Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 24. marec 2014

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 12C/64/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8712205978
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 03. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. František Zelený

ECLI: ECLI:SK:OSPP:2014:8712205978.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad samosudcom Františkom Zeleným v právnej veci navrhovateľa Ing. Z. I., I. Z. X,

Z., práv. zast. Z. W. D., S..X..F.., E.. S.. C. XX, Z., proti odporkyni A.. B. I.Á., I. S. U. XXXX/XX, Z., práv.
zast. I. &. Z. W. D., S..X..F.., S. S. Z., E.. S.. C. XX, v konaní o zaplatenie 22.455,70 eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

Návrh z a m i e t a .

Z a v ä z u j e navrhovateľa uhradiť odporkyni trovy konania vo výške 2.841,31 eur, na účet právneho
zástupcu č. 2626214333/1100, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 24.4.2012 domáhal, aby zaviazal odporkyňu zaplatiť
mu sumu 22.455,70 eur spolu s trovami konania. Návrh v písomnom podaní odôvodnil tým, že za

odporkyňu v roku 2010 zaplatil sumu 22.455,70 eur veriteľovi odporkyne Karpatsko-nemeckej asociácii
so sídlom P. XX, D.. Na tento účel použil prostriedky zo zmluvy o poskytnutí úveru hypopôžička
č. Q.-XX od Všeobecnej úverovej banky, a.s.. Odporkyňa do dňa podania návrhu z tejto sumy nič
nezaplatila, hoci sa ústne zaviazala, že bude splácať splátky úveru tak, aby mu túto sumu zaplatila.
Nárok definoval ako nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia podľa ust. § 454 Občianskeho
zákonníka. Na pojednávaní ďalej uviedol, že jeho manželstvo s odporkyňou bolo rozvedené v roku
2005. Napriek uvedenej skutočnosti do mesiaca august 2011 žili spolu a viedli spoločnú domácnosť.

S nadobudnutými finančnými prostriedkami hospodáril každý zvlášť. Ešte počas trvania manželstva si
odporkyňa zabezpečila do lekárskej ambulancie na splátky prístroj, pričom prvú splátku uhradil on a
ostatné už mala uhrádzať sama. Nesplácaním odporkyni hrozilo odobratie prístroja, preto si vybavila
pôžičku od Karpatsko-nemeckej asociácie vo výške 900.000,- Sk. O tejto pôžičke sa dozvedel až
dodatočne a zaviazal sa, že pôžičku uhradí spolu s odporkyňou resp. do zábezpeky za pôžičku dal ich
spoločný dom. Pretože odporkyňa pôžičku nesplácala, hrozila exekúcia zo strany veriteľa. Odporkyňa
mala záujem o poskytnutie úveru na úhradu dlhu, ale keďže nespĺňala podmienky banky, hypotekárny

úver si vybavil on. S odporkyňou sa dohodol, že 22.000,- eur z hypotekárneho úveru bude použitých
na vyrovnanie dlhu, pričom túto sumu mu odporkyňa vráti v mesačných splátkach po 500,- eur od
poskytnutiapôžičky,tedaodmesiacamáj2010.Zostávajúcepeniazezúverupoužilnadoplateniekúpnej
ceny za dom od predávajúceho, spoločnosti A., S..X..F.. Poprad. Úver mu poskytla spoločnosť G. a
banke dal dispozíciu, aby časť finančných prostriedkov bolo poukázaných na účet Karpatsko-nemeckej
asociácie a časť na jeho osobný účet. O schválení úveru a poukázaní finančných prostriedkov na účet
asociácie sa dozvedel až z výpisu z účtu z banky niekedy v mesiaci máj 2010. K účtu nemal zriadenú

službu SMS upozornení. O poskytnutí finančných prostriedkov pre veriteľa sa s odporkyňou dohodol
ústne niekedy v čase, keď začali vybavovať hypotéku. Dohodli sa na tom, že za ňu vyplatí dlh vo výške
22.455,- eur a túto sumu mu odporkyňa vráti v mesačných splátkach po 500,- eur. Odporkyňa mu
poukázala iba jednu splátku vo výške 500,- eur na účet v inej banke. Začiatkom roku 2011 si odporkyňaz jeho účtu vybrala 800,- eur, čím v podstate si zobrala späť to, čo mu poskytla. Sumu 17.000,- eur
použil na zaplatenie podielu za dom. Celkom za rodinný dom uhradil 60 % kúpnej ceny. V neskoršom
období svoj podiel odpredal odporkyni. Prostredníctvom právneho zástupcu upresnil počet odporkyňou

poskytnutých splátok na dve. Po rozvode manželstva bezpodielové spoluvlastníctvo k nadobudnutému
majetku bolo vyporiadané dohodou.

