Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 24. november 2015

Súd: Okresný súd Lučenec
Spisová značka: 9C/115/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6612215657
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 11. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Triznová

ECLI: ECLI:SK:OSLC:2015:6612215657.11

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Lučenec samosudkyňou JUDr. Evou Triznovou v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ,

s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpená Fridrich Paľko, s. r. o., so sídlom
v Bratislave, Grösslingova 4, IČO: 36 864 421 proti žalovanému: Slovenská republika, za ktorú koná
Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Župné námestie 13, IČO: 00
166 073, v konaní o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, takto

r o z h o d o l :

Návrh žalobcu, aby súd konanie vedené pod sp. zn. 9C/115/2012 prerušil do právoplatného rozhodnutia
Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, predmetom ktorej je rozhodnutie o porušení
práva žalobcu na zákonného sudcu a práva na nestranný súd z a m i e t a.

Návrh žalobcu na prerušenie konania do rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie o prejudiciálnych
otázkach, ktoré navrhla položiť žalovaná Slovenská republika, zastúpená Ministerstvom spravodlivosti
SR v konaní o náhradu škody pre porušenie práva Európskej únie prebiehajúcom na Okresnom súde
Prešov pod sp. zn. 7C/6/2010 z a m i e t a.

Žalobu žalobcu o zaplatenie majetkovej škody vo výške 1.000,- Eur a nemajetkovej ujmy vo výške

6.763,80 Eur proti žalovanému z a m i e t a.
Žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca podal na Okresnom súde Lučenec žaloby o zaplatenie majetkovej škody a nemajetkovej ujmy,
ktoré boli vedené na Okresnom súde Lučenec pod spisovými značkami 9C/115/2012, 9C/117/2012,
9C/118/2012, 9C/122/2012, 9C/126/2012, 9C/127/2012, 9C/128/2012 a 9C/143/2012. Uznesením č.k.
9C/115/2012-28 zo dňa 07.05.2013 súd spojil konania na spoločné konanie, ktoré je vedené pod sp.
zn. 9C/115/2012. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 15.05.2013.

Poukázal na tú skutočnosť, že je slovenskou právnickou osobou, ktorá vykonáva na základe registrácie
podnikateľskú činnosť v prevažujúcej miere v oblasti poskytovania krátkodobých úverov. V súlade
s pravidlami riadneho hospodárenia ako oprávnený subjekt veriteľ zo Zmluvy o úvere navrhol
písomným podaním súdnemu exekútorovi vykonať exekúciu, a to z dôvodu, že zo strany dlžníka neboli
rešpektované zmluvné dojednania a zákonné ustanovenia. Exekúciu žalobca navrhol vykonať pre svoju
pohľadávku, ktorá vznikla nesplnením záväzku: vyplývajúceho zo Zmluvy o úvere č. 6462383, kde
dlžníčkou bola povinná W. U., O.. XX.XX.XXXX (spis Okresného súdu Lučenec sp. zn. 9C/115/2012,

14Er/812/2009), vyplývajúceho zo Zmluvy o úvere č. 6461947, kde dlžníčkou bola povinná U. L.,
O.. XX.XX.XXXX (spis Okresného súdu Lučenec sp. zn. 9C/117/2012, 12Er/642/2009), vyplývajúceho
zo Zmluvy o úvere č. 6461933, kde dlžníkom bol povinný Š. U., O.. XX.XX.XXXX (spis Okresného
súdu Lučenec sp. zn. 9C/118/2012, 5Er/870/2009), vyplývajúceho zo Zmluvy o úvere č. 3770528, kdedlžníkom bol povinný L. Č., O.. XX.XX.XXXX (spis Okresného súdu Lučenec sp. zn. 9C/122/2012,
17Er/370/2009), vyplývajúceho zo Zmluvy o úvere č. 6561167, kde dlžníkom bol povinný V. V., O..
XX.XX.XXXX (spis Okresného súdu Lučenec sp. zn. 9C/126/2012, 17Er/1128/2009), vyplývajúceho zo

Zmluvy o úvere č. 6561054, kde dlžníčkou bola povinná X. D., O.. XX.XX.XXXX (spis Okresného súdu
Lučenec sp. zn. 9C/127/2012, 14Er/643/2009), vyplývajúceho zo Zmluvy o úvere č. 6560924, kde
dlžníkom bol povinný Š.Z. X., O.. XX.XX.XXXX (spis Okresného súdu Lučenec sp. zn. 9C/128/2012,
17Er/807/2009), vyplývajúceho zo Zmluvy o úvere č. 6462718, kde dlžníkom bol povinný E. K., O..
XX.XX.XXXX (spis Okresného súdu Lučenec sp. zn. 9C/143/2012, 5Er/1128/2009).

Súdny exekútor požiadal exekučný súd - Okresný súd Lučenec o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie. V exekučnom konaní vedenom podľa procesných pravidiel uvedených v § 44 ods. 2
Exekučného poriadku platného od 01.06.2011 a od 01.06.2010 do 31.05.2011 je založená povinnosť
exekučného súdu rozhodnúť o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie do 15 dní od doručenia takejto žiadosti, ak je exekučným titulom vykonateľné rozhodnutie

rozhodcovského súdu. Exekučný súd napriek tomu, že vec ním prejednávaná nevykazovala prvky
nadmernej právnej zložitosti, a nevyžadovala takú spoluprácu s účastníkmi konania, ktorá by mohla mať
svojou komplexnosťou podstatný vplyv na čas potrebný k posúdeniu a rozhodnutiu, rozhodol o žiadosti o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, a to rozhodnutím o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia
po uplynutí zákonom stanovenej doby.

Exekučný súd tým, že svojím nelegálnym postupom vykonal opätovné posúdenie práva žalobcu na
zaplatenie dlhu v časti istiny a to bez splnenia zákonných podmienok na takýto postup, formálne vyvolal
stav, ktorý založil prekážku veci rozhodnutej v právnom vzťahu medzi žalobcom ako oprávneným a
dlžníkom ako povinným odvíjajúceho svoju podstatu od uzatvorenej zmluvy o úver. Na jednej strane

existuje právne relevantný exekučný titul - rozsudok rozhodcovského súdu, ktorý nie je možné zrušiť
pre uplynutie lehoty ust. § 41 ZoRK a chýbajúci subjektívny prvok - ktorý vyvolá právne účinky, avšak
je z pohľadu exekučného súdu materiálne nevykonateľný a na druhej strane nie je možné zo strany
žalobcu iniciovať občianske súdne konanie a požadovať súdnu ochranu práva na zaplatenie istiny
s príslušenstvom, pretože existenciou rozsudku rozhodcovského súdu je vytvorená prekážka veci

právoplatne rozhodnutej. Prekážka právoplatne rozhodnutej veci tvorí neodstrániteľnú vadu konania, na
ktorú je súd povinný prihliadať ex offo. Podľa platnej právnej úpravy je rozsudok rozhodcovského súdu
rovnocenným exekučným titulom s rozsudkom vydaným všeobecným súdom v občianskom súdnom
konaní.

Žalobca uviedol, že nedisponuje rovnopisom príslušného exekučného titulu ani rovnopisom príslušného
návrhu na vykonanie exekúcie, ktorý by obsahoval vyznačený dátum doručenia súdu. V predmetnom
prípade neexistuje okolnosť, ktorá by umožňovala exekučnému súdu postupovať nesústredene a so
zbytočnými prieťahmi tak, že k vydaniu rozhodnutia o žiadosti o udelenia poverenia na vykonanie
exekúcie pristúpil až po veľmi dlhej dobe. Nečinnosť okresného súdu nie je ničím ospravedlniteľná,

pretože počas špecifikovaného obdobia nevykonával vo veci také úkony, ktoré mali smerovať k
odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa žalobca v predmetnej veci počas súdneho konania nachádzal,
čo je základným účelom práva zaručeného v článku 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.

Z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného súdu si uplatňuje náhradu majetkovej škody a

nemajetkovej ujmy v peniazoch.
Majetková škoda, ktorá mu vznikla, predstavuje náhradu istiny s príslušenstvom, ktorá viac nemôže byť
priznaná právoplatným rozhodnutím všeobecného súdu v občianskom súdnom konaní vedenom proti
dlžníkovi zo záväzkového zmluvného vzťahu založeného Zmluvou o úvere. Nemôže preto tiež nastať
akceptácia návrhu na nútené vymáhanie istiny a príslušenstva zo strany exekučného súdu.

Zároveň si uplatňuje aj náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, pretože samotné konštatovanie
porušenie práva na súdnu ochranu zaručeného článkom 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva
na spravodlivý súdny proces zaručeného článkom 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských
práv základných slobôd nie je dostatočných zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnym

úradnýmpostupom.Nesprávnymúradnýmpostupomdošlokzmareniulegitímnehoočakávaniažalobcu,
že správnym a zákonným postupom súdu dôjde k vymoženiu jeho pohľadávky. Žalobca mohol vďaka
skorému rozhodnutiu exekučného súdu v zákonnej lehote včas, efektívne a účinne uskutočniť rad iných
krokov smerujúcich k zvýšeniu úspechu mimosúdneho zabezpečenia vymožiteľnosti jeho pohľadávkya jej príslušenstva, pretože by vedel, že žiadosť o udelenie poverenia bola zamietnutá. Náhradu
nemajetkovej ujmy vníma ako spravodlivú satisfakciu za konkrétne porušenie jeho zákonných nárokov
a základných práv. Do obsahu základného práva na súdnu ochranu patrí aj právo každého na to,

aby sa v jeho veci rozhodovalo podľa relevantnej právnej normy. Súčasne má každý právo na to,
aby sa v jeho veci vykonal ústavne súladný výklad aplikovanej právnej normy. Z toho vyplýva, že k
reálnemu poskytnutiu súdnej ochrany dôjde len vtedy, ak sa na zistený stav veci použije ústavne súladne
interpretovaná, platná a účinná právna úprava. Potreba náhrady nemajetkovej ujmy má svoj základ
v požiadavke na spravodlivé usporiadanie vzťahov a dosiahnutie adekvátnej nápravy a primeranej

satisfakcie za porušenie základných práv a princípov právneho štátu. Primeranú náhradu nemajetkovej
ujmy si uplatňuje za vnútorné zásahy do spoločnosti, ovplyvňovanie podnikateľského plánovania a
rozhodovania, porušenie jeho práv, stratu legitímnych očakávaní, že nastane v zákonnom čase stav
predpokladaný zákonom, stratu dôvery v právo a spravodlivé riešenie vecí a zamedzenie vymoženiu
pohľadávky cestou exekúcie.

