Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 15. december 2015

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 18C/166/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4113212056
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 12. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mariana Podbehlá

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2015:4113212056.14

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra sudkyňou JUDr. Marianou Podbehlou v právnej veci navrhovateľov: X/Július Z., nar.

XX.X.XXXX, H. XX, G. I., X/Jaroslava Z., nar. XX.X.XXXX, H. XX, G. I., všetci zast. JUDr. Samuel
Baránik, advokát, Grösslingová 4, Bratislava, proti odporcom: X/Dušan B., X. XX, G. - Y., X/Darina K., V.
XX, K. Z., X/Valéria M., K. XXX/XXX, K. Z., všetci zast. Mgr. Peter Nyúl, advokát, kpt. Jaroša 4, Levice
o určenie vlastníckeho práva,

r o z h o d o l :

Súd určuje, že nehnuteľnosti nachádzajúce sa v k.ú. Tekovské I., pozemok s parc. č. E-KN XXX/X -
záhrady o výmere XXX m2, pozemok s parc. č. E-KN XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere
XXX m2, pozemok s parc. č. E-KN XXX/XX - záhrady o výmere XXX m2, ktoré sú vedené M. katastra

E. W. na liste vlastníctva č. XXXX a stavba rodinného domu súpisného čísla XX, postaveného na parc.
č. E-KN XXX/X ( parc. č. C-KN XXX), sú v celosti v bezpodielovom spoluvlastníctve navrhovateľov: V.
Z. rod. Z., nar. XX.X.XXXX, rod. Č. XXXXXX/XXXX a manželka V. Z. rod. N., nar. XX.X.XXXX, rod.č.
XXXXXX/XXXX, obaja trvale bytom H. XX, G. I.. SR.

O náhrade trov konania, vrátane trov štátu rozhodne súd do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo
veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovatelia v l. a v 2. rade sa písomne podaným návrhom zo dňa 10.4.2013 domáhali, aby súd

rozhodol o určení vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam. Svoj návrh odôvodnili tým, že v roku 1997
kúpili od vlastníčky nehnuteľnosti pani Štefánie B. nehnuteľnosť nachádzajúcu sa v kat. úz. G. I.,
rodinný dom súp. číslo 70, ako i priľahlé pozemky za dohodnutú kúpnu cenu XX.XXX.-Sk. Pri prevode
nehnuteľností odovzdala predávajúca Štefánia Polcerová navrhovateľom všetky doklady o vlastníctve
nehnuteľnosti, kľúče a predávajúca si ponechala kúpnu zmluvu, nakoľko sa dohodli, že úradne prevod
obstará predávajúca. Obec G. I. potvrdila, že počnúc rokom 1998 sa navrhovatelia stali daňovníkmi
dane z nehnuteľností a tieto uhrádzali. Od marca 1997 od kúpy užívali navrhovatelia predmetné

nehnuteľnosti dobromyseľne, nikým nerušené ako svoje vlastné. V roku 2011-2012 sa vyhrotili problémy
vo vzťahu medzi dcérou žalobcov a jej druhom, ktorý sa vyhrážal, že celá rodina bude z predmetných
nehnuteľností vysťahovaná. Navrhovatelia tieto narážky nechápali, avšak za nedlho im bolo predložené
osvedčenie o dedičstve 31D 269/2012 po zosnulej Štefánii Polcerovej, z ktorého vyplynulo, že ich
rodinný dom s pozemkami bol prejednaný v dedičstve ako vlastníctvo odporcov. Toto konanie podľa
vedomostí navrhovateľov obstarával odporcom pán F., ktorý týmto spôsobom realizoval hrozbu voči
dcére navrhovateľov ako i voči navrhovateľom samotným.