Prostredníctvom právneho zástupcu ďalej konštatoval, že medzi účastníkmi je nesporné, že v roku
2010 zaplatil za odporkyňu sumu 22.455,75 eur. Túto sumu si od neho odporkyňa požičala a mala mu

ju splácať v splátkach po 500,- eur mesačne. Pokiaľ by súd dospel k záveru, že pôžička preukázaná
nie je, bolo by potrebné posudzovať právny nárok navrhovateľa podľa ust. o bezdôvodnom obohatení
preto, lebo plnil jej dlh voči D.-E. W., hoci takúto právnu povinnosť nemal. Tvrdenie odporkyne, že tak
robil na základe zmluvy v prospech tretieho je nesprávne, pretože zo zmluvy v prospech tretieho, tejto
tretej osobe vzniká nárok priamo voči dlžníkovi, avšak žalobca nikdy nebol v žiadnom právnom vzťahu
s Karpatsko-nemeckou asociáciou, ale len uviedol túto osobu ako platobné miesto na poskytnutie časti

úveru z úverovej zmluvy. Druhá časť úveru, ktorý bol v celkovej výške 40.000,- eur, bola zaplatená
ako časť kúpnej ceny za rodinný dom účastníkov konania predávajúcemu. Keďže zaplatil takmer
60 % kúpnej ceny, žalovaná naňho previedla v roku 2010 1/10-inu spoluvlastníckeho podielu na ich
spoločnom rodinnom dome. Právny vzťah cez zmluvy o prevode tohto podielu bol vyporiadaný medzi
účastníkmi konania dohodou o urovnaní práv a povinností vyplývajúcich z kúpy a užívania spoločného

rodinného domu, kde je uvedená jednak kúpna zmluva z roku 2008 ako aj kúpna zmluva z roku 2010.
Týmto urovnaním však nebola vysporiadaná pôžička v prospech žalovanej, ktorej sa domáha v tomto
konaní, pretože táto nie je uvedená v článku 7 kúpnej zmluvy z roku 2011 medzi účastníkmi konania.
Pokiaľ žalovaná namietala, že nárok na bezdôvodné obohatenie ako si ho uplatnil žalobca by už bol
premlčaný, a vzniesla tak námietku premlčania, poukázal na tú skutočnosť, že nepreukázala, že by

sa dozvedel o bezdôvodnom obohatení skôr ako z výpisu z účtu, ktorý mu prišiel v máji v roku 2010.
Tvrdenia žalovanej, že sa tak mal dozvedieť už z úverovej zmluvy podľa jeho názoru neobstoja, pretože
k bezdôvodnému obohateniu dôjde v reálnom čase, okamihom, keď žalobca poslal peniaze D.-E. W.,
pričom pre posúdenie plynutia premlčacej doby nie je tento dátum rozhodujúci, ale je rozhodujúci dátum,
kedy sa o tom žalobca preukázateľne dozvedel. Preto námietku považuje za nedôvodnú.

Odporkyňa vo svojom písomnom vyjadrení uviedla, že z obsahu textu návrhu vyplýva, že tento je
možné podradiť pod ust. § 454 OZ. Vzniesol námietku premlčania s odôvodnením, že návrh na začatie
konania bol podaný dňa 24.4.2012, pričom k splneniu dlhu odporkyne voči subjektu Karpatsko-nemeckej
asociácii došlo bezhotovostným prevodom dňa 14.4.2010. Návrh bol teda podaný po dvojročnej

