Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 8. október 2014

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 17C/72/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2111204142
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Batisová
ECLI: ECLI:SK:OSTT:2014:2111204142.6

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava samosudkyňou JUDr. Katarínou Batisovou, v právnej veci navrhovateľa: P. Z., K..
XX. XX. XXXX, O. T.. Q. XXX/XX, W., zastúpeného advokátom: JUDr. Renáta Fardousová, Hlavná
č. 6, Šaľa, proti odporcovi: Q. I. K.. XX. XX. XXXX, O. U.. S. XX, I., zastúpeného spoločnosťou:
HALADA advokátska kancelária s.r.o., Kapitulská 21, Trnava, IČO: 36 669 661, o vydanie bezdôvodného
obohatenia 10.450 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh zamieta.

II. Navrhovateľ je povinný zaplatiť odporcovi náhradu trov konania v sume 2.336,58 Eur k rukám
právneho zástupcu odporcu do troch dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom, doručeným súdu dňa 22.2.2011 domáhal, aby súd zaviazal odporcov v 1 a 2
(odporca 2: Q.K. I.) spoločne a nerozdielne na zaplatenie mu istiny 10 450 Eur s 9% úrokom z omeškania
odo dňa podania návrhu do zaplatenia a na náhradu mu trov konania. V návrhu uviedol, že medzi
odporcom a navrhovateľom bola uzavretá dňa 24.2.2009 Zmluva o kúpe motorového vozidla, na základe
ktorej sa odporca v zaviazal ako predávajúci previesť vlastnícke právo k motorovému vozidlu JEEP
CHEROKEE, rok výroby 2003, č. podvozku XJXGXEXAXXYXXXXXX, modrej farby na navrhovateľa
a tento sa zaviazal uhradiť kúpnu cenu vo výške 10.450 Eur, ktorú navrhovateľ v celosti uhradil pri
podpise zmluvy. V č.l. I., predmet kúpnej zmluvy odporca vyhlásil, ako predávajúci, že je výlučným
vlastníkom motorového vozidla, že na vozidle nie je zriadené záložné právo a ani nič, podobné, čo by
bránilo okamžitému voľnému predaju predmetného vozidla a zároveň v čl. III. ods. 5 tejto zmluvy odporca
vyhlásil, že si je plne vedomý vážnosti svojho prehlásenia uvedeného v č.l. I. a v prípade zatajenia
skutočnosti brániacich voľnému predaju predmetného vozidla, bude znášať všetky právne a finančné
dôsledky z tohto činu plynúce. Uviedol, že motorové vozidlo bolo za účelom jeho predaja vystavené v
autobazáre DePas, s.r.o., kde si ho navrhovateľ vybral a kúpnu zmluvu v zastúpení odporcu podpísal Q. I.
(predtým ao odporca 2), ktorý je vedúcim odštepného závodu tejto spoločnosti a ktorý od navrhovateľa aj
prevzal kúpnu cenu a navrhovateľ následne previedol toto motorové vozidlo na W. X., ktorá ho previedla
na P. W. a dňa 20.8.2010 bol súčasnému vlastníkovi predmetné motorové vozidlo odobraté orgánmi
činnými v trestnom konaní- ORPZ v Pezinku, pretože je podozrenie, že toto motorové vozidlo pochádza
z trestnej činnosti a na základe odborného posudku o kontrole originality vozidla, ktorá kontrola bola
vykonaná dňa 20.8.2010, bolo zistené, že bol neznámou osobou vykonaný zásah do VIN čísla a vozidlo
bolo prevzaté do trestného konania, pod č.k. ČVS:ORP-719/OJP-PK-2010, ale navrhovateľ nadobudol
predmetné motorové vozidlo už s takto pozmeneným VIN číslom. Uviedol, že navrhovateľ sa snažil vec
riešiť mimosúdnou cestou, ale odporca si opakovane nepreberal zásielky, preto pristúpil k doručeniu
zásielok kuriérom, ale na možnosť mimosúdneho rokovania odporca nereagoval, preto podal tento
návrh, pričom má za to, že navrhovateľ bol pri uzatváraní predmetnej kúpnej zmluvy uvedený do omylu,

z toho dôvodu je kúpna zmluva v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka neplatný právny úkon a preto
odporca je povinný bezdôvodné obohatenie, ktoré získal z neplatného právneho úkonu mu vydať.

