Rozhodnuté bolo na súde Mestský súd Košice
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Margaréta Jurková Žoldáková
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 3T/34/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7114010864
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Margaréta Jurková Žoldáková
ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2015:7114010864.1
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Margaréty Hlaváčkovej a členov
senátu JUDr. P. D. P. Q. B. v trestnej veci obž. T. B. za zločin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm.
a) Trestného zákona na hlavnom pojednávaní konanom dňa 30.04.2015 takto
r o z h o d o l :
Obžalovaný
T. B. P. R. P. , N.. XX.XX.XXXX M. K., C. A. K. XX, K.,
j e v i n n ý , ž e
v úmysle získať neoprávnený majetkový prospech, pod zámienkou sprostredkovania prevodu členských
práv a povinností člena stavebného bytového družstva k trojizbovému byt Č.. XX N. S. L. XX v Košiciach
ako splnomocnený zástupca D. T., N.. XX.XX.XXXX, C. A. S. XX, K. dňa 01.06.2012 v Košiciach N. L..
M. XX N. B. A. F. K. J., sprostredkoval N. P. V., N.. XX.XX.XXXX, C. A. Š. C. XX, K. prevod členských práv
a povinností člena stavebného bytového družstva D. T. s právom užívať trojizbový družstevný byt Č.. XX
N. L. S. XX v Košiciach za sumu 52.000,- Eur, ktorá mu však vyplatená nebola, následne dňa 31.07.2012
N. B. A. F. K. J. sprostredkoval N. K. W., N.. XX.XX.XXXX, C. A. X. XX, K. prevod členských práv a
povinností člena stavebného bytového družstva P. V. s právom užívať ten istý trojizbový byt Č.. XX N. L..
S. XX M. K. bez akéhokoľvek finančného plnenia a dňa 02.08.2012 N. B. A. F. K. J. sprostredkoval N. J..
Š. W., N.. XX.XX.XXXX, C. A. M. X, K. prevod členských práv a povinností člena stavebného bytového
družstva K. W. s právom užívať ten istý trojizbový družstevný byt Č.. XX N. L.. S. XX v Košiciach za sumu
50.000,- Eur, z ktorej utŕžil sumu 28.600,- Eur, pričom už pri jednotlivých prevodoch členských práv a
povinností člena bytového družstva vedel, že finančné prostriedky utŕžené za prevod členských práv a
povinností člena stavebného bytového družstva neodovzdá D. T., čím takto svojím konaním uviedol D.
T. do omylu a spôsobil jej škodu vo výške 40.000,- Eur,
t e d a
na škodu cudzieho majetku sa obohatil tým, že uviedol niekoho do omylu a spôsobil tak na cudzom
majetku značnú škodu,
t ý m s p á c h a l
zločin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm. a) Trestného zákona.
Za to sa odsudzuje
Podľa § 221 ods. 3, § 38 ods. 2 Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere 3 (troch) rokov.
Podľa § 51 ods. 1 Trestného zákona za podmienok uvedených v § 49 ods. 1 Trestného zákona výkon
trestu odňatia slobody podmienečne odkladá za súčasného uloženia probačného dohľadu nad jeho
správaním v skúšobnej dobe.
Podľa § 51 ods. 2 Trestného zákona pri určení probačného dohľadu určuje skúšobnú dobu vo výmere
3 (troch) rokov.
Podľa § 51 ods. 2, ods. 4 písm. c) Trestného zákona ukladá povinnosť spočívajúcu v príkaze nahradiť
v skúšobnej dobe D. T., N.. XX.XX.XXXX, W. A. S. XX, K., spôsobenú škodu vo výške 40.000,- Eur. o d ô v o d n e n i e :
Obžalovaný T. B. na hlavnom pojednávaní využil svoje zákonné oprávnenie a odmietol vypovedať. Z
prečítanej zápisnice o výsluchu obžalovaného v prípravnom konaní vyplýva, že sprostredkoval prevod
práv k družstevnému bytu W. T. na P. V., ktorý mu za byt nezaplatil. Na základe tejto skutočnosti podal
trestné oznámenie, kde na OR PZ, OKP Košice je vedené trestné konanie. V celom rozsahu poprel
akúkoľvek svoju účasť na ďalších uskutočnených prevodoch práv k bytu na osobu W. W. a následne na
W. J.. W.. Jeho obrana spočíva v tom, že ak by mal možnosť zabezpečiť prevod práv z P. V. tak by tieto
práva previedol späť na pani T.. K tomuto však nemohlo dôjsť aj z toho dôvodu, že P. V. ešte predtým
ako ho obvinený oslovil previedol práva k bytu na tretiu osobu.
