Rozsudok ,
Potvrdzujúce, Prvostupňové nenapadnuté opravnými… Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 26. január 2015

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 2C/63/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5113205973
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 01. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Rybárik

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2015:5113205973.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred samosudcom JUDr. Jánom Rybárikom v právnej

vecinavrhovateľa:K.V.,nar.XX.X.XXXX,bytomF.XX/X,C.,právnezastúpený:JUDr.StanislavStehura,
advokát, Dolný Val 574/7, Žilina, IČO: 42219191, proti odporcovi: X. N., rod. U., nar. X.XX.XXXX, bytom
T. XXXX/XX, C., právne zastúpená: JUDr. Kecerová Veselá Anna, advokátka so sídlom Námestie SNP
2/2, Rajec, IČO: 37908928, o vydanie vecí, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh navrhovateľa o vydanie vecí z a m i e t a.
Navrhovateľ j e p o v i n n ý uhradiť odporcovi trovy právneho zastúpenia vo výške 637,84 Eur, a
to JUDr. Kecerovej Veselej Anne, advokátke na účet vedený vo VÚB, a.s., pobočka Rajec, č.ú.: L XXXX

XXXX XXXX XXXX XXXX, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal vydania vecí, ako stolný počítač, monitor Acer 17,
klávesnicu, myš, tmavomodré čalúnené rozkladacie kreslo, drevenú manželskú posteľ, rohovú
jedálenskú zostavu, kombinovanú chladničku s mrazničkou, sektorový drevený nábytok svetlohnedej
farby, vysávač značky ETA, rohovú jedálenskú zostavu, kombinovanú chladničku zn. Gorenje, drevenú
manželskú posteľ zn. Perla Pre prípad poškodenia zničenia, či iných skutočností znemožňujúcich
vydanie je odporkyňa povinná zaplatiť navrhovateľovi sumu 715 Eur za počítač. Za čalúnené kreslo 120
eur, sektorový nábytok sumu 300 eur, s úrokom z omeškania. Za ostatné veci ako chladnička, vysávač,

posteľ jedálenskú zostavu žiadal finančné vyporiadanie v sume 910 eur. Alternatívne teda žiadal, aby
mu odporkyňa zaplatila sumu 910 Eur + 715 eur spolu s 8,75% ročným úrokom z omeškania.
Svoj návrh v podstate odôvodnil tým, že odporkyňa je jeho bývalá priateľka, s ktorou od roku 2002 býval
v spoločnej domácnosti. Spoločnú domácnosť viedli v C. na ul. N. XX. Domácnosť opustil v roku 2006.
Do domácnosti nakúpil a priniesol viaceré hnuteľné veci. Z vecí patriacich do jeho výlučného vlastníctva,
ktoré mu odporkyňa zadržala, resp. nedovolila pri opustení domácnosti odviesť sa domáhal, aby tieto
veci mu vydala, resp., aby mu zaplatila sumu 1.625 Eur s príslušenstvom.

Odporkyňa podala proti návrhu navrhovateľa vzájomný protinávrh, kde žiadala, aby súd určil, že
je vlastníčkou hnuteľných vecí, a to tmavomodrého čalúneného rozkladacieho kresla a sektorového
nábytkusvetlohnedejfarby.Podľajejnázorusastalavlastníčkoutýchtohnuteľnýchvecí.Odporcaopustil
spoločnú domácnosť už v decembri 2005. Od tejto doby nakladá s hnuteľnými vecami ako s vlastnými
a je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľná, že jej veci patria v dôsledku udalosti, ktorou bola
reálna deľba všetkých hnuteľných vecí, ktoré si odporkyňa a navrhovateľ kúpili z finančných prostriedkov

patriacich jej a navrhovateľovi. Tento jej protinávrh súd zamietol.

Ďalej odporkyňa dokazovala, že čo sa týka stolného počítača, tak tento stolný počítač navrhovateľ
daroval jej dcére H. N.. Počas spoločného života k jej dcére nadobudol citový vzťah, dobre si sňou rozumel. Dcéra tento počítač užíva od doby, kedy jej bol darovaný, bol viac krát upravovaný
na náklady odporkyne. Boli v ňom vymenené niektoré komponenty, ktoré boli časom opotrebované.
Ďalej uvádzala, že v spoločnej domácnosti s odporcom žili od decembra 2001 do decembra 2005.