Ďalej dodal, že postupoval podľa ustanovenia § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. a písomnou
žiadosťou požiadal žalovaného o predbežné prerokovanie jeho nároku na náhradu škody. Žalovaný
však do podania žaloby na žiadosť pozitívne nereagoval. Preto je nutné deklarovať porušenie práva
žalobcu na súdnu ochranu zaručeného článkom 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na
spravodlivý súdny proces zaručeného článkom 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd, pretože súdna ochrana nebola poskytnutá v zákonom predpokladanej kvalite,
deklarovať porušenie princípov právneho štátu nesprávnym úradným postupom exekučného súdu,
nahradiť žalobcovi nemajetkovú ujmu a majetkovú škodu, ktorá mu bola spôsobená v priamej príčinnej
súvislosti s porušením jeho práv uvedených vyššie.

Žalovaný v písomnom vyjadrení žiadal žalobu zamietnuť. V prvom rade poukázal na zmätočnosť
samotného návrhu žalobcu. V žalobnom návrhu sa v tomto prípade vyskytujú viaceré nedostatky, napr.
že žalobca nedokázal uviesť ani len spisovú značku príslušného exekučného konania, pod ktorou je
vedené na súde, chýbajú relevantné údaje ako dátum doručenia podania na súd, ktoré majú význam pre
posúdenie celej veci a dátum, kedy sa žalobca dozvedel o vzniku škody. Vo všeobecnosti musí namietať,

že žalobca nepriložil ani jeden relevantný dôkaz, ktorý by preukazoval vôbec existenciu predmetného
exekučného konania, vznik skutočnej škody, nemajetkovej ujmy. Žalobca síce uviedol časť dôkazov,
najmä odkazuje na exekučný spis, ale v skutočnosti prenáša celú dôkaznú povinnosť na súd napriek
tomu, že dôkazné bremeno má znášať žalobca sám.

Poukázal aj na to, že nie je jasný ani titul nároku na náhradu škody. Žalobca uvádza rozhodnutie
o zamietnutí žiadosti na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, čo by sa mohlo vysvetliť ako
namietanie nezákonného rozhodnutia, ale zároveň namieta nesprávny úradný postup v podobe
prieťahov. Z takto formulovanej žaloby nie je jednoznačne jasné, na základe akého titulu si žalobca
uplatňuje škodu, keďže v žalobe sa tieto tituly prelínajú a žalobca jednoznačne neuvádza, z ktorého

titulu/titulov si uplatňuje svoj nárok. Nie je zrejmé, či si žalobca uplatňuje nárok z titulu nesprávneho
úradného postupu z dôvodu prieťahov, z dôvodu rozhodnutia o zamietnutí žiadosti o vydanie poverenia
alebo z dôvodu nerozhodnutia v zákonom stanovenej lehote.

Čo sa týka uvádzaných prieťahov v konaní v prvom rade je potrebné poznamenať, že žalobca

neuvádza kroky, ktoré podnikol na odstránenie neželaného stavu. Žalobca neuviedol, ani po vyžiadanej
súčinnosti v rámci predbežného prerokovania zo strany žalovanej, či využil možnosť podania sťažnosti
na zbytočné prieťahy v príslušnom konaní predsedovi okresného súdu, respektíve možnosť podania
ústavnej sťažnosti. Judikatúra Ústavného súdu SR, konkrétne v náleze z 03.05.2011, č. k. III. ÚS
69/2011-25, taktiež poukazuje na skutočnosť, že sťažovateľ má predovšetkým postupovať v zmysle

zásady vigilantibus iura (každý nech si stráži svoje právo). To, že tak žalobca nekonal, je možné pripísať
iba jemu. V druhom rade, má za to, že všeobecný súd v konaní o náhradu škody nie je oprávnený
posudzovať prieťahy v konaní súdu, túto právomoc má iba predseda súdu alebo Ústavný súd Slovenskej
republiky.

Žalovaný poukazuje na to, že dňa 23.04.2012 mu boli doručené prvé žiadosti o predbežné prerokovanie
nároku na náhradu škody zo dňa 23.04.2012. Vzhľadom na skutočnosť, že už dňa 27.09.2012 bola
okresnému súdu doručená žaloba vo veci, je zrejmé, že žalobca ju nepodal po uplynutí 6-mesačnej
lehoty, ale skôr. Z ustanovení zákona č. 514/2003 Z. z. vyplýva, že poškodený sa práva na náhraduškody spôsobenej pri výkone verejnej moci môže domáhať na súde až po uplynutí šiestich mesiacov
odo dňa prijatia jeho žiadosti (doručenia na príslušný orgán) o predbežné prerokovanie nároku na
náhradu škody. Má za to, že ide o predčasne uplatnený nárok na súde. Napriek opakovaným výzvam na

doplnenie žiadostí, ktoré adresoval žalobcovi po doručení prvotných žiadostí o predbežné prerokovanie
nároku na náhradu škody mu bola doručená všeobecná odpoveď, kde žalobca nepreukázal požadované
skutočnosti, nedoplnil žiadané informácie, dátumy, kedy sa žalobca dozvedel o škode, doklady
preukazujúcevyčíslenúmajetkovúškodu,uviesťskutočnosť,čibolipodávanésťažnostipredsedovisúdu
na prieťahy. Žalobca neposkytol žiadnu súčinnosť na predbežné prerokovanie podaných žiadostí, a tým

zmaril akúkoľvek možnosť predbežne prerokovať nárok na náhradu škody, o ktorého prerokovanie sám
požiadal, preto nárok žalobcu nepovažuje za predbežne prerokovaný.

Vo všeobecnosti je taktiež potrebné poukázať na judikatúru Ústavného súdu sp. zn. I. ÚS 16/02 ktorá
konštatuje, že „Pri posúdení, či došlo alebo nedošlo k porušeniu práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy, ústavný súd prihliada síce na lehoty, ktoré

sú uvedené v ústave alebo v zákone (napr. rozhodnutie ústavného súdu sp. zn. II. ÚS 64/97, na ktoré
sťažovateľ vo svojej sťažnosti poukazuje), ale ich nedodržanie nepovažuje automaticky za porušenie
uvedeného základného práva, pretože aj v týchto prípadoch sú rozhodujúce všetky okolnosti danej
veci. Pojem „zbytočné prieťahy“ obsiahnutý v čl. 48 ods. 2 ústavy je pojem autonómny, ktorý nemožno
vykladať a aplikovať len s ohľadom na lehoty uvedené v zákone. S ohľadom na konkrétne okolnosti

veci sa totiž ani v týchto prípadoch postup dotknutého štátneho orgánu nemusí vyznačovať takými
významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako zbytočné prieťahy v zmysle čl. 48 ods. 2
ústavy (I. ÚS 63/00).“

Z uvedeného vyplýva, že samotné nedodržanie zákonom stanovenej lehoty, neznamená automaticky

prieťahy v konaní. Zo skutkových okolností, ktoré sa týkajú rozhodovania o žiadosti o vydanie poverenia
na vykonanie exekúcie, je zrejmé, že skúmanie vykonateľnosti rozhodcovských rozsudkov si vyžaduje
osobitnúprávnuúvahunajmäsohľadomnato,žetietosatýkajúprávnychvzťahovpodliehajúcichrežimu
spotrebiteľských zmlúv.

Žalobca sa vo svojej žalobe domáha náhrady materiálnej škody vo výške istiny s príslušenstvom
vymáhanej od povinného. Podľa ustanovenia § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z., uhrádza sa
skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak. Pre úspešné uplatnenie nároku
na náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z. z. je okrem iného nevyhnutné preukázať existenciu
škody. Podľa názoru žalovaného žalobca nepreukázal existenciu škody a nároky, ktoré si uplatňuje,

je možné považovať za hypotetické. Čo sa týka prípadov uplatnenia majetkovej škody vo výške
istiny s príslušenstvom je potrebné poukázať na nasledovné. Žalobca v prvom rade nepreukázal
existenciu dlžníka ako úplný základ pre preukázanie toho, čoho sa domáha. V druhom rade nepreukázal
existenciu právoplatného rozhodnutia o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia a v treťom rade ani
nevymožiteľnosť pohľadávky. Vo vzťahu k tvrdeniu žalobcu, že nie je možné vymôcť pohľadávku od

dlžníkažalobcuatvrdeniu,žerozhodnutievpodobezamietnutiažiadostioudeleniepovereniaspôsobuje
nevymožiteľnosť pohľadávky, poukázal žalovaný na to, že rozhodnutie o zamietnutí iba preukázalo
nespôsobilosť konkrétneho rozhodcovského rozsudku byť exekučným titulom. Nulitný rozhodcovský
rozsudok nepredstavuje prekážku res iudicatae pre uplatnenie nároku žalobcu na súde, v tejto súvislosti
poukázalnajudikatúruzaoberajúcusatoutootázkounapr.uznesenieKSvTrnavezodňa31.05.2012sp.

zn. 10CoE 308/2011, či uznesenie KS v Žiline zo dňa 11.07.2012 sp. zn. 20CoE 94/2012. Žalobca mal
možnosť získať iný exekučný titul, a to napríklad podaním návrhu na začatie konania, resp. platobným
rozkazom, čo nevykonal a svojou nečinnosťou sám prispel k situácii, ktorú v žalobách namieta. Na
základe všetkých uvedených skutočností je toho názoru, že nemôže niesť zodpovednosť a nahrádzať
žalobcovi materiálnu škodu tak, ako si ju uplatnil v tomto konaní, pretože žalobca nepreukázal jednak

vznik a ani výšku škody.

