Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 10. december 2014

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 3T/98/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7112011565
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 12. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Margaréta Jurková Žoldáková

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2014:7112011565.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I., na hlavnom pojednávaní konanom dňa 10.12.2014 predsedníčka senátu JUDr.

Margaréta Hlaváčková a členovia senátu Y. Š. a T.. P. G. v trestnej veci proti obžalovanej T. O., nar.
29.09.1955 v Košiciach pre prečin sprenevery podľa § 213 ods. 1 Trestného zákona takto

r o z h o d o l :

Obžalovaná
T. O. H. G. H. U. U. Q. W. C. P. Á. , B.. XX.XX.XXXX P. W., O. X. W., K. X, N. J.,

j e v i n n á , ž e

v Košiciach B. D.. Ž. Č.. X v dňoch 25.05.2009, 27.05.2009 a 28.05.2009 v budove Ž. U. S. U. H..U..,
U. U. P. X. B. D.. J. Č.. XX, spreneverila zverené finančné prostriedky, ktoré boli určené na zaplatenie
poplatkov za poštové služby, a to úmyselným pozmeňovaním súm za poštovné, vyhotovovala súpisky,
následne tieto pozmenené sumy vyúčtovala v pokladni spoločnosti, kde po vyúčtovaní takto pozmenenej
výškypoštovnéhosiprisvojilarozdielfinančnýchprostriedkovoprotiskutočnezaplatenémupoštovnému,
pričom takto spôsobila Železničnej spoločnosti Cargo Slovakia a.s. celkovú škodu vo výške 1.010,- Eur,

t e d a

prisvojila si cudziu vec, ktorá jej bola zverená a spôsobila tak na cudzom majetku škodu malú,
t ý m s p á c h a l a
prečin sprenevery podľa § 213 ods. 1 Trestného zákona.

Z a t o s a o d s u d z u j e

Podľa § 213 ods. 1, § 38 ods. 3, 36 písm. j) Trestného zákona na trest odňatia slobody v trvaní 4 (štyroch)
mesiacov.
Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona výkon uloženého trestu podmienečne odkladá.
Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona určuje skúšobnú dobu vo výmere 12 (dvanásť) mesiacov.

Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku ukladá povinnosť obžalovanej, aby poškodenej strane Ž. U. S.
U. H..U.., U. U. P. X. B. D.. J. Č.. XX, N.: XX XXX XXX nahradila spôsobenú škodu vo výške 1.010,-

Eur (jednotisícdesať Eur).

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Košice I v predmetnej trestnej veci už raz rozhodol rozsudkom Okresného súdu Košice
I sp. zn. 3T 98/2012 zo dňa 10.07.2013, ktorým podľa § 285 písm. a) Trestného poriadku obžalovanú
T. O. spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Košice I sp. zn. 1Pv 569/09 zo dňa 13.11.2012pre skutok právne kvalifikovaný ako prečin sprenevery podľa § 213 ods. 1, ods. 3 Trestného zákona
oslobodil, nakoľko nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaná stíhaná.

Na základe odvolania prokurátora Okresnej prokuratúry Košice I Krajský súd Košice na neverejnom
zasadnutí konanom dňa 17.09.2014 uznesením sp. zn. 4To/11/2014-1027 zrušil napadnutý rozsudok v
celom rozsahu a vec vrátil okresnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

Vo svojom uznesení krajský súd okrem iného uviedol, že jednoznačne v neprospech obžalovanej

svedčia výsledky vykonanej kontroly na základe príkazu svedka N.. Y. Č. za dni 25.05.2009, 27.05.2009
a 28.05.2009, ktorú vykonali pracovníčky podateľne skopírovaním poštových podacích hárkov ešte pred
ich odovzdaním obžalovanej.

Na hlavnom pojednávaní konanom dňa 10.12.2014 okresný súd po oboznámení uznesenia Krajského
súdu v Košiciach zo dňa 17.09.2014 sp. zn. 4To 11/2014 oboznámil podstatný obsah doterajšieho

dokazovania a oboznámil listinné dôkazy k osobe obžalovanej a to odpis z registra trestov a odpoveď
na lustráciu v registri priestupkov, z ktorých vyplýva, že nemá žiadne záznamy.