V roku 2001 začali bývať v prenajatom byte na Ul. R. 18X v C., v ktorom bývali do októbra 2002.
Neskôr sa presťahovali do bytu na Ul. N. v C., kde spoločne bývali do decembra 2005, kedy sa
navrhovateľ odsťahoval zo spoločnej domácnosti. Všetky spoločne kúpené veci patrili do podielového
spoluvlastníctva navrhovateľa a odporkyne napriek tomu, že kúpu hnuteľných vecí financovali jednak
zo spoločných finančných prostriedkov, za ktoré považovali mzdu a jednak z finančných prostriedkov,

ktoré odporkyňa nadobudla darom od svojej matky v celkovej sume 25.000,-Sk.

Predmetom tohto konania je teda návrh navrhovateľa o vydanie stolného počítača, monitoru,
tmavomodrého čalúneného rozkladacieho kresla, sektorového nábytku svetlohnedej farby ,chladničky,
rohového nábytku do kuchyne, vysávaču, postele resp. zaplatenie čiastky v sume 1.625 eur.

Súd na pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámil sa s rozhodnutím
Okresného úradu v Žiline o odňatí dávky sociálnej pomoci odporkyne, pracovnou zmluvou, darovacou
zmluvou, čestnými prehláseniami, písomnými vyjadreniami účastníkov konania, kúpnou zmluvou,
potvrdeniami o zakúpení spotrebného tovaru, daňovými dokladmi, príjmovými a pokladničnými dokladmi
a zistil nasledovné:

Navrhovateľ a odporkyňa boli dobrí priatelia a žili v spoločnej domácnosti od decembra 2001 do
decembra 2005. Vtedy sa navrhovateľ odsťahoval zo spoločnej domácnosti. Počas spolužitia nadobudli
viacerospotrebnýchvecíakopočítač,kreslá,rohovújedálenskúsúpravu,chladničku,sektorovýnábytok,
vysávač, televízor a podobne. Navrhovateľ sa domáhal vydania vecí - stolného počítača, tmavomodrého

čalúneného rozkladacieho kresla a sektorového dreveného nábytku. Naopak odporkyňa uvádzala, že
okrem iného nadobudli do podielového spoluvlastníctva aj televízor, DVD prehrávač, žehličku, domáce
kino, fotoaparát a rádio.

Predmetom sporu je teda vydanie vecí navrhovateľovi tak, ako je to konštatované vyššie.

Navrhovateľ a odporkyňa zotrvali na svojich písomných vyjadreniach. Súdu neunikla jedna závažná
skutočnosť, čo potvrdil aj navrhovateľ, že tento opustil spoločnú domácnosť v mesiaci december 2005.
Návrh na súd o vydanie vecí podal však až 25.2.2013, t.j. po 7 rokoch po odsťahovaní sa zo spoločnej
domácnosti. Z výsluchu navrhovateľa vyplynulo, že na súd sa obrátil s týmto návrhom po 7-ich rokoch

len z toho dôvodu, že stále dúfal a vyzýval odporkyňu, aby mu veci vydala. Až po márnom uplynutí tohto
rozhodujúceho obdobia sa domáhal vydania týchto hnuteľných vecí súdnou cestou.

Z ďalšieho výsluchu účastníkov konania, čo sa týka stolného počítača bolo preukázané a zhodne
to potvrdili aj účastníci, že stolný počítač kúpil navrhovateľ v roku 2006, t.j. v čase, keď už nežil v

spoločnej domácnosti s odporkyňou. Priniesol ho do bytu odporkyne, odkiaľ sa odsťahoval. Tento
počítač využívala pre svoje potreby dcéra odporkyne. Odporkyňa tvrdí, že počítač daroval navrhovateľ
jej dcére. Z pripojeného čestného prehlásenia dcéry odporkyne - H. N. vyplýva, že skutočne tej po
odchode zo spoločnej domácnosti kúpil navrhovateľ stolný počítač s monitorom a klávesnicou, ktorý jej
daroval ako darček k narodeninám.