premlčacej dobe. Nárok navrhovateľa spochybnil tiež z dôvodu, že pri iných majetkovoprávnych
vyrovnaniach došlo k úhrade tohto dlhu a dôkazy o týchto skutočnostiach súdu dodatočne predloží. V
ďalšom podaní uviedol, že zo zmluvy o poskytnutí úveru uzavretej dňa 9.4.2010 vyplýva, že časť C úveru
je určená na úhradu pohľadávok Karpatsko-nemeckej asociácie voči klientovi zo zmluvy č. XXXXXX
K.o výške 22.455,70 eur a bude prevedená na účet bližšie definovaný v Poštovej banke. Podpísaním

zmluvy mu vznikla povinnosť plniť voči spoločnosti Karpatsko-nemecká asociácia. Uhradením dlhu v
prospech tretieho prevzal na seba právnu povinnosť. Peňažné prostriedky podľa zmluvy mali byť splatné
dňa 16.4.2010. Navrhovateľ teda subjektívne o plnení voči veriteľovi vedel už v čase, kedy dal príkaz
banke na takúto úhradu, teda v čase podpisu zmluvy. Odporkyňa na pojednávaní ďalej uviedla, že všetky
majetkové práva voči navrhovateľovi si vyrovnala, avšak tento si nesplnil svoje povinnosti voči nej. V

roku 2010 s navrhovateľom uzavrela zmluvu o prevode spoluvlastníckeho podielu 1/10 na nehnuteľnosti,
rodinnom dome - S. U., za kúpnu cenu 40.000,- eur, ktorého boli spoluvlastníkmi. Z kúpnej ceny jej
navrhovateľ uhradil iba 22.500,- eur predstavujúcich cenu prístroja. Danou transakciou sa malo vyriešiť
zaplatenie jej prístroja. Z úveru sa zaplatil prístroj a sama sa následne s navrhovateľom vyrovnala
prevodom podielu. Úver vo vzťahu k asociácii mienila vyplatiť predčasne a vykonanou transakciou k

takémuto uhradeniu úveru došlo. O poukázaní finančných prostriedkov veriteľovi mala vedomosť. V
roku 2011 získala nehnuteľnosť do jej výlučného vlastníctva odkúpením podielu 6/10 od navrhovateľa.
Navrhovateľ úver poskytnutý bankou splácal v splátkach po 366,- eur a ona mu pravidelne dávala
tento obnos, pretože nemal úver z čoho splácať. Časť týchto finančných prostriedkov mu poukazovala
prostredníctvom účtu, väčšiu časť však v hotovosti. Peniaze mu poskytovala napriek tomu, že mu

odpredala 1/10-inu z nehnuteľnosti. V roku 2011 z účtu navrhovateľa vybrala určité finančné prostriedky,
ktoré slúžili k úhrade jeho potrieb v čase, kedy bol vážne nemocný. Poprela, aby medzi účastníkmi
konaniamalodôjsťkuzavretiuzmluvyopôžičke.Vzmyslečlánku7ods.4kúpnejzmluvyzodňa3.8.2011
je zrejmé, že medzi účastníkmi došlo k pokonávke a navrhovateľ napriek tomu podal voči odporkynižalobu. V zmysle kúpnej zmluvy z roku 2008 nadobudli účastníci konania nehnuteľnosti každý v 1-vici
a takto aj uhrádzali kúpnu cenu.

Súd na základe vykonaného dokazovania vypočutím účastníkov, oboznámením listinných dôkazov a to
správyKarpatsko-nemeckejasociácie,zmluvyoposkytnutíúveru-G.,výpisovzúčtupeňažnéhoústavu,
kúpnej zmluvy zo dňa 3.8.2011, potvrdenia spoločnosti T. L. HoldU.ng zistil nasledovný skutkový stav:

