Rozhodnutie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 22. január 2015

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 3T/33/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8111010624
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 01. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Čech
ECLI: ECLI:SK:OSPO:2015:8111010624.1

Rozhodnutie

Okresný súd Prešov, sudcom JUDr. Marekom Čechom, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 22.
januára 2015 v Prešove takto

r o z h o d o l :

Podľa § 285 písm. b) Tr. poriadku obžalovaného menom D. R., Q.. X.X.XXXX T. F., W. U. G. XXX/X,
J. S., Č., R. U. J. S., R. Č.. XXX/XX, Č. o s l o b o d z u j espod obžaloby Okresného prokurátora
pre skutok kvalifikovaný ako prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Tr. zákona, ktorý

mal spáchať tak, že

- v období od 1.10.2009 doposiaľ v R. a inde, ako prirodzený otec maloletej dcéry J. R.X., Q.. X.X.XXXX z
nedbanlivosti neprispieval na jej výživu, hoci mu táto povinnosť vyplýva zo Zákona o rodine a rozsudkom
Okresného súdu v R. sp. zn. XX R. XXX/XXXX zo dňa 30.9.2009, právoplatným dňa 29.12.2009, bol
zaviazaný prispievať na výživu maloletej J. sumou vo výške 150,- Eur mesačne vždy do 28 - meho dňa v

mesiaci vopred k rukám matky J. R., čím v sledovanom období dlhuje na výživnom najmenej 2.685,- Eur

pretože skutok nie je trestným činom.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry R. podal na obžalovaného D. R. dňa 18.05.2011 obžalobu pre skutok
uvedený vo výrokovej časti tohto rozsudku, ktorý po právnej stránke kvalifikoval ako prečin zanedbania

povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Tr. zákona.

Súd vykonal na hlavných pojednávaniach dokazovanie výsluchom obžalovaného D. R., zákonnej
zástupkyne poškodenej J. R., súdneho exekútora J.. S. Q., svedkov H. R., R. R. G. J. R., ako aj listinným
dôkazmi uvedenými ďalej, pričom zistil nasledovný skutkový stav:

Obžalovaný D. R. na hlavnom pojednávaní uviedol, že dňa 15.08.2011 sa mu narodilo druhé dieťa D.,
čímmuvzniklaďalšiavyživovaciapovinnosť.Vzhľadomkuvedenému,akoajjehomajetkovýmpomerom
podal na tunajšom súde návrh na zníženie výživného zo 150,- Eur na 50,- Eur, na dcéru J.. Výživné
sa snažil vždy svedomito plniť, po tom čo došlo k jeho zvýšeniu z 30,- Eur na 150,- Eur, už toho nebol
schopný, nakoľko toto zvýšenie nezodpovedalo jeho majetkovým pomerom, ani príjmom. Navyše sa

nezavinene ocitol v ťažkej finančnej situácii, keď bol trestným činom sprenevery pripravený o osobné
motorové vozidlo, čím mu bola spôsobená škoda vo výške 90.000,- Kč. Napriek uvedenému sa snaží
platiť výživné mesačne vo výške 80,- Eur až 90,- Eur. Jeho vzťah k dcére nie je iba formálny, dcéra ho
navštevuje v Č., kde jej počas pobytu hradí všetky náklady. Vo februári roku 2012 vzal dcéru na 8 dňový
pobyt do G.. Obžalovaný taktiež uviedol, že toho času je zamestnaný, pričom jeho čistý mesačný príjem
je cca 8.000,- až 9.000,- Kč. Z uvedenej sumy mu má byť 1.600,- Kč sťahované exekúciou na alimenty

a 1.500,- Kč je platba za auto. Obžalovaný ďalej poukazuje na to, že poškodená prestala preberaťzasielanévýživné,ktorébolonásledneukladanévdepozitepošty.Celkovonebolaprevzatásuma705,60
Eur.

Z ďalších vyjadrení a listinných dôkazov predložených obžalovaným súdu sa obžalovaný snažil
preukázať, že nie je vlastníkom žiadneho motorového vozidla, obe svoje autá predal ešte v roku 2007,
resp. 2008.