Právny zástupca navrhovateľov v l. a v 2. rade uviedol, že navrhovatelia v l. až v 2. rade sa rozhodli, že
kúpia nehnuteľnosti v Tekovských I., túto nehnuteľnosť si vyhliadli a nehnuteľnosť kúpili v marci 1997 od
pani O. B., ktorá bola v tom období na invalidnom vozíku. Navrhovateľka v 2. rade na poslednú chvíľupred odchodom na toto stretnutie napísala potvrdenie o tom, že vyplatia pani B. peniaze v hotovosti,
aby im zo stretnutia zostal v ruke aspoň nejaký papier. Následne sa stretnutie uskutočnilo, na stretnutie
zobrala navrhovateľka v 2. rade aj dvoch svedkov, ktorých označila, že sú to ich svedkovia, ktorí potvrdili

vyplatenie hotovostnej čiastky. Na stretnutí bola uzatvorená kúpna zmluva, všetky vyhotovenia kúpnej
zmluvy, ktoré sa mali predkladať na kataster si ponechala strana predávajúca. Odporkyňa v 3. rade sa
zaviazala, že v pracovný deň obstará overenie podpisu imobilnej starej matky, následne dokončí prevod
na kataster. Pre stranu navrhovateľov bolo podstatné aj to, že mali písomne potvrdené, že kúpnu cenu
v celom rozsahu zaplatili. Bola uzatvorená a podpísaná kúpna zmluva zo strany pani Polcerovej ako

i zo strany navrhovateľov, museli sa overiť podpisy, pričom však dcéra pani B., pani Y. a vnučka O. M.
prehlásili, že oni zabezpečia overenie a vklad. Z tohto dôvodu bolo vydané potvrdenie o vyplatení kúpnej
ceny ako aj o odovzdaní kľúčov. Navrhovatelia považovali prevod za dovŕšený cestou zápisu do katastra
nehnuteľností. Nehnuteľnosti užívali ako svoje vlastné, boli sa informovať na Obecnom úrade, bolo im
povedané, že ich vedú ako platiteľov daní ako aj vlastníkov v evidencií. Sporné nehnuteľnosti teda užívali
dobromyseľne, tieto zhodnocovali, v súčasnej dobe tam býva 8 osôb. Keďže nehnuteľnosť sa nachádza

blízko cintorína, všetci dedičia chodili popri rodinnom dome na cintorín, vedeli a videli, že nehnuteľnosť
je predaná. Navrhovatelia neboli nikým rušení, nikto sa nedomáhal vlastníctva, problém začal po 15
rokoch a to z dôvodu konania tretej osoby. Dcéra navrhovateľov mala vzťah s pánom Adamcom, ktorý sa
spojil s dedičmi a vyhrážal sa navrhovateľom, že nemajú uskutočnený prepis, zastrašoval ich tým, že z
domu odídu. Majú takú vedomosť, že Adamcovci rokujú s odporcami o odkúpení nehnuteľností a vlastne

takýmto spôsobom chcú prinútiť dcéru navrhovateľov, že ich bude prosiť o to, aby mohla bývať v Y. u
pána F.. Navrhovateľka v 2. rade, sa asi o pol roka po predaji telefonicky spojila s odporkyňou v 3. rade,
pýtala sa, že či je všetko vybavené, odporkyňa v 3. rade sa vyjadrovala, že chýbajú ešte nejaké papiere,
stratili sa, a že sa to dotiahne. Preto sa navrhovateľka v 2. rade išla presvedčiť na Obecný úrad, kde jej
bolo povedané, že ich vedú ako vlastníkov. Výsluchom svedkyne pre dožiadaným súdom v Taliansku,

tak bolo jasne a zreteľne potvrdené vyplatenie kúpnej ceny. O tom, že na danom stretnutí bol právny
úkon uzatvorený podľa judikatúry svedčí aj následné správanie účastníkov, pričom z výpovedí odporcov
vyplýva, že všetci boli vo vedomí, že nehnuteľnosti sú predané, nezaujímali sa o ne, boli vo vedomí, že
sa predávali nehnuteľnosti bez reálnej hodnoty. Čo sa týka právneho posúdenia odkázal na § 130 Obč.
zák., ktorý ustanovuje právnu domnienku oprávnenosti držby, pričom toto ustanovenie v pochybnostiach