Dňa 22.4.2010 D.-E. W. D. odporkyni oznámila, že dňa 14.4.2010 spoločnosť obdržala poslednú

splátku finančnej podpory poskytnutej jej asociáciou podľa zmluvy o podpore č. XXXX/XX, čím došlo k
vyrovnaniu všetkých jej záväzkov voči spoločnosti. Dňa 9.4.2010 uzavrel navrhovateľ so Všeobecnou
úverovou bankou, a.s. Bratislava zmluvu o poskytnutí úveru, na základe ktorej sa banka zaviazala,
že poskytne klientovi za dohodnutých podmienok peňažné prostriedky a klient sa zaviazal poskytnuté
peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úrok. Časť A úveru vo výške 17.544,30 eur bude prevedená na
osobný účet klienta vo VÚB s tým, že túto časť úveru bude klient splácať v mesačných splátkach 366,-

eur s dňom prvej splátky 20.5.2010 v počte anuitných splátok 180. Časť B úveru vo výške 66,- eur
bude prevedená na účet spoločnosti T. L. G., W..S.. a časť C úveru bude použitá na úhradu pohľadávky
D.-E. W. D. voči klientovi zo zmluvy č. 2007/04 vo výške 22.455,70 eur a bude prevedená na účet
č. XXXXXXXXXX/XXXX v Z. I., W..S.. pod určeným variabilným symbolom. Celková výška úveru bola
vyčíslenána40.066,-eurasúčetpohľadávokna22.455,70eur.Čerpanieúverubolourčenéjednorázovo

dňa 16.4.2010. Podľa výpisov z účtu K.I., W..S.. dňa 10.8.2010 na účet navrhovateľa bola pripísaná
platba 500,- eur. Rovnako na daný účet bola dňa 7.10.2010 pripísaná platba 500,- eur. Dňa 3.8.2011
účastníci uzavreli kúpnu zmluvu, podľa ktorej predávajúci U.. Z. I. ako podielový spoluvlastník rodinného
domu súpisné číslo 4754, zapísaného na LV č. XXXX D.. Ú.. Z. prevádza podiel 6/10 na D. A.. B.
I. za dohodnutú cenu 94.800,- eur. Podľa článku 6 zmluvy predávajúci vyhlásil, že úver poskytnutý

Karpatsko-nemeckou asociáciou bol úplne uhradený a preto ak by sa vyhlásenia predávajúceho
preukázali ako nepravdivé, je predávajúci povinný uhradiť kupujúcej z tohto titulu vzniknuté škody. V
článku 7 zmluvy účastníci vyhlásili, že medzi nimi sú upravené všetky záväzky, pohľadávky a nároky
vrátane ich príslušenstva vyplývajúce z kúpy a užívania nehnuteľnosti - rodinného domu a pozemkov,
nadobudnutých kúpnou zmluvou zo dňa 31.7.2008 a kúpnou zmluvou zo dňa 4.5.2010.

Podľa § 451 ods. 1, 2 OZ, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením
z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový
prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 454 OZ, bezdôvodne sa obohatil aj ten, za koho sa plnilo, čo podľa práva mal plniť sám.

Podľa § 657 OZ, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä
peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

Podľa § 534 OZ, kto sa s dlžníkom dohodne, že splní jeho záväzok voči jeho veriteľovi, má voči dlžníkovi
povinnosť poskytovať plnenie jeho veriteľovi. Veriteľovi z toho však priame právo nevznikne.

Podľa § 100 ods. 1 - 3 O.z., právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej

(§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá,
nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
Premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie
§ 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka.
Nepremlčujúsatakistoprávazvkladovnavkladnýchknižkáchalebonainýchformáchvkladovabežných

účtoch, pokiaľ vkladový vzťah trvá.

Podľa § 107 ods. 1 - 3 O.z., právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky
odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.
Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o

úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.
Ak sú účastníci neplatnej alebo zrušenej zmluvy povinní navzájom si vrátiť všetko, čo podľa nej dostali,
prihliadne súd na námietku premlčania len vtedy, ak by aj druhý účastník mohol premlčanie namietať.S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia mal súd preukázané, že
návrh navrhovateľa nie je dôvodný. Navrhovateľ v návrhu na začatie konania vec skutkovo odôvodnil
tým, že odporkyňa získala bezdôvodné obohatenie vo vyčíslenej sume z dôvodu, že za menovanú v

roku 2010 poukázal jej veriteľovi špecifikovanú sumu. Ďalej svoj návrh odôvodnil tým, že z uvedenej
sumy odporkyňa nič nezaplatila, hoci sa voči navrhovateľovi ústne zaviazala, že bude splácať splátky
úveru poskytnutého mu Všeobecnou úverovou bankou, a.s., aby túto sumu zaplatila. V priebehu konania
navrhovateľ svoj návrh čo do skutkových okolností doplnil tak, že účastníci na predmetnú sumu uzavreli
zmluvu o pôžičke, ktorú mu odporkyňa nevrátila. Pokiaľ by súd dospel k záveru, že pôžička preukázaná

nie je, bolo by potrebné posudzovať právny nárok navrhovateľa podľa ust. o bezdôvodnom obohatení.