Poškodená J. R., zákonná zástupkyňa poškodenej, vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedla,

že rozsudkom Okresného súdu R., sp. zn. XX R. XXX/XXXX zo dňa 30.9.2009, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňa 29.12.2009, bol obžalovaný zaviazaný prispievať na výživu maloletej J. sumou 150,-
Eur mesačne vždy do 28. dňa v mesiaci vopred k rukám matky. Obžalovaný si svoju súdom uloženú
vyživovaciu povinnosť neplní vo výške, v akej mu bola určená súdom. Jeho platby boli nepravidelné a
v nižších sumách, v priemere 80,- až 90,- Eur. Za niektoré mesiace, napr. september 2009, apríl 2010,
jún 2010, august 2010 a február 2011, neuhradil výživné vôbec. Z uvedeného dôvodu obžalovanému od

právoplatnostiuvedenéhorozsudkudoposiaľvznikoldlhnavýživnomvovýške1.937,55Eur.Poškodená
ďalej potvrdila, že exekútor vymohol za obdobie do novembra 2014 sumu 2.024,24 Eur. Podľa vyjadrenie
poškodenejobžalovanýniejezhľadiskamajetkovýchpomerovnatomnatoľkozle,abysinemoholriadne
plniť svoju vyživovaciu povinnosť. Jeho príjem deklarovaný na mzdovom liste z roku 2010, vystavený
jeho zamestnávateľom, ktorým je jeho terajšia priateľka p. R., musí byť podstatne vyšší. Poškodená

taktiež uviedla, že obžalovaný je vlastníkom dvoch osobných motorových vozidiel, ktoré má prihlásené
v Č..

Ohľadne skutočností týkajúcich sa nepreberania zasielaného výživného vypovedala poškodená zhodne
s obžalovaným s tým, že ako dôvod uviedla, že nevedela, na čo boli uvedené sumy určené, keďže sumy

nezodpovedali súdom určenej výške výživného. Taktiež vypovedala zhodne ohľadne návštev dcéry u
obžalovaného a hradení nákladov súvisiacich s týmito návštevami.

Svedkyňa H. R., matka obžalovaného potvrdila, že po synovom odchode do Č. N. platila v jeho mene
poškodenej výživné. Výživné v sumách 70,-, 80,- resp. neskôr 150,- Eur platila poštovými poukážkami,

pretože poškodená jej odmietla poskytnúť číslo bankového účtu.

Svedok R. R., otec obžalovaného potvrdil, že jeho manželka posielala za syna výživné, čím mu takto
finančne vypomáhali.

Súdny exekútor J.. S. Q. vypovedal dňa 04.03.2014, že čiastka 30.440,84 Kč, ktorú vymohol od
obžalovaného jeho exekútorský úrad predstavuje len dlžné výživné. Z vyjadrenia exekútorského úradu
zo dňa 14.01.2015 pre advokáta J.. D. (č.l. 353-354) vyplýva, že poškodenej bola vyplatená čiastka
celkovo 63.021,30 Kč (2.520,85 Eur).

Svedkyňa J. R., dcéra obžalovaného, vypovedala, že výživné jej otec zasiela v súdom stanovenej výške
pravidelne až od mája 2013. Dovtedy ho uhrádzal v nižších sumách a nepravidelne.

Súd oboznámil aj obžalovaným predložené písomné dôkazy - potvrdenie o dobe trvania a škodovom
priebehu k motorovému vozidlu U., P..Č.. XKX XXXX, rozhodnutie o trvalom vyradení uvedeného vozidla

z registra cestných vozidiel J. Ú. J. S. zo dňa 19.09.2011, ako aj kúpnu zmluvu o predaji motorového
vozidla G. G., P..Č.. XKX XXXX, zo dňa 19.08.2008.

Z rodného listu predloženého obžalovaným je zrejmé, že dňa 15.08.2011 sa mu narodila dcéra D. R..

Z rozsudku K. Y. R. zo dňa 30.09.2009, sp. zn. XXP/XXX/XXXX, v spojení s rozsudkom Krajského súdu
v R. zo dňa 30.11.2009, sp. zn. XCoP/XX/XXXX vyplýva, že od 01.10.2009 bol obžalovaný povinný
prispievať na výživné svojej dcéry J. sumou 150,- Eur mesačne. V zmysle citovaného rozsudku mal tak
za uvedené obdobie, teda za 63 mesiacov, zaplatiť sumu 9.450,- Eur.

Z fotokópií poštových poukážok je zrejmé, že obžalovaný zaslal za obdobie od 01.10.2009 do
22.01.2015, teda do rozhodnutia súdu, poškodenej sumu celkovo 6.878,60 Eur. Prostredníctvom
exekútora bola nad rámec tejto sumy vymožená čiastka 2024,24 Eur, ktorá však predstavuje dlžnévýživné v sume 2.872,- Eur z obdobia od 01.09.2006 do 31.08.2009, resp. od 01.09.2009 do 30.04.2010
(č.l. 178).

ObžalovanýD.R.vmiestebydliskajehodnotenývšeobecne,jerozvedenýamádvedeti,jednosbývalou
manželkou a druhé, ktoré sa mu narodilo v auguste 2011 s jeho terajšou družkou. Doposiaľ nebol súdne
trestaný. Žije v dome, spoločne so svojou družkou v Č..