Obžalovaná T. O. v rámci celého dokazovania spáchanie skutku poprela a uviedla, že poštové podacie
hárky neopravovala a žiadne finančné prostriedky si neprivlastnila.

Poštové hárky v čase jej neprítomnosti dávala na stôl pracovníčka, ktorá mala momentálne službu.
Nakoľko mal každý poštový hárok právoplatnú pečiatku pošty, spravila súpisku poštových hárkov,
skontrolovala výdavok peňazí, ktoré jej pracovníčka taktiež nechala na stole a potom poštové hárky
s výdavkom odniesla do pokladne, kde s pokladníčkou vykonali kontrolu správnosti súčtov poštových
hárkov a odovzdaných peňazí. Ona (obžalovaná) čítala súpisku a pokladníčka poštové hárky. Originály

podacích hárkov ostávali v pokladni. Viackrát ju aj pokladníčka upozornila, že poštové podacie hárky sú
škrtané, čo jej vysvetlila tým, že pracovníčky podateľne majú pri práci nepresnosti.
Poštu spracovávali pracovníčky podateľne a aj hotovosť na pošte platili samotné pracovníčky podateľne.
Prebiehalo to tak, že po nafrankovaní pošty sa sčítali jednotlivé podacie hárky a pracovníčky jej
nahlásili sumu, ktorá sa má platiť za poštu. Keď bol frankovací stroj pokazený, obálka sa iba odvážila

a pracovníčka pošty rukou na obálku do ľavého horného rohu napísala cenu aká by mala byť
nafrankovaná. Robili to všetky pracovníčky podateľne, jej iba nahlásili celkovú sumu, ktorú v ten deň
bolo potrebné zaplatiť na pošte. Po tomto odišla do pokladne a ešte predtým telefonicky požiadala
pokladničku, aby jej pripravila potrebnú sumu peňazí.
Keďže nikdy nebola nahlásená presná suma, ktorú zrátala, ktorá by sa mala za poštu zaplatiť, tak sa

s pokladničkou dohodli, že jej bude denne dávať zálohu 800,- Eur v prípade, že bude mať dovolenku
alebo voľný deň. Túto zálohu od nej prevzala, podpísala jej doklad o prevzatí. Peniaze odovzdávala
pracovníčke podateľne vždy vo vyššej sume ako jej nahlásili, pretože vedela, že zle rátajú. Dosť
veľký rozdiel v sumách vznikal aj tým, že váha nebola cajchovaná. Každú obálku pracovníčky pošty
prevažovali a nimi uvedené sumy opravovali. Opravy a škrty na poštových podacích hárkoch robili aj

samotné pracovníčky podateľne, prípade aj tam kde sa zmýlili. Dňa 10.6.2009 prišiel do jej kancelárie
N.. Č. vedúci oddelenia, povedal, že má urobiť pred ním poslednú uzávierku, čo aj urobila. Išiel osobne
s ňou do pokladne, kde im nakázal s p. pokladničkou urobiť kontrolu. Túto vykonali tak ako stále, keď to
robili, bežne jej obžalovaná odovzdala tak ako vždy poštové podacie hárky a sebe nechala súpisku. Po
vykonaní kontroly, ktorá sedela sa s N.. Č. vrátila naspäť do kancelárie a on jej povedal, aby okamžite

opustila kanceláriu, že si môže vziať iba kabelku a okamžite ju vyhodil z jej kancelárie. Po týždni
bola zavolaná k vedúcemu oddelenia N.. Č.Q., kde už sedela podniková právnička L.. Š., zástupca
personálneho oddelenia na telefonickom odposluchu bola p. riaditeľke sekcie L.. O. a tam mi oznámili, že
som obvinená z toho, že som falšovala poštové podacie hárky a obohatila som sa na úkor firmy. Kontrola
bola vraj vykonaná za 3 dni od 25. mája presný dátum nevedela uviesť. Bolo jej oznámené, že jedine ona