Navrhovateľ nepreukázal , aby medzi účastníkmi došlo v mesiaci apríl prípadne máj 2010 k uzavretiu
zmluvy o pôžičke, na základe ktorej by odporkyni poskytol 22.455,70 eur s dohodnutou splatnosťou
pôžičky v splátkach po 500,- eur mesačne. Odporkyňa uzavretie takejto zmluvy poprela. Tvrdenie
navrhovateľa, že o pôžičke svedčia dve úhrady odporkyne na jeho účet po 500,- eur dňa 7.10.2010

a dňa 10.8.2010 súd rovnako pokladal za nepreukázané. Termín poukázania uvedených čiastok
odporkyňou nezodpovedá tvrdenej dohodnutej lehote splatnosti pôžičky už od mesiaca máj 2010.
Poukázanie daných súm odporkyňa vysvetlila ako pomoc navrhovateľovi pri splácaní úveru. Pri tvrdení
navrhovateľa o uzavretí pôžičky splatnej v mesačných splátkach po 500,- eur je ďalej sporné, z akého
dôvodu si navrhovateľ podaním zo dňa 24.4.2012 uplatnil celý údajný dlh, ak v čase podania návrhu sa

stalisplatnýmiiba24splátky,čopredstavujecelkomsumuiba12.000,-eur.Neurčitéanejasnéjetvrdenie
navrhovateľa v časti návrhu, že odporkyňa sa v podstate zaviazala navrhovateľovi splácať splátky úveru,
ktoré však boli dohodnuté vo výške 366,- eur mesačne. Toto tvrdenie nesúvisí s uplatneným nárokom
ani z titulu bezdôvodného obohatenia, ani s poskytnutou pôžičkou.

Na vrátenie poskytnutého plnenia ako plnenia bez právneho dôvodu je nárok iba vtedy, ak ten, kto
plnil, nemal vedomosť o tom, že nie je povinný plniť alebo že ten, komu plní, nie je oprávnený
plnenie prijať. Ináč by sa totiž súd musel zaoberať otázkou, či medzi účastníkmi nedošlo napríklad ku
skrytému darovaniu, ktoré by bolo právnym dôvodom plnenia a vylučovalo by nárok na jeho vrátenie
z titulu neoprávneného majetkového prospechu. Ku skutkovej podstate neoprávneného majetkového

prospechu podľa ust. § 454 OZ sú potrebné dva zákonné predpoklady. Predovšetkým, aby išlo o plnenie,
ktoré bolo právnou povinnosťou iného občana; tento pojmový znak by nebol daný, keby osoba, za
ktorú sa plnilo nebola sama povinná plniť. Ďalej je potrebné, aby ten, kto plní za iného, nemal sám
právnu povinnosť na toto plnenie. Kto plnil záväzok iného, má právo požadovať neoprávnený majetkový
prospech iba od toho, za koho plnil a nie od toho, komu plnil. Navrhovateľ sám a v podstate v zhode

s odporkyňou uviedli, že odporkyňa bola povinnou plniť dlh voči D.-E. W. z návratnej finančnej podpory
poskytnutej jej v predchádzajúcom období. Účastníci sa dohodli ústne na tom, že dlh bude splatený
z časti G. poskytnutej navrhovateľovi, a navrhovateľ dal následne v zmluve o úvere uzavretej s
bankou dispozíciu o poukázaní peňazí na konkrétne číslo účtu. Nie je podstatným, že úhradou chcel
navrhovateľ predísť možnému uplatneniu záložného práva predajom nehnuteľnosti veriteľom. Krátko