Žalobca sa vo svojej žalobe domáha aj náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch vo výške 20 % z istiny
a príslušenstva, ktorá má byť spravodlivou satisfakciou za utrpený zásah do základných práv a má
kompenzovať každé porušenie práva na súdnu ochranu, ktoré žalobca uplatňoval podaním návrhu na

začatie občianskeho súdneho konania. Poukázal na ustanovenie § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z.,
§ 17 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z. z.. V prvom rade, je potrebné poznamenať, že vznik nemajetkovej
ujmy u právnických osôb a fyzických osôb je odlišný. Samotná judikatúra poukazuje na tento aspekt v
rozsudku Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 30Cdo 675/2011, kde je uvedené, že odškodnenie právnickejosoby za nemajetkovú ujmu spôsobenú prípadnými prieťahmi v konaní nie je možné vzťahovať na
fyzické osoby, ktoré sa na činnosti právnickej osoby nejakým spôsobom zúčastňujú, lebo im nevzniká
ujma priamo. Žalobca uvádza aj „zánik podnikateľských aktivít a podnikateľských plánov“, ale tieto nie sú

bližšie konkretizované. Taktiež žalobca nespresnil, v čom a ako situácia „ovplyvnila ďalšie podnikateľské
postupy žalobcu.“ V druhom rade požadovaná náhrada nemajetkovej ujmy vo výške 20% z istiny a
príslušenstva nie je podložená akýmikoľvek reálnymi skutočnosťami či rozumnou úvahou za krajne
nesprávny spôsob určenia náhrady nemajetkovej ujmy percentuálnou čiastkou z tvrdenej skutočnej
škody. Žalobca zároveň zjavne opomína, že pri uplatňovaní nároku na náhradu nemajetkovej ujmy je

potrebné preukázať, že konštatovanie porušenia práva nie je dostačujúcim zadosťučinením. Uvedené
zo žalobného návrhu nevyplýva a z toho dôvodu žalovaný nemá za preukázaný tak vznik nemajetkovej
ujmy ako ani to, že by sa mala poskytovať jej náhrada v peniazoch.

Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z
občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov

iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

V tejto súvislosti nie je možné opomenúť povahu a predmet konaní, v ktorých malo k nesprávnemu
úradnémupostupudôjsť,atoprizohľadnenípovahypodnikateľskejčinnostižalobcuapovedomí,ktoréje
okolo žalobcu v spojení s touto podnikateľskou činnosťou vytvorené. V posledných rokoch všetky zložky

štátnej moci zamerali svoju pozornosť na ochranu spotrebiteľských práv, pričom je všeobecne známe, že
potrebu ochrany práv spotrebiteľov podmienila najmä činnosť žalobcu na trhu spotrebiteľských úverov.
Práve uplatňovanie rôznych pohľadávok z titulu spotrebiteľských úverov je predmetom exekučných
konaní, ktoré žalobca inicioval a v ktorých malo dôjsť k nesprávnemu úradnému postupu.

V tejto súvislosti upozorňuje a ako prílohu tohto vyjadrenia dokladá list Európskej komisie, Generálneho
riaditeľstva pre spravodlivosť pod č. JUST/A3/RM/kb D(2010) ] 1360 adresovaný stálemu predstaviteľovi
Slovenskej republiky pri Európskej únii, v ktorom Európska komisia poukázala na to, že v súvislosti s
podnikateľskými praktikami žalobcu dostala sťažnosti od slovenských spotrebiteľov, ako aj sťažnosť od
slovenského združenia na ochranu spotrebiteľov, pričom útvary Komisie sa o týchto praktikách dozvedeli

aj prostredníctvom návrhu na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podľa článku 267 ZFEÚ podal
Krajský súd v Prešove (Vec C-76/10).

Je zrejmé, že žalobca a jeho praktiky sú vnímané verejnosťou negatívne, boli predmetom záujmu
Európskej komisie, súdy konštatovali porušovanie práv spotrebiteľa a v konečnom dôsledku práve

podnikateľská činnosť žalobcu podnietila zvýšenú potrebu ochrany práv spotrebiteľov na všetkých
úrovniach štátnej moci. Žalobca je vnímaný ako spoločnosť využívajúca neprijateľné podmienky,
zneužívajúc slabé finančné a právne vedomie nízkopríjmových osôb.

Zastáva názor, že žalobca nepreukázal podmienky vzniku zodpovednosti štátu za škodu, súlad postupu

žalobcu s dobrými mravmi, ako aj nedostatočnosť konštatovania porušenia práva. Zároveň aplikujúc
ustanovenie § 17 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z. z. po zohľadnení osoby poškodeného a vnímania
doterajšieho pôsobenia žalobcu (ako spoločnosti s negatívnou povesťou využívajúcu neprijateľné
podmienky), minimálnej závažnosti prípadnej ujmy a následky, ktoré žalobcovi mohol namietaný
nesprávny úradný postup spôsobiť, nemôže byť podľa žalovaného žalobcovi priznaná žiadna náhrada

nemajetkovej ujmy v peniazoch.

Podľa ustanovenia § 5 ods. 1, § 9 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z. z., je zrejmé, že pre úspešné uplatnenie
práva na náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z. z. je nevyhnutné okrem existencie nesprávneho
úradného postupu/nezákonného rozhodnutia, vzniku škody či nemajetkovej ujmy, preukázať aj príčinnú

súvislosť medzi týmito zložkami.

Podľa ustálenej súdnej praxe príčinná súvislosť, ako ďalší predpoklad vzniku zodpovednosti za škodu,
je priama väzba javov (objektívnych súvislostí), v rámci ktorého jeden jav (príčina) vyvoláva druhý jav
(následok). V postupnom slede javov je každá príčina niečím vyvolaná (sama je následkom niečoho)

a každý ňou spôsobený následok sa stáva príčinou ďalšieho javu. Zodpovednosť však nemožno robiť
závislou na neobmedzenej kauzalite. Atribútom príčinnej súvislosti je totiž „priamosť“ pôsobenia príčiny
na následok, pri ktorej príčina priamo (bezprostredne) predchádza následku a vyvoláva ho. Vzťah príčiny
a následku musí byť preto priamy, bezprostredný, neprerušený; nestačí, ak je iba sprostredkovaný.Vychádzajúc zo základnej charakteristiky príčinnej súvislosti, ako priameho a bezprostredného vzťahu
príčiny a následku, nemožno tvrdiť, že žalobcovi vznikla škoda postupom okresného súdu.

Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností je toho názoru, že žalobca nepreukázal, že by
činnosťou súdu v namietanom konaní došlo k nesprávnemu úradnému postupu, nepreukázal vznik
ani výšku skutočnej škody, ani prípadnej nemajetkovej ujmy, a tým pádom neexistuje ani príčinná
súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom súdu (spočívajúcim v tom, že rozhodol o zamietnutí
návrhu na vydanie poverenia, a to po zákonom stanovenej lehote) a uplatnenou majetkovou škodou

a nemajetkovou ujmou. Stav, v ktorom sa žalobca ocitol, si zavinil sám, a to spôsobom vykonávania
podnikateľskej činnosti, pasivitou pri obhajovaní svojich práv, a najmä je už v súčasnosti zrejmé, že
žalobca si uplatňuje ničím neodôvodnené a ničím nepreukázané čiastky, či už v podobe majetkovej
škody alebo nemajetkovej ujmy. Z dôvodu nepreukázania splnenia základných zákonných podmienok,
ktoré sú potrebné pre priznanie náhrady škody v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z., považuje žalobu za
právne neopodstatnenú.

Okresný súd Lučenec rozhodol o žalobe žalobcu tak, že žalobu žalobcu o zaplatenie majetkovej
škody vo výške 1.000,- Eur a nemajetkovej ujmy vo výške 6.763,80 Eur proti žalovanému zamietol.
Žalovanému náhradu trov konania nepriznal. Súd rozhodol rozsudkom zo dňa 23.05.2014 č.k.
9C/115/2012-142. Krajský súd Banská Bystrica uznesením č.k. 15Co/746/2014-208 zo dňa 08.10.2015

rozsudok okresného súdu zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.