uvádza, že držba sa má považovať za oprávnenú, t.j. dobromyseľnú. Má za to, že odporcovia s odkazom
najudikatúrunepreukázalineoprávnenosťdržbynastranenavrhovateľov.Totoustanovenietotižzakladá
obrátené dôkazné bremeno. Pokiaľ sa odporcovia dovolávajú judikatúry NSSR po ospravedlniteľnom
omyle a jeho súvisu s dobromyseľnosťou pri vydržaní, tak podľa rozhodnutia NSSR sp. zn. 5CdO XX/
XXXX môže dôjsť k omylu ohľadne existencie práva smerujúcemu k vydržaniu k trojakému omylu, omyl

vo vzťahu k právnym skutočnostiam, k osobám, alebo k právnej úprave. Navrhovatelia neboli v právnom
omyle, tak ako uvádzajú odporcovia a jedine tento typ omylu by bol v zmysle odporcami citovanej
judikatúry neospravedlniteľný. Navrhovatelia počas vydržacej doby boli v omyle vo vzťahu k právnym
skutočnostiam, pretože sa spoľahli a dôverovali odporkyni v 3. rade, že kúpne zmluvy k zápisu na
kataster predložila. Navrhovatelia v súčasnosti aj v tom čase mali veľa rodinných starostí, súvisiacich zo

starostlivosťouoťažkopostihnutédieťa.NakatasterdoZlatýchMoraviecnejazdili,ichvlastníckeprávasi
preverovali na Miestnom Obecnom úrade, tam ich riadne evidovali ako vlastníkov, preto ich pochybenie
a omyl spočíval jedine v dôvere, serióznosti predávajúcich. Žiadal, aby súd aby návrhu vyhovel.

Navrhovateľ v l. rade uviedol, že na návrhu trvá, nebol dotiahnutý prepis, nakoľko im bolo povedané, že

sa stratili papiere, v nehnuteľnosti chce bývať aj naďalej.

Navrhovateľka v 2. rade uviedla, že žiada, aby sa nehnuteľnosť prepísala na nich, majú tri malé deti,
súhlasila so všetkým čo uviedol je právny zástupca. B. B. potvrdenie podpísala. O pani Polcerovú
sa starala pani Lopúchová, ktorá videla aj odovzdanie finančných prostriedkov ako i pani M.. I. bola

podpisovanáajkúpnazmluva.Bolopovedané,žesapôjduoveriťpodpisy.Pourčitejdobesainformovala
čo je s prepisom, pretože prepis mali zaplatiť oni a pani M. jej stále hovorila, že sa prehadzujú okresy
a že báť sa nemusia a je to ich.

Právny zástupca odporcov v l. až v 3. rade uviedol, že predmetom tohto súdneho konania je určenie

vlastníckeho práva vydržaním. M. a právne to vymedzili žalobcovia v žalobe, preto je súd viazaný
skutkovým zdôvodnením návrhu, navrhovatelia nadobudli nehnuteľnosť na základe kúpnej zmluvy.
V konaní nebolo preukázané, aká kúpna zmluva bola uzavretá medzi navrhovateľmi a právnou
predchodkyňou odporcov, čo bolo obsahom tejto kúpnej zmluvy, kedy bola podpísaná, kedy bol overenýpodpis predávajúcej na tejto kúpnej zmluve resp., kto mal byť nadobúdateľom nehnuteľnosti. Potvrdenie
predložené zo strany navrhovateľov môže dokazovať len odovzdanie určitých peňazí, ale nie je kúpnou
zmluvou. Potvrdenie bolo vyhotovené v nedeľu a v čase spísania tohto potvrdenia právna predchodkyňa