Čo sa týka stolného počítača súd uzatvára, že vysvetlenie odporkyne sa javí logickejšie ako tvrdenia
navrhovateľa.Súduniejezrejmé,prečobykupovalstolnýpočítačdospoločnejdomácnosti,ktorúopustil.
Pravdepodobnejšie sa javí to, že skutočne k narodeninám tento počítač zakúpil dcére odporkyne H..

Čosatýkavydanieďalšíchvecí,domáhalsavráteniaajtmavomodréhočalúnenéhorozkladaciehokresla
ZIDY 2. Pre prípad poškodenia alebo zničenia žiadal uhradiť za toto čalúnené kreslo 120 Eur. Okrem
toho sa domáhal ešte vydania sektorového dreveného nábytku svetlohnedej farby pozostávajúci so
skriňového vešiaka, skriňovej police, nadstavby, štvoršuflíkovej komody a zrkadla na skriňu. Pre prípad
straty a poškodenia žiadal 300 Eur.

Z príjmového pokladničného dokladu vyplýva, že za kreslo značky ZIDY zaplatil dňa 29.10.2001 sumu
v tom čase 5.200,-Sk V čase podania návrhu, resp. doplneného návrhu dňa 9.12.2013, žiadal za tototmavomodré čalúnené rozkladacie kreslo sumu 120 Eur (3.615,12,-Sk). Za sektorový nábytok žiadal
sumu 300 Eur.
Z pripojeného dokladu - zasielateľského príkazu v rozhodujúcom čase dňa 27.11.2011 zaplatil za tento

nábytok 12.999,-Sk (431,48 Eur), za ktorý žiadal zaplatiť v súčasnosti 300 Eur.

Ako to už bolo spomínané, v priebehu konania podala odporkyňa protinávrh o určenie, že odporkyňa je
vlastníčkou hnuteľných vecí, vydania ktorých sa v konaní domáha navrhovateľ. Svoj návrh odôvodnila v
zmysle § 134 ods. 1 O.z. Navrhovateľ opustil spoločnú domácnosť v decembri 2005. Od tejto doby má

tieto veci v nepretržitej oprávnenej držbe, uplynutím trojročnej doby sa stala ich výlučnou vlastníčkou.

K tejto skutočnosti súd uvádza:
Predmetná vzájomná žaloba však nie je podľa názoru súdu prípustná, nakoľko predmet konania
vymedzený vzájomným návrhom odporkyne je doposiaľ k prejednávanému predmetu konania vo vzťahu
prejudiciality. Prejudiciálna otázka nemôže byť obsiahnutá vo výroku súdneho rozhodnutia, a teda o

nej súd nemôže rozhodovať v tom zmysle, že by takto uplatnenú vzájomnú žalobu pojal vo výroku
rozhodnutia. Návrh o vydanie veci je typickou žalobou na plnenie podľa § 80 písm. b/ O.s.p. Ide o typické
sporové konanie, v ktorom súd rozhoduje deklaratórne, teda deklaruje, že povinnosť žalovaného vo
sfére hmotného práva existuje alebo neexistuje a táto deklarácia sa prejavuje buď zamietavo vo výroku
rozhodnutia alebo naopak vo výroku rozhodnutia ukladajúceho odporcovi túto hmotno-právnu povinnosť

splniť. Samotným právoplatným rozhodnutím súdu o povinnosti plniť alebo neplniť bude vyriešená aj
prejudiciálna otázka existencia, či neexistencie práva, či právneho vzťahu, z ktorého povinnosť plniť
vzišla, a to bez ohľadu na tú skutočnosť, že toto posúdenie nebude obsiahnuté vo výroku rozhodnutia.
Inak povedané, návrh na plnenie v zásade konzumuje určovací návrh, resp. žalobu.
Z uvedených dôvodov súd nepripustil vzájomný návrh odporkyne a na tento prihliadal ako na jej účelnú

obranu.

Podľa § 126 ods. 1 O.z. vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva
neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.