Krajský súd v Banskej Bystrici ako odvolací súd, preskúmal vec v rozsahu danom ust. § 212 ods.
1 Občianskeho súdneho poriadku a bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 Občianskeho
súdneho poriadku rozsudok okresného súdu zrušil podľa ustanovenia § 221 ods. 1 písm. f) Občianskeho

súdneho poriadku a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Preskúmanímveciodvolacísúddospelkzáveru,žerozhodnutieokresnéhosúdujepredčasnévzhľadom
na to, že nerozhodol o návrhu na prerušenie konania, ktorý bol doručený súdu dňa 16. 05. 2014.
Odôvodnenie rozhodnutia prvostupňového súdu (strana 9-10 odsek 6) nie je správne. Závery vyslovené

prvostupňovým súdom sú v rozpore s platnou právnou úpravou. Preto odvolací súd aj s prihliadnutím
aj na § 212 ods. 3 Občianskeho súdneho priadku musel prihliadnuť na túto vadu konania. Tým, že
prvostupňový súd nerozhodol o návrhu na prerušenie konania odňal žalobcovi možnosť
konať pred súdom.

Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie taký procesne nesprávny postup súdu, ktorý má
za následok znemožnenie realizácie procesných oprávnení účastníka konania, ktoré mu poskytuje
Občiansky súdny poriadok. O procesnú vadu ide najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval
v rozpore so zákonom, prípadne ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a týmto postupom
odňal účastníkovi konania jeho procesné práva (v zmysle § 18 Občianskeho súdneho priadku majú

účastníci v občianskom súdnom konaní rovnaké postavenie a súd je povinný zabezpečiť im rovnaké
možnosti na uplatnenie ich).

Povinnosťou prvostupňového súdu bolo o návrhu žalobcu na prerušenie konania doručeného dňa
16.05.2014 rozhodnúť.

Právnym názorom Krajského súdu Banská Bystria je tunajší súd viazaný.

Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 30.10.2015 a na deň 24.11.2015.

Zástupca žalobcu ospravedlnil neúčasť na pojednávaní a žiadal, aby pojednávanie bolo odročené na
neurčito, pretože súdu zaslali návrh na prerušenie konania do rozhodnutia Súdneho dvora Európskej
únie o prejudiciálnych otázkach, ktoré navrhla položiť žalovaná 1/ Slovenská republika, zastúpená
Ministerstvom spravodlivosti SR v konaní o náhradu škody pre porušenie práva Európskej únie
prebiehajúcom na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 7C/6/2010. Žalobca aj naďalej trval na tom,

že v prejednávanej veci rozhoduje sudca, ktorý má byť vylúčený. Žalobcovi bolo doručené uznesenie
krajského súdu o tom, že sudcovia Okresného súdu Lučenec nie sú z prejednávania veci vylúčení, avšak
s týmto rozhodnutím žalobca zásadne nesúhlasí, pretože sú tu objektívne dané dôvody na vylúčenievšetkých sudcov Okresného súdu Lučenec. Rozhodnutie Krajského súdu Banská Bystrica hodnotí
žalobca ako nesprávne, zakladajúce zásah do jeho základných práv, konkrétne:
- základného práva zaručeného článkom 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, t.j. práva na súdnu

ochranu a osobitne práva na zákonného sudcu (článok 48 ods. 1 Ústavy SR) a práva na prerokovanie
veci nestranným súdom,
- základného práva na spravodlivý súdny proces zaručeného článkom 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o
ochrane ľudských práv a základných slobôd, to jest práva na nestranný súd zriadený zákonom.
Dôvodné je teda zrušiť nariadené pojednávanie. Žalobca navrhuje, aby súd konanie vedené pod sp. zn.

9C/115/2012 prerušil do právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej
sťažnosti, predmetom ktorej je rozhodnutie o porušení práva žalobcu na zákonného sudcu a práva na
nestranný súd a ktorej dôsledkom bude zrušenie rozhodnutia krajského súdu vo veci nevylúčenia sudcu
povereného prejednávaním veci.

Žalovaný ospravedlnil neúčasť na pojednávaní písomne a súhlasil s tým, aby súd pojednával v jeho

neprítomnosti a poukázal na písomné vyjadrenia, ktoré vypracoval v tejto právnej veci.

Podľa § 109 ods. 2 písmeno c) Občianskeho súdneho poriadku pokiaľ súd neurobí iné vhodné opatrenia,
môže konanie prerušiť, ak prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre
rozhodnutie súdu, alebo ak súd dal na takéto konanie podnet.

Súd návrh žalobcu na prerušenie konania do rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie o
prejudiciálnych otázkach, ktoré navrhla položiť žalovaná v konaní vedenom na Okresnom súde Prešov
podsp.zn.7C/6/2010zamietol.SlovenskárepublikazastúpenáMinisterstvomspravodlivostiSR navrhla
položiť nasledujúce prejudiciálne otázky:

1/ Môže vzniknúť zodpovednosť členského štátu za porušenie komunitárneho práva pred tým,
ako účastník konania využije všetky právne prostriedky prislúchajúce mu podľa právneho poriadku
členského štátu v konaní o výkone rozhodnutia, vzhľadom na skutkový stav vecí môže v tomto prípade
vzniknúť zodpovednosť členského štátu pred samotným ukončením konania o výkon rozhodnutia a pred

vyčerpaním možností požadovať vydanie bezdôvodného obohatenia ?

2/ V prípade ak áno, je dostatočne jasným a závažným porušením komunitárneho práva konanie orgánu,
ktoré opisuje POHOVOSŤ s.r.o., vzhľadom na daný skutkový stav, najmä vzhľadom na jej absolútnu
nečinnosť, vzhľadom na nevyčerpanie všetkých právnych prostriedkov nápravy umožnených právom

členského štátu?

3/ Ak ide v tomto prípade o dostatočne závažné porušenie komunitárneho práva, je POHOTOVOSŤOU
s.r.o. uplatňovaná suma škodou, za ktorú má zodpovedať členský štát, možno škodu v tomto poňatí
stotožňovať s vymoženou pohľadávkou, ktorá je bezdôvodným obohatením?

4/ Má vydanie bezdôvodného obohatenia, ako právny prostriedok nápravy, prednosť pred náhradou
škody?

Súd dospel k tomu záveru, že zodpovedanie otázok, tak ako sú uvedené zhora, nemá podstatný význam

pre rozhodnutie tohto sporu.

Súd zamietol návrh na prerušenie konania do právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej
republiky o ústavnej sťažnosti, predmetom ktorej je rozhodnutie o porušení práva žalobcu na zákonného
sudcu a práva na nestranný súd. Okresný súd Lučenec uznesením č.k. 9C/115/2012-56 zamietol

návrh žalobcu na prerušenie konania a Krajský súd Banská Bystrica č.k. 14Co/587/2013-75 zo dňa
30.01.2014 potvrdil uznesenie tunajšieho súdu. Krajský súd Banská Bystrica poukázal na tú skutočnosť,
že sudcovia Okresného súdu v Lučenci neboli vylúčení z prejednávania a rozhodovania konkrétnych
vecí, v ktorých si žalobca uplatňuje majetkovú a nemajetkovú ujmu spôsobenú žalobcovi nesprávnym
úradným postupom okresného súdu v exekučnom konaní. Vo všetkých spojených veciach vedených

na Okresnom súde Lučenec pod sp. zn. 9C/115/2012 nebola sudkyňa JUDr. Eva Triznová vylúčená
z prejednania a rozhodnutia z dôvodu, že nekonala v exekučných veciach ako zákonná sudkyňa. V
návrhu na prerušenie konania, ktorý bol doručený súdu dňa 16.05.2014 žalobca opätovne zdôrazňuje,
že jeho práva na zákonného sudcu a práva na nestranný súd boli porušené. Dôvodné je, aby Okresnýsúd Lučenec v právnej veci vedenej pod sp. zn. 9C/115/2012 nekonal do rozhodnutia Ústavného súdu
Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, predmetom ktorej je rozhodnutie o porušení práva žalobcu
na zákonného sudcu a práva na nestranný súd. Okresný súd v Lučenci sa postavil na to stanovisko, že

nie sú splnené dôvody na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písmeno b), § 109 ods. 2 písmeno c)
Občianskeho súdneho poriadku na prerušenie konania. Z týchto dôvodov návrh žalobcu na prerušenie
konania zamietol. Postupom daným Občianskym súdnym poriadkom krajský súd rozhodol o námietke
zaujatosti, vyhodnotil prečo nebola sudkyňa JUDr. Eva Triznová vylúčená, takže je dôvodné pokračovať
v konaní.

Súd uskutočnil pojednávanie dňa 24.11.2015 bez prítomnosti účastníkov konania. Súd postupoval podľa
§ 101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku.

Súd je toho názoru, že uskutočnenie pojednávania v neprítomnosti účastníkov konania a vykonaním
dokazovania exekučnými spismi nebola odňatá možnosť účastníkom konať pred súdom. Predvolanie

na pojednávanie doručil Okresný súd Lučenec právnemu zástupcovi žalobcu riadne prostredníctvom
pošty a včas s poskytnutím päťdňovej zákonnej lehoty na prípravu na pojednávanie. Na vykonanie
pojednávania v neprítomnosti riadne a včas predvolaného žalobcu sú splnené zákonné podmienky
podľa § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku. Žalobcovi bolo doručené každé vyjadrenie
protistrany. Dokazovanie bolo vykonané prečítaním exekučných spisov, žiaden iný dôkaz podľa § 120

ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku žalobcom navrhovaný nebol. Sám žalobca navrhuje, aby súd
vykonal dokazovanie prečítaním príslušných exekučných spisov. Žalobca bol účastníkom exekučných
konaní, a teda obsah exekučných spisov z hľadiska tvrdených skutočností o dobe od podania žiadosti o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie do rozhodnutia exekučného súdu bol nepochybne žalobcovi
známy. Všetky rozhodnutia boli žalobcovi riadne doručené a iné dokazovanie Okresný súd Lučenec

nevykonával. Žalovaný súhlasil s tým, aby súd pojednával v jeho neprítomnosti.