odporcov nebola mobilná, bola odkázaná na starostlivosť odporkyne v 3. rade, ktorá poprela, že by v
deň vystavenia tohto potvrdenia, v nedeľu, právna predchodkyňa odporcov prebrala nejakú finančnú
hotovosť.Fyzickynebolomožné,abyprávnapredchodkyňaodporcovtakútozáležitosťvybavovalasama
bez pomoci tretej osoby. Podľa Obč. zák. predpokladom vydržania vlastníckeho práva nehnuteľnosti je
potrebné splniť tri zákonné predpoklady 1/ nadobúdateľ je oprávneným držiteľom veci po celú vydržaciu

dobu, 2/ nepretržitosť vydržacej doby, 3/ spôsobilý predmet vydržania. V danom prípade navrhovatelia
nesplnili prvú zákonnú podmienku na vydržanie vlastníckeho práva a to, že boli oprávnenými držiteľmi
nehnuteľnosti po celú vydržaciu dobu. Z ustálenej judikatúry vyplýva, že o ospravedlniteľný omyl nejde
vtedy, ak mýliaca sa osoba z nedbanlivosti nevyužila možnosť overiť si skutočnosti rozhodujúce pre
uskutočnenie právneho úkonu. Omyl vychádzajúc z nevedomosti jednoznačne formulovaného ust. Obč.
zák., týkajúce sa písomného právneho úkonu pri prevodoch nehnuteľností a nadobúdania vlastníckeho

práva nehnuteľnosti vkladom nie je ospravedlniteľný. Ak navrhovatelia sa ujali držby nehnuteľnosti na
základe ústnej zmluvy o prevode nehnuteľnosti, nemôžu byť s ohľadom na všetky okolnosti v dobrej
viere, že sú vlastníkmi veci a to ani v prípade, ak sú presvedčení, že takáto zmluva k nadobudnutiu
vlastníctva k nehnuteľnosti postačuje a jej zápis na kataster nehnuteľností je len formálnym úkonom. V
čase vystavenia potvrdenia nadobúdateľom nehnuteľnosti by mali byť neurčité osoby a nie je zrejmé, či

by to mali byť žalobcovia. Z uvedeného dôvodu nie je možné v prospech žalobcov určiť vlastnícke právo
k nehnuteľnosti. Čo sa týka svedeckej výpovede svedkyne Anny N., tak menovaná vo svojej výpovedi
uviedla, že nevie povedať, či dokument, ktorý sa podpísal bol Zmluvou o predaji. Navrhol, aby súd
žalobu v celom rozsahu zamietol.

Odporca v l. rade uviedol, že sa pýta na akom základe navrhovatelia v l. a v 2. rade dostali trvalý
pobyt, prečo im bola schválená prístavba. Prítomnú navrhovateľku videl po prvý krát. Nezaujímal sa
o predmetnú nehnuteľnosť, ani o starú mamu, neboli v kontakte. V nehnuteľnosti, ktorá je predmetom
sporu, nebol aspoň 20 rokov, jeho stará mama sa v roku 1995 stala imobilnou a jej starostlivosť
zabezpečovala jej dcéra, nevie ako sa volala. O nehnuteľnosť sa nezaujímal, čo sa s ňou stane. Po

smrti jeho starej mamy, tento majetok ho nezaujímal, pretože nemal žiadnu hodnotu. Nehnuteľnosť
nepotrebuje a pána Adamca nepozná. Dom ho nezaujímal, okolo išiel asi jeden krát za rok, keď išiel na
cintorín, nevie, či dom bol opustený, či bol udržiavaný, či tam bola nejaká prístavba. Podľa neho v roku
1997 jeho stará mama by niečo nedokázala podpísať, pretože nemala zdravý rozum. Bolo mu povedané,
že dom chce kúpiť pán Adamec, hoci bol si vo vedomý, že už to bolo predané. Daň za nehnuteľnosť

neplatil.