Základnou podmienkou úspechu vlastníckej žaloby je preukázanie vlastníckeho práva (aktívna
legitimácia). Ani preukázaním vlastníckeho práva nemusí byť nárok na ochranu opodstatnený, ak
odporca má právo na užívanie veci alebo na zasahovanie do vlastníckeho práva na základe platnej
zmluvy vecného bremena alebo iných skutočností. Základným predpokladom úspešnosti návrhu na
vydanie veci je, že sa vec neoprávnene nachádza vo faktickej moci inej osoby než vlastníka. Ak by

odpadla základná podmienka vindikačnej žaloby, jej predmet, v dôsledku zničenia, odcudzenia, resp.
spotrebovania veci, vlastník by sa mohol domáhať náhrady škody, takže by išlo o obligačnoprávny vzťah.

Súd v zmysle vyššie citovaného ustanovenia dáva do pozornosti nasledovné:
Zhodne účastníci konania počas celého konania uvádzali, že sa spoznali ešte v roku 1999. V tom

čase pracoval navrhovateľ ako vojak z povolania. Na rôznych misiách zarobil dostatok finančných
prostriedkov. Od decembra 2001 začali žiť v spoločnej domácnosti najskôr v prenajatom byte na Ul. R.,
neskôr v roku 2002 sa presťahovali na Ul. N.
v C., kde spoločne bývali do decembra 2005. Byt získali od Y. C.. Spoločne si začali zariaďovať aj
domácnosť. Nakúpili do domácnosti spotrebný tovar ako nábytok, rohovú sedaciu súpravu, televízor,

prehrávač, chladničku, domáce kino, fotoaparát, čalúnené rozkladacie kreslo, sektorový nábytok,
vysávač, manželskú posteľ. Zhodne uvádzala tieto skutočnosti aj odporkyňa, pričom uviedla, že drevenú
manželskú posteľ Perla, rohovú jedálenskú zostavu Tempo Kondela, kombinovanú chladničku s
mrazničkou značky Gorenje a vysávač ETA Swing už nie je možné vydať. Tieto veci v dôsledku
opotrebovania boli zničené. Navrhovateľ za tieto veci žiadal náhradu vo výške 910 Eur / za manželskú

posteľ 410 Eur, za rohovú zostavu 180 Eur, za kombinovanú chladničku 290 Eur a za vysávač 30 Eur/.

Podľa názoru súdu všetky veci, ktoré boli zakúpené do domácnosti, boli kupované spoločne oboma
účastníkmikonania,t.j.navrhovateľomaodporkyňou. Vspoločnejdomácnostižiliajsdcérouodporkyne,
v tom čase mal. H.. Obaja v tom čase pracovali a spoločnú domácnosť financovali jednak zo spoločných

finančných prostriedkov, za ktoré považoval súd mzdu, ktorú obaja v čase trvania ich spoločnej
domácnosti zarobili a jednak z finančných prostriedkov, ktoré mal našetrené navrhovateľ, resp. ktoré
nadobudla odporkyňa darom od svojej matky X. U. v celkovej hodnote 25.000,-Sk.Túto skutočnosť potvrdzuje aj priložená darovacia zmluva, z ktorej vyplýva, že X. U. ešte dňa 10.11.2001
svojej dcére X. N. darovala sumu 25.000,-Sk na účel kúpy nábytku, vybavenia a zariadenia bytu.
Darovaciu zmluva je podporená aj čestným prehlásením darkyne zo dňa 26.5.2014. Je zrejmé, že

skutočne svojej dcére poskytla peňažný dar. Bolo to v čase, keď sa nasťahovali s priateľom do bytu,
ktorý získali od mesta C.. Z darovaných finančných prostriedkov, podľa jej vyjadrenia, zakúpila sektorový
nábytok, žehličku, rohovú sedaciu súpravu. Finančné prostriedky nestačili, tak jej zapožičala ešte ďalšiu
sumu, a to sumu 10.000,-Sk.

Súd má za to, že všetky veci, ktoré boli zakúpené počas spoločného žitia a spolunažívania účastníkov
konania patria výlučne do podielového spoluvlastníctva účastníkov.

V zmysle § 136 ods. 1 O.z. vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých spoluvlastníkov. Spoluvlastníctvo
je podielové alebo bezpodielové.