Súd vykonal dokazovanie prečítaním žaloby, uznesenia Okresného súdu Lučenec číslo konania
9C/115/2012-28 zo dňa 07.05.2013, vyjadrenia žalovaného, pripojených spisov Okresného
súdu Lučenec spisová značka 14Er/812/2009, 12Er/642/2009, 5Er/870/2009, 17Er/370/2009,

17Er/1128/2009, 14Er/643/2009, 17Er/807/2009, 5Er/1128/2009, na základe čoho zistil nasledovný
skutkový stav.

Z pripojeného spisu sp.zn. 14Er/812/2009 súd zistil, že dňa 26.08.2009 bola tunajšiemu súdu doručená
žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie spolu s návrhom oprávneného

na vykonanie exekúcie, ktorý bol spísaný do zápisnice pred súdnym exekútorom dňa 22.07.2009
a exekučným titulom, ktorým je rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom
Slovenská rozhodcovská, a.s., so sídlom Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava, IČO: 35 922 761
sp.zn. SR 01843/09 zo dňa 27.05.2009. Následne súd uznesením č.k. 14Er/812/2009-19 zo dňa
25.01.2010 žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pod sp. zn.

EX 6081/2009 zamietol. Predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 10.05.2010, v spojení
s rozhodnutím Krajského súdu Banská Bystrica zo dňa 31.03.2010 č.k. 15CoE/41/2010-32 dňa
10.05.2010.

Z pripojeného spisu sp.zn. 12Er/642/2009 súd zistil, že dňa 23.07.2009 bola tunajšiemu súdu doručená

žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie spolu s návrhom oprávneného
na vykonanie exekúcie, ktorý bol spísaný do zápisnice pred súdnym exekútorom dňa 25.06.2009
a exekučným titulom, ktorým je rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom
Slovenská rozhodcovská, a.s., so sídlom Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava, IČO: 35 922 761
sp.zn. SR 00988/09 zo dňa 19.05.2009. Následne súd uznesením č.k. 12Er/642/2009-25 zo dňa

07.09.2010 žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie EX 4265/09 zo dňa
17.07.2009 zamietol. Predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 21.03.2011.

Z pripojeného spisu sp.zn. 5Er/870/2009 súd zistil, že dňa 16.09.2009 bola tunajšiemu súdu doručená
žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie spolu s návrhom oprávneného

na vykonanie exekúcie, ktorý bol spísaný do zápisnice pred súdnym exekútorom dňa 05.08.2009
a exekučným titulom, ktorým je rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom
Slovenská rozhodcovská, a.s., so sídlom Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava, IČO: 35 922
761 sp.zn. SR 05860/09 zo dňa 10.06.2009. Následne súd uznesením č.k. 5Er/870/2009-43 zo dňa02.03.2011 žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie sp. zn. EX 6918/09
zamietol. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 20.05.2011.

Z pripojeného spisu sp.zn. 17Er/370/2009 súd zistil, že dňa 13.05.2009 bola tunajšiemu súdu doručená
žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie spolu s návrhom oprávneného
na vykonanie exekúcie, ktorý bol spísaný do zápisnice pred súdnym exekútorom dňa 24.04.2009
a exekučným titulom, ktorým je rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom
Slovenská rozhodcovská, a.s., so sídlom Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava, IČO: 35 922 761

sp.zn. SR 12255/09. Následne súd uznesením zo dňa 22.04.2010 č.k. 17Er/370/2009-16 žiadosť
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Krajský súd uznesenie
č.k. 17Er/370/2009-16 rozhodnutím č.k. 16CoE/127/2010-27 zo dňa 17.06.2010 zrušil. V odôvodnení
Krajský súd Banská Bystrica poukázal na tú skutočnosť, že je potrebné znovu preskúmať žiadosť
súdneho exekútora o udelenie poverenia, pretože úver bol poskytnutý povinnému ako podnikateľovi.
Okresný súd Lučenec dňa 16.07.2010 vydal poverenie a vykonaním exekúcie poveril súdneho

exekútora.

Z pripojeného spisu sp.zn. 17Er/1128/2009 súd zistil, že dňa 23.11.2009 bola tunajšiemu súdu doručená
žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie spolu s návrhom oprávneného
na vykonanie exekúcie, ktorý bol spísaný do zápisnice pred súdnym exekútorom dňa 07.11.2009

a exekučným titulom, ktorým je rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom
Slovenská rozhodcovská, a.s., so sídlom Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava, IČO: 35 922
761 sp.zn. SR 06045/09 zo dňa 08.07.2009. Následne súd uznesením zo dňa 23.04.2010 č.k.
17Er/1128/2009-13 žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.
Krajskýsúduznesenieč.k.17Er/1128/2009-13rozhodnutímč.k.14CoE/128/2010-23 zodňa14.07.2010

zrušil. V odôvodnení Krajský súd Banská Bystrica poukázal na tú skutočnosť, že je potrebné znovu
preskúmať žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia, či bol úver poskytnutý povinnému ako
spotrebiteľský úver. Okresný súd Lučenec dňa 22.11.2010 vydal poverenie a vykonaním exekúcie
poveril súdneho exekútora.

Z pripojeného spisu sp.zn. 14Er/643/2009 súd zistil, že dňa 23.07.2009 bola tunajšiemu súdu doručená
žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie spolu s návrhom oprávneného
na vykonanie exekúcie, ktorý bol spísaný do zápisnice pred súdnym exekútorom dňa 25.06.2009
a exekučným titulom, ktorým je rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom
Slovenská rozhodcovská, a.s., so sídlom Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava, IČO: 35 922

761 sp.zn. SR 00770/09 zo dňa 12.05.2009. Následne súd uznesením č.k. 14Er/643/2009-22 zo
dňa 26.01.2010 žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie sp. zn. EX
6397/2009 zo dňa 17.07.2009 zamietol. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 16.04.2010, v spojení
s uznesením Krajského súdu Banská Bystrica č.k. 15CoE/49/2010-35 zo dňa 25.03.2010. Uznesením
č.k. 14Er/643/2009-43 zo dňa 31.05.2010 bolo exekučné konanie vedené pod sp. zn. EX 4397/09

zastavené. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 21.06.2010.

Z pripojeného spisu sp.zn. 17Er/807/2009 súd zistil, že dňa 28.06.2009 bola tunajšiemu súdu doručená
žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie spolu s návrhom oprávneného
na vykonanie exekúcie, ktorý bol spísaný do zápisnice pred súdnym exekútorom a exekučným titulom,

ktorým je rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská,
a.s., so sídlom Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava, IČO: 35 922 761 sp.zn. SR 13808/08 zo
dňa 12.05.2009. Následne súd uznesením sp.zn. 17Er/807/2009 zo dňa 22.04.2010 žiadosť súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie sp. zn. EX 5603/09 zamietol.

Z pripojeného spisu sp.zn. 5Er/1128/2009 súd zistil, že dňa 23.11.2009 bola tunajšiemu súdu doručená
žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie spolu s návrhom oprávneného
na vykonanie exekúcie, ktorý bol spísaný do zápisnice pred súdnym exekútorom dňa 07.11.2009
a exekučným titulom, ktorým je rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom
Slovenská rozhodcovská, a.s., so sídlom Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava, IČO: 35 922 761

sp.zn. SR 06762/09. Následne súd uznesením č.k. 5Er/1128/2009-12 zo dňa 07.04.2010 žiadosť
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie sp. zn. EX 12009/09 zamietol.
Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 23.07.2010, v spojení s uznesením Krajského súdu Banská
Bystrica č.k. 16CoE/122/2010-22 zo dňa 08.06.2010. Uznesením č.k. 5Er/1128/2009-30 zo dňa15.10.2010 bolo exekučné konanie vedené pod sp. zn. EX 12009/09 zastavené. Uznesenie nadobudlo
právoplatnosť dňa 06.12.2010.

Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z., štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom
za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone
verejnej moci
a) nezákonným rozhodnutím,
b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody,

c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo
d) nesprávnym úradným postupom.

Podľa ustanovenia § 4 ods. 1 písmeno a) bod 3 zákona 514/2003 Z. z., vo veci náhrady škody, ktorá
bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti
Slovenskej republiky, ak škodu spôsobil súdny exekútor pri výkone exekučnej činnosti vykonávanej z

poverenia súdu podľa osobitného predpisu.

Podľa § 5 ods. 1 zákon č. 514/2003 Z.z., právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím
má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní.

Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody
spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým
bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý
rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.

Podľa § 9 ods. 1, 2 zákona č. 514/2003 Z.z., štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť
úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone
verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených
záujmov fyzických osôb a právnických osôb. Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným

postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z, nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím
o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej

nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti
poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa §
4 a 11.

Podľa § 17 ods. 1, 2, 3 zákona č. 514/2003 Z.z., uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak

osobitný predpis neustanovuje inak. 1a). V prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva
nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo
nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné
uspokojiť ju inak. Výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje s prihliadnutím najmä
na

a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,
b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo,
c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote,
d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.

Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa,
keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie
alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia)
rozhodnutia.