Svedkyňa B. V., pracovníčka B. A. F.B. K. J. B. B. N. M. L. XX, na hlavnom pojednávaní uviedla, že
pri prevode bytu N. L. S. X zo dňa 01.06.2012 boli prítomné W. T. a W. V.. Ona bola osobne prítomná
len pri štvrtom prevode v rámci ktorého J.. W. vykonal prevod na W. X.Ú. za prítomnosti oboch osôb,
t.j. W. a X. zo dňa 05.03.2013. K účasti, resp. prítomnosti obžalovaného T. B. pri ostatných prevodoch
predmetného bytu uviedla, že síce nepozná jeho vzťah k dotknutým osobám, ale vie, že stále bol
prítomný, informoval sa, či prišiel ten, ktorý je prevádzajúci alebo nadobúdateľ alebo neprišiel a v rámci
rôznych úkonov spojených s prevodom členských práv sa informoval o veci. Prevod členských práv
bytu bol vykonaný z W. P. V. na W. W. 30.07.2012, ktorý realizovala jej kolegyňa, W. R.Á.. V čase,
keď bol uskutočnený posledný prevod tak SBD bolo doručené uznesenie súdu obžalovaným, t.j. dňa
03.08.2012 týkajúci sa predbežného opatrenia o zákaze nakladať s členskými právami člena SBD k
predmetnému bytu. Tento zákaz bol uložený P. V.. Následne potom bolo lustrované na okresnom súde,
či nebol podaný návrh navrhovateľkou T. na neplatnosť kúpnej zmluvy. Svedkyňa sa nevedela vyjadriť
ďalej k prítomnosti obžalovaného pri poslednom prevode členských práv k predmetnému bytu a zároveň
poprela to, žeby boli pri takomto prevode vyplácané nejaké peniaze. Svedkyňa opakovane uviedla, že pri
prevode členských práv bytu sú stále prítomný prevádzajúci a nadobúdateľ, ale môže tam byť prítomná
aj tretia osoba ak si to jedná zo strán vyžiada.
Svedkyňa poškodená D. T. uviedla, že obžalovaného v máji 2012 oslovila a dala mu splnomocnenie
na základe ktorého mal vyhľadať kupcu k bytu N. L. S. XX, na ktorého by potom neskôr boli prepísané
členské práva. Obžalovaný vybavil všetky náležitosti, ktoré boli potrebné, V. sa dostavil na prevod,
podpísal to s tým, že W.N. B. sa odovzdajú peniaze, z ktorých si on odráta províziu a poplatky,
avšak k dnešnému dňu žiadne peniaze nedostala. Nadobúdateľ P. V. mu žiadne peniaze nedal. Potom
prostredníctvom právničky obžalovaného W. R. bol podaný návrh na predbežné opatrenie, predmetom
ktorého bolo zákaz nakladať V. s bytom N. L. S. XX. Neskôr obžalovaný povedal, že na V. dáva
trestné oznámenie a treba vyčkať na vyjadrenie vyšetrovateľa PZ. Po nejakom čase prišiel obžalovaný
s návrhom, že keď sa členské práva prepíšu z V. na tretiu osobu a tieto peniaze budú vyplatené
treťou osobou tak takýmto spôsobom sa ona, poškodená, môže dostať k peniazom za byt. Potom
už nasledovali rôzne obštrukcie, nebolo zrejmé, či sa prepíše alebo neprepíše tento byt. Na to jej
oznamovala pani z SBD, že sa byt prepisuje tak ihneď požiadala obžalovaného, aby tam išiel a dával
pozor. Obžalovaný sa aj mal dostaviť na SBD, čo zistila keď mu telefonovala. Neskôr sa dozvedela, že
ani druhý kupujúci to nezaplatil a prepísal sa byt na ďalšieho, kedy jej obžalovaný povedal, že dostane
polovicu peňazí a potom druhú v splátkach v dvojtisícových splátkach. V októbri roku 2013 sa dozvedela,
že dostane peniaze od V. rodičov, lebo sa cítia za to zodpovedný, že to neurobil ich syn. To boli posledné
kontakty s obžalovaným.
