidiel zodpovedajúcich aktuálnym normám, keďže v zmysle

Vyhl. MVRR číslo 158/2004 Z.z. zvodidlá podliehajú povinnému preukazovaniu zhody, ktorá skutočnosť
bráni pri výmene použitia starých alebo opotrebovaných zvodidiel, ktoré napokon ani žalobca nemusí
mať k dispozícii, navyše tieto už vôbec nemusia zodpovedať aktuálnym normám. Poškodený (žalobca)
by nemal doplácať na nehodu. Opravou zvodidiel nedošlo k zjavnému prínosu pre poškodeného, keďže
výmena dielov zvodidiel nenavýšila ich úžitkové vlastnosti. Žalobca v tomto prípade nemal možnosť

voľby či si nechá vec opraviť, alebo si poškodenú vec opraví sám, prípadne ponechá neopravenú, ale bol
povinný vzniknuté poškodenie odstrániť. Predmetná oprava nemohla byť podľa názoru súdu prevedená
inak ako za použitia nových dielov, pričom pri oprave neboli použité kvalitnejšie či nadštandardné
diely a ani nie diely, ktoré by neboli nevyhnutné. Opravou zvodidiel nedošlo k zjavnému prínosu
pre poškodeného, keďže výmena dielov zvodidiel nezvýšila ich úžitkové vlastnosti. Nebolo možné

neprihliadnuť na to, že poškodenému žalobcovi ono diskutabilné tzv. „zhodnotenie“ zvodidiel bolo v
podstate protiprávnym konaním žalovaného vnútené. Odstránenie poškodenia a uvedenie komunikácie
do pôvodného stavu bolo prevedené účelne a smerovalo len k odstráneniu následkov škodovej udalosti
a od poškodeného nemožno požadovať, aby on doplácal na vzniknutú nehodu.

Súd sa plne stotožnil s tvrdením žalobcu, že za skutočnú škodu možno považovať napríklad náklady
potrebné pre obstaranie novej veci, a to aj vtedy, ak tieto náklady prevyšujú cenu veci v dobe vzniku
škody.V zmysle § 420 odsek 1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
povinností. Podľa odseku 2 tohto ustanovenia škoda je spôsobená právnickou alebo fyzickou osobou,
keď bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto soby sami za škodu takto

spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú, ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov
nie je tým dotknutá. Podľa odseku 3 zodpovednosti sa zbaví ten, kto poukáže, že škodu zavinil.

V zmysle § 427 fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú
osobitnou povahou tejto prevádzky (odsek 1). Rovnako zodpovedá aj iný prevádzateľ motorového

vozidla, motorového plavidla ako aj prevádzateľ lietadla (odsek 2).

Podľa § 442 Občianskeho zákonníka sa uhrádza skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo - ušlý zisk
(odsek 1). Škoda sa uhrádza v peniazoch, ak však o to poškodený požiada a ak je to možné a účelné,
uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.

V zmysle § 443 Občianskeho zákonníka pri určení výšky škody na veci sa vychádza z ceny v čase
poškodenia.

Vzmysle§9odsek6zákonač.135/1961Zb.-cestnýzákon,pripoškodenídiaľnice,cestyalebomiestnej
komunikácie, ktoré spôsobí alebo môže spôsobiť závadu v zjazdnosti je povinný ten, kto poškodenie

spôsobil uhradiť správcovi komunikácie náklady spojené s odstránením poškodenia a s uvedením
komunikácie do pôvodného stavu, pokiaľ sa nedohodne so správcom komunikácie, že poškodenie
odstráni sám.

Podľa § 3d odsek 5 písmena a) zákona č. 135/1961 Zb. správu pozemných komunikácií, ak ide o diaľnice

vykonáva Národná diaľničná spoločnosť.

Podľa bodu 3.7.1. písmeno d) TP 07/2000 Smernica na údržbu diaľnic, zistené závady na diaľniciach sa
evidujú a operatívne odstraňujú. Pri poškodení zvodidiel je správca komunikácie povinný uviesť zvodidlo
do pôvodného stavu najneskôr do 14 dní po havárii.

S poukazom na vyššie uvedené bolo vykonaným dokazovaním preukázané, že žalovaný v I. rade ako
prevádzkovateľ vozidla zodpovedá za škodu spôsobenú dopravnou nehodou na zvodidlách diaľnice,
ktorej správcom je žalobca. Žalovaný v I. rade mal v čase dopravnej nehody riadne uzatvorenú zmluvu
o povinnom zmluvnom poistení so žalovaným v II. rade, ktorý argumentoval zníženie poistného plnenia

amortizáciou zvodidiel.

Súd porovnajúc ustanovenia § 442 a 443 Občianskeho zákonníka a ustanovenie § 9 odsek 6 cestného
zákona dospel k jednoznačnému záveru, že § 9 odsek 6 cestného zákona je lex specialis vo vzťahu
k uvedeným ustanoveniam Občianskeho zákonníka, ktorý predstavuje v danom prípade lex generalis.