Súd najprv návrh zamietol (a navrhovateľovi uložil povinnosť zaplatiť odporcovi 1 náhradu trov konania
a odporcovi 2 náhradu trov konania nepriznal) a to rozsudkom zo dňa 28.06.2012, č.k. 17C/72/2011-
18, ktorý rozsudok bol napadnutý odvolaním navrhovateľa. Krajský súd v Trnave na podklade tohto
odvolania uznesením zo dňa 11.12.2013, č.k. 24Co/454/2012-145 napadnutý rozsudok súdu prvého
stupňa vo vzťahu k odporcovi 2 včítane rozhodnutia o náhrade trov konania voči nemu potvrdil a vo
vzťahu k odporcovi 1 včítane rozhodnutia o náhrade trov konania napadnutý rozsudok zrušil a vec v
zrušenom rozsahu vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Takže rozsudok sa stal voči odporcovi 2
právoplatný dňom 30.01.2014 a preto súd v tomto rozsudku označuje na strane odporcov len odporcu 1.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámením sa so spisovým materiálom
a listinnými dôkazmi a na pojednávaní dňa 8.10.2014 konal v zmysle § 101 ods. 2 Občianskeho
súdneho poriadku v neprítomnosti navrhovateľa a právneho zástupcu navrhovateľa, ktorí svoju neúčasť
na pojednávaní ospravedlnili emailom zo dňa 3.10.2014 s tým, že navrhovateľ sa nemôže zúčastniť
pojednávania z dôvodu pracovných povinností, ktoré bližšie nešpecifikoval a ani žiadne dôkazy o
svojom tvrdení súdu nepredložil a právny zástupca z dôvodu kolízie s právnou vecou vedenou na
Okresnom súde Galanta, o ktorom pojednávaní bol upovedomený skôr. Tu treba uviesť, že samotná
kolízia pojednávaní právneho zástupcu účastníka nie je bez ďalšieho dôležitým dôvodom na odročenie
pojednávania v zmysle § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku.

Okresný súd na základe vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový a právny stav:

Odporca sa počas konania vyjadroval tak, že považuje kúpnu zmluvu, uzavretú dňa 24.2.2009,
medzi navrhovateľom, ako kupujúcim a odporcom ako predávajúcim, za platný právny úkon, pretože
obsahuje všetky podstatné náležitosti a došlo k riadnemu odovzdaniu a prevzatiu motorového vozidla
navrhovateľom, čim došlo k prevodu vlastníckeho práva k nemu na navrhovateľa, pričom v článku
III. bode 4 predmetnej kúpnej zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že ich záväzkový vzťah sa spravuje
Obchodným zákonníkom, z čoho vyplýva, že túto kúpnu zmluvu uzatvorili podľa § 409 a nasl.
Obchodného zákonníka, preto v zmysle § 446 Obchodného zákonníka kupujúci nadobúda vlastnícke
právo aj v prípade, keď predávajúci nie je vlastníkom predávaného tovaru, ibaže v čase, keď kupujúci
mal vlastnícke právo nadobudnúť, vedel, že predávajúci nie je vlastníkom a že nie je ani oprávnený s
tovarom nakladať za účelom jeho predaja. Ďalej uviedol, že odporca nadobudol predmetné motorové
vozidlo na základe kúpnej zmluvy uzavretej v novembri alebo decembri 2007 od predávajúceho V..
S., ktorý inzeroval jeho predaj v novinách Avízo, stretli sa v Považskej Bystrici v kancelárii v objekte
čerpacej stanice pohonných hmôt, kde vyplatil odporca kúpnu cenu motorového vozidla 455 000,- Sk
za prítomnosti svedka V.. O. a po odovzdaní peňazí spoločne išli na dopravný inšpektorát v Považskej
Bystrici, kde p. S. odhlásil predmetné motorové vozidlo z evidencie , pričom sa preukázal svojim
občianskym preukazom a jeho meno bolo uvedené aj vo veľkom technickom preukaze motorového
vozidla a potom toto motorové vozidlo prihlásil odporca na Dopravnom inšpektoráte v Trnave a bolo
mu pridelené nové evidenčné číslo vozidla v bol mu vystavený nový technický preukaz, teda odporca
kúpil motorové vozidlo od jeho vlastníka a ak by p. S. hypoteticky nebol vlastníkom motorového vozidla,
odporca bol dobromyseľný v tom, že vlastníkom motorového vozidla je a že on nadobudol vlastnícke
právo k predmetnému motorovému vozidlu. Uviedol, že odporca toto motorové vozidlo užíval a rozhodol
sa pre jeho predaj z dôvodu, že si kúpil na hypotekárny úver byt v Trnave a potreboval finančné
prostriedky na rekonštrukciu tohto bytu a počas užívania ním predmetného motorového vozidla nedošlo
k žiadnej takej skutočnosti, ktorá by spochybňovala jeho vlastnícke právo k motorovému vozidlu, uviedol,
že navrhuje návrh zamietnuť a priznať odporcovi právo na náhradu trov konania.