S pani W. sa vôbec nestretla a pán W. jej povedal, že má odvolať predbežné opatrenie, nakoľko
kúpil jej byt a nemôže s ním ďalej nič robiť. Svedkyňa poškodená s odstupom času zistila, že urobila
chybu, že neuzatvorila s obžalovaným zmluvu o sprostredkovaní prevodu bytu, ale len obžalovaného
splnomocnila.
Svedok P. V. na hlavnom pojednávaní uviedol, že bol oslovený svojím otcom P. Ľ. C. s tým, že bude
na neho prepísaný byt. Vtedy aj spoznal obžalovaného, s ktorým išli k notárovi a podpísali čestné
prehlásenie, že prevzal od C. 50.000,- Eur a že obžalovaný B. prevzal od neho tie peniaze. Dohoda
bola taká, že peniaze dostanú až večer. Potom išli na SBD na ulicu M., kde stretol poškodenú a byt
bol prepísaný na neho. Neskôr prišiel za ním obžalovaný, že C. ho nevyplatil a byt sa má vrátiť. Znovu
potom išli na SBD a byt bol prepísaný na W. W.. Prevod bol vykonaný v ten istý deň ako dostal informáciu
o nevyplatení peňazí C.. Obžalovaný B. zaplatil všetky poplatky aj prvý aj druhýkrát. Zároveň uviedol,že obžalovaný bol prítomný aj pri druhom prevode bytu. K dôvodu prečo C. nevyplatil peniaze svedok
vedel len to, že mal s obžalovaným nejaké spory a že mu obžalovaný dlhoval peniaze.
Na otázku súdu, keďže neboli vyplatené peniaze za prevod bytu prečo byt nebol vrátený pani T. svedok
uviedol, že mu to povedal obžalovaný, že byt je potrebné previesť na inú osobu. Svedok zároveň poprel
tvrdenie, že zobral od S. 52.000,- Eur. K obom čestným prehláseniam, predmetom ktorých bolo to, že
mal prevziať do C. 52.000,- Eur a že tieto peniaze mal potom odovzdať B. sa nezakladajú na pravde a
tieto boli podpísané skôr ako bol prevádzaný byt. Tieto čestné prehlásenia si schoval C.. Na celú situáciu
reagoval spolu s otcom tak, že nechcú mať s tým nič spoločné a byt chceli vrátiť pánovi B.. Taktiež k
predmetnej veci uviedol, že sa dozvedel, že B. mal finančnú dlžobu vo vzťahu k C..
Svedok Q. W. na hlavnom pojednávaní uviedol, že je druh svedkyne K. W.. Na hlavnom pojednávaní
uviedol, že obžalovaného pozná a v minulosti mal finančné problémy preto prišiel za jeho družkou K.
W., že má nejaký byt na Ťahanovciach a že keď ho prepíše na seba tak z toho bytu jej vráti dlžnú sumu
21.400,-Eur.Taksaajstalo,družkaišlasobžalovanýmaprepísalabytnaseba,bytsapredalza50.000,-
Eur, z ktorej sumy si družka zobrala dlžobu v sume 21.400,- Eur a zvyšok sa vrátil obžalovanému v
prítomnosti Q. N. za realitnú kanceláriu P. a jeho. Peniaze boli v obálke, ktoré sa prepočítali a ešte bolo
spísané, že obžalovaný už nemá žiadne pozdĺžnosti vo vzťahu k jeho družke. Predpokladá, že to bola
forma čestného prehlásenia. Peniaze preberala jeho družka na byte od pracovníka realitnej kancelárie a
na Terase v obchodnom centre E. bola zvyšná suma po odrátaní 21.400,- Eur vyplatená obžalovanému.
Svedkyňa K. W. na hlavnom pojednávaní uviedla, že na základe o zmluve o pôžičke požičala
obžalovanému B. 21.400,- Eur, kde prešiel asi rok a stále jej peniaze nevracal. Neskôr prišiel s návrhom,
že má byt, ktorý prepíše na ňu a ona ho môže predať a z utŕženej čiastky nech si odráta pôžičku. Tak sa
aj stalo na R. M. M. Y. E., kde zo sumy 50.000,- Eur si odrátala 21.400,- Eur a 28.600,- Eur odovzdala
obžalovanému. Pri prevzatí kúpnej ceny bol prítomný Q. N.. Svedkyňa zdôraznila aj to, že obžalovaný
si prepočítal tých 28.600,- Eur. Zároveň svedkyňa dôrazne uviedla, že veci, to znamená zabezpečenie
podkladov vybavoval všetko obžalovaný a jej dával len podpisovať príslušné listiny. Taktiež svedkom
toho, že ponechala len 21.400,- Eur bol W. W..