Podľa § 41 ods. 2 písm. d/, zákona č. 233/1995 Z.z. účinný k 01.06.2011, podľa tohto zákona možno
vykonať exekúciu aj na podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských súdov a rozhodcovských
komisií a zmierov nimi schválených.Podľa § 44 ods. 1, 2 zákona č. 233/1995 Z.z., účinný od 01.06.2011, exekútor, ktorému bol doručený
návrh oprávneného na vykonanie exekúcie, predloží tento návrh spolu s exekučným
titulom najneskôr do 15 dní od doručenia alebo odstránenia vád návrhu súdu (§ 45) a požiada ho o

udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul; ak ide o exekučné konanie
vykonávané na podklade rozhodnutia vykonateľného podľa § 26 zákona č. 231/1999 Z. z. o štátnej
pomoci v znení neskorších predpisov, exekučný titul sa nepreskúmava. Ak súd nezistí rozpor žiadosti
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného

titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu,
táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti
alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Podľa § 41 ods. 2 písm. d/ zákona č. 233/1995 Z.z., účinný k 01.06.2010, podľa tohto zákona možno

vykonať exekúciu aj na podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi
schválených.

Podľa § 44 ods. 1, 2 zákona č. 233/1995 Z.z., účinný od 01.06.2010, exekútor, ktorému bol doručený
návrh oprávneného na vykonanie exekúcie, predloží tento návrh spolu s exekučným

titulom najneskôr do 15 dní od doručenia alebo odstránenia vád návrhu súdu (§ 45) a požiada ho o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného
titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu,

táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti
alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Podľa § 44 ods. 1, 2 zákona č. 233/1995 Z.z., účinný od 01.02.2002 do 31.05.2010, exekútor, ktorému

bol doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie, predloží tento návrh spolu s exekučným
titulom najneskôr do 15 dní súdu (§ 45) a požiada ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
Súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a
exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia

žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu
alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením
zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Vyššie citované zákonné ustanovenia súd aplikoval na zistený skutkový stav.

Podľa § 132 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý
dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo
vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci.

Z pripojeného spisu sp. zn. 14Er/812/2009 súd zistil, že dňa 26.08.2009 bola tunajšiemu súdu doručená
žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie spolu s návrhom oprávneného
na vykonanie exekúcie, ktorý bol spísaný do zápisnice pred súdnym exekútorom dňa 22.07.2009
a exekučným titulom, ktorým je rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom
Slovenská rozhodcovská, a.s., so sídlom Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava, IČO: 35 922

761 sp. zn. SR 01843/09 zo dňa 27.05.2009. Následne súd uznesením č.k. 14Er/812/2009-19
zo dňa 25.01.2010 žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pod
sp. zn. EX 6081/2009 zamietol. Predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 10.05.2010, v
spojení s rozhodnutím Krajského súdu Banská Bystrica zo dňa 31.03.2010 č.k. 15CoE/41/2010-32 dňa
10.05.2010. Návrhom vedeným na Okresnom súde Lučenec pod sp. zn. 9C/115/2012 (14Er/812/2009)

sa žaloba domáhal od žalovaného zaplatenia majetkovej škody vo výške 125,- Eur a zaplatenia
nemajetkovej ujmy vo výške 719,16 Eur.Z pripojeného spisu sp. zn. 12Er/642/2009 súd zistil, že dňa 23.07.2009 bola tunajšiemu súdu doručená
žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie spolu s návrhom oprávneného
na vykonanie exekúcie, ktorý bol spísaný do zápisnice pred súdnym exekútorom dňa 25.06.2009

a exekučným titulom, ktorým je rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom
Slovenská rozhodcovská, a.s., so sídlom Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava, IČO: 35 922 761
sp.zn. SR 00988/09 zo dňa 19.05.2009. Následne súd uznesením č.k. 12Er/642/2009-25 zo dňa
07.09.2010 žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie EX 4265/09 zo
dňa 17.07.2009 zamietol. Predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 21.03.2011. Návrhom

vedeným na Okresnom súde Lučenec pod sp. zn. 9C/117/2012 (12Er/642/2009) sa žaloba domáhal od
žalovaného zaplatenia majetkovej škody vo výške 125,- Eur a zaplatenia nemajetkovej ujmy vo výške
861,15 Eur.

Z pripojeného spisu sp. zn. 5Er/870/2009 súd zistil, že dňa 16.09.2009 bola tunajšiemu súdu doručená
žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie spolu s návrhom oprávneného

na vykonanie exekúcie, ktorý bol spísaný do zápisnice pred súdnym exekútorom dňa 05.08.2009
a exekučným titulom, ktorým je rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom
Slovenská rozhodcovská, a.s., so sídlom Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava, IČO: 35 922
761 sp.zn. SR 05860/09 zo dňa 10.06.2009. Následne súd uznesením č.k. 5Er/870/2009-43 zo
dňa 02.03.2011 žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie sp. zn.

EX 6918/09 zamietol. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 20.05.2011. Návrhom vedeným na
Okresnom súde Lučenec pod sp. zn. 9C/118/2012 (5Er/870/2009) sa žaloba domáhal od žalovaného
zaplatenia majetkovej škody vo výške 125,- Eur a zaplatenia nemajetkovej ujmy vo výške 693,34 Eur.

Z pripojeného spisu sp. zn. 17Er/370/2009 súd zistil, že dňa 13.05.2009 bola tunajšiemu súdu doručená

žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie spolu s návrhom oprávneného
na vykonanie exekúcie, ktorý bol spísaný do zápisnice pred súdnym exekútorom dňa 24.04.2009
a exekučným titulom, ktorým je rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom
Slovenská rozhodcovská, a.s., so sídlom Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava, IČO: 35 922 761
sp. zn. SR 12255/09. Následne súd uznesením zo dňa 22.04.2010 č.k. 17Er/370/2009-16 žiadosť

súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Krajský súd uznesenie
č.k. 17Er/370/2009-16 rozhodnutím č.k. 16CoE/127/2010-27 zo dňa 17.06.2010 zrušil. V odôvodnení
Krajský súd Banská Bystrica poukázal na tú skutočnosť, že je potrebné znovu preskúmať žiadosť
súdneho exekútora o udelenie poverenia, pretože úver bol poskytnutý povinnému ako podnikateľovi.
Okresný súd Lučenec dňa 16.07.2010 vydal poverenie a vykonaním exekúcie poveril súdneho

exekútora. Návrhom vedeným na Okresnom súde Lučenec pod sp. zn. 9C/122/2012 (17Er/370/2009)
sa žaloba domáhal od žalovaného zaplatenia majetkovej škody vo výške 125,- Eur a zaplatenia
nemajetkovej ujmy vo výške 883,28 Eur.

Z pripojeného spisu sp. zn. 17Er/1128/2009 súd zistil, že dňa 23.11.2009 bola tunajšiemu súdu doručená

žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie spolu s návrhom oprávneného
na vykonanie exekúcie, ktorý bol spísaný do zápisnice pred súdnym exekútorom dňa 07.11.2009
a exekučným titulom, ktorým je rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom
Slovenská rozhodcovská, a.s., so sídlom Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava, IČO: 35 922
761 sp. zn. SR 06045/09 zo dňa 08.07.2009. Následne súd uznesením zo dňa 23.04.2010 č.k.

17Er/1128/2009-13 žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.
Krajský súd uznesenie č. k. 17Er/1128/2009-13 rozhodnutím č. k. 14CoE/128/2010-23 zo dňa
14.07.2010zrušil. VodôvodneníKrajskýsúdBanskáBystrica poukázalnatúskutočnosť,žejepotrebné
znovu preskúmať žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia, či bol úver poskytnutý povinnému
ako spotrebiteľský úver. Okresný súd Lučenec dňa 22.11.2010 vydal poverenie a vykonaním exekúcie

poveril súdneho exekútora. Návrhom vedeným na Okresnom súde Lučenec pod sp. zn. 9C/126/2012
(17Er/1128/2009) sa žaloba domáhal od žalovaného zaplatenia majetkovej škody vo výške 125,- Eur a
zaplatenia nemajetkovej ujmy vo výške 520,01 Eur.

Z pripojeného spisu sp.zn. 14Er/643/2009 súd zistil, že dňa 23.07.2009 bola tunajšiemu súdu doručená

žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie spolu s návrhom oprávneného
na vykonanie exekúcie, ktorý bol spísaný do zápisnice pred súdnym exekútorom dňa 25.06.2009
a exekučným titulom, ktorým je rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom
Slovenská rozhodcovská, a.s., so sídlom Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava, IČO: 35 922761 sp.zn. SR 00770/09 zo dňa 12.05.2009. Následne súd uznesením č.k. 14Er/643/2009-22 zo
dňa 26.01.2010 žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie sp. zn. EX
6397/2009zodňa17.07.2009zamietol.Uznesenienadobudloprávoplatnosťdňa16.04.2010,vspojenís

uznesením Krajského súdu Banská Bystrica č.k. 15CoE/49/2010-35 zo dňa 25.03.2010. Uznesením č.k.
14Er/643/2009-43zodňa31.05.2010boloexekučnékonanievedenépodsp.zn.EX4397/09zastavené.
Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 21.06.2010. Návrhom vedeným na Okresnom súde Lučenec
pod sp. zn. 9C/127/2012 (14Er/643/2009) sa žaloba domáhal od žalovaného zaplatenia majetkovej
škody vo výške 125,- Eur a zaplatenia nemajetkovej ujmy vo výške 768,95 Eur.