mohla poštové podacie hárky falšovať, lebo jedine ona prichádzala do styku s hotovosťou, preberala ju
v pokladni a vyúčtovala ju. Snažila sa im vysvetliť, že je síce pravda, že peniaze v hotovosti prebrala
a ich aj vyúčtovala, ale s peniazmi narábajú všetky pracovníčky podateľne. Bolo jej povedané, že nech
sa nevyhovára, že kradnúť kradla a že bolo podané už trestné oznámenie na neznámeho páchateľa
zo strany Ž. U. S.. Vtedy jej aj ukázali poštové podacie hárky za tie 3 dni, ktoré boli kontrolované a

pýtali sa jej ako je možné, že si nevšimla, že sú poštové hárky falšované. Ing. Černoch podotkol, že on
videl na prvý pohľad, že sú falšované. Ona sa na tie 3 poštové hárky pozrela, niektoré dokonca neboli
ani škrtané a opýtala sa, že čo je na nich falšované. Vtedy jej bolo povedané, že či ja taká skúsená
pracovníčka som nevidela, že sú na hárkoch vysoké sumy. Ona im oponovala, že napríklad suma 11,55Eur pri zásielke do cudziny alebo do zámoria podľa tarify pošty nie je vysoká a preto jej to nepadlo do
oka, pretože také sumy bežne boli.

Z výpovede poškodenej Y.. T.Á. Š., splnomocnenej zástupkyni Železničnej spoločnosti S. U. H..U..
vyplýva, že bola členkou komisie, ktorá prešetrovala udalosti týkajúce sa prepisovania číslic, konkrétne
výšky súm na poštových hárkov.

Svedkyňa Y. L., pracovníčka podateľne, uviedla, že peniaze od pokladníčky preberala a následne

odovzdávala len obžalovaná, pričom táto suma bola stále uložená v obálke. Výška tejto sumy
nepresahovala 350,- korún. Pracovníčky podateľne vážili obálky len vtedy ak obálka bola hrubšia ako
obvykle. Zároveň svedkyňa vyvrátila tvrdenie obžalovanej spočívajúce v tom, že pracovníčky sa mýlili a
škrtali sumy na hárkoch, pretože nebol dôvod na takýto postup. Predovšetkým pracovníčka pošty mohla
zistiť rozdiel medzi sumou na obálke a vtedy postupovala tak, že túto sumu škrtla a uviedla správnu
sumu. Na podacom hárku pracovníčka pošty zmeny neuvádzala, len ten hárok potvrdila pečiatkou a

podpisom. Niekedy sa stalo, že po návrate z pošty sa obžalovaná v kancelárii nenachádzala a tak
vyúčtovanie nechali aj s hárkami na stole obžalovanej a peniaze nechali tiež v obálke u nej na stole s
označenou sumou peňazí, ktorú im obžalovaná odovzdala, koľko bolo zaplatené a zvyšnou sumou.

Zhodne vypovedala aj svedkyňa V. K., ktorá popísala postup práce v prípade nefunkčnosti frankovacieho

stroja, kde po ručnom odvážení obálok sa napísala na nich príslušná zodpovedajúca suma, vypísal
sa poštový hárok. Obžalovaná im odovzdávala v obálke hotovosť, pričom sa jednalo o sumu 300,- až
350,- Eur. V závere výpovede svedkyňa uviedla, že s hotovosťou, ktorú mali k dispozícii na zaplatenie
poštovného výlučne disponovala obžalovaná tak, že vyberala danú hotovosť na príslušný deň. Na
rozdiely v origináloch a kópiách podaných hárkov prišla kolegyňa Q. G..