po poukázaní finančných prostriedkov veriteľovi odporkyňa na navrhovateľa previedla dňa 4.5. 2010
podiel vo výške 1/10-iny nehnuteľnosti, ktorej boli účastníci podielovými spoluvlastníkmi. Pri následnom
prevode spoluvlastníckych podielov na odporkyňu v kúpnej zmluve účastníci uviedli, že všetky práva a
povinnosti vyplývajúce z kúpy a užívania nehnuteľnosti sú vysporiadané. Predávajúci v predchádzajúcej
časti zmluvy zároveň vyhlásil, že úver poskytnutý D.-E. W. bol úplne uhradený. Z týchto dôkazov je

možné usudzovať, že na základe dohody účastníkov sa navrhovateľ zaviazal uhradiť časť dlhu voči
veriteľovi odporkyne s tým, že poskytnutá finančná čiastka - jej vyporiadanie bude predmetom ďalšej
dohody strán. Tou sa stal prevod 1/10 podielu na nehnuteľnosti. Zo žiadneho dôkazu nevyplýva, aby
prevod 1/10 súvisel s tým, že navrhovateľ v minulosti uhradil kúpnu cenu za nehnuteľnosť v podiele
zodpovedajúcom 6/10 k celku a tento prevod mal iba vysporiadať pôvodnú nerovnosť v tom, že každý

z účastníkov bol zapísaný v evidencii nehnuteľností ako spoluvlastník v podiele 1. Navrhovateľom
poskytnuté plnenie preto nie je možné posudzovať ako bezdôvodné obohatenie na strane odporkyne.
Pri výklade navrhovateľa, že k bezdôvodnému obohateniu došlo , je možné prisvedčiť odporcovi o
dôvodnosti vznesenej námietky premlčania. Pri bezdôvodnom obohatení zákon stanovuje objektívnu
a subjektívnu premlčaciu dobu . Nárok musí byť uplatnený v subjektívnej 2-ročnej premlčacej dobe odo

dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.
Preukázateľne plnenie na základe dispozície samotného navrhovateľa tak, ako vyplýva zo zmluvy o
poskytnutí úveru zo dňa 9.4.2010 uzavretej medzi K.I., W..S.. I. a navrhovateľom, časť úveru určená na
úhradu pohľadávky D.-E. W. vo výške 22.455,70 eur, malo byť poukázané na účet danej spoločnosti.To všetko čerpaním úveru jednorázovo dňa 16.4.2010. Dňom 17.4. začala preto navrhovateľovi plynúť
subjektívna 2-ročná premlčacia doba. Nárok na súde si navrhovateľ uplatnil až dňa 24.4.2012, teda po
uplynutí zákonom stanovenej lehoty. Tvrdenie navrhovateľa, že o poukázaní danej sumy veriteľovi sa

dozvedel až z výpisu z účtu banky, ktorý mu bol doručený v mesiaci máj 2010, súd pokladal preto za
účelové , ktoré nemalo vplyv na začiatok plynutia premlčacej doby.

Navrhovateľ preto neuniesol dôkazné bremeno odôvodnenosti preukázania svojho nároku.

O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a odporcovi ako úspešnému účastníkovi
priznal náhradu trov predstavujúcich odmenu právneho zástupcu za 6 úkonov po 386,74 eur (prevzatie
zastúpenia, písomné vyjadrenie súdu, účasť na 4 pojednávaniach), k tomu prináležiaca paušálna
náhrada 4 x 7,81 eur za rok 2013 a 2 x 8,04 eur, to všetko s pripočítaním DPH. Súd nepriznal právnemu
zástupcovi odmenu za úkon zo dňa 14.10.2013 - písomné vyjadrenie, pretože tento úkon nevyhodnotil
ako úkon nevyhnutný na účelné uplatnenie alebo bránenie práva. Jeho obsah odporcovi nič nebránilo

predniesť na súdnom pojednávaní.

O trovách právneho zastúpenia súd rozhodol podľa ust. § 1,10 nasl. vyhl. č. 655/2004 Z. z. v platnom
znení.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré je možné podať v lehote 15 dní odo dňa
jeho doručenia, a to prostredníctvom Okresného súdu Poprad na Krajský súd v Prešove v troch
vyhotoveniach.

Podľa § 205 ods. 1, 2 OSP, v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti

ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.