Podľa Zmluvy o kúpe motorového vozidla, zo dňa 24.2.2009, uzavretej medzi navrhovateľom a
odporcom, predávajúci - odporca vyhlásil, že je výlučným vlastníkom motorového vozidla, na ktorom
nie je záložné právo, ani nič podobné čo by bránilo okamžitému voľnému predaju motorového vozidla
JEEP CHEROKEE, č. podvozku XJXGXEXAXXYXXXXXX, ev.č. I. XXX P. a kupujúci - navrhovateľ sa
zaviazal ku dňu podpisu tejto zmluvy prevziať vozidlo a zaplatiť predávajúcemu kúpnu cenu 10.450 Eur,
pričom kupujúci si vozidlo riadne prezrel, bol na skúšobnej jazde a zistil závady na motorovom vozidle
- opravovanú karosériu a v článku III. bode 4 bolo dohodnuté, že vzťahy medzi zmluvnými stranami,

ktoré zmluva bližšie neupravuje, sa riadia príslušnými ustanoveniami Obchodného zákonníka a ďalších
všeobecne záväzných právnych predpisov.

Podľa Kúpno predajnej zmluvy, uzavretej dňa 16.8.2010, medzi p. X., ako predávajúcou a p. W., ako
kupujúcim p. X. predala predmetné motorové vozidlo p. W. za kúpnu cenu 9.300 Eur.

Podľa potvrdenia vydaného Okresným riaditeľstvom PZ v Pezinku, ČVS: ORP-719/OJP-PK-2010,
zo dňa 22.11.2010, dňa 20.8.2010 bolo p. W. zaistené osobné motorové vozidlo zn. JeepCherokee,
ev.č. O. a následne dňa 16.11.2010 bolo začaté trestné stíhanie za prečin falšovania a pozmeňovania
identifikačných údajov motorového vozidla pretože, doposiaľ nezistený páchateľ v presne nezistenom
čase a mieste, úmyselným zásahom pozmenil výrobné čislo na predmetnom osobnom motorovom
vozidle v hodnote cca 9.500 Eur z pôvodného tvaru VIN: XJXGWEXXXXYXXXXXX na pozmenený tvar
VIN: XJXGXEXAXXYXXXXXX.

Podľa oznámenia Okresného riaditeľstva PZ v Trnave, Okresného dopravného inšpektorátu, zo dňa
5.8.2011, k vozidlu e.č. I., histórie vlastníkov tohto motorového vozidla, ktorého história je totožná s
históriou držiteľov tohto motorového vozidla, od 14.8.2006 do 9.10.2006, bola jeho vlastníčkou O. I., od
9.10.2006 do 14.12.2007 bol jeho vlastníkom V. S., od 14.12.2007 do 27.2.2009, bol jeho vlastníkom
Q. I. a od 27.2.2009 je jeho vlastníčkou W. X..

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 40a Občianskeho zákonníka ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa ustanovení § 49a,
140, § 145 ods. 1, § 479, § 589, § 701 ods. 1 a § 741b ods. 2, považuje sa právny úkon za platný, pokiaľ
sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá. Neplatnosti sa nemôže
dovolávať ten, kto ju sám spôsobil. To isté platí, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje
dohoda účastníkov ( § 40). Ak je právny úkon v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom o
cenách, je neplatný iba v rozsahu, v ktorom odporuje tomuto predpisu, ak sa ten, kto je takým úkonom
dotknutý, neplatnosti dovolá.

Podľa § 49a Občianskeho zákonníka právny úkon je neplatný, ak ho konajúca osoba urobila v omyle
vychádzajúcom zo skutočnosti, ktorá je pre jeho uskutočnenie rozhodujúca, a osoba, ktorej bol právny
úkon určený, tento omyl vyvolala alebo o ňom musela vedieť. Právny úkon je takisto neplatný, ak omyl
táto osoba vyvolala úmyselne. Omyl v pohnútke nerobí právny úkon neplatným.

Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie
vydať.

Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný
plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 456 Občianskeho zákonníka predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor
koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

Podľa § 457 Občianskeho zákonníka ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov
povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.

Podľa § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným
obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa
poskytnúť peňažná náhrada.

Podľa § 458 ods. 2 Občianskeho zákonníka s predmetom bezdôvodného obohatenia sa musia vydať aj
úžitky z neho, pokiaľ ten, kto obohatenie získal, nekonal dobromyseľne.

Podľa § 458 ods. 3 Občianskeho zákonníka ten, kto predmet bezdôvodného obohatenia vydáva, má
právo na náhradu potrebných nákladov, ktoré na vec vynaložil.

Podľa § 262 ods. 1 Obchodného zákonníka strany si môžu dohodnúť, že ich záväzkový vzťah, ktorý
nespadá pod vzťahy uvedené v § 261, sa spravuje týmto zákonom.

Podľa § 262 ods. 2 Obchodného zákonníka dohoda podľa odseku 1 vyžaduje písomnú formu.

Podľa § 344 Obchodného zákonníka od zmluvy možno odstúpiť iba v prípadoch, ktoré ustanovuje zmluva
alebo tento alebo iný zákon.

Podľa § 409 ods. 1 Obchodného zákonníka kúpnou zmluvou sa predávajúci zaväzuje dodať kupujúcemu
hnuteľnú vec (tovar) určenú jednotlivo alebo čo do množstva a druhu a previesť na neho vlastnícke právo
k tejto veci a kupujúci sa zaväzuje zaplatiť kúpnu cenu.

Podľa § 446 Obchodného zákonníka kupujúci nadobúda vlastnícke právo aj v prípade, keď predávajúci
nie je vlastníkom predávaného tovaru, ibaže v čase, keď kupujúci mal vlastnícke právo nadobudnúť,
vedel, že predávajúci nie je vlastníkom a že nie je ani oprávnený s tovarom nakladať za účelom jeho
predaja.

Súd sa musel najprv vysporiadať s otázkou, či kúpna zmluva o kúpe motorového vozidla uzavretá medzi
navrhovateľom a odporcom dňa 24.2.2009 je platným právnym úkonom, nakoľko nárok na vydanie
bezdôvodného obohatenia navrhovateľ odvodzuje práve od tvrdenej neplatnosti tohto právneho úkonu.
Súd si túto otázku vyriešil v rámci predbežnej otázky.

Podľa názoru súdu posudzovaná kúpna zmluva bola uzatvorená podľa § 409 a nasl. Obchodného
zákonníka, nakoľko podľa článku III. bod 4 sa zmluvné strany dohodli, že ich záväzkový vzťah sa
spravuje Obchodným zákonníkom. Dohoda o voľbe práva vyžaduje len písomnú formu, pokiaľ nejde
o vzťahy uvedené v § 261 Obchodného zákonníka, čo je v danej posudzovanej veci splnené. Nie je
potrebné, aby v nej bolo odkázané na relevantné ustanovenia Obchodného zákonníka, tak ako to tvrdí
navrhovateľ vo svojom vyjadrení zo dňa 30.4.2012. Môže byť formulovaná ako osobitné ustanovenie
zmluvy, pričom interpretácia obsahu dohody, výklad prejavu vôle zmluvných strán v prípade pochybností
musí zodpovedať pravidlám vyjadreným v § 35 Občianskeho zákonníka.

Súd nemal pochybnosti, žeby zmluvné strany nechceli uzavrieť zmluvu podľa Obchodného zákonníka.
V okamžiku uzavierania zmluvy bola podľa názoru súdu skutočná vôľa strán uzatvoriť túto zmluvu podľa
príslušných ustanovení Obchodného zákonníka, čo nie je ani v rozpore s jazykovým vyjadrením v článku
III. bod 4 uzavretej kúpnej zmluvy.
Dohoda podľa § 262 ods. 1 Obchodného zákonníka, podľa ktorej si strany môžu dohodnúť, že ich
záväzkový vzťah, ktorý nespadá pod vzťahy uvedené v § 261, sa riadi Obchodným zákonníkom, sa
musí vzťahovať na celý záväzkový vzťah, nie iba na veci zmluvou neupravené (porovnaj uznesenie
Najvyššieho súdu Českej republiky ( z 27.01.2009, sp. zn. 32Cdo/2982/2008).

A preto je potrebné na celú posudzovanú kúpnu zmluvu zo dňa 24.2.2009 aplikovať ustanovenia
Obchodného zákonníka (nielen na vzťahy ňou neupravené) vrátane ustanovenia § 446 Obchodného
zákonníka, ktoré umožňuje dobromyseľnému nadobúdateľovi nadobudnúť vlastnícke právo aj od
nevlastníka (ide o prelomenie všeobecne platnej právnej zásady, že nikto nemôže na druhého previesť
viac práva ako má sám) neskúmajúc, či odporca bol alebo nebol vlastníkom hnuteľnej veci pri jej
prevode. Podľa názoru súdu nebolo pochýb o tom, že navrhovateľ bol dobromyseľný v tom, že odporca
je vlastníkom predmetného motorového vozidla (sám uviedol, že nevedel, že odporca nie je vlastníkom
a teda nie je oprávnený s motorovým vozidlom nakladať za účelom jeho predaja).

Posudzovaná zmluva obsahuje všetky podstatné náležitosti v zmysle Obchodného zákonníka (t.j určenie
zmluvných strán, určenie predmetu kúpy, záväzok predávajúceho dodať predmet kúpy kupujúcemu a
previesť na neho vlastnícke právo k predmetu kúpy a záväzok kupujúceho zaplatiť kúpnu cenu).

Pokiaľ sa navrhovateľ domáha neplatnosti kúpnej zmluvy v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka
(absolútna neplatnosť), tak súd nezistil, žeby táto kúpna zmluva svojim obsahom alebo účelom
odporovala zákonu alebo ho obchádzala alebo sa priečila dobrým mravom.

Podľa názoru súdu sa navrhovateľ domáha relatívnej neplatnosti a to z dôvodu uvedeného v § 49a
Občianskeho zákonníka (neplatnosť právneho úkonu pre omyl). Omyl môže vyvolať nepriaznivé právne
následky len za podmienky, že sa na omyle podieľal druhý účastník právneho úkonu. Navrhovateľ v
tomto smere nijakým spôsobom nepreukázal, žeby odporca (druhý účastník zmluvy) omyl konajúceho
(navrhovateľa) priamo vyvolal (že je vlastníkom vozidla) alebo o ňom, hoci ho sám nevyvolal, so zreteľom
na všetky okolnosti musel vedieť.

Pokiaľ ide o odstúpenie od zmluvy treba uviesť, že tu navrhovateľka popiera samotné tvrdenia v návrhu
o neplatnosti kúpnej zmluvy, nakoľko podľa názoru súdu účastník zmluvy môže odstúpiť len od platnej
zmluvy. Keďže súd má za to, že kúpna zmluva je platná, posudzoval ďalej odstúpenie od zmluvy
zo dňa 3.5.2012, ktoré doručil navrhovateľ prostredníctvom právnej zástupkyne právnemu zástupcovi
odporcu na pojednávaní konanom 3.5.2012. Právna úprava odstúpenia od zmluvy v Obchodnom
zákonníku je komplexnou, a preto ustanovenia Občianskeho zákonníka sa nepoužijú. Keďže podľa
§ 344 Obchodného zákonníka možno od zmluvy odstúpiť len v prípadoch tam uvedených, súd zistil,
že k odstúpeniu od kúpnej zmluvy uzavretej dňa 24.2.2009 platnej nedošlo. Táto zmluva a ani zákon
neumožňuje odstúpiť od zmluvy z dôvodu, že neskoršiemu vlastníkovi motorového vozidla, bolo toto
odobraté orgánmi činnými v trestnom konaní.

Na základe vyššie uvedeného je zrejmé, že navrhovateľ sa nemôže domáhať vydania bezdôvodného
obohatenia z titulu neplatnej kúpnej zmluvy zo dňa 24.2.2009 v zmysle § 451, § 457 Občianskeho
zákonníka, nakoľko súd došiel k záveru o platnosti tejto zmluvy a zároveň neplatnosti odstúpenia od
nej. Odporca tak nie je povinný vydať kúpnu cenu navrhovateľovi. A preto súd návrh v celom rozsahu
zamietol.

Vzhľadom na tieto závery súdu, tento sa ďalej nezaoberal otázkou, či požadovaná suma a úroky z
omeškania sú oprávnené, resp. by boli oprávnené v prípade neplatnej kúpnej zmluvy.

Na záver súd však dodáva (nad rámec), že dôsledkom plnenia z neplatnej alebo zrušenej zmluvy je
povinnosť účastníkov zmluvy vrátiť si navzájom všetko, čo plnením z takejto zmluvy nadobudli (vzájomná
reštitučná povinnosť zmluvných strán) ako výslovne stanovuje § 457 Občianskeho zákonníka. Zo zákona
tak vzniká synalagmatický záväzok, v ktorom je povinnosť oboch strán na plnenie viazaná vzájomne na
seba. Každému z účastníkov zrušenej alebo neplatnej zmluvy sa tak zakladá právo na vydanie toho, čo
poskytol druhej zmluvnej strane a povinnosť vrátiť plnenia, ktoré sám dostal podľa takejto zmluvy. Ak je
kúpna zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, môže sa jej účastník úspešne domáhať vrátenia svojho
plnenia len za predpokladu, že je ochotný vrátiť odporcovi to, čo sám prijal ako plnenie zo zmluvy. Súd
môže takejto žalobe vyhovieť iba vtedy, ak v samotnom žalobnom návrhu alebo v spojení so vzájomným
návrhom odporcu je opora (§ 153 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku) pre výrok, v ktorom možno
vyjadriť vzájomnú viazanosť plnenia oboch účastníkov, ktorá by bola v zmysle § 43 ods. 1 Exekučného
poriadku rešpektovaná v prípade exekúcie (B 27/1975). Kupujúcemu tak prislúcha právo na vrátenie
kúpnej ceny voči predávajúcemu a predávajúcemu vznikne právo na spätný prevod vlastníctva k veci, čo
v danom prípade si navrhovateľ nesplnil a súd aj keby prišiel k inému záveru by žalobe nemohol vyhovieť
z dôvodu, že navrhovateľ svojim návrhom sa nedomáha aj vrátenia motorového vozidla odporcovi. Nie
je možné súhlasiť s argumentáciou, že si túto reštitučnú povinnosť splnil tým, že poslednému vlastníkovi
motorového vozidla bolo toto odobraté. Je pravdou, že účastník neplatnej kúpnej zmluvy môže vydať
vec priamo vlastníkovi a tým si splniť povinnosť, ktorá mu vyplýva z ustanovenia § 457 Občianskeho
zákonníka, avšak navrhovateľ previedol svoje vlastnícke právo na tretiu osobu a tak svoju povinnosť
vydať motorové vozidlo jeho vlastníkovi si nesplnil.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku a úspešnému
odporcovi priznal právo na náhradu trov konania a to za nasledovné úkony právnej pomoci, prevzatie
zastúpenia a porada s klientom, písomné podanie zo dňa 15. 11. 2011, účasť na pojednávaní dňa 3. 5.
2012, písomné podanie zo dňa 17. 5. 2012, vyjadrenie odporcu k odvolaniu zo dňa 4.10.2012, účasť na
pojednávaní dňa 28. 6. 2012 a pojednávaní dňa 8.10.2014, 7 x 270,54 Eur, 2 x režijný paušál po 7,41
Eur, 4 x režijný paušál po 7,63 Eur, 1 x režijný paušál po 8,04 Eur + DPH, spolu v sume 2.336,58 Eur,
podľa §§ 10, 14, 16, 18 Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o
odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení platnom ku dňu vykonania
úkonu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho
súdu na Krajský súd v Trnave.
Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí
byť podpísané a datované. Ďalej musí byť v odvolaní uvedené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby
jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
- rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto
samosudcu rozhodoval senát,
- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z. z.; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí,
návrh na súdny výkon rozhodnutia.