Keď súd uzatvoril, že sa jedná o podielové spoluvlastníctvo k veciam, ktoré nadobudli spoločne
účastníci, na túto skutočnosť pri rozhodovaní bral zreteľ. Nie je možné v danom prípade hovoriť, že
všetky spotrebné veci, ktoré zakúpili ako zariadenie do svojho bytu, patria do výlučného vlastníctva
navrhovateľa. Je zrejmé, že tento mal ako vojak z povolania našetrené finančné prostriedky, ktoré
pochádzali z misií, ktoré absolvoval. Ale bola to aj odporkyňa, ktorá v tom čase pracovala, poberal mzdu,

dostala dar od svojej matky - finančnú hotovosť, dokonca si zobrala od tejto aj pôžičku. Spoločne viedli
domácnosť, spoločne platili účty, spoločne hradili náklady spojené s užívaním bytu, žili ako manželia.
Súd je toho názoru, že všetky tieto veci, ktoré zakúpili do spoločnej domácnosti, získali do podielového
spoluvlastníctva.

Podielové spoluvlastníctvo k hnuteľným veciam nadobudnutým od decembra 2001 do decembra 2005
si účastníci zrušili a vzájomne vyporiadali dohodou podľa § 141 O.z. po ukončení ich vzťahu v decembri
2005tak,žehnuteľnévecisivzájomnereálnerozdelili.Hnuteľnéveciakonapr.televízor,DVDprehrávač,
domáce kino, fotoaparát, pripadli do vlastníctva navrhovateľovi a ostatné veci, ktorých sa domáha
navrhovateľ, aby mu boli vydané, ostali odporkyni.

Čo sa týka počítača, to už súd vyššie uviedol, že tento zakúpil navrhovateľ začiatkom roka 2006, t.j. v
dobe, keď už nežil v spoločnej domácnosti s odporkyňou. Tento, aj podľa názoru súdu, daroval dcére
odporkyne H., s ktorou počas vzťahu s odporkyňou žili v spoločnej domácnosti.
K tejto nadobudol citový vzťah, dobre si s ňou rozumel. Počítač jej daroval, aby sa H. mohla zdokonaliť
s obsluhou tohto počítač, hrať na ňom hry a podobne. Zdá sa byť nelogické, aby kupoval do spoločnej

domácnosti počítač, keď v tejto spoločnej domácnosti nežil, bol odsťahovaný. Podľa názoru súdu
navrhovateľ nepreukázal svoje výlučné vlastnícke právo k týmto hnuteľným veciam. Po tom, ako
opustil spoločnú domácnosť, si zobral veci a prakticky konkludentne sa účastníci dohodli na zrušení a
vyporiadaní podielového spoluvlastníctva.

Navyše až 25.2.2013 podal navrhovateľ návrh na vydanie vecí. Zo spoločnej domácnosti sa odsťahoval
v roku 2005. Pokým mal pochybnosti o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva, resp.
pokým sa domnieval, že veci, ktoré ponechal odporkyni, sú jeho vlastníctvom, mal okamžite podať
návrh na vydanie týchto vecí. Urobil tak po viac ako 7-ich rokoch a jeho návrh sa javí ako absolútne
neopodstatnený. V tomto smere súd prihliadol aj na obranu odporkyne, ktorá podala vzájomný

protinávrh /súd ho nepripustil/, ktorým sa domáhala určenia vlastníckeho práva k hnuteľným veciam,
ktoré ostali v jej domácnosti.

Čo sa týka ďalších návrhov navrhovateľa, ktorý žiadal, aby súd nariadil vo veci znalecké dokazovanie,
ktorýmbysaohodnotiliužmomentálneneexistujúceveci,resp.existujúceveci,tentonávrhsúdzamietol.