Svedkyňa Q. G. uviedla, že na základe reklamácie klienta zistila, že niekto opravoval na podacom
hárku sumu na približne 80,- Eur. Na túto skutočnosť upozornila vedúceho N.. Č.. Podľa jej názoru
na opravovanom hárku bolo písmo obžalovanej s čím súhlasila aj kolegyňa Petrová. Aj táto svedkyňa
opísala postup tak, že po vykonaní všetkých úkonov, ofrankovaní a opečiatkovaní odovzdali všetky

obálky obžalovanej a nahlásili jej predbežnú čiastku v sumáre, ktorú obžalovaná potom vybrala z
pokladne. Na poštu chodila stále v týždňových intervaloch len jedna pracovníčka spolu s vodičom. Tam
odovzdali obálky aj hotovosť ako zálohu a na druhý deň chodili po vyúčtovanie. Výdavok, teda rozdiel
v sume odovzdanou obžalovanou a tým, čo skutočne bolo zaplatené na pošte sa opätovne odovzdal
obžalovanej. Tento rozdiel bol ešte odkontrolovaný na pošte.

Svedkyňa Q. O., sestra obžalovanej, vypovedala, že sa nevie vyjadriť k času a spôsobu fotenia
poštových hárkov, len vie, že sa to malo stať na príkaz N.. Č., a že to mali vykonať svedkyne G., K. a L.. Aj
táto svedkyňa v podstate rovnako opísala postup pri sumarizovaní pošty - obálok, v prípade fungovania,
resp. nefungovania frankovacieho stroja. Potvrdila výpoveď obžalovanej v tom, že dochádzalo k chybám

pri spočítavaní súm, a že obžalovaná im práve pre tieto rozdiely zistenými aj poštou dávala stále vyššiu
sumu peňazí. Zároveň uviedla, že výdavok nebol uvedený na pôvodnej obálke, ale na obálke, ktorú im
dala pošta.

Svedok N.. Č. uviedol, že na základe reklamácie klienta, ktorý sa sťažoval, že mu nebol doručený

doporučený list sa mu dostal do ruky podací hárok, z ktorého zistil, že suma na tomto hárku bola
zjavnesfalšovaná,lebotakévysoképoštovnéneexistovalo.Zuvedenéhodôvoduprikázalpracovníčkam
podateľne,abyzatridniprefocovalipoštovépodaciehárkypotomakopríduzpošty,pojejodnesení,ešte
predtým ako tieto hárky odovzdajú obžalovanej. Na základe toho bolo zistené, že za týmto spôsobom
kontrolované dni bola navýšená suma o 1.010,- Eur. Po tomto zistení informoval riaditeľku sekcie

správy majetku v Bratislave a išiel za obžalovanou s tým, aby urobili účtovnú uzávierku. Na základe
tejto uzávierky nebola zistená nezrovnalosť vo vyúčtovaní, nakoľko suma v pokladni zodpovedala
vyúčtovanej sume. Aj tento svedok opísal postup pri preberaní pošty v podateľni a následne pri jej
odovzdávaní na pošte v súlade s výpoveďou svedkýň Y.B. L., V. K., Q. G. a čiastočne aj Q. O..

Svedkyňa Y. L., pokladníčka spoločnosti vypovedala, že zálohy na poštovné boli vyberané v hotovosti a
vyúčtované na základe platieb na pošte. Podacie hárky stále kontrolovala za prítomnosti obžalovanej,
ktorá doniesla súpis hárkov. Po tejto kontrole obžalovaná buď vrátila nespotrebovanú zálohu, alebo
jej zaplatila doplatok. Zálohy boli poskytované podľa potreby nie každý deň. V prípade poruchyfrankovacieho stroja bola poskytnutá záloha aj na tri týždne. Výška dennej zálohy predstavovala sumu
400,- a niekedy aj viac ako 600,- Sk.

Z prečítanej výpovede svedkyne N.. H. L. je zrejmé, že vykonanou kontrolou v prevádzke na ulici
Železničnej č. 1 v Košiciach bolo zistené, že počas nefunkčnosti frankovacieho stroja boli v určité dni
prepisované podacie hárky. Na základe pokynu N.. Č. boli za tri dni kopírované originály podacích
hárkov ešte predtým ako boli odovzdané obžalovanej. Porovnaním kópií pôvodných hárkov a hárkov
odovzdaných obžalovanou bol zistený rozdiel vo výške 1.010,- Eur.