Z pripojeného spisu sp.zn. 17Er/807/2009 súd zistil, že dňa 28.06.2009 bola tunajšiemu súdu doručená
žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie spolu s návrhom oprávneného
na vykonanie exekúcie, ktorý bol spísaný do zápisnice pred súdnym exekútorom a exekučným titulom,
ktorým je rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská,
a.s., so sídlom Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava, IČO: 35 922 761 sp.zn. SR 13808/08 zo

dňa 12.05.2009. Následne súd uznesením sp.zn. 17Er/807/2009 zo dňa 22.04.2010 žiadosť súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie sp. zn. EX 5603/09 zamietol. Návrhom
vedeným na Okresnom súde Lučenec pod sp. zn. 9C/128/2012 (17Er/807/2009) sa žaloba domáhal od
žalovaného zaplatenia majetkovej škody vo výške 125,- Eur a zaplatenia nemajetkovej ujmy vo výške
726,54 Eur.

Z pripojeného spisu sp.zn. 5Er/1128/2009 súd zistil, že dňa 23.11.2009 bola tunajšiemu súdu doručená
žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie spolu s návrhom oprávneného
na vykonanie exekúcie, ktorý bol spísaný do zápisnice pred súdnym exekútorom dňa 07.11.2009
a exekučným titulom, ktorým je rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom

Slovenská rozhodcovská, a.s., so sídlom Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava, IČO: 35 922 761
sp.zn. SR 06762/09. Následne súd uznesením č.k. 5Er/1128/2009-12 zo dňa 07.04.2010 žiadosť
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie sp. zn. EX 12009/09 zamietol.
Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 23.07.2010, v spojení s uznesením Krajského súdu Banská
Bystrica č.k. 16CoE/122/2010-22 zo dňa 08.06.2010. Uznesením č.k. 5Er/1128/2009-30 zo dňa

15.10.2010 bolo exekučné konanie vedené pod sp. zn. EX 12009/09 zastavené. Uznesenie nadobudlo
právoplatnosť dňa 06.12.2010. Návrhom vedeným na Okresnom súde Lučenec pod sp. zn. 9C/143/2012
(5Er/1128/2009) sa žaloba domáhal od žalovaného zaplatenia majetkovej škody vo výške 125,- Eur a
zaplatenia nemajetkovej ujmy vo výške 1.591,37 Eur.
Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej

moci a o zmene niektorých zákonov, štát zodpovedná za podmienok ustanovených týmto zákonom za
škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti tohto zákona, pri výkone verejnej
moci a) nezákonným rozhodnutím, b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením
osobnej slobody, c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo d)
nesprávnym úradným postupom.

Podľa ustanovenia § 4 ods. 1 písmeno a) bod 3 zákona 514/2003 Z.z. vo veci náhrady škody, ktorá bola
spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu a) Ministerstvo spravodlivosti
Slovenskej republiky.
Zákon číslo 514/2003 Z.z. má oporu v článku 46 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky. Pri jeho aplikácii sa
podporne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, ktorý je v tomto ohľade všeobecným predpisom.

Nároky na náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov sa zásadne
uplatňujú na všeobecnom súde. Zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci má
povahu objektívnej zodpovednosti (bez zreteľa na zavinenie). Zákon nepozná žiadny liberačný dôvod,
na základe ktorého by sa bolo možné zbaviť tejto zodpovednosti.
Štát zodpovedá za škodu vzniknutú nesprávnym úradným postupom. Úradným postupom je postup

orgánov štátu súvisiacich s výkonom štátnej moci, ktorý sa dotýka individuálnych práv a povinností
účastníkov daného konania. Predpokladom zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym
úradným postupom je tiež príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody.
Z hľadiska objektívnej zodpovednosti ide o vzťah príčinnej súvislosti vtedy, ak škoda vznikla následkom
škodovej udalosti, teda ak je doložené, že nebyť škodovej udalosti, nedošlo by ku škode. Nesprávny

postup orgánu štátu musí byť teda vždy so vznikom škody vo vzťahu príčiny a následku.
Exekučné konanie ako druhá samostatná fáza civilného procesu je upravená v Exekučnom poriadku.
Nesprávnym úradným postupom je porušenie pravidiel upravených v Exekučnom poriadku, avšak štát
zodpovedá za škodu len ak je daná príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikomškody. Z hľadiska objektívnej zodpovednosti ide o vzťah príčinnej súvislosti vtedy, ak škoda vznikla
následkom škodovej udalosti, teda ak je doložené, že nebyť škodovej udalosti, nedošlo by ku škode.
Nesprávny postup súdu musí byť vždy so vznikom škody vo vzťahu príčiny a následku.

Súd poukazuje na tú skutočnosť, že aj v prípade keď nebolo rozhodnuté o žiadostiach súdneho
exekútora v zákonom stanovenej 15-dňovej lehote podľa § 41 odsek 2 písmeno d) s poukazom na
ustanovenie § 44 ods. 1 Exekučného poriadku účinného od 01.06.2010 do 31.05.2011, samotné
nedodržanie lehoty stanovenej v exekučnom poriadku neznamená automaticky prieťahy v konaní.

Exekučným titulom boli rozsudky Stáleho rozhodcovského súdu. Súd musel preskúmať rozhodcovský
rozsudok ako exekučný titul. V jednotlivých exekučných konaniach objektívne posudzoval zákonnosť
exekúcie, musel skúmať či rozhodcovská zmluva medzi zmluvnými stranami bola v každom jednotlivom
prípade uzavretá platne. Skúmanie rozhodcovských rozsudkov si vyžadovalo osobitnú právnu úvahu,
najmäsohľadomnatúskutočnosť,žesatýkaliprávnychvzťahovpodliehajúcichrežimuspotrebiteľských
zmlúv. Dĺžka exekučných konaní bola primeraná náročnosti vecí.

Pre vznik zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú orgánom verejnej moci pri výkone verejnej moci
musiabyťsplnenévšetkytripodmienkyuvedenévzákoneč.514/2003Z.z.,atonezákonnérozhodnutie,
resp. nesprávny úradný postup, vznik škody, príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím, resp.
nesprávnym úradným postupom a vzniknutou škodou.

Okresný súd Lučenec poukazuje na uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica 15Co/746/2014-208
zo dňa 08.10.2015, v ktorom odvolací súd vytýka Okresnému súdu v Lučenci, že nerozhodol o návrhu
žalobcu na prerušenie konania, ktoré bolo doručené dňa 16.05.2014. Súd o tomto návrhu rozhodol, tak
ako to vyplýva z výrokovej časti rozhodnutia a zároveň rozhodol rozsudkom vo veci samej.

Ťažisko argumentácie žalobcu o nesprávnom úradnom postupe exekučného súdu spočívalo v tvrdení,
že k zamietnutiu žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie došlo po
uplynutí zákonnej pätnásťdňovej lehoty. Súdna prax sa však ustálila na závere, že lehota pätnásť dní
od doručenia žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie neplatí, ak

exekučný súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so
zákonom a musí rozhodnúť o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie (pozri
napríklad uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV.ÚS/605/2012 zo dňa 14. 12. 2012,
sp. zn. II.ÚS/520/2012 zo dňa 10. 07. 2013, sp. zn. II.ÚS/248/2013 zo dňa 25. 04. 2013 alebo sp. zn.
II.ÚS/112/2013 zo dňa 13.02.2013). Preto v prípade, ak okresný súd z pripojených exekučných spisov

zistil, že o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie nebolo rozhodnuté
v lehote 15 dní, vo vzťahu k nesprávnemu úradnému postupu exekučného súdu nie je rozhodujúce,
kedy začalo samotné exekučné konanie a exekučný súd ju zamietol, uvedený postup a obdobie
nemožno považovať za nesprávny úradný postup (prieťahy v konaní) a je plne odôvodnený potrebou
skúmania formálnej a materiálnej vykonateľnosti predloženého exekučného titulu. Z exekučných spisov

vyplýva, že exekučný súd nebol v uvedenom období nečinný a vykonával viaceré procesné úkony
vedúce k rozhodnutiu o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie. Vzhľadom na množstvo exekučných konaní, ktoré žalobca iniciuje pred okresným súdom, je
ústavne akceptovateľná aj relatívne dlhšia lehota nevyhnutne potrebná na vykonanie tejto činnosti (pozri
napríklad uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV.ÚS/606/2012 zo dňa 14. 12. 2012

alebo sp. zn. II.ÚS/245/2013 zo dňa 25. 04. 2013). Za nesprávny úradný postup exekučného súdu nie je
možné považovať ani to, že po doručení žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcienazákladerozhodcovskéhorozsudkupristúpilexekučnýsúdkriešeniuotázky,čirozhodcovské
konanie prebehlo na základe platne uzavretej rozhodcovskej zmluvy (rozhodcovskej doložky). Súdna
prax dospela k ustálenému záveru, že pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za

exekučný titul rozhodcovský rozsudok, je exekučný súd nielen oprávnený, ale aj povinný už v tomto
štádiu konania z vlastnej iniciatívy riešiť otázku, či právomoc rozhodcovského súdu bola založená
platne uzavretou rozhodcovskou zmluvou ako podmienku materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu,
keď týmto postupom nedochádza k preskúmaniu vecnej správnosti predloženého
exekučného titulu (rozhodcovského rozsudku), ale len k posúdeniu, či predložený exekučný titul je v

súladesozákonom;akexekučnýsúdzistí,žeprávomocrozhodcovskéhosúdubolazaloženánazáklade
neplatnej rozhodcovskej zmluvy, je povinný z toho vyvodiť všetky právne dôsledky tak, aby zmluvná
strana (spotrebiteľ) nebola neplatnou rozhodcovskou zmluvou viazaná, t. j. exekučný súd je povinný
žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia zamietnuť (porovnaj napríklad uznesenia Najvyššiehosúdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo/146/2011 zo dňa 13.10.2011 uverejnené v Zbierke stanovísk
Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. R 46/2012, sp.
zn. 3MCdo/11/2010 zo dňa 26.09.2011 uverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí

súdov Slovenskej republiky pod č. R 47/2012, sp. zn. 6Cdo/105/2011 zo dňa 10.10.2012 uverejnené v
Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. R
66/2013 a sp. zn. 5Cdo/230/2011 zo dňa 18.09.2012 uverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a
rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. R 68/2013, ale aj uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 1MCdo/15/2012 zo dňa 22.05.2013, sp. zn. 2Cdo/239/2012 zo dňa 30.04.2013, sp. zn.