Súdsvedkyniuložilpovinnosťzabezpečiťdokladouznanídlhu,čosvedkyňaajurobilaapríslušnýlistinný
doklad súdu zaslala. Tvrdenia svedkyne vyplývajú z čestného prehlásenia zo dňa 01.08.2012, overené
u notára s tým, že obžalovaný T. B. vrátil celú dlžnú čiastku v plnom znení uvedenú v zmluve o pôžičke
zo dňa 23.09.2011 a dodatku č. 1 zo dňa 14.05.2012.
Svedok J.. Š. W., pracovník realitnej kancelárie, na hlavnom pojednávaní uviedol, že v jeho realitnej
kancelárii ho navštívil jeden pán s pánom W. s tým, že chcú predať družstevný byt, pričom sa dohodli
navzájom, že kúpna bude 50.000,- Eur. Neskôr došiel aj W. W. s W. W., ktorá bola majiteľkou bytu,
taktiež bol s nimi prítomný aj priateľ W. W. a že kúpnu cenu akceptujú. Byt ešte pred kúpou si chcel
skontrolovať a prehliadnuť, pričom bolo dohodnuté, že obžalovaný B. mu ukáže tento byt. Pri platbe sa
dohodli, že chcú peniaze v hotovosti. Prehliadka bytu prebehla na ulici S. za prítomnosti obžalovaného
tak, že videl len byt, ale od pivničných priestoroch obžalovaný nemal kľúče. V deň prevodu bytu ráno z
M. banky prebral 50.00,- Eur v hotovosti a odtiaľ išiel na SBD, kde ho už čakali obžalovaný B., W. a W..
Potom ako im ukázal peniaze, podpísali zmluvy o prevode bytu, bol zaplatený poplatok za prevod s tým,
že ich vyzval, aby išli k notárovi, kde sa celý proces ukončí podpísaním kúpnej zmluvy. Vtedy obžalovaný
povedal, že už tam nemusí byť a išiel preč. Po podpísaní zmlúv pred notárkou išli na byt na ulicu S. kde
odpísali stav elektriny, vody a plynu, podpísali preberací protokol a odovzdal pani Prokopovej 50.000,-
Eur, ktorá si ich prepočítala. Pamätá si ešte na to, že ich prepočítavala a delila na dve časti. Potom ich
odviezol na R. M. K. Y. E., kde mala mať W. W. nejakú krčmu. O dva dni na to mu volal obžalovaný B.,
že mu má zaplatiť cca 20.000,- Eur, inak byt neprevedie na neho. Vtedy ostal z toho veľmi zaskočený a
bránilsatým,žepeniazepredsazaplatil.Vtedymuobžalovanýoznámil,žeondalnadružstvopredbežné
opatrenie, t.j. zákaz nakladania s nehnuteľnosťou, lebo neboli vyplatené peniaze. Ihneď sa informoval
na družstve, kde mu pracovníčka družstva povedala, že je tam nejaké predbežné opatrenie. Znovu volal
obžalovanému, ktorý mu povedal, že on peniaze nedostal a potrebuje vyplatiť ďalšie peniaze. Neskôr
sa dohodli, že sa stretnú u pani Prokopovej v jej podniku, kde sa odohralo „nechutné divadlo“, ktoré
ako keby bolo nahraté na neho. Svedok im povedal, že kúpnu cenu vyplatil a nech ho do toho ďalej
nezaťahujú. Neskôr ho kontaktoval W. W. s tým, že či ho oslovoval ešte W. B., ale on mu povedal, že sa
so B. nechce už viac stretnúť, tak sa s W. dohodli, že je potrebné zrušiť predbežné opatrenie, pretože
mu na družstve povedali, že kým tam bude, tak byt na neho neprepíšu. V dôsledku týchto okolností
navštívil poškodenú pani T., ktorá mu uviedla, že od W. B. nedostala ani cent a jeho (obžalovaného)
poverila, aby predal jej byt a že peniaze jej vyplatí. Neskôr zistil na súde, že na predbežné opatrenie,
zákaz nakladania s nehnuteľnosťou bola určená lehota niekoľko dní s tým, že lehota uplynula a W. T.nepredložila žiadne podklady k tomu, aby predbežné opatrenie nadobudlo právoplatnosť a preto bolo
predbežné opatrenie zrušené. Následne asi o sedem, osem mesiacov byt predal.
Svedok X. S. na hlavnom pojednávaní uviedol, že obžalovaného nepozná. Jeho prvýkrát oslovil Ľ. C. s
tým, aby kúpil byt od W. V. z dôvodu, že bola dobrá kúpna cena a tento byt sa mohol prerobiť v rámci
ich firmy W. K.. Kúpna cena mala byť 52.000,- Eur. Tieto peniaze odovzdal Ľ. C. za prítomnosti W. V..
On dal potom ten byt vypratať, nakoľko bol v dezolátnom stave, aj ho vymaľoval. Po príchode na bytové
družstve, kde bol požiadať o listiny potrebné k prevodu členstva mu bolo oznámené, že tento byt bol
dva alebo trikrát predaný. Z toho dôvodu podal trestné oznámenie na pána V..
Svedok Ľ. C. na hlavnom pojednávaní uviedol, že predmetný byt predával T. B. a záujem o neho mal pán
S.. Pri rozhovore o predmetnom byte bol prítomný aj M. V.. Nakoľko S. nechcel, aby V. vedel, že chce byt
kvôli tomu, že V. mu dlhoval nejaké peniaze tak mu tieto peniaze mu odovzdal S. v Š. A. v servise a tieto
vzápätí odovzdal V.. Jednalo sa o sumu 52.000,- Eur. Následne pána V. odviezol na bytový podnik na
ulicu Vojenskú, kde sa už nachádzal V. B., na ktorého sa mal byt prepísať. Neskôr prišiel aj obžalovaný
T. B., kde im dal vytlačené čestné prehlásenia, aby ich išli potvrdiť. Potvrdili sa čestné prehlásenia, že
V. V.. prevzal od neho peniaze a že obžalovaný B. tiež prevzal peniaze od V.. Obžalovaný mu dal ešte
listiny z bytového družstva a s S. ešte v ten deň urobili zmluvu o prevode členských práv na S., nakoľko
mu na to dal V. V.. splnomocnenie. S. neskôr tú zmluvu podal na bytové družstvo, kde bolo zistené, že
prešlo niekoľko prevodov na tento byt a že je problém.
Svedok M. V. na hlavnom pojednávaní uviedol, že obžalovaný T. B. si chcel požičať od Ľ. C. 52.000,-
Eur na kúpu bytu. Neskôr sa dohodli, že byt, ktorý sa pôjde kúpiť sa napíše na priateľku C., F. V.. Dňa
01.06.2012 sa stretli T. B. s Ľ. C., kde bol aj on prítomný a tam dal C. T. B. 3.000,- Eur na pozdĺžnosti,
ktoré boli na danom byte. Po tom, keď pozdĺžnosti boli zaplatené a bol o tom informovaný aj Ľ. C. a
jeho priateľka odmietla nechať na seba prepísať byt tak ho C. presvedčil, aby tento byt prepísali na jeho
syna. Ešte v ten deň išli na ulicu C. F. K. Ľ. C., kde boli vytlačené čestné prehlásenia, ktoré sa išli overiť
k notárovi o odovzdaní peňazí z Ľ. C. na V. V.. a z V. V.. na T. B.. Bolo aj tretie čestné prehlásenie, avšak
to nevie na koho bolo. Vie, že T. B. išiel ešte za Q.. D.N., čo mu nakázal C., že peniaze mu má dať on.
Spočiatku neveril obžalovanému, že C. mu nedal peniaze, lebo ešte s menovaným nemal skúsenosti.
Následne na druhý deň došiel za ním obžalovaný aj s Q. W., kde neustále opakovali, že ani od C. ani od
Q.. D. nedostali žiadne peniaze a C. sa zatajuje. Opakovane za ním chodil obžalovaný a prehováral ho,
aby ten byt vrátil. Po niekoľkých týždňoch zadržali jeho syna kvôli tomu, že T. B. aj s W. T. ho obvinili,
že bol na neho prepísaný byt a C. mu peniaze nedal. Následne na to mu C. ukázal čestné prehlásenie,
kde jeho syn T. B. mal dať peniaze a žiadal ho, aby aj s jeho synom tvrdil, že videli ako odovzdáva T. B.
peniaze a že sa nemá o to ďalej starať, že všetko vybaví s advokátom Q.. D.. Neskôr zistil aká je pravda,
keď po opakovaných žiadostiach sa C. stále vykrúcal a nechcel mu otvorene povedať, či dal B. peniaze.
Zistil, že mal v plán tento byt s S. prenajímať a na tento byt chceli zobrať hypotéku. Taktiež mu navrhol,
že môže, keď sa bojí previesť byt zo syna na X. S.. Potom o niekoľko týždňov vrátil byt T. B., ktorý išiel
z jeho syna prepísať byt na W.E. družku. Neskôr C. využil čestné prehlásenie, ktoré mal overené, že
odovzdal jeho synovi peniaze a to tak, na podanie trestného oznámenia s X. S..
Po takto vykonanom dokazovaní súd dospel k záveru, že v tomto smere jednoznačne prevažujú dôkazy
svedčiace proti obžalovanému. Obžalovaného zo spáchania trestnej činnosti usvedčujú predovšetkým
svedkovia B. V., poškodená D. T., svedok P. V., svedok Q. W., svedkyňa K. W. a svedok J.. W..
Obžalovaný T. B. uviedol, že sprostredkoval prevod práv k družstevnému bytu pani D. T. na P. V., ktorý
mu za byt nezaplatil. Inak v celom rozsahu poprel akúkoľvek účasť na ďalších uskutočnených prevodov
práv bytu na osobu pani W. a následne na pána J.. W.. Zároveň vyjadril presvedčenie, že pokiaľ by mal
možnosť zabezpečovať prevod práv z P. V. tak by tieto práva previedol späť na W. T., čo však nebolo
možné, nakoľko ešte predtým keď ho oslovil P. V. byt už bol prevedený na inú osobu.
Tvrdenia obžalovaného, že okrem prvého prevodu na žiadnych iných prevodoch členských práv k
družstevnému bytu neparticipoval, sú vyvrátené výpoveďou svedkyne B. V., ktorá potvrdila účasť
obžalovaného T. B. pri týchto prevodoch, aj keď osobne ho videla len pri poslednom prevode, avšak z
telefonátov obžalovaného a z informácií čo dostala na pracovisku vie, že aj pri ostatných prevodoch bol
prítomný. Taktiež sa informoval, či prišli alebo neprišli osoby, ktoré mali byť účastné týchto prevodov,
či už prevádzal alebo nadobúdateľ a v rámci rôznych iných úkonov spojených s prevodom členských
práv sa informoval o veci.
Taktiež aj svedkyňa poškodená D. T. jednoznačne usvedčuje obžalovaného zo spáchania skutku a z
jeho konania uvedeného a z jeho podvodného konania. Predovšetkým tým, že potvrdila, že obžalovaný
vybavoval všetky náležitosti, ktoré boli potrebné s prevodom, pričom k prvému prevodu bytu sa dostavil
pán V. s tým, že obžalovanému B. sa odovzdajú peniaze, z ktorých si B. odráta províziu a poplatky
a ostatné peniaze mali byť odovzdané jej. Keďže žiadne peniaze nedostala bol síce podaný návrh napredbežné opatrenie právničkou obžalovaného JUDr. Lacovou, predmetom ktorého bol zákaz nakladať
V. s bytom N. L. S., avšak po nejakom čase prišiel obžalovaný s návrhom, že je potrebné prepísať
členské práva z V. na tretiu osobu a keď budú touto treťou osobou vyplatené peniaze, tak sa môže ona
(poškodená) dostať k peniazom, ktoré jej patria za predmetný byt. Táto skutočnosť je v priamom rozpore
s tvrdením obžalovaného o nemožnosti previesť byt na pani T.. Aj o ďalšom prepise sa poškodená
dozvedela, keď na základe oznámenia pracovníčky z SBD požiadala obžalovaného, aby sa tam dostavil,
lebo sa byt prepisuje na inú osobu (prepis na pani W.). Keďže ani vtedy nedostala peniaze požiadala
o vysvetlenie obžalovaného, že kedy dostane peniaze. Vtedy jej povedal, že dostane polovicu peňazí
a potom druhú v dvojtisícových splátkach.
Uvedené korešponduje s tým, že v tom čase obžalovaný dostal 28.600,- Eur od Kataríny Prokopovej
a 21.400,- Eur si ponechala menovaná ako splátku pôžičku zo dňa 23.02.2013, kedy požičala
obžalovanému sumu 21.400,- Eur.
Svedkyňa T. v rámci svojich vyjadrení na hlavnom pojednávaní uviedla, že sa cíti podvedená
obžalovaným aj v tom, že jeho právna zástupkyňa Q.. R. nekonala v súlade s príkazom uvedeným v
predbežnom opatrení Okresného súdu Košice I, sp. zn. 17C/164/2012 zo dňa 19.07.2012, právoplatným
16.10.2012.
Zároveň aj svedok P. V. potvrdil aktívnu účasť obžalovaného B. pri prvom prevode dňa 01.06.2012 a
taktiež aj pri druhom, t.j. dňa 31.07.2012, kedy obžalovaný zaplatil všetky poplatky a bol aj pri prevodoch
prítomný. Obrana obžalovaného spočívajúca v tom, že nemal možnosť previesť po prvom prevode späť
byt na poškodenú D. T. je tiež v priamom rozpore s výpoveďou svedka P. V., ktorý na otázku súdu, že
keď neboli vyplatené peniaze za prevod bytu prečo nebol tento vrátený T. uviedol, že obžalovaný T. B.
mu povedal, že byt je potrebné previesť na inú osobu.
Taktiež aj svedok Q. W. potvrdil finančné problémy obžalovaného, ktoré boli deklarované viacerými
svedkami a preukázané predovšetkým výpoveďou svedkyne K. W. a taktiež potvrdil jeho účasť na
prevode členských práv k bytu N. L. S. XX na K. W..
Výpoveď vyššie uvedeného svedka korešponduje s výpoveďou svedkyne K. W., ktorá uviedla, že
obžalovaný jej vyše roka nevracal sumu 21.400,- Eur, ktoré urgovala v podstate od konca roka 2011.
Neskôr za ňou prišiel obžalovaný s návrhom, že má byt, ktorý prepíše na ňu a ona nech ho predá a
s utŕženej čiastky nech si odráta pôžičku. Aj táto svedkyňa jednoznačne potvrdila účasť obžalovaného
na prevode členských práv k predmetnému bytu z nej na svedka J.. Š. W. a zároveň dôrazne uviedla,
že všetky náležitosti, t.j. zabezpečenie podkladov k tomuto prevodu zariaďoval obžalovaný a ona len
podpisovala príslušné listiny. Na preukázanie svojho tvrdenia svedkyňa predložila listinný dôkaz a to
čestné prehlásenie zo dňa 01.08.2012.
Účasť na tomto poslednom prevode potvrdil aj posledný, t.j. tretí v poradí nadobúdateľ J.. Š. W., ktorý
uviedol, že po návšteve jedného pána s W. dostal ponuku na kúpu družstevného bytu, pričom sa dohodli
na kúpnej cene 50.000,- Eur. Prehliadka bytu aj jednanie prebiehalo tiež sa prítomnosti obžalovaného
B., kde dokonca obžalovaný Sala mal kľúče od predmetného bytu. V deň prevodu bytu po vybratí sumy
50.000,- Eur v hotovosti (aký spôsob platby bol dohodnutý všetkými zainteresovanými osobami) išiel
na SBD, kde ho už čakal obžalovaný B. a svedkovia W. a W.. Po tom ako im ukázal peniaze podpísali
zmluvy o prevode bytu a obžalovaný už účasť u notára odmietol a odišiel. Peniaze v sume 50.000,- Eur
odovzdal pani W., ktorá ich ešte pred ním prepočítavala a rozdelila na dve časti. O dva dni nato mu
telefonicky obžalovaný B. oznámil, že má zaplatiť približne 20.000,- Eur, inak byt nebude prevedený na
neho. Z tohto oznámenia bol svedok zaskočený a začal zisťovať veci na SBD. Tu je taktiež preukázaný
podvodný úmysel obžalovaného, že o predbežnom opatrení neinformoval pred všetkými právnymi
úkonmi prevodom, podpisom kúpnej zmluvy a vyplatením peňazí ani W. W., ani J.. W.. Vo vzťahu k
svedkovi Ľ.T. C. je potrebné poznamenať, že jeho účasť na predmetnom konaní je pochybná, avšak
jeho konanie nie je možné hodnotiť ani posudzovať, nakoľko bol vypočutý len v procesnom postavení
svedka a celá jeho výpoveď vykazuje enormnú snahu zbaviť seba prípadnej trestnej zodpovednosti.