Podľa § 213 ods. 1 Trestného zákona kto si prisvojí cudziu vec, ktorá mu bola zverená a spôsobí tak na
cudzom majetku škodu malú, potresce sa odňatím slobody až na dva roky.

Súd pri uznaní viny obžalovanej T. O. sa dôsledne riadil nasledujúcimi právnymi úvahami rešpektujúc
pri tom právny názor krajského súdu vyslovený v jeho uznesení sp. zn. 4To/11/2014 -1027 zo dňa

17.09.2014.

Všetky pracovníčky podateľne v procesnom postavení svedkov osobitne a zhodne popísali ako
postupovali v čase, keď fungoval alebo nefungoval frankovací stroj, ako postupovali pri preberaní
a vracaní zálohy od obžalovanej s tým, že táto ju dávala v obálke vždy s označením výšky sumy

a táto suma bola stále pred ňou prepočítaná. Obžalovaná ani v jednom prípade neupozorňovala
svoje kolegyne na nedostatky týkajúce sa prepisovania jednotlivých súm, resp. chýbajúcich finančných
prostriedkov. Úmyselné falšovania podacích hárkov bolo preukázané tým, že pracovníčky podateľne na
základe dohody s N.. Č. v dňoch 25.05.2009, 27.05.2009 a 28.05.2009 po príchode z pošty vyhotovili
kópiu podacích hárkov ešte pred tým ako ich položili obžalovanej na stôl. Následne po porovnaní s

originálmi poštových hárkov, ktoré obžalovaná O. odovzdala do pokladne za účelom vyúčtovania zálohy
s vyhotovenými kópiami bolo zistené, že pri každej položke bolo napísané jedno číslo naviac. Zistený
rozdiel činil sumu 1.010,- Eur. Na základe zisteného schodku bola vykonaná mimoriadna kontrola za
roky 2007-2009, kde bola zistená škoda vo výške 38.851,- Eur. Svedkyne zhodne vypovedali v tom, že s
pokladníčkou Y. L. prichádzala do styku, teda manipulovala s peniazmi po odovzdaní poštových hárkov

výlučne obžalovaná. Toto tvrdenie je v súlade s výpoveďou svedkyne Y. L., pracovníčky pokladne.

Ďalší dôkaz, ktorý svedčí v neprospech obžalovanej je protokol o výsledku mimoriadnej kontroly, za
účelom preskúmania poštových podacích hárkov za obdobie od 01.01.2006 do 31.05.2009, z ktorého
je zistiteľné prepisovanie čísel alebo dopisovanie čísel pred pôvodnú sumu tak, že táto výsledná (teda

opravená) suma je stále vyššia, čo tiež nepriamo poukazuje na snahu umelo navýšiť sumu vyplácaných
peňazí. Kontrolou však nebolo možné zistiť presnú sumu takto navýšených platieb, pretože nebolo
možné porovnať preplatené sumy so skutočne zaúčtovanými poplatkami Slovenskej pošty a.s., pričom
jednoznačne v jej neprospech svedčia výsledky kontroly nariadenej N.. Č. za dni 25.05.2009, 27.05.2009
a 28.05.2009.

Ajnapriektomu,žeobžalovanáspáchanieskutkujednoznačnepopieraavjejprospechčiastočnesvedčí
aj záver znaleckého posudku KEÚ PZ je súd pri hodnotení dôkazov toho názoru, že všetky vykonané
dôkazy vo svojom súhrne tvoria ucelený logický záver, svedčiaci o vine obžalovanej v rozsahu, t.j.
s úpravou skutku tak ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku, tzn. uznanie viny len za

kontrolované dni, t.j. 25.05.2009, 27.05.2009 a 28.05.2009 s výškou škody rovnajúcej sa zistenému
rozdielu v sume 1.010,- Eur. Súd z uvedeného dôvodu upravil aj právnu kvalifikáciu z prečinu sprenevery
podľa § 213 ods. 1, ods. 3 Trestného zákona na prečin sprenevery podľa § 213 ods. 1 Trestného zákona.