4Cdo/88/2013 zo dňa 24.10.2013, sp. zn. 5MCdo/25/2012 zo dňa 12.06.2013, sp. zn. 7Cdo/235/2012
zo dňa 12.06.2013 a mnohé iné; pozri aj uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn.
I.ÚS/381/2012 zo dňa 22.08.2012, sp. zn. II.ÚS/545/2010 zo dňa 09. 12. 2010 a sp. zn. IV.ÚS/60/2011 zo
dňa03.03.2011,akoajuznesenieSúdnehodvoraEurópskejúnievovecizn.C-76/2010Pohotovosť, s.r.
o. proti C. zo dňa 16.11.2010). Od tohto záveru nie je žiadny dôvod odkloniť sa ani v prejednávanej veci.

Žalobca sa vo svojej žalobe domáha náhrady materiálnej škody vo výške istiny s príslušenstvom
vymáhanej od povinného.

Podľa ustanovenia § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z., uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk,
ak osobitný predpis neustanovuje inak.

Pre úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z. z. je okrem iného
nevyhnutné preukázať existenciu škody. Podľa názoru súdu žalobca nepreukázal existenciu škody a
nároky, ktoré si uplatňuje.

Na základe všetkých uvedených skutočností je súd toho názoru, že žalovaný nemôže niesť
zodpovednosť a nahrádzať žalobcovi materiálnu škodu tak, ako si ju uplatnil v tomto konaní, pretože
žalobca nepreukázal jednak vznik a ani výšku škody.

Žalobca zároveň zjavne opomína, že pri uplatňovaní nároku na náhradu nemajetkovej ujmy je

potrebné preukázať, že konštatovanie porušenia práva nie je dostačujúcim zadosťučinením. Uvedené
zo žalobného návrhu nevyplýva a z toho dôvodu nie je preukázaný tak vznik nemajetkovej ujmy ako ani
to, že by sa mala poskytovať jej náhrada v peniazoch.

Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z

občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov
iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

V tejto súvislosti nie je možné opomenúť povahu a predmet konaní, v ktorých malo k nesprávnemu
úradnémupostupudôjsť,atoprizohľadnenípovahypodnikateľskejčinnostižalobcuapovedomí,ktoréje

okolo žalobcu v spojení s touto podnikateľskou činnosťou vytvorené. V posledných rokoch všetky zložky
štátnej moci zamerali svoju pozornosť na ochranu spotrebiteľských práv, pričom je všeobecne známe, že
potrebu ochrany práv spotrebiteľov podmienila najmä činnosť žalobcu na trhu spotrebiteľských úverov.
Práve uplatňovanie rôznych pohľadávok z titulu spotrebiteľských úverov je predmetom exekučných
konaní, ktoré žalobca inicioval a v ktorých malo dôjsť k nesprávnemu úradnému postupu.

Žalobca nepreukázal podmienky vzniku zodpovednosti štátu za škodu, súlad postupu žalobcu s dobrými
mravmi, ako aj nedostatočnosť konštatovania porušenia práva. Zároveň aplikujúc ustanovenie § 17
ods. 3 zákona č. 514/2003 Z. z. po zohľadnení osoby poškodeného a vnímania doterajšieho pôsobenia
žalobcu (ako spoločnosti s negatívnou povesťou využívajúcu neprijateľné podmienky), minimálnej

závažnosti prípadnej ujmy a následky, ktoré žalobcovi mohol namietaný nesprávny úradný postup
spôsobiť, nemôže byť žalobcovi priznaná žiadna náhrada nemajetkovej ujmy v peniazoch.

Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností má súd za to, že žalobca nepreukázal, že
by činnosťou súdu v namietanom konaní došlo k nesprávnemu úradnému postupu, nepreukázal

vznik ani výšku skutočnej škody, ani prípadnej nemajetkovej ujmy, a tým pádom neexistuje ani
príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom súdu (spočívajúcim v tom, že rozhodol o
zamietnutí návrhu na vydanie poverenia, a to po zákonom stanovenej lehote) a uplatnenou majetkovou
škodou a nemajetkovou ujmou. Z dôvodu nepreukázania splnenia základných zákonných podmienok,ktoré sú potrebné pre priznanie náhrady škody v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z., žalobu ako
právne neopodstatnenú súd zamietol. Skutočnosť, či žalovaný za škodu vzniklú žalobcovi zodpovedá,
musí vyriešiť len súd sám, neprichádza do úvahy, aby riešenie základných podmienok pre vznik

zodpovednosti za škodu riešil znalec.

Keďže súd spojil na spoločné konania veci vedené pod spisovými značkami 9C/115/2012, 9C/117/2012,
9C/118/2012, 9C/122/2012, 9C/126/2012, 9C/127/2012, 9C/128/2012 a 9C/143/2012 s tým, že tieto sa
ďalej viedli pod spisovou značkou 9C/115/2012, súd žalobu po sčítaní jednotlivých predmetov konaní

o zaplatenie majetkovej škody vo výške 1.000,- Eur a nemajetkovej ujmy vo výške 6.763,80 Eur
zamietol. V konaní vedenom pod spisovou značkou 9C/115/2012 (14Er/812/2009) sa žalobca domáhal
od žalovaného zaplatenia majetkovej škody vo výške 125,- Eur a zaplatenia nemajetkovej ujmy vo
výške 719,16 Eur, v konaní vedenom na Okresnom súde Lučenec pod spisovou značkou 9C/117/2012
(12Er/642/2009) sa žalobca domáhal od žalovaného zaplatenia majetkovej škody vo výške 125,- Eur
a zaplatenia nemajetkovej ujmy vo výške 861,15 Eur, v konaní vedenom na Okresnom súde Lučenec

pod spisovou značkou 9C/118/2012 (5Er/870/2009) sa žalobca domáhal od žalovaného zaplatenia
majetkovej škody vo výške 125,- Eur a zaplatenia nemajetkovej ujmy vo výške 693,34 Eur, v konaní
vedenom na Okresnom súde Lučenec pod spisovou značkou 9C/122/2012 (17Er/370/2009) sa žalobca
domáhal od žalovaného zaplatenia majetkovej škody vo výške 125,- Eur a zaplatenia nemajetkovej
ujmy vo výške 883,28 Eur, v konaní vedenom na Okresnom súde Lučenec pod spisovou značkou

9C/126/2012 (17Er/1128/2009) sa žalobca domáhal od žalovaného zaplatenia majetkovej škody vo
výške 125,- Eur a zaplatenia nemajetkovej ujmy vo výške 520,01Eur, v konaní vedenom na Okresnom
súde Lučenec pod spisovou značkou 9C/127/2012 (14Er/643/2009) sa žalobca domáhal od žalovaného
zaplatenia majetkovej škody vo výške 125,- Eur a zaplatenia nemajetkovej ujmy vo výške 768,95 Eur,
v konaní vedenom na Okresnom súde Lučenec pod spisovou značkou 9C/128/2012 (17Er/807/2009)

sa žalobca domáhal od žalovaného zaplatenia majetkovej škody vo výške 125,- Eur a zaplatenia
nemajetkovej ujmy vo výške 726,54 Eur, v konaní vedenom na Okresnom súde Lučenec pod spisovou
značkou 9C/143/2012 (5Er/1128/2009) sa žalobca domáhal od žalovaného zaplatenia majetkovej škody
vo výške 125,- Eur a zaplatenia nemajetkovej ujmy vo výške 1.591,37 Eur.

Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd
prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo
veci úspech nemal.

Podľa § 151 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd

na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada
trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto
rozhodnutia.

Podľa § 151 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku ak účastník v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli,

súd mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou
trov právneho zastúpenia; ak takému účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu
nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania neprizná a v takom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím
o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Žalovaný bol v konaní úspešný. Trovy konania voči žalobcovi si nevyčíslil a zrejme žalovanému trovy
konania nevznikli, pretože na termíny pojednávaní sa zástupca žalovaného nedostavoval. Súd preto o
trovách konania rozhodol tak, že žalovanému ako úspešnému účastníkovi trovy nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní odo dňa doručenia

písomného vyhotovenia rozsudku, prostredníctvom Okresného súdu Lučenec, Ulica Dr. Herza 14, 984
37 Lučenec na Krajský súd Banská Bystrica, a to písomne v dvoch vyhotoveniach.

Podľa § 205 ods. l O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup

súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáhať.Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis
zostal na súde, a aby každý účastník dostal jeden rovnopis odvolania. Ak účastník nepredloží potrebný

počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Podľa § 205 ods.2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 221 ods. l súd rozhodnutie zruší, len ak:
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom

konania,
c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát,
h) súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho
predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav,
i)sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli

alebo ak také dôvody neexistovali,
j) bol odvolacím súdom schválený zmier.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh

na súdny výkon rozhodnutia.