Hnuteľné veci, ako to vyplýva z časti priložených pokladničných dokladov o kúpe, boli zakupované v
roku 2001. V súčasnosti je rok 2015. Odporca opustil spoločnú domácnosť v decembri roku 2005. Takéto
dokazovanie sa javilo súdu ako nadbytočné už aj vzhľadom na vyššie uvádzané, že považoval tento
spotrebný tovar, ktorý zakúpili do spoločnej domácnosti, za podielové spoluvlastníctvo účastníkov a za
spoluvlastníctvo,ktorébolovyporiadanédňom,kedynavrhovateľopustilspoločnúdomácnosť.Následne

rozhodol súd tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

O trovách konania rozhodoval súd v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. V tomto konaní bola úspešná odporkyňa,
ktorej priznal trovy právneho zastúpenia. Odporkyňa bola zastúpená JUDr. Kecerovou Veselou Annou,ktorá si vyčíslila trovy právneho zastúpenia v celkovej výške 637,84 Eur. Odmenu advokáta za jeden
úkon v zmysle vyhl. č. 655/2004 vyčíslila v zmysle § 11 ods. 1 písm. a/ cit. vyhlášky. Trovy si vyčíslila
za nasledovné úkony:

- 27.3.2013 prevzatie a príprava veci 60,07 Eur,
- 4.4.2013 písomné podanie na súd, vyjadrenie odporkyne k návrhu navrhovateľa 60,07 Eur,
- 9.12.2013 pojednávanie OS Žilina 60,07 Eur,
- 26.5.2014 písomné podanie na súd, vzájomný návrh odporkyne o určenie vlastníckeho práva k
hnuteľným veciam 61,87 Eur,

- 26.5.2014 pojednávanie OS Žilina 61,87 Eur,
- 26.1.2015 pojednávanie OS Žilina 64,53 Eur.
Spolu za tieto úkony 368,48 Eur.

Ďalej si účtoval režijný paušál bez DPH:
- 3x režijný paušál v roku 2013 - 23,43 Eur,

- 2x režijný paušál v roku 2014 - 16,08 Eur,
- 1x režijný paušál v roku 2015 - 8,39 Eur.
Spolu 47,90 Eur.

Ďalej si účtoval náhradu cestovného (základná náhrada + spotrebované pohonné hmoty) § 16 ods. 4

cit. vyhl.:
- vykonaná cesta dňa 9.12.2013 Rajec - Žilina a späť 44 km, základná náhrada 0,183 Eur, spotreba
7,10 litrov, cena za liter 1,14 Eur, t.j. 11,61 Eur,
- vykonaná cesta dňa 26.5.2014 Rajec - Žilina a späť 44 km, základná náhrada 0,183 Eur, spotreba
7,10 litrov, cena za liter 1,13 Eur, t.j. 11,58 Eur,

- vykonaná cesta dňa 26.1.2015 Rajec - Žilina a späť 44 km, základná náhrada 0,183 Eur, spotreba
7,10 litrov, cena za liter 1 Eur, t.j. 11,18 Eur.
Náhrada cestovného za vykonané cesty spolu 34,37 Eur.

Ďalej si účtoval náhradu za stratu času (čas strávený cestou):

- 9.12.2013 cesta Rajec - Žilina a späť, počet aj začatých hodín 2 - 13,01 Eur, spolu 26,02 Eur,
- 26.5.2013 cesta Rajec - Žilina a späť, počet aj začatých hodín 2 - 13,40 Eur, spolu 26,80 Eur,
- 26.1.2015 cesta Rajec - Žilina a späť, počet aj začatých hodín 2 - 13,98 Eur, spolu 27,96 Eur.
Náhrady straty času spolu 80,78 Eur.

Náhrada trov právneho zastúpenia spolu 531,53 Eur + 20% DPH je suma 106,31 Eur. Celková náhrada
spolu s DPH = 637,84 Eur.

Súd sa oboznámil s takto vyčíslenými trovami právneho zastúpenia a konštatoval, že tieto boli vyčíslené
v súlade s vyhl. MS SR o odmenách a náhradách advokátov č. 655/2004 Z.z. a priznal ich tak, ako je

to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho
robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté

dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné

dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 221 ods. 1 OSP, súd rozhodnutie zruší, len ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo
konanie,
e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto
samosudcu rozhodoval senát,
h) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované
dôkazy.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 OSP, skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom
prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom
len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,

b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 2 OSP, ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa
§ 120 ods. 2.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal

na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a

exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov ); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady

súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( zákon č.
65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov ).