Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 27. november 2015

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 15C/13/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4213207135
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 11. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Arpád Pastorek
ECLI: ECLI:SK:OSKN:2015:4213207135.10

Rozhodnutie

Okresný súd Komárno v konaní pred sudcom JUDr. Arpádom Pastorekom vo veci navrhovateľa:
Intrum Justitia Debt Finance AG, so sídlom Industriestrasse 13C, 6300 Zug, Švajčiarsko, IČO:
CHE-100.023.266, zast. JUDr. Ján Šoltés, Karadžičova 8, P.O.BOX 205, 821 08 Bratislava proti
odporcovi: E. A., nar. XX.X.XXXX, K. XX, XXX XX H. o zaplatenie 634,31 Eur s prísl. t a k t o

r o z h o d o l :

Súd podanú žalobu z a m i e t a.

Žiaden z účastníkov konania n e m á n á r o k na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca vo svojom podaní, ktoré označil ako: „ Návrh na vydanie platobného rozkazu o zapl. 874,39
EUR s príslušenstvom “ z dňa 25.03.2013, ktoré doručil súdu dňa 03.04.2013 sa domáhal svojho práva ,
aby súd zaviazal žalovanú na zapl. sumy 874,39 EUR s príslušenstvom ako aj na náhradu trov konania.

Žalobca svoju neúčasť riadne ospravedlnil svojim písomným podaní na č. l. 129 súdneho spisu a žiadal
z dôvodu hospodárnosti aby súd konal a rozhodol v jeho neprítomnosti, podľa § 115 ods. 2 O.s.p. lehota
na prípravu pojednávania bola zachovaná, preto súd vo veci konal a rozhodol podľa § 101 ods. 2 O.s.p.
v jeho neprítomnosti.

Vzhľadom k neúčasti žalobkyne na pojednávaní súd pristúpil k oboznámeniu sa s obsahom spisového
materiálu prečítaním jednotlivých listín a to s podanou žalobou žalobcu na č. l. 1-3 z dňa 25.3.2013,
ktorá boala súdu doručená dňa 3.4.2013 súdneho spisu, č. l. 4 samotná „zmluva o pôžičke“ spoločnosti
Triangel, Cinsumer Finance Holding, a. s. z dňa X.XX.XXXX , VOP č. l. 5-, výpis z OR SR na č. l. 10,
prehľad úrokových sadzieb na č. l. 13-14, VOP čl.l5, výzva na č. l. 16-17 potvrdenie na č. l. 18,19,20
písomné podanie súdu na č. l. 20-23, uznesenie na č. l. 24-25, prílohy k žalobe na č. l. 27-39 potvrdenie

na č. l. 41, písomné podania súdu na č. l. 42-44, písomné podania spol. Profi Debet na č. l. 45 o tom,
že došlo k zmene v osobe navrhovateľa tak, že do konania namiesto žalobcu Profi Debet vstupuje nový
veriteľ, a to spol. Intrum Justitia Debt Finance AG so sídlom vo Švajčiarsku, č. l. 47-49 samotná „zmluva
o postúpení“, uzatvorená dňa 31.1.2014, ZP č. l. 51-53, č. l. 54-55 oznámenie o vstupe vedľajšieho
účastníka, č. l. 55-61 písomné podania súdu, č. l. 62-66 námietka voči vstupu VÚ, návrh na zmenu č.
l. 67-72, uzn. č. l. 73-75, ktoré nadobudlo ppl. 9.8.2014, uzn. 76 o nepripustení vstupu VÚ, č. l. 79-81

písomné podania súdu, č. l. 80 oznámenie o vstupe VÚ, č. l. 84-85 písomné podania súdu, č. l. 86
námietka žalobcu voči vstupu VÚ, ZP č. l. 89-91, č. l. 92-94 uzn, o nepripustení VÚ, uzn. č. l. 95-97
o čiastočnom späťvzatí v sume prevyšujúcej 634,31 Eur, č. l. 102 námietka, č. l. 105-106 námietka,
ktorá bola súdu doručená dňa 9.1.2015 s tým, že samotné uznesenie súdu bolo doručené žalovanej
17.12.2014,zčohojezrejmé,ževprípade,akprípadnánámietkamalabyťodvolanímsavočiuzneseniu,
mala byť podaná na doručenie v lehote k 1.1.2015, t. j. v prvý pracovný deň, ktorým bol 2.1.2015, avšak

je zrejmé, že toto podanie, ktoré je nejasné svojím charakterom, mala byť námietkou, ktorú skutočnosť
potvrdila žalovaná na pojednávaní. č. l. 104-108 písomné podania súdu, č. l. 109 a nasl. ospravedlneniežalobcu s prílohami na č. l. 109-118, písomné podania súdu č. l. 119-120, č. l. 125 ospravedlnenie, č.
l. 126-130 žalobcu, č. l. 131 ÚZ.

Žalovaná s k žalobe žalobcu do zahájenia pojednávania písomne nevyjadrila, len na pojednávaní, kedy
uviedla, že žaloba žalobcu jej bola doručená, tejto porozumela a ku skutočnostiam uvedeným v podanej
žalobe uviedla, že trvá na tom, že namieta existenciu tejto pohľadávky, podpis na tejto zmluve podľa jej
udania nie jej podpisom. Ďalej dodala, že trvá na tom čo je uvedené v jej podaní na čl. l. 102 súdneho
spisu, v minulosti jej mali zasielať SMS-ky, o tom, že má uhradiť finančné prostriedky, podľa svojho

udania sa na nich nakontaktovala, nakoľko si nič nekúpila a preto ani nič neuhradí.

Veriteľ podľa § 524 ods. 1 a ods. 2 Obč. zák. si môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť
písomnou zmluvou inému a s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva
s ňou spojené.

Postúpiť nemožno pohľadávku, ktorá zaniká najneskôr smrťou veriteľa alebo ktorej obsah by sa zmenou
veriteľa zmenil v zmysle ustanovenia § 525 ods. 1 a ods. 2 Obč. zák. Postúpiť nemožno ani pohľadávku,
pokiaľ nemôže byť postihnutá výkonom rozhodnutia. Nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie
odporovalo dohode s dlžníkom.
Postúpenie pohľadávky je povinný § 526 ods. 1 a ods. 2 Obč. zák. postupca bez zbytočného

odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ
postupníkpostúpeniepohľadávkydlžníkovinepreukáže,zbavísadlžníkzáväzkuplnenímpostupcovi.Ak
postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania
zmluvy o postúpení.
V zmysle ustanovenia § 529 ods. 1 Obč. zák. platí, že námietky proti pohľadávke, ktoré mohol dlžník

uplatniť v čase postúpenia, mu zostávajú zachované i po postúpení pohľadávky. Dlžník môže použiť
na započítanie voči postupníkovi aj svoje na započítanie spôsobilé pohľadávky v zmysle citovaného
ustanovenia zákona ods. 2., ktoré mal voči postupcovi v čase, keď mu bolo oznámené alebo preukázané
postúpenie pohľadávky (§ 526), ak ich oznámil bez zbytočného odkladu postupníkovi. Toto právo má
dlžník aj v prípade, že jeho pohľadávky v čase oznámenia alebo preukázania postúpenia neboli ešte

splatné.

Súd mal preukázaný nasledovný skutkový a právny stav a po vykonanom dokazovaní podľa § 132
O.s.p. dôkazy hodnotil podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej
súvislosti, pritom starostlivo prihliadol na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli

účastníci. a pri hodnotení dôkazov dospel k presvedčeniu, že podaná žaloba žalobcu nie je dôvodná a
preto súd túto žalobu zamietol.

Súd v odôvodnení svojho rozhodnutia nemusí dať absolútne vyčerpávajúcu odpoveď na všetky otázky
nastolené účastníkmi konania, ale len na tie ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne

objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia (ako to vyplýva z rozhodnutia NS SR 1 Cdo 92/2011
str.: 8).

V prejednávanej veci ide o sporové konanie, ktoré je ovládané zásadou prejednacou, ktorú je treba
chápať tak, že tvrdiť rozhodné skutočnosti a navrhovať o nich dôkazy je zásad- ne vecou účastníkov

konania. Účastník má teda povinnosť tvrdenia ( § 79 ods. 1 a § 101 ods. 1 OSP) a povinnosť dôkaznú
(§ 120 ods. 1 OSP). Dôkazné bremeno ako inštitút procesného práva stíha toho účastníka, v koho
záujme je, aby určitá skutočnosť rozhodná podľa hmotného práva, a účastníkom tvrdená, bola v
konaní preukázaná v tom zmysle, aby ju súd uznal za pravdivú. Dôkazným bremenom (v spojitosti s
dôkaznou povinnosťou) sa rozumie zodpovednosť účastníka za výsledok konania, ktorý závisí od zistení

z vykonaného dokazovania. Je vecou účastníkov, aby sa o svoje práva starali - vigilantibus iura a ak
produkovaný dôkaz nesvedčí o skutkových tvrdeniach účastníka , ten účastník v spore podľahne. Takto
potomsúdomzistenýskutkovýstavvecijevýsledkomdôkaznejaktivityúčastníkov.Navrhovateľvsúlade
s § 79 ods. 2 OSP predložil súdu listinné dôkazy, na ktoré sa odvoláva.

Podľa § 100 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len“ OZ“) , sa právo premlčí
ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110) . Na premlčanie súd prihliadne len
na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.Na základe § 122 ods. 2 OZ platí, že koniec lehoty určenej podľa týždňov, mesiacov alebo rokov pripadá
na deň, ktorý sa pomenovaním alebo číslom zhoduje s dňom, na ktorý pripadá udalosť, od ktorej sa
lehota začína. Ak nie je takýto deň v poslednom mesiaci, pripadne koniec lehoty na jeho posledný deň.

Ustanovenie § 52 ods.2 OZ v citovanom znení ako aj ust. § 5b zákona č. 250/2007 v citovanom
znení , nadobudli účinnosť 01. mája 2014 a právne predpisy, ktorých súčasťou sú, nemajú prechodné
ustanovenia, preto súd mal za to, že od ich účinnosti tieto zákonné ustanovenia sa vzťahujú aj na právne
vzťahyzaloženépredtýmtodňom.TakýtoprávnyzáverjevsúladesrozhodnutímNSSRspisováznačka

3MCdo zo dňa 21.4.2015.

Z citovaného ustanovenie § 52 ods. 2 vety tretej Občianskeho zákonníka vyplýva, že všetky právne
vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho
zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. To potom znamená , že aj pri
posúdení premlčania práva zo spotrebiteľskej zmluvy treba vychádzať z ust. §-u 100 ods.1 a 101 OZ.

Podľa ustanovenia §-u ust. § 101 OZ pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je 3-ročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Vzhľadom na vyše uvedené
súd v nasledujúcom potom zisťoval to, či návrh na súd bol podaný v premlčacej lehote zákonom
stanovenej pre tento právny vzťah.

Premlčanie je kvalifikované plynutie času, v dôsledku ktorého nárok veriteľa možno odvrátiť námietkou
premlčania. Premlčanie je uplynutie času ustanoveného v zákone na vykonanie práva, ktorý čas uplynul
bez toho, že by právo bolo bývalo vykonané v dôsledku čoho povinný subjekt môže čeliť súdnemu
uplatneniu práva námietkou premlčania. Použitie námietky premlčania dlžníkom má za následok zánik

súdnej vymáhateľnosti práva, čo potom znamená, že aj keď právo samo o sebe nezaniká ale existuje,
už len ako naturálna obligácia, avšak nemožno ho súdom oprávnenému priznať.

Súd sa pred svojim rozhodnutím vo veci samej musí vysporiadať s otázkou premlčania v prípade
vznesenia takejto námietky zo strany účastníka konania, alebo ako je tomu od 01. mája 2014, kedy

nadobudol účinnosť § 5b zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v otázke uplatňovania premlčania
nárokov v súdnych konaniach, odkedy sme zaznamenali judikovanú prax súdov všetkých stupňov, ktoré
k premlčaniu povinne prihliadajú v zmysle citovanej zákonnej povinnosti z úradnej moci.

Občianskoprávna zásada materiálnej pravdy sa doteraz chápala ako zistenie absolútnej materiálnej

pravdy súdom, avšak v súčasnosti podľa § 120 ods. 1 O.s.p. v sporovom konaní sa musí rešpektovať
prejednacia zásada to znamená, že dôkaznú povinnosť a dôkazné bremeno bude na účastníkoch
konania na rozdiel od nesporového konania, kde naďalej bude platiť tzv. vyšetrovacia zásada.

Z obsahu spisového materiálu je zrejmé, že účastníci konania boli v zmluvnom vzťahu na základe:

„Zmluvy o pôžičke č. XXXXXXXX“ z dňa XX.XX.XXXX ako je zrejmé č. l 4, v zmysle uvedenej
zmluvy právny predchodca žalobcu spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s. požičal žalovanej
finančné prostriedky v sume 32.900 Skk s tým, že žalovaná mala uvedenú sumu uhradiť v pravidelných
mesačných splátkach v počte 34 splátok splatných od 05.01. 2007 a takto splatnosť poslednej splátky
pripadla najneskôr ku kalendárnemu mesiacu október 2009. Žaloba doručil svoje podanie : „ Návrh

na vydanie platobného rozkazu o zapl. 874,39 EUR s príslušenstvom “ súdu až dňa 03.04.2013, keď
splatnosť ostatnej splátky bola dojednaná medzi účastníkmi zmluvy najneskôr k 05.10.2009 t. j. žalobca
doručil žalobu súdu po 3-ročnej premlčacej lehote.

Súd v tomto konaní vykonal všetky dôkazy navrhnuté účastníkmi konania, žiadny návrh na doplnenie

dokazovania nebol zo strany účastníkov konania uplatnený a ktoré dôkazy súd považoval za potrebné
tie v tomto písomnom vyhotovení rozsudku aj vyhodnotil.

O trovách konania súd rozhodol tak že účastníkom konania náhradu trov konania nepriznal podľa 151
ods. 1 O.s.p. Podľa citovaného ustanovenia platí, že o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje

súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. V konaní úspešná žalovaná si nárok na
náhradu trov konania neuplatnila a z obsahu spisového materiálu je zrejmé, že takýto nárok v súvislosti
s týmto konaní jej nevznikol a preto súd o trovách konania rozhodol tak ako je vo výroku rozhodnutia
uvedené.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
Okresného súdu Komárno na Krajský súd v Nitre v 2 písomných vyhotoveniach.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O.s.p.)
uviesť: proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo
postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa citovaného ustanovenia ods. 2 odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté
vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy,
ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.