Na základe takto vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že aj keď obžalovaný v období od

01.10.2009 doposiaľ si neplnil vyživovaciu povinnosť voči dcére J. R. vo výške určenej rozsudkom
Okresného súdu R. zo dňa 30.09.2009, sp. zn. XXP/XXX/XXXX, v spojení s rozsudkom Krajského súdu
v R. zo dňa 30.11.2009, sp. zn. XCoP/XX/XXXX, nie je toto jeho konanie trestným činom. Súd pri tomto
hodnotení vychádzal z nasledovnej právnej úvahy.

Vychádzajúc z konštrukcie skutkovej podstaty žalovaného prečinu zanedbania povinnej výživy podľa

§ 207 Trestného zákona, ako i zaužívanej právnej praxe je súd toho názoru, že samotné zistenie,
že osoba neplní svoju zákonnú, resp. súdom určenú, povinnosť vyživovať iného, ešte automaticky
neznamená, že sa dopúšťa trestného činu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 Trestného zákona.
Pre vyslovenie záveru, že sa obžalovaný dopustil žalovaného trestného činu, musí byť preukázaná
aj subjektívna stránka skutkovej podstaty tohto trestného činu. Ako predbežnú otázku (§ 9 ods. 1

Tr. poriadku) súd skúmal, či suma 150,- Eur, určená citovaným rozsudkom, zodpovedá možnostiam
a schopnostiam obžalovaného. Povinnosť vyživovať svoje deti zákon o rodine upravuje o.i. v § 62
ods. 3, podľa ktorého každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je
povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného
minimananezaopatrenéneplnoletédieťaalebonanezaopatrenédieťapodľaosobitnéhozákona.Inštitút

minimálneho výživného je upravený zákonom o rodine v rozsahu 30 % životného minima, čo ku dňu
rozhodnutia súdu predstavuje v nadväznosti na ust. § 2 písm. c) zák. č. 601/2003 Z.z. o životnom minime
sumu 27,13 Eur. Túto minimálnu sumu je rodič povinný platiť za každých okolností, bez ohľadu na
ťaživú finančnú situáciu, v akej sa nachádza. Pri skúmaní možností a schopností obžalovaného súd
vychádzal z jeho sociálnej, majetkovej a finančnej situácie, pričom vzal do úvahy aj skutočnosť, že od

mesiaca august 2011 sa jeho pomery zásadne zmenili, keďže sa mu dňa 15.08.2011 narodila dcéra
D.. Vychádzajúc z uvedenej skutočnosti a výšky jeho príjmu je súd toho názoru, že výživné primerané
možnostiam a schopnostiam obžalovaného do mesiaca august 2011 je v sume 150,- Eur mesačne. Od
mesiaca august 2011 považuje súd, vzhľadom na už uvedený vznik ďalšej vyživovacej povinnosti, za
primerané výživné sumu 100,- Eur mesačne. Z uvedeného vyplýva záver, že dlh na výživnom ku dňu

rozhodovania činí 2.100,- Eur. Tým došlo k naplneniu objektívnej stránky žalovaného trestného činu.

Zhľadiskasubjektívnejstránkyžalovanéhotrestnéhočinusúdnezistilskutočnosti,ktorébynasvedčovali
zavineniu obžalovaného. A to ani v úmyselnej, ani v nedbanlivostnej forme. Obžalovaný ako doposiaľ
netrestaný občan riadne pracuje a pravidelne prispieva, a to i s pomocou svojich rodičov, na výživu svojej

dcéry. Je pravdou, že za obdobie rokov október 2009 - máj 2013 sumami nižšími, než aké zodpovedali
jeho možnostiam a schopnostiam, na strane druhej od mesiaca máj 2013 prispieva o polovicu vyššou
sumou, než akú stanovil v tomto konaní súd ako primeranú jeho možnostiam a schopnostiam. Z
uvedeného dôvodu bol súd toho názoru, že u obžalovaného absentuje vôľová stránka páchať trestnú
činnosť. Trestný zákon je postavený o.i. i na princípe subsidiarity trestnej represie podmieňujúci použitie

trestného práva len ako prostriedku ultima ratio. V tomto prípade obžalovaný plní svoju povinnosť
ostatné dva roky nad rámec svojich schopností, pričom exekučným konaním je úspešne vymáhané
dlžné výživné.

Z uvedených dôvodov, pre nepreukázanie naplnenia subjektívnej stránky skutkovej podstaty žalovaného

trestného činu, súd obžalovaného spod obžaloby oslobodil, pretože žalovaný skutok nie je trestným
činom.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 ( pätnástich ) dní odo dňa jeho oznámenia na Krajský
súd v Prešove prostredníctvom Okresného súd Prešov.