V závere súd uvádza, že obžalovaný po tom ako neboli vyplatené peniaze pri prvom prevode bytu, mal
vykonávať iné úkony smerujúce k vráteniu bytu poškodenej, resp. tento previesť naspäť na poškodenú.
Jeho konanie nasvedčuje jeho podvodnému úmyslu opísanému vo výrokovej časti rozsudku, získať
majetkový prospech, splatiť svoju pôžičku u K. W., resp. iné finančné pozdĺžnosti. Sám mal, pokiaľ mal
čestné úmysly ako prezentoval, Q.. R. urgovať a dohliadnuť na včasné podanie návrhu o veci samej v
zmysle výroku predbežného opatrenia a nie týmto predbežným opatrením zastrašovať svedka J.. W.,
že keď nezaplatí 20.000,- Eur byt nebude na neho prepísaný.
Po takto vykonanom dokazovaní podľa názoru súdu v rozsahu potrebnom na náležité zaistenie
skutkového stavu a v rozsahu nevyhnutnom na meritórne rozhodnutie a vyhodnotením dôkazov
podľa svojho vnútorného presvedčenia založenom na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadujednotlivo i v ich súhrne, ako to predpokladá ust. § 2 ods. 12 Tr. por. súd dospel k záveru o vine
obžalovaného T. B..
Možno teda konštatovať, že skutok, pre ktorý bol obžalovaný postavený pred súd sa stal a obžalovaný
T. B. sa dopustil vo výrokovej časti tohto rozhodnutia zločinu úverového podvodu podľa § 221 ods. 1,
ods. 3 písm. a) Trestného zákona po objektívnej stránke.
Subjektívna stránka konania obžalovaného T. B., je daná v zmysle § 15 písm. a) Tr. zák. s tým, že
obžalovaný chcel spôsobom uvedeným v trestnom zákone spôsobiť ohrozenie záujmu chráneného
v trestnom zákone čím jednoznačne a bez akýchkoľvek pochýb prejavil vôľu spáchať trestný čin.
Vedomostnú zložku (páchateľ vedel, že svojím konaním môže takýto následok spôsobiť) síce zákon
výslovne neuvádza, ale na základe logického výkladu je zrejmé, že ak páchateľ niečo chce, musí mať
o tom aj vedomosť.
Podľa § 23 ods. 1 Trestného zákona účelom trestu je chrániť spoločnosť pre páchateľmi trestných činov,
zabrániť odsúdenému v ďalšom páchaní trestnej činnosti a vychovať ho k tomu, aby viedol riadny život
a tým výchovne pôsobiť aj na ostatných členov spoločnosti.
Z odpisu z registra trestov obžalovaného vyplýva, že tento bol doposiaľ dvakrát súdne trestaný, pričom
obe tieto rozhodnutia sú s účinkami zahladenia. Z tohto dôvodu súd pri ukladaní trestu obžalovanému
T. B. na vyššie uvedené odsúdenia neprihliadol.
Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu súd vychádzal z účelu trestu a zo zásad jeho ukladania.
Prihliadol pri tom na význam záujmu, ktorý obžalovaný svojím konaním porušil (záujem na ochrane
cudzieho majetku) a v neposlednom rade aj na to, že trestný čin spáchal v priamom úmysle. Z pohľadu
možnosti nápravy a pomerov obžalovaného súd sa zaoberal aj skúmaním pomeru poľahčujúcich a
priťažujúcich okolností, ktoré nezistil.
Vzhľadom k vyššie uvedenému okresný súd dospel k záveru, že účel trestu u T. B. bude dosiahnutý
trestom odňatia slobody na dolnej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby, t.j. vo výmere troch rokov
s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní troch rokov za súčasného uloženia probačného
dohľadu a príkazu spočívajúce ho v povinnosti nahradiť v skúšobnej dobe poškodenej D. T. spôsobenú
škodu vo výške 40.000,- Eur.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od oznámenia rozsudku. Oznámením
rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v
neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.