Odporkyňa v 2. rade uviedla, že od roku 1992 sa nerozprávala ani zo starou mamou, ani s bratom,
ani s odporkyňou v 3. rade, nezaujímala sa o nehnuteľnosť. Keď išla na cintorín videla tam cudzích
ľudí, myslela si, že to starká predala a vydedila ju. Pána F. videla jeden krát, ktorý chcel nehnuteľnosť

kúpiť. Na pohrebe starkej sa nezúčastnila, riešil to najskôr pán Adamec až potom bolo dedičské konanie.
Spomínal rodinu Z., že to chce kúpiť, pretože to nie je ich.

Odporkyňa v 3. rade uviedla, že s návrhom nesúhlasí, nakoľko ide o dedičstvo po babke. O nehnuteľnosť
sa nezaujímali, náhodou sa z internetu dozvedeli, že nehnuteľnosť je písaná na babku, ktorá už zomrela.

Jej mama babku doopatrovala, ešte za života babky v nehnuteľnosti bývali aj Benčúrikoví, preto sa
nezaujímala, mysleli, si, že je to asi predané. Ona žiadneho pána Adamca nepozná, nejednala s ním,
nekomunikovala. Za ňou prišli prvý krát Z., ktorí chceli, aby podpísala nejaké tlačivo ohľadom spornej
nehnuteľnosti sa s babkou nebavila, nezaujímala sa o to. Okolo tejto nehnuteľnosti chodili na cintorín,
vedeli, že tam bývajú Benčúrikoví, boli v tom, že to majú kúpené a preto nepožiadali o vypratanie. Nevie,

či babku v roku 1997 niekto vyhľadal, že by jej odovzdal finančné prostriedky. Ona tam prítomná nebola.

Svedkyňa Ing. Erika Valkovičová uviedla, že vykonávala funkciu starostky obce G. I. od roku 1998. O júla
1993 bola zamestnaná na Obecnom úrade, má vedomosť o tom, že navrhovatelia mali kúpnu zmluvu,
ktorá však nebola zaslaná na kataster. Keď navrhovatelia sa prišli prihlásiť na trvalý pobyt, nehnuteľnosť

bola prázdna, hovorili, že dom kúpili. Kúpnu zmluvu však ona nevidela. Zistila, že dom nebol zapísaný
nanavrhovateľov.Nemávedomosťotom,žebysaužívanianehnuteľnostidomáhalniektoiný.Neevidujú
nedoplatky na daniach a smetnom, dom je udržiavaný, navrhovatelia ho opravovali.Svedok Pavol Sukup uviedol, že sú kamarátmi navrhovateľov v l. a v 2. rade, ktorí sa vyjadrili, že
nehnuteľnosť kúpili od pani Polcerovej. Nikto nikdy neprišiel do nehnuteľnosti, kde bývajú navrhovatelia
s tým, že by im bolo vytýkané, že prečo tam bývajú. Navrhovatelia nehnuteľnosť rekonštruovali 15 rokov.

Cestou dožiadaného súdu v Taliansku bola vypočutá svedkyňa F. N., ktorá uviedla, že bola prítomná,
keď navrhovatelia dali peniaze staršej panej, vlastníčke domu, ktorý bol predmetom kúpy. Staršia pani
si prepočítavala peniaze. Ona v duchu počítala koruny a pamätá si, že narátala 60.000.-Sk v papierovej
forme. Predaj domu sa odohral asi pred 19 alebo 20 rokmi. Bol podpísaný jeden dokument, ktorý

podpísala ona a jej starý otec Ľudovít Benčúrik. Nepamätá si, či išlo o zmluvu o predaji. Ony to však
podpísali ako svedkovia, že prebehlo odovzdanie peňazí v prospech pani Štefánii. Mohlo sa stať,
že asistovala pri uzatváraní zmluvy. Pamätá si, že obe stránky ústne prehlásili, že zaplatená suma
predstavovala dohodnutú cenu, ktorá bola 60.000.-Sk a bola odovzdaná pani Štefánii.

Súd okrem výsluchu účastníkov konania, výsluchom svedkov, doplnil dokazovanie oboznámením sa s

potvrdením zo dňa 9.3.1997, Čd XXXX/XX, uznesením Čd XXXX/XX, platobným rozkazom, potvrdením
Obce G. I., žiadosťou o povolenie na prístavbu, vyjadrením k ohláseniu drobnej stavby, osvedčením
o dedičstve 31D 269/2012, výpisom z LV číslo 2311, správou pre ošetrujúceho lekára, správou Obce
Tekovské I., Obce Hronský Z., T. úradu E. nad K., osvedčovacej knihy, prihlasovacím lístkom na trvalý
pobyt, spisom 31D XXX/XXXX, a zistil nasledovný skutkový stav :

Zo spisu 31D/ 269/2012 súd zistil, že dňa 28.8.2012 bol podaný podnet na začatie dedičského konania
po nebohej Štefánii B., naposledy bytom G. I. XX. Predmetom dedičského konania boli nehnuteľnosti
nachádzajúce sa v kat. úz. Tekovské I., zapísané na LV číslo 2311, kde ako vlastníčka týchto
nehnuteľností bola poručiteľka Štefánia Polcerová. Predmetom dedičského konania bol aj rodinný dom

súp. číslo 70. Dňa 12.11.2012 bolo vydané osvedčenie o dedičstve po O. B., zomrelej 9.10.1998, s tým,
že bola uzatvorená dohoda medzi dedičmi na základe ktorej nehnuteľnosti nachádzajúce sa v kat. úz.
G. I., zapísané na LV číslo 2311, parc. č. 397/7, záhrady XXX m2, parc. č. XXX/X zastavané plochy a
nádvoria XXX mX, parc. č. XXX/XX záhrady XXX m2 v celosti, rodinný dom číslo súp. XX,(staré XX)
postavený parc. č. XXX/X v celosti nadobúda odporca v l. rade a odporkyňa v 2. rade, každý v podiele ?-

iny vzhľadom k celku a odporkyňa v 3. rade v podiele ?-iny vzhľadom k celku.

Z potvrdenia zo dňa 9.3.1997 vyplýva, že O. B. potvrdzuje, že prevzala plnú sumu 60.000.-Sk od V. Z.
nar. 28.9.1964 za predaj rodinného domu číslo XX a pozemkov v G. I.. Na potvrdení je uvedený podpis
navrhovateľa v l. rade (odovzdal), podpis O. B., (prevzal), svedkovia Anna N. a G. Z.. T. G. I. potvrdila, že

navrhovatelia v l. a v 2. rade ako aj ich deti sa prihlásili na trvalý pobyt v ich obci dňa 3.3.1997 na adresu
G. I. číslo 70 a menovaní užívali nehnuteľnosť v dobrej viere. Dňa 4.3.1997 požiadali navrhovatelia
o povolenie na prístavbu v letnej kuchyni. Obecný úrad G. I. nemal pripomienky proti vykonaniu tejto
dobrovoľnej stavby. Zároveň Obec Tekovské Nemce potvrdila, že od roku 1998 je daňovníkom dane
z nehnuteľností za rodinný dom číslo 70 navrhovateľ v l. rade. Za nehnuteľnosť platí až doteraz. Zo

správy Obvodného úradu Žiar nad Hronom vyplýva, že v roku 1997 nebol overovaný podpis pani O. B..

Podľa § 80 písm. c /OSP, návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení,
či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

Podľa § 130 ods.1 obč. zák., ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec
alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.

Podľa § 134 ods. 1 Obč. zák., oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe
po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť.

Podľa § 134 ods. 2 Obč. zák., takto nemožno nadobudnúť vlastníctvo k veciam, ktoré nemôžu byť
predmetom vlastníctva, alebo k veciam, ktoré môžu byť len vo vlastníctve štátu alebo zákonom určených
právnických osôb ( § 125).

Podľa§134ods.3Obč.zák., dodobypodľaodseku1sazapočítaajdoba,poktorúmalvecvoprávnenej
držbe právny predchodca.
Súd mal za preukázané, že bol daný naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva, nakoľko
žalobou o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti možno dosiahnuť úpravu tvoriacu právny rámec,ktorý je zárukou odvrátenia budúcich sporov medzi účastníkmi. Bolo preukázané, že je ohrozené
právne postavenie navrhovateľov, ktoré nebolo možné iným právnym prostriedkom odstrániť, keďže ako
vlastníci sporných nehnuteľností sú na LV zapísaní odporcovia v l. až v 3. rade.

Vydržanie patrí k všeobecným originálnym spôsobom nadobudnutia vlastníckeho práva a pojmovo
predstavuje nadobudnutie vlastníckeho práva dlhodobou držbou oprávnenou osobou, ktorá nie je
vlastníkom. Predmetom vydržania môže byť hnuteľná aj nehnuteľná vec (vrátane bytov a nebytových
priestorov), ktorá je individuálne určená. K zákonným predpokladom vydržania patria: 1/ spôsobilý
predmet vydržania - akákoľvek vec, ktorá môže byť predmetom vlastníctva, okrem vecí, ktoré môžu byť

len vo vlastníctve štátu alebo zákonom určených právnických osôb,2/ oprávnená držba nadobúdateľa
veci v zmysle § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka v platnom znení, 3/ trvanie držby - oprávnená držba
veci musí trvať minimálne zákonom stanovenú dobu, pri hnuteľných veciach tri roky a pri nehnuteľných
veciach desať rokov; do tejto doby sa započítava aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny
predchodca, 4/ držba musí byť po celú dobu nerušená, 5/ držba musí byť dobromyseľná, 6/ musí byť
preukázaný titul nadobudnutia (o čom svedčí dlhotrvajúca, nepretržitá a nerušená držba)

Keďže v konaní bol preukázaný naliehavý právny záujem na určovacej žalobe, súd sa zaoberal tým, či
boli splnené podmienky na určenie vlastníckeho práva vydržaním. Svedkyňa Anna Kráľová potvrdila, že
navrhovatelia odovzdávali staršej panej sumu 60.000.-Sk, predmetom kúpy bol dom na ul. Cintorínskej
číslo 70. Aj keď si nepamätala, či išlo o zmluvu o predaji, nejaký doklad podpisovala. Súd mal za

preukázané,žedooprávnenejdržbyvstúpilinavrhovateliav1.a2.radedňom9.3.1997,keďnavrhovateľ
v 1. rade odovzdal sumu 60.000.-Sk Štefánii B. ako vlastníčke za predaj rodinného domu číslo 70
a pozemkov v Tekovských Nemciach a vlastníčka odovzdala predmet vydržania navrhovateľom. Od
tohto okamihu navrhovatelia v l. rade a v 2. rade sa cítili byť vlastníkmi sporných nehnuteľností. Takáto
dohoda bola stranami rešpektovaná, pôvodná vlastníčka odovzdala predmet vydržania(nehnuteľnosť)

do užívania navrhovateľom, ktorí ako držitelia prevzali nehnuteľnosť s úmyslom, že vec nadobúdajú
do svojej moci ako vlastníci. Teda stav, ktorý nastal, rešpektovali. Navrhovatelia nehnuteľnosť
rekonštruovali, v nehnuteľnosti bývajú, riadne platia dane ( potvrdené i výsluchom svedkyne Ing. S.
O.). Držba bola oprávnená s poukazom na § 130 obč. zák., pričom toto ustanovenie v pochybnostiach
uvádza, že držba sa má považovať za oprávnenú, t.j. dobromyseľnú. Odporcovia v l. až v 3. rade

spochybňovali oprávnenosť držby, na nich bolo v tomto smere dôkazné bremeno, aby preukázali opak,
avšak v konaní nepreukázali, že držba navrhovateľov nie je oprávnená. Dobrá viera ( ako predpoklad
oprávnenej držby ) je presvedčením nadobúdateľa, v danej veci navrhovateľov, že nekonali bezprávne,
keď začali užívať nehnuteľnosti. Súd mal za to , že navrhovatelia ako držitelia boli so zreteľom na
všetky okolnosti v dobrej viere, že im nehnuteľnosti patria, a to nielen zo subjektívnych predstáv

navrhovateľov, ale i z objektívnych hľadísk viažucich sa k právnemu dôvodu ( právnemu titulu ), z
ktorého sa odvodzoval vznik práva ( potvrdenie zo dňa 9.3.1997, zaplatená kúpna cena za predaj
rodinného domu a pozemkov). Navrhovatelia ako držitelia pri bežnej opatrnosti , ktorú možno vzhľadom
na okolnosti a povahu prejednávanej veci vyžadovať, nemali po vydržaciu dobu dôvodné pochybnosti
o tom, že im nehnuteľnosti nepatria. Držba navrhovateľov od roku 1997 až do roku 2012 bola pokojná,

dobromyseľná, nepretržitá a nikým nerušená ( potvrdil svedok B. M., ako i odporcovia v1. až 3. rade).
Bol preukázaný titul nadobudnutia ( potvrdenie zo dňa 9.3.1997), ktoré nemalo síce náležitosti zmluvy,
ale zmluvné strany takéto potvrdenie rešpektovali. Kúpna zmluva súdu nebola predložená, súd mal za
to, že došlo k realizácii kúpy nehnuteľnosti na základe neperfektnej zmluvy, ktorá nespĺňala zákonné
náležitosti, prišlo však zaplateniu kúpnej ceny a bolo zrejmé za aké nehnuteľnosti. Súd poukazuje i

na výpovede odporcov v l. až v 3. rade, ktorí zhodne sa vyjadrili na pojednávaní, že si mysleli, že
nehnuteľnosť ich stará mama predala, o nehnuteľnosť sa vôbec nezaujímali, boli vo vedomí, že ich stará
mama nehnuteľnosť predala. Navrhovatelia v l. a v 2. rade s nehnuteľnosťou nakladali dobromyseľne
po celý čas vydržania.

Bol podaný návrh na dodatočné prejednanie dedičstva ohľadom spornej nehnuteľnosti, ktorý bol podaný
až v roku 2012, tento však bol podaný s najväčšou pravdepodobnosťou na podnet pána Adamca, ktorý
bol druhom dcéry navrhovateľov a s ktorým mali navrhovatelia resp. ich dcéra konflikt. Odporcovia v l.
a v 2. rade potvrdili, že nehnuteľnosť mal záujem kúpiť pán F.. B. F. im predstavila odporkyňa v 3. rade,
ktorá tvrdila, že žiadneho pána F. nepozná. Súd však jej výpoveď považoval v rámci konania za účelovú,

vzhľadom k výpovedi odporcov v 1. a 2. rade. Súd mal za to, že navrhovatelia neboli v právnom omyle,
tak ako to udávali odporcovia, nakoľko dôverovali odporkyni v 3. rade, ktorá mala kúpne zmluvy predložiť
na zápis na kataster. O. práva si preverili na T. úrade, kde boli riadne evidovaní ako vlastníci.Keďže boli splnené všetky zákonom predpísané predpoklady vydržania, ktorým právnym následkom je
nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, súd návrhu v plnom rozsahu vyhovel.

O náhrade trov konania, vrátane trov štátu rozhodne súd do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo
veci samej s poukazom na § 151 ods. 3 OSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou
tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre.
Vodvolanísamápoprivšeobecnýchnáležitostiach(§42ods.3O.s.p.)uviesť,protiktorémurozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. ( 205 ods. 1 OSP ) .
Podľa § 205 ods.2 OSP odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.