Osobitné ustanovenie špeciálneho zákona potom ruší účinnosť všeobecného Občianskeho zákonníka a
vylučuje použitie jeho dotknutých všeobecných ustanovení. Z ustanovenia § 9 odsek 6 cestného zákona
vyplýva povinnosť škodcu uhradiť správcovi komunikácie náhradu škody spočívajúcu vo vynaložených
nákladoch spojených s odstránením poškodenia a s uvedením komunikácie do pôvodného stavu, bez
akéhokoľvek obmedzenia. Tieto náklady žalobca súdu listinnými dôkazmi preukázal vo výške 4.735,21

€. Je preto povinnosťou žalovaného v I. rade spolu so žalovaným v II. rade, aby žalobcovi ako správcovi
rýchlostnej cesty predmetné náklady v žalobcom preukázanej výške v plnom rozsahu uhradili.

Odstránenie poškodenia a uvedenie komunikácie do pôvodného stavu bolo podľa súdu prevedené
účelne a smerovalo len k odstráneniu následkov škodovej udalosti, pričom nie je možné prenášať

povinnosť k úhrade ani časť nákladov na uvedenie veci do pôvodného stavu na poškodeného a
nedôvodne ho tak znevýhodňovať voči škodcovi, nemožno teda od poškodeného požadovať, aby on
doplácal na nehodu.

Súd musí pritom nielen rešpektovať právo, ale jeho výklad a aplikácia musí smerovať k spravodlivému

výsledku. Právo preto musí byť predovšetkým na strane spravodlivosti a nie iba súborom právnych
predpisov, ktoré sú mechanicky a formalisticky aplikované bez ohľadu na zmysel a účel chráneného
záujmu.Vdanomprípadezmyslomaúčelomustanovenípriznávajúcichpoškodenémuprávonanáhradu
škody je zaistiť, aby mu bola v plnej miere kompenzovaná majetková ujma.V zmysle § 517 Občianskeho zákonníka v spojení s Nariadením vlády SR č. 87/1995 Z.z. vzniklo
žalobcovi tiež právo na úrok z omeškania z uvedenej sumy vo výške 9 % odo dňa nasledujúceho po 7

dni odo dňa doručenia výzvy na zaplatenie žalovanému v I. rade. Výzva na zaplatenie bola žalovanému
v I. rade doručená dňa 16.09.2010 (výzva na zaplatenie číslo 32683/10701/2010). Podľa § 3 nariadenia
vlády číslo 87/1995 Z.z. výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná
úroková sadzba ECB platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. ECB stanovila na
obdobie od 13.05.2009 základnú úrokovú sadzbu vo výške 1%.

Omeškaniedlžníkanastávavtedy,akdlžníksvojdlhriadneavčasnesplníaneexistujúžiadnerelevantné
okolnosti, ktoré by bránili jeho splneniu. Nárok na úroky z omeškania pri omeškaní s plnením peňažného
dlhu vzniká bez ohľadu na to, čo omeškanie spôsobilo, pričom úroky z omeškania možno priznať iba od
toho času, keď sa dlžník dostal do omeškania. Keďže v Občianskom zákonníku pri nároku na náhradu
škody nie je ustanovený čas plnenia, je potrebné podľa § 563 Občianskeho zákonníka vychádzať z toho,

že škodca je povinný škodu nahradiť prvý deň po tom, čo ho veriteľ o splnenie požiadal. Zo súdneho
spisu vyplýva, že žalobca si uplatňuje úrok z omeškania počítaný odo dňa nasledujúceho po 15 dni
od skončenia prešetrovania poistnej udalosti. Prešetrovanie poistnej udalosti bolo žalovaným v II. rade
ukončené dňa 21.09.2010, preto mu úrok z omeškania prináleží odo dňa 07.10.2010 do zaplatenia.

Žalobca v zmysle § 120 odsek 1 OSP uniesol svoju procesnú povinnosť, t.j. povinnosť na preukázanie
ním tvrdených skutočností, čo malo za následok vyhovenie žalobnému návrhu súdom. Vzhľadom na
hospodárnosť konania a vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia súd
rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 veta prvá O.s.p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý
mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie
práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Nakoľko bol žalobca v spore úspešný, sú žalovaný v I. rade a žalovaný v II. rade povinní zaplatiť mu

spoločne a nerozdielne trovy konania spočívajúce v uhradenom súdnom poplatku za návrh vo výške
38,50 €.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia súd rozhodol tak, ako je
uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, a to písomne,
v dvoch vyhotoveniach na Okresný súd Bratislava I.
V odvolaní sa má uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu

považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie musí byť podpísané a datované, musí
byť predložené s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a
aby každý účastník dostal jeden rovnopis, inak budú vyhotovené kópie odvolania a jeho príloh na trovy
účastníka podávajúceho odvolanie.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.