Súd nemá pochybnosti o správnosti a objektivite postupu svedka N.. Č., ktorý nariadil pracovníčkam

podateľne prefotiť poštové podacie hárky pred ich odovzdaním obžalovanej, pričom kópie si ponechal.
Taktiež neexistujú pochybnosti o správnosti výsledkov kontroly za vyššie uvedené tri dni, pričom je
absolútne vylúčené, aby čísla (sumy) na podacích hárkoch prepisovali pracovníčky podateľne, ktoré
ich fotili, lebo vedeli, že tieto budú okamžite s kópiami uloženými u N.. Č.. Na druhej strane sa možno
domnievať, že obžalovaná mohla falšovať, t.j. prepisovať poštové podacie hárky aj za obdobie troch

rokov dozadu, ale o takomto postupe neexistujú jednoznačné dôkazy svedčiace v neprospech T. O., a
preto súd uvedené obdobie zo skutku vypustil a ustálil výšku spôsobenej škody na sumu 1.010,- Eur,
ktorú má obžalovaná v zmysle § 287 ods. 1 Trestného poriadku uhradiť.V predmetnej trestnej veci obžalovaná si prisvojila cudziu vec, to znamená peniaze v celkovej výške
1.010,- Eur, ktorej jej boli zverené a tieto peniaze si ponechala a teda neodovzdala do pokladne a
zároveň vykonala úpravy v podacích poštových hárkoch, ktoré dokladovali vyššiu sumu vyplatenú

na pošte, čo v skutočnosti sa nestalo. Na základe vyššie uvedeného môže súd bez akýchkoľvek
pochybností konštatovať, že obžalovaná svojím konaním opísaným vo výrokovej časti tohto rozsudku
naplnila pojmové znaky skutkovej podstaty prečinu sprenevery podľa § 213 ods. 1 Trestného zákona
po objektívnej stránke.

Pokiaľ ide o naplnenie subjektívnej stránky skutkovej podstaty trestného činu podľa § 213 ods. 1
Trestného zákona obžalovaná sa ho dopustila formou priameho úmyslu podľa § 15 písm. a) Trestného
zákona a to, že chcela spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený
týmto zákonom.

Podľa § 34 ods. 1 Trestného zákona trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým,

že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby
viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov, trest zároveň vyjadruje morálne
odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Podľa § 34 ods. 4 Trestného zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä

na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce
okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Súd pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu u obžalovanej sa dôsledne riadil vyššie uvedenými
citovanými zákonnými ustanoveniami, pričom zistil jednu poľahčujúcu okolnosť - § 36 písm. j) Trestného

zákona, pred spáchaním trestného činu viedla riadny život. Vzhľadom na význam záujmu, ktorý
obžalovaná svojím konaním porušila (majetok spoločnosti S.), s prihliadnutím na to, že prečin spáchala v
priamom úmysle a tiež na možnosť nápravy a pomery páchateľky (že obžalovaná nebola doposiaľ súdne
trestaná) a teda po starostlivom zvážení týchto skutočností je možné konštatovať, že pre naplnenie
účelu trestu z pohľadu individuálnej aj generálnej prevencie bolo potrebné obžalovanej uložiť výchovný

podmienečný trest pri dolnej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby s podmienečným odkladom
na kratšiu skúšobnú dobu.

Vzhľadom k tomu, že súd vykonaným dokazovaním sa stotožnil s objektívnosťou zistenia výšky
spôsobenej škody za kontrolované dni 25.05.2009, 27.05.2009 a 28.05.2009 vo výške 1.010,- Eur, preto

vzmysle§287ods.1Trestnéhoporiadkuuložilpovinnosťobžalovanej,abyŽ.U.S.U.H..U..X.nahradila
vyššie uvedenú spôsobenú škodu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od oznámenia rozsudku. Oznámením